{"guid": "0b668715-bfdc-49bc-9b3e-de8d084182f0:729f6bb5-11b9-442f-bdfd-971589079132", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200679.1", "spisova_znacka": "3Sfk/7/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/7/2022 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2024, sp. zn. 3Sfk/7/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200679.1", "identifikacne_cislo": "8019200679", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/729f6bb5-11b9-442f-bdfd-971589079132", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200679.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200679.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200679.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Sfk/7/2022\n8019200679\n30. 07. 2024\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2024:8019200679.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej,\nsudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci\nžalobcu: LPH Vranov n/T, s. r. o., so sídlom Pod Dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029,\nzastúpený advokátom: JUDr. Bohumil Novák, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 989\n765, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101950719/2019 zo dňa 15.08.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1S/66/2019-149 zo dňa 09.09.2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/66/2019-149 zo\ndňa 09.09.2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z\npridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008 bez\noznámenia o výkone daňovej kontroly na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní podľa § 46 ods.\n3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daňová kontrola začala dňa 07.03.2012. O\nvýsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2008 až august 2008 bol vyhotovený Protokol\nč. 9710401/5/5118012/2013/Gala zo dňa 14.11.2023 a za zdaňovacie obdobia september 2008 až\ndecember 2008 bol vyhotovený Protokol č. 9710401/5/5118064/2013/Gala zo dňa 14.11.2013.\n2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie o\nvyrubení rozdielu dane č. 9710401/5/1168694/2014/Gala zo dňa 27.03.2014, ktorým žalobcovi vyrubil\nrozdiel dane v sume 37 592,04 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 v zmysle zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo\n„zákon č. 222/2004 Z. z.“).\n3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100305/1/497637/2014/5057 zo dňa 11.11.2024\npotvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.03.2014.\n4. Na podklade žaloby Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/3/2015-248 zo dňa 10.11.2015 zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/497637/2014//5057 zo dňa 11.11.2014 v spojení s rozhodnutím\nsprávcu dane č. 9710401/5/1168694/2014/Gala zo dňa 27.03.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\n5. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalovaný odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ako „NS SR“ alebo „Najvyšší súd SR“) rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn.\n1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/3/2015-248 zo\n\ndňa 10.11.2015. NS SR vyslovil názor, že správca dane i žalovaný napriek riadnemu zisteniu skutkového\nstavu vo vydaných rozhodnutiach nerozlíšili zneužitie práva od podvodného konania na DPH. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu správcom dane zistené skutočnosti svedčia o účasti daňového subjektu na\npodvodnom reťazci spoločností spojenom s únikom na DPH, ale nie je nad všetky pochybnosti zrejmé,\nkde v reťazci spoločností došlo k úniku na DPH a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od\nspoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.\n6. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období november 2008 uplatnil právo\nna odpočítanie DPH v celkovej výške 1 132 497,- Sk, t. j. 37 592,04 eur, a to z tovaru - stavebná oceľ\nv množstve celkom 404,653 ton, na základe faktúr vystavených od dodávateľa Solid Press Slovakia,\ns.r.o. Uvedený tovar žalobca následne dodával s oslobodením od dane do Českej republiky odberateľovi\nLANDORIKA s.r.o.\n7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100468268/2019 zo dňa 19.02.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 37\n592,04 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2008.\n8. Správca dane k obchodným operáciám uviedol, že tieto spočívali v deklarovaní dodania stavebnej\nocele v kruhovom reťazci zúčastnených spoločností a boli vytvorené len s cieľom získať daňové\nzvýhodnenie bez iného podnikateľského účelu. Podľa správcu dane žalobca vedel alebo mohol a mal\nvedieť, že sa nákupom stavebnej ocele zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH.\n9. Žalovaný rozhodnutím č. 101950719/2019 zo dňa 15.08.2019 (ďalej aj ako „preskúmavané\nrozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\nII. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n10. Proti napadnutému rozhodnutiu v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím podal žalobca správnu\nžalobu, požadoval ich zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.\n11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k.\n1S/66/2019-149 zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) žalobe vyhovel a preskúmavané\nrozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n12. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd v plnej miere poukázal na rozsudok krajského\nsúdu sp. zn. 1S/64/2019 zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj ako „citovaný rozsudok“), využijúc postup podľa §\n140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Aplikáciu § 140 SSP odôvodnil\nkrajský súd tým, že ide o totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, v\nktorej bol vyrubený rozdiel DPH, vychádzalo sa z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie január 2008 až december 2008 s totožnými výsledkami, pričom aj žalobca uplatnil totožné\nžalobné dôvody. Krajský súd uviedol, že rozdiel spočíva len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie\nobdobie (v posudzovanom období sa jedná o november 2008 a v konaní, v ktorom bol vydaný citovaný\nrozsudok, sa jednalo o september 2008).\n13. Odôvodnenie citovaného rozsudku správneho súdu bolo založené na nasledovných dôvodoch:\n- rozhodnutie bolo vydané Daňovým úradom Prešov ako vecne príslušným správnym orgánom.\nNedôvodná je preto námietka žalobcu týkajúca sa nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že vo\nveci konala pobočka daňového úradu, ktorá nie je vecne príslušná;\n- prerušením daňovej kontroly a konaním na správnom súde došlo k spočívaniu plynutia prekluzívnej\nlehoty na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku. Nedôvodná je preto námietka, že uplynula\nprekluzívna lehota, pretože priamo zo zákona (daňového poriadku a OSP, resp. SSP) vyplýva spočívanie\nprekluzívnej lehoty;\n- nedôvodná je aj námietka, že zamestnankyne správcu dane, ktoré vydali protokol z daňovej kontroly,\nboli vo veci zaujaté podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku, a preto nemali ďalej konať vo vyrubovacom\nkonaní. Podľa názoru krajského súdu protokol nepredstavuje rozhodnutie a vyrubovacie konanie\nnemožno chápať ako konanie na inom stupni, kde zo zákona vzniká povinnosť vylúčiť zamestnancov,\nktorí sa zúčastnili konania na prvom stupni;\n- nedôvodná je aj námietka, že správca dane žalobcu neupovedomil o vzniku svojich pochybností podľa\n§ 46 ods. 5 daňového poriadku, keďže tak správca dane urobil listom zo dňa 11.10.2013;\n- dôvodná je však námietka, že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, čo považuje správca dane za\ndôkazy a čo za informácie, keďže uvádza len ním vybrané skutočnosti, ktoré svojim postupom obstaral,\ns ich doslovným opisom obsahu;\n- krajský súd poukázal na to, že správca dane po zrušení pôvodného rozhodnutia doplnil dokazovanie\ntak, že zaobstaral z trestného konania, ktoré súbežne prebiehalo vo veci daňovej trestnej činnosti\n\ndotknutých článkov karuselového reťazca, zápisnice o výsluchu obvinených A.. Z. L. a Ing. Jána\nManduľáka - konateľa žalobcu;\n- v otázke zákonnosti použitia výsluchov obvineného z trestného konania v daňovom konaní poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/55/2017 zo dňa 11.09.2018 i rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR č. j. 2 Afs 24/2007 - 131 zo dňa 30.01.2008;\n- zdôraznil, že správca dane použil v daňovom konaní ako jeden z kľúčových dôkazov výsluch iného\nobvineného (A.. Z. L.), pričom je neprijateľné, aby sa skutkové zistenia v daňovom konaní vytvárali,\nči stotožňovali s neoverenými tvrdeniami priznávajúceho spoluobvineného v daňovej trestnej veci.\nNeoverené tvrdenia nie sú skutkovými zisteniami. Všetky osoby vypovedajúce v trestnom konaní v\nakomkoľvek procesnom postavení (oznamovateľ, podozrivý, svedok, poškodený, obvinený, znalec)\nmôžu klamať úplne, čiastočne alebo aj hovoriť pravdu. Pri žiadnej z osôb vypovedajúcich v trestnom\nkonaní nie je dopredu zaručené, že vypovedá pravdu; to platí o to viac pri spoluobvinenom, ktorý je sám\npáchateľom trestnej činnosti. Preto tvrdenia správcu dane o dôveryhodnosti výpovede A.. L. v trestnom\nkonaní, pokiaľ nie sú následne verifikované v daňovom konaní, sú predčasné. Úlohou správcu dane je\npreukázať tvrdené skutočnosti o účasti žalobcu na daňovom podvode v rovine daňovej, pričom dôkazné\nbremeno v tomto smere je výlučne na daňových orgánoch;\n- finančné orgány neodstránili nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.\n1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval nepreskúmateľnosť\npredchádzajúcich rozhodnutí daňových orgánov vydaných vo veci žalobcu s poukazom na nesplnenie\npovinnosti daňových orgánov určiť, kde v konaní došlo k daňovému úniku a ako sa na tomto podvodnom\nkonaní zúčastňovali plnenia žalobcu. Taktiež upozornil na rozdiel medzi podvodným konaním a\nzneužitím práva;\n- správny súd dospel k záveru, že aj napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné pre nesplnenie povinnosti\ndaňových orgánov určiť, kde v konaní došlo k daňovému úniku a ako sa na tomto podvodnom konaní\nzúčastňovali plnenia žalobcu pre spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o., teda konštatoval nedostatočné\nodôvodnenie účasti žalobcu na podvodnom konaní;\n- správca dane za únik na dani označil spätné nadobudnutie tovaru z Českej republiky subjektom\nTatra Trade Corporation, s.r.o. a nezdanenie stavebnej ocele spoločnosťou LANDORIKA s.r.o. v IV.\nštvrťroku 2008. Správca dane však nekonštatoval, že by v predmetnom konaní spoločnosti Tatra\nTrade Corporation, s.r.o. spočíval únik na dani, resp. nedefinoval v čom konkrétne tento únik mal\nspočívať, keďže neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu daň,\nčo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania. Čo sa týka spoločnosti\nLANDORIKA s.r.o., z tvrdení správcu dane vyplýva, že táto dodaný tovar od žalobcu za zdaňovacie\nobdobie september 2008 [v posudzovanom prípade ide o zdaňovacie obdobie november 2008 poznámka kasačného súdu] priznala a zdanila, teda v uvedenom období nedošlo k úniku na dani ani\nv spoločnosti LANDORIKA s.r.o.;\n- ak má správca dane za to, že v niektorej zo spoločností došlo k úniku na dani, mal uvedené\nv napadnutom rozhodnutí bližšie špecifikovať a uviesť, v čom konkrétne tento únik spočíval. Ak\ndospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody boli len umelou konštrukciou, ktorá jednotlivým\nspoločnostiam umožnila uplatniť si právo na odpočítanie dane, ktoré by im inak nevzniklo, mal správca\ndane konštatovať zneužitie práva namiesto účasti na daňovom podvode;\n- s námietkami žalobcu týkajúcimi sa zavinenia žalobcu sa správny súd nezaoberal z dôvodu, že\nsprávcom dane ani žalovaným nebolo doposiaľ preukázané, že by bol žalobca súčasťou podvodného\nkonania, resp. konania zneužívajúceho;\n- napokon ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly,\nkeďže daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom.\nIII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej\n14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej\nlehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci krajským súdom. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že správca dane a žalovaný neodstránili\nnedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017. Uviedol,\nže v konaní bolo preukázané, že žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa predmetnými obchodmi\npodieľa na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Správca dane v súlade\ns právnym názorom súdu identifikoval, kde v reťazci došlo k úniku na dani, ako k tomu prispeli plnenia\n\nprijaté žalobcom od jeho dodávateľov, a náležite odôvodnil jeho vedomosť o účasti na predmetných\npodvodných obchodoch.\n16. Podľa sťažovateľa je zo zisteného skutkového stavu zrejmé (a nevyplýva to iba z výpovede\nsvedka A.. L.), že bol účelovo vytvorený a správcom dane identifikovaný fakturačný reťazec daňových\nsubjektov z tuzemska ako aj z iných členských štátov (aj personálne prepojených), ktorí si medzi\nsebou vyhotovovali faktúry za tovar - stavebná oceľ a dubové podlahy - tak, aby si jednotlivé články\nreťazca mohli uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, avšak bez toho, aby bol\ntovar skutočne reálne dodávaný (aj keď určité množstvo tovaru existovalo a za účelom preukazovania\nprepravy do iného členského štátu bolo opakovane prevážané zo Slovenska do Českej republiky a\nspäť). Keď spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. deklarovala nákup z iného členského štátu (aj keď\nreálne išlo vždy o rovnaký tovar), a teda výsledný efekt na vstupe bol 0,00 eur, potom pri jeho dodaní\nv tuzemsku mala vzniknúť daňová povinnosť. V daňových priznaniach však táto spoločnosť vykazovala\nnízke vlastné daňové povinnosti, pretože zároveň deklarovala vysoké odpočítania dane. A keďže táto\nspoločnosť nemala reálne nadobudnutie tovaru, a to ani od tuzemských dodávateľov (tovar mala fiktívne\nfakturovaný v kruhu z iného členského štátu a zároveň ho mala reálne k dispozícii, pretože ten istý tovar\npredávaný v kruhu nikdy reálne nezmenil vlastníka - bol „načierno“ späť privážaný do spoločnosti Tatra\nTrade Corporation, s.r.o., odkiaľ sa použil na nové obchody), tak potom deklarované odpočítanie dane\nbolo rovnako fiktívne a v rozpore so zákonom o DPH a jeho uplatnením vznikal daňový únik. Daňový\núnik zároveň vznikal aj u odberateľov spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a ich odberateľov, ktorí\nuplatňovali odpočítanie dane, pritom najviac profitovala vždy tá spoločnosť v reťazci, ktorá fakturovala\ntovar do iného členského štátu ako oslobodený od dane (na vstupe mala odpočítanie dane a na výstupe\nnulovú dňovú povinnosť). Zároveň úniky na dani vznikali najviac u nadobúdateľov (napr. LANDORIKA\ns.r.o., ČR) tovaru z iného členského štátu (pri nulovom vstupe mala byť na výstupe daňová povinnosť),\npretože tieto články podvodného reťazca si fiktívnymi vstupmi znižovali daňovú povinnosť na výstupe,\nv dôsledku čoho vykazovali v daňových priznaniach nízku vlastnú daňovú povinnosť, a to pri vysokých\nobratoch. Celý reťazec bol organizovaný, bez reálneho vzniku pohľadávok a záväzkov, nemal komerčný\núčel a bol vedome dohodnutý za účelom získavania financií od štátu, čo uviedol aj A.. Z. L. vo svojej\nsvedeckej výpovedi.\n17. V súvislosti s použitím zápisnice o výsluchu obvineného A.. Z. L. v daňovej trestnej veci sťažovateľ\nuviedol, že správca dane v súlade s ustanoveniami daňového poriadku použil dôkaz, ktorý bol zistený\na vykonaný v trestnom konaní. Nešlo o jediný a rozhodujúci dôkaz v predmetnom daňovom konaní. Zo\nspisového materiálu ako aj z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle\ndokazovanie a aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa\n17.10.2017) bol v prípade riadne zistený skutkový stav (a to aj bez predmetnej výpovede obvineného\nA.. L.).\n18. Výpoveď A.. L. získal správca dane zákonným spôsobom a nie je v rozpore s ostatnými dôkazmi\nvykonanými v daňovom konaní. Žalobcovi bol tento dôkaz sprístupnený, bol s ním oboznámený, nebolo\nmu nijakým spôsobom upreté právo sa k nemu vyjadriť, a pritom vykonanie ďalších dôkazov žalobca\nnenavrhoval. Správca dane už pri začatí daňovej kontroly mal vedomosť o vyšetrovaní danej veci\norgánmi činnými v trestnom konaní, pretože práve na ich požiadanie predmetnú daňovú kontrolu\nvykonal. Správca dane na poskytnutie zápisníc z výpovedí A.. Z. L. a Ing. Jána Manduľáka vyzval\npríslušný orgán v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 daňového poriadku, ktorý následne v súlade s\n§ 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz použil. Ako je zrejmé zo spisového materiálu, popísaného\nskutkového stavu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nešlo o rozhodujúci dôkaz, na ktorom\nsprávca dane založil svoje rozhodnutie.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že z kasačnej sťažnosti nie je možné zistiť, v\nčom podľa sťažovateľa spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Namietal tiež uplynutie objektívnej\nprekluzívnej desaťročnej lehoty podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku, pričom správca dane musí\ntieto skutočnosti skúmať ex offo. Keďže správca dane je povinný toto daňové konanie zastaviť podľa\nustanovenia § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku, je podanie kasačnej sťažnosti v tejto veci\nzbytočné. Žalobca dal do pozornosti, že celé konanie trvá viac ako desať rokov iba zavinením daňových\norgánov a kvôli ich nezákonnému postupu a nezákonným rozhodnutiam. Ďalej žalobca namietal, že\nsťažovateľ uvádza v kasačnej sťažnosti nové skutočnosti a prekrúca a účelovo mení skutočnosti\nuvedené finančnými orgánmi v ich rozhodnutiach. Neexistencia reálneho množstva fakturovaného\ntovaru je novou skutočnosťou; správca dane v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní nikdy reálnu\nexistenciu tovaru nespochybňoval. Ako konštatuje krajský súd, správca dane žiadny únik na dani v celom\nkonaní nikdy nepreukázal, hoci dôkazné bremeno je na ňom. Správca dane vo vyrubovacom konaní\npo zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom SR urobil len jeden úkon a v novom konaní začal tvrdiť,\n\nže ide o podvodné konanie len na základe zápisníc z výpovede A. a Ing. Jána Manduľáka. Na základe\nuvedeného žalobca kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu nárok na\nnáhradu trov konania.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)\npo zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení\núčinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods.\n2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia\npojednávania.\n21. Vec bola náhodným výberom pridelená do tretieho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe\n§ 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec\nprerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom\nv záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n22. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia finančných\norgánov, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 z\ndôvodu neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Solid Press Slovakia, s.r.o. za dodanie\nstavebnej ocele. Finančné orgány skonštatovali, že predmetné obchody sú súčasťou kruhového reťazca\nvykazujúceho podvodný charakter a že žalobca o tomto podvode vedel alebo vedieť mal a mohol.\n23. Krajský súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,\npričom v odôvodnení postupom podľa § 140 SSP poukázal na citovaný rozsudok krajského súdu sp.\nzn. 1S/64/2019 zo dňa 09.09.2021 vydaný v obdobnej veci vzťahujúci sa k zdaňovaciemu obdobiu\nseptember 2008.\n24. Z citovaného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil\nz dôvodu nepreskúmateľnosti, a to primárne na tom základe, že správca dane neidentifikoval, v čom\nspočíval únik na dani a neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu\ndaň, čo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania v zmysle judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“). Vytkol tiež predčasnosť tvrdení správcu dane\no dôveryhodnosti výpovede A.. Z. L. v trestnom konaní, keďže obsah výpovede nebol verifikovaný v\ndaňovom konaní.\n25. Nosnou sťažnostnou námietkou sťažovateľa bolo nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom, pričom sťažovateľ trval na tom, že finančné orgány preukázali existenciu daňového úniku ako aj\njeho podvodný charakter a účasť žalobcu na ňom, čo vyplýva zo všetkých zistených skutočností, nielen\nz výpovede svedka A.. L..\n26. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k\npresvedčeniu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože v predmetnej veci neboli splnené\npodmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa § 140 SSP,\npričom pri ďalších úvahách (body 27. až 38.) vychádzal zo skorších rozsudkov Najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 1Sfk/6/2022 zo dňa 30.04.2024 a sp. zn. 1Sfk/8/2022 zo dňa 30.04.2024.\n27. Aj kasačný súd zastáva názor, že postup podľa § 140 SSP je nepochybne nástrojom posilňujúcim\nhospodárnosť správneho súdneho konania. Ustanovenie § 140 SSP je špeciálnym ustanovením vo\nvzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP, pričom jeho zmyslom je, aby pri opakujúcich\nsa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať tie isté dôvody rozhodnutia.\nPredpokladom uplatnenia skráteného odôvodnenia podľa § 140 SSP je totožný žalobca a totožný\npredmet konania, pričom podľa kasačného súdu nebola v prejednávanej veci splnená práve druhá\npodmienka.\n28. Napriek tomu, že vo veciach vyrubenia rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobia\nseptember 2008 a november 2008 bola uplatnená obdobná žalobná argumentácia a vychádzalo sa\nz totožnej daňovej kontroly, táto nemala rovnaké závery, ako uvádza krajský súd v napadnutom\nrozsudku. Rozdiely v skutkovom stave medzi týmito zdaňovacími obdobiami pritom boli dané práve\nvo vzťahu k posúdeniu kľúčovej otázky, či správca dane u jednej zo spoločností karuselového reťazca\nidentifikoval alebo neidentifikoval daňový únik, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohol\nbyť žalobcovi odopretý nárok na odpočítanie DPH z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. Krajský\nsúd nepostupoval správne, keď cez § 140 SSP bez ďalšieho vztiahol jeho právne závery vyvodené zo\nskutkového stavu za zdaňovacie obdobie september 2008 aj na skutkový stav za november 2008, keďže\n\nskutkový stav nebol vo vzťahu k posudzovaniu kľúčovej otázky existencie daňového úniku v reťazci\nspoločností rovnaký.\n29. V prejednávanej veci viažucej sa k zdaňovaciemu obdobiu november 2008 bol vo vzťahu k stavebnej\noceli identifikovaný reťazec spoločností zahŕňajúci o. i. subjekty Solid Press Slovakia, s.r.o. - žalobca\n- LANDORIKA s.r.o.(ČR) a Tatra Trade Corporation s.r.o. Napriek obchodovaniu s rovnakým tovarom\nnebol daný totožný skutkový stav, ktorý by opodstatňoval využitie inštitútu skráteného odôvodnenia\npodľa § 140 SSP.\n30. Vo vzťahu k obchodom so stavebnou oceľou krajský súd v citovanom rozsudku konštatoval, že\n„správca dane za únik na dani označil spätné nadobudnutie tovaru z Českej republiky subjektom Tatra\nTrade Corporation, s.r.o. a nezdanenie stavebnej ocele spoločnosťou LANDORIKA, s.r.o., Brno v IV.\nštvrťroku 2008“ a že „Čo sa týka spoločnosti Landorika, s.r.o., Brno, z tvrdení správcu dane vyplýva,\nže táto dodaný tovar od žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2008 priznala a zdanila, teda v\nuvedenom období nedošlo k úniku na dani ani v spoločnosti Landorika, s.r.o. Brno.“\n31. Krajský súd teda v citovanom rozsudku výslovne uvádza, že v septembri 2008 spoločnosť\nLANDORIKA s.r.o. tovar od žalobcu priznala a zdanila (a teda tu nie je identifikovaný daňový únik),\navšak k nezdaneniu stavebnej ocele spoločnosťou LANDORIKA s.r.o. malo dôjsť v IV. štvrťroku 2008\n(t. j. mesiace október - december 2008). Zjavne pritom ušlo pozornosti krajského súdu, že napadnuté\nrozhodnutia v prejednávanej veci sa vzťahovali práve k zdaňovaciemu obdobiu november 2008, v ktorom\npodľa zistení a záverov finančných orgánov spoločnosť LANDORIKA s.r.o. nadobudnutie tovaru od\nžalobcu v daňovom priznaní (resp. dodatočnom daňovom priznaní za IV. štvrťrok 2008) nedeklarovala,\na teda nadobudnutie tovaru od žalobcu nezdanila (viď str. 15 a str. 54 prvostupňového rozhodnutia). V\nrozhodujúcej otázke, či správcom dane bol alebo nebol identifikovaný únik, preto zo strany krajského\nsúdu nebolo na mieste odkázať cez § 140 SSP na citovaný rozsudok krajského súdu, ale naopak, vecne\nsa zaoberať tým a preskúmať, či je v tejto veci (november 2008) identifikovaný daňový únik u spoločnosti\nLANDORIKA s.r.o., prípadne aj u inej spoločnosti, pretože existencia daňového úniku je nevyhnutným\npredpokladom pre záver o účasti žalobcu na daňovom podvode.\n32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd nevyvodil právne závery ohľadne existencie daňového\núniku zo skutkového stavu, ktorý bol finančnými orgánmi zistený v zdaňovacom období november 2008.\nCharakter kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku neumožňuje kasačnému súdu\núlohu správneho súdu nahrádzať. Z tohto dôvodu sa kasačný súd ani nemohol vecne vysporiadať\ns konkrétnymi meritórnymi sťažnostnými bodmi a tieto posúdiť (najmä v otázke, či v predmetnom\nreťazci a predmetnom zdaňovacom období došlo k daňovému úniku alebo nie a či vec správny súd\nsprávne právne posúdil). Právne posúdenie správneho súdu, či v predmetných reťazových obchodoch\na v predmetnom zdaňovacom období (november 2008) došlo k daňovému úniku alebo nie, ktorého\nsprávnosť by mal kasačný súd preskúmať v kasačnom konaní na základe podanej kasačnej sťažnosti,\ntotiž v napadnutom rozsudku absentovalo. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti posúdil\nkasačný súd napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný a dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a vec\nvrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n33. V ďalšom konaní správny súd vyhodnotí, či obstojí záver finančných orgánov o účasti žalobcu na\ndaňovom podvode v zdaňovacom období november 2008. Preverí, či finančné orgány uniesli dôkazné\nbremeno a preukázali splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu, t. j. 1.) či v posudzovaných zdaniteľných\nobchodoch vznikol daňový únik, ak áno, 2.) či tento únik je dôsledkom podvodného konania, ak áno,\n3.) či posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu boli s týmto konaním spojené a následne\n4.) či tento subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené\ns podvodným konaním.\n34. Pokiaľ ide o otázku (kritérium) č. 2.) tzv. Axel Kittel testu, t. j. či je daňový únik dôsledkom podvodného\nkonania, tá spočíva vo vyhodnotení, či vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik\nnebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového\nzvýhodnenia. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako\núčastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,\na to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 publikovaný pod č. 63/2023 ZNSS).\n35. Správny súd sa v napadnutom rozsudku vyjadroval k spôsobu vyhodnotenia svedeckej výpovede\nA.. Z. L. daňovými orgánmi, kedy im vytkol to, že obsah tejto výpovede v daňovom konaní neverifikovali.\nZ napadnutého rozsudku však už nie je zrejmé, či krajský súd z tohto dôvodu považoval skutkový stav\nzistený daňovými orgánmi za celkovo nedostatočný pre právne posúdenie veci (teda pre zodpovedanie\notázok Axel Kittel testu).\n\n36. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správca dane doplnil dokazovanie oboznámením\nsa so zápisnicami o výsluchu obvinených A.. Z. L. (a Ing. Jána Manduľáka - konateľa žalobcu) až po\nzrušení jeho pôvodného rozhodnutia v správnom súdom konaní. Najvyšší súd SR sa v predchádzajúcom\nrozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017 už vyjadroval k miere zistenia skutkového stavu\ndaňovými orgánmi, pričom skonštatoval nasledovné: „Zistenia správcu dane indikujú účasť žalobcu\nna podvodnom reťazci spoločností zahŕňajúcich cezhraničné transfery tovaru v rámci Európskej únie,\nv ktorých zjavne figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším\nčlánkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane, alebo znižovať daňovú povinnosť.“ (bod\n42); „Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach\na z tohto vyhodnotenia by bolo možné i podľa názoru odvolacieho súdu súhlasiť so záverom, že\nžalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do obchodných transakcií so stavebnou\noceľou a drevenou podlahou.“ (bod 58); „Najvyšší súd je toho názoru, že správca dane i žalovaný\nnapriek riadnemu zisteniu skutkového stavu vo vydaných rozhodnutiach nerozlíšili zneužitie práva od\npodvodného konania na DPH.“ (bod 68); „Podľa názoru odvolacieho súdu správcom dane zistené\nskutočnosti svedčia o účasti žalobcu na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH. V\nsúčasnosti však ani odvolaciemu súdu nie je nad všetky pochybnosti zrejmé, kde v reťazci spoločností\ndošlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od spoločností Solid Press Slovakia,\ns. r. o. a Tatra Trade Corporation, s. r. o.“( bod 69).\n37. Správny súd v ďalšom konaní teda zodpovie otázku, či všetky dôkazy vykonané daňovými orgánmi,\nvyhodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dávajú dostatočnú oporu pre zodpovedanie otázok\nAxel Kittel testu, pričom zohľadní aj vyššie uvedené čiastkové závery Najvyššieho súdu SR. Nad rámec\nuvedeného kasačný súd zdôrazňuje, že pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť\nvšetky významné okolnosti spornej transakcie. Pre daňový podvod je typické, že uskutočnené transakcie\nnezodpovedajú bežným obchodným podmienkam, pričom pri skúmaní zavinenia daňového subjektu\n(teda či vedel alebo vedieť mohol a mal) je celkom bežné, že sa hodnotí, ako podozrivo by sa transakcia\njavila bežne obozretnému podnikateľovi. Preto kasačný súd nevidí nič nesprávne ani na formuláciách\nsprávcu dane typu „žalobcovi muselo byť podozrivé....“, ktoré mu vytýkal krajský súd v citovanom\nrozsudku, pravda pokiaľ objektívne okolnosti nasvedčujúce podozrivosti transakcie sú správcom dane\nspoľahlivo zistené.\n38. Kasačný súd vo vzťahu k daňovému podvodu v reťazci typu kolotoč napokon dáva do pozornosti\nsprávnemu súdu aj recentný rozsudok SD EÚ vo veci Global Ink Trade Kft. Zo dňa 11.01.2024, ktorý\nvo svojej podstate potvrdzuje aj závery plynúce z predchádzajúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017 o tom, že preukázanie karuselového reťazca na odopretie odpočtu\nDPH samo o sebe nepostačuje. Podľa SD EÚ „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že:\n(i) bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na\nodpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode\ntypu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového\nfakturačného reťazca, (ii) uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce\npodvod a preukázať podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na\ntomto podvode alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou\nuvedeného podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na\npodvode, ako aj ich jednotlivých konaní.“\n39. K otázke procesnej využiteľnosti výpovede A.. Z. L. získanej v trestnom konaní, v ktorom bol v\nprocesnom postavení obvineného, kasačný súd v zhode s právnymi názormi prezentovanými Najvyšším\nsprávnym súdom v rozsudku sp. zn. 5Sfk/6/2022 zo dňa 27.06.2024 uvádza, že hoci vzhľadom na vyššie\nuvedené nemá posúdenie tejto otázky už relevanciu na výrok rozhodnutia kasačného súdu, v záujme\nusmernenia ďalšieho procesného postupu správneho súdu je vhodné pripomenúť nasledovné: Podľa\njudikatúry (napr. rozsudok vo veci sp. zn. 5 Sžfk 55/2017 z 11. septembra 2017) listiny, obsahom ktorých\nje výpoveď z iných konaní (v danom prípade v konaní trestnom), môžu byť po splnení určitých podmienok\ntaktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade musí ísť o dôkazy získané\nnezávisle na príslušnom daňovom konaní, t. j. nesmú byť účelovo získané preto, aby sa správca dane\nvyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej\nje potrebné, aby v trestnom konaní boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby\nboli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne\nnavrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili.\nV prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými\nv daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom bude jeho\nvýsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je však potrebné\n\nvypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak zjavne ide o požiadavku vedenú snahou\nmariť či účelovo predlžovať daňové konanie. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 25 ods. 4 daňového\nporiadku je potrebné uviesť, že k porušeniu práva daňového subjektu spočívajúceho v tom, že daňový\nsubjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v trestnom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva,\nby mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali,\nresp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa.\n40. Pokiaľ sa týka použiteľnosti výpovede osoby (realizovanej v trestnom konaní), ktorá nevypovedala\nako svedok, ale vystupovala v procesnom postavení obvineného, aj tu je s poukazom na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/6/2022 zo dňa 27.06.2024 potrebné uviesť, že výsluch\nobvineného síce patrí medzi dôkazné prostriedky, avšak zároveň je prostriedkom jeho vlastnej obhajoby.\nObvinený totiž vo svojej výpovedi môže uvádzať i nepravdivé skutočnosti. To môže pochopiteľne\nzásadným spôsobom ovplyvniť dôkaznú hodnotu výpovede obvineného, a to i pre daňové konanie.\nUvedené konštatovanie však ešte samo osebe neznamená, že výpoveď obvineného vykonaná v\ntrestnom konaní je pre účely daňového konania a priori nepoužiteľná. Daňové orgány, ale i správne súdy\nsi musia byť vedomé špecifík dôkazu - výpovede obvineného majúceho pôvod v trestnom konaní a musia\nvždy zvažovať, či je tento dôkaz súladný s ďalšími dôkazmi získanými v daňovom konaní. Zároveň sa\nvšak musia na žiadosť daňového subjektu znovu pokúsiť o výsluch obvineného v daňovom konaní ako\nsvedka. Nie je možné, aby dôkaz, ktorý má pôvod v trestnom konaní, bol jediným rozhodujúcim dôkazom,\nna ktorom správca dane založí svoje tvrdenie o tom, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné\nbremeno. Iba v prípade, ak dôkaz získaný z výpovede obvineného v trestnom konaní poskytuje spoločne\ns dôkazmi získanými v priebehu daňového konania ucelenú a presvedčivú verziu existencie skutočností\nvyvracajúcich vierohodnosť, správnosť či úplnosť účtovníctva, evidencií či záznamov povinne vedených\ndaňovým subjektom, možno hovoriť o tom, že správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno.\n41. Rovnako kasačný súd upriamuje pozornosť na rozsudok SD EÚ vo veci WebMindLicenses zo\n17. decembra 2015, C-419/14, k použitiu dôkazov zhromaždených v rámci súbežne vedeného a\ndoposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy voči zdaniteľnej osobe daňovým orgánom.\nSúdny dvor uviedol, že právo EÚ nebráni, aby mohol daňový orgán v rámci správneho konania na\núčely stanovenia existencie zneužitia práva v oblasti DPH použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne\nvedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy, pod podmienkou dodržiavania práv\nzaručených právom EÚ, osobitne Chartou základných práv Európskej únie (bod 68). V tejto súvislosti\nSD EÚ dodal, že keďže boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom\nuznaným a podporovaným smernicou o DPH (č. 2006/112/ES), investigatívne opatrenia vykonané\nv rámci trestnoprávneho konania najmä s cieľom stíhania porušení v tejto oblasti majú cieľ, ktorý\nzodpovedá cieľu všeobecného záujmu uznaného Úniou (bod 76). Je však potrebné zdôrazniť, že\ndodržiavanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva EÚ, ktorá sa uplatní vtedy, ak má\nsprávny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na\nzáklade tejto zásady sa musí osobám, ktorých záujmy toto rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje,\numožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán\nzamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí. Túto povinnosť majú správne orgány členských štátov,\nkeď prijímajú rozhodnutia patriace do oblasti pôsobnosti práva Únie, napriek tomu, že právna úprava\nÚnie túto formálnu požiadavku výslovne nestanovuje (bod 84). Následne súd rozhodujúci o žalobe\nproti rozhodnutiu daňového orgánu o dorubení DPH musí byť oprávnený skontrolovať, že dôkazy\npochádzajúce zo súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy voči\nzdaniteľnej osobe, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, boli získané v tomto konaní trestnoprávnej povahy\nv súlade s právami zaručenými právom Únie, alebo sa môže na základe už vykonaného preskúmania\ntrestnoprávnym súdom v rámci kontradiktórneho konania prinajmenšom uistiť, že uvedené dôkazy boli\nzískané v súlade s týmto právom (bod 88).\nV. Záver\n42. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa §\n462 ods. 1 SSP ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní je správny\nsúd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP).\n43. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať, vysporiadať sa so\nžalobnými námietkami a skúmať, či sú splnené podmienky účasti žalobcu na podvodnom konaní (Axel\nKittel test), pričom právne závery bude vyvodzovať zo skutkového stavu príznačného pre predmetné\nzdaňovacie obdobie november 2008 a vo vzťahu k identifikovaným reťazcom spoločností.\n\n44. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred\nsprávnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}