{"guid": "88e7aa1f-c81b-4b45-bb74-47e04175e9d8:a6b046b3-7204-4c59-b185-9287455672f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200633.1", "spisova_znacka": "1Sfk/76/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/76/2022 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. 1Sfk/76/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200633.1", "identifikacne_cislo": "8019200633", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6b046b3-7204-4c59-b185-9287455672f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200633.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200633.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/76/2022\n8019200633\n30. 05. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:8019200633.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a\nJUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KARDAX, s. r. o., so sídlom Radlinského\n12345/11, 080 01 Prešov, IČO: 44 056 338, právne zastúpený: JUDr. Martin Kirňak, advokát so\nsídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101356621/2019 zo dňa 4. júna 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 6S/50/2019-86 zo dňa 10. februára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z\npridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január 2014 - december 2014.\nDaňová kontrola sa vykonávala na základe žiadosti o vykonanie daňovej kontroly č. KRPZ-POOKP5-86-010/2016 zo dňa 13.06.2017 zaslanej Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove,\nodbor kriminálnej polície, a bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Z daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobia február 2014, máj 2014, jún 2014, august 2014 a november 2014 bol vyhotovený\nProtokol č. 102496753/2017 zo dňa 01.12.2017 (ďalej aj „protokol“).\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100380649/2019 zo dňa\n06.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 950,- eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie jún 2014.\n3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry č. 20140625 zo dňa 25.06.2014\nod dodávateľa - spoločnosti Kolan, s.r.o., so sídlom Hroncová 5, 040 01 Košice (ďalej aj „Kolan, s.r.o.“\nalebo „deklarovaný dodávateľ“), a to titulom nesplnenia podmienok odpočítania dane z deklarovaného\ndodania tovaru (pracovných odevov a obuvi) podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2\npísm. a) zákona o DPH. Správca dane nemal za preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1\nzákona o DPH pri dodaní tovaru od deklarovaného dodávateľa a uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak,\n\nako bolo žalobcom deklarované. Správca dane mal za to, že k dodaniu tovaru nedošlo s tým, že faktúra\nako nepreukazný doklad neodrážala existenciu reálneho ekonomického plnenia. Žalobcom deklarovanú\nobchodnú transakciu vyhodnotil správca dane ako vykonštruovanú a nepreukázanú.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101356621/2019 zo dňa 04.06.2019 (ďalej aj\n„rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane\npodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a\nprávnym posúdením veci správcom dane. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a\ndospel k záveru, že deklarovaný zdaniteľný obchod nebol reálny. Podľa žalovaného žalobca nepredložil\nžiaden relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, a to deklarovaným dodávateľom\nuvedeným na faktúre.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský\nsúd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného\núčinku podanej správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako\ni prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania\npráva na náhradu trov konania.\n6. Uznesením č. k. 6S/50/2019-57 zo dňa 09.01.2020 krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného\núčinku správnej žalobe zamietol.\n7. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/50/2019-86 zo dňa 10.02.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\n8. Námietku žalobcu, že správca dane postavil neuznanie odpočítania dane na spochybnení dodávateľa\na subdodávateľa, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Argumentoval tým, že správca dane okrem\npreskúmania daňových dokladov predložených žalobcom vykonal ďalšie dokazovanie za účelom\npreverenia uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom dospel k záveru, že dodávateľ v\nprvom rade Kolan, s.r.o., konkrétne jeho konateľ v čase deklarovanej realizácie obchodov, síce dodanie\ntovaru formálne potvrdil, avšak nepredložil konkrétne doklady a dôkazy. Pravdivosť deklarovaných\nobchodov nebolo možné overiť v účtovníctve, keďže miesto umiestnenia účtovníctva je neznáme. Taktiež\nz kontrolných výkazov spoločnosti Kolan, s.r.o. vyplýva, že tento daňový subjekt neuviedol v časti\nA1 kontrolného výkazu (uskutočnené zdaniteľné plnenia) odberateľa KARDAX, s.r.o. (žalobcu), ani\nčíslo predmetnej faktúry, taktiež ani sumu obchodu. Z uvedeného vyplynulo, že dodávateľ nepriznal,\nže deklarovaný obchod sa uskutočnil. Podľa vyjadrenia žalobcu mal byť tovar následne použitý pre\nzamestnancov žalobcu. Správca dane z hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej\nčinnosti za rok 2014 podaného žalobcom dňa 28.04.2015 zistil, že žalobca mal v roku 2014 len jedného\nzamestnanca, a to konateľa Rastislava Kardoheliho a dve pracovníčky na dohodu v mesiacoch október,\nnovember a december. Čiže 50 kusov pracovnej obuvi a rovnako 50 kusov pracovných búnd, ktoré boli\ndeklarované na faktúre, nemohli byť použité tak, ako to žalobca sám uviedol. Takýto doklad, ktorý bol\npredložený ku kontrole, nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp., že sa uskutočnil tak,\nako je na doklade uvedené.\n9. Následne správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4Sžf/32/2012 a sp. zn. 8Sžf/81/2013 týkajúce\nsa podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. V tejto súvislosti zdôraznil, že dôkazné bremeno o\nreálnom dodaní tovaru zaťažuje žalobcu. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na\nmateriálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „Ústavný súd SR“) č. k. III.ÚS78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 správny súd zastával názor, že\nprimárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu. Vo vzťahu k otázke základných\npovinností daňového subjektu v daňovom konaní a presúvania dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS\n377/2018-53 zo dňa 14.11.2018.\n\n10. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/l, 45-50/2016 zo dňa 07.03.2017 správny\nsúd argumentoval i tým, že štatutárny orgán daňového subjektu musí mať nielen dostatočné informácie\no obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné\nriziká z tohto obchodovania. V tomto bode krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo dňa 14.01.2014 a skonštatoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je\nekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Následne dal krajský súd do pozornosti\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 zverejnený v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 4/2018 týkajúci sa dôkazného bremena v daňovom konaní.\n11. Správny súd zastával názor, že správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie daňovej povinnosť boli zistené čo najúplnejšie. Záver, ktorý správca dane zo\nzistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, podľa správneho súdu zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom o DPH. Vzhľadom na skutočnosť\nspochybnenia existencie tovaru, a teda reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia, krajský súd\ndospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V tomto bode krajský súd poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011 týkajúce sa zásady „práva\npatria len bdelým“.\n12. K žalobnej námietke, v ktorej sa žalobca odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, správny súd argumentoval tým, že tento bol prekonaný vývojom\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.\n13. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že správca dane nie je povinný\nvykonávať všetky dôkazy, ktoré navrhuje žalobca. Je povinný zistiť skutkový stav, a to tak, aby mohla\nbyť daň správne určená. Podľa názoru správneho súdu k uvedenému v danom prípade aj došlo s tým,\nže daňové orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne vysvetlili, prečo nevykonali opätovne\nvýsluch svedkov, ktorých výsluch navrhol žalobca.\n14. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 krajský súd\npre úplnosť poznamenal, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva,\nže úlohou súdu nie je argumentovať ku každej vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými,\nktoré sú pre konanie podstatné.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n15. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú\nsťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ\ndomáhal zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu, a to tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol najmä tieto\nsťažnostné body:\n- správca dane postavil neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr na tom, že spochybnil\ndodávateľov a subdodávateľov a uzavrel, že zo strany dodávateľov a subdodávateľov nemohlo dôjsť k\nvecnému plneniu. Skutočnosť, že dodávateľ nepreukázal nákup tovaru od svojich dodávateľov, nemôže\nbyť na ťarchu sťažovateľa, ktorý tovar riadne nakúpil a priznal v účtovnej evidencii;\n- sťažovateľ konal v dobrej viere a od dodávateľa si obstaral tovary, ktoré následne použil pri výkone\nsvojej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že na strane dodávateľa vznikli pochybnosti pri preverovaní\nzdaniteľného plnenia, nemôže ísť na ťarchu žalobcu;\n- správny súd (i) nesprávne vyhodnotil a rozložil dôkazné bremeno medzi sťažovateľa a správcu dane\na (ii) nedostatočne sa vysporiadal s námietkou sťažovateľa, že správca dane nevyhodnotil všetky\npredložené a vykonané dôkazy a nedoplnil dokazovanie v zmysle návrhov sťažovateľa;\n\n- správca dane musí rozhodné skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj zákonným spôsobom preukázať. Nestačí\nlen spochybňovať. Dôkazné bremeno kladené na účastníka konania nesmie byť neprimerané, inak\nkonanie ako celok nemožno považovať za spravodlivé;\n- nesprávny a arbitrárny je záver správneho súdu, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol, že „V prípade\ntýkajúcom sa žalobcu bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a\ntu je na mieste otázka s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného\nobchodu, keď obchodoval s niečím čo neexistovalo.“ Správca dane materiálnu existenciu tovaru\npodľa sťažovateľa nespochybňoval a dodanie tovaru a prijatie služieb bolo potvrdené aj odberateľmi\nsťažovateľa;\n- žalovaný ani správny súd nijako relevantne nezdôvodnili, prečo sťažovateľ nekonal v súlade so\nzásadou poctivého obchodného styku, resp. neuviedli, aké informácie a skutočnosti si mal sťažovateľ\noveriť v súvislosti so svojim obchodným partnerom;\n- nevysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami, na ktoré sťažovateľ poukázal, a to ani s judikatúrou\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“);\n- nerešpektovanie a porušenie práva sťažovateľa na objektívne vykonané dokazovanie vedúce k\nriadne zistenému skutkovému stavu. Správca dane vykonal dokazovanie a vyhodnotil skutkový stav iba\njednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení. Daňový proces vykazuje v\ntomto smere inkvizičné prvky. Z postupu správcu dane je zjavné, že nebol vedený snahou o objektívne\nzistenie skutkového stavu, ale s cieľom rozhodnúť v neprospech sťažovateľa sledujúc výlučne vlastné\nfiškálne záujmy;\n- správca dane ako i správny súd pričítali sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností,\nktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno požadovať\npredloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je z pohľadu daňového subjektu objektívne nemožné\n(tzv. probatio diabolica). Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu sa môže vzťahovať len\nna tie dôkazy, ktorými reálne môže disponovať. Sťažovateľ si predložením všetkých požadovaných\núčtovných dokladov splnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť a bolo na správcovi dane, aby jeho nárok\nna odpočet DPH uznal alebo preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné či nesprávne, a\nteda, že nezodpovedajú skutočnému stavu veci. V tomto momente išlo o presun dôkazného bremena\nna správcu dane. Dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno považovať za neunesené len na\nzáklade vznesených pochybností správcu dane bez existencie relevantných dôkazov preukazujúcich\nreálnosť týchto pochybností. Na tento účel má správca dane využiť prostriedky, ktorými možno objasniť\nrozhodujúce okolnosti, o ktorých má správca dane pochybnosti, nakoľko zo zákona mu vyplýva\npovinnosť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie;\n- právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na\nzáklade objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo služba\nzakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru\nalebo prijatím služby zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany\ndodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu. V danom prípade uvedené zo strany správcu dane\nnebolo preukázané a ak došlo k pochybeniu, tak to nebolo na strane sťažovateľa, ale na strane jeho\ndodávateľa, za čo však sťažovateľ nemôže zodpovedať.\n17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa písomne nevyjadril.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n18. Prejednávaná vec bola dňa 22.07.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/76/2022.\n19. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je\nkasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie\na po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\nnedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\n\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP.\n20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n21. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. [...].“\n22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“\n23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“\n24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n25. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku: „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“\n26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“\n27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.“\n28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“\n29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.“\n30. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\n31. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“\n32. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\n\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n33. Z predloženého administratívneho ako aj súdneho spisu kasačný súd zistil, že na základe\nvykonaného dokazovania nebolo podľa správcu dane zo strany sťažovateľa preukázané, že tovar\n(pracovné odevy a obuv), identifikovaný vo faktúre za zdaňovacie obdobie jún 2014, bol sťažovateľovi\nreálne dodaný, že mu ho dodal deklarovaný dodávateľ ako ani že sťažovateľ použil dodaný tovar ako\nplatiteľ (viď posledná strana prvostupňového rozhodnutia). Na preukázanie opodstatnenosti práva na\nodpočítanie dane sťažovateľ predložil správcovi dane len formálny doklad (faktúru od deklarovaného\ndodávateľa). Naopak z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynuli pochybnosti o vierohodnosti\ntvrdení sťažovateľa o reálnosti dodania deklarovaného vecného plnenia. Správny súd sa stotožnil so\nzáverom daňových orgánov, že k dodaniu tovaru nedošlo a následne ani deklarovanému dodávateľovi\npri tovare tvoriacom predmet fakturácie nevznikla daňová povinnosť z titulu jeho dodania.\n34. V predmetnej veci kasačnému súdu pripadlo posúdiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených námietok\no nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom, ktorý dospel k záveru o neunesení dôkazného\nbremena sťažovateľa najmä ohľadom reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia.\n35. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že obsah rozhodnutia kasačného súdu vo veci\nsamej do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ jednotlivé kasačné námietky v\nrámci vymedzeného sťažnostného dôvodu (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) sformuloval značne všeobecne.\nVšeobecná kasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti iba v zodpovedajúcej - nízkej\n- miere detailov. Všeobecné konštatácie bez konkrétnych tvrdení, na základe ktorých by mal kasačný\nsúd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozsudku, na prieskum v správnom súdnom\nkonaní nepostačuje. Nie je úlohou kasačného súdu v konaní o kasačnej sťažnosti, ale ani správneho\nsúdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, dôvody nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za sťažovateľa resp. žalobcu špecifikovať.\n36. Kasačný súd vo svojej judikatúre (napr. rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022,\nsp. zn. 3Sfk/59/2022 zo dňa 26.04.2023, sp. zn. 6Sžfk/6/2021 zo dňa 30.11.2022) štandardne\npoukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi osobe registrovanej pre DPH) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. V. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej aj „Smernica 2006/112/\nES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na\nodpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status\nosoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\n(t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v\nrámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane\nnie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje\n(sťažovateľovi), právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté.\n37. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ\ndane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\n- dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\n- daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH),\n- daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),\n- zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane\n(obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/85/2021 zo dňa 28.09.2023).\n38. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona o DPH vyplývajú hmotnoprávne\npodmienky, za akých si sťažovateľ môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby\nišlo o tovary (alebo služby), ktoré mu boli skutočne dodané osobou registrovanou pre DPH (t. j.\n\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia poskytnutého iným platiteľom dane). Na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon\nneustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti\nplatiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet\nuplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane\npri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z\ndaňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje\nmateriálny podklad.\n39. Správny súd správne dospel k záveru, že predloženie formálnej faktúry nezakladá právo na\nodpočítanie dane, nakoľko povinnosťou finančných orgánov je zisťovať reálnosť zdaniteľného plnenia\n(existencia materiálnej podstaty deklarovaného plnenia - dodávky tovaru - pracovných odevov\na obuvi v súdenej veci) ako jednej zo zákonných podmienok, ktorá však preukázaná nebola.\nSťažovateľ neposkytol jednoznačné a preveriteľné dôkazy svedčiace o dodaní tovaru, a to (naviac\nani) deklarovaným dodávateľom a v rámci daňového konania tak neuniesol svoje dôkazné bremeno.\nV danom prípade neboli zistené ani osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iného dodávateľa.\nExistencia materiálneho plnenia ako aj status osoby dodávateľa ako platiteľa dane sú hmotnoprávnymi\npodmienkami pre uznanie práva na odpočítanie dane, ktorých splnenie musí daňový subjekt daňovým\norgánom preukázať, aby si mohol toto právo úspešne uplatniť.\n40. V daňovom konaní má primárne daňový subjekt dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno na\npreukázanie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb.\nSubjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok, po ktorom nasleduje povinnosť daňového subjektu dokázať svoje\ntvrdenie pre prípad daňovej kontroly, čo vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou\nsprávcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca\ndane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu,\npredložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody\ndaňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov,\nči objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí, je\nopäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Prenos\ndôkazného bremena však nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\nhmotnoprávnych/materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, ale aj rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 či sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa\n15.02.2022).\n41. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať i na to, že daňové konanie vo fáze\npreukazovania hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane nie je konaním vyhľadávacím, ale\nplatí preň prejednávacia zásada. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nie je povinný vyhľadávať\ndôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Súčasne platí, že správca dane nie je\nani povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu\n(obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/94/2022 zo dňa 17.10.2023).\n42. Kasačný súd nemohol akceptovať námietku sťažovateľa o nesprávnom rozložení dôkazného\nbremena. Pozornosť sťažovateľa v tomto smere upriamuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa\n17.09.2015 a sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých „...uskutočňovanie zdaniteľných\nplnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na uvedené\ndaňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia\npreukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly\npreveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného\nplnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou\npodmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.\nOdpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. o\n\nDPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.“ Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu\nna správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a\njudikatúrou Súdneho dvora EÚ. Daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie\ndane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane\nv priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií\na záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru platiteľom, ktorý\nfaktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym\ndodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva\niba nepreukázaným tvrdením.\n43. Odpočítanie dane tak nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s\ndôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje\nna vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky,\nteda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje\nodpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len\nak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky\nnáležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (obdobne\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/26/2014 zo dňa 17.09.2015). Pre účely § 49 ods. 1 a ods.\n2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v\nich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a\ndaňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných\npodmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie faktúry, ako tomu bolo v\nprejednávanom prípade. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia,\nt. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ\nnie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na\nodpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\n44. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, sťažovateľ relevantným spôsobom\nnepreukázal dodávku tovaru tak, ako to deklaroval. Okrem faktúry nevedel predložiť také dôkazy, z\nktorých by mohla byť preukázaná materiálna existencia plnenia ani dodanie tovaru inou zdaniteľnou\nosobou. Pritom pri realizácii obchodnej transakcie mohol mať k dispozícii aj iné dôkazy, ktoré by\npreukazovali právo nakladať s tovarom, napríklad dodací list, doklady preukazujúce prevzatie tovaru,\njeho uskladnenie, prepravné doklady, doklad o poštových službách, svedkov manipulujúcich s tovarom\natď. Sťažovateľ nepreukázal, že tovar fakturovaný deklarovaným dodávateľom skutočne prijal, ani že\nmu ho dodal deklarovaný dodávateľ, prípadne iná zdaniteľná osoba.\n45. Skutkové zistenia správcu dane, ktoré založili konkrétne a dôvodné pochybnosti o splnení podmienok\npre odpočítanie dane, boli v prejednávanej veci najmä nasledovné:\n- Konateľ deklarovaného dodávateľa v čase deklarovanej realizácie obchodov síce dodanie tovaru\npotvrdil, avšak len formálne, bez predloženia konkrétnych dokladov a dôkazov argumentujúc tým, že\nžiadnymi dokladmi už nedisponuje. Nepamätal si, od koho tovar nadobudol. Úhradu vystavenej faktúry\npre sťažovateľa zdokladovať nevedel;\n- Z kontrolného výkazu deklarovaného dodávateľa za zdaňovacie obdobie jún 2014 je zrejmé, že\ndeklarovaný dodávateľ nepriznal uskutočnenie predmetného obchodu so sťažovateľom, nakoľko v časti\nA1 kontrolného výkazu (uskutočnené zdaniteľné plnenia) ho neuviedol. Pravosť a pravdivosť údajov\nuvedených na faktúre nebolo možné v účtovníctve preveriť, nakoľko umiestnenie účtovníctva a pobyt\nsúčasného konateľa bol/je neznámy;\n- Deklarovaným dodávateľom dodaný tovar mal byť podľa vyjadrenia sťažovateľa použitý pre\nzamestnancov sťažovateľa. Z informácií z daňového systému bolo zistené, že sťažovateľ mal v roku\n2014 len jedného zamestnanca, a to konateľa a dve pracovníčky na dohodu v mesiacoch október,\nnovember a december. Z uvedeného je zrejmé, že na faktúre deklarovaný tovar - 50 ks pracovnej obuvi\na 50 ks pracovných búnd - nemohol byť použitý tak, ako to sťažovateľ sám uviedol, čo spochybňuje\nsamotnú existenciu zdaniteľného obchodu. V uvedenom prípade nebol tovar, ktorý mal sťažovateľovi\ndodať dodávateľ Kolan, s.r.o., ani predmetom ďalšieho dodania prípadným odberateľom sťažovateľa,\n\na preto je irelevantná aj argumentácia sťažovateľa, že jeho odberatelia materiálnu existenciu tovaru\npotvrdili.\n46. V prospech daňového subjektu tak svedčala len faktúra ako rýdzo formálny doklad a\nstrohé potvrdenie zdaniteľného obchodu konateľom deklarovaného subjektu; naopak správca dane\nidentifikoval vyššie uvedené dôvodné pochybnosti, ktoré sťažovateľ už nijakým spôsobom nevyvrátil, a\nteda svoje dôkazné bremeno k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane neuniesol.\n47. Ako vyplýva z dôkazov založených v administratívnom spise, sťažovateľ nevedel dostatočne\npreukázať materiálnu podstatu plnenia v obchodnom vzťahu s deklarovaným dodávateľom. Rozhodný\nje pri tom záver daňových orgánov o neexistencii deklarovaného tovaru resp. jeho nereálnosti v\noznačenom obchodnom vzťahu. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením sťažovateľa uvedeným v kasačnej\nsťažnosti, že nepriznanie nároku na odpočítanie dane z faktúry bolo založené na spochybnení\ndodávateľa a subdodávateľa. V súvislosti so spochybnením deklarovaného obchodu absentovali zo\nstrany sťažovateľa ďalšie dôkazy spojené s doručením, odovzdaním - prevzatím, prípadne skladovaním\ndeklarovaného plnenia. Inými slovami, sťažovateľ v danom obchodnom vzťahu nevedel produkovať také\ndôkazy, ktoré by verifikovali uskutočnenie zdaniteľného plnenia, miesto a čas dodania tovaru, prípadne\njeho prevzatie. Sťažovateľ nebol schopný okrem faktúry predložiť dôkazy, ktoré by existenciu tovaru\nrelevantným spôsobom vôbec preukázali a vyvrátili dôvodné pochybnosti finančných orgánov. Tvrdenie\nsťažovateľa o neprimeranosti dôkazného bremena, ktoré malo byť na neho kladené, je tak nedôvodné.\nZ tohto dôvodu kasačný súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku sťažovateľa v tomto smere, že\nsprávca dane ako i správny súd pričítali sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností,\nktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ neuniesol dôkazné\nbremeno, keďže sám dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa\nnepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaného plnenia pre sťažovateľa, a to od deklarovaného\ndodávateľa.\n48. Pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je\nna osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže\nbyť odopreté. Kasačný súd zastáva názor, že orgány finančnej správy ako i správny súd, na základe\ndôkazov založených v administratívnom spise, dôvodne prijali záver, že preverovaním v priebehu\ndaňovej kontroly bolo dôvodne spochybnené uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré bolo fakturované\ndeklarovaným dodávateľom.\n49. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že správca dane cez poukaz na skutkové zistenie, že sťažovateľ\nmal v roku 2014 len troch zamestnancov a tak nemohol 50 ks pracovných odevov a obuvi fakturovaných\ndeklarovaným dodávateľom použiť ako platiteľ, spochybnil nielen materiálnu existenciu plnenia, ale aj\nsplnenie tretej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane spočívajúcej v ďalšom použití dodaného\ntovaru daňovým subjektom v rámci jeho ekonomickej činnosti (k trom hmotnoprávnym podmienkam\nviď bod 36 odôvodnenia tohto rozsudku). Uvedený záver správcu dane však nebol v napadnutých\nrozhodnutiach bližšie odôvodnený, a keďže pre nepriznanie práva na odpočítanie dane postačuje\nuž záver o nesplnení prvých dvoch hmotnoprávnych podmienok (materiálne plnenie a status osoby\ndodávateľa plnenia), uvedenou konštatáciou správcu dane sa bližšie nezaoberal ani kasačný súd.\n50. Záverom kasačný súd uvádza, že nakoľko v súdenej veci nebolo preukázané splnenie\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z faktúry za zdaňovacie obdobie jún 2014,\nneexistovalo opodstatnenie pri právnom posudzovaní predmetnej veci zaoberať sa podvodným\nkonaním, resp. vedomostnou zložkou daňového subjektu o daňovom podvode, či obozretnosťou konania\ndaňového subjektu.\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n51. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Bolo\npredovšetkým v záujme sťažovateľa, aby v daňovom konaní predložil také dôkazné prostriedky, ktoré\nby preukázali deklarované zdaniteľné plnenie a odstránil tak pochybnosti finančných orgánov v tomto\nsmere. V zhode s krajským súdom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno\npodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa §\n\n49 zákona o DPH. Sťažovateľ nepredložil doklady, ktorými by odstránil daňovými orgánmi deklarované\na identifikované pochybnosti o tom, že fakturovaný tovar bol sťažovateľovi reálne dodaný a že mu ho\ndodal deklarovaný dodávateľ.\n52. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461\nSSP ako nedôvodnú zamietol.\n53. Záverom kasačný súd pre úplnosť dodáva, že pri vyhodnocovaní rovnakých kasačných námietok\nvo veci totožného sťažovateľa k obdobným právnym záverom dospeli aj kasačné senáty Najvyššieho\nsprávneho súdu SR v rozhodnutiach pod sp. zn. 3Sfk/75/2022 zo dňa 26.10.2023 (zdaňovacie obdobie\nmáj 2014), sp. zn. 4Sfk/76/2022 zo dňa 26.10.2023 (zdaňovacie obdobie február 2014), sp. zn.\n5Sfk/63/2022 zo dňa 27.03.2024 (zdaňovacie obdobie august 2014) a sp. zn. 1Sfk/75/2022 zo dňa\n28.03.2024 (zdaňovacie obdobie november 2014), z ktorých kasačný súd čerpal aj pri odôvodňovaní\ntohto rozsudku.\n54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný\nsúd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/50/2019", "guid": "ad105e58-627c-4977-8660-ac87cf0a267a:c1321d33-28ca-4736-8899-83e9642ebd9f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:35101f51-843c-4ae7-96ce-6f11407ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "730a465e-1fb1-42ba-b49d-5af7353e2b96:9973db1b-086a-4fe7-b460-ef169930cdbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200630.1", "spisova_znacka": "1Sfk/75/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/75/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200630.1"}, {"guid": "9793f8b7-7a69-4c13-bb43-be978e141832:a67b4943-716b-49c1-a243-58bf0630ada2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200632.1", "spisova_znacka": "5Sfk/63/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/63/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200632.1"}, {"guid": "08c5c9cf-6784-44f9-ae75-524b3d57316e:ab74dd48-1fbb-4c7d-8716-0adabd38e176", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200631.1", "spisova_znacka": "4Sfk/76/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/76/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200631.1"}, {"guid": "4d5c7d6a-81c7-401f-9c1d-818086311390:214a1c23-cc29-4360-b9b8-0497afe2920e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200511.1", "spisova_znacka": "3Sfk/75/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/75/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200511.1"}, {"guid": "1bbc3279-7b5f-4267-a602-63d9a5e73494:ddb1fc8b-4379-4181-9a45-22b7fda6ba80", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200606.1", "spisova_znacka": "4Sfk/94/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/94/2022 z 17. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200606.1"}], "citovane_v": []}