{"guid": "236b211a-902f-493c-9d49-670f6056fea7:230cb471-b3c2-4661-9e93-b0a176f149d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200728.1", "spisova_znacka": "3Stk/10/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/10/2022 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 3Stk/10/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200728.1", "identifikacne_cislo": "8018200728", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/230cb471-b3c2-4661-9e93-b0a176f149d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200728.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200728.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200728.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Stk/10/2022\n8018200728\n27. 03. 2024\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2024:8018200728.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej,\nPhD. v právnej veci žalobcu: K.. R. S., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, L., zastúpeného: JUDr.\nAdrián Fedor, advokát, so sídlom Rumančekova 10, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p.: KRPZ-PO-KDI3-46-006/2018-P z 1.\noktóbra 2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.: 4Sa/29/2018-227 z\n26. januára 2022 t a k t o\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Sa 29/2018-227 z 26. januára 2022 sa zrušuje a vec sa\nvracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho súdu\n1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že 2. júla 2017 13.05 hod. bol žalobca ako vodič\nmotorového vozidla pre podozrenie zo spáchania priestupku zastavený policajnou hliadkou HOREC 557\nv zložení W.. F.. H. L. a T.. Y.. M. F. v Hažíne nad Cirochou. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku\nz 2. júla 2017 ďalej vyplýva, že žalobcovi bola nameraná rýchlosť vozidla 72 km h-1. Zároveň bola pre\nurčenie prítomnosti alkoholu vykonaná dychová skúška prístrojom AlcoQuant A-409210, podľa ktorej\nbola žalobcovi nameraná hodnota 0,20 mg/l. Z tejto správy tiež vyplýva, že žalobca nežiada lekárske\nvyšetrenie, bola mu zakázaná ďalšia jazda a túto odmietol podpísať. V predmetnej správe je následne\nuvedené, že žalobca porušil § 16 ods. 4, § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,\nčím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) a e) zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch. V časti svedok je uvedené iba číslo „308 904“. V časti A) k vyjadreniu podozrivého je\nuvedený text „odmietol podpísať a vypísať“, v časti B) k vyjadreniu svedka (poškodeného) nie je uvedené\nnič. Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že žalobcovi bol tiež zadržaný vodičský\npreukaz a pri podpise je uvedené, že potvrdenie odmietol podpísať a prevziať.\n2. V následne vyhotovenom písomnom zázname spracovanom W.. F.. H. L. a T.. Y.. M.Á. F. z 2. júla\n2017 sú popísané ďalšie skutočnosti, ktoré neboli súčasťou správy o výsledku objasňovania priestupku.\nUvádza sa v nej o. i, že žalobca bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške a túto neodmietol,\nodber krvi nežiadal, požil víno o 17.00 hod. predchádzajúceho dňa. Ďalej sa v zázname uvádza, že kvôli\nstresu sa začal prechádzať a tým sa vzdialil od policajnej hliadky. V zázname je spomínaná ďalšia osoba\noznačená ako priateľka žalobcu, ktorá sa nachádzala pri vozidle.\n3. Žalobca 2. júla 2017 o 14.25 hod. podal ústnu sťažnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.\nz. o sťažnostiach na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Humennom. Namietal, že mu nebolo\nzdokumentované prekročenie rýchlosti. K dychovej skúške uviedol, že prvýkrát prístroj použitý na\nmeranie krvi zapípal, no dychovú skúšku nevyhodnotil. Po druhej dychovej skúške prístroj zobrazil\n\nhodnotu 0,20 mg/l. V sťažnosti ďalej uvádzal, že predchádzajúci deň požil víno o 17.00 hod., dychová\nskúša tak mala vyjsť negatívne, a preto žiadal o vykonanie odberu krvi pre určenie prítomnosti alkoholu\nv organizme. V zmysle sťažnosti F.. H. L. následne telefonoval s nadriadeným. Po telefonáte uviedol, že\ndychová skúška je dostatočný dôkaz, odber krvi nie je potrebný a ak má žalobca záujem o odber krvi, má\nsi ho urobiť na vlastné náklady. Žalobca trval na tom, aby bol odber krvi vykonaný za doprovodu polície,\nv opačnom prípade odmietal podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Žiadal o poskytnutie\nmožnosti oboznámiť sa s predmetnou správou, čo mu policajná hliadka odmietla umožniť.\n4. Okresný dopravný inšpektorát v Snine rozhodnutím o priestupku č. p. s. ORPZ-HE-ODI4-100/2017P z 21. septembra 2017 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1\npísm. e) a h) zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 500 eur a zákaz viesť\nmotorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 mesiacov podľa § 14 cit. zák. Pri rozhodovaní vychádzal\nzo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu, fotodokumentácie nameranej rýchlosti,\ncertifikátu o overení, zápisu dychovej skúšky, evidenčnej karty vodiča a predvolania. Krajský dopravný\ninšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove rozhodnutím o odvolaní č. p. KRPZPO-KDI3-70/2017-P z 31. októbra 2017 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a\nrozhodnutie.\n5. Okresný dopravný inšpektorát v Snine rozhodnutím o priestupku č. p. s. ORPZ-HE-ODI4-100/2017P z 27. júna 2018 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) a §\n22 ods. 1 písm. h) bod 1 zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 500 eur a zákaz\nviesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 mesiacov podľa § 14 cit. zák. Krajský dopravný\ninšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove rozhodnutím o odvolaní č. p. KRPZ-POKDI3-46-006/2018-P z 1. októbra 2018 toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.\n6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namieta nesprávna a neúplne zistený skutkový stav správnym\norgánom, nevykonanie navrhovaných dôkazov a ignorovanie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu.\nSprávny orgán tak v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu aplikoval nesprávnu právnu\nnormu. Nedostatočne zistený skutkový je daný tým, že žalobcovi nebol umožnený odber krvi, čím došlo\nk dôkaznej núdzi. Rozhodnutie podľa neho nemalo byť opreté iba o dychovú skúšku. Nesprávne právne\nposúdenie vidí aj v porušení svojich procesných práv, keďže nedošlo k opakovanej dychovej skúške ani\nkrvnému odberu. V konaní podľa žalobcu došlo k popretiu výpovedí policajtov, ktorí boli súčasťou hliadky,\na preto mal správny orgán v súlade so zásadou in dubio pro reo (v prípade pochybností v prospech\nobvineného) rozhodnúť v prospech žalobcu. Žalobca uvádza, že opakovane žiadal o vykonanie dychovej\nskúšky, ako aj o odber krvi, čo hliadka odmietla vykonať, a preto odmietol podpísať správu o výsledku\nobjasňovania priestupku. Následne mu odmietli umožniť nahliadnuť do tejto správy. Správny orgán sa tak\npodľa neho dostatočne nevysporiadal s námietkami o opakovanej dychovej skúške, požiadavke na krvnú\nskúšku, o preverení telefonického hovoru F.. H. L. so svojím nadriadeným, so svedeckou výpoveďou Y..\nL. F. a na pojednávaní 27. júna 2018 konal v neprítomnosti žalobcu.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že priestupok bol podľa neho dostatočným spôsobom zistený,\nzadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia,\nresp. také pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zastáva názor, že v\npredmetnom konaní boli zo strany správnych orgánov oboch stupňov dodržané všetky poukazované\nzásady správneho, resp. priestupkového konania. Zdôraznil, že samotný žalobca mal možnosť vyjadriť\nsvoje námietky priamo na mieste zistenia a dokumentovania daného skutku, čo však zjavne nevykonal,\npričom žiadne relevantné, resp. konkrétne námietky neuviedol. Navrhol žalobu zamietnuť.\n8. V rozsudku správny súd uviedol, že žalobca nevyužil svoje právo požiadať o lekárske vyšetrenie\nspojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi pri objasňovaní priestupku, ani nevyužil svoje\nprávo podať vysvetlenie, žiadne námietky k obsahu správy pri jej spísaní neuviedol, správu odmietol\npodpísať. Podľa správneho súdu ak si bol žalobca istý, že pred jazdou nepožil alkohol, dokázať\ntúto skutočnosť malo byť jeho eminentným záujmom a odkázal na zásadu „práva patria bdelým“ v\nzmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Priebeh objasňovania priestupku bol podľa\nsprávneho súdu dostatočne presvedčivo vysvetlený dôkazmi. Týmito sú správa o výsledku objasňovania\npriestupku z 2. júla 2017, záznam hliadky z 2. júla 2017, výpovede členov policajnej hliadky, ktorí\nkontrolu vykonávali. Obrana žalobcu ohľadom neumožnenia vykonania lekárskej prehliadky sa mu\njavila účelovou a založenou iba na výpovedi svedkyne. Táto však nebola bezprostredne účastná\nprejednávania priestupku. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup orgánov\nverejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v\nkonaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy\n\nsúd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Správny súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného\nkonania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n9. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zmeny, resp. zrušenia tohto rozsudku.\nV sťažnosti namietal nesprávny procesný postup správneho súdu. Ten videl v porušení práva na\npresvedčivé, preskúmateľné odôvodnenie, porušení princípu právnej istoty, legitímnych očakávaní a\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Taktiež bola podľa neho porušená zásada in dubio pro reo, keď\nsprávny súd uviedol, že žalobca večer pred spáchaním priestupku požíval alkohol. Žalobca však iba\nuviedol, že predchádzajúci deň požil o 17.00 hod. alkohol. Porušenie menovanej zásady videl aj v\ntom, že správny súd sa stotožnil s tým, že žalobca na mieste nežiadal vykonanie krvnej skúšky. O\ntomto rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli spochybnené viacerými inými. Namietol aj porušenie\nzásady prezumpcie neviny. Tú videl v argumentácii súdu, že žalobca mal z vlastnej iniciatívy zabezpečiť\nvykonanie krvnej skúšky. Nestotožnil sa ani s uplatňovaním zásady práva patria bdelým v správnom\ntrestaní. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci. Správny orgán sa podľa neho nemal uspokojiť\niba s vykonaním jednej dychovej skúšky, no s odkazom na rozhodnutia súdov mal urobiť aspoň\ndve. Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne, ako aj iných dôkazov a nevykonanie\nžalobcom navrhovaných dôkazov.\n10. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, s rozsudkom sa stotožnil a kasačnú sťažnosť navrhol\nzamietnuť.\nIII. Posúdenie veci kasačným súdom\n11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť\nbola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide\no rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a 2 SSP), vo veci v zmysle §\n455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná.\n12. Správny súd považoval priebeh objasňovania priestupku za dostatočne presvedčivo vysvetlený\ndôkazmi. Týmito dôkazmi sú podľa neho správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam hliadky\nz 2. júla 2017 a výpoveď členov policajnej hliadky, ktorí kontrolu vykonali. Kasačný súd sa s týmto\ntvrdením nestotožnil. Pokiaľ ide o správu o objasnení priestupku, tak z nej nie je možné zistiť, či boli\nnejakí svedkovia prítomní na mieste pri spáchaní priestupku. Žalobca zjavne už na mieste nesúhlasil\ns priestupkom tak, ako bol zistený, keďže z tejto správy vyplýva, že ju odmietol podpísať. Zo správy\nvšak nie je možné určiť, z akých dôvodov odmietol správu podpísať. Za stavu, keď žalobca nesúhlasí\nso správou, a teda rozporuje, ako sa mal priestupok stať, mal byť správny orgán obozretný a v zmysle\nvyhľadávacej zásady zabezpečiť výpoveď možných svedkov priamo na mieste. Žalovaný tak plne\nnerešpektoval zásady upravené v § 32 a § 33 Správneho poriadku.\n13. Táto skutočnosť je zvýraznená aj tým, že po spísaní správy bol uvedenou hliadkou spísaný záznam z\n2. júla 2017, kde sú popísané nové skutočnosti, ktoré neboli uvedené v správa o výsledku objasňovania\npriestupku. V tomto zázname hliadka uvádza, že žalobca nežiadal lekárske vyšetrenie, nepožil pred\njazdou alkoholické nápoje, požil alkohol predchádzajúci deň o 17.00 hod. a taktiež je tu zmienená\nspolujazdkyňa. Rovnako v správe o objasnení priestupku je časť B) bez textu a absentuje aj podpis\nsvedka. Z daného nie je zjavné, čo bránilo policajnej hliadke uviesť tieto skutočnosti v predmetnej správe,\nkde by sa k nim mohol vyjadriť žalobca, prípadne svedok. Neoznačením svedkyne priamo v správe o\nobjasnení priestupku taktiež došlo k porušeniu vyhľadávacej zásady. Žalovaný vo svojom rozhodnutí\nuvádza, že to mal byť žalobca, kto mal navrhnúť vypočutie svedkyne. Avšak v zmysle vyhľadávacej\nzásady sú správne orgány povinné z úradnej povinnosti vyhľadávať dôkazy svedčiace v neprospech, ale\naj v prospech osoby, proti ktorej sa vedie konanie v rámci správneho trestanie. Vyhľadávacia zásada je\nteda konkretizáciou zásady oficiality v procese dokazovania. Obvinený z priestupku má právo navrhovať\ndôkazy, a nie povinnosť, čím sa zaisťuje úplne a efektívne právo na obhajobu (bližšie pozri Čentéš,\nKurilovská, Šimovček, Burda a kol. Trestný poriadok I, 1. vydanie, 2021).\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené tak nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného v druhostupňovom\nrozhodnutí, že takto navrhovaný dôkazný prostriedok považuje za oneskorený a tým aj účelový.\nNemožno prisvedčiť ani k vyhodnoteniu výpovede svedkyne tak, ako uvádza správny orgán, že mala\ninformácie iba sprostredkovane prostredníctvom žalobcu. Svedkyňa vo svojej výpovedi z 3. októbra 2017\nuvádza, že počula žalobcu žiadať hliadku, aby mu umožnila odber krvi. Správny orgán tiež spochybňuje\nmožnosť, že mohla takéto žiadosti počuť kvôli hluku. No zo záznamu 2. júla 2017 je zjavné, že najprv\ndošlo k dychovej skúške a až následne sa žalobca z miesta vzdialil. Z uvedenej výpovede svedkyne tiež\nvyplýva, že uvádzané mohla počuť predtým, ako sa žalobca vzdialil. V tomto svetle potom nie je jasné,\n\nako správny súd mohol dospieť k záveru, že svedkyňa nebola bezprostredne účastná prejednávania\npriestupku.\n15. Podľa správneho súdu je v rozpore s obsahom priestupkového spisu a závermi dokazovania\nargumentácia žalobcu, že sa nemohol zúčastniť lekárskeho vyšetrenia z dôvodu, že mu to neumožnili\npríslušníci Policajného zboru a zároveň jediným dôkazom k tomuto tvrdeniu je výpoveď svedkyne.\nPri zohľadnení skutočnosti, že správny orgán nemal na mieste dostatočne zistený skutkový stav a\nnedostatočne sa zaoberal výpoveďou svedkyne, potom s uvedeným odôvodnením správneho súdu\nnemožno súhlasiť. Zároveň je takýto záver vyslovený predčasne, keďže správny súd sa dostatočne\nnezaoberal dôkazom, t. j. výsluchom svedkyne. V správnom konaní sa realizuje zásada materiálnej\npravdy, pričom zmyslom a cieľom obstarania podkladov pre rozhodnutie je presné a úplné zistenie\nskutočného stavu veci. Obstaranie podkladov je vecou správneho orgánu, tento však postupuje v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania.\n16. Bude teda úlohou správneho súdu vyhodnotiť jednotlivé dôkazy, a to najmä dostatočne sa\nvysporiadať s rozporuplnými tvrdeniami príslušníkov hliadky, žalobcu, ako aj svedkyne, s tvrdením\nžalobcu, že žiadal o vykonania lekárskeho vyšetrenia, zvukovým záznamom z telefonátu žalobcu a\npodaním sťažnosti na postup príslušníkov Policajného zboru. Pri tom je potrebné aplikovať zásadu\nprezumpcie neviny v priestupkovom konaní, čo znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu\nobvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/34/2007).\n17. Vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie v tomto rozsudku, kasačný súd dospel k záveru o\ndôvodnosti kasačnej sťažnosti (§ 462 ods. 1 SSP), rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu postupovať v naznačenom smere.\n18. O trovách konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}