{"guid": "d4ce0bd3-b5a9-405c-ae57-85faf5acca10:bf216075-3f70-407c-b775-9f2854da0702", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8016200749.1", "spisova_znacka": "4Svk/10/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/10/2022 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 4Svk/10/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8016200749.1", "identifikacne_cislo": "8016200749", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-55.odsek-1", "nazov": "§ 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139b.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 139b ods. 5 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139b.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-139b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/83/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 zákona č. 83/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/83/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/83-1976/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/85/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 85/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/85/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-1976/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-1", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-2", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-47", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-48", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-49", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-50", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-51", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-52", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-55", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-126", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-139b", "/SK/ZZ/2002/532#paragraf-6", "/SK/ZZ/1976/83#paragraf-44", "/SK/ZZ/1976/85#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf216075-3f70-407c-b775-9f2854da0702", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8016200749.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8016200749.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8016200749.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Svk/10/2022\n8016200749\n27. 03. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:8016200749.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobkyne: I. M., nar. XX. Q. XXXX, E. B. XX, zastúpenej: JUDr. Jaroslav Klátik,\nPhD., advokát, Havranské 11, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby\na bytovej politiky, Nám. mieru 3, Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1. Obec Tatranská Javorina,\nIČO: 31 946 801, Tatranská Javorina 33, 2. Štátne lesy Tatranského národného parku, IČO: 31 966\n977, zaniknuté k 31. marcu 2022, naposledy Tatranská Lomnica 66, Vysoké Tatry, 3. C. W., nar. XX. U.\nXXXX, E. B. XX, zastúpeného: JUDr. Ivan Vanko, advokát, Floriánska 19, Košice, 4. Ing. Jozef Knapík,\nIČO: 45 578 826, Nižná brána 7, Kežmarok, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 7. septembra\n2016, č. OU-PO-OVBP2-2016/34581/97870/ŠSS-FA, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 3 S 40/2016-98 z 27. októbra 2017 v znení opravných uznesení č. k. 3\nS 40/2016-168 z 12. januára 2022 a 3 S 40/2016-175 z 2. júna 2022 takto\nrozhodol:\nI. V kasačnom konaní sa namiesto ďalšieho účastníka v 3. rade pokračuje s právnym nástupcom: Správa\nTatranského národného parku, IČO: 54 435 293, Tatranská Lomnica 66, Vysoké Tatry.\nII. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.\nIV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.\nV. Ďalší účastníci nemajú právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že ďalší účastník v 3. rade bol spolu s manželkou\nvlastníkom stavby - rodinného domu súp. č. XX v k. ú. E. B.. Tento dom na juhovýchodnej strane,\nkde je široký približne 8 metrov, bezprostredne susedí so stavbou súp. č. XX - rodinným domom,\nktorej vlastníčkou je žalobkyňa. Rodinný dom ďalšieho účastníka bol postavený na prelome 19. a 20.\nstoročia ako práčovňa, ktorej základy boli vo vzdialenosti približne 1,5 m od dnešného rodinného domu\nžalobkyne. Približne začiatkom 80-tych rokov 20. storočia sa však rodinný dom ďalšieho účastníka\nprestaval a jeho juhovýchodná strana sa rozšírila o prístavbu. Následkom tejto prístavby sa rozostup\nmedzi oboma stavbami zmenšil na približne 80 až 90 cm.\n2. Obec Tatranská Javorina ako stavebný úrad podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v danom čase a prípisom zo 14.\napríla 2014 vyzvala ďalšieho účastníka v 3. rade, aby podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie\na aby predložil projektovú dokumentácie a geometrický plán, inak sa nariadi odstránenie stavby. Na\nzáklade tejto výzvy ďalší účastník 21. júla 2014 požiadal o dodatočné povolenie stavby. K žiadosti priložil\nprojektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a neskôr aj geometrický plán. Stavebný úrad\n\noznámil začatie konania účastníkom a nariadil ústne pojednávanie na 8. marca 2016. Žalobkyňa ešte 3.\nmarca 2016 vzniesla písomné námietky, v ktorých najskôr odkázala na svoje skoršie podania z 3. apríla\n2014, 15. júla 2013 a 27. mája 2014, ktoré stavebný úrad dostal na vedomie. Osobitne zdôraznila, že\nsnahou ďalšieho účastníka je legalizácia nezákonnej prístavby, ktorá nedodržiava technické predpisy,\nnajmä požiadavky na odstup stavieb. To jej znemožňuje prístup na severnú strechu jej rodinného\ndomu a obmedzuje možnosť užívania jej majetku. Odstup je navyše taký malý, že nezodpovedá ani\nminimálnemu odstupu podľa príslušných právnych predpisov.\n3. Pretože Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade nesúhlasilo s dodatočným\npovolením stavby, ďalší účastník v 3. rade dodatočne predložil aj projekt požiarnej ochrany. Ten\npri posudzovaní odstupu od stavby žalobkyne konštatoval, že odstupová vzdialenosť je „nulová“.\nStavebný úrad nato nariadil nové ústne pojednávanie na 17. mája 2016, pred ktorým žalobkyňa znova\npísomne zopakovala svoje námietky. Aj v ňom znova žiadala, aby stavebný úrad prihliadol na jej\nskoršie už označené podania. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru už s dodatočným\npovolením stavby súhlasilo. Nato obec Tatranská Javorina ako stavebný úrad dodatočným stavebným\npovolením a kolaudačným rozhodnutím z 8. júna 2016, č. SP/124-006/14-Šk, dodatočne povolila\nďalšiemu účastníkovi v 3. rade ako stavebníkovi stavebné práce, spočívajúce v prestavbe rodinného\ndomu (prístavba kuchyne, zádveria, WC a izby), povolila užívanie tejto prestavby a zamietla námietky\nžalobkyne. V odôvodnení stavebný úrad zrekapituloval priebeh konania a doslovne zreprodukoval jej\npodania. K jej námietkam zdôraznil, že pôvodná stavba stojí už od prelomu 19. a 20. storočia, v 70tych a 80-tych rokoch 20. storočia bola prestavaná ako rodinný dom a odvtedy sa nezmenene užíva.\nPozemok je vyporiadaný v prospech ďalšieho účastníka v 3. rade a osadenie stavby je v súlade s\n§ 6 ods. 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných\ntechnických požiadavkách na stavby užívaní osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Aj v odvolaní znova odkázala na svoje skoršie\npodania, v ktorých podrobne rozviedla svoje námietky. Naďalej trvala na tom, že odstup jej rodinného\ndomu od dodatočne povolenej prístavby je 0,8 m, čo nie je ani minimálna vzdialenosť. Kvôli tomu sa\nnedostane na strechu svojho domu, nedajú sa vykonávať opravy na jeho stene, je sťažené odpratávanie\nsnehu. Z neodborne postaveného komína lietajú na jej strechu iskry a obťažuje ju dym, plynové rúry\nvedené po obvode domu vo vzdialenosti 0,6 m od jej rodinného domu predstavujú riziko. Stavebný úrad\nsa však jej námietkami nezaoberal. Podobné podanie žalobkyňa adresovala aj Slovenskej stavebnej\ninšpekcii a pripojila k nemu aj staršie listy z 15. júla 2013, 3. apríla 2014 a 27. mája 2014. Stavebná\ninšpekcia tieto podania postúpila stavebnému úradu, ktorý ich zaradil do spisu. Po predložení spisu dve\nzamestnankyne žalovaného 17. augusta 2016 vykonali „šetrenie“, pri ktorom obhliadli situáciu oboch\nrodinných domov a odstup medzi nimi a o ktorom spísali „úradný záznam“. Zo spisu nevyplýva, že\nby o tom upovedomili niektorého z účastníkov. Následne žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo\n7. septembra 2016 potvrdil rozhodnutie stavebného úradu z 8. júna 2016. K námietkam žalobkyne\npredovšetkým uviedol, že § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. dovoľuje aj menšie vzdialenosti, ak je\nna podklade výpočtov a meraní preukázané splnenie podmienok podľa odseku 1. Tieto podmienky boli\npodľa žalovaného splnené súhlasným stanoviskom okresného riaditeľstva hasičského a záchranného\nzboru, ktoré vychádzalo z požiarneho projektu stavby. Obsah tohto stanoviska bol podľa § 140b\nstavebného zákona záväzný. To isté platí aj ohľadom iskier a dymu z komína na rodinnom dome ďalšieho\núčastníka v 3. rade; navyše túto námietku žalobkyňa neuplatnila najneskôr na ústnom pojednávaní.\nĎalej žalovaný odkázal na poznatky z vlastného miestneho zisťovania. Námietkou ohľadom plynových\nrúr sa nezaoberal, pretože predmetom konania nie je plynofikácia stavby.\n5. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 3 S 40/2016-98 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie stavebného úradu z 8. júna 2016 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Na odôvodnenie\nzdôraznil, že účelom konania podľa § 88a stavebného zákona je zhojenie pôvodného závažného\nporušenia zákona, ktorého sa dopustil stavebník. Žalovaný a stavebný úrad však presunuli dôkazné\nbremeno na žalobkyňu, ktorá zákon neporušila. Žalobkyňa po celý čas odkazovala na to, že stavba\nďalšieho účastníka v 3. rade nerešpektuje odstup ustanovený v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalovaný\nvšak dostatočne nezistil skutkový stav, či sú naplnené podmienky § 6 ods. 5 cit. vyhlášky, pričom dôkazné\nbremeno tohto preukázania bolo na ďalšom účastníkovi. Nezohľadnené zostali námietky, že žalobkyňa\nnemá prístup na strechu, nemôže ju udržiavať, odstraňovať sneh, kvalita jej bývania je zhoršená (v\nsúvislosti s osvetlením a preslnením). Tieto nedostatky pritom žalobkyňa signalizuje už od roku 2014,\nkeďže aj v rámci administratívneho konania odkazovala na svoje skoršie písomnosti. Okrem toho,\nstavebný úrad mal skúmať rozostupy stavieb v zmysle § 6 cit. vyhlášky aj bez jej námietok.\nII.\n\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nsprávnemu súdu. Zdôraznil, že konanie o dodatočnom povolení stavby je osobitným konaním podľa §\n88a stavebného zákona. Dôkazné bremeno spočíva na vlastníkovi stavby, ktorý je na výzvu stavebného\núradu povinný predložiť potrebné doklady. Stavebný úrad je tým, kto posudzuje, či stavbu možno povoliť\nalebo ju treba odstrániť. V prerokúvanej veci stavebník - ďalší účastník v 3. rade požadované doklady\npredložil, čím uniesol svoje dôkazné bremeno. Názor správneho súdu neguje inštitút dodatočného\npovolenia stavby. Žalovaný zotrval na svojom názore, že odstupy stavieb sú v súlade s § 6 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z., rozhodnutie je v súlade so záväzným stanoviskom okresného riaditeľstva hasičského\na záchranného zboru a nebráni sa ani užívaniu nehnuteľnosti žalobkyne. Zdôraznil, že prestavba sa\nvykonala v 80-tych rokoch 20. storočia a dodatočným povolením sa len legalizoval doterajší stav. Nariadiť\nodstránenie stavby by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania podľa § 3 ods. 4 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože nebol\npreukázaný rozpor stavby s verejným záujmom. Potrebné skutkové okolnosti boli riadne preukázané aj\npri miestnom zisťovaní žalovaného 17. augusta 2016. Svetlotechnický posudok nie je potrebný, pretože\nho nevyžaduje príslušná slovenská technická norma. Vzhľadom na stanovisko okresného riaditeľstva\nhasičského a záchranného zboru nebol dôvod nepovoliť stavbu aj napriek neodborne postavenému\nkomínu.\n7. Žalobkyňa sa stotožnila s rozsudkom správneho súdu. Oproti zásade hospodárnosti vyzdvihla zásadu\nzákonnosti, ktorou sa mal žalovaný riadiť. Dym z komína jej znemožňuje riadne užívať jej nehnuteľnosť,\nnavyše z neho vyletujú aj iskry. Naďalej zdôraznila rozpor s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom\nmnohé jej námietky žalovaný odmietol. Nevyrovnal sa ani s problémom s preslnením a presvetlením, na\nktorý upozorňuje od začiatku. Nelegálna stavba ďalšieho účastníka v 3. rade tak je v rozpore s verejným\nzáujmom.\n8. Ďalšia účastníčka v 1. rade odkázala na svoje vyjadrenie k správnej žalobe, ktoré znovu pripojil.\n9. Ďalší účastník v 3. rade sa stotožnil s kasačnou sťažnosťou a tiež navrhol zrušiť rozsudok správneho\nsúdu.\n10. Ďalší účastníci v 2. a 4. rade sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\n11. Dodatočným podaním žalovaný navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok. Postup podľa napadnutého rozsudku, ak by sa stal precedensom, by totiž viedol k nadmernému\nzaťaženiu správnych orgánov.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym\nsúdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453\nods. 2 SSP).\nA. K právnemu nástupníctvu ďalšieho účastníka v 1. rade\n13. Podľa § 104i ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa 31. marcom 2022 zriadili\nsprávy národných parkov podľa § 65b ods. 1, medzi nimi aj Správa Tatranského národného parku so\nsídlom v Tatranskej Lomnici [§ 65b ods. 1 písm. a) cit. zák.]. V zmysle § 104i ods. 2 cit. zákona sa\npôvodný ďalší účastník v 1. rade - Štátne lesy Tatranského nárondého parku od 1. apríla 2022 zlúčil\nso Správou Tatranského národného parku a zároveň zanikol. Vzhľadom na zánik procesnej subjektivity\npôvodného ďalšieho účastníka s právnym nástupcom tak súd podľa § 64 CSP v spojení s § 25 SSP\nrozhodol o pokračovaní v kasačnom konaní s právnym nástupcom.\nB. K veci samej\n14. Predmetom prieskumu v danej veci sú rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu, ktorými (okrem\niného) dodatočne povolili zmenu stavby. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona platí, že ak stavebný\núrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného\npodnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné\npovolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi územného\nplánovania, a osobitnými predpismi. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s\nverejnými záujmami, podľa § 88a ods. 5 cit. zák. stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Inak podľa\n§ 88a ods. 4 cit. zák. v rozhodnutí o dodatočnom povolení dodatočne povolí už vykonané stavebné\npráce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Stavebné\npovolenie sa v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona od počiatku jeho účinnosti vyžadovalo aj pri\nzmenách stavby, najmä pri prístavbách, ktorými sa stavby pôdorysne rozširovali a ktoré boli navzájom\nprevádzkovo spojené s doterajšou stavbou [porov. § 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona účinného\n\nv čase vydania rozhodnutia, resp. § 1 ods. 3 písm. b) vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický\na investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebného poriadku,\núčinná do 30. júna 2000, teda aj v čase vykonania dodatočne povoľovanej prístavby].\n15. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej\nchyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka, pod podmienkou preukázania\nskutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (porov.\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 125/2010, judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra).\nDôkazné bremeno na preukázanie, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, je na vlastníkovi\nstavby. Verejnými záujmami v zmysle cit. § 88a ods. 1 stavebného zákona sa rozumejú jednak ciele\núzemného plánovania (§ 1 a 2 stavebného zákona), záujmy vyjadrené v § 126 cit. zák., ktoré sú\npodrobnejšie chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväzných právnych predpisoch a niektorých\nslovenských technických normách (porov. v tomto zmysle napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 10\nSžk 24/2021 alebo 10 Sžk 15/2021). Verejným záujmom na účely týchto ustanovení sú aj základné\npožiadavky na stavbu a všeobecné technické požiadavky na výstavbu, napr. v zmysle § 47 až 53\nstavebného zákona alebo vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (porov. v tomto zmysle napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžk 19/2017).\n16. V prerokúvanej veci bola medzi žalobkyňou na jednej strane a žalovaným, ako aj ďalším účastníkom\nv 3. rade na druhej strane sporná otázka odstupu medzi rodinnými domami oboch týchto účastníkov.\nOtázka vzdialeností stavieb je v súčasnosti upravená predovšetkým v ustanovení § 6 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z., ktoré sa podľa § 2 ods. 3 tejto vyhlášky primerane použije aj na zmeny stavby, teda aj\nna prístavby. Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhl. predovšetkým platí, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať\npožiadavky (okrem iného) urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, požiarnej\nbezpečnosti, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy\nmusia ďalej umožňovať údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné\nvybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 6 ods. 3 cit. vyhl.\npotom vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktoré vytvárajú voľný priestor, nesmie byť menšia ako\n7 m. V stiesnených pomeroch možno podľa § 6 ods. 4 cit. vyhl. túto vzdialenosť znížiť až na 4 m.\nUstanovenie § 6 ods. 5 potom výslovne dovoľuje aj iné riešenie vzdialenosti rodinných domov, než\nustanovujú odseky 3 a 4, ale len na základe výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek\nna vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny (ktorého existencia sa v\nprerokúvanej veci nezistila).\n17. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že žalovaný sa ustanovením § 6 ods.\n5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. riadil len čiastočne. Z tohto ustanovenia totiž plynie, že predpokladom\nzáveru o tom, či vzdialenosť menšia ako 4 m medzi rodinnými domami neodporuje verejným záujmom,\nktoré chránia ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 cit. vyhl., sú konkrétne merania a výpočty, ktoré preukážu\nsplnenie všetkých požiadaviek ustanovených v odseku 1. Zo zisteného skutkového stavu pritom plynie,\nže vzdialenosť medzi domami žalobkyne a ďalšieho účastníka v 3. rade je 80 až 90 cm, teda celkom\nzreteľne menej než 4 m. Žalovaný sa tak mal na podklade konkrétnych výpočtov a meraní zaoberať\ntým, či sú naplnené všetky uvedené požiadavky. Možno s ním súhlasiť, že žalobcom predložený\nprojekt požiarnej ochrany preukazuje, že táto vzdialenosť je dostatočná z hľadiska požiarnej ochrany.\nPožiadavky požiarnej ochrany sú však len jednou z požiadaviek vymedzenou v § 6 ods. 1 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z.; okrem nich sa v tomto ustanovení niekoľko ďalších požiadaviek, medzi nimi požiadavky\nurbanistické, architektonické, hygienické, denného svietenia, preslnenia, pohody bývania, ale zmieňuje\nsa osobitne aj požiadavka údržby stavieb a užívania priestoru medzi nimi.\n18. Žalobkyňa počas konania opakovane namietala, že stiesnený priestor sťažuje prístup k jej múru,\nsťažuje odpratávanie snehu, bráni prístupu svetla a slnečných lúčov. Stavebný úrad ani žalovaný však\nv tomto smere nezistili žiaden skutkový stav. Nevykonali totiž žiadne merania ani výpočty, ktoré by\nnapríklad zisťovali, koľko priestoru je potrebného na práce spojené s údržbou múru žalobkyne, od\nktorého má rodinný dom ďalšieho účastníka v 3. rade tak malý odstup. Nezisťovali, akým spôsobom\npostavená prístavba mení svetelné a slnečné pomery okna žalobkyne, či do tejto medzery vôbec\ndopadajú slnečné lúče, ktorých absencia môže viesť k udržiavaniu nadmernej vlhkosti, osobitne s\nohľadom na klimatické podmienky regiónu, o ktorý ide (pod Tatrami). Okolnosť, že svetlotechnický\nposudok nevyžaduje slovenská technická norma, nie je z tohto pohľadu podstatná, pretože povinnosť\nvykonať výpočty a merania ukladá priamo citované ustanovenie vyhlášky. Na tieto skutočnosti mali\nstavebný úrad, ale aj žalovaný riadne zistiť skutkový stav, resp. - v súlade s citovanými ustanoveniami\n§ 88a stavebného zákona - vyzvať ďalšieho účastníka v 3. rade ako stavebníka, ktorého v tomto smere\nzaťažovalo dôkazné bremeno.\n\n19. Len pre poriadok kasačný súd dopĺňa, že podľa skutkového stavu bola sporná prístavba zhotovená\npribližne v 80-tych rokoch 20. storočia. V tejto súvislosti by tak bolo možné uvažovať nad tým, či v rámci\nkonania podľa § 88a stavebného zákona treba skúmať súlad s verejným záujmom podľa podmienok,\nktoré platili v čase výstavby (teda ktoré by sa zohľadňovali, ak by stavebník pred začatím stavby riadne\npožiadal o stavebné povolenie), alebo podľa tých, ktoré platia v čase rozhodovania stavebného úradu\npodľa cit. § 88a. V prerokúvanej veci však nie je potrebné tieto otázky riešiť, pretože by tým ďalší účastník\nv 3. rade nič konkrétne nezískal. V čase, kedy bola sporná prístavba zhotovená, totiž vzdialenosti medzi\nrodinnými domčekmi upravoval § 44 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj\nč. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Podľa tohto ustanovenia mala\nbyť vzdialenosť rodinných domčekov najmenej 10 m a v stiesnených podmienkach ju bolo možné znížiť\nna 6 m. Citované ustanovenie tak neupravovalo tieto vzdialenosti nijako výhodnejšie než tu použité\nustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Už z tohto dôvodu sú nepodstatné odkazy žalovaného na to,\nže stavba sa zrealizovala v 80-tych rokoch, pretože nie je zrejmé, že by sa bola zrealizovala v súlade\nčo i len s vtedajšími právnymi predpismi.\n20. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že odstránenie stavby je v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia má (správne)\nkonanie prebiehať hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z jeho\nznenia je tak zrejmé, že upravuje len hospodárnosť procesného postupu (t. j. aké procesné úkony a\nkedy vykonať, prípadne akým spôsobom), nie však obsah rozhodnutia vo veci. Ten je v zmysle § 46\nSpr. por. určený zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak ustanovenie § 88a\nstavebného zákona za určitých okolností ukladá stavebnému úradu, aby nariadil odstránenie stavby\nalebo jej časti, nemôže ísť o „nehospodárny postup“. Pokiaľ ďalej žalovaný odkazoval na závery zo\n„šetrenia“, ktoré vykonali jeho zamestnanci 17. augusta 2016, tak treba uviesť, že podľa § 60a Spr. por.\nsa na odvolacie konanie primerane vzťahujú ustanovenia prvej až tretej časti. Procesný úkon, pri ktorom\nsa správny orgán vlastným zmyslovým vnímaním oboznamuje so stavom určitej fyzicky vnímateľnej\nhnuteľnej či nehnuteľnej veci (inak než zisťovaním obsahu textu), je ohliadkou, ktorá je upravená v\nustanovení § 38 Správneho poriadku, ktoré sa tiež použije v odvolacom konaní. Podľa § 38 ods. 3 Spr.\npor. na miestnu ohliadku správny orgán vždy prizve účastníka konania. V prerokúvanej veci sa tak však\nnestalo, na čo žalobkyňa správne upozorňovala už vo svojej správnej žalobe.\nIV.\nZáver\n21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť vo výsledku\nnie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n22. Žalobkyňa mala v kasačnom konaní úspech, a preto jej kasačný súd podľa § 167 v spojení s § 467\nods. 1 SSP priznal ich náhradu proti neúspešnému žalovanému. Podanie vyjadrenia ďalšieho účastníka\nku kasačnej sťažnosti nemožno podľa ustálenej judikatúry považovať za splnenie povinnosti, ktorá by\nopodstatňovala priznanie náhrady trov kasačného konania v zmysle § 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n23. Vecným vybavením kasačnej sťažnosti zanikol aj dôvod, aby sa jej priznával odkladný účinok. Preto\nkasačný súd spolu s rozhodnutím vo veci samej zamietol aj zodpovedajúci návrh žalovaného.\n24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}