{"guid": "6f6d2441-597a-4c38-bb8f-04a0e0a9b4f7:a74a9ea1-56c8-4f3c-a9a9-2f1f84bbf79c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8014200817.3", "spisova_znacka": "6Svk/31/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/31/2022 z 27. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. februára 2024, sp. zn. 6Svk/31/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8014200817.3", "identifikacne_cislo": "8014200817", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2024-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a74a9ea1-56c8-4f3c-a9a9-2f1f84bbf79c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8014200817.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8014200817.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8014200817.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/31/2022\n8014200817\n27. 02. 2024\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2024:8014200817.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej,\nzo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca),\nvo veci žalobcu (sťažovateľa): G. R., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., právne\nzastúpeného: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01\nŽilina, proti žalovanému: Gymnázium J. Francisciho - Rimavského, so sídlom Kláštorská 553/37, 054\n01 Levoča, právne zastúpeného: LM LEGAL s.r.o., IČO: 55 966 438, so sídlom Tajovského 1, 811\n04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - Vysvedčenia G. z 30. januára 2014, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 51/2014-137 z 15. februára 2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v časti výroku I rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n4 S 51/2014-137 z 15. februára 2022 zrušuje.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v časti výroku III rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4\nS 51/2014-137 z 15. februára 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo zvyšku kasačnú sťažnosť zamieta.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca mal 30. januára 2014 absolvovať\nkomisionálne skúšky z vyučovacích predmetov matematika o 13:00 hod. a fyzika o 14:30 hod. na\nGymnáziu J. Francisciho - Rimavského v Levoči za II. vyučovací polrok školského roka 2011/2012.\nŽalobca sa na uvedený termín dostavil a komisionálne preskúšanie z vyučovacieho predmetu\nmatematika absolvoval. Výsledné hodnotenie komisionálnej skúšky z písomnej a ústnej časti bolo\n„nedostatočný“. Žalobca následne vzniesol námietku zaujatosti voči skúšajúcej H.. Y. F. a prísediacemu\nJ.. H. F., J.., ktorí boli členmi komisie pre komisionálnu skúšku z vyučovacieho predmetu matematika\na v rovnakom zložení mali byť členmi komisie aj pre komisionálnu skúšku z vyučovacieho predmetu\nfyzika. Žalobca komisionálne preskúšanie z vyučovacieho predmetu fyzika už neabsolvoval. V rovnaký\ndeň bol žalobcovi vydaný protokol o komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu matematika a z\nvyučovacieho predmetu fyzika za II. vyučovací polrok školského roka 2011/2012 s rovnakým výsledkom\npre oba vyučovacie predmety „neprospel“. Následne na to žalovaný 30. januára 2014 vydal žalobcovi\nvysvedčenie za tretí ročník školského roka 2011/2012 s celkovým hodnotením „neprospel“ (ďalej len\n„vysvedčenie“).\n2. V nadväznosti na to bolo žalovanému 4. februára 2014 doručené podanie od žalobcu označené\nako „Námietka o predpojatosti členov komisionálnych skúšok z matematiky a fyziky“, v ktorom žalobca\nuviedol, že riaditeľka žalovaného mu oznámila, že komisionálnych skúšok sa zúčastnia skúšajúci z inej\nškoly. Napriek tomu bol členom komisie p. F. o predpojatosti, ktorého sa z udalostí za posledné tri roky\nnedá ani len pochybovať a p. F., ktorá bola tiež predpojatá z dôvodu neobjektívneho hodnotenia, pretože\n\nnapomáhala bývalému riaditeľovi v nezákonnom konaní. Ďalej žalobca uviedol, že uvedení členovia\nkomisie mali postupovať podľa ustanovení § 9, § 11 a § 13 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Vo zvyšku sa žalobca\nvyjadroval k odbornému obsahu komisionálnej skúšky z vyučovacieho predmetu matematika. Žalobca\npodaním doručeným žalovanému 5. februára 2014 doplnil, že vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje\nvypísať nový termín komisionálnych skúšok z matematiky a fyziky, pretože komisionálna skúška z\nmatematiky nebola vykonaná zákonným spôsobom.\n3. Žalovaný obe podania žalobcu odstúpil Štátnej školskej inšpekcii, Školské inšpekčné centrum Prešov\n(ďalej len „Štátna školská inšpekcia“), ktorá podania prešetrila ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010\nZ. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. V zápisnici o prešetrení sťažnosti Štátna školská\ninšpekcia uviedla, že ustanovenie komisie pre komisionálnu skúšku z matematiky spĺňalo podmienky\n§ 57 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“). Komisia pre komisionálne skúšky mala 3 členov.\nPredsedníčkou komisie bola riaditeľka školy, skúšajúcou učiteľkou bola učiteľka matematiky a ďalším\nčlenom bol prísediaci, ktorý spĺňal kvalifikačné predpoklady pre vyučovací predmet matematika. Kritéria\npre hodnotenie a klasifikáciu komisionálnej skúšky v predmete matematika boli stanovené v súlade s\nMetodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Ďalej sa Štátna\nškolská inšpekcia vyjadrovala k odbornému obsahu komisionálnej skúšky z vyučovacieho predmetu\nmatematika. Záverom uzavrela, že z prešetrenia sťažnosti nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by\nnasvedčovali neobjektívnemu hodnoteniu žiaka a boli prejavom zaujatosti zo strany členov komisie pre\nkomisionálnu skúšku z matematiky. Prešetrením sťažnosti sa porušenie všeobecne záväzných právnych\npredpisov nezistilo.\n4. Žalobca ako navrhovateľ podal žalobu, v ktorej žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia - vysvedčenia\nvydaného žalovaným. V žalobe uviedol, že vysvedčenie je rozhodnutím o jeho právach a povinnostiach\nv zmysle Ústavou zaručeného práva na vzdelanie, pretože na základe výsledkov vysvedčenia žalobca\nnemohol postúpiť do ďalšieho ročníka. Realizácia komisionálnej skúšky podľa neho je výkonom verejnej\nsprávy, nakoľko podmienky výkonu komisionálnej skúšky stanovuje verejnoprávny zákon. V tomto smere\npoukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2008. Ďalej v žalobe\nzopakoval argumenty ohľadom zaujatosti dvoch členov komisie pre komisionálne skúšky, čím podľa\nneho došlo k nezákonnému postupu žalovaného pri vydávaní rozhodnutia - vysvedčenia.\n5. Krajský súd v Prešove najskôr uznesením č. k. 4 S 51/2014-70 z 20. novembra 2015 konanie zastavil z\ndôvodu, že vysvedčenie ako verejná listina nemôže byť považované za správne rozhodnutie, keďže nie\nje výsledkom správneho konania. Krajský súd sa s argumentáciou riaditeľky žalovaného, ako žalovanej v\n2. rade, že nie je pasívne legitimovaná v zmysle podanej žaloby stotožnil. Na odvolanie žalobcu Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) však svojim uznesením č. k. 7 Sžo 31/2016-85 z 24.\njanuára 2018 uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že pokiaľ\nohodnotenie žiaka vyjadrené vo vysvedčení, vo vzťahu k jednotlivým predmetom deklaruje výsledok\nkomisionálnych skúšok, ktorých zákonnosť žalobca napáda, tak vysvedčenie je potrebné považovať za\nindividuálny správny akt, ktorý môže zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Preto\nvysvedčenie je spôsobilým predmetom prieskumu.\n6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 4 S 51/2014-137 z 15. februára 2022\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu vo vzťahu k žalovanému výrokom II zamietol. Vo vzťahu\nk riaditeľke žalovaného, ako žalovanej v 2. rade, konanie výrokom I zastavil. Výrokom III žalovaným\npriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Správny súd v odôvodnení skonštatoval, že\nžalobca bol oboznámený s členmi komisie pred vykonaním komisionálnej skúšky, najneskôr pri vykonaní\nkomisionálnej skúšky a predpojatosť komisie namietal až potom, čo výsledok komisionálnej skúšky\nz vyučovacieho predmetu matematika bol vyhodnotený ako „nedostatočný“. O námietke zaujatosti\nrozhodla školská inšpekcia s výsledkom, že námietka nie je dôvodná. K náhrade trov konania správny\nsúd uviedol, že prejednávaná vec odôvodňuje postup v zmysle § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“). Od žalobcu možno\npožadovať, aby žalovaným nahradil trovy konania z dôvodu, že riaditeľka žalovaného bola právne\nzastúpená a napriek jej námietke, že nie je pasívne legitimovaná, právne zastúpený žalobca vo vzťahu\nk nej zotrval na podanej žalobe. Záverom správny súd dodal, že žalobca na žalobe zotrval, aj keď mu\nmuselo byť zrejmé, že sa jedná o zrejme bezúspešnú žalobu, keďže ani v žalobe nevzniesol iné námietky\nokrem námietky zaujatosti ku členom komisie, ktorá vykonávala komisionálne skúšky, a teda nemohol\nočakávať iný výsledok konania.\nII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n\n7. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú\nsťažnosť, v ktorej žiada zrušiť tento rozsudok z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g)\nSSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Namieta, že správny súd obmedzil súdny prieskum\nna to, kedy sťažovateľ námietku zaujatosti podal, pričom správny súd vyhodnotil túto námietku ako\nzjavne špekulatívnu s dôrazom na to, že sťažovateľ túto námietku vzniesol až po oboznámení sa s\nčlenmi komisie a potom, čo z komisionálnej skúšky z matematiky neprospel. Sťažovateľ predovšetkým\nzdôrazňuje, že zaujatosť namietal ihneď ako vstúpil do priestorov konania komisionálnej skúšky a\naj napriek tomu komisionálnu skúšku z matematiky absolvoval, avšak s ohľadom na jej priebeh, sa\nkomisionálnej skúšky z fyziky už nezúčastnil. Správny súd sa podľa neho nezaoberal podstatou námietky\nzaujatosti a ani tým, ako s vedomosťou o dôvodoch zaujatosti naložil správny orgán, resp. zamestnanec,\nako člen komisie na komisionálnych skúškach. Sťažovateľ ďalej konštatuje, že námietku zaujatosti\nodôvodnil skutočnosťou, ktorá bola známa tak ako správnemu orgánu, tak aj členovi komisie - bývalému\nriaditeľovi školy J.. H. F., J.. Touto skutočnosťou je podľa sťažovateľa existencia rozsudkov Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 5 S 4/2012 zo 17. apríla 2013 a sp. zn. 4 S 36/2012 z 5. septembra 2012,\nktorý zrušil rozhodnutia žalovaného o nepovolení vykonania opravnej skúšky z predmetov matematika a\nfyzika a o nepovolení vykonania opravnej skúšky z predmetov anglický seminár a seminár z matematiky.\nObe rozhodnutia za žalovaného vydal bývalý riaditeľ školy J.. H. F., J.. Sťažovateľ zastáva názor, že na\nzáklade uvedeného je pomer bývalého riaditeľa školy k predmetnej veci a k osobe sťažovateľa zrejmý,\nv dôsledku čoho možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n8. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že ak sa preukáže, ktorýkoľvek z dôvodov pre vylúčenie zamestnanca,\nk vylúčeniu musí dôjsť a posúdenie veci je na príslušnom nadriadenom zamestnancovi. Pokiaľ aj\nokolnosti vzájomného vzťahu medzi sťažovateľom a bývalým riaditeľom neboli žalovanému známe,\nbývalý riaditeľ mal ako člen komisie povinnosť v zmysle § 11 ods. 1, resp. 13 ods. 2 Správneho poriadku\nbez meškania oznámiť skutočnosti vyvolávajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti a žalovaný mal o\ntom rozhodnúť. Bývalý riaditeľ a žalovaný, však takto nepostupovali. Sťažovateľ má za to, že konal\nbez zbytočného odkladu a písomnú námietku vzniesol v deň konania komisionálnych skúšok. Zákon\nmu podľa neho neukladá povinnosť vzniesť písomne námietku pred alebo po vykonaní komisionálnej\nskúšky. Námietku je povinný oznámiť, len čo sa o dôvodoch spochybňujúcich zaujatosť dozvedel. O jeho\nnámietke mal podľa neho rozhodovať nadriadený orgán, ktorým však nie je Štátna školská inšpekcia.\n9. Sťažovateľ k náhrade trov konania uviedol, že dôvodom aplikácie § 168 SSP nemôže byť\nzáver správneho súdu o zrejmej bezúspešnosti žaloby. Podstata argumentácie správneho súdu, že\nvysvedčenie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu bola následne Najvyšším súdom\noznačená za nesprávnu preto sťažovateľovi nie je jasné, prečo by mala byť žaloba zjavne bezúspešná.\nTrovy podľa cit. ustanovenia možno žalovaným priznať iba vtedy, ak ich je možné spravodlivo požadovať\na v prípade orgánu štátnej správy len výnimočne. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu však\nnevyplýva, prečo by malo byť priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému spravodlivým a\ntiež z neho nevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by mu náhrada trov konania patrila. Na\npodporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 116/2010 z 24. marca\n2011 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Sa 84/2018 z 23. mája 2019.\n10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril spolu s riaditeľkou žalovaného, označená v napadnutom\nrozsudku ako žalovaná v 2. rade a spoločne uviedli, že sťažovateľ vec nesprávne právne posudzuje\npokiaľ sa domáha aplikácie § 9 Správneho poriadku na priebeh komisionálnych skúšok. Túto\nargumentáciu potvrdzuje aj záver rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 1 S 41/2014 z\n22. októbra 2014, v ktorom Krajský súd prijal záver, že komisionálne skúšanie nie je správnym konaním\na nemožno v ňom uplatniť bežné správno-právne mechanizmy, ani námietku zaujatosti člena komisie.\nTaktiež poukázal na závery Štátnej školskej inšpekcie z prešetrenia sťažnosti, z ktorej nevyplynuli žiadne\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali neobjektívnemu hodnoteniu žiaka a prejavom zaujatosti zo strany\nčlenov komisie pre komisionálnu skúšku z matematiky. Sťažovateľ neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia\nči dôkazy, ktoré by mali preukazovať zaujatosť členov skúšobnej komisie, resp. dôvodnosť podanej\nkasačnej sťažnosti ako takej.\n11. Žalovaný spolu s riaditeľkou žalovaného k náhrade trov konania uviedli, že sťažovateľ si musel\nbyť sám veľmi dobre vedomý zrejmej bezúspešnosti žaloby, keď sťažovateľ nebol úspešný ani v rámci\npreskúmania sťažnosti zo strany Štátnej školskej inšpekcie, ani v konaní pred Krajským súdom Prešov\nsp. zn. 1 S 41/2014, a ani v rámci podnetu na prokuratúru proti nezákonnému postupu orgánu verejnej\nsprávy. Tieto okolnosti tak zároveň podľa nich odôvodňujú použitie § 168 SSP na prejednávanú vec,\npretože sťažovateľ nevzal podanú žalobu voči riaditeľke včas späť, napriek namietanému nedostatku\npasívnej legitimácie a nezabránil tak vzniku zbytočne vynaložených trov konania na jej strane. Je\nspravodlivé od sťažovateľa požadovať, aby sám znášal vlastný nedostatok v procesnej aktivite.\n\nSťažovateľ procesne zodpovedá za správne označenie okruhu žalovaných. Rozhodnutia súdov, na\nktoré sťažovateľ poukázal nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec, pretože v uvedenej veci bol\nžalovaným vrcholný orgán štátnej správy, ktorý disponuje dostatočným počtom kvalifikovaných štátnych\nzamestnancov, ktorí mohli plnohodnotne zastupovať žalovaného v danom spore. V tu posudzovanej\nveci tomu tak však bez ďalšieho nie je, keďže žalovaný - gymnázium, nedisponuje zamestnancami s\nvysokoškolským vzdelaním v odbore právo pre relevantné právne zastupovanie.\nIII. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n12. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny\nsúd“ alebo „kasačný súd“) 11. augusta 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená šiestemu senátu\nNajvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Michalovi\nMatulníkovi, PhD. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č.\n6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n13. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).\n14. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je v\nzmysle napadnutého rozsudku správneho súdu posúdenie toho, či (i) zloženie komisie pre sťažovateľove\nkomisionálne skúšky, ktoré boli podkladom pre vydanie sťažovateľovho vysvedčenia, bolo s ohľadom\nna namietanú zaujatosť člena komisie zákonné a či (ii) priznanie náhrady trov konania žalovanému a\nriaditeľke gymnázia bolo dôvodné a správnym súdom náležite odôvodnené.\n(i) Namietaná zaujatosť člena komisie pre sťažovateľove komisionálne skúšky\n15. Kasačný súd úvodom konštatuje, že sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti nenamieta nesprávny\npostup žalovaného pri zložení komisie pre jeho komisionálne skúšky s poukazom na § 57 ods. 2\nŠkolského zákona, ale zaujatosť, resp. predpojatosť bývalého riaditeľa žalovaného J.. H. F., J.., ktorý\nbol prísediacim členom tejto komisie. Sťažovateľ opiera svoju argumentáciu o príslušné ustanovenia\n§ 9, § 11 a § 12 Správneho poriadku. Na tomto mieste kasačný súd len podotýka, že dôvody (body)\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa boli oproti správnej žalobe a dôvodom v nej uvedeným výrazne užšie,\na preto sa kasačný súd mohol v zmysle § 453 ods. 2 SSP venovať iba týmto dôvodom, a nie aj\ndôvodom uvedeným v správnej žalobe, s ktorými sa musel vysporiadať správny súd (otázka posúdenia\npotencionálnej zaujatosti ďalšej členky komisie pre komisionálne skúšky H.. Y. F., ktorá bola skúšajúcou\nučiteľkou v komisii pre komisionálne skúšky z vyučovacích predmetov matematika a fyzika).\n16. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zdôraznil, že sťažovateľ sa nesprávne domáha\naplikácie § 9 a nasl. ustanovení Správneho poriadku na vykonávanie komisionálnych skúšok, keďže\nkomisionálne skúšanie nie je správnym konaním a nemožno v ňom uplatniť bežné správno-právne\nmechanizmy, ani námietku zaujatosti člena komisie. Kasačný súd má za to, že na posúdenie otázky\nči na komisionálne skúšky, resp. ich priebeh sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, je\npotrebné vychádzať z nižšie citovaných ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a\nškolskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vydania sťažovateľovho\nvysvedčenia (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“).\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských\nzariadení podľa tohto zákona okrem iných vykonáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.\nPodľa § 5 ods. 4 cit. zák. riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Riaditeľ strednej\nškoly rozhoduje okrem iného aj o povolení vykonať komisionálnu skúšku (písm. k).\nPodľa § 38 ods. 4 cit. zák. na rozhodovanie podľa § 5 ods. 4 cit. zák. okrem pokarhania riaditeľom\nškoly, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní (Správny poriadok).\n17. V zmysle vyššie uvedeného je tak zrejmé, že na rozhodnutie riaditeľa strednej školy o povolení\nvykonať komisionálnu skúšku sa všeobecný predpis o správnom konaní síce vzťahuje, avšak ako\nsprávne žalovaný namieta, na rozhodnutie žalovaného o menovaní členov skúšobnej komisie pre\nkomisionálne skúšky, resp. na komisionálne skúšanie ako také a vydanie samotného vysvedčenia školou\nsa už všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nakoľko uvedené nie je možné subsumovať\npod žiadnu situáciu zmienenú v ustanovení § 5 ods. 4 cit. zák. To však ale neznamená, že postup\nstrednej školy, ako správneho orgánu rozhodujúceho o právach a povinnostiach študenta, môže byť v\ntakomto prípade svojvoľný.\n18. Implicitnou súčasťou princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nsamozrejme aj právo na „dobrú správu“, pričom podklad jednotlivých princípov „dobrej správy“ možno\n\nvyvodiť aj z iných čl. Ústavy Slovenskej republiky. Princípy „dobrej správy“ sú obsiahnuté v dokumentoch\nRady Európy a Európskej únie, najmä však v Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady\nEurópy o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie CM/Rec (2007) 7“), v Rezolúcii (77) 31 Výboru\nministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov, v Odporúčaní\nR (80) 2 Výboru ministrov Rady Európy o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi\n(ďalej len „Odporúčanie R (80) 2“). K záväznosti princípov „dobrej správy“ obsiahnutých v predmetných\nodporúčaniach sa vyjadril vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd v obdobnej veci sp. zn. 1 Sžo 37/2009\nz 2. februára 2010, v ktorej konkrétne uviedol nasledovné: „Napriek tomu, že na konanie v predmetnej\nveci sa v zmysle § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. správny poriadok nevzťahuje (hoci inak vykazuje\nštandardného správneho konania a rozhodnutia a predchádzajúca právna úprava - zákon č. 172/1990\nZb. použitie správneho poriadku v § 34 stanovoval), vzhľadom na to, že vo veci rozhodovala verejná\nvysoká škola t. j. právnická osoba, ktorá so zákona disponuje oprávnením rozhodovať o právach, a\npovinnostiach fyzických osôb (a ich rozhodnutia podliehajú preskúmaniu súdom v zmysle § 244 ods. 2\na nasl. OSP), nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania\na rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31\nz 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania\nVýboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe.“\n19. Kasačný súd je aj na základe vyššie uvedeného toho názoru, že žalovaný by mal pri skladaní\nkomisie pre sťažovateľove komisionálne skúšky, ako podkladu pre vydanie sťažovateľovho vysvedčenia,\npostupovať v zmysle princípov „dobrej správy“. Jedným zo základných princípov „dobrej správy“ je v\nzmysle Odporúčania CM/Rec (2007) 7 a Odporúčania R (80) 2 princíp nestrannosti a objektivity. Odborná\nliteratúra požiadavky princípu nestrannosti vykladá tak, že ide o základný predpoklad spravodlivého\nkonania vo verejnej správe a zároveň je aj garanciou práva na spravodlivý proces (the right of\nfairness). Ak je zamestnanec verejnej správy pri rozhodovaní zaujatý, je veľmi pravdepodobné, že\nnebude rozhodovať objektívne. Podľa čl. 4 ods. 4 Odporúčania CM/Rec (2007) 7 členský štát Rady\nEurópy by mal zabezpečiť, aby zamestnanci verejnej správy vykonávali svoje povinnosti nestranne,\nbez ohľadu na ich vlastné osobné presvedčenie a záujmy (irrespective of their personal beliefs and\ninterests). Základným predpokladom presadzovania tohto princípu je mechanizmus, ktorý garantuje,\nže na prijímanie administratívneho rozhodnutia sa rozhodujúcim spôsobom nebude podieľať osoba,\nktorej záujmov sa rozhodnutie dotýka (Košičiarová, S. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy.\n1. vydanie. IURA EDITION, spol. s r. o., 2012, s. 40 a 195).\n20. V tu prejednávanej veci sťažovateľ ako dôvod zaujatosti bývalého riaditeľa žalovaného J.. H. F., J..,\nktorý bol prísediacim členom komisie pre komisionálne skúšky sťažovateľa uviedol, že bývalý riaditeľ\nžalovaného svojimi rozhodnutiami nepovolil sťažovateľovi vykonať komisionálne skúšky z vyučovacích\npredmetov matematika a fyzika, anglický seminár a seminár z matematiky. Rozhodnutia o povolení\nsťažovateľovi vykonať komisionálne skúšky vydala až po zrušení rozhodnutí Krajským súdom v Prešove\nnová riaditeľka žalovaného. Kasačný súd konštatuje, že bývalý riaditeľ žalovaného v uvedených\nprípadoch rozhodoval o povolení vykonať sťažovateľovi komisionálne skúšky v prvom stupni v zmysle\n§ 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. V druhom stupni rozhodoval v zmysle § 9 ods. 5 cit. zák. Prešovský\nsamosprávny kraj, ktorý rozhodnutie bývalého riaditeľa žalovaného potvrdil. V tomto prípade išlo o\nodlišné správne konania, ktorých rozhodnutia boli podrobené súdnemu prieskumu s tým, že Krajský\nsúd v Prešove svojimi rozhodnutiami sp. zn. 5 S 4/2012 a sp. zn. 4 S 36/2012 obe rozhodnutia\nPrešovského samosprávneho kraja zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v rámci ďalšieho\nsprávneho konania nová riaditeľka žalovaného rozhodla o povolení vykonať sťažovateľovi komisionálne\nskúšky a vymenovala troch členov skúšobnej komisie. Jedným z nich bol aj bývalý riaditeľ. Pokiaľ tak\nbývalý riaditeľ žalovaného bol členom komisie pre sťažovateľove komisionálne skúšky, uvedené bez\nďalšieho nemôže predstavovať jeho automatickú zaujatosť vo vzťahu k sťažovateľovi a následný dôvod\nna jeho vylúčenie. Takýmto spôsobom nadobudnuté informácie a vydanie zamietajúceho rozhodnutia\nnezakladá neprípustný mimoprocesný vzťah k účastníkovi konania - sťažovateľovi (pomer k účastníkovi\nkonania) či k predmetu konania (pomer k veci). Rovnako tak v uvedenej veci nedošlo ani k narušeniu\nprincípu nezávislej dvojinštančnosti rozhodovania v správnom konaní. Nespokojnosť sťažovateľa s\nrozhodovacou činnosťou bývalého riaditeľa žalovaného v inom správnom konaní, a to i napriek\nzrušujúcim rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove v rámci súdneho prieskumu, nemôže bez ďalšieho\nprezumovať jeho zaujatosť alebo predpojatosť vo vzťahu k osobe sťažovateľa. Keďže sťažovateľ\nžiadne iné dôvody zaujatosti bývalého riaditeľa žalovaného nenamietal, kasačný súd je toho názoru,\nže žalovaný pri zostavovaní komisie pre komisionálne skúšky z vyučovacích predmetov matematika a\nfyzika, ktoré boli podkladom pre vydanie sťažovateľovho vysvedčenia, postupoval v zmysle princípov\n\na zásad „dobrej správy“ a rovnako takýmto spôsobom žalovaný postupoval i pri samotnom priebehu\nkomisionálnej skúšky.\n21. Sťažovateľ namietal aj to, že o jeho podaniach, ktoré boli žalovanému doručené 4. a 5. februára\n2014 mal rozhodovať nadriadený orgán žalovaného, ktorým však nebola Štátna školská inšpekcia.\nV zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom\nstupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa ods. 1 (§ 5 ods. 4 cit. zák.).\nKasačný súd však v bodoch 16 a 17 dospel k záveru, že na rozhodnutie žalovaného o menovaní\nčlenov skúšobnej komisie pre komisionálne skúšky, resp. na komisionálne skúšanie ako také a vydanie\nsamotného vysvedčenia školou sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, pretože uvedené\nnie je možné subsumovať pod žiadnu situáciu zmienenú v ustanovení § 5 ods. 4 cit. zák. Samosprávny\nkraj tak v zmysle § 9 ods. 5 cit. zák. nebol príslušný rozhodovať vo veci v druhom stupni a to nanajvýš,\nkeď vysvedčenie vydala škola - gymnázium v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva školstva\nSlovenskej republiky č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív\nvrátane spôsobov ich evidencie a uloženia účinnej v čase vydania sťažovateľovho vysvedčenia (ďalej\nlen „vyhláška č. 326/2008 Z. z.“) a nie riaditeľka žalovaného, čo sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti\nopomína. Kasačný súd má tak za to, že žalovaný posúdil uvedené podania sťažovateľa správne, keď ich\npostúpil na vybavenie Štátnej školskej inšpekcii podľa § 13 zákona č. 596/2003 Z. z., ktorá ich prešetrila\nv zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.\n(ii) Posúdenie pasívnej procesnej legitimácie riaditeľky gymnázia ako žalovanej v 2. rade\n22. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti namietal aj dôvodnosť priznania náhrady trov konania\nžalovanému, ako aj riaditeľke gymnázia správnym súdom s poukazom na ustanovenie § 168 SSP.\nKasačný súd má vo vzťahu k uvedenému najskôr za potrebné uviesť, že správny súd nepostupoval\nsprávne, keď riaditeľku gymnázia označil v napadnutom rozsudku ako žalovanú v 2. rade a priznal jej\ntým procesnú pasívnu legitimáciu. Hoci sťažovateľ v správnej žalobe označil riaditeľku gymnázia ako\nžalovanú v 2. rade a trval na tom aj napriek jej vyjadreniu, že nie je pasívne legitimovaná, správny súd\nv súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe. Správny súd je\npovinný sám žalovaného určiť v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom, pričom v tomto\nprípade bolo predmetom súdneho prieskumu vysvedčenie. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,\nže obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je označenie žalovaného v zmysle § 182 ods. 1 písm. b)\nSSP (pozri v tomto smere Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 892 s.). Sťažovateľ v prejednávanej veci označil v správnej žalobe\nako žalovanú v 2. rade riaditeľku gymnázia, ktorá síce v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z.\nvykonáva štátnu správu v školstve na úseku škôl, ale vysvedčenie vydáva škola, t. j. gymnázium v zmysle\n§ 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 326/2008 Z. z., ako už kasačný súd uviedol vyššie. Vzhľadom na to, že\nriaditeľka gymnázia nemala pasívnu procesnú legitimáciu v konaní pred správnym súdom, kasačný súd\nzastáva názor, že správny súd s ňou od počiatku nemal vôbec ako so žalovanou konať.\nIV. Záver\n23. Vyššie prezentované závery kasačného súdu ohľadom nedostatku pasívnej procesnej legitimácie\nriaditeľky gymnázia, ktorú správny súd označil ako žalovanú v 2. rade, sa odrazili aj v posúdení tu\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu vo vzťahu k náhrade trov konania. Keďže riaditeľka gymnázia\nnemala pasívnu procesnú legitimáciu v konaní pred správnym súdom, podľa kasačného súdu, riaditeľke\ngymnázia nie je akokoľvek možné priznať nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom. Pokiaľ\nsprávny súd je ten, ktorý má poznať právo a sám je povinný správne určiť žalovaného v súdnom\nkonaní, má kasačný súd za to, že by bolo neoprávnené požadovať od sťažovateľa náhradu trov konania\nz dôvodu nesprávneho ustálenia žalovaného správnym súdom. Na základe uvedeného kasačný súd\nvýrok I napadnutého rozsudku správneho súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP bez ďalšieho zrušil, pričom\nnepovažoval za zmysluplné vec v tejto časti vracať správnemu súdu na ďalšie konanie (mutatis mutandis\nuznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10 Sžfk 3/2021 z 27. októbra 2021).\n24. Správny súd vo vzťahu k žalovanému odôvodnil priznanie náhrady trov konania pred správnym\nsúdom taktiež v zmysle § 168 SSP. Správny súd odôvodnil priznanie trov konania zrejmou\nbezúspešnosťou žaloby, pretože žalobca nevzniesol iné námietky ako námietku zaujatosti ku členom\nkomisie. Keďže správny súd však svoju argumentáciu ďalej nerozvinul z jeho odôvodnenia nie je\nmožné bližšie zistiť, z akého dôvodu možno spravodlivo požadovať, aby žalovanému boli voči žalobcovi\npriznané trovy konania pred správnym súdom. Zdôvodnenie len zrejmou bezúspešnosťou žaloby v\ntakomto prípade neobstojí. Kasačná sťažnosť je tak v tejto časti v zmysle uplatneného sťažnostného\ndôvodu v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná. Kasačný súd preto postupom podľa § 462\nods. 1 SSP výrok III správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach,\nna ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\n\nprešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Prešove. Úlohou správneho\nsúdu v ďalšom konaní bude na účely rozhodovania o trovách konania dôsledne sa vysporiadať so\nzákonnou podmienkou „ak to možno spravodlivo požadovať“ uvedenou v ustanovení § 168 SSP, ktorá\nje imanentnou súčasťou priznania náhrady trov konania žalovanému. Správny súd bude zohľadňovať\njednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti, resp. náročnosti, a žalobcove pomery najmä sociálne\na majetkové.\n25. Kasačný súd v zmysle jeho odôvodnenia v bodoch 15 až 21 tohto rozsudku vo zvyšku kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n26. Správny súd opätovne rozhodne o trovách konania, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto\nrozsudku v zmysle § 469 SSP. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti budú súčasťou trov konania,\no ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej (mutatis\nmutandis uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7 Svk 17/2022 z 27. februára 2023).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/51/2014", "guid": "703542ee-d271-48f6-98f6-8eead8424e43:fb52f390-8a69-4e40-93b3-918748cb6744", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}