{"guid": "70eb0529-3980-4fba-91ab-26e03b5d152f:bda355ef-89fc-402d-bec2-5598082d417e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200241.1", "spisova_znacka": "7Ssk/31/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/31/2023 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 7Ssk/31/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200241.1", "identifikacne_cislo": "7022200241", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bda355ef-89fc-402d-bec2-5598082d417e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200241.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200241.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/31/2023\n7022200241\n30. 04. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:7022200241.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobcu: U.. R. P., nar. XX. R. XXXX, L. XX, O. K., zastúpeného: Advokátska\nkancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 3. októbra 2017,\nč. 42040-5/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Sa\n8/2022-17 z 26. októbra 2022 takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta\nIII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Košiciach ako správny súd napadnutým rozsudkom č. k. 6 Sa 8/2022-17 zamietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 42040-5/2017BA. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, z 18. apríla 2017, č. 489-8/2017-KEM, o tom, že\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe nezaniklo 31. decembra 2006, ale zaniklo 30. júna 2008. Správny súd v odôvodnení\nrozsudku poukázal na svoj skorší rozsudok č. k. 3 Sa 31/2017-43 z 30. mája 2018, ktorým podľa §\n191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nKasačný súd rozsudkom sp. zn. 9 Sžsk 125/2018 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 a\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 610/2021.\n2. Správny súd konštatoval, že žalobca mal postavenie SZČO v zmysle § 3 ods. 4 písm. c) zákona č.\n578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe č. L1A/KE/0800/05 z 2. februára 2006. Žalobca bol držiteľom licencie L1A aj po zrušení\noprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Košického samosprávneho\nkraja č. 4654/2006-RU20-31165 zo 7. novembra 2006. Ďalej zhrnul, že z dôvodu vzniku pracovného\npomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B (čo bol aj\nprípad žalobcu), môže existovať povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A a zaniknúť\nmôže iba vtedy, ak: držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného\n\ndňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Žalobca uvedené\nvyhlásenie neurobil, povinné poistenie mu tak mohlo zaniknúť podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n30. júnom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení platnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie.\n3. V intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím\nústavného súdu mal žalobca ako držiteľ licencie L1A postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona č.\n461/2003 Z. z., ktoré mu zaniklo potom, čo za rok 2007 žalobca nedosiahol príjem pre vznik poistenia\nod 1. júla 2008, preto mu toto jeho poistenie zaniklo 30. júnom 2008. Podľa správneho súdu v prípade\nžalobcu ako držiteľa licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon\nčinnosti, pretože neexistujú žiadne vonkajšie prekážky, ktoré by boli nezávislé od jeho vôle, ktoré by mu\nbránili vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom\nzariadení prevádzkovanom napr. iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca\nako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.\n4. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou o absencii dostatočných dôvodov, na ktorých žalovaná\nzaložila svoje rozhodnutie, ani s námietkou nepreskúmateľnosti. Rovnako správny súd konštatoval, že\nžalovaná rešpektovala uplatnenie všetkých procesných práv žalobcu.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie\n5. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP a žiadal, aby kasačný súd prerušil konanie o kasačnej sťažnosti a podal\npredsedovi najvyššieho správneho súdu podnet na zaujatie stanoviska pléna najvyššieho správneho\nsúdu, k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných\nrozhodnutiach veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu. Vo veci samej sa domáhal, aby\nkasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca\ntrval na tom, že vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba do 31. decembra 2006. K tomuto\ndňu následne vykonal všetky kroky, a prejavil všetku vôľu ukončiť svoj status SZČO. Namietal, že\npostupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a aj práva na súdnu a inú ochranu\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Tiež namietal, že postupom správneho\nsúdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru. Taktiež namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, keďže v\nnich chýba vysvetlenie zrozumiteľného dôvodu, prečo boli zo strany správneho orgánu vlastne vydané.\nSťažovateľ k dvom odlišným rozhodnutiam veľkého senátu najvyššieho súdu okrem iného uviedol, že\nlen zmena právneho názoru, ktorá vychádza z rozdielneho (nového) zloženia senátu najvyššieho súdu,\nnemôže sama osebe ospravedlňovať vydanie úplne protichodného rozhodnutia v tej istej skutkovej a\nprávnej veci, bez zmeny fundamentálnych resp. objektívnych okolností prípadu. Princíp právnej istoty\nv demokratickej spoločnosti musí mať prednosť pred subjektívnym hodnotením toho, ktoré rozhodnutie\nje správne či nesprávne, a revidovanie judikatúry najvyššieho súdu musí prebiehať podľa určitých\npravidiel. V opačnom prípade možno hovoriť o postupe, ktorý je nezlučiteľný s čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nzasahujúcim do princípu právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu. Úlohou najvyššieho\nsprávneho súdu ako vrcholného súdneho orgánu je zabezpečovať v správnom súdnictve jednotu a\nzákonnosť rozhodovania. Preto, ak došlo v rámci právoplatných rozhodnutí „veľkého senátu správneho\nkolégia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ako právneho predchodcu Veľkého senátu\nNajvyššieho správneho súdu)“ k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov, musí plénum najvyššieho správneho súdu obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, ktoré je\npre členov pléna záväzné, a tým rozdielnu rozhodovaciu prax zjednotiť. V opačnom prípade je namieste\notázka o možnom zásahu do princípu právnej istoty ako základnej esencie právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tým zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivý proces a\nzákonného sudcu.\n6. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že sťažovateľ podaním kasačnej sťažnosti, bez zmeny skutkových a\nprávnych okolností prípadu, ignoruje právny názor najvyššieho správneho súdu, neuznáva ani rozsudok\nveľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019, pritom sa sám dovoláva právnej istoty. Nie je\nmožné očakávať, že porušenie právnej povinnosti zo strany jednotlivca bude naprávané porušením\n\nzákona zo strany správneho orgánu. Žalovaná sa stotožnila s právnymi závermi správneho súdu,\nvyjadrenými v napadnutom rozsudku, a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu č. k. 6 Sa\n8/2022-17 z 26. októbra 2022, ktorým správny súd žalobu žalobcu zamietol. Kasačný súd zistil,\nže správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými\nv prvej a tretej hlave tretej časti SSP, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, napadnutého žalobou, vykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003\nZ. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., postupom podľa SSP,\nrešpektujúc právny názor kasačného súdu vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 9 Sžsk\n125/2018, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia žalovanej za správny.\n9. V kasačnom konaní medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako SZČO zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 a nie 30. decembra\n2006. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení\ns prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí\nsp. zn. 1 Vs 3/2019, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, postupom podľa SSP\ndospel k rovnakému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil\ns obsahom administratívneho a súdneho spisu, s kasačnými námietkami sťažovateľa uvedenými v\nkasačnej sťažnosti. S prihliadnutím na ust. § 461 SSP dospel kasačný súd k záveru, že nezistil dôvody,\npre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, obsiahnutých\nv dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku a ktoré dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky v zrozumiteľnej\nforme a v dostatočnom rozsahu. Na zdôraznenie správnosti záverov správneho súdu kasačný súd\nuvádza nasledovné.\n10. Žalobca v spornom období spĺňal podmienky statusu SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003\nZ. z., pretože mal oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon\nč. 578/2004 Z. z., upravujúci podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Touto licenciou\nL1A sťažovateľ disponoval, čo v konaní nebolo sporné, sťažovateľ však spochybňuje licenciu L1A ako\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely splnenia podmienky statusu\nSZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Sťažovateľ zároveň v rozhodnom období dosiahol\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý prevyšoval zákonom ustanovenú\nhranicu, čím boli splnené (zachované) podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského\npoistenia, a v nadväznosti na to aj dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003\nZ. z.. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Sporná medzi účastníkmi zostala len otázka konkrétneho\ndňa zániku povinného poistenia.\n11. Otázkou statusu SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa zaoberal veľký senát najvyššieho súdu\nv rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019, na ktorý už poukázal správny súd. Veľký senát najvyššieho súdu dal\nv rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 aj odpoveď na otázku zániku povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov\npoistencov - lekárov, veľký senát najvyššieho súdu v citovanom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť\nžalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná v rámci\nzisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia\nDaňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z\nvýpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca\nnezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovni a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej\nčinnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.\n\nZároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodáva, že „...Sociálna poisťovňa nie je\npovinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je\npre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je\npotrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú\nnižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie\nako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“.\nZáverom je potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne\nvýznamné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa §\n5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010.“\n12. Citované rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo podrobené ústavnému preskúmaniu\nÚstavným súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021, odmietol ústavnú\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019. Ústavný súd v odôvodnení\ntohto rozhodnutia, okrem iného, konštatoval: „.... Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok\nnie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený\nna právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v\npredmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z\nústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože\nsú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú\ninštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú\nsťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. .....“\n13. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu\nzáväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho\nnázoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému\nsenátu (§ 466 ods. 3 SSP). S prihliadnutím na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že pre posúdenie\ntrvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bolo, že v príslušnom období žalobca\ndosiahol zdaniteľné príjmy v kvalifikovanej výške a licencia, ktorá mu bola udelená na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe L1A v povolaní lekár, bola aj v tomto období v platnosti. Žalobcovi preto nezaniklo\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 30. decembra 2006, ale zaniklo až 30. júna 2008,\na to z dôvodu, že sťažovateľ ako SZČO nemal za rok 2007 žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej\nčinnosti (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010).\n14. K námietke sťažovateľa vzťahujúcej sa k porušeniu princípu právnej istoty, kasačný súd pripomína,\nže podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\nv spojení s § 5 ods. 1 SSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo. O otázkach, ktoré sú predmetom tohto konania, urobil právne závery veľký\nsenát najvyššieho súdu rozsudkom sp. zn. 1 Vs 3/2019, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho\nsúdu záväzný (§ 466 od. 3 SSP) a ktorý je podkladom pre ustálenie rozhodovacej praxe v totožných\notázkach. Ak teda žalovaná či správny súd formulovali svoje rozhodnutia so zreteľom naň, nemohlo\ndôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci. Uvedený rozsudok veľkého senátu najvyššieho\nsúdu nahradil pôvodný rozsudok veľkého senátu vydaný k danej problematike (sp. zn. 1 Vs 1/2019),\nčo je v ňom explicitne vyjadrené, preto nie je možné dať za pravdu sťažovateľovi, že obe rozhodnutia\nrovnocenne koexistujú popri sebe, a teda právne závery skoršieho rozhodnutia je možné účinne\nuplatňovať v praxi. Kasačný súd v danej súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva vo veci Atanasovski proti Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko zo 14. januára\n2010, č. 36815/03, v rámci ktorého ESĽP vyslovil, že vývoj judikatúry sám osebe nie je v rozpore s\nriadnym výkonom spravodlivosti, keďže neschopnosť zachovať dynamický a vývojový prístup by mohol\nbyť prekážkou reformy alebo zlepšenia (pozri sp. zn. 6 Ssk 2/2023).\n15. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd opätovne konštatuje, že správny súd rozhodol správne a\nv súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoju právnu úvahu, na\nzáklade ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil, jeho rozhodnutie nie je možné považovať\nza arbitrárne či nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobca so závermi rozhodnutí správnych orgánov\na so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.\nVzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky žalobcu za nedôvodné, a\n\ntým nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Na\nzáklade toho kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n16. Kasačný súd posudzujúc návrh sťažovateľa na prerušenie kasačného konania a podanie podnetu\npredsedovi najvyššieho správneho súdu v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s § 24d ods. 1 písm.\nb) zákona č. 757/2004 Z. z., dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na\npodanie prípadného podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu. V danej súvislosti kasačný súd\ndáva sťažovateľovi do pozornosti, že prijímať stanoviská k výkladu zákona pri rozdielnosti výkladu v\njednotlivých rozhodnutiach veľkého senátu je možné len na základe návrhu oprávnených subjektov,\nktoré sú v zákone taxatívne vymenované (§ 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.). Podľa § 466\nods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty najvyššieho správneho\nsúdu záväzný, pričom ak senát sa chce od tohto názoru odchýliť, je povinný vec postúpiť na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu. Kasačný súd z uvedených dôvodov nevzhliadol dôvod na postup podľa\n§ 456 SSP ani § 100 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, a preto návrh na prerušenie kasačného konania\nako nedôvodný zamietol.\n17. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a\ncontrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník\nkasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods.\n1 SSP).\n18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/8/2022", "guid": "09fe4063-0b8e-4f91-a70a-56f0cb92c167:ec2d5028-432a-44e3-ac2d-5f311183f91d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}