{"guid": "219cb324-df02-4704-8d54-bf2f4720d348:27c2a276-49fc-4792-a852-d65cf6bdb53c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200214.1", "spisova_znacka": "6Ssk/77/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/77/2024 z 29. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. novembra 2024, sp. zn. 6Ssk/77/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200214.1", "identifikacne_cislo": "7022200214", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2024-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27c2a276-49fc-4792-a852-d65cf6bdb53c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200214.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200214.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200214.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/77/2024\n7022200214\n29. 11. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:7022200214.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: C.. R. M., s miestom podnikania T. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Ján Vozár,\nadvokát, so sídlom Mariánske námestie 8, 053 04 Spišské Podhradie, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18. februára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-7S/36/2022-86, zo dňa 16. novembra 2023, t a k t o\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach, č. k.\nKE-7S/36/2022-86, zo dňa 16. novembra 2023, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/\nBEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18. februára 2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanému\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.: KE-7S/36/2022-86,\nzo dňa 16. novembra 2023, zamietol podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\nv účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa\n18. februára 2022. Žalovaný predmetným rozhodnutím ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a\n§ 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o\nnelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon\no inšpekcii práce“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice, č.: IPKE/\nIPKE_PO IKO/ROZ/2021/481, 81/21/L zo dňa 16. novembra 2021 o uložení pokuty vo výške 33 000\neur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi\nuvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný rozhodol tak, že odvolanie\núčastníka konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.\n2. Správny súd vo svojom odôvodnení uviedol, že zodpovednosť žalobcu predstavuje absolútnu\nobjektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie. Skutkovou podstatou tohto deliktu\nje aj porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré v prípade, že ich dôsledkom vznikol pracovný úraz\ns ťažkou ujmou na zdraví, môže viesť k uloženiu pokuty až do výšky 100 000 eur. Žalobca nesie\nabsolútnu zodpovednosť tým, že k samotnému nedostatku došlo. Žalobca bez platného lešenárskeho\n\npreukazu, na základe zmluvy o dielo so zamestnávateľom postihnutého U. X. zhotovil lešenie, ktoré\nnezodpovedalo bezpečnostným predpisom, v dôsledku čoho došlo k vzniku pracovného úrazu s\nnásledkom smrti. Požitie alkoholu zo strany postihnutého je bez právnej relevancie. Princíp absolútnej\nobjektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu. Správny orgán preto\npreukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, a nie jeho zavinenie. Na to, aby\nsa žalobca mohol zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinností, musel by predložiť také dôkazy,\nktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, teda, že neporušil predpisy na úseku\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prostriedky individuálneho zabezpečenia proti pádu neboli na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postačujúce a nebolo možné ich používať nepretržite\na stále počas celej doby pohybu po lešení. Ak by boli vnútorné okraje podláh zabezpečené ochrannými\nzábradliami, zabránilo by sa prepadnutiu postihnutého a k pracovnému úrazu by nedošlo.\n3. Podľa názoru správneho súdu skutková okolnosť, že žalobca mal v čase vzniku závažného\npracovného úrazu postavenie zamestnávateľa, nebolo sporná a vyplýva z § 6 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o BOZP“) v spojení s\n§ 38 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, nakoľko žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, plnil povinnosti ustanovené zákonom o inšpekcii práce a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo\npostupom upraveným v slovenskej technickej norme, pričom toto plnenie sa považovalo za splnenie\npožiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n4. Správny súd ďalej uviedol, že Inšpektorát práce je oprávnený uložil pokutu za kumulatívneho splnenia\ndvoch zákonných podmienok, a to, že zamestnávateľ porušil predpisy na úseku BOZP a že v dôsledku\ntohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, alebo ťažká ujma na zdraví. V\nkonaní je nesporné, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods. 1 písm. i/ zákona\no inšpekcii práce tým, že nezabezpečil bezpečné lešenie na výkon objednaných prác a toto porušenie\njeho povinnosti bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť\npostihnutého. Pokiaľ ide o výšku pokuty, tá v tomto prípade nemôže byť nižšia.\n5. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobcu, tu sa správny súd vyjadril, že táto podmienka bola\nsplnená, označenie žalobcu v žalobe aj vo vzťahu k označeniu v napadnutom rozhodnutí je dostatočne\nurčité, nakoľko ide o fyzickú osobu, ktorá podniká vo vlastnom mene na základe živnostenského\noprávnenia a miesto bydliska je totožné s miestom podnikania.\n6. Správny súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo\nk porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu.\n7. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že nebol úspešný a žalovanému,\npretože mu voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\nII.\n8. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, z dôvodov, že správny súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej prace kasačného súdu a\nnedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu [§ 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP].\n9. Z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce vyplýva, že subjektom, ktorému je možné\nuložiť pokutu, je výlučne zamestnávateľ. Rovnako z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP,\nktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť a na základe ktorého mu bola uložená pokuta vo výške\n33 000 eur vyplýva, že povinnosti v ňom obsiahnuté sa viažu na osobu zamestnávateľa a rovnako za\nporušenie zodpovedá zamestnávateľ. Zamestnávateľ je definovaný v § 3 písm. b) bode 1 zákona o BOZP\nako osoba zamestnávajúca fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom\nvzťahu. Samotný zákon sa podľa jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov. Žalobca\nnebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani inom obdobnom vzťahu s postihnutým. Žalobca bol\nvýlučne dodávateľom a zhotoviteľom predmetného lešenia. Skutočnosť, že vyvodenie zodpovednosti za\n\nnedodržanie predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa vyžaduje pracovnoprávny\nvzťah alebo obdobný vzťah medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom potvrdzuje aj judikatúra,\nnapr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/11/2012, 1 Sžo/130/2008, ako aj\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Asan/24/2020.\n10. Správny súd sa nedostatočne zaoberal otázkou skutočnej odbornosti žalobcu na zhotovenie\nlešenia. Žalobca je držiteľom lešenárskeho preukazu od roku 2012. Je povinný absolvovať opakované\nškolenie každých 12 mesiacov a aktualizačnú odbornú prípravu každých 5 rokov. Žalobca iba zanedbal\ntermín obnovenia platnosti preukazu lešenára, ktorého držiteľom je vyše 8 rokov. Nie je preto pravda,\nže v čase zhotovovania nebol odborne spôsobilý na zhotovenie lešenia. Žalobca nesúhlasí s\nkonštatovaním správneho súdu, že žalobca zhotovil lešenie, ktoré nezodpovedalo bezpečnostným\npredpisom. Nesúhlasí s tvrdení, že bolo potrebné osadiť vnútorné zábradlie, nakoľko pri danej práci,\nmontovaní parapetov, by zábradlie znemožňovalo a prekážalo pri takejto práci osadzovania vonkajších\nparapetov. Lešenie bolo postavené v súlade s požiadavkami nájomcu. Pri vizuálnej kontrole fasád\nlešenia bolo zistené, že z dôvodu odskokov na vonkajších obvodových paneloch je v niektorých častiach\nvzdialenosť medzi fasádnym lešením a priľahlou stenou väčšia ako 25 cm, a preto budú pracovníci\nvykonávať stavebné práce na fasádnom lešení v daných úsekoch výhradne s použitím bezpečnostných\npásov. V ten deň zabezpečil žalobca školenie BOZP, ktorého sa zúčastnil aj postihnutý. Účinnejšie\nbezpečnostné opatrenie ako použitie bezpečnostných popruhov pri montáži vonkajších parapetov v\núrovni podlahy neexistovalo. Keďže v situácii, ktorá priamo viedla k úrazu postihnutého, nemohli byť\npoužité prostriedky kolektívneho zabezpečenia, museli byť použité prostriedky osobného zabezpečenia,\ns ktorými bol postihnutý riadne oboznámený na školení BOZP.\n11. Žalobca ďalej tvrdil, že ak ho správny súd postavil do pozície zamestnávateľa, mal aplikovať\nustanovenie § 196 ods. 1, prípadne ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z, Zákonníka práce, ktorý uvádza, kedy\nsa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti. Je to buď, keď škoda bola spôsobená tým, že postihnutý\nzamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s\nnimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a\nkontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok\nalebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Podľa názoru žalobcu došlo k\nporušeniu a tým aj naplneniu oboch uvedených skutkových okolností, ktoré uvádza Zákonník práce.\nPostihnutý nepoužil bezpečnostné popruhy, aj napriek tomu, že bol o tejto povinnosti riadne poučený\na bol pod vplyvom alkoholu.\n12. V závere kasačnej sťažnosti požiadal žalobca o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n13. Nakoniec navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu\nvyjadreného v rozsudku považujúc ho za vecne a právne správny a za legitímny.\nIV.\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n16. Podľa. § 2 ods. 1 zákona o BOZP, tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo\nvšetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.\n17. Podľa § 3 písm. a) bod 1 zákona o BOZP, na účely tohto zákona zamestnávateľ je fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom\npracovnom vzťahu.\n\n18. Podľa § 3 písm. b) bod 1 zákona o BOZP zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom\nvzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho\npokynov za mzdu alebo za odmenu.\n19. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v\nsúlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.\n21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode\nalebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku\ntohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená\n1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,\n2. smrť, najmenej 33 000 eur.\n22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol\nako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.: NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2498, O-434/2021 zo dňa 18. februára 2022, ktorým tento postupom podľa §\n59 ods. 2 zákona č. 71/1947 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka\nkonania zamietol a prvostupňové rozhodnutie č.: IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2021/481, 81/21/L zo dňa\n16. novembra 2021 potvrdil. Prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce Košice týmto rozhodnutím\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000 eur, a to podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce\nza porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii\npráce, v dôsledku ktorého vznikol závažný pracovný úraz s následkom smrti, konkrétne § 6 ods. 1 písm.\na) zákona o BOZP.\n23. Po preskúmaní rozsudku správneho súdu v kontexte na skutočnosti, ktoré možno v predmetnej\nveci považovať za sporné, najvyšší správny súd dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozhodnutia\nsprávneho súdu a zrušenie a vrátenie veci žalovanému.\n24. Žalobca ako svoj prvý sťažnostný bod uvádza - nesprávne právne posúdenie správnym súdom a\nodklonenie sa od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Okrem iného namietal, že pokutu podľa § 19\nods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce je možné uložiť výlučne zamestnávateľovi. Najvyšší správny\nsúd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú.\n25. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu priamo z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o\ninšpekcii práce vyplýva, že subjektom, ktorému je možné uložiť pokutu, je výlučne zamestnávateľ. Práve\nzamestnávateľ zodpovedá aj za porušenia uvedené v § 6 ods. 1 písm. a), pričom je zrejmé, že povinnosti\nuvedené v tomto ustanovení sa viažu na osobu zamestnávateľa. Zákon o BOZP sa vzťahuje v súlade\ns jeho § 2 ods. 1 na zamestnávateľov a zamestnancov. Zamestnávateľom je osoba zamestnávajúca\nfyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.\n26. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol dodávateľom a zhotoviteľom lešenia, na ktorom sa\nstal pracovný úraz s následkom smrti. Nemal postavenie zamestnávateľa voči postihnutému. Žalobca a\npostihnutý neboli spolu v pracovnoprávnom vzťahu, ani v obdobnom vzťahu. Žalobcu preto nie je možné\npovažovať za zamestnávateľa pre účely vyvodzovania zodpovednosti podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona\ninšpekcii práce za porušenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP. Zamestnávateľom postihnutého bol\nI. Z.. Ten bol preto zodpovedný za dodržanie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. a) zákona o\nBOZP vo vzťahu ku všetkým svojím zamestnancom, vrátane U. X..\n27. Najvyšší správny súd si je vedomý závažného následku, ktorý vznikol U. X. pri výkone jeho práce. Tú\nvšak vykonával v pracovnom pomere pre I. Z., ktorý bol ako zamestnávateľ tohto zamestnanca povinný\n\ndodržiavať svoje povinnosti upravené v druhej časti zákona o BOZP. Tieto povinnosti pritom môže\nzabezpečovať aj prostredníctvom tretích osôb. Nemôže sa však zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti\nza ich nedodržanie.\n28. Žalobca nemal postavenie zamestnávateľa vo vzťahu k zomrelému, a preto nie je možné vyvodzovať\nzodpovednosť podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona\no BOZP. Za predpokladu, že žalobca porušil svoje povinnosti, právny poriadok Slovenskej republiky\npozná zodpovednostné inštitúty na vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k nemu.\n29. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zamestnávateľom pre účely vyvodzovania\nzodpovednosti podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v spojení s § 6 ods. 1 písm. a)\nzákona o BOZP nie je každá osoba zamestnávajúca nejaké fyzické osoby. Za zamestnávateľa pre účely\nvyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti je nevyhnutné považovať takú osobu, ktorá poruší\npovinnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP vo vzťahu k osobám, ktoré sú priamo u nej v\npracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca nie je zodpovedným subjektom\npre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti. Žalovaný pochybil, keď mu vyvodil zodpovednosť\npodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.\n30. Ako poznamenal vo svojej kasačnej sťažnosti žalobca, najvyšší správny súd obdobne rozhodol v\nrozhodnutí sp.zn. 6Asan/24/2020. Na toto rozhodnutie najvyšší správny súd v podrobnostiach odkazuje\na nevidí dôvod, aby sa odklonil od záverov uvedených v tomto rozhodnutí.\n31. So zreteľom na uvedený zásadný nedostatok v rozhodnutí žalovaného, v dôsledku ktorého bude\npotrebné v administratívnom konaní nanovo posúdiť zodpovednostné vzťahy v predmetnej veci podľa\nzákona o inšpekcii práce a zákona o BOZP, najvyšší správny súd nevyhodnocoval ďalšie námietky\nuvedené v kasačnej sťažnosti.\n32. S ohľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v\nsúlade so zákonom. S ohľadom na popísanú vadu správny súd vec nesprávne právne vec posúdil. Z\ntohto dôvodu najvyšší správny súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú a rozhodol podľa § 462\nods. 2 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Najvyšší správny súd zvolil tento spôsob\nrozhodnutia z dôvodu, že predmetná vada nie je odstrániteľná v konaní pred správnym súdom, ale iba\npred orgánmi verejnej správy.\n33. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n\nIV.\n34. O návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd nerozhodol,\nnakoľko podľa § 446 ods. 2 písm. c) SSP odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti vo veci nastáva\npriamo zo zákona.\nV.\n35. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods.\n1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na\nnáhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n36. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§\n139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/36/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}