{"guid": "c91658a0-5fe5-4d4c-aa54-6af93c411cd7:56574481-9dbb-4bb1-9e84-273df458c30f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200293.1", "spisova_znacka": "6Svk/10/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/10/2023 z 27. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 6Svk/10/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200293.1", "identifikacne_cislo": "7020200293", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56574481-9dbb-4bb1-9e84-273df458c30f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200293.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200293.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/10/2023\n7020200293\n27. 03. 2024\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2024:7020200293.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO:\n31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r.\no., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor\nopravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšieho účastníka konania:\nObec Hodkovce, Hodkovce 2, (tiež aj žiadateľ), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/65/2020 zo dňa 22.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach spis.\nzn. 8S/65/2020 zo dňa 22.09.2022 a vec v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie kasačného konania z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Košiciach uznesením spis. zn. 8S/65/2020 zo dňa 22.09.2022 odmietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa\n26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice\n- okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019.\nPrvostupňovým rozhodnutím bol vydaný súhlas Obci Hodkovce (ako žiadateľovi) na výrub 1 ks smreka\nobyčajného (Picea abies) s obvodom kmeňa 63 cm a 3 ks tují (Thuja sp.) s obvodmi kmeňov 20, 25 a\n32 cm; meraných vo výške 130 cm nad zemou; rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X, zastavané plochy\na nádvoria, katastrálne územie K., vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny určené na výrub boli označené\noranžovou farbou na kmeni a báze pňa. Súčasťou súhlasného rozhodnutia bolo určenie bližších\npodmienok vykonania výrubu zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny: 1/ Žiadateľ uskutoční výrub\ndreviny v období od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 31.03.2020. 2/ Pri výrube nedôjde k\npoškodeniu ostatných drevín. 3/ Spracované časti drevín (vetvy a vrcholce) budú odstránené z pozemku\nv súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. Žiadateľovi bola tiež v súlade s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny\n(ZoOPaK) uložená povinnosť náhradnej výsadby, a to, že žiadateľ: a/ Uskutoční náhradnú výsadbu v\ntermíne do 31.12.2020 v rozsahu 6 ks ihličnatých drevín na parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. K.. Parcela je\nvo vlastníctve žiadateľa. Dreviny budú vysadené so zreteľom na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti.\nb/ Zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, v prípade\nuhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu.\n2. Podľa krajského súdu žalobca do administratívneho konania aktívne vstúpil a jeho názory boli\nsprávnymi orgánmi vyhodnotené. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach,\nako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, preto bola splnená. A to aj s poukazom na\nžalobnú námietku žalobcu (absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín) vychádzajúc z citovaného\nustanovenia § 48 ods. 1 ZoOPaK v súlade s ktorým, orgán ochrany prírody (v danom prípade\nsprávny orgán prvého stupňa) uloží žiadateľovi za výrub drevín finančnú náhradu do výšky spoločenskej\n\nhodnoty drevín (§ 95) len v prípade, ak žiadateľovi nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. Nakoľko v\nprejednávanej veci bola Obci Hodkovce ako žiadateľovi o výrub drevín uložená povinnosť náhradnej\nvýsadby 6ks ihličnatých drevín, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty drevín je preto\nv danom prípade neopodstatnená. Prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo\nvšetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti\nvýrubu predmetných drevín. V konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu\ndrevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín,\nvplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po vyznačení drevín. Náhradná výsadba bola\nstanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín. Súd preto konštatoval, že\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je\nsprávne a zákonné; a správne orgány tak konali v medziach a rozsahu stanovenom zákonom o ochrane\nprírody a krajiny.\n3. Súd uvádzal, že neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné\nprostredie) jeho aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné,\naby tieto svoje aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a\nriadne“ snaží chrániť životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a\nprejavuje nesúhlas s neurčením spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami\nzaoberať, pretože žalobca nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného\nadministratívneho konania súd považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych\nspisov, žalobca sa ústnych pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá\npreto ani predstavu o stave predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich\nodstránenia. Žalobca tiež svojimi požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych\nspisov, neprimerane zaťažuje zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné\nprostredie, čím dochádza k stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im\nurčené povinnosti.\n4. Podľa súdu je právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1, ktorý v spojení s čl. 2\nods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom,\naby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy\nv súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Pojem zneužitie práva\nnie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri podozrení zo zneužitia práva\npotrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. Najvyšší správny súd Českej\nrepubliky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí výkonom svojho subjektívneho\npráva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa dosahuje nedovolený\nvýsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím, preto súd neposkytne\nochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1Afs 107/2004-48 z 10. novembra 2005).\nVýkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj Správny súdny poriadok, ktorý tiež v takomto\nprípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby. Pri posudzovaní, či\ndochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu\nv konaní. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu koncipované príliš všeobecne, žiadne konkrétne a\nhodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neuvádza. Súdu v podstate ani nie je zrejmé, čo je\nzmyslom námietok žalobcu.\n5. Súd dodal, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky.\nLen na tunajší súd podal viac ako 30 žalôb. Okrem žalobcu žiadna odborná organizácia či iné odborne\nspôsobilé osoby v oblasti životného prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní,\nk výrubu uvedených drevín námietky nemajú. Súd vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako\ntaký, ktorého účelom nie je reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale\nako taký, ktorým žalobca prejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje\npovinné správne orgány, a teda výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu,\nnie je možné priznať právnu ochranu.\n6. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich\nbezúčelové vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v\nkonečnom dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti,\nale vybavovaniu námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie. Vychádzajúc z dôvodov vydania\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne napadnutého rozhodnutia v spojení s\nuplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči výrubu drevín, ktoré je potrebné\nodstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo\nna prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby.\n\n7. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodil, že žalobca podal správnu žalobu bez vážnosti\nresp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa samotného\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o\ndôvod ich vydania. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je\nbežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu\nzakotvenú už v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech\nz vlastného nepoctivého správania). Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd\nvyhodnotil, že podaná správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť\nžalovaného. Z uvedených dôvodov správny súd aplikujúc § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h/\nSSP správnu žalobu odmietol.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu\na) kasačná sťažnosť žalobcu\n8. Žalobca napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f), g)\na j) SSP. V široko koncipovanej kasačnej sťažnosti popísal okolnosti, ktoré nazval ako „Útok na\nenvironmentálnu verejnosť“ a „Odstránenie ujmy na povesti sťažovateľa“, avšak tieto s prejednávanou\nvecou nijako bližšie nesúvisia. Následne v ďalšom bode nazvanom ako „Nezávislosť súdov, absencia\nnestranného rozhodovania a nahrádzanie skúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia skúmaním\nčinnosti sťažovateľa“ poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 týkajúci sa účelu\nsprávneho súdnictva a zdôraznil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o veciach životného prostredia považuje\nsťažovateľ za podstatné poukázať na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych očakávaní.\n9. V bode „Arbitrárnosť rozhodovania, nesprávne právne posúdenie a nezákonné odmietnutie“ namietol,\nže napadnuté rozhodnutie je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré vo veci samej nahrádza posúdenie\nmerita sporu špekulatívnymi úvahami bez právneho a dôkazného základu. Odôvodnenie rozhodnutia\nsprávneho súdu naznačuje iba domnienky o zneužívaní práva sťažovateľom bez ich dôkladnejšieho\nodôvodnenia. Tvrdenie správneho súdu, že sťažovateľ podáva viacero správnych žalôb, podľa neho\nešte nezakladá zneužitie práva. Ďalej uvádza, že v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je\nspoločenská hodnota jednou zo základných náležitostí, potrebných pre vydanie výrubového povolenia.\nDôvody výrubu sa objektivizujú vo výpočte spoločenskej hodnoty, ako zrážkové a prirážkové indexy\na celková spoločenská hodnota je jedným z kritérií primeranosti. Vzhľadom na charakter výpočtu\nspoločenskej hodnoty, ktorý kvalifikuje a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované\nnáležitosti rozhodnutia o výrube, ale aj o náhradnej výsadbe, je len logické a racionálne očakávať,\nže tento výpočet bude súčasťou akéhokoľvek výrubového rozhodnutia, pretože porovnaním výpočtu\nspoločenskej hodnoty s voľnou úvahou správneho orgánu a zabezpečenými dôkazmi, je možné overiť,\nči rozhodnutie je zákonné, primerané a vecne správne. Mal za to, že tým je daný právny základ\nopodstatnenosti, legitimity a legality jeho žaloby. Ak sa teda v žalobe dožadoval určenia spoločenskej\nhodnoty a následne žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré takúto informáciu neobsahovalo\nnutne vyplýva, že nie žaloba má šikanózny charakter, ale naopak rozhodovanie a postup orgánu verejnej\nmoci, ktorý svojvoľne a účelovo postupuje, má charakter šikanózneho výkonu práva. Správny súd\nnesprávne aplikoval zákon, ak konštatoval, že na určenie spoločenskej hodnoty je postačujúci údaj\nnavrhovateľa a v rozpore s ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku.\n10. V ďalších bodoch nazvaných „Kto koho šikanuje a kto komu škodí“ a „Rozhodovanie na základe\nprezumpcie viny“ znova popisoval okolnosti, ktoré zjavne nesúvisia s predmetom tohto konania.\nPoukázal však na to, že správny súd napriek konštatovaniu zneužitia prístupu sťažovateľa k súdu\nneoznačil, v čom spočíva zjavne badateľná snaha o poškodenie žiadateľa a neoznačil, aká škoda, alebo\nčo i len ujma mohla žiadateľovi, ale aj žalovanému vzniknúť. V bode „Ako správne vnímať činnosť\nekologických spolkov a s tým spojený zdanlivo zvýšený nápad správnych žalôb v zdanlivo identických\nveciach“ zdôraznil, že zvýšená miera podaní akéhokoľvek druhu je v priamej súvislosti s existenciou a\núčelom ekologického spolku. Nie je preto podľa neho možné považovať uvedenie spoločenskej hodnoty\nza zneužívanie práva. Spoločenská hodnota tak nie je len formalistickým naplnením práva na úplné\ninformácie o životnom prostredí, ale je súčasne expressis verbis vyžadovaná zákonom č. 543/2002 Z.\nz., ako súčasť rozhodnutia a z obsahového hľadiska je významnou informáciou pre ekologické spolky\nnaznačujúce stav a úroveň drevín.\n11. V poslednej časti, ktorú sťažovateľ nazval „Prejudiciálne konanie“ žiada Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) o položenie otázky o\nsúladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľ žiada, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny\ndvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) s nasledovnými konkrétnymi otázkami: „1. Či samotná\npodobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský\n\ndohovor verejnosti, 2. Či výklad práva, ktorý aplikujú správne súdy vo vzťahu k množstvu podaných žalôb\na konštatovaní šikanózneho výkonu práva sú v súlade s Aarhuským dohovorom, 3. Či výklad práva,\nktorý rozširuje podmienky požadovania informácii podľa čl. 4 Aurhuského dohovoru o súdom popísaný\nskutočný reálny záujem je v súlade s právnymi normami Európskej únie, a to napríklad Charty a najmä\nčl. 37, čl. 41 a čl. 47.“\nb) vyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti viedol, že sťažovateľ sa viac sústredí na\nsamotné podávanie opravných prostriedkov, než na podstatu prejednávaných vecí. Pri posudzovaní,\nči dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý aj obsah, resp. kvalita námietok\nsťažovateľa v konaní a podľa názoru súdu sú námietky sťažovateľa koncipované príliš všeobecne a\nsúdu nie je zrejmé, čo je zmyslom námietok žalobcu. Sám sťažovateľ v správnej žalobe uviedol, že\npožadoval hneď na začiatku konania predloženie dokumentov, a to analýzu súčasného výskytu a stavu\ndrevín; zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu;\ndendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že sa účel výrubu nedá\ndosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny a objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty\npredmetných drevín. Žiadosť o výrub a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovali\nvšetky náležitosti podľa Správneho poriadku, zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorá bola účinná v dobe vydania\nrozhodnutia.\n13. Podľa žalovaného v prvostupňovom konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov\nnavrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a\nestetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po vyznačení drevín,\nurčených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 zákona o OPaK bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej\nvýsadby tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín a stanovené podmienky\nvýrubu a náhradnej výsadby. Sťažovateľ sa ústneho pojednávania nezúčastnil, nemal predstavu o\nstave predmetných drevín a potrebe ich odstránenia. Výpočet spoločenskej hodnoty nie je povinnou\nnáležitosťou rozhodnutia o súhlase s výrubom drevín. Z dôvodu, že rozhodnutie neobsahuje výpočet\nspoločenskej hodnoty drevín sťažovateľ podal odvolanie a napokon aj správnu žalobu. Správne orgány\nsú povinné uviesť v rozhodnutiach, ako sa vysporiadali s návrhmi a námietkami účastníkov konania,\navšak nie sú povinné automaticky všetkým ich žiadostiam vyhovieť (napr. dokumenty, ktoré požadoval\nsťažovateľ a ktoré nie sú povinným podkladom pre rozhodnutie o výrube drevín). Obe rozhodnutia\nobsahovali vyjadrenie k neuvedeniu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí. Účelom nie je\nreálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým sťažovateľ\nprejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány,\na teda výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu\nochranu.\nIII. Posúdenie veci kasačným súdom\n14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1\nSSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n15. Keďže obdobná procesná situácia bola riešená pod spis. zn. 5Svk/4/2023, kasačný súd v súlade\ns § 464 ods. 1 SSP na rozhodnutie vydané v predmetnej veci poukazuje, v celom rozsahu sa s ním\nstotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje:\n16. „...zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva verejného, vyplývajúce z\npovahy Slovenskej republiky ako právneho štátu, v ktorom je možné a prípustné, ba niekedy i žiadúce\nodoprieť ochranu konaniu, ktoré právny poriadok a práva z neho plynúce vedome a zámerne využíva v\nrozpore s ich zmyslom a účelom (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 5 Svk 18/2022\nz 27. apríla 2023 a m. m. uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu České republiky\nsp. zn. 1 As 70/2008 z 27. mája 2010, č. 2099/2010 Sb. NSS). Odmietnutie, resp. obmedzenie práva\nna prístup súdu, ktoré vyplýva z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava“)\nby však malo predstavovať výnimočnú až hraničnú možnosť odmietnuť poskytnutie ochrany právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby zo strany súdu, keď takýto postup\nbude závisieť výlučne od konkrétnych okolností prejednávanej veci. Pokiaľ správny súd takéto konanie\nžalobcu identifikuje, je jeho nevyhnutnou povinnosťou rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť\nspôsobom, ktorý nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o ním prijatých záveroch v zmysle § 139 ods. 2\nSSP“.\n\n17. „Vzhľadom na to, že medzi odmietnutím správnej žaloby v zmysle § 28 v spojení s § 98 ods.\n1 písm. h) SSP a jej zamietnutím ako nedôvodnej v zmysle § 190 SSP je tenká deliaca čiara,\nna odmietnutie správnej žaloby bez ďalšieho nepostačuje, že sťažovateľ vedie na dotknutom súde\nniekoľko desiatok súdnych sporov, ako sa snažil naznačiť vo svojom rozhodnutí správny súd i v tu\nprejednávanej veci. Kasačný súd má rovnako tak za to, že absencia záujmu na ochrane životného\nprostredia nemôže bez ďalšieho spočívať ani v tom, že sťažovateľ uplatňuje opakovane totožné\nnámietky vo viacerých súdnych sporoch, čím zapríčiňuje to, že jeho podania majú tzv. šablónovitý\ncharakter. Kasačný súd ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ má konajúci súd pochybnosti o šikanóznom konaní\núčastníka konania, napr. ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné dosahujú „len\nmieru obyčajnej“ nedôvodnosti, platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, kedy by správny súd\nmal pristúpiť k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby, čím by sa vyhol riziku porušenia princípu\nodmietnutia spravodlivosti a zároveň by učinil zadosť materiálnemu naplneniu čl. 46 Ústavy (pozri v\ntomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6 Svk 14/2021 z 23. februára 2022, uverejnené ako\njudikát č. 14/2022 ZNSS). Správny súd musí mať vždy na pamäti, že inštitút odmietnutia žaloby pre jej\nšikanóznosť má povahu inštitútu ultima ratio“.\n18. „Kasačný súd ďalej konštatuje, že ochrana realizácie žalobného práva zainteresovanej verejnosti,\nktorou je aj sťažovateľ, sa v zmysle § 178 ods. 3 SSP poskytuje iba takému konaniu, ktorého účelom je\nskutočná ochrana životného prostredia. Ak však žalobca preukázateľne zohľadniac konkrétne okolnosti\nprípadu svojím konaním sleduje iný záujem, ako je ochrana životného prostredia, alebo ak predkladá\ntaké žalobné námietky, ktoré s predmetom konania v skutočnosti vôbec nesúvisia, a nie je možné z\nnich dovodiť zrejmý účel spočívajúci v ochrane životného prostredia v konkrétne prejednávanej veci, je\nmožné dospieť k záveru, že žalobca uplatňuje výkon svojho žalobného práva zneužívajúcim spôsobom“.\n19. „Kasačný súd v tu prejednávanej veci má však za to, že námietky uvádzané sťažovateľom v\nsprávnej žalobe sa nejavia ako námietky, ktoré by mali šikanózny charakter, čím sa kasačný súd\nnestotožňuje so záverom správneho súdu, že sťažovateľ uplatňoval výkon svojho žalobného práva\nzjavne zneužívajúcim spôsobom a napĺňal by tým znaky konania, ktoré kasačný súd uviedol vyššie.\nPrimárnou námietkou, ktorú sťažovateľ uplatňoval v administratívnom ako aj v súdnom konaní, bola\nabsencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v prvostupňovom rozhodnutí, keď správny orgán prvého\nstupňa nezdôvodnil, akým spôsobom zohľadnil spoločenskú hodnotu drevín a iných porastov pri\nrozhodovaní o náhradnej výsadbe, čím rozhodnutie podľa sťažovateľa nespĺňa náležitosti v zmysle § 47\nods. 3 Správneho poriadku. Podľa kasačného súdu takto koncipovaná námietka sťažovateľa má vecný\nsúvis s posudzovaným predmetom konania, ktorým bolo vydanie súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47\nods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. a navyše vzhľadom na ustanovenie § 48 ods. 1 v spojení s § 95\nods. 1 a ods. 3 cit. zák. má i svoje relevantné opodstatnenie. Kasačný súd sa nestotožňuje so záverom\nsprávneho súdu, že sťažovateľom zvolená formulácia predmetnej námietky je príliš všeobecná, resp. že\nzvyšné námietky, ktoré sťažovateľ uplatnil v správnej žalobe a ktoré sú zreprodukované v bode 6 tohto\nrozhodnutia, boli koncipované tak široko, že by ich uplatnenie nemalo zmysel, prípadne relevanciu k\nprejednávanej veci. Len na dôvetok kasačný súd uvádza, že pokiaľ správny súd neidentifikoval žiadny\nkonkrétny návrh na vykonanie dôkazov sťažovateľom, kasačný súd poukazuje na námietku doplnenia\nvyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub Štátnou ochranou prírody“.\n20. „S ohľadom na vyššie uvedené špecifické skutkové okolnosti predmetnej veci by mal správny súd\nv ďalšom konaní zvážiť najmä posúdenie ustanovení § 48 ods. 1 v spojení s § 95 ods. 1 a ods. 3 písm.\nd) zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. za akých špecifických okolností sa pri povolenom výrube uplatňuje\nurčenie spoločenskej hodnoty vybraných druhov drevín v zmysle citovanej právnej úpravy. Kasačný súd\nzáverom upriamuje pozornosť správneho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžk 54/2019 z 12. februára 2020, v ktorom sa Najvyšší súd už vyjadril\nk náležitosti výpočtu spoločenskej hodnoty ako podkladu pri rozhodovaní o povolení výrubu drevín a\nktoré môže byť v určitom smere relevantné pre správny súd pri rozhodovaní v ďalšom konaní“.\n21. „V súvislosti s návrhom sťažovateľa na podanie prejudiciálnych otázok, kasačný súd uvádza, že\npodľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) platí, že ak sa otázka výkladu\nzmlúv podľa ods. 1 položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor. Proti rozhodnutiu kasačného súdu nie je prípustný opravný prostriedok okrem ústavnej\nsťažnosti, a preto sa naň vzťahuje táto povinnosť (rozsudok Súdneho dvora Križan a i. z 15. januára\n2013, C-416/10, bod 72). Judikatúra Súdneho dvora však z nej pripúšťa tri výnimky, keď: a) nastolená\notázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany\nSúdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne uplatnenie práva Únie je tak jasné, že tu nie je priestor\nna žiadne rozumné pochybnosti (acte clair). Povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami práva\n\nÚnie, ktoré žiadal sťažovateľ navrhovanými prejudiciálnymi otázkami vyriešiť, výkladom vnútroštátneho\npráva, ktorým kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti sťažovateľa, odpadla. V prejednávanej veci tak\nposúdenie nastolených otázok sťažovateľom stratilo svoju relevanciu, čím kasačný súd dospel k záveru,\nže je splnená výnimka z povinnosti v zmysle čl. 267 ods. 3 ZFEÚ (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora\nConsorzio Italian Management a Catania Multiservizi zo 6. októbra 2021, C-561/19, bod 33 a 35)“.\n22. „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté\nv zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z\nrôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom\nak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté, napr. pre zjavne šikanózny charakter alebo ak sa podaním\nsledovalo zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie, takéto odmietnutie sa skúma primárne\nako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere\nrozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie\nsp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28)“.\n23. Kasačný súd si je vedomý rozhodnutia vo veci sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn.\n5Svk/57/2022, kde bola kasačná sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná. V uvedenej veci\nsa stotožnil so záverom správneho súdu o šikanóznom charaktere správnej žaloby. Kasačný súd však\npoukazuje na to, že v uvedenom prípade išlo o súhlas s výrubom drevín a porastov za finančnú náhradu,\nkeď spoločenská hodnota daných drevín bola vyčíslená odborne spôsobilou osobou a ako podklad sa\nnachádzala v spisovej dokumentácii, čím išlo o skutkovo odlišnú situáciu, ako v tejto prejednávanej veci\na veci vedenej pod sp. zn. 5Svk/4/2023.\nIV. Záver\n24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa je dôvodná a napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1\nSSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na\nktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel\nod 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Košiciach.\n25. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania kasačný súd v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP a § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zamietol (pozri\nv tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 7Sžsk/133/2020 z 30. septembra 2021, uverejnené\nako judikát č. 3/2022 ZNSS).\n26. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.\n27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}