{"guid": "9c3e79c2-0130-4532-aeb4-36bd7703b903:bee986cc-8cfc-4226-9951-75f2efa696b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1", "spisova_znacka": "7Ssk/89/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/89/2023 z 28. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. mája 2024, sp. zn. 7Ssk/89/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1", "identifikacne_cislo": "7020200168", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-2a.odsek-1", "nazov": "§ 2a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-2a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-44.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-44.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-44.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 3 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-44.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-5", "nazov": "§ 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-183.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-227.odsek-1", "nazov": "§ 227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-227.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-227"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/652-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 652/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/652-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-q", "nazov": "§ 9 ods. 3 písm. q) zákona č. 652/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-q", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/652-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-2", "nazov": "§ 440 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-445.odsek-2", "nazov": "§ 445 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-445.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-445"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-454"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-2", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-2a", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-17", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-43", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-44", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-183", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-227", "/SK/ZZ/2004/652#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/652#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-131", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-441", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-445", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-454"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bee986cc-8cfc-4226-9951-75f2efa696b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/89/2023\n7020200168\n28. 05. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:7020200168.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin\nTiso ako člen senátu vo veci žalobcu: C. M., nar. XX. W. XXXX, T. XXX/XX, R., zastúpeného:\nJUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia z 27. decembra 2019, č.\n690082/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košice sp. zn. 8 S 34/2020\nz 27. októbra 2022 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. januára 2005 v služobnom pomere\ncolníka a naposledy bol ustanovený do funkcie odborného colného referenta, so zaradením „Stanica\nColného úradu Michalovce - centrála“. Podľa opisu jeho služobných činností od 1. júna 2016 vykonával\nokrem iného úplné vnútorné kontroly dopravných prostriedkov a činnosti smerujúce k odhaľovaniu\ndovozu „záujmového tovaru“. Na nočnú zmenu od 1. marca 2017 od 19:00 hod do 2. marca 2017 do 7:00\nhod bol žalobca spolu s psovodom G. T. zaradený do hliadky stanice colného úradu, ktorej úlohou mal\nbyť výkon mobilného dohľadu s hlavným zameraním na kontroly s využitím služobného psa. Od 20:35\nhod do 01:30 hod táto hliadka vykonávala kontroly na hraničnom priechode Vyšné Nemecké. Približne\nokolo jednej hodine v noci začali vykonávať kontrolu motorového vozidla zn. Mercedes Sprinter poľského\nevidenčného sídla, v ktorom cestovali viacerí občania Ukrajiny. Priestor tohto vozidla bol rozdelený\npevnou zástenou tak, že v zadnej časti bol batožinový priestor a v prednej boli tri rady sedadiel, pričom\nposledný rad nebol tesne pri zástene, ale bol medzi nimi určitý priestor. Žalobca s druhým členom hliadky\nskontrolovali interiér tohto vozidla bez použitia služobného psa. Žalobca pri tom nazrel aj za zadný rad\nsedadiel, kde počas kontroly stál jeden z cestujúcich O. T..\n2. Po skončení kontroly žalobca zaznamenal kontrolu do elektronického systému, pričom v evidencii\nrizikových profilov sa zobrazilo hlásenie „Riziko pasovania tovaru podliehajucemu CITES v MDP! Je\npotrebne vykonat dokladnu fyzicku kontrolu“. Žalobca kontrolu nezopakoval, naopak, na výtlačku z\nevidenčného systému poznamenal „Výsledok kontroly negativ“, čo potvrdil svojím podpisom; spolu s ním\npripojili pečiatky a podpisy G.. T., ako aj ďalší colníci, pridelení na hraničnom priechode Vyšné Nemecké.\nAj v úradnom zázname o výkone služby z 2. marca 2017 žalobca neskôr uviedol, že bola vykonaná\n„dôkladná colná kontrola, kontrola batožín, interiér vozidla - bez zistenia porušenia predpisov. Rizikový\nprofil tovaru podliehajúcemu CITES v MDP!“ Motorové vozidlo aj s posádkou po kontrole pokračovalo\nďalej z Vyšného Nemeckého smerom do Maďarska. Na ceste R4 pri Milhosti ho zastavila podobná\n\nhliadka stanice Colného úradu Košice - centrála, ktorá prehliadkou tohto vozidla zistila, že pod zadným\nradom sedadiel sa nachádza niekoľko klietok s vtákmi druhu chochláč severský (približne 57 kusov), hýľ\nobyčajný (približne 20 kusov) a strnádka obyčajná (približne 26 kusov).\n3. Na základe tohto nálezu začal vyšetrovateľ Kriminálneho úradu finančnej správy trestné stíhanie\nza zločin porušenia predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou. Hneď 2. marca 2017 vypočul ako\npodozrivého O. T., ktorý najskôr tvrdil, že klietky s vtákmi naložil až na Slovensku na benzínovom\nčerpadle. Rovnako boli od 2. do 3. marca 2017 vypočutí ďalší cestujúci, ktorí nič podozrivého nevideli,\na držiteľ vozidla A. L., ktorý uviedol, že počas kontroly vo Vyškom Nemeckom sklopil aj zadné sedadlá,\ntakže bolo vidieť do priestoru, kde sa neskôr našli vtáky; tiež však trval na tom, že počas tejto kontroly\nbol priestor ešte prázdny. Pri ďalšom výsluchu 13. apríla 2017 O.. T. (už ako obvinený) priznal, že vtáky\nnaložil na Ukrajine a vo vozidle sa nachádzali už v čase kontroly vo Vyšnom Nemeckom. Okrem toho\nvyšetrovateľ postupne v apríli 2017 vypočul ako svedkov dvoch colníkov, ktorí boli pri kontrole pri Milhosti,\nkeď sa vtáctvo našlo, ktorí v zásade vypovedali, že ich našli po odklopení zadného radu sedadiel. Ďalej\nako svedka vypočul žalobcu, ktorý v zásade uviedol, že vozidlo na kontrolu vybral on, skontrolovali ho\ns G.. T. bez použitia služobného psa, výsledok kontroly zapísali a aj keď im systém vykázal, že vozidlo\nmá rizikový profil, potvrdili negatívny výsledok.\n4. Medzičasom odbor inšpekcie žalovaného postupne od 3. do 8. marca 2017 vyžiadal vysvetlenia od\nžalobcu, G.. T., ako aj ďalších colníkov, ktorí v noci z 1. na 2. marca 2017 konali službu na hraničnom\npriechode Vyšné Nemecké, a spolu s ďalšími listinami ich 18. apríla 2017 postúpil Kriminálnemu úradu\nfinančnej správy s podozrením, že žalobca a G.. T. mohli spáchať trestný čin marenia úloh verejného\nčiniteľa z nedbanlivosti. Na základe toho vyšetrovateľ začal toto trestné stíhanie a v jeho rámci v apríli\n2017 ako svedkov znova vypočul týchto colníkov, ako aj niektoré iné osoby. Na základe toho uznesením\nzo 4. mája 2017 obvinil žalobcu a G.. T. už z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa,\nktorého sa mali (zjednodušene povedané) dopustiť tým, že v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 3 písm.\na) a b) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z.\no orgánoch štátnej správy v colníctve, ods. 20 písm. b) druhého bodu a písm. e) interného riadiaceho aktu\nč. 7/2017 nevykonali riadne dôkladnú fyzickú kontrolu skôr uvedeného poľského motorového vozidla a\ntak neodhalili chránené živočíchy, ktoré sa v ňom nachádzali. Toto uznesenie bolo doručené Colnému\núradu Michalovce, načo osoba poverená výkonom funkcie jeho riaditeľa jednak požiadala vyšetrovateľa\no možnosť nahliadnuť do oboch vyšetrovacích spisov, a zároveň ako nadriadený vydal rozhodnutie,\nktorým žalobcu dočasne pozbavil výkonu štátnej služby.\n5. Po súhlase vyšetrovateľa boli poverenému riaditeľovi Colného úradu Michalovce vyhotovené kópie\nsúčastí vyšetrovacích spisov, medzi ktorými boli okrem iného DVD s kamerovým záznamom z výkonu\nkontroly, viaceré zápisnice o výsluchu svedkov a zápisnice o výsluchu obvinených. Okrem toho poverení\ncolníci z tohto colného úradu 23. mája 2017 vypočuli O.. T. ako svedka, ktorý v podstate potvrdil, že\nklietky s vtáctvom naložil už na Ukrajine, a dodal, že osoba, od ktorej ich prevzal, mu povedala, že na\nVyšnom Nemeckom všetko dopadne dobre. Zároveň uviedol, že priestor pod zadnými sedadlami, kde\nboli klietky, nebol nijako upravovaný, vyzerá rovnako už od výroby vozidla, a kontrolujúci colníci by klietky\nvideli, ak by posunuli sedadlá v zadnom rade. Ďalej poverení colníci zadovážili vyjadrenie príslušných\nodborov žalovaného k výcviku služobného psa a k činnosti elektronických systémov a evidencií.\n6. Po prerokovaní s odborovými organizáciami osoba poverená výkonom funkcie riaditeľa Colného úradu\nMichalovce 13. júna 2017 oznámila žalobcovi, že začína konanie o jeho prepustenie podľa § 183 ods. 1\npísm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. Žalobca vo vyjadrení predovšetkým namietol, že dôkazy z trestného\nkonania sú neprípustné, a žiadal nanovo vypočuť svedkov. Výpovede ostatných colníkov z hraničného\npriechodu považoval za nedôveryhodné, lebo oni sami mali nariadiť novú kontrolu po zistení rizikového\nprofilu vozidla. Jeho povinnosti sa skončili vykonaním kontroly, nebolo jeho povinnosťou nájsť každý\nukrytý tovar. Počas konania o prepustení poverený colník z Colného riaditeľstva Michalovce znova\nnahliadol do vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní proti žalobcovi, odkiaľ mu boli poskytnuté kópie\nzápisníc o výsluchoch svedkov (O.. T., troch colníkov, ktorí boli pri kontrole pri Milhosti, a dvoch colníkov\nz hraničného priechodu Vyšné Nemecké, ako aj niektorých ďalších osôb). Tieto dôkazy boli osobitne\nzaslané žalobcovi, aby sa k nim mohol vyjadriť. Ten v zásade zopakoval svoje stanovisko, že listiny z\ntrestného konania sú nepoužiteľné.\n7. Rozhodnutím zo 17. júla 2017, č. 1209097/2017, nadriadený (osoba poverená výkonom funkcie\nriaditeľa colného úradu) prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č.\n200/1998 Z. z. v podstate preto, že konal v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č.\n652/2004 Z. z., čl. 5 bodu 3 a 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým\nsa vydáva Colný kódex Únie a ods. 20 písm. b) druhého bodu interného riadiaceho aktu č. 7/2017 o\nčinnosti stanice colného úradu, a to tým, že (zjednodušene povedané) pri výkone vyššie opisovanej\n\ncolnej kontroly sa nedostatočne zameral na priestor pod tretím radom sedadiel a nevykonal ju dostatočne\na riadne vzhľadom na množstvo a umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru. Tým podľa nadriadeného\nporušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, porušil povinnosť z § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č.\n200/1998 Z. z. a jeho zotrvanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby.\nV odôvodnení rozhodnutia po rekapitulácii priebehu konania a vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca pri\nvýkone opísanej kontroly nekontroloval riadne zadnú časť priestoru pre cestujúcich. Nadriadený vyšiel\naj z obrazového záznamu z hraničného priechodu Vyšné Nemecké, na ktorom je zrejmé, že v okamihu,\nkedy žalobca išiel kontrolovať priestor medzi posledným radom sedadiel a zástenou, obvinený O.. T.\nprekročil tento rad a postavil sa jednou nohou do tohto priestoru. Preto žalobca a G.. T. kontrolovali\ntento priestor len zboku a len pri sklopených operadlách, hoci za pomoci ručných svietidiel. V tomto\nsmere nadriadený poukázal aj na výpoveď O.. T., že z miesta, kde pri kontrole stál, bolo možné uvidieť\nukryté vtáctvo. Hoci sa následne pri ukončovaní záznamu v elektronickom systéme zobrazilo hlásenie\nz evidencie rizikových profilov, že u vozidla je riziko pašovania „tovaru podliehajúcemu CITES“, žalobca\naj G.. T. potvrdili, že vykonali kontrolu a „v dodávke sa nič nenachádza“. Takéto konanie považoval\nnadriadený za hrubé porušenie služobnej disciplíny, pretože skrýša nebola nijako špeciálne vybudovaná,\na tak vzhľadom na množstvo klietok nebolo treba veľké úsilie na jej odhalenie. Ďalej citoval § 43 a\n§ 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/1998 Z. z., ako aj úlohy colného úradu pri výkone colného\ndohľadu podľa § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z., spôsob výkonu colného dohľadu\npodľa Colného zákona č. 199/2004 Z. z., ale tiež vymedzenie pojmu colného dohľadu a colnej kontroly\npodľa čl. 5 bodu 3 a 27 Colného kódexu Únie a úlohy stanice colného úradu podľa ods. 20 písm.\nb) druhého bodu interného riadiaceho aktu č. 7/2017. Dôkazy získané v trestnom konaní považoval\nnadriadený za prípustné, pretože podľa § 227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. môže byť dôkazom\nčokoľvek. Nesúhlasil ani s výhradami žalobcu voči posúdeniu výpovedí O.. T. a colníkov z hraničného\npriechodu; naopak, nadriadený odkázal na § 227 ods. 4 cit. zák., podľa ktorého posudzoval všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Nevyhovel ani požiadavke žalobcu, aby sa dokazovanie opakovalo\nza jeho prítomnosti, pretože na to nevidel dôvod. K obrane žalobcu, že nie je povinnosťou colníka nájsť\nukrytý tovar, zdôraznil, že úloha colníka začína práve v okamihu, keď deklarant nesplní svoju povinnosť\npredložiť tovar, inak by colné orgány nemali žiaden význam. Žalobca s G.. T. potvrdili svojimi pečiatkami\na podpismi, že vykonali dôkladnú colnú kontrolu, hoci neskôr sa vo vozidle našiel tovar. Nadriadený pri\nhodnotení, či je tu dôvod na prepustenie žalobcu, prihliadol na jeho doterajšie pozitívne hodnotenie. V\ndanej veci však dokazovanie preukázalo, že žalobca sa dopustil nedbalej colnej kontroly, čím si neplnil\nriadne svoje základné povinnosti a porušil aj svoju služobnú prísahu. Podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 200/1998 Z. z. nevyžaduje, aby zvlášť hrubé porušenie bolo úmyselné, ale postačuje jeho porušenie z\nnedbanlivosti. Pretože týmto porušením žalobca spôsobil, že sa nenaplnil cieľ výkonu štátnej služby na\núseku colného dohľadu (t. j., aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade\ns právnymi predpismi a aby sa odhalil nezákonne dovážaný tovar), podľa nadriadeného by ponechanie\nžalobcu odporovalo dôležitým záujmom štátnej služby.\n8. Proti tomuto rozhodnutie podal žalobca odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním doplnil a\npodstatne rozšíril. Žalovaný (potom, čo správny súd rozsudkom sp. zn. 7 S 2/2018 zo 17. septembra\n2019 zrušil jeho skoršie rozhodnutie z 19. októbra 2017 práve preto, že neprihliadol na dôvody uvedené\nv doplnení odvolania) tu preskúmavaným rozhodnutím z 27. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie\nnadriadeného zo 17. júla 2017. Po zopakovaní priebehu administratívneho konania a vykonaných\ndôkazov súhlasil so záverom nadriadeného, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalobca\nnevykonal colnú kontrolu tak, aby sa dostatočne presvedčil, že sa vo vozidle nenachádza dovážaný\ntovar. Tým porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. 3 písm. q) zákona č. 652/2004 Z. z. a ods. 20 písm.\nb) druhom bode interného riadiaceho aktu 7/2017. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že rozhodnutie\nbolo vydané po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z.\nz., pretože tá podľa neho začala plynúť až 9. mája 2017, kedy sa nadriadený dozvedel o dôvode\nprepustenia z uznesenia o vznesení obvinenia. Rovnako sa žalovaný stotožnil s názorom nadriadeného,\nže dôkazy zadovážené z vyšetrovacích spisov možno použiť v konaní podľa uvedeného zákona. Toto\nkonanie a trestné konanie sú totiž navzájom nezávislé. Zdôraznil, že predpisy upravujúce povinnosti\ncolníkov nemožno oddeľovať od vymedzenia príslušnosti colného úradu ako orgánu štátnej správy.\nPráve plnenie úloh finančnej správy je totiž obsahom štátnej služby colníkov v zmysle § 2 ods. 2\nzákona č. 200/1998 Z. z. Rovnako ako nadriadený aj žalovaný poukázal na to, že hoci povinnosť\npredložiť tovar na kontrolu má deklarant, práve okamihom nesplnenia tejto povinnosti sa začína skutočná\núloha colných orgánov. Hoci O.. T. v priebehu trestného konania zmenil svoju výpoveď, považoval ju\nžalovaný za dôveryhodnú, keďže ju opakovane potvrdil v priebehu trestného konania aj správneho\nkonania. Pokiaľ ide o priebeh kontroly, žalovaný upozornil na to, že nebola vykonaná v bežnom jazdnom\n\npruhu, ale v osobitnej na to určenej hale za použitia technických prostriedkov. Navyše sám žalobca\nv úradnom zázname z 2. marca 2017 potvrdil, že vykonal „dôkladnú colnú kontrolu“ vrátane interiéru\nvozidla, hoci v danom čase už vedel o obsahu záznamu z evidencie rizikových profilov. K námietkam\nžalobcu proti technickým nedostatkom práce s touto evidenciou žalovaný zdôraznil, že sa mu nekladie\nza vinu neodhalenie vtáctva na základe informácie z tejto evidencie, ale nedôsledné vykonanie kontroly.\nŽalobca sa totiž dostatočne nepresvedčil, či sa vo vozidle v priestore, ktorý nebol nijako osobitne\nupravovaný, nenachádza nezákonne dovážaný tovar. Ak žalobca potvrdil, že vykonal dôkladnú colnú\nkontrolu, nemôže sa brániť tým, že vedúci zmeny na hraničnom priechode následne nenariadil jej\nopakovanie. Žalovaný uzavrel, že celé vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje priebeh udalostí a\njednotlivé závery majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Preto nepovažoval za dôvodnú žiadosť žalobcu\no opakovanie výsluchu svedkov v jeho prítomnosti. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom nadriadeného,\nže konanie žalobcu porušuje jeho služobnú prísahu, a navyše ho robí aj nespoľahlivým zmysle § 14 ods.\n1 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z. Jeho ponechanie v služobnom pomere by tak bolo na ujmu dôležitých\nzáujmov štátnej služby, preto je odôvodnené jeho prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. e) cit. zák.\n9. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým\nrozsudkom sp. zn. 8 S 34/2020. Na úvod sa nestotožnil s námietkou, že rozhodnutie je nepreskúmateľné,\npretože žalovaný riadne reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu. Súhlasil s jeho názorom, že\ntrojmesačná lehota podľa § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. neplynula od 2. marca 2017, ale až od\n9. mája 2017, kedy nadriadený z uznesenia o vznesení obvinenia získal komplexný pohľad na okolnosti\nspornej colnej kontroly. Z dôvodov tohto uznesenia totiž vyplynulo, že O.. T. zmenil svoju pôvodnú\nvýpoveď a až z novej výpovede vyplývalo, že klietky s vtáctvom sa v aute nachádzali už pri kontrole\nvo Vyšnom Nemeckom. Použitie dôkazov z vyšetrovacieho spisu považoval správny súd za súladné\ns § 227 ods. 1 uvedeného zákona, pretože ani tento zákon, ani Trestný poriadok nezakazujú použiť\ndôkazy z trestného konania v inom konaní. Vzhľadom na zistený skutkový stav ani správny súd nevidel\ndôvod, aby vykonával dokazovanie výsluchom svedkov, ktorý žalobca navrhol. Správny súd odkázal na\nkľúčové dôkazy, ktoré podľa neho dostatočne preukazovali priebeh spornej colnej kontroly a za ktoré\npovažoval úradný záznam z výkonu služby z 2. marca 2017, zápisnicu o výsluchu žalobcu z apríla\n2017, výstup z elektronického systému colného úradu o okolnostiach kontroly, vyjadrenie jedného z\ncolníkov - vedúceho zmeny na hraničnom priechode a výpovede O.. T. ako svedka v trestnom konaní\nvoči žalobcovi z mája a júna 2017. V týchto dôkazoch videl dostatočnú oporu pre záver, že colná kontrola\nbola vykonaná nedbanlivo, pretože pri dôkladnom vykonaní bolo vylúčené neobjaviť klietky pod zadným\nradom sedadiel. Žalobca ako colník mal na to použiť všetky dostupné prostriedky. Dôkazom riadnej\nkontroly nie je podľa správneho súdu to, že ju nevykonali znova ani po zistení informácie z evidencie\nrizikových profilov. Pretože sám žalobca potvrdil vykonanie dôkladnej colnej kontroly, nemôže sa brániť\ntým, že jej opakovanie nenariadil ani vedúci smeny. Aj podľa správneho súdu žalobca neplnil dôsledne\nsvoje povinnosti, ktoré mu vyplývali aj z § 9 ods. 3 písm. q) zákona č. 652/2004 Z. z. a ods. 20 písm.\nb) druhého bodu interného riadiacu aktu číslo 7/2017. Rovnako považoval za správny aj záver, že\nponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom služby, ktorej cieľom je\nokrem iného odhaľovať nezákonne dovážaný tovar prestupujúci štátnu hranicu. Okrem toho správny súd\nzamietol aj návrh žalobcu, aby sa konanie prerušilo do skončenia trestného konania voči nemu, pretože\npodľa judikatúry konanie vo veciach služobného pomeru a trestné konanie sú samostatné a žalobca\nmohol voliť efektívnejšie prostriedky (napr. žiadosť o zadováženie kópie z trestného spisu a pod.).\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n10. Včas podanou obsiahlou (27 stranovou) kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto\nrozsudku tak, že sa zrušia obe rozhodnutia, eventuálne zrušenia tohto rozsudku a vrátane veci\nsprávnemu súdu. Na úvod uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva z dôvodov podľa § 440 písm. f)\na písm. g) SSP. Právne posúdenie veci podľa neho odporovalo ustanoveniu § 183 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s ďalšími jeho ustanoveniami, ďalej ustanoveniam § 222, § 227\na § 232 ods. 3 tohto zákona. Navyše súd podľa žalobcu nesprávne posúdil aj námietku uplynutia\nprekluzívnej lehoty v zmysle § 183 ods. 5 cit. zák. Porušil tiež právo na spravodlivý proces tým,\nže odmietol vykonať výsluchy svedkov a zamietol návrh na prerušenie konania, hoci v danom čase\nbol vyhlásený oslobodzujúci prvostupňový rozsudok Okresného súdu Michalovce. Okrem toho súd\npochybil, keď listiny z vyšetrovacieho spisu nepovažoval za nezákonné dôkazy. Následne žalobca\npodal prehľad doterajšieho konania vrátane svojich poznámok k nemu. Za tým nasledovala ďalšia časť\nkasačnej sťažnosti, ktorú žalobca označil nadpisom „Skutkové tvrdenia a právna argumentácia“. V nej\nna úvod vytkol správnemu súdu, že odôvodnenie jeho rozsudku nevyhovuje ustanoveniu § 139 ods.\n2 SSP, pretože súd v podstate vyjadril názor, že žalovaný sa nemusel vyrovnať s jeho argumentáciou\n\nz odvolania. Išlo najmä o námietku, že neboli splnené podmienky § 183 ods. 1 písm. e) zákona č.\n200/1998 Z. z. V tejto súvislosti žalobca na celkovo troch stranách odcitoval niektoré state svojho\nodvolania, ako aj správnej žaloby, ktorých podstatou je jeho názor, že ustanovenia právnych predpisov,\nktoré podľa žalovaného mali upravovať jeho povinnosti, žiadne povinnosti colníka neupravujú. Zákon\nč. 652/2004 Z. z. nie je colným predpisom, čo podľa neho nepochybne plynie z čl. 5 bodu 2 Colného\nkódexu Únie. Žalobca tvrdil, že práve na tieto argumenty nedostal odpoveď, čím súd porušil jeho\nprávo na spravodlivý proces. Ako colník totiž mohol porušiť služobnú prísahu len vtedy, ak by porušil\nvšeobecne záväzný právny predpis, prípadne rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn nadriadeného,\ns ktorým bol oboznámený. Toto porušenie sa na účely § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998\nZ. z. musí colníkovi preukázať. O povrchnom vyrovnaní sa s argumentáciou svedčí aj to, že súd\nneskúmal, či colné predpisy poznajú inštitút dôkladnej kontroly. Žiadna norma takúto kontrolu nedefinuje,\na preto spôsob, akým žalobca kontrolu vykonal, nemôže porušovať žiadnu povinnosť. Takéto právne\npredpisy nevedela uviesť ani zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom, čomu súd\ntiež nevenoval žiadnu pozornosť. Správny súd nevenoval pozornosť argumentácii žalobcu, že pojem\ncielená kontrola a náhodná kontrola možno definovať na základe čl. 46 ods. 2 Colného kódexu Únie.\nNenájdenie tovaru pri náhodnej kontrole neznamená, že colník porušil svoje povinnosti. Ani jeden\nz predpisov, ktoré citovali žalovaný a správny súd, neukladá povinnosť, ktorej porušenie by mohlo\nznamenať porušenie služobnej prísahy. Po ďalších troch stranách citácií z jednotlivých rozhodnutí a\njeho skorších podaní žalobca videl porušenie svojho práva na spravodlivý proces v tom, že správny\nsúd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov, o ktorých výpovede sa opiera rozhodnutie žalovaného. Hoci\nsúd akceptoval, že žalobcovi sa vytýka porušenie povinností, ktoré porušiť nemohol, prehliadol, že\nžalovaný sám porušil ustanovenie § 222 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalobca naďalej trval na tom, že\nrozhodnutie nadriadeného bolo vydané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 183 ods. 5 tohto zákona.\nNadriadený navyše nezaložil do spisu listinu, ktorá preukazovala, že sa o udalosti dozvedel skôr.\nPráve na to mala smerovať požiadavka na jeho výsluch v súdnom konaní. Správny súd podľa žalobcu\nvedel, že žalobca skoršie plynutie prekluzívnej lehoty nevie preukázať, no napriek tomu nevykonal\ndokazovanie k tak zásadnej otázke. Žalobca nepožadoval nič, čo by žalovaný nemohol vykonať sám\nv súlade s § 232 ods. 3 a 5 cit. zák. Ak takéto dokazovanie nemohol vykonať sám súd, potom mal\nrozhodnutie žalovaného zrušiť. Žalobca zotrval na tvrdení, že nadriadený už 3. marca 2017 v dôsledku\nhlásenia mimoriadnej udalosti na porade za prítomnosti viacerých colníkov prehral obrazový záznam z\npriebehu colnej kontroly 2. marca 2017. Už od tohto okamihu mal teda vedomosť o tom, či vykonaním\nkontroly boli alebo neboli porušené služobné predpisy. Hoci trestné konanie aj konanie podľa zákona\nč. 200/1998 Z. z. sú samostatné, nadriadený a orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o\nrovnakých skutočnostiach v rovnaký deň. Nie je podstatné, že nadriadený z nahrávky nemohol zistiť\nvšetky okolnosti, pretože zistenie porušenia právnych predpisov je práve účelom konania. Konanie sa\nnezačína až vtedy, keď sú spoľahlivo preukázané všetky skutočnosti na prepustenie, a takýto záver\nneplynie ani z § 183 ods. 5 cit. zák. Nadriadenému nič nebránilo, aby už na základe kamerového\nzáznamu začal konanie a preveroval podozrenie. Právne posúdenie správneho súdu, že trojmesačná\nprekluzívna lehota nezačala plynúť už 3. marca 2017, tak nie je správne. Žalobca zopakoval svoj názor,\nže ustanovenie § 69 Trestného poriadku nedovoľovalo nadriadenému nahliadnuť do vyšetrovacieho\nspisu, a nič na tom nemení ani okolnosť, že mu to orgány činné v trestnom konaní povolili. Kópie\nvýpovedí z tohto spisu nie sú svedeckými výpoveďami podľa § 227 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.,\npretože títo svedkovia neboli vypočutí v konaní podľa tohto zákona. Záverom žalobca nesúhlasil ani s\ntým, že správny súd odoprel prerušiť konanie, pretože prerušenie nepovažoval za primeraný a efektívny\nprostriedok. Odkaz správneho súdu na rozsudok okresného súdu, ktorým bola schválená dohoda o\nvine a treste pre O.. T., nie je podľa žalobcu dôkazom, že žalobca porušil svoje povinnosti. Naopak,\nsprávny súd v čase svojho rozhodovania vedel, že v trestnom konaní bol žalobca neprávoplatným\nprvostupňovým rozsudkom oslobodený, pretože sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný\n(zneužitie právomoci verejného činiteľa). To znamená, že výpoveď O.. T., z, ktorej vychádzali nadriadený\naj žalovaný, sa nepotvrdila, a tak nebolo preukázané, že klietky s vtáctvom sa nachádzali v motorovom\nvozidle v čase jeho kontroly žalobcom.\n11. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Na úvod upozornil, že žalobca za žalovaného\nnesprávne označuje generálneho riaditeľa sekcie. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sa podľa neho\nopakuje to, čo sa už viackrát uvádzalo v skorších podaniach. Žalovaný odkázal na ustanovenie § 2 ods. 3\nzákona č. 652/2004 Z. z., podľa ktorého colníci boli ozbrojeným zborom a plnili úlohy podľa tohto zákona\na osobitných predpisov okrem iného na colných úradoch. Medzi takéto úlohy patrili aj colné kontroly\npodľa čl. 5 ods. 3 Colného kódexu Únie a § 9 ods. 3 písm. q) uvedeného zákona. Z toho podľa žalovaného\nvyplývalo, že žalobca ako colník mal vykonať colnú kontrolu dôsledne tak, že prezrie všetky priestory\n\nkontrolovaného vozidla, a keby tak urobil, musel by klietky nájsť. Žalovaný odkázal aj na to, že pri kontrole\nnebol použitý ani služobný pes. Sťažovateľ ako colník s dlhoročnými skúsenosťami mal vedieť, ako\nkontrolu dôkladne vykonať. To, že vtáctvo sa v motorovom vozidle v danom čase nachádzalo, je podľa\nžalovaného dostatočne preukázané výpoveďou O.. T., ktorú uznal aj Okresný súd Košice-okolie tým, že\nschválil dohodu o vine a treste s ním. Týmto rozhodnutím bol žalovaný viazaný podľa § 227a zákona\nč. 200/1998 Z. z. Všetky ďalšie dôkazy boli zadovážené zákonne a takisto preukazujú vytýkaný skutok.\nŽalovaný nesúhlasil s tým, že by trojmesačná subjektívna lehota plynula od 2. marca 2017. Tá mohla\nplynúť až odvtedy, čo sa nadriadený dozvedel o dôvodnom podozrení, že žalobca kvalifikovane porušil\nsvoje služobné povinnosti. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že by bolo porušené jeho\nprávo na spravodlivý proces. Na rozdiel od trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa\ndôvod prepustenia podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. nevyžaduje úmyselné porušenie\nslužobnej prísahy, ale postačí jej porušenie z nedbanlivosti.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym\nsúdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods.\n2 SSP).\n13. Hneď na úvod treba uviesť, že obsah kasačnej sťažnosti je veľmi ťažko prehľadný, a vo výsledku\nje problematické už riadne ustáliť rozsah kasačného prieskumu. Žalobca ju oprel jednak o dôvod podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktorého naplnenie videl v nedostatočných odpovediach správneho súdu na\nviaceré jeho námietky, ale aj o dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa tento dôvod musí vymedziť\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. To podľa judikatúry tunajšieho súdu znamená, že sťažovateľ\nmá uviesť, ktorú normu správny súd nesprávne vyložil a z akých dôvodov, prípadne ktorú právnu normu\nsprávny súd nepoužil, hoci ju použiť mal, alebo ako konkrétne ju použil, hoci ju mal použiť inak (porov.\nobsiahlejší rozbor v uzneseniach tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 55/2020, 5 Sžk 18/2021, 4 Sžk 24/2021\na 6 Svk 17/2021). Žalobca v úvode svojej kasačnej sťažnosti uvádza niekoľko bodov, v ktorých nesúhlasí\ns názorom správneho súdu, v tých však chýba podrobnejšie vymedzenie jeho vlastného právneho\nnázoru. Jeho argumentácia je potom rozpracovaná v ďalšej časti kasačnej sťažnosti, ktorú však na\nviacerých miestach tvoria obsiahle odkazy a citácie na skoršie podania. Z nej potom nie je vždy zrejmé, či\ntieto citácie majú podporiť námietku nesprávneho právneho posúdenia, alebo námietku nedostatočného\nodôvodnenia rozsudku. Tieto citácie sú potom problematické najmä z hľadiska poslednej vety § 440\nods. 2 SSP, podľa ktorej dôvod kasačnej sťažnosti zásadne nemožno vymedziť odkazom na podania\npred správnym súdom (ad minus ani na podanie pred orgánom verejnej správy). Na druhej strane však\nÚstavný súd Slovenskej republiky k obdobne znejúcemu ustanoveniu § 432 CSP zdôraznil, že úlohou\ndovolacieho (t. j. aj kasačného) súdu je snažiť sa autenticky porozumieť podávateľovi mimoriadneho\nopravného prostriedku (porov. nálezy sp. zn. I. ÚS 311/2023 alebo II. ÚS 237/2023). Kasačný súd sa\nteda pokúsi dať odpovede na výčitky žalobcu v rozsahu, v akom im s náležitou snahou porozumel.\n14. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou nedostatočného odôvodnenia uznesenia správneho\nsúdu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP má správny súd v odôvodnení uviesť stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. V prerokúvanej veci správny súd žalobcovi dostatočne jasne\nvysvetlil, prečo subjektívnu lehotu podľa § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. počíta až od okamihu,\nkedy sa nadriadený dozvedel bližšie podrobnosti o okolnostiach kontroly 2. marca 2017, nielen o jej\nsamotnom priebehu. Preto nepovažoval za podstatné, či sa nadriadený skutočne už 3. marca 2017\noboznámil s obrazovým záznamom z tejto kontroly, a preto nevidel ani dôvod vykonávať dôkazy v tomto\nsmere. Ďalej správny súd zhodne so žalovaným videl v ustanoveniach § 9 ods. 3 písm. q) zákona č.\n652/2004 Z. z. a internom riadiacom akte č. 7/2017 právne predpisy, ktoré vymedzujú povinnosti colníka.\nSprávny súd tiež vysvetlil, prečo nepovažoval za podstatné odkazy žalobcu na údajné pochybenia\niných colníkov, keď nenariadili opätovnú kontrolu. Konečne, správny súd sa zaoberal aj otázkou\nzákonnosti dôkazov obstaraných z vyšetrovacích spisov. Takéto odôvodnenie podľa kasačného súdu\ndostatočne odpovedá na všetky podstatné argumenty žalobca. Podľa ustálenej judikatúry požiadavku\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden\nčiastkový argument účastníka konania (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia\n\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS 247/2023). To, či\nje súdom zvolená argumentácia správna, potom nie je otázkou náležitého odôvodnenia rozsudku, ale\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n15. Žalobca bol v prerokúvanej veci prepustený zo služobného pomeru colníka na základe § 183 ods.\n1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka\nzo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom\na jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca vo\nsvojej kasačnej sťažnosti spochybňuje záver, že by porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť.\nPrísaha colníkov je upravená v § 17 cit. zák. a colník v nej sľubuje okrem iného, že bude čestný, statočný\na disciplinovaný, že svoje sily vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný\nporiadok. Základné povinnosti colníka upravuje aj § 44 ods. 3 cit. zák., podľa ktorého je colník okrem\niného povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a\nďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi [písmeno a)], vykonávať štátnu službu osobne, riadne\na včas [písmeno b)] a dodržiavať služobnú disciplínu [písmeno h)]. Služobná disciplína podľa § 43 cit.\nzák. spočíva okrem iného v dôslednom plnení služobných povinností.\n16. Najmä z citovaného ustanovenia § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/1998 Z. z. tak vyplýva,\nže podstatou činnosti colníka je výkon štátnej služby. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona je štátnou službou\nokrem iného plnenie úloh finančnej správy v služobnom pomere a podľa § 2a ods. 1 je výkonom štátnej\nslužby práve výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru. Podobne aj podľa §\n2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. (účinného do 30. júna 2019) boli colníci ozbrojený zbor a plnili úlohy\npodľa tohto zákona a osobitných predpisov (okrem iného) na colných úradoch. Zo vzájomného súvisu\ncitovaných ustanovení je tak zrejmé, že úlohou colníkov pri výkone ich štátnej služby je plniť práve tie\núlohy, ktoré sú zverené finančnej správe, medzi iným aj colným úradom. Ak teda ustanovenia § 9 ods.\n3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z. zverujú colnému úradu okrem iného výkon úkonov vo veciach\ncolného dohľadu a zisťovanie, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili hranicu v súlade s colnými\npredpismi, potom z citovaných ustanovení § 2 ods. 2 tohto zákona a § 2 ods. 3 a § 2a ods. 1 zákona č.\n200/1998 Z. z. vyplýva, že túto úlohu plnia práve colníci výkonom štátnej služby. Z ustanovení § 44 ods.\n3 písm. a) a b) cit. zák. potom konzekventne plynie, že povinnosťou colníka je plniť tieto úlohy riadne\na svedomite; zo znenia sľubu zasa plynie, že ich má plniť disciplinovane, čo v spojení s § 43 cit. zák.\nznamená aj ich dôsledné plnenie.\n17. Kasačný súd sa tak stotožňuje s názorom žalovaného aj správneho súdu, že hoci ustanovenia §\n9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. vymedzovali pôsobnosť colného úradu ako orgánu štátnej správy,\nzároveň tým vymedzovali aj úlohy, ktoré mal plniť žalobca ako colník, a mal ich plniť riadne, svedomite\na dôsledne. Tieto pojmy sú relatívne neurčitými pojmami, ktoré je potrebné posudzovať vždy v kontexte\núlohy, ktorú treba vykonať, oprávnení, ktoré pritom colník môže použiť, a s prihliadnutím na práva a\noprávnené záujmy tých, voči ktorým ich vykonáva. Colník splní svoju povinnosť a plní tieto úlohy riadne,\nsvedomito a dôsledne, ak vykoná všetky potrebné úkony, ktoré od neho možno primerane očakávať, na\nto, aby čo najpresnejšie naplnil účel, ktorý sa tou-ktorou úlohou sleduje. V prerokúvanej veci sa žalobcovi\nvyčíta postup pri colnej kontrole formou kontroly motorového vozidla. Podľa žalovaným aj správnym\nsúdom citovaného čl. 5 tretieho bodu Colného kódexu Únie je colnou kontrolou osobitná činnosť, ktoré\nvykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov\nupravujúcich vstup. Vstup tovaru upravuje najmä čl. 134 ods. 1 tohto kódexu, podľa ktorého colnému\ndohľadu podlieha v zásade každý tovar vstupujúci na územie Únie; tento tovar môže podliehať aj colným\nkontrolám [porov. podobne aj § 3 ods. 1 písm. b) Colného zákona]. Na tento účel mal colník podľa\n§ 26 zákona č. 652/2004 Z. z. oprávnenie vykonať okrem iného colnú kontrolu batožiny, dopravného\nprostriedku a jeho nákladu (porov. aj čl. 46 ods. 2 Colného kódexu Únie). Ak teda colník vykonáva\ncolnú kontrolu dopravného prostriedku na zistenie, či sa v ňom nenachádza tovar podliehajúci colnému\ndohľadu, a jeho postup neupravuje služobný predpis, je zásadne povinný voliť primerané opatrenia s\nohľadom na vyhodnotené riziko a poznatky, skúsenosti a možnosti colníka, aby dosiahol účel takejto\nkontroly. Opatrenia, ktoré je colník povinný vykonať (napr. či použije technické prostriedky na zisťovanie\nlátok a predmetov, porov. cit. § 26 zákona č. 652/2004 Z. z.), sú tým širšie a intenzívnejšie, čím viac sú\nodôvodnené určitými dodatočnými okolnosťami, ktoré robia pravdepodobnejším riziko, že je tu snaha\no porušenie predpisov, a čím je jednoduchšie príslušné opatrenie vykonať. Riadnosť, svedomitosť a\ndôslednosť colníka sa potom prejaví práve rozumnou úvahou o tom, aké opatrenia voliť pri kontrole v\ntom-ktorom prípade (porov. podobne aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2 Svk 13/2021, ods. 19, ale aj\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Asan 11/2020, ods. 46).\n18. Na základe toho tak možno povedať, že colník sa na základe uvedených kritérií v prvom rade\nrozhoduje, či colnú kontrolu dopravného prostriedku vôbec treba vykonať a ak áno, či ju možno vykonať\n\nv samotnom jazdnom páse hraničného priechodu alebo je potrebné dopravný prostriedok odstaviť a\nnechať ho vyložiť. Ak colník uvážil, že colnú kontrolu vozidla treba vykonať jeho odstavením v osobitnom,\nna to určenom priestore, znamená to, že sám nepovažuje riziko prepravy tovaru s porušením colných\npredpisov za zjavne vylúčené. Už to samo tak určuje rozsah opatrení, ktoré pri takej kontrole musí\nvykonať. Podľa toho, čo už bolo uvedené, požiadavka riadneho, svedomitého a dôsledného výkonu\nprehliadky dopravného prostriedku znamená aspoň to, že vždy prezrie (prípadne hmatom alebo zvukom\npreverí) tie priestory, ktoré je možné takto preveriť bez použitia osobitných zariadení, bez nepomerného\npoškodenia, bez vynaloženia celkom neobvyklej námahy alebo bez vykonávania celkom neobvyklých\npohybov. Pritom je povinný ich prehliadnuť tak, aby sa presvedčil, že sú buď prázdne alebo sa v nich\nnachádzajú len veci, o ktorých colník vie, že neporušujú colné predpisy. Keďže za všeobecne známe\nmožno považovať, že priestory pod sedadlami sú v osobných motorových vozidlách „duté“ (t. j. bez\nvýplne), je colník povinný týmto spôsobom prezrieť aj tieto priestory.\n19. V tu prerokúvanej veci žalovaný, ale aj správny súd vyšli zo zistenia, že žalobca kontroloval priestor v\ndopravnom prostriedku za posledným radom sedadiel. Medzi týmto radom a zástenou, ktorá oddeľovala\npriestor s cestujúcimi od batožinového priestoru, však bolo celkom zreteľne dostatok miesta na to, aby\nsa tam postavil jeden z cestujúcich (neskôr odsúdený O.. T.). Už to samo osebe muselo v riadnom,\nsvedomitom a dôslednom colníkovi vzbudiť zvedavosť, či a prečo je tento priestor tak veľký, že sa doň dá\nvstúpiť nohou, a prečo doň jeden z cestujúcich vstupuje. Žalobca sa teda mal presvedčiť, či tento priestor\npokračuje aj pod sedadlami, ako je veľký a či a z ktorej strany je prístupný. Na ten účel mal buď svetlom\npreveriť, že tam žiaden priestor nie je, že je prázdny alebo že sa v ňom nachádzajú len jemu známe veci.\nPokiaľ by svetlo nepostačovalo, mal sa presvedčiť aj inak, napríklad hmatom, chodidlom s topánkou,\npreverením priestoru iným predmetom (napr. krátkou tyčkou). V prerokúvanej veci žalovaný dospel k\nzáveru, že žalobca takto nepostupoval, hoci z miesta, odkiaľ kontrolu vykonával, nemohol objektívne\ndospieť k presvedčeniu, že priestor pod zadným radom sedadiel je prázdny (pretože sa tam nachádzali\nklietky s vtáctvom). Žalovaný v tejto súvislosti riadne vzal do úvahy, že priestor pod sedadlami nebol\nnijako špeciálne upravený, teda nešlo o neobvyklú skrýšu, ktorú by riadny, svedomitý a dôsledný colník\nnebol mohol predpokladať. Ak teda žalobca úkonmi, ktoré pri kontrole vykonal, sa objektívne nemohol\npresvedčiť, že priestor pod sedadlami je prázdny, prípadne že sú v ňom len jemu známe veci, no napriek\ntomu neurobil ďalšie úkony, aby sa o tom presvedčil (ale potvrdil negatívny výsledok kontroly), nemožno\nvýkon kontroly z jeho strany považovať za riadny, svedomitý ani dôsledný.\n20. Argumenty žalobcu o tom, či tieto predpisy sú alebo nie sú colnými predpismi, nemajú v tejto súvislosti\nvýznam. Ustanovenia § 17, 43 a 44 zákona č. 200/1998 Z. z., ale ani ustanovenia § 2 a 9 zákona č.\n652/2004 Z. z. neobmedzuje úlohy colníka len na „colné predpisy“, ale široko na všetky právne predpisy.\nPodobne aj už citované znenie čl. 5 tretieho bodu Colného kódexu Únie výslovne neobmedzuje colné\nkontroly len na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, ale výslovne zmieňuje aj iné predpisy.\nRovnako bez významu sú odkazy žalobcu na rozdiely medzi náhodnými a cielenými kontrolami, pretože\nani okolnosť, že by aj išlo o náhodnú kontrolu, nezbavuje colníka povinnosti vykonať ju riadne, svedomito\na dôsledne s ohľadom na vyššie vymedzené okolnosti. Na základe uvedeného sa tak kasačný súd\nstotožnil s názorom správneho súdu aj žalovaného, že žalobca nedôsledným výkonom kontroly v noci\n2. marca 2017 porušil svoje služobné povinnosti v zmysle § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/1998\nZ. z., ako aj svoju služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom.\n21. Žalobca ďalej namietal, že nadriadený o jeho prepustení rozhodol v rozpore s § 183 ods. 5 cit. zák.,\npodľa ktorého o prepustení colníka z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. e) možno rozhodnúť\nlen do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. Z citovaného ustanovenia je\npredovšetkým zrejmé, že nepostačuje, ak sa nadriadený dozvedel o určitej časti dôvodu, ale musel zistiť\ndôvod prepustenia ako taký. V zásade je teda potrebné, aby nadriadený získal dostatok vedomostí o\ntakých skutočnostiach, ktoré vytvárajú podozrenie, že je naplnený príslušný dôvod. Z ustanovenia § 183\nods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. je však zrejmé, že dôvodom prepustenia nie je akékoľvek\nporušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ale až porušenie zvlášť hrubým spôsobom,\na tiež možná ujma dôležitých záujmov štátnej služby. Z požiadavky, aby sa nadriadený dozvedel o\ncelom dôvode prepustenia, tak vyplýva, že nadriadený sa musí dozvedieť aj o takých okolnostiach, ktoré\nvytvárajú podozrenie, že porušenie bolo zvlášť hrubé a že tu existuje ujma záujmov služby.\n22. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, ale aj žalovaného, že zdrojom týchto\npoznatkov nebol v prerokúvanej veci obrazový záznam. Z obrazového záznamu sú totiž zrejmé len\npohyby žalobcu, ktoré vykonával v priebehu colnej kontroly. Nadriadený však nemohol vedieť, či pohyby\nžalobcu boli také, aké boli, práve preto, že mu postačovali, aby sa presvedčil o negatívnom výsledku,\nalebo či takéto presvedčenie objektívne vylučovali. Nadriadený totiž na základe obrazového záznamu\nmohol vychádzať z toho, že žalobca nahliadnutím za zadný rad sedadiel a posvietením si svietidlom\n\ndostatočne jasne videl aj priestor pod sedadlami, ako aj to, že tento priestor je (aspoň z podstatnej\nčasti) prázdny. Až v okamihu, keď sa nadriadený dozvedel, že pod sedadlami sa nachádzali klietky s\nvtáctvom, mohol získať dôvodnú pochybnosť o tom, či sa žalobca objektívne presvedčil (a vôbec mohol\npresvedčiť), že tento priestor bol prázdny. Inak povedané, úkony žalobcu, ktoré sa na prvý pohľad mohli\njaviť dostatočné pre toto zistenie, sa museli ukázať v celkom inom svetle, len čo sa zistilo, že objektívne\nnemohli byť dostatočné. Tieto okolnosti nadriadený zistil práve z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení\nobvinenia žalobcovi a G.. T. až 9. (resp. podľa spisu dokonca až 10.) mája 2017 (porov. v tomto smere\ncit. rozsudok sp. zn. 6 Asan 11/2020). Rozhodnutie o prepustení vydané 17. júla 2017, teda zjavne skôr\nnež tri mesiace od tohto dňa (teda 10. augusta 2017), tak aj podľa kasačného súdu bolo vydané pred\nuplynutím lehoty ustanovenie v § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Zb.\n23. Takmer celým prebiehajúcim konaním sa vinie námietka žalobcu o tom, že v konaní vo veciach\nslužobného pomeru podľa § 220 a nasl. cit. zák. nemožno použiť listiny z trestného konania. Správny súd\nvšak trefne poukázal na ustanovenie § 227 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky,\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nJudikatúra už opakovane zdôraznila, že správnom konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru\nmožno použiť ako listinné dôkazy aj výpovede z vyšetrovacieho spisu, a to aj pred právoplatným\nodsúdením pre trestný čin, resp. pred právoplatným oslobodením spod obžaloby (porov. rozsudky\ntunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžk 34/2021 alebo 10 Asan 14/2021, rozsudky najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžk 16/2019, 3 Sžk 3/2020 alebo cit. 6 Asan 11/2020 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 402/2020). Niet dôvodu, aby tieto závery neboli použiteľné aj v konaní vo\nveciach služobného pomeru colníkov, kde právna úprava je v podstate identická a ani Trestný poriadok\nnezakazuje takéto použitie (na rozdiel napr. od záznamov telekomunikačnej prevádzky - porov. nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 519/2012 alebo agenta - porov. nález sp. zn. I. ÚS 321/2021). Napokon,\nžalobca sám nespochybňoval, že nadriadený tieto listiny z vyšetrovacieho spisu získal so súhlasom\nvyšetrovateľa, ktorý celkom v zhode so svojím oprávnením z § 69 Trestného poriadku vyhodnotil, že\nich môže poskytnúť.\n24. Konečne, k odkazom žalobcu na prebiehajúce trestné konanie treba predovšetkým pripomenúť, že\ndôvodom prepustenia podľa § 183 ods. 1 písm e) zákona č. 200/1998 Z. z. nie je okolnosť, že colník\nspáchal trestný čin, a ani nie je podmienené odsúdením colníka za trestný čin. Konanie o prepustenie\nzo služobného pomeru z tohto dôvodu tak má samostatný charakter a nadriadený, ani žalovaný neboli\npovinní prerušiť konanie a vyčkať výsledok trestného konania (porov. podobne rozsudok tun. súdu sp.\nzn. 4 Asan 22/2020). Pretože podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 31. mája 2023) je pre\nrozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nnie je táto otázka rozhodujúce ani pre správny súd. V dôsledku samostatnosti a oddelenosti konania vo\nveciach služobného pomeru a trestného konania ani prípadné neskoršie oslobodenie colníka v trestnom\nkonaní neznamená, že nemohol porušiť služobnú prísahu alebo služobnú disciplínu v zmysle § 183 ods.\n1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. (porov. napr. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 91/2021, ods.\n20, tam citovaný nález sp. zn. IV. ÚS 296/2014, oddiel II.3, ako aj v ňom citovanú ustálenú judikatúru\nnajvyššieho súdu, podobne aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 239/2017, s. 15 a 16). Podľa §\n131 SSP navyše súd nie je viazaný oslobodzujúcim, ale len odsudzujúcim rozsudkom (arg. per verba\nlegalia „že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal“), a preto výsledok trestného konania nemohol\nprivodiť žalobcovi výhodnejšie rozhodnutie správneho súdu.\n25. Záverom kasačný súd v záujme úplnosti podotýka, že mu neunikli dve podania žalobcu v kasačnom\nkonaní, z ktorých jedným predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým sa - po zamietnutí\nodvolania prokurátora - stalo 30. mája 2023 právoplatným jeho oslobodenie spod obžaloby. Podľa §\n445 ods. 2 SSP však nie je možné akokoľvek meniť sťažnostné body po uplynutí lehoty na kasačnej\nsťažnosti, a preto argumentácia v podaní žalobcu z 2. mája 2023 musel zostať nepovšimnutá. Podľa\n§ 441 SSP ďalej v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem dôkazov\nna preukázanie prípustnosti a včasnosti. Hoci citované ustanovenie hovorí len o kasačnej sťažnosti, a\nfortiori (o to viac) takáto neprípustnosť musí platiť po uplynutí lehoty na jej podanie, kedy už dokonca\nnie je možné meniť ani sťažnostné body. Navyše, podľa § 454 SSP je pre rozhodnutie kasačného súdu\nrozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu (tu: 27. októbra 2022), a preto by kasačný\nsúd ani nemohol prihliadať na rozhodnutie, ktoré bolo vydané potom (30. mája 2023).\nIV.\nZáver\n26. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je\ndôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n\n27. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok\nna náhradu trov priznal.\n28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}