{"guid": "022bdf09-4c82-4ac8-a836-5880f39ba6d9:b7da71cb-e970-43d6-a06f-81a5c9307fd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1", "spisova_znacka": "4Stk/6/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/6/2024 z 23. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. októbra 2024, sp. zn. 4Stk/6/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1", "identifikacne_cislo": "7019200778", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2024-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461.odsek-1", "nazov": "§ 461 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7da71cb-e970-43d6-a06f-81a5c9307fd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Stk/6/2024\n7019200778\n23. 10. 2024\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky\nValašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila\nPavlikovského, v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO:\n31 332 251, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., so\nsídlom Domkárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 164 683 proti žalovanému: Slovenská\ninšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.\nKE-7S/78/2019-109 zo dňa 18. januára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Slovenská inšpekcia životného\nprostredia - ústredie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001119/5843-28106/\nKol zo dňa 30.07.2019. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca skladoval motorovú naftu a\nbenzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3 na prevádzke ČS JURKI\nKošice. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že táto nádrž, v rozpore s tým, čo vyplýva z\nprotokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018, bola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením\nsignalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok. Toto zariadenie malo mať povahu\nplavákového ovládača umiestneného v predmetnej nádrži. Na preukázanie tohto svojho skutkového\ntvrdenia žalobca predložil do administratívneho konania prospekt ventilu a rozhodnutie o schválení\nplavákového ovládača Typ - E 218.2. V tomto smere správny súd uvádza, že dôkazy sa posudzujú na\nzáklade ich hodnovernosti a relevancie k preukazovanej skutočnosti. Prospekt ventilu nie je dostatočným\ndôkazom na preukázanie toho, že sa v nádrží na prevádzke ČS JURKI Košice takýto plavákový\novládač skutočne nachádzal. Z prospektu ventilu takéto konkrétne umiestnenie plavákového ovládača\nnevyplýva. Hodnovernosť tohto dôkazu bola znížená skutočnosťou, že informácie v ňom uvedené,\nneboli preložené do slovenského jazyka, čím bolo ich overenie orgánom verejnej správy sťažené\n(na listine sa taktiež nachádzali poznámky vpísané rukou). Rozhodnutie o schválení plavákového\novládača Typ - E 218.2 nemalo zrejmú relevantnú súvislosť k príslušnej skutkovej otázke. Rozhodnutie\no schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2 sa týka určitého typu plavákového ovládača. Toto\nrozhodnutie teda správny súd nepovažoval za listinu preukazujúcu umiestnenie určitého konkrétneho\n\nplavákového ovládača v príslušnej nádrži na prevádzke ČS JURKI Košice. Dôkazná sila oboch týchto\nlistinných dôkazov bola oslabená aj tým, že žalobca nezdôvodnil ako tieto odlišné listinné dôkazy\nspolu súvisia a teda, či sa skutočne tieto vzťahujú ku jednému konkrétnemu zariadeniu, ktoré malo\nsignalizovať najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok v predmetnej nádrži. Správny súd prisvedčil\nžalovanému, že takéto listinné dôkazy nie sú spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia o absencii zariadenia\nsignalizujúceho najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok v nádrži objemu 100 m3 na prevádzke\nČS JURKI Košice. Posúdenie týchto námietok, vyjadrené v rozhodnutí žalovaného, teda nepresahovalo\nrámec voľnej úvahy orgánu verejnej správy prípustnej na posúdenie skutkových okolností pre účely\nsprávneho trestania.\n2. K žalobnému bodu týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa\n12.07.2004 správny súd uviedol, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami\nČS JURKI Košice, ktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných žalobcovi. Toto rozhodnutie sa\nnetýka umiestnenia zariadenia proti preplneniu a ani o vybudovaní účinného kontrolného systému na\nvčasné zistenie únikov znečisťujúcich látok na prevádzke ČS JURKI Košice. Na základe uvedeného\nkolaudačné rozhodnutie č. ŠVS VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004 nepredstavuje listinný\ndôkaz vyvracajúci skutkové zistenia, o ktorých zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno. Na základe týchto\nvýchodísk má správny súd za to, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal dostatočným\na presvedčivým spôsobom.\n3. Žalobný bod o umiestnení systému kontroly meraním tlaku cez medzi plášť interným plynom na\nprevádzke ČS JURKI Košice v čase kontroly dodržiavania ustanovení vodného zákona preto vyhodnotil\nako skutkové tvrdenie, ktoré žalobca nepreukázal. K žalobnému bodu o montáži systému Site Sentinel\nsprávny súd uviedol, že táto montáž nastala až po zistení vytýkaných nedostatkov, ktoré tvoria skutkovú\nstránku správneho deliktu. Uvedené je nesporné a na túto skutočnosť poukázal taktiež žalovaný v\nodôvodnení svojho rozhodnutia.\n4. K návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcom označených svedkov správny súd\nuviedol, že dôkazná informácia, ktorej získanie malo byť dosiahnuté vypočutím príslušných svedkov,\nsa vzťahuje na otázku vzniku administratívnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca takýto návrh na\ndoplnenie dokazovania v administratívnom konaní nepredložil. Uvedenú procesnú pasivitu nie je možné\nodstraňovať v konaní pred správnym súdom. Zákonnosť pri posudzovaní skutkového stavu žalovaným\nnie je narušená tým, že žalobca nezobral do svojej právnej úvahy také skutkové informácie, ktoré mohli\n(hypoteticky) poskytnúť svedkovia, ktorých vypočutie v administratívnom konaní žalobca nenavrhol. Z\ntýchto dôvodov správny súd tento návrh na doplnenie dokazovania nevykonal a to aj vzhľadom na to,\nže správny súd nie je skutkovým súdom.\n5. K žalobnému bodu o nesprávnom ustálení zavinenia žalobcu správny súd uviedol, že žalobca\nvychádza z nesprávneho predpokladu o tom, že skutková podstata príslušného správneho deliktu\nobsahuje taktiež subjektívnu stránku vo forme zavinenia. K naplneniu administratívnej zodpovednosti\nv tomto prípade dochádza na základe objektívnych okolností, a to v príčinnej súvislosti s porušením\npríslušných ustanovení vodného zákona. Z tohto dôvodu nemal žalovaný povinnosť preukazovať\nzavinenie na strane žalobcu za účelom, aby voči nemu vyvodil príslušnú administratívnu zodpovednosť\nza správny delikt. K preukazovaniu zavinenia žalobcu zo strany žalovaného vo veci ani nedošlo.\n6. K žalobnému bodu o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej sankcie správny súd uviedol, že §\n76 ods. 1 vodného zákona explicitne pomenúva tie okolnosti, na ktoré je povinný orgán verejnej správy\nprihliadať pri ukladaní pokuty podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 75 ods. 5 vodného zákona.\nPreskúmavané rozhodnutie v tejto súvislosti konštatuje, že „uloženie sankčného postihu pre účastníka\nkonania JURKI-HAYTON s.r.o. Bratislava je vecne a právne opodstatnené“. Z tohto dôvodu posudzoval\nsprávny súd preskúmavané rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nzo dňa 01.04.2019.\n7. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúceho sa vplyvu uloženej sankcie na prevádzku ČS JURKI Košice\nsprávny súd uviedol, že z hľadiska funkcií, ktorým sankcie vo všeobecnosti slúžia (represívna funkcia,\nfunkcia individuálnej a generálnej prevencie), nemožno pod tieto zaraďovať zohľadnenie vplyvu sankcie\n„na modernizáciu prevádzky“, alebo na výšku odmeňovania zamestnancov žalobcu. Uvedené spadá do\nrozsahu podnikateľskej stratégie žalobcu. Takýto záver platí aj z toho dôvodu, že vo veci ide o objektívnu\nzodpovednosť žalobcu. Preto nemožno s úspechom vytýkať žalovanému to, že na túto námietku nedal\nžalobcovi odpoveď pri posúdení výšky uloženej pokuty.\nII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n\n8. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach podal žalobca v procesnom postavení\nsťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 10.05.2024 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 a § 440 ods. 1\npísm. g) a h) SSP, v ktorej uviedol, že správnou žalobou napadnuté nedostačujúce zistenie skutkového\nstavu správnym orgánom pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), mal správny súd za\nto, že tento žalobný bod nie je dôvodný a odôvodnil to v bodoch 36 - 42 svojho rozsudku.\n9. Sťažovateľ poukázal na to, že skutkové zistenia správneho orgánu boli nesprávne, nepreskúmateľné\na rozhodnutie o sankcii bolo vykonané bez dôkazu, že výrok zistený pri kontrole čerpacej stanice JURKI\nKošice je vydaný v súlade so zákonom o vodách a či zistenia pracovníčky prvostupňového orgánu\nboli vykonané s odbornou spôsobilosťou a či bolo vyhodnotenie predloženej dokumentácie prevedené\ns odbornou starostlivosťou, lebo pokiaľ správny orgán nemal odbornú spôsobilosť na preskúmanie\nskutočného stavu na čerpacej stanici, mal si prizvať znalca z odboru alebo byť viazaný kolaudačným\nrozhodnutím, ktoré bolo vydané na čerpaciu stanicu JURKI a v súlade s §39, ods. 2, písm. e), prípadne\npreveriť históriu, či v minulosti boli zistenia o nedostatočnosti vybudovaného a skolaudovaného systému\nkontroly pri prevádzke čerpacej stanice.\n10. Plavákové ovládače proti preplneniu, ktoré signalizujú najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich\nlátok sa bežne používajú na čerpacích staniciach v nádržiach. Sťažovateľ namietol, že keby kontrolórka\nsprávneho orgánu bola znalá tejto problematiky, mala by o ich používaní vedomosť, hlavne by vedela,\nže systém plavákového ovládača, pri výške hladiny v nádrži 90% uzatvorí ventil v nádrži a stáčanie z\ncisterny ukončí.\n11. Sťažovateľ spochybnil odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ohľadom žalobného bodu týkajúceho\nsa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK- 2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004, keďže správny\nsúd uvádza, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami ČS JURKI Košice,\nktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných žalobcovi. Toto rozhodnutie nehovorí o umiestnení\nzariadenia proti preplneniu a ani o vybudovaní účinného kontrolného systému na včasné zistenie únikov\nznečisťujúcich látok na prevádzke ČS JURKI Košice. Na základe uvedeného kolaudačné rozhodnutie\nč. ŠVS VVaK-2004/01155- 3/Rez zo dňa 12.07.2004 nepredstavuje listinný dôkaz vyvracajúci skutkové\nzistenia, o ktorých zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno. Na základe týchto východísk mal správny súd\nza to, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal dostatočným a presvedčivým spôsobom\n(bod 38 rozsudku). Sťažovateľ uviedol, že predpokladá, že toto odôvodnenie zamietnutia žaloby sa\nvzťahuje na argument žalobcu, že nádrže na ČS JURKI Košice sú vybavené plavákovým ovládačom\nproti preplneniu a môže ich ako dôkaz rozobrať a navrhoval svedkov pána X. N., ktorý pracujúce pre\nspoločnosť Bena - Fekete, Kostolná 20, 044 13 Valaliky, IČO: 32558945 a montujú plavákové ovládače\na L. M. zo Serede, ktorí túto skutočnosť potvrdia. Mal za to, že prvostupňový správny orgán, ani odvolací\nsprávny orgán dostatočne nezistili skutkový stav, aj keď spoľahlivé zistenie je základom správneho\nkonania, lebo jeho klient mal účinný systém kontroly cez hladinomer, ktorý zabezpečoval meranie tlaku\ncez medzi plášť, v ktorom bol interný plyn. Preto, keď správny súd vedel, že nie je skutkovým súdom,\nako uvádza v bode 40 Rozsudku, mal pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, vec vrátiť odvolaciemu\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.\n12. Sťažovateľ nesúhlasil ani s odôvodnením žalobného bodu o nesprávnom ustálení zavinenia žalobcu,\nkedy správny súd uviedol, že žalobca vychádzal z nesprávneho predpokladu o tom, že skutková\npodstata príslušného správneho deliktu obsahuje taktiež subjektívnu stránku vo forme zavinenia. Tvrdil,\nže k naplneniu administratívnej zodpovednosti v tomto prípade dochádza na základe objektívnych\nokolností, a to v príčinnej súvislosti s porušením príslušných ustanovení vodného zákona. Z tohto dôvodu\nnemal žalovaný povinnosť preukazovať zavinenie na strane žalobcu za účelom, aby voči nemu vyvodil\npríslušnú administratívnu zodpovednosť za správny delikt. K preukazovaniu zavinenia žalobcu zo strany\nžalovaného vo veci ani nedošlo (bod 41 Rozsudku).\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnostné body, kde zistenia správnych orgánov vychádzajú z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu\npri vykonanej kontrole prevádzky ČS JURKI Košice, týmto žalobným bodom o nesprávnom právnom\nposúdení veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa podľa sťažovateľa správny súd vôbec bližšie\nnezaoberal a ani nezaujal žiadne stanovisko vo svojom rozsudku, prečo tak postupoval. Rovnako sa\nsprávny súd nezaoberal žalobným bodom, ktorým sťažovateľ namietal porušenie ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a g) Správneho súdneho poriadku.\n14. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), najmä jeho rozhodnutie\no výške uloženej pokuty, vyhodnotil správny súd tak, že neprisvedčil žalobnému bodu vytýkajúcemu\nnesprávnu výšku uloženej pokuty, čo odôvodnil v bodoch 33- 35 a bodoch 43-47 svojho rozsudku.\n\n15. Ďalej sťažovateľ uviedol, že v celom administratívnom konaní, ako aj v konaní pred správnym\nsúdom žiadal, aby bola posúdená výška uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane prísnu. Mal\nza to, že tým, že v celom konaní namietal výšku uloženej pokuty, nemohol správny súd odôvodniť\nsvoje rozhodnutie o nevykonaní sankčnej moderácie, lebo nerozpoznal procesne účinný návrh na jej\nvykonanie. Argument správneho súdu, že v žalobných bodoch vzťahujúcich sa k neprimeranosti výšky\nuloženej pokuty nerozpoznal procesne účinný návrh na vykonanie sankčnej moderácie správnym súdom\n(§ 198 ods. 1 SSP), ktorý zaujal na základe ich obsahového vymedzenia, keďže tieto žalobné body brojili\nvoči nesprávnosti postupu žalovaného a neboli prednesené ako dôvody pre rozhodnutie správneho súdu\no znížení uloženej sankcie o čom malo svedčať aj použitie minulého času v ich jazykovom vyjadrení v\nsprávnej žalobe, nie je možné prijať ako argument, lebo použitie minulého času bolo v správnej žalobe\nlogické. Tu si správny súd podľa sťažovateľa odporuje proti vlastnému odôvodneniu svojho postupu,\nlebo na druhej strane v bode 33 rozsudku uvádza, že „každé podanie posudzuje správny súd podľa\njeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Žalobca vytýka žalovanému to, že sa dôvodmi pre zníženie výšky\npokuty dostatočne nezaoberal a zároveň to, že samotná výška pokuty nie je v rozhodnutí žalovaného\ndostatočne odôvodnená. Formuláciu petitu je teda potrebné posudzovať v nadväznosti na tieto žalobné\nbody tak, že správna žaloba vytýka rozhodnutiu žalovaného, že toto je, v časti týkajúcej sa stanovania\nvýšky pokuty, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ Sťažovateľ mal za\nto, že správny súd vec vráti Slovenskej inšpekcii životného prostredia - ústredie v Bratislave na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie vo výške uloženej pokuty, preto je toho názoru, že keď tak správny súd neurobil,\ntak mal pristúpiť k sankčnej moderácii. To, že predmetom správnej žaloby bola otázky neprimeranosti\nvýšky pokuty vyplýva z celého jej obsahu. Samotný správny súd sa s tým zaoberal vo viacerých častiach\nodôvodnenia svojho rozsudku (body 44-46).\n16. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že správny súd ani presvedčivo neodôvodnil, prečo aj keď rozpoznal v\nrozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019, že sa pomerne stručným spôsobom\nvysporiadal s kritériami pre stanovenie výšky pokuty mal za to, že vymedzenie týchto kritérií nebolo\nvykonané iba prevzatím zákonných ustanovení a z týchto dôvodov správny súd nemal za daný\nžalobný bod o nedostatočnom odôvodnení výšky sankcie (bod 45 rozsudku). Podľa sťažovateľa takéto\nodôvodnenie správneho súdu neobstojí, lebo v záujme riadneho odôvodnenia, ako neoddeliteľnej\nsúčasti obsahových náležitostí zákonného rozhodnutia, ktoré má vzbudiť presvedčivosť v jeho výrok\nnepostačuje, keď správny orgán jednak o nej rozhodujúci v prvom stupni, ako aj orgán odvolací, ktorý\nmá záujem argumentovať správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, uvedie, že pri vyčíslení pokuty\nprihliadol len na zákonné ustanovenia a zásadu materiálnej rovnosti. Správny orgán má v záujme\nzdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body zákonného ustanovenia analyzovať\nvzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto\nustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ uvedené opomenie, nemožno konštatovať,\nči skutočne na jednotlivé body uvedeného zákonného ustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mať\ndôveru v správnosť jeho postupu v správnom konaní. Sťažovateľ uviedol, že prvostupňový správny\norgán, ako aj odvolací správny orgán sú v rámci rozhodnutia povinný odôvodniť výšku pokuty, teda uviesť\na vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení v tak širokých zákonných medziach prihliadali, a\nto najmä v záujme poskytnutia presvedčivosti v spravodlivosť uloženej pokuty. Keďže uvedené žalovaný\nvo svojom rozhodnutí opomenul, má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu,\nže v ňom absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia uvedený v\nrozhodnutí neodôvodňuje uloženie pokuty vo výške 1.300,- EUR. Nevie teda akým spôsobom správny\nsúd mohol preskúmať túto časť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a máme\nza to, že sa vôbec týmto žalobným bodom bližšie nezaoberal.\n17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach.\n18. Písomným podaním doručeným Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.07.2024 sa ku kasačnej\nsťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že navrhuje kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť v\nsúlade s ust. § 459 písm. c) SSP ako neprípustnú odmietol, nakoľko podľa jeho právneho názoru\nkasačná sťažnosť nespĺňa zákonnú podmienku vymedzenia dôvodu kasačnej sťažnosti, nakoľko\nžalobca (sťažovateľ) neuviedol, z čoho vyplýva nesprávne právne posúdenie veci Správneho súdu v\nKošiciach. Rovnako podľa jeho názoru neuviedol, v čom vidí odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu. Žalovaný má za to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa obsahuje len ničím nepodložené\nnázory na nesprávnosť postupu správnych orgánov, ale neuvádza nič konkrétne, čím by sťažovateľ\npreukázal resp. aspoň naznačil dôvodnosť podanej sťažnosti.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2\nSSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1\nbez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 preskúmal kasačnú sťažnosť a konštatoval, že táto nie je\ndôvodná a preto ju s poukazom na ust. § 461 SSP zamietol.\n20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 7S/78/2019-109\nzo dňa 18.01.2024, ktorým tento zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019.\n21. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že predmetným rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,\nInšpektorátu životného prostredia Košice č. 1394500419/4072-12233/Mar zo dňa 01.04.2019 o uložení\npokuty podľa ust. § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vo výške 1.300,-eur za\nsprávny delikt podľa ust. § 74 ods. 1. písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo porušením povinnosti\nustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) a f) vodného zákona pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami\ntým, že :\n- žalobca „skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu\n100 m3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu\nprípustnú hladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie\ntýchto znečisťujúcich látok“,\n- „potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty a benzínu nemali vybudovaný\núčinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok“.\n22. Podrobný priebeh administratívneho konania je opísaný v rozsudku správneho súdu v bodoch 3 až\n17, preto ho kasačný súd nebude opakovať len naň v celom rozsahu poukazuje.\nIV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu\n23. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods.1, 2 SSP).\n24. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a\nči obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n25. Podľa § 39 ods. 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi\nlátkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s\ntakýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak\nzaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten,\nkto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi\nnevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami\nsú najmä:\ne) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich\nlátok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej\nsprávy,\nf) ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru znečisťujúcej látky a spôsobu zaobchádzania s ňou.\n26. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) citovaného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní\nso znečisťujúcimi látkami.\n27. Podľa § 75 ods. 5 pokutu podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) - i) možno uložiť od 700,- eur do 6.600,-eur.\n\n28. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada\nnajmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako\nsa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých\nnásledkov.\n29. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 30.07.2019 č.\n1394001119/5843-28106/Kol, ktorým zamietla odvolanie žalobcu (sťažovateľa) a potvrdila rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty podľa ust. § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. za\nsprávny delikt uvedený v ust. § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z., ku ktorému došlo porušením\npovinností uvedených v ust. § 39 ods. 2 písm. e), f) citovaného zákona pri zaobchádzaní so škodlivými\nlátkami.\n30. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho\nsúdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu,\nv ktorej vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých\ndôvodov sa s ním stotožnil v celom rozsahu. Kasačný senát považuje právne posúdenie preskúmavanej\nveci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší správny\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi správneho súdu sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné;\n31. Z administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že sťažovateľovi bola\nsprávnym orgánom prvého stupňa uložená pokuta za to, že v kontrolovanom období od 01.01.2017 do\n13.07.2018 skladoval znečisťujúce látky v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100\nm3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú\nhladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov\ntýchto znečisťujúcich látok, čím došlo k porušeniu povinností ustanovených v § 39 ods .2 písm. e), f)\nvodného zákona a ďalej, že prevádzkoval potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej\nnafty a benzínu, ktoré nemali vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto\nznečisťujúcich látok, čím došlo k porušeniu povinnosť ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) vodného\nzákona.\n32. Na tomto mieste senát kasačného súdu považuje za potrebné pripomenúť základné zásady\nsprávneho trestania, ktoré vychádzajú z Článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty\no správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, ako aj z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a posúdiť, či správne orgány z týchto vychádzali a tieto správne pri potrestaní\nsťažovateľa aplikovali.\n33. Kasačný súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických\nosôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný\npostih za rovnaké trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené\nv Trestnom zákone a Trestnom poriadku, nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči\nktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6\nodporúčania Výboru o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo\nveciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého konania v zmysle rezolúcie (77) 31\naj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.\n34. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky a iné správne delikty v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákon označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty u iných\nsprávnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje Zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za\nurčité nedovolené konanie (či opomenutie).\n35. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu\nzodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené\nnásledky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo\nsprávneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti\nna potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmu. Kriminializácia či naopak dekriminalizácia\n\nurčitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách vo voľbe procesných\nnástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa\nTrestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa čin týka, a to nielen\nzákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,\nčasu a spôsobu spáchania, poprípade iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený\ns iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať\ntiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie.\nTakáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zabezpečenie miery riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný trestný delikt spočíva.\n36. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,\nktoré v celom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo výroku presne\nopísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času ako aj spôsobu akým a ktoré\nustanovenie vodného zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie\nsú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou konkrétne právne\nposúdený. Výrok takisto obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. Z vyššie uvedeného\njednoznačne vyplýva, že správne orgány dostatočne zistili stav a na tieto zistenia správne aplikovali\npríslušné ustanovenia vodného zákona, keď skonštatovali, že žalobca v čase kontroly zaobchádzal s\nnebezpečnými látkami v rozpore s ust. § 39 vodného zákona, čím sa dopustil dvoch skutkov, ktoré\nzákonodarca zaradil pod rovnaké ust. § 39 vodného zákona. Tieto konania definuje ako správny delikt\nust. § 74 ods. 1 písm. e), f) a sankcionuje ich rovnakou sankciou podľa § 75 ods. 5, pričom výška pokuty\nje daná na uvážení správneho orgánu.\n37. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty kasačný súd prisvedčil názoru žalovaného, že argumentácia\nžalobcu smerujúca k zníženiu pokuty nie je dôvodom na zníženie pokuty, lebo v čase kontroly nedostatky\nreálne existovali. Je treba podčiarknuť skutočnosť, že ochrana povrchových a podzemných vôd je\nvšeobecne známou skutočnosťou a zabezpečenie ich trvalo udržateľného využívania je dôležitým\nenviromentálnym cieľom, je zrejmé, že zanedbanie povinnosti prevádzkovateľa čerpacej stanice pri\nmanipulácii s nebezpečnými odpadmi, ktoré by mohlo mať veľmi negatívne dôsledky na ochranu\nživotného prostredia je tou okolnosťou a závažným nedostatkom, ktoré správne orgány zohľadnili pri\nurčení výšky pokuty. Podľa názoru kasačného súdu uložená pokuta vo výške 1.300,-eur uložená v dolnej\nhranici zákonnej sadzby je primeraná a riadne odôvodnená.\n38. Senát kasačného súdu mal z obsahu administratívneho a súdneho spisu za preukázané, že\nadministratívny orgán pri ukladaní sankcie prihliadal na všetky zákonné kritériá zakotvené v ust. § 76\nods. 1 vodného zákona. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia sa správny súd vysporiadal so všetkými\nskutkovými aj právnymi otázkami, ktoré mali význam pre posúdenie prejednávanej veci.\n39. Najvyšší správny súd SR nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozsudku, a preto podľa ust. § 461 ods. 1 kasačnú sťažnosť zamietol.\n40. O návrhu sťažovateľa na odkladný účinok rozhodnutia kasačný súd nerozhodoval a to s poukazom\nna znenie ust. § 446 ods. 1 písm. c), nakoľko v danom prípade odkladný účinok kasačnej sťažnosti\nnastáva zo zákona.\n41. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po\nsplnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych\nspisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}