{"guid": "ab440ac2-9048-4abc-8422-7dc61c360026:34eb1a57-9409-48ff-88b4-2d0facf07797", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200303.1", "spisova_znacka": "4Svk/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/5/2023 z 21. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. februára 2024, sp. zn. 4Svk/5/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200303.1", "identifikacne_cislo": "6021200303", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Prof. JUDr. Peter Potásch", "sudca_id": 999, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-peter-potasch-999", "datum_vydania": "2024-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34eb1a57-9409-48ff-88b4-2d0facf07797", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200303.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200303.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Svk/5/2023\n6021200303\n21. 02. 2024\nProf. JUDr. Peter Potásch\nECLI:SK:NSSSR:2024:6021200303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra\nPotáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD.\n- v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č.\n1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária,\nso sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská\nBystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za\núčasti ďalšieho účastníka: Z. R., bytom E. XXXX/XX, XXX XX T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/009265-005 zo dňa 17. mája 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/29/2021-205 zo dňa 23. júna 2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa z a m i e t a.\nII. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.\nIII. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p\nr i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový\norgán“) rozhodnutím č. OÚ-BR-OSZP-2020/006007-009 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších\npredpisov (ďalej len “zákon č. 543/2002 Z. z.“) vydal (na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania\no povolenie výrubu stromov) súhlas na výrub 2ks drevín (smrek obyčajný) rastúcich za hranicami\nzastavaného územia (extravilán) obce s obvodom kmeňa meraným vo výške 130 cm nad zemou v\núzemí s druhým stupňom ochrany, v územnej pôsobnosti Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej\nkrajinnej oblasti Poľana na pozemkoch parc. č. C-KN XXXX/X v k. ú. obce U., s určením šiestich\npodmienok, ako aj s uložením povinnosti zrealizovať náhradnú výsadbu drevín v počte 5 ks (smrek\nobyčajný).\n2. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že sa jedná o náletové dreviny rastúce na pozemku\nžiadateľa, pričom niektoré dreviny rastom priamo zasahujú do stavby rekreačnej chaty a rastú v strmom\nsvahu, sú naklonené nad strechu tejto chaty a bol u týchto drevín spozorovaný zhoršený zdravotný\nstav, stanovený orgánom ochrany prírody ako ľahké a stredné poškodenie, stromy sú nestabilné, majú\nodhalený koreňový systém a sú nepravidelne vetvené, majú zásmolky na kmeňoch. Dreviny rastú v\nblízkosti seba, čím sa vzájomne obmedzujú a dochádza tým k postupnému vysychaniu. Dreviny sú\nvysokého vzrastu a nakoľko sú nestabilné predstavujú bezpečnostné riziko pádu na rekreačný objekt\npredovšetkým pri silnejších vetroch, ktoré sú zaznamenávané aj v tejto lokalite. Išlo o dva stromy smreka\nobyčajného, ktorých spoločenská hodnota bola určená na 1.149,44 eura a 1.127,52 eura. Záverom\n\nprvostupňový orgán uviedol, že v predmetnom území nie je evidovaný osobitný záujem ochrany prírody\na krajiny, lokalita nie je súčasťou území Natura 2000, ani chráneného vtáčieho územia.\n3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BBOOP3-2021/009265-005 z 17.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K žalobcovej námietke ohľadom rozporu metodického opatrenia\nMinisterstva životného prostredia SR s legislatívnymi pravidlami vlády žalovaný uviedol, že metodické\nopatrenia a návody sa zaraďujú do kategórie vnútorných predpisov a majú charakter doplňujúcich\ninterných predpisov, bez všeobecne záväzného charakteru. Žalovaný v odvolacom konaní nie je\noprávnený posudzovať zákonnosť usmernenia ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany a\nprírody a krajiny. Metodická príručka, na ktorú odkázal žalobca bola aktualizovaná, resp. vypracovaná\nv roku 2017, pričom upozornenie o zákaze viacnásobného použitia toho istého prirážkového indexu z\nnej bolo vypustené.\n4. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona 543/2002 Z. z. vyplýva, že\nsa prioritne ustanovuje povinnosť uloženia náhradnej výsadby a iba v prípade, ak nemožno náhradnú\nvýsadbu uložiť, je orgán ochrany prírody povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty\ndreviny. Náhradná výsadba sa ukladá z dôvodu náhrady vzniknutej ekologickej ujmy spôsobnej výrubom\ndrevín. Zákon č. 543/2002 Z. z. ani vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z. z.“) na rozdiel od posudzovania\nopodstatnenosti samotného výrubu drevín, výslovne neupravujú kritériá, ktoré je orgán ochrany prírody\npovinný pri určovaní náhradnej výsadby brať do úvahy. Zákon hovorí o primeranom rozsahu náhradnej\nvýsadby, spoločenská hodnota drevín teda nie je jediným hodnotiacim kritériom. Prvostupňový orgán\npri určovaní náhradnej výsadby zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu, najmä\njeho rozsah, dôvod a opodstatnenosť výrubu, umiestnenie a funkčnosť drevín, zdravotný stav, charakter\na typ krajiny a jej lokálne obsadenie drevinami. Pokiaľ by žalovaný prijal výklad žalobcu o spôsobe\npoužitia prirážkového indexu, spoločenská hodnota drevín by sa zvýšila len o sumu 287,36 eura, nakoľko\nviacnásobné použitie indexu sa dotklo výpočtu spoločenskej hodnoty len pri jednej drevine. Žalovaný\npodotkol, že predmetom výrubu bol smrek obyčajný, ktorý patrí na Slovensku medzi najrozšírenejšie\nihličnaté stromy z čeľade borovicovité. Najväčšou nevýhodou smreka je, že jeho korene rastú plytko\nv zemi, a preto je v pôde slabo ukotvený, čo spôsobuje časté vyvrátenie stromov. Zdôraznil, že\nprvostupňový orgán určil náhradnú výsadbu vo vyššom počte ako je počet vyrúbaných drevín. Dreviny\nurčené na výrub budú nahradené novými kvalitnými drevinami situovanými na vhodnejšom stanovišti.\nJe prirodzené, že novovysadené dreviny budú mať aktuálne menšiu spoločenskú hodnotu ako vyrúbané\ndreviny, avšak žalovaný považoval počet stanovených drevín v náhradnej výsadbe za primeraný,\npretože v prípade výrubu nejde o zohľadnenie spoločenskej hodnoty drevín vo veci priestupku, prípadne\ntrestného činu, ale k docieleniu bezpečnosti osôb a predchádzaniu škodám na majetku. Na základe toho\nmal žalovaný za to, že určenie náhradnej výsadby bolo primerané a iný spôsob výpočtu spoločenskej\nhodnoty by žalobcovi v uvedenom konaní nepriniesol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n73S/29/2021-205 zo dňa 23. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi a ďalšiemu účastníkom konania nárok\nna náhradu trov konania nepriznal.\n6. Rozsah posudzovania a hodnotenia oprávnenosti na vydanie súhlasu na výrub drevín správnymi\norgánmi podľa krajského súdu zodpovedal hmotnoprávnym požiadavkám plynúcim z ust. § 47 ods. 3\nzákona č. 543/2002 Z. z. Prvostupňový orgán a žalovaný pred vydaním súhlasu posudzovali ekologické\na estetické funkcie drevín, ako aj vplyvy na život a zdravie človeka. Žalobca podľa správneho súdu\nneuviedol, aké konkrétne aspekty bolo potrebné navyše posúdiť, aby bol zachovaný celkový rozsah\npožadovaného posúdenia uvedených funkcií drevín.\n7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu vyplýva, že záujem na ochrane života,\nzdravia a majetku (teda nielen majetku, ako to tvrdí žalobca) v danom prípade prevyšuje záujem na\nochrane životného prostredia. Zdôraznil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nevyjadril absolútnu\nprednosť napríklad vlastníckeho práva pred právom na priaznivé životné prostredie, ale v danom\nkonkrétnom prípade týkajúcom sa ústavou garantovaných základných práv zvolil právno-aplikačný\nprístup, ktorým uprednostnil právo na život, zdravie a vlastníctvo k nehnuteľnosti ďalšieho účastníka\npred ochranou dvoch konkrétnych drevín - smrekov obyčajných.\n8. Následne krajský súd skúmal ústavno-konformnú interpretáciu práva. Uviedol, že žalovaný dospel\nk záveru, že podstatná intenzita spočívajúca v reálnej ochrane života, zdravia a majetku, ktoré boli\nohrozené prevyšujú nad záujmom na ochranu dvoch bežných drevín.\n\n9. Správny súd ďalej poukázal na to, že zákon č. 543/2002 Z. z. (ani vykonávacia vyhláška) neukladá\nkonajúcemu orgánu verejnej správy povinnosť prihliadať na minimálny obvod stromov náhradnej\nvýsadby ani preukazovať vhodnosť podložia pre náhradnú výsadbu, jej vzrast, resp. čas plnohodnotnej\nnáhrady vyrúbaných drevín. Teda neurčenie a nezisťovanie týchto okolností v rámci konania o výrube\ndrevín nemožno považovať za porušenie zákona č. 543/2002 Z. z. Zdôraznil, že zákon č. 543/2002\nZ. z. hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby, bez ustanovenia špecifických a kategorických\npožiadaviek. Primeranosť náhradnej výsadby je v diskrečnej právomoci správnych orgánov. Krajský\nsúd poukázal na to, že prvostupňový orgán určil náhradnú výsadbu vo vyššom počte ako je počet\nvyrubovaných drevín (za 2 dreviny určené na výrubu sa zrealizuje náhradná výsadba 5 ks drevín), pričom\ndreviny určené na výrub budú nahradené novými kvalitnými drevinami situovanými na vhodnejšom\nstanovišti. Žalobca podľa správneho súdu zároveň nenamietal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by\nnasvedčovali, že žalovaný alebo prvostupňový orgán pri určení náhradnej výsadby prekročili medze\nzákona.\n10. Krajský súd skonštatoval, že viaceré žalobné námietky boli všeobecne formulované a nekonkrétne,\nbez vyjadrenia konkrétneho dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal podľa\nsprávneho súdu dostatok možností a informácií na to, aby v administratívnom konaní mohol účinne\nbrániť záujmy týkajúce sa ochrany životného prostredia.\n11. K namietanému porušeniu zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“) krajský súd uviedol,\nže túto námietku žalobca dostatočne neodôvodnil.\n12. S námietkou ohľadom rozporu metodického usmernenia Ministerstva životného prostredia SR s\nlegislatívnymi pravidlami tvorby zákonov sa správny súd vysporiadal, tak, že z tejto námietky nevyplýva,\naký mala dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázal na to, že skúmal zákonnosť\n(súlad so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi) napadnutého rozhodnutia, pričom\nmetodické usmernenie nie je všeobecne záväzný právny predpis.\n13. Krajský súd poukázal na to, že žalobca síce tvrdil, že preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne,\nnenamietal však, aké konkrétne náležitosti im absentovali.\n14. K nedoručeniu kópie spisov v administratívnom konaní správny súd podotkol, že takáto požiadavka\nv administratívnom konaní uplatnená nebola. Žiadosť o oboznámenie s podkladmi rozhodnutia si\nnemožno zamieňať s požiadavkou na zaslanie kópie spisov, preto nebol dôvod na ňu reagovať.\nIII. Kasačná sťažnosť\n15. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len\n„sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n16. V rámci argumentácie k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu poukázal na svoju činnosť\na ciele ako ekologickej organizácie, na svoje východiská a názory vo vzťahu k činnosti jeho organizácie\na ochrane životného prostredia.\n17. V rámci všeobecných východísk sťažovateľ poukázal na práva garantované Aarhuským dohovorom,\nako aj na právo na priaznivé životné prostredie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že\n„exekutíva systematicky a metodicky postupuje s cieľom „neutralizovať“ činnosť ekologických spolkov\na ich činnosť vydávať za niečo nelegitímne ak nie priamo nelegálne. Tým sa súčasne vytvára potreba\na požiadavka riadneho odôvodnenia rozsudku Krajského súdu, ktorý tento naratív akceptoval ako\nzákladné východisko...“ Za nesprávny výklad považoval postup správnych orgánov aj správneho súdu,\nv zmysle ktorého bola „prezumovaná nadradenosť štátnych orgánov“, čo vykladal ako prezumpciu\nsprávnosti rozhodnutia.\n18. V predmetnej veci videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie najmä vo vzťahu k aplikácii § 47 ods.\n2 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s vyhláškou č. 24/2003 Z. z., ktoré ukladajú vlastníkovi povinnosť\nstarať sa o dreviny na svojom pozemku.\n19. Následne tvrdil, že v predmetnej veci správny súd nevyvažoval medzi jednotlivými základnými\nprávami - konkrétne medzi vlastníckym právom na jednej strane a právom na priaznivé životné prostredie\na informácie o ňom - na strane druhej, resp. toto vyvažovanie nedostatočne odôvodnil. Krajský súd podľa\nneho neprávne predpokladal prevahu hospodárskych záujmov žiadateľa.\n20. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou ohľadom absencie\nuvedenia minimálneho obvodu kmeňa náhradnej výsadby v prvostupňovom rozhodnutí. Správne orgány\npodľa sťažovateľa nedostatočne popísali svoje uváženie v tejto otázke. Ak je zákonom určená hodnota\npre určenie primeranosti náhradnej výsadby, tak pri absencii kritéria obvodu kmeňa náhradnej výsadby\n- je podľa sťažovateľa takéto rozhodnutie arbitrárne.\n\n21. Ďalej žalobca brojil proti tomu, ako sa krajský súd vypriadal s jeho námietkou ohľadom metodického\nusmernenia Ministerstva životného prostredia SR, keď tento uviedol, že z tejto námietky nevyplýva, aký\nmala dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte poukázal na č. 2 ods. 2 ústavy.\nSprávny súd na jej základe preto nemohol dospieť k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n22. Sťažovateľ namietal, že bolo porušené jeho právo na prístup k informáciám tým, že mu správny\norgán nezaslal podklady, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Je toho názoru, že\nsprávny orgán mal postupovať v súlade s Aarhuským dohovorom.\n23. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd pristupoval k veci prísne formalisticky a nereagoval na potrebu\neurokonformného výkladu.\n24. V závere požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či výklad práva, ktorý aplikujú\nsprávne orgány v súvislosti s rozhodovaním o podnetoch sťažovateľa, je v súlade s právom Európskej\núnie.\n25. Žalovaný, ako ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV. Konanie pred kasačným súdom\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný\nsúd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej\nsťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.\n27. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že\npodaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou\nosobou a včas.\n29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané zákonné ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\nPodľa § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z.,\n(2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať,\nnajmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán\nochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia\nna jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.\n(3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak.\nSúhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a\nestetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne\nnájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak\nžiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.\nPodľa § 48 ods. 1 prvá až tretia veta zákona č. 543/2002 Z. z.,\n(1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil\nprimeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa;\nuprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na\nktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac\nvšak na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú\nnáhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95).\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n30. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej\nsťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane strohá\na všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v\nzodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na strane druhej, aj rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť,\nktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa súd pri „vysporadúvaní“ sa s takouto kasačnou\nsťažnosťou obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým\nodkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky\nrozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1AS/132/2021-30 zo 15.07.2021, č. k.\n1Afs/163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3Afs/284/2022-99 zo 14.04.2023). Bolo by v rozpore so zásadou\nprocesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ\nuž podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná\ninštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu.\n\n31. Súčasne najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia\nkasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských/\nsprávnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi\nkrajského/správneho súdu. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa najvyšší správny súd obmedzuje\nna overenie, či správnymi orgánmi a krajským/správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá\nobsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových\ndôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.\n32. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do značnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine,\npričom podstatná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo\npreskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa všeobecne vzneseným\nnámietkam voči činnosti exekutívnych orgánov (nie však správnych orgánov či súdu konajúcich v\npredmetnej veci), pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom špecifikovaný.\n33. Predmetom konania v súdenej veci bolo udelenie súhlasu na výrub 2ks drevín (smrek obyčajný)\nv spojení s uložením povinnosti zrealizovať náhradnú výsadbu drevín v počte 5 ks (smrek obyčajný).\nNajvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil žiaden\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa\ns ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za\nsprávne.\n34. Krajský súd sa vo viac ako dostatočnom rozsahu zaoberal žalobnými námietkami sťažovateľa.\nTo, že krajský súd inak zohľadnil tie skutočnosti, ktoré sťažovateľ považuje za rozhodné, nemožno\npovažovať za nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd poskytol sťažovateľovi jasné\na zrozumiteľné odôvodnenie na jeho tvrdenia. Aj s ohľadom na to sa kasačný súd nestotožnil s námietkou\nsťažovateľa, že krajský súd vychádzal z prezumpcie nadradenosti štátnych orgánov. Práve naopak,\nkrajský súd dôkladne skúmal jednotlivé podstatné námietky sťažovateľa.\n35. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd nevyvažoval medzi jednotlivými základnými právami, resp.\nvyvažoval nesprávne. Túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s ohľadom na body 21\na 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd v súdenej veci pri vyvažovaní zohľadnil podstatné\nfaktory na riešenie konfliktu medzi relevantnými základnými právami.\n36. Zo zisteného skutkového stavu popísaného v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí vyplýva,\nže predmetné dreviny rastom priamo zasahujú do stavby rekreačnej chaty, rastú v strmom svahu,\nsú naklonené nad strechu tejto chaty a bol u týchto drevín spozorovaný zhoršený zdravotný stav,\ndreviny rastú v blízkosti seba, čím sa vzájomne obmedzujú a dochádza tým k postupnému vysychaniu.\nDreviny sú vysokého vzrastu, sú nestabilné predstavujú bezpečnostné riziko pádu na rekreačný objekt\npredovšetkým pri silnejších vetroch. Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd\nsprávne ozrejmil, ktoré práva sú v danom prípade v kolízii, a to (i) na jednej strane nielen ochrana majetku\n(ako to tvrdil sťažovateľ), ale tiež záujem na ochrane života a zdravia (vzhľadom na v administratívnom\nkonaní zistené a popísané nebezpečie, že pádom drevín alebo ich častí môže dôjsť k ohrozeniu života,\nzdravia a majetku) a (ii) na druhej strane záujem na ochrane životného prostredia.\n37. Kasačný súd v nadväznosti na právne posúdenie krajského súdu verifikoval, či bol súhlas s výrubom\ndrevín účelný, resp. vhodný. Kritérium vhodnosti skúma, či zásah do základného práva (v tomto prípade\nzásah do ochrany životného prostredia v podobe výrubu dvoch drevín) sleduje dostatočne dôležitý,\nlegitímny cieľ na ospravedlnenie jeho vykonania a tiež to, či existuje racionálna väzba medzi zásahom\ndo základného práva a cieľom zásahu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n152/08 zo dňa 15.12.2009). Z hľadiska vhodnosti možno konštatovať, že ochrana života, zdravia a\nmajetku je nesporne dostatočne dôležitý, legitímny cieľ. Zároveň je zrejmé, že existuje racionálna väzba\nmedzi odstránením drevín, ktoré boli vyhodnotené ako poškodené a boli kvalifikované ako nestabilné,\na ochranou života, zdravia a majetku. Z týchto dôvodov možno hovoriť o naplnení kritéria vhodnosti.\n38. Krajský súd v napadnutom rozsudku skúmal aj kritérium nevyhnutnosti (testu potrebnosti použitia\ndaného zásahu - výrubu drevín, teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah pri zachovaní ochrany\nživota zdravia a majetku). Správny súd skonštatoval, že „o zásahu napadnutého rozhodnutia do práva\nna životné prostredie len v nevyhnutnom rozsahu svedčí najmä fakt, že súhlas s výrubom drevín sa\ntýkal len konkrétnych dvoch stromov ohrozujúcich iné záujmy, žiadnych iných. Pokiaľ žalobca neuviedol\nkonkrétne opatrenia (napríklad na zabezpečenie zlepšenia zdravotného stavu drevín, ich stability a\npod.), ktoré by odstránili všetky hrozby spojené so stavom a umiestnením drevín, iba ktoré by mohli\nvýrub zvrátiť (... pričom je notorietou, že zmena umiestnenia takých dospelých drevín je viac menej\n\nobjektívne nemožná), nič na tom nemení ani odkaz žalobcu na povinnosti ohľadom udržiavania drevín...“\nKasačný súd tieto závery krajského súdu považuje za dôsledné a logicky odôvodnené a nevzhliadol\ndôvod na to, aby sa (aj vo svetle všeobecnej sťažovateľovej argumentácie) od nich odchýlil. Pokiaľ\nide o sťažovateľov poukaz na prevenčnú povinnosť vlastníka starať sa o dreviny v zmysle zákona\nč. 543/2002 Z. z. a vyhlášky č. 24/2003 Z. z., z citovaného textu vyplýva, že krajský súd sa ňou\nzaoberal. Vzhľadom na zistený skutkový stav a stupeň poškodenia drevín však v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov v administratívnom konaní neidentifikoval šetrnejší zásah (od preskúmavaného\nzásahu - súhlasu s výrubom dvoch drevín), ktorým by bola docielená účinná ochrana života zdravia\na majetku. K tomu možno zdôrazniť, že z administratívneho konania vyplýva, že predmetné dreviny\nboli identifikované ako náletové dreviny, ktoré sú poškodené, rastú v strmom svahu, sú naklonené nad\nstrechu chaty, rastú v blízkosti seba, čím dochádza k postupnému vysychaniu. Preto, vzhľadom na\nintenzitu a množstvo zmienených negatívnych faktorov, by menej invazívny zásah do ochrany životného\nprostredia nebol spôsobilý chrániť život, zdravie a majetok v takej (rovnakej) miere, ako zvolený zásah\n- výrub poškodených a nebezpečných stromov. Z uvedených dôvodov bolo kritérium nevyhnutnosti v\npredmetnej veci splnené.\n39. Pokiaľ ide o kritérium primeranosti (proporcionality v užšom slova zmysle), kasačný súd je toho\nnázoru, že v zmysle vyššie uvedeného za uvedených skutkových okolnosti nie je reálna praktická\nkonkordancia (praktickú súladnosť), kedy by boli zachované maximá z obidvoch kolidujúcich práv\n(zabránenie výrubu stromov pri súčasnom zachovaní ochrany života, zdravia a majetku). Kasačný\nsúd poukazuje na to, že krajský súd medzi kolidujúcimi záujmami následne vyvažoval. V zmysle\nnapadnutého rozsudku, podstatná intenzita uspokojenia spočívajúca v reálnej ochrane života, zdravia\na majetku, ktoré boli ohrozené, prevyšuje nad ochranou ďalších hodnôt - dvoch bežných drevín. Podľa\nkonštatovania správnych orgánov, smrek obyčajný patrí na Slovensku k najviac rozšíreným stromom teda nejde o vzácnu alebo osobitne chránenú drevinu. K tomu kasačný súd dodáva, že súhlas s výrubom\ndvoch drevín bol podmienený náhradnou výsadbou piatich drevín pri zachovaní pôvodnosti druhového\nzloženia drevín na tom istom pozemku, ako aj určením doby, v ktorej možno tieto stromy odstrániť tak,\naby nedošlo k výraznejšiemu zásahu do záujmu na ochrane životného prostredia (výrub drevín primárne\nmimo vegetačného obdobia). Vzhľadom na uvedené kasačný súd súhlasí so záverom krajského súdu\no proporcionalite predmetného zásahu (súhlasu s výrubom dvoch drevín).\n40. Sťažovateľ smeroval ďalšiu námietku k tomu, že sa krajský súd nesprávne vysporiadal s jeho\ntvrdením, že preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne z dôvodu neuvedenia minimálneho obvodu kmeňa\nnáhradnej výsadby. Krajský súd v bode 24 napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, že zákon č.\n543/2002 Z. z., ani vykonávacia vyhláška neurčujú povinnosť uviesť minimálny obvod kmeňa náhradnej\nvýsadby. Krajský súd sa zároveň dostatočne venoval zákonnému kritériu primeranosti náhradnej\nvýsadby a uviedol, prečo v tomto prípade nie je rozhodnutie arbitrárne. Kasačný súd je zhodne so\nzávermi krajského súdu toho názoru, že v danom prípade došlo k naplneniu podmienky primeranosti\nnáhradnej výsadby, nakoľko z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ním stanovené\npodmienky náhradnej výsadby boli určené konkrétne a tieto nemožno považovať za arbitrárne.\nKonkrétne pri náhradnej výsadbe bola určená minimálna výška odrastených sadeníc (min 0,50 m),\npodmienka, že sadenice majú byť vitálne, tiež bol stanovený počet (5 ks) a druh (smrek obyčajný)\nsadeníc, podmienka uskutočniť náhradnú výsadbu vo vhodnom vegetačnom období s uvedením\nnajneskoršieho termínu výsadby, ako aj podmienka vysadenia sadeníc v dostatočnej vzdialenosti od\nstavieb a inžinierskych sietí. Kasačný súd uzatvára, že takto špecifikované kritéria náhradnej výsadby\nspĺňajú v predmetnej veci vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu podmienku primeranosti. Podmienka\nnevyhnutnosti uvedenia minimálneho obvodu kmeňa náhradnej výsadby (tak ako to tvrdí sťažovateľ - t. j.\nže bez jej uvedenia je rozhodnutie arbitrárne) zároveň nevyplýva ani zo systematického výkladu zákona\nč. 543/2002 Z. z. Zákon č. 543/2002 Z. z. síce pozná kritérium obvodu kmeňa stromu, toto však aplikuje\nlen pri určení tohto, na výrub ktorých stromov sa nevyžaduje súhlas (§ 47 ods. 4 zákona č. 543/2002\nZ. z.), pričom obvod sa meria vo výške 130 cm.\n41. Ďalej žalobca brojil proti tomu, ako sa krajský súd vypriadal s jeho námietkou ohľadom metodického\nusmernenia Ministerstva životného prostredia SR. Hoci sťažovateľ formálne kasačnú sťažnosť odôvodnil\nlen podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, sťažovateľom tvrdené pochybenia v tejto súvislosti je z materiálneho\nhľadiska potrebné podradiť pod dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Nepreskúmateľnosť\nrozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom\nsubjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu\ndôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje\nna to, že písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie\nsúdu, pričom krajský súd v bode 32 napadnutého rozsudku sa k tomuto zrozumiteľne vyjadril. Správny\n\nsúd podotkol, že zo sťažovateľovej argumentácie k predmetnému metodickému usmerneniu nevyplýva,\naké malo toto usmernenie dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež zdôraznil, že metodické\nusmernenie nie je všeobecne záväzný právny predpis. Správny súd teda postupoval v intenciách\nustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť\na napadnutý rozsudok spĺňa nevyhnutné limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného\nrozsudku. V zmysle ustálenej judikatúry, správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces.\n42. Zároveň kasačný súd konštatuje, že námietke metodického usmernenia a prípadného dopadu iného\n(sťažovateľom v administratívnom konaní prezentovaného) výpočtu spoločenskej hodnoty drevín sa\nvenoval v administratívnom konaní aj žalovaný. Podotkol, že v prípade použitia odlišnej metodiky by\nbola spoločenská hodnota pri jednej drevine rovnaká a pri druhej by bola vyššia o 287,36 eura, čo\nnepovažoval za podstatný rozdiel. Toto žalovaný vyložil aj v kontexte predmetnej veci, keď bola ďalšiemu\núčastníkovi konania uložená povinnosť náhradnej výsadby, ktorá má v zmysle § 48 zákona č. 543/2002\nZ. z. prednosť pred povinnosťou uloženia finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.\nUrčovanie spoločenskej hodnoty dreviny preto v súdenej veci nemá podstatný význam, keďže ďalšiemu\núčastníkovi konania bola vo veci uložená povinnosť náhradnej výsadby ako forma naturálneho plnenia\nza realizáciu výrubu drevín tvoriacich predmet konania - a nie povinnosť platby finančnej náhrady v\nrozsahu spoločenskej hodnoty predmetných drevín (k tomu pozri aj čl. V tohto rozsudku). Na strane\ndruhej, aj keby spoločenská hodnota dreviny mala byť kogentným kritériom pre určovanie rozsahu\nnáhradnej výsadby (čo však zo zákona nevyplýva), identifikovaný rozdiel v spoločenskej hodnote\njedného zo stromov, ktorých sa výrub týka, nie je v okolnostiach súdenej veci takého rozsahu, že by\nto odôvodňovalo zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou správnych\nsúdov (vrátane kasačného súdu) totiž nie je reparovať také prípadné pochybenia orgánov verejnej\nsprávy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy,\navšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (nie podstatné upravenie výšky sumy spoločenskej\nhodnoty dreviny bez vplyvu na sťažovateľom deklarovaný cieľ - ochrany životného prostredia) - k\ntomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn.: 4Sž/98--102/02 zo dňa 17.12.2002 „..rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu\nprivodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“. V danej súvislosti kasačný súd dáva\ndo pozornosti aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že\nnie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Vzhľadom\nna to, aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil so závermi správneho\nsúdu a žalovaného.\n43. K námietke sťažovateľa ohľadom porušenia práva na prístup k informáciám o životnom prostredí\nv dôsledku nezaslania podkladov, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie kasačný súd uvádza,\nže sťažovateľ v kasačnej sťažnosti a ani v podanej žalobe neposkytol žiadnu právnu argumentáciu, na\nzáklade ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre tvrdené porušenie\n§ 33 ods. 2 správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu kasačný súd považoval takto nekonkrétne\nformulovanú námietku len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu sťažovateľa s postupom žalovaného.\nV danom prípade si však orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania\n(podanie OU-BR-OSZP-2020/006007-088 zo dňa 30.10.2020), že sú zhromaždené podklady pre\nrozhodnutie, (z ktorých niektoré - zápisnica z ústneho pojednávania - boli aj v prílohe tohto oznámenia)\na že môžu podať námietky v stanovenej lehote s tým, že boli poučení, že môžu nahliadať do podkladov\nrozhodnutia. Orgán verejnej správy tak neporušil svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby\nsa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ svoje právo\nnevyužil a do administratívneho spisu nahliadnuť neprišiel. K vyššie uvedeným námietkam tak kasačný\nsúd uvádza, že sú nedôvodné a nemajú oporu v administratívnom spise.\n\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov a návrhu na predloženie prejudiciálnej\notázky\n44. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n45. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol\npotrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zároveň zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna\notázka nebola dostatočne konkrétna, keď sa týka jeho všeobecne námietky, že aplikačná prax v\nSlovenskej republike nevychádza z eurokonformného výkladu. Dokonca zo sťažovateľovej formulácie\nnie je úplne zrejmé, či sa jeho otázka týkala tejto konkrétnej veci alebo smerovala (vo všeobecnej rovine)\nk rozhodovaniu o jeho iných, ďalších podnetoch. Sťažovateľ tiež nevysvetlil, ktoré konkrétne normy\neurópskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Za týchto okolností kasačný súd dospel\nk záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie.\n46. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení\ns § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov\nnenastali. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd\nv zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}