{"guid": "4394c9c6-c06f-4218-b9b3-a679c95060bb:be3443f0-3bf0-4c9f-8b9e-6d859266d146", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200321.3", "spisova_znacka": "7Sk/30/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/30/2020 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Sk/30/2020, ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200321.3", "identifikacne_cislo": "6019200321", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-69b.odsek-1", "nazov": "§ 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-69b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-69b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-69b", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-12", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be3443f0-3bf0-4c9f-8b9e-6d859266d146", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200321.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200321.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200321.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sk/30/2020\n6019200321\n27. 11. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:6019200321.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobcu: Z.. J. X., Q.. XX. G. XXXX, W. XXX, U. U., zastúpeného: JUDr. Jana\nBerecová Titková advokátka, Dubová 2B, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.\naugusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 14. marca 2019, č. XXX XXX XXXX X, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27 Sa 8/2019-107 z\n29. apríla 2020 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že rozhodnutím z 12. mája 2015 žalobcovi priznala\nstarobný dôchodok od 23. apríla 2015. Pre nárok naň zohľadnila obdobia dôchodkového poistenia od 4.\nfebruára 1993 až do roku 2015 v celkovej dĺžke 8113 dní (t. j. 22 rokov a 83 dní). Žalobca bol síce účastný\nna dôchodkovom zabezpečení aj pred 4. februárom 1993, no toto obdobie sa mu na základe Zmluvy\nmedzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie č. 318/1994 Z.\nz.) považovalo za obdobie zabezpečenia v Českej republike. Keďže žalobca splnil podmienku pre nárok\nna starobný dôchodok v zmysle § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov aj bez zohľadnenia českého obdobia poistenia, starobný dôchodok bol určený v súlade s\nčl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako tzv. nezávislá dávka podľa slovenských právnych\npredpisov. Rozhodnutím z 25. augusta 2015 mu Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala aj\nstarobný dôchodok podľa českých právnych predpisov. Pretože žalobca nesplnil podmienky pre tento\ndôchodok len podľa týchto predpisov, zohľadnila česká správa tak obdobie českého dôchodkového\npoistenia od roku 1968 do 3. februára 1993 v trvaní 8914 dní, ako aj obdobie slovenského poistenia v\ntrvaní 8113 dní. Priznaný český starobný dôchodok potom určila pomerne podľa doby poistenia ako tzv.\npaušálnu dávku v zmysle čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia 883/2004.\n2. Žalobca hneď 14. januára 2016 požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b\nzákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019. Zdôraznil, že súčet oboch\npriznaných starobných dôchodkov je nižší než starobný dôchodok, ktorý by žalobcovi patril, ak by\nsa celé obdobie dôchodkového poistenia považovalo za slovenské a zhodnotilo sa podľa zákona\nč. 461/2003 Z. z. Žalovaná túto žiadosť zamietla rozhodnutím z 12. februára 2016. Žalobca ju\nznova zopakoval 19. novembra 2018, no tentokrát ju žalovaná zamietla rozhodnutím ústredia z 28.\nnovembra 2018. Na odôvodnenie uviedla, že do 31. decembra 1992 získal len 24 rokov a 120 dní\n\ndôchodkového zabezpečenia, teda menej než 25 rokov vyžadovaných pre priznanie vyrovnávacieho\npríplatku podľa § 69b ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Napriek odvolaniu žalobcu generálny riaditeľ\nžalovanej preskúmavaným rozhodnutím zo 14. marca 2019 potvrdil toto rozhodnutie. V odôvodnení\nzopakoval, že citované ustanovenie jasne vyžaduje získanie aspoň 25 rokov československého obdobia\ndôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, žalobca však získal len 24 rokov a 120 dní. Samotný\nstarobný dôchodok mu bol priznaný právoplatne a proti jeho sume sa žalobca nebránil, preto nemožno\nhovoriť o rozdielnom zaobchádzaní.\n3. Žalobca v správnej žalobe odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej\npodľa neho vyplýva, že žalovaná má v takýchto prípadoch priamo aplikovať čl. 39 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Súčet slovenského a českého starobného dôchodku žalobcu je o 120 € mesačne nižší než\nsuma starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by sa celé obdobie dôchodkového poistenia\npovažovalo za slovenské obdobie. Správny súd však napadnutým rozsudkom č. k. 27 Sa 8/2019-107\nzamietol túto správnu žalobu. V zhode so žalovanou uviedol, že žalobca nesplnil podmienku získania 25\nrokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 podľa § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003\nZ. z. K judikatúre, ktorú žalobca citoval a podľa ktorej mala žalovaná priznať doplatok k starobnému\ndôchodku priamo podľa čl. 39 ústavy, správny súd poznamenal, že pochádza ešte z obdobia pred\nzavedením vyrovnávacieho príplatku. Ten bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2016 práve na\nvyrovnanie rozdielu, ktorý vznikol v dôchodkoch kvôli rozdeleniu bývalej ČSFR. Ustanovenie § 69b\nzákona č. 461/2003 Z. z. je kogentné a nemožno ho modifikovať výkladovými pravidlami. K námietke\nžalobcu o nerovnom zaobchádzaní poukázal správny súd na to, že medze práva na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe ustanovil zákonodarca a súdy ich nemôžu meniť. Citované ustanovenie § 69b\nvychádzalo aj z požiadaviek judikatúry Súdneho dvora (osobitne rozsudku z 22. júna 2011, C-399/09,\nLandtová). Časť judikatúry, ktorú žalobca citoval, považoval správny súd za nepoužiteľnú, pretože sa\ntýkala iných dávok alebo iných skutkových okolností. Zmenu zákona č. 461/2003 Z. z. účinnú od 1.\njanuára 2020 považoval tiež za nepodstatnú kvôli prechodnému ustanoveniu § 293ej ods. 1 cit. zák.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho\nzmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej. Opätovne zdôraznil, že doby dôchodkového poistenia\nzískal počas existencie Československa a jeho následné rozdelenie mu nemôže byť na ujmu. Napriek\ntomu sa s ním zaobchádza horšie ako s tými občanmi Slovenskej republiky, ktorých zamestnávatelia\nmali sídlo tu, čo je v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ústavy. Zamestnanie pre českého zamestnávateľa nebolo\n„klasickým“ zamestnaním v cudzine. Žalobca upozornil, že niektoré rozsudky najvyššieho súdu, na ktoré\nodkazoval, boli vydané podľa stavu účinného od 1. januára 2016, teda po zavedení vyrovnávacieho\npríplatku. V nich najvyšší súd zotrval na svojich skorších názoroch, že rozdiely v dôchodkových nárokoch\nmusí žalovaná vyrovnať priamou aplikáciou čl. 39 a čl. 12 ústavy.\n5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože jej rozhodnutia i rozsudok správneho súdu\nsú správne.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta\n2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v\nznení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a\npredchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu\nna uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).\n7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými zamietla žiadosť žalobcu\npodanú v roku 2018 o výplatu tzv. vyrovnávacieho príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z. Hneď\nskraja treba uviesť, že podľa § 293ej ods. 1 cit. zák. sa podmienky nároku na vyrovnací príplatok a jeho\nvýplatu za obdobie pred 1. januárom 2020 posudzujú podľa cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra\n2019. Podľa § 69b ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom do tohto dňa mal poistenec, ktorému bol\npriznaný starobný dôchodok, nárok na vyrovnávací príplatok, ak (okrem iného) získal pred 1. januárom\n1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.\ndecembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Podľa § 60 ods. 9 cit. zák.\nje československé obdobie dôchodkového poistenia doba zamestnania a náhradná doba získané pred\n1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. V prerokúvanej veci podľa zisteného\nskutkového stavu žalobca získal pred týmto dňom 24 rokov a 120 dní zamestnania a náhradných dôb\npodľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, resp. skorších predpisov, teda menej než 25\n\nrokov československého obdobia dôchodkového poistenia. Nesplnil teda základnú podmienku nároku\nna vyrovnávací príplatok podľa cit. § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.\n8. Žalobca sa v správnej žalobe, ale aj kasačnej sťažnosti snažil naďalej dovodzovať, že takéto závery\nodporujú čl. 12 ods. 1 a čl. 39 ústavy a nerešpektujú zásadu rovnosti v dôchodkovom zabezpečení na\ncelom území vtedajšieho Československa. Uvedenými otázkami sa medzičasom zaoberal Ústavný súd\nSlovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2023 z 11. septembra 2024 (vyhláseným pod\nč. 261/2024 Z. z.), ktorým nevyhovel návrhu tunajšieho súdu (pôvodne najvyššieho súdu) na vyslovenie\nnesúladu už cit. § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Ústavný súd uzavrel, že toto ustanovenie\nnie je v rozpore s čl. 39 ods. 1 a čl. 12 ústavy. Právnu konštrukciu 25 „federálnych“ rokov plus jeden\nrok „post-federálny“ považoval za rozumnú, racionálnu, pretože jej idea vychádza zo vzťahu medzi\ndobou zabezpečenia a vekom odchodu do dôchodku. Osoby, ktoré získali potrebnú dobu zabezpečenia\n(poistenia), sú v tzv. čakateľstve s tým, že na získanie plného nároku na starobný dôchodok už im stačí\nlen dosiahnutie dôchodkového veku. Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. bolo základnou\npodmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok získanie aspoň 25 rokov zamestnania. Len táto\nskupina osôb mohla nadobudnúť silnejšie očakávanie, že vzhľadom na získanie tejto doby už za\nfederácie môže mať (po dovŕšení príslušného dôchodkového veku podľa uvedeného ustanovenia) nárok\nna starobný dôchodok tak, akoby stále pokračovala federácia. Z ústavy totiž nevyplýva všeobecné\npravidlo, že rozdelenie federácie nemôže byť nikomu na ujmu. Zmena štruktúry štátov, vznik nových\nštátov, nevyhnutne ovplyvňuje aj pozície obyvateľov nástupníckych štátov. Okrem toho ústavný súd\nnezistil, že by samotný starobný dôchodok federálnych dôchodcov bol taký nízky, že by to signalizovalo\nextrémnu disproporcionalitu, resp. zásah do samotného jadra práva na primerané zabezpečenie v\nstarobe.\n9. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy platí, že právny názor obsiahnutý v rozhodnutí ústavného súdu o súlade\nprávnych predpisov je pre súd, ktorý podal návrh na konanie, záväzný. Z toho plynie, že pre súd nie je\nzáväzný len výrok takéto rozhodnutia (nálezu), ale aj právne dôvody, na ktorých je založený. Z citovanej\nčasti odôvodnenia nálezu je zrejmé, že ústavný súd nepovažoval podmienku vyrovnávacieho príplatku,\nv zmysle ktorej musel poistenec pred 1. januárom 1993 získať aspoň 25 rokov poistenia (zabezpečenia)\npodľa československých predpisov o sociálnom zabezpečení, za rozpornú s čl. 39 a čl. 12 ústavy,\npretože z týchto ustanovení nevyplýva žiadna požiadavka na celkom rovnaké zaobchádzanie s oboma\nskupinami starobných dôchodcov (tí, čo celú dobu poistenia získali v Slovenskej republiky, a tí, čo ju\nzískali sčasti v Českej, sčasti v Slovenskej republike). Týmto právnym názorom je viazaný aj tunajší\nsúd, čo okrem iného znamená, že je nutné odmietnuť argumentáciu žalobcu o tom, že by z týchto\nustanovení ústavy takéto nároky vyplývali a že by mu ich žalovaná mala priznať priamou aplikáciou (proti\nzneniu § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tým sú zároveň v rovine záväznosti prekonané aj názory\nvyslovené v niektorých starších rozsudkoch najvyššieho súdu, na ktoré žalobca odkazoval. Vzhľadom\nna túto viazanosť tak kasačný súd musel vychádzať z názoru, že podmienky vyrovnacieho príplatku sú\nupravené v cit. ustanovení a že ak ich žalobca nesplnil, nepatrí mu nárok naň. Zo skutkového stavu je\npritom zrejmé, že nesplnil už základnú podmienku aspoň 25 rokov poistenia pred 1. januárom 1993.\nŽalovaná tak nepochybila, ak jeho žiadosť o vyrovnávací príplatok zamietla.\nIV.\nZáver\n10. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1\nSSP) zamietol.\n11. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n12. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Sa/8/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}