{"guid": "bfb9609d-0207-4c97-a69b-40bd29021587:0b40c302-40b3-46a1-a652-e6d2f5bed1e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1", "spisova_znacka": "7Ssk/20/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/20/2024 z 18. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 18. decembra 2024, sp. zn. 7Ssk/20/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1", "identifikacne_cislo": "5023200158", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-111.odsek-1", "nazov": "§ 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-111.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-111", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b40c302-40b3-46a1-a652-e6d2f5bed1e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/20/2024\n5023200158\n18. 12. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:5023200158.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobcu: D. F., U.. XX. G. XXXX, U. XXXX/XX, N. L., zastúpeného: JUDr. Peter\nSvrček, advokát, K. A. Medveckého 1503/1, Ružomberok, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nUl. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 15. marca 2023, č. XXX XXX XXXX\nX, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-29Sa/6/2023-66 zo\n7. decembra 2023 takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nIII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca v ranných hodinách 6. júna 2017 utrpel úraz,\nkeď pri preliezaní múrika vysokého približne 1 m spadol na zem a poškodil si krčnú chrbticu a miechu. V\ntakomto stave ho priviezla rýchla zdravotná pomoc na príjem Nemocnice s poliklinikou v Dolnom Kubíne.\nLekár v prijímacej správe poznamenal, že žalobca bol pri prijatí „v ebriete“ (teda pod vplyvom alkoholu).\nPožitie alkoholu neskôr potvrdil sám žalobca v žiadostiach o výplatu nemocenského. Dňa 5. júna 2018\nžalobca požiadal žalovanú o výplatu invalidného dôchodku. Jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár\npobočky žalovanej v Dolnom Kubíne, ktorý svoje závery vyjadril v odbornom posudku o invalidite z 5.\nseptembra 2018. Za rozhodné ochorenie určil poškodenie miechy podľa kapitoly VI oddielu B položky\n7 písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nTomu priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. V neskoršom posudku z 1.\noktóbra 2018, ktorý vypracoval po prejednaní veci za prítomnosti žalobcu, posudkový lekár okrem toho\ndoplnil, že invalidita vznikla v dôsledku požitia alkoholu. K tomu odkázal na obsah prepúšťacej správu z\nkliniky neurochirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo 16. júna 2017, ale tiež na správu\nPolicajného zboru, podľa ktorej sa vylúčilo cudzie zavinenie.\n2. Ústredie žalovanej rozhodnutím z 29. októbra 2018 priznalo žalobcovi invalidný dôchodok v sume\n204 € mesačne. V odôvodnení vysvetlilo, že invalidný dôchodok by na základe priemerného osobného\nmzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a miery invalidity mal dosahovať 393,60 €. Malo však\nza to, že úraz sa žalobcovi stal, keď pod vplyvom alkoholu spadol z preliezaného múrika. Podľa ústredia\nsa tak stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil požitím alkoholu, kvôli čomu mu podľa § 111 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí len jedna polovica z takto vypočítaného invalidného dôchodku, zvýšená\npodľa § 82 a § 293dx cit. zák. Neskorším rozhodnutím z 28. novembra 2018 ústredie valorizovalo\ninvalidný dôchodok od 1. januára 2019 a ďalším rozhodnutím z 2. novembra 2020 ho od 1. januára 2019\n\nzvýšilo na 216,30 € a od 1. januára 2020 na 223,90 €, pretože na základe čl. 57 nariadenia č. 883/2004 o\nkoordinácii predpisov sociálneho zabezpečenia zohľadnilo aj doby poistenia kratšie ako jeden rok, ktoré\nžalobca získal v Nemecku, Rakúsku a Česku.\n3. Proti rozhodnutiu z 29. októbra 2018 podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietol, že už\nod r. 2001 mal problémy s chrbticou, ktoré sa zhoršovali; ak by sa mu poskytla zdravotná starostlivosť,\nmohlo sa úrazu predísť. Okrem toho nesúhlasil s ustálenou príčinou pádu: trval na tom, že z múrika\nriadne zoskočil na pätu, pri doskoku však ucítil výraznú bolesť v chrbtici, načo stratil vedomie a spadol.\nGenerálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo 6. augusta 2019 odvolaniu nevyhovel (hoci formálne zmenil\njeho výrok), pretože vplyv alkoholu na úraz bol dostatočne zdokumentovaný a lekárske správy a nálezy\nnesvedčili o takých problémoch s chrbticou pred úrazom, ktoré by opodstatňovali invaliditu. Krajský\nsúd v Žiline však rozsudkom sp. zn. 29 Sa 35/2019 zrušil toto rozhodnutie a vytkol žalovanej, že v\nsamotnom rozhodnutí riadne nevysvetlila mechanizmus vzniku úrazu. Zdôraznil, že ustanovenie § 111\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje, aby úraz bol v príčinnej súvislosti s vplyvom alkoholu; nestačí,\nže úraz sa stal v čase, kedy bola zranená osoba pod jeho vplyvom. Zároveň však krajský súd súhlasil\nso žalovanou, že mieru vplyvu alkoholu netreba dokazovať len vyšetrením krvi, a uložil jej zisťovať, či\nalkohol spôsobil zníženie ovládacích schopností žalobcu a tak prispel k vzniku úrazu.\n4. Žalovaná v ďalšom konaní zadovážila znalecký posudok G.. G. M. č. 23/2020 z 23. júna 2020, ktorý\nv podstate ustálil, že o vplyve alkoholu svedčia práve vzniknuté poranenia. Tie sú dôsledkom zníženia\nfyzických a psychických schopností, ktoré nastali kvôli vplyvu alkoholu, pričom znalec predpokladal,\nže žalobca javil známky strednej opitosti. Za triezva by si pri páde z jedného metra nemohol privodiť\nzranenia takého typu a takého rozsahu, aké si privodil. Na základe toho znaleckého posudku posudkový\nlekár ústredia žalovanej (pracoviska v Žiline) vypracoval nový odborný posudok o invalidite z 3. júla\n2020, v ktorom zhrnul závery znalca a zotrval na názore, že invalidita je dôsledkom stavu, ktorý si\nžalobca privodil požitím alkoholu. Vychádzajúc z tohto odborného posudku generálny riaditeľ žalovanej\nrozhodnutím z 9. júla 2020 rozhodol rovnako ako v predošlom rozhodnutí. Aj toto rozhodnutie však\nzrušil Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 24 Sa 26/2020, v ktorom vytkol, že z odpovedí znalca\nnebolo zrejmé, z akých rozhodných okolností vychádzal pri určení miery opitosti. Podľa názoru súdu pri\nnezistení hladiny alkoholu v krvi treba stupeň opitosti určiť na základe iných znakov.\n5. Žalovaná na to doplnila dokazovanie doplnením znaleckého posudku z 20. februára 2023. Na základe\nanamnézy, ktorú urobili lekári pri príjme, ale aj dostupnej zdravotnej dokumentácie v ňom znalec naďalej\npovažoval za preukázané, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu v čase, keď sa mu stal úraz. Podľa\nznalca „práve požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopnosti menovaného,\nv dôsledku ktorých došlo k vzniku uvedených zranení a následne aj invalidity“. Práve stredná opitosť sa\ntotiž vyznačuje okrem iného nekoordinovanými pohybmi či narušenou chôdzou. Znalec nepredpokladal,\nže by žalobca „triezvy liezol na 1m múrik“ a „že ak by aj spadol, tak by si spôsobil v triezvom stave\nuvedené poranenia. Išlo o 50 ročného muža, ktorý by mal mať pomerne dobré obranné mechanizmy,\nkomplexnú koordináciu, reflexy, ktoré by sa uplatnili pri páde. Skôr pri páde z 1 m múrika v triezvom\nstave by došlo k zlomenine predlaktia, zápästia, alebo členka, alebo len k odreninám“.\n6. Na základe tohto znaleckého posudku posudkový lekár opätovne posúdil stav žalobcu a v novom\nodbornom posudku o invalidite z 9. marca 2023 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčil opätovne na 75 % kvôli rozhodujúcemu postihnutiu podľa už cit. kap. VI odd. B pol. 7 písm. a)\nprílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Taktiež uviedol, že «podľa prepúšťacej správy z ortopedického\noddelenia, kde bol žalobca prijatý v deň úrazu, je dokumentovaná ebrieta, foetor ex ore (t. j. zápach z úst).\nŽalobca sám na tlačive „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ v bode 6. - V čase vzniku úrazu som\nbol(a) pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok: označil „áno“ s dopísaním „mierne“». Funkčný\nnález na chrbtici spred úrazu v júni 2017 podľa posudkového lekára neopodstatňoval uznanie invalidity,\nobjektívne neurologicky nebolo pred úrazom dokumentované trvalé ťažké postihnutie funkcie a často\nrecidivujúce, dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, ťažká porucha statiky alebo dynamiky\nchrbtice. Na podklade tohto posudku generálny riaditeľ v tu preskúmavanom rozhodnutí z 15. marca\n2023 znova zotrval na názore, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku požitia alkoholu, preto mu podľa\n§ 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí len polovica sumy invalidného dôchodku.\n7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej zotrvával na názore, že príčinou\njeho invalidity bolo predchádzajúce poškodenie krčnej chrbtice, nie vplyv alkoholu. Zníženie invalidného\ndôchodku na polovicu v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa neho prichádzalo\ndo úvahy, len ak požitie alkoholu bolo jedinou príčinou vzniku invalidity. Túto správnu žalobu však\nsprávny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. ZA-29Sa/6/2023-66. V odôvodnení odkázal na\nrozsudok sp. zn. 29 Sa 35/2019, v ktorom správny súd pripustil, že hladinu alkoholu v krvi možno\nzistiť odberom a vyšetrením krvi, dychovou skúškou prístrojom, ale aj určením stupňa opitosti lekárom\n\npodľa medicínskych klinických príznakov. Ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pritom\npredpokladá len požitie alkoholu, nie aj určitého minimálneho množstva. Požitie alkoholu počas konanie\npred žalovanou nepopieral ani sám žalobca, správny súd tak túto skutočnosť nepovažoval za spornú.\nDoplnenie znaleckého posudku z 20. februára 2023 podľa správneho súdu odstránilo nejasnosti\nohľadom mechanizmu pádu a vplyvu alkoholu na poškodenie zdravia. Konštatuje sa v ňom totiž porucha\nkoordinácie a spomalenie telesných pohybov, zníženie pozornosti či kritickosti. Posudkový lekár sa\ntiež dostatočne vyrovnal s vplyvom predchádzajúceho poškodenia krčnej chrbtice na možný vznik\ninvalidity. Námietku žalobcu, že úraz vznikol kvôli strate vedomie pri doskoku z múrika a že na túto\nokolnosť si spomenul až neskôr, považoval správny súd za účelovú. To, že žalobca z múrika spadol,\nsa totiž konštatuje aj v zápisnici o ústnom pojednávaní 1. októbra 2018 pred posudkovým lekárom,\nktorú žalovaný bez námietok podpísal. Žalovaná tak správne ustálila, že žalobca sa stal invalidným\nv dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu. Pre taký prípad ustanovenie § 111 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. žalovanej ukladá priznať invalidný dôchodok len v polovičnej výške a nedáva\njej oprávnenie uvažovať, či k zníženiu pristúpi.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. V súvislosti s ustanovením § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zopakoval svoje\nnámietky, že 1. žalovaná ako orgán verejnej správy musí skúmať príčinnú súvislosť medzi požitím\nalkoholu a vznikom invalidity a 2. pochybuje o súlade tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky.\n(1.) Podľa žalobcu gramatický výklad tohto ustanovenia vedie k záveru, že sa môže uplatniť, len ak\nbolo požitie alkoholu rozhodujúcou príčinnou vzniku invalidity. Hlavnou príčinou vzniku jeho invalidity\nvšak bolo predchádzajúce ochorenie chrbtice. Takisto súdy v predchádzajúcich zrušujúcich rozsudkoch\nvychádzali z toho, že treba skúmať mieru ovplyvnenia alkoholom a až na základe toho rozhodnúť, či\nmožno použiť cit. ust. § 111 ods. 1. Správny súd však v napadnutom rozsudku uviedol, že pri zistení\npožitia alkoholu nemá žalovaná na výber, či danú normu aplikuje. Podľa žalobcu tak správne súdy\nnevykladajú normu jednotne. (2.) K otázke nesúladu tohto ustanovenia s ústavou žalobca zdôraznil,\nže zákonodarca tu vybral len dva druhy nežiaduceho konania, aj keď existujú aj iné (napr. prejedanie,\nnezdravé stravovanie, fajčenie, absencia pohybu), s ktorými rovnakú sankciu nespája. Na takéto\nrozlišovanie nie je racionálny dôvod, a preto je tým porušený princíp rovnosti, podľa ktorého sa v\nobdobných prípadoch musí postupovať obdobne. Ďalej žalobca vyjadril názor, že ustanovenie § 111 ods.\n1 cit. zák. v skutočnosti normuje sankciu, ktorá nie je určitá, pri každom poistencovi bude iná (v závislosti\nod výšky a trvania poberania invalidného dôchodku) a niektorí budú za svoje konanie sankcionovaní\naj niekoľko rokov. V porovnaní napr. s peňažným trestom za trestné činy ide o neprimeranú sankciu.\nUvedené ustanovenie navyše nerozlišuje prípad, kedy išlo o jednorazové zlyhanie poistenca. Podľa\nžalobcu tak môže byť v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 ústavy, a preto navrhol, aby kasačný súd\nprerušil konanie a podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky.\n9. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže rozhodnutie správneho súdu považuje za\nsprávne.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym\nsúdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods.\n2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).\nIII.A K námietke príčiny vzniku invalidity\n11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi priznala len\nzníženú sumu invalidného dôchodku, keďže sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si sám privodil\npožitím alkoholu. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na invalidný dôchodok,\nak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku\ninvalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný\ndôchodok. Podľa § 71 ods. 1 cit. zák. je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav\nmá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu tejto schopnosti je\nuvedená v prílohe č. 4 (ods. 5) a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou\npríčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí (ods. 6). Podľa § 73 ods. 1 cit. zák. sa potom suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má\npercentuálny pokles tejto schopnosti o viac ako 70 %, určí ako súčin priemerného osobného mzdového\nbodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku\n\nktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového\nveku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň podľa § 111 ods. 1 cit. zák. platí, že suma invalidného\ndôchodku sa kráti o polovicu, ak sa poistenec stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám\npožitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.\n12. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé (a v kasačnom konaní nebolo sporné), že žalobca má\nzdravotné postihnutie, ktoré opodstatňuje jeho invaliditu v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nSporným zostalo, či boli dôvody na použitie cit. § 111 ods. 1 tohto zákona. Správny súd v napadnutom\nrozsudku dostatočne jasne a presvedčivo vysvetlil, prečo považuje za správny záver žalovanej, že\nžalobca v čase úrazu bol pod vplyvom alkoholu (prijímacia správa lekára, prejav žalobcu v žiadosti\no nemocenské), čo nepopieral ani on sám. Kasačný súd sa stotožňuje aj s názorom žalobcu, že\npodmienkou obmedzenia sumy dávky podľa cit. ustanovenia je, aby invalidita nastala práve v dôsledku\ntoho, že požil alkohol. Podľa judikatúry je úlohou žalovanej preukázať, že požitie alkoholu u danej\nosoby spôsobilo také zníženie fyzických a psychických (rozlišovacích a ovládacích) schopností, že si\ntým privodila úraz spôsobujúci invaliditu. Nie každá invalidita, ktorá vznikla po požití alkoholu, musí byť\njeho dôsledkom, ale musí medzi nimi existovať príčinná súvislosť (porov. napr. rozsudky Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So 17/2012 alebo sp. zn. 1 So 23/2013). O takú príčinnú súvislosť\nide vtedy, ak zníženie fyzických a psychických schopností pod vplyvom alkoholu sa prejavilo tým, že\npoškodený sa ocitol v riziku, ktorému by sa bez tohto vplyvu vyhol, alebo nebol schopný zabrániť\nnásledkom, ktorým by bez tohto vplyvu mohol zabrániť alebo ich aspoň obmedziť. Inak povedané,\nnásledky úrazu sú v príčinnej súvislosti s vplyvom alkoholu, ak by bez tohto vplyvu boli tieto následky\naspoň sčasti miernejšie (tzv. condicio sine qua non, ktorý je štandardným testom príčinnej súvislosti,\nporov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 77/2022, ale aj Novotná,\nM. O kauzalite, jej ustálení a špecifických prípadoch kauzality. In: Súkromné právo 2/2023, s. 38).\n13. Skoršie zrušujúce rozsudky sp. zn. 29 Sa 35/2019 a 24 Sa 26/2020 žalovanej vytkli nedostatočné\nodôvodnenie záveru o použití ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a chýbajúce\ndokazovanie, ktoré by potvrdilo existenciu príčinnej súvislosti medzi zisteným požitím alkoholu a\npoškodením zdravia žalobcu, ktoré je príčinou invalidity. Už správny súd v tu napadnutom rozsudku však\ndostatočne objasnil, že doplnením znaleckého posudku z 20. februára 2023 znalec zrozumiteľne potvrdil\ntúto príčinnú súvislosť. Znalec ozrejmil, že v triezvom stave by si žalobca nespôsobil zranenia v takom\nrozsahu a takého druhu, aké u neho nastali. Žalobca ako 50 ročný muž by podľa znalca mal pomerne\ndobré obranné mechanizmy, komplexnú koordináciu a reflexy, ktoré by za triezva uplatnil pri páde. Inak\npovedané, žalobca by sa reflexívne alebo cielene pred pádom chránil rukami, čo by mohlo viesť k ich\nzlomenine, pomliaždenine alebo odrenine, no nie k úrazu krčnej chrbtice. Práve vplyv požitého alkoholu\nna žalobcu znamenal zníženie a oslabenie jeho (obranných a ochranných) schopností, ktoré takéto\nzranenia umožnili. Len v záujme úplnosti treba dodať, že otázka príčinnej súvislosti by skutočne mohla\na mala byť vyriešená inak, ak by bola opodstatnená obrana žalobcu, že z múrika nespadol, ale zoskočil\na pri doskoku stratil vedomie. Potom by totiž zníženie a oslabenie jeho schopností bolo dôsledkom\nbezvedomia, nie vplyvu alkoholu. Správny súd sa však správne nestotožnil s touto obranou, pretože\nodporovala žalobcovým vyjadreniam počas konania pred žalovanou, osobitne na ústnom pojednávaní\n1. októbra 2018.\n14. Kasačný súd sa tak zhoduje so správnym súdom, že žalovaná v tu preskúmavanom rozhodnutí\nodstránila skôr vytýkané nedostatky dokazovania a správne ustálila, že žalobcov úraz (poškodenie\nkrčnej chrbtice) je v priamej príčinnej súvislosti s jeho stavom (zníženými a oslabenými fyzickými a\npsychickými schopnosťami), ktorý si privodil požitím alkoholu. Rovnako žalovaná ustálila, že pred týmto\núrazom žalobca netrpel takým zdravotným postihnutím, ktoré by opodstatňovalo invaliditu; takisto žiaden\nz posudkov nezistil, že by dovtedajšie problémy žalobcu s chrbticou uľahčili alebo zhoršili vznik jeho\núrazu. Na základe toho sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom aj so žalovanou, že boli splnené\npodmienky obmedzenia sumy invalidného dôchodku podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak\nsú naplnené znaky hypotézy (skutkovej podstaty) tejto normy, žalovaná nemôže voľne uvažovať, či k\nzníženiu pristúpi alebo nie. Skoršie zrušujúce rozsudky súdov však v tomto smere neuviedli nič iné\n- všetky totiž vychádzali z konceptu príčinnej súvislosti medzi vplyvom požitého alkoholu a utrpeným\npoškodením zdravia, no ani v jednom z nich neprejavil správny súd názor, že ak je takáto príčinná\nsúvislosť preukázaná, žalovaná má na výber, či pristúpi k obmedzeniu sumy invalidného dôchodku alebo\nnie. Preto nemožno súhlasiť s námietkou, že by sa správny súd v napadnutom rozsudku odklonil od\nprávnych názorov vyjadrených v skorších zrušujúcich rozsudkoch správnych súdov v tejto veci.\nIII.B Námietka nesúladu § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s ústavou\n15. Na úvod treba poznamenať, že žalobca explicitne odkazuje iba na čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 3\nústavy. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát,\n\nktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu\ntoto ustanovenie vyjadruje „najvšeobecnejší princíp“, ktorý sa v Slovenskej republike uplatňuje a od\nktorého sa odvíjajú jednotlivé základné práva a slobody, ktorých porušením automaticky dochádza aj\nk porušeniu toho princípu (napr. PL. ÚS 1/2017). Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia\nzákladných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nČlánok 13 ústavy celkovo tiež vyjadruje univerzálnu normu, ktorá stanovuje všeobecné kritériá možného\nobmedzenia základných práv a slobôd (napr. PL. ÚS 10/2013). Oba články ústavy sú všeobecnými\nnormami, ktoré ako také majú charakter všeobecných ústavných princípov, a ktoré nadobúdajú svoj\nkonkrétny zmysel až v spojení s konkrétnymi dotknutými základnými právami a slobodami. Nemajú však\ncharakter základného práva a slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne domáhať pred\nústavným súdom (porov. napr. I. ÚS 518/2013, PL. ÚS 14/2014, PL. ÚS 19/2018).\n16. Hoci žalobca žiadne konkrétne ústavné právo, ktoré by mohlo byť dotknuté, neoznačil, mohlo by\nbyť „v hre“ právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1\nústavy. Priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. totiž predstavuje\nrealizáciu uvedeného základného práva (napr. III. ÚS 10/2018). Treba však zdôrazniť, že podoba a\nobsah hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v podstatnej miere závisí od ekonomických a\nhospodárskych možností štátu. Zároveň je pre ne podstatné, že sa ich podľa čl. 51 ods. 1 ústavy\nmožno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Zákonodarca má tak väčší\npriestor na uváženie, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok ich bude garantovať (bližšie pozri\nnapr. PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 12/2014, PL. ÚS 9/2018, PL. ÚS 1/2023). Pri obmedzení\ntýchto práv postačuje, ak právna úprava sleduje nejaký legitímny cieľ a robí tak spôsobom, ktorý možno\noznačiť za rozumný prostriedok na jeho dosiahnutie, hoci nemusí ísť o ten najvhodnejší (napr. PL. ÚS\n16/2018). Proporcionalitu nerovnosti v sociálnych vzťahoch ústavný súd hodnotí z hľadiska cieľa právnej\núpravy a racionality jej dôvodov. Neústavnosť pritom signalizuje až extrémna disproporcionalita, resp.\nzásah do samotného jadra do práva podľa čl. 39 ústavy (porov. PL. ÚS 1/2023).\n17. Ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je prejavom hodnotovej voľby zákonodarcu\npristúpiť odlišne k situáciám, kedy určité zdravotné postihnutie vznikne v dôsledku toho, že sa poškodený\nsám dostal do stavu opitosti alebo pod vplyv omamných látok. Takáto hodnotová voľba je v súlade\ns hodnotovými voľbami v iných odvetviach právneho poriadku (hodnotová jednotnosť právnej úpravy\ntakýchto situácií). Aj v iných právnych odvetviach totiž zákonodarca zohľadňuje to, že sa osoba priviedla\ndo stavu opitosti alebo pod vplyv omamných látok (napr. trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného\nzákona, zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ak príčinou škody\nbolo, že bol zamestnanec pod vplyvom alkoholu, podľa § 196 Zákonníka práce a pod.). Podľa kasačného\nsúdu je základom tejto hodnotovej voľby úvaha, že alkohol a (niektoré) omamné látky sú síce dostupné,\nale zároveň je o nich známe, že znižujú rozlišovacie a ovládacie schopnosti človeka. Ak teda človek\ntakéto látky dobrovoľne požíva, dobrovoľne a vedome znižuje svoje schopnosti, čím zvyšuje riziko\nohrozenia seba, ale aj svojho okolia. Ako už bolo vysvetlené vyššie, zvýšenie rizika znamená, že\npoškodenie zdravia sa stáva pravdepodobnejším, teda môže vzniknúť aj v okolnostiach, kedy by za\ntriezva nevzniklo, prípadne sa môže prejaviť vážnejšími následkami, akým by sa za triezva dalo vyhnúť.\nAk potom zákonodarca nespôsobilosť na prácu, ktorá vznikla v dôsledku tohto vyššieho rizika, ktorému\nsa poškodený vystavil požívaním alkoholu a omamných látok, hodnotí inak než nespôsobilosť vzniknutú\nrizikom, ktorému sa nemohol vyhnúť ani za triezva, nemožno na tomto rozlišovaní vidieť nič extrémne\nnerozumné alebo disproporčné z hľadiska čl. 39 ods. 1 ústavy.\n18. Okrem toho treba vnímať, že ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa týka len\nstavov zníženia spôsobilosti ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alkoholu alebo omamných\nlátok. Obmedzenie sumy dávky podľa citovaných ustanovení sa netýka prípadov, kedy sú choroby\npodmieňujúce invaliditu priamym následkom požívania alkoholu, iných návykových látok alebo aj\nnezdravých životných štýlov (porov. napr. kapitolu V pol. 7 prílohy č. 4 cit. zák. - duševné poruchy a\nporuchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, ako alkoholizmus alebo toxikománia). Z\ntohto dôvodu neobstojí porovnávanie stavov uvedených v tomto ustanovení s následkami spôsobených\ndlhodobými škodlivými návykmi ako fajčenie, nezdravá strava či nedostatok pohybu, na ktoré poukazuje\nžalobca. Ani fajčenie, ani nezdravá strava ani nedostatok pohybu nespôsobujú zníženie ovládacích\nalebo rozlišovacích schopností, kvôli ktorým by človek nedokázal reagovať na hroziace ohrozenia\nalebo by dokázal reagovať len nedostatočne. Okrem toho, aj keby k takým zníženiam viedli, nástup\nich účinkov je omnoho dlhodobejší, pozvoľnejší a tým aj menej predvídateľný. Naproti tomu nástup\núčinkov alkoholu a omamnej látky je krátkodobý, takmer okamžitý, čím sú jeho následky pre požívateľa\nomnoho predvídateľnejšie a ľahšie sa im dá vyhnúť). Žalobcom zvolený komparátor s inými civilizačnými\nchorobami tak kasačný súd nepovažuje za vhodný.\n\n19. Konečne, kasačný súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že dotknuté ustanovenie\npredstavuje neurčitú a neprimeranú sankciu. Ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž\n(negatívnou) podmienkou nároku na plný invalidných dôchodok. Obmedzenie sumy dávky sa posudzuje\nspolu s ostatnými podmienkami na jej priznanie, pretože až naplnením všetkých zákonných podmienok\nvzniká nárok na príslušnú dávku, teda aj na invalidný dôchodok ako dávku invalidného poistenia [porov.\n§ 109 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 písm. b) prvým bodom cit. zák.]. Podmienku, že invaliditu si žiadateľ\nnespôsobil tým, že sa sám dostal do stavu opitosti, obsahoval zákon č. 461/2003 Z. z. skôr ako sa stal\nžalobcov úraz, teda sa ho ani nedotkla spätne. Obmedzenie sumy jeho invalidného dôchodku tak nie\nje následnou ujmou na už vzniknutom nároku žalobcu, pretože v tomto prípade mu na základe § 111\nods. 1 cit. zák. ani nemohol vzniknúť iný nárok než nárok v takto obmedzenej sume. V tomto prípade\ntak do úvahy neprichádza ani prípadný zásah do práva vlastniť majetok, za ktorý sa podľa ústavného\nsúdu, ktorý vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, považujú až priznané nároky\nalebo tzv. legitímne očakávania (napr. rozsudok z 8. januára 2009, Valkov proti Bulharsku, sťažnosť\nč. 2033/04; rozsudok z 7. júla 2011, Stummer proti Rakúsku, sťažnosť č. 37452/02; podobne nález\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 27/2014). Legitímne očakávania «poskytujú ochranu podľa čl. 1 ods.\n1 dodatkového protokolu [k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd] určitej nezávisle\nexistujúcej „majetkovej“ hodnote („asset“), ktorá však sama osebe musí mať dostatočný základ vo\nvnútroštátnom práve » (porov. nález sp. zn. PL. ÚS 8/2017). Judikatúra ESĽP tiež špecificky zdôrazňuje,\nže ustanovenie čl. 1 dodatkového protokolu nezaručuje právo na sociálne dávky (výhody) v určitej výške\n(porov. z nedávneho obdobia napr. rozhodnutie zo 17. októbra 2024, Gorbatko proti Ukrajine, sťažnosť\nč. 78382/12; rozhodnutie z 8. marca 2022, Traina Berto a ďalší proti Taliansku, sťažnosť č. 75505/12;\nrozsudok z 1. septembra 2022, P. C. proti Írsku, sťažnosť č. 26922/19). Vzhľadom na to, že ustanovenie\n§ 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje už samotnú výšku, v akej vznikne nárok na invalidný\ndôchodok v tam upravených prípadoch, nemožno povedať, že by nárok žalobcu na vyššiu dávku mal\npovahu už nadobudnutého majetku či legitímneho očakávania v uvedenom zmysle.\nIV.\nZáver\n20. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP)\nzamietol. Ešte predtým však zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa 100 ods. 1 písm. b) SSP.\n21. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n22. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}