{"guid": "bef20cf7-aef8-476e-bbcb-1d71e3b4e79b:50d98a6c-1119-4744-8d59-efd4111368ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200355.1", "spisova_znacka": "5Stk/10/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/10/2023 z 27. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. februára 2024, sp. zn. 5Stk/10/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200355.1", "identifikacne_cislo": "5022200355", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2024-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-47", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50d98a6c-1119-4744-8d59-efd4111368ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200355.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200355.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200355.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Stk/10/2023\n5022200355\n27. 02. 2024\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2024:5022200355.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Juraja Vališa LLM. a Mgr. Petra Macha, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. J. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. N. XXX, XXX XX\nT. N., právne zastúpený: JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti\nžalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom\nVysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚZA-OOP1-2022/019809-002 zo dňa 04.04.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Sa/30/2022 zo dňa 22. marca 2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Sa/30/2022 zo\ndňa 22. marca 2023 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2022/019809-002 zo\ndňa 4. apríla 2022 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj trov\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a konania pred správnym súdom\n1. Rozhodnutím žalovaného, tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu - Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OU - ZA\n- OVVS2-2022/004846 - 016 zo dňa 09.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto\nprvostupňovým rozhodnutím rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že uznal žalobcu vinným zo\nspáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým,\nže neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, keď dňa 04.05.2021 v čase okolo\n18.35 hod. v obci Veľké Rovné, v predajni COOP Jednota počas nákupu, po tom, ako ho policajná\nhliadka vyzvala, aby si nasadil ochranné rúško a prekryl si týmto horné dýchacie cesty, si ochranné\nrúško odmietol nasadiť, následne keď bol opakovane vyzvaný, aby policajnej hliadke preukázal svoju\ntotožnosť, túto preukázať odmietol.\n2. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 12\nods. 1 a § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu pokarhanie a zároveň mu podľa § 79 ods. 1 zákona\no priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- €.\n\n3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“), rozhodujúc o správnej žalobe\npodanej žalobcom, napadnutým rozsudkom, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP. tak,\nže žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania nepriznal.\n4. Právnu argumentáciu krajský súd oprel o ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch,\npričom podľa neho z tohto ustanovenia vyplýva, že priestupku sa dopustí každý, kto neuposlúchne výzvu,\nktorú verejný činiteľ urobil pri výkone svojej právomoci, t.j. právomoci zverenej mu zákonom. Výzva je\npritom bezprostredným úkonom. Ďalej krajský súd právne argumentoval ustanovením § 2, § 18 ods. 3 a\n§ 34 č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o policajnom zbore“). V podstate sa krajský\nsúd stotožnil s odôvodnením v rozhodnutí žalovaného.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného\n5. Žalobca ako sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti subsumoval pod\nustanovenie § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnutie\nžalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň požadoval plnú náhradu trov konania, z\ndôvodu úspechu vo veci.\n6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opísal priebeh správneho konania od doručeného „Rozkazu o uložení\nsankcie“, až po rozhodnutie žalovaného a rozsudku krajského súdu.\n7. K údajne spáchanému skutku sťažovateľom došlo dňa 04.05.2021, ergo počas tzv. druhého\nnúdzového stavu (ďalej len „núdzový stav“) vyhláseného na území Slovenskej republiky. Núdzový stav\nbol vyhlásený uznesením Vlády Slovenskej republiky, a to pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie\nnúdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,\nvojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 414/2020 Z. z.\n(ďalej len „Ústavný zákon o bezpečnosti“), s účinnosťou odo dňa 01.10.2020. Núdzový stav bol Vládou\nSlovenskej republiky päťkrát predĺžený. V čase údajne spáchaného skutku sťažovateľom išlo v poradí\no piate predĺženie núdzového stavu (odo dňa 29.04.2021 do 28.05.2021), núdzový stav bol napokon\nukončený „predčasne\" dňa 14.05.2021.\n8. Sťažovateľ poukazuje na úmysel ústavodarcu, ktorý inkorporoval do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky blanketovú ústavnú normu, a to článok 51 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších ústavných zákonov, ktorú vykonáva (výlučne) ústavný zákon č. 227/2002\nZ. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších ústavných zákonov.\n9. Sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že počas núdzového stavu mu nebola ústavne konformným\nspôsobom uložená povinnosť prekrytia dýchacích ciest, a teda sťažovateľ nemal povinnosť uposlúchnuť\nvýzvu príslušníkov policajného zboru ani i) na prekrytie si dýchacích ciest, a teda ani ii) preukázať svoju\ntotožnosť.\n10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ponúkol rozsiahlu analýzu blanketovej normy článku 51 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a Ústavného zákona o bezpečnosti štátu.\n11. Ústavný súd Slovenskej republiky sa počas trvania druhého núdzového stavu v Slovenskej republike,\nstotožnil s úmyslom ústavodarcu, čo možno odvodiť z jeho právneho názoru, cit. „Ústavný zákon o\nbezpečnosti štátu je samotnou ústavou predpokladaný predpis (čl. 51 ods. 2 a čl. 102 ods. 3). ... Táto\npozícia ústavného zákona o bezpečnosti štátu umocňuje právnu istotu tým, že je vopred jasné, ako bude\nštátna moc v osobitných situáciách postupovať a k základnému princípu materiálneho právneho štátu právnej istote - sa vyjadril skôr nasledovne, cit. „S uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem.“.\n\n12. Vzhľadom na to, že Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) jednotlivými uzneseniami\nobmedzila „len“ vybrané základné práva a slobody, resp. uložila len niektoré povinnosti obsiahnuté v\nkonkrétnych ústavných normách, ide o simplicitnú vec tak zo skutkového, ako aj právneho hľadiska.\nSudcovia všeobecných súdov nevykladajú tzv. pandémiu COVlD-19 (táto spadá do kompetencie iných\nodborníkov), ale vykladajú právne predpisy - zákony, medzinárodné zmluvy, úniové právo, ústavné\nzákony a Ústavu SR. Od vyhlásenia núdzového stavu a počas jeho trvania v prípade uplatnenia\nobmedzení základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd) lide o článok 5\nvykonávacieho ústavného zákona, a konkrétne jeden jeho odsek. Zároveň poukazoval na rímskoprávnu\nzásadu iura novit curia, ku ktorej sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky aj nasledovne, cit. „V\nprávnom štáte sa musí dôkladne uplatňovať zásada iura novit curia, ktorá predstavuje integrálnu súčasť\nspravodlivého procesu.\n13. Počas núdzového stavu v Slovenskej republike nemohli byť podľa zámeru ústavodarcu ukladané\npovinnosti prostredníctvom bežného zákonodarstva, ani podzákonnými právnymi predpismi, prípadne\nv nich obsiahnutými právnymi normami. Vláda (avšak žiadny iný organ verejnej moci) mohla obmedziť\nvýlučne základné práva a slobody, a uložiť výlučne povinnosti taxatívne špecifikované v Ústavnom\nzákone o bezpečnosti v znení ústavného zákona č. 344/2015 (ďalej len „Ústavný zákon o bezpečnosti\n2015“) do 28. decembra 2020, teda počas prvého a druhého núdzového stavu, resp. v Ústavnom zákone\no bezpečnosti v znení ústavného zákona č. 414/2020 (ďalej len „Ústavný zákon o bezpečnosti 2020“)\nod 29. decembra 2020, teda počas druhého a tretieho núdzového stavu.\n14. Sťažovateľ má za to, že nesprávnym právnym posúdením veci, krajský súd odoprel spravodlivosť.\nObjektívne právo má v materiálnom právnom štáte plniť najmä svoju elementárnu funkciu, a tou je slúžiť\nlegitímnym potrebám ľudí.\n15. Za odopretie spravodlivosti je treba považovať nielen situáciu, kedy je jednotlivec úplne zbavený\nmožnosti k súdu pristúpiť, ale aj situáciu, kedy stanoveným postupom svoje právo pred súdom uplatnil,\navšak ten dospel výkladom procesných predpisov k záveru, že jednotlivcovi ochrana práv v takejto\nmiere nenáleží a formalisticky sa odmietol námietkami účastníka konania zaoberať. Ústavne nesúladný\nvýklad zákona má tak za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Jedným z prejavov zásady iura novit\ncuria je totiž aj nutnosť, aby súd predvídal účinky výkladu zákona na procesnoprávne a hmotnoprávne\npostavenie účastníkov. „Všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú\npovinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti.\".\n16. Krajský súd v bode 12. rozsudku inter alia uviedol, cit. „spisový materiál v časti týkajúcej sa\npodozrenia zo spáchania priestupku neprekrytia horných dýchacích ciest podľa § 56 ods. 1 písm.\nf/ zákona č. 355/2007 Z. z. bol postúpený na ďalšie konanie policajným orgánom listom zo dňa\n04.05.2021 na Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline. (...). Krajský súd dodáva,\nže podozrenie zo spáchania priestupku spočívajúceho v neprekrytí horných dýchacích ciest nebolo\npredmetom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a ani žalovaného ako odvolacieho orgánu, a\ntým následne okolnosti z podozrenia tohto priestupku, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe,\nsa nemohli stať predmetom preskúmavania v súdnom konaní.“ S právnym názorom krajského súdu\nsa sťažovateľ nestotožňuje, pretože vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia o tom, či spáchal alebo\nnespáchal priestupok počas trvania núdzového stavu z dôvodu neprekrytia dýchacích ciest je meritórnou\nprávnou otázkou, kedy bez vyriešenia (tzv. predbežnej otázky) nemohol krajský súd rozhodnúť o tom, či\nsťažovateľ mal, alebo nemal povinnosť uposlúchnuť výzvu verejného činiteľa na prekrytie si dýchacích\nciest.\n17. Sťažovateľ ďalej analyzuje judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky počas tzv.\nkrízového stavu.\n18. Pripomenul, že sťažovateľ na rozdiel od obyvateľov v iných európskych krajinách nemohol žiadať\nv rozpore s článkami 6 a 13 Dohovoru o súdne preskúmanie vyhlášok ÚVZ v správnom súdnictve, čím\nSlovenská republika významne porušila svoje záväzky vyplývajúce z tejto medzinárodnej zmluvy.\n19. K výzve príslušníkov policajného zboru dňa 04.05.2021 sťažovateľ upriamuje pozornosť na bod 18.\nrozsudku krajského súdu v časti, cti. k splneniu podmienok pre aplikáciu takto vymedzenej skutkovej\npodstaty (pozn. § 47 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch) dôjde vtedy, ak adresát výzvy, ktorá bola\nvykonaná bezprostredne (a to aj bez predchádzajúcej komunikácie s adresátom), pri výkone právomoci\n\nverejného činiteľa jeho výzvu adresát neuposlúchne, teda sa správa v rozpore s výzvou. Z dôvodov\nuvedených v tejto sťažnosti má sťažovateľ za to, že v čase údajne spáchaného priestupku žalobcom\nnešlo o výkon právomoci verejného činiteľa, keďže. si príslušníci policajného. zboru neplnili úlohy\nzverené im zákonom o policajnom zbore.\n20. Príslušníci policajného zboru mali v rámci plnenia si úloh postupovať podľa § 2 ods. 1 zákona o\npolicajnom zbore. Krajský súd v bode 19. rozsudku vyhodnotil legitimitu zásahu príslušníkov policajného\nzboru acontrario, keď konštatoval, že príslušníci policajného zboru boli oprávnení cit. „k uskutočneniu\nvýzvy žalobcovi, ktorá bola konkrétna a adresná, ak práve v rámci plnenia úloh vyzvali, aby si sťažovateľ\nnasadil rúško a prekryť si týmto horné dýchacie cesty, čo odmietol vykonať a následne bola daná výzva,\naby policajnej hliadke preukázal svoju totožnosť, čo odmietol.\n21. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o spáchaní priestupku sťažovateľom podľa §\n47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch (bod 21., 22. a 23. rozsudku). Sťažovateľ opätovne akcentuje,\nže výzva policajta musí mať zákonný dôvod.\n22. Sťažovateľ má za to, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPostupom všeobecného súdu došlo k odopretiu spravodlivosti ako základného princípu demokratického\na právneho štátu. Princíp spravodlivosti je označovaný aj ako princíp materiálneho právneho štátu.\n23. Vo vzťahu k zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú garantované Dohovorom,\nodkazuje žalobca per analogiam na prípad Berecová v. Slovensko, v ktorom Európsky súd pre ľudské\npráva dospel k záveru o porušení článku 8 Dohovoru z dôvodu, že na prípad sťažovateľky bola\naplikovaná zákonná úprava, ktorá bola v rozpore s článkom 41 ods. 4 Ústavy SR. ESĽP.\n24. Pokiaľ by sa kasačný súd, rozhodujúci o predloženej kasačnej sťažnosti, stotožnil s úvahami o\nneústavnosti zásahov do základných práv a slobôd (ľudských práv a základných slobôd) - žalobcu\ns tým, že iné ako Ústavným zákonom o bezpečnosti 2020 predpokladané (ani) ukladanie povinnosti\npočas trvania núdzového stavu neboli prípustné, môže konanie prerušiť a vyvolať pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky konanie o súlade právnych predpisov. Pokiaľ však dôjde v konaní pred\nkasačným súdom k výkladu právnych predpisov inak, ako ústavne konformným spôsobom, sťažovateľ\nzváži podanie ústavnej sťažnosti a následne sťažnosti na ESĽP, ktorý v prípade aplikácie zákona\nnesúladného s Ústavou Slovenskej republiky, alebo ústavným zákonom konštatuje porušenie ľudského\npráva alebo základnej slobody z dôvodu porušenia požiadavky „zákonnosti” bez skúmania toho, aký cieľ\nnamietaný zásah do ľudských práv sledoval a či bol tomuto cieľu primeraný.\n25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\nsťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia krajským súdom. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako nedôvodnú\nzamietol správnu žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti\nverejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa sťažovateľ dopustil\ntým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, keď dňa 04.05.2021, v čase\nokolo 18.35 hod. v Obci Veľké Rovné, v predajni COOP Jednota počas nákupu, po tom, ako ho policajná\nhliadka vyzvala, aby si nasadil ochranné rúško a prekryl si týmto horné dýchacie cesty, si ochranné\n\nrúško odmietol nasadiť, následne keď bol opakovane vyzvaný, aby policajnej hliadke preukázal svoju\ntotožnosť, túto preukázať odmietol. Za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 1, § 47 ods.\n2 zákona o priestupkoch bola sťažovateľovi uložená sankcia a to pokarhanie a zároveň bol sťažovateľ\npovinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €.\n28. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade posúdenia zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, nachádzame sa v právnom režime správneho trestania.\n29. V prvom rade kasačný súd poukazuje na to, že skutkový stav je medzi oboma účastníkmi nesporný,\nt.j. priebeh skutku ako bol opísaný prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným v rozhodnutiach,\nsťažovateľ nepopiera.\n30. Ako však vyplýva z rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, sťažovateľ bol\nuznaný vinným za spáchanie priestupku, ktorý nespočíval v tom, že sťažovateľ nemal prekryté horné\ndýchacie cesty, ale mal spočívať v tom, že neuposlúchol celkom dve výzvy policajného orgánu - výzva na\nprekrytie horných dýchacích ciest a následne výzva na preukázanie sa preukazom totožnosti. Tieto výzvy\nmali byť sťažovateľovi adresované podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Za neuposlúchnutie\ntýchto dvoch výziev bola sťažovateľovi uložená len jedna sankcia - pokarhanie.\n31. Vo vzťahu k prvému skutku ( prvej výzve ) - neuposlúchnutie výzvy na prekrytie horných dýchacích\nciest kasačný súd uvádza, že podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, priestupku sa\ndopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Z tohto zákonného\nustanovenia teda vyplýva, že policajt nemôže vyzývať na splnenie akejkoľvek povinnosti, ale len\npovinnosti uloženej v zákone. Z rozhodnutia žalovaného, ani z napadnutého rozsudku krajského súdu\nnevyplýva, aký výkon právomoci policajt vykonával, keď vyzýval sťažovateľa na prekrytie horných\ndýchacích ciest. Absentuje právne posúdenie ohľadom výkonu právomoci policajta, či daná výzva\npolicajta na prekrytie horných dýchacích ciest je priestupkom. Žalovaný a ani krajský súd sa vôbec\nnevysporiadali s právnou kvalifikáciou daného skutku v zmysle naplnenia zákonnej podmienky výkonu\nprávomoci policajta.\n32. Žalovaný opakovane tvrdil a zotrvával na tom, že predmetom konania nie je priestupok na úseku\nverejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia, na ktoré konanie je príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v\nŽiline (neprekrytie horných dýchacích ciest), ale predmetom konania je len priestupok proti verejnému\nporiadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch.\n33. Ako už bolo kasačným súdom uvedené, v rozhodnutí žalovaného a prvostupňovom rozhodnutí\nabsentuje právne posúdenie výkonu právomoci policajta vo vzťahu k prvej výzve adresovanej\nsťažovateľovi. V ustanovení § 34 zákona o policajnom zbore, ako spoločnom ustanovení sa uvádza,\nže každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon\njeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Kasačný súd\nkonštatuje, že nebolo žalovaným preukázané, že z ustanovení § 17 až 33 zákona o policajnom zbore,\nani z iných osobitných predpisov vyplýva právomoc policajta vyzývať na prekrytie horných dýchacích\nciest. Táto jeho konkrétna právomoc nevyplýva ani z ustanovenia § 2 zákona o policajnom zbore.\n34. Čo sa týka druhého skutku (druhej výzvy) - neuposlúchnutie výzvy na preukázanie totožnosti\nsťažovateľa, kasačný súd zistil, že žalovaný postupoval v zmysle zákonného ustanovenia § 18 ods.\n3 zákona o policajnom zbore, nakoniec však k predvedeniu sťažovateľa nedošlo, pretože sťažovateľ\ndobrovoľne nastúpil do policajného auta, kde bolo lustráciou zistené, že ide o sťažovateľa. Kasačný súd\nupriamuje žalovaného na skutočnosť, že v rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu\nabsentuje správna úvaha ohľadom uloženia jednej sankcie - pokarhanie za dva skutky.\nIV.\nZáverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP),\n\nrovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191\nods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa\n§ 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n36. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie.\nŽalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi - sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sa/30/2022", "guid": "7fedeb6e-d8cf-4e57-8b70-bac3a2eb92d9:2064ca1b-0a8f-4bc5-a4ca-5979b9d15661", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}