{"guid": "492101e3-92c3-4e3e-a39d-64bac0647857:86f5f77e-f1dc-4124-9455-098361247280", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1", "spisova_znacka": "1Sfk/98/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/98/2022 z 31. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2024, sp. zn. 1Sfk/98/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1", "identifikacne_cislo": "5020200027", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86f5f77e-f1dc-4124-9455-098361247280", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/98/2022\n5020200027\n31. 01. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:5020200027.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) : NeoTec Martin, s.r.o., so sídlom\nBrezová 13, 036 01 Martin, IČO: 31 595 375, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom\nKálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102455767/2019 zo dňa 29. októbra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 30S/16/2020-208 zo dňa 31. marca 2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/16/2020-208\nzo dňa 31.marca 2022 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102455767/2019 zo dňa 29.októbra\n2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania z a m i e t a.\nIII. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa alebo správca\ndane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100344791/2019\nzo dňa 31.januára 2019 a Protokol č. 100431411/2019 zo dňa 31.januára 2019. Daňovou kontrolou\nbolo zistené, že spoločnosť NeoTec Martin, s.r.o. si v zdaňovacom období december 2016 uplatnila\nodpočítanie dane vo výške 4 100,40 eur z dodávateľskej faktúry č. 160061 zo dňa 31.novembra 2016\nod spoločnosti TK WLP s.r.o. za odvysielanie reklamných spotov za mesiac november 2016 na základe\nrámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci o zabezpečení reklamy na veľkoplošných obrazovkách.\nOdpočítanie dane bolo preukázané len samotnou faktúrou (s prílohami) bez ďalších relevantných\ndôkazov. Žalobca uviedol, že spoločnosť TK WLP s.r.o. bola sprostredkovateľom reklamných služieb,\npričom išlo o odvysielanie podnikateľskej činnosti žalobcu na LED obrazovkách realizovaných\nsubdodávateľom TREZ Slovakia s.r.o., Kysucká 62 Košice -mestská časť Západ.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101337107/2019 zo dňa 3.júna 2019 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) daňovému subjektu NeoTec Martin, s.r.o. podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n\n(ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 4 100,40 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie december 2016.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 102455767/2019 zo dňa 29.októbra 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom správcu\ndane ako i s jeho právnym posúdením. Podľa žalovaného dodanie sa ukázalo len ako formálne, nebolo\npreukázané, že predmet uvedený na faktúrach od dodávateľov bol pravdivý, a že týmto dodávateľom\nvznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv platnom znení ( ďalej len „zákon o DPH“), ktorá po splnení ďalších zákonných podmienok zakladá\nnárok na odpočítanie dane u odberateľa v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.\n1 písm. a) zákona o DPH.\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Krajský súd konštatoval, že v zdaňovacom období december 2016 správca dane nepriznal žalobcovi\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa faktúry od dodávateľa žalobcu TK WLP s.r.o., Kutuzovova\n3828, 085 01 Bardejov za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 4.100,40 eur. Predmetom\ndodania bolo odvysielanie reklamného spotu na základe rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci o\nzabezpečení reklamy na vymedzených veľkoplošných obrazovkách zo dňa 29. januára 2016. Súčasťou\npripojeného administratívneho spisu je Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci v oblasti zabezpečenia\nreklamy zo dňa 29. januára 2016, faktúra č. 160061 zo dňa 31. novembra 2016, plány vysielania\nreklamných spotov na LED obrazovkách s identifikáciou miesta umiestnenia LED obrazovky, dátumu,\nčasu a počtu spotov odvysielaných za deň ako aj ceny, fotodokumentácie.\n5. Námietky žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca mienil upriamiť pozornosť\nsúdu na to, že ak daňový orgán nekoná v súlade so zákonom alebo koná nad rámec zákona, dochádza\nk porušovaniu subjektívneho práva daňového subjektu na zákonný postup daňového orgánu a uvádza\nlen všeobecné právne názory a závery ako aj odkazy na k týmto sa viažucu judikatúru a pri absencii\nvymedzenia konkrétnych rozporov a nesúladu rozhodnutia správcu dane a žalovaného ako aj ich\npostupov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí, správny súd v tejto časti žiadne konkrétne vecné\nhodnotenia a závery uviesť nemôže. V týchto žalobných bodoch totiž chýba spôsobilý predmet takéhoto\nhodnotenia správneho súdu, a teda konkrétna argumentácia žalobcu vymedzujúca rozpor rozhodnutia\nsprávcu dane alebo žalovaného, alebo ich postupov, ktoré predchádzali ich vydaniu, so zákonom.\n6. Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, žalobca namietal, že daňový poriadok\nneumožňuje vydať v daňovej kontrole dva protokoly z daňovej kontroly. Táto námietka správnym súdom\nnie je hodnotená ako dôvodná. Správny súd pri tomto konštatovaní poukazuje na právnu úpravu podľa\n§ 46 ods. 8 daňového poriadku. Táto právna úprava umožňuje správcovi dane vydať v rámci jednej\ndaňovej kontroly, predmetom ktorej sú viaceré zdaňovacie obdobia (§ 77 ods. 1 zákona o DPH), ako tomu\nbolo v predmetnom administratívnom konaní, samostatný protokol pre zdaňovacie obdobia, v ktorých\nrozdiel dane zistený nebol a samostatný protokol z daňovej kontroly pre zdaňovacie obdobia, v ktorých\ntakýto rozdiel dane bol daňovou kontrolou zistený. Na vydanie takýchto protokolov v daňovej kontrole\nsa potom viaže rozdielny režim ďalších úkonov správcu dane, a to konkrétne doručovanie protokolu s\nvýzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole podľa § 46 ods. 8, veta druhá daňového\nporiadku pre protokol týkajúci sa zdaňovacích období, v ktorých bol zistený rozdiel v sume dane, ktorú\nmal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť a doručenie protokolu týkajúceho\nsa zdaňovacích období, v ktorých rozdiel dane zistený daňovou kontrolou nebol, bez takejto výzvy\nna vyjadrenie sa k zisteniam v protokole. V oboch prípadoch dochádza k ukončeniu daňovej kontroly\ndoručením protokolu podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Postup správcu dane, ktorý vystavil\nv predmetnej daňovej kontrole dva protokoly (Protokol č. 100344791/2019 zo dňa 31.januára 2019 protokol so zisteniami porušení zákona o DPH a Protokol č. 100344789/2019 zo dňa 31.januára 2019 protokol bez zistení porušení zákona o DPH), teda v rozpore s úpravou § 46 ods. 8 daňového poriadku\nnebol a námietka žalobcu v tomto smere nie je správnym súdom vyhodnotená ako dôvodná.\n7. Rovnako podľa názoru krajského súdu nie je dôvodná námietka žalobcu o absencii vysporiadania sa s\ntouto námietkou žalobcu, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že tento už v rámci\npodrobného vysporiadania sa s touto námietkou (vznesenou daňovým subjektom už v rámci vyjadrenia\n\nsa k protokolu č. 100344791/2019 zo dňa 31.januára 2019) reagoval na túto námietku v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia a žalovaný sa s týmito závermi správcu dane stotožnil skonštatujúc v odvolacom\nkonaní, že správca dane postupoval v súlade so zákonom. V nadväznosti na to nie je rozhodnutie\nsprávcu dane v rozpore s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku a nie je možné skonštatovať ani\nrozpor napadnutého rozhodnutia s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku a postupu žalovaného pri\nrozhodovaní o odvolaní s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného (a ani postup\npredchádzajúci jeho vydaniu) v tejto časti nevykazuje rozpor so zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho\nzrušenie.\n8. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalobca ďalej namietal, že protokol z kontroly neobsahuje\npodstatnú náležitosť podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, teda uvedenie kontrolných zistení\na vyhodnotenie dôkazov. Ani táto námietka žalobcu správnym súdom nie je vyhodnotená ako\ndôvodná. Z obsahu protokolu číslo 100344791/2019 zo dňa 31.januára 2019, ktorý je súčasťou\nadministratívneho spisu, vyplýva konštatovanie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2016,\npokiaľ ide o vymedzenie náležitosti protokolu - preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenie\ndôkazov, to na strane 4 a nasl. Uvedená časť označeného protokolu spĺňajúca obsahovú požiadavku\nkladenú na protokol z daňovej kontroly podľa § 47 písm. h) daňového poriadku zahŕňa i sumarizáciu a\nvyhodnotenie dôkazov (strana 5 a nasl.) zo strany správcu dane, viažuce sa i k zdaňovaciemu obdobiu\ndecember 2016. V nadväznosti na takýto obsah protokolu z daňovej kontroly správny súd konštatuje,\nže samotný obsah protokolu z daňovej kontroly v označenej časti vyvracia uvedenú námietku žalobcu\na táto je vo väzbe na to hodnotená ako nedôvodná.\n9. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že správca dane odmietol vykonať dôkaz kontrolnými výkazmi\ndodávateľa, pričom tieto sú spôsobilé preukázať vznik daňovej povinnosti dodávateľa daňového\nsubjektu, nie je ani táto námietka dôvodná. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 2\ndaňového poriadku, v zmysle ktorej nie je správca dane pri vykonávaní dôkazov viazaný dôkaznými\nnávrhmi daňového subjektu. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že správca dane nie je povinný vykonať\nvšetky daňovým subjektom navrhnuté dôkazy a vždy je vecou jeho úsudku a vyhodnotenia, teda jeho\núvahy pri hodnotení relevantnosti a závažnosti navrhnutého dôkazu vrátane posúdenia schopnosti\nnavrhnutého dôkazu preukázať alebo nie skutočnosti relevantné pre správne určenie dane, či k\nvykonaniu daňovým subjektom navrhnutého dôkazu pristúpi a vykoná ho alebo nie.\n10. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal pri nadobudnutí pochybností o reálnom uskutočnení\nobchodov presne špecifikovať dôkazy, ktoré nad rámec zákona požaduje od žalobcu na preukázanie\ndeklarovaných obchodov, a to neurobil, len v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všeobecné\nkonštatovanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn.\n8Sžf/1/2018 a sp. zn. 6Sžfk/40/2018. Správny súd hodnotí tieto námietky ako nedôvodné.\n11. Správny súd v nadväznosti na rozsiahlu repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 26. januára\n2021 opätovne konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe\npodľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( ďalej aj „SSP“), sa v celom rozsahu uplatní zásada\nkoncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP. Nakoľko replika zo dňa 26.\njanuára 2021 bola učinená žalobcom po nastúpení účinkov koncentrácie, podrobil správny súd vecnému\nhodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane len tú\nargumentáciu podľa repliky žalobcu, ktorá bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas\npodanej správnej žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov.\n12. Správny súd konštatuje, že pre súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP rovnako pre znalecký\nposudok v zmysle § 207 CSP platí, že je relevantným dôkazom vtedy, pokiaľ posudzuje skutočnosti\nzaložené na vedeckých poznatkoch a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje len odborné\nvyjadrenie. Je teda podmienkou relevantnosti takéhoto posudku, že posudzuje skutkové okolnosti a\nnie právne otázky, teda nečiní právne posúdenie veci. V posudzovanej veci podľa objednávky žalobcu\nna vypracovanie znaleckého posudku bolo znalcovi zadané odpovedať výsostne len na právne otázky,\na to konkrétne sa zoberať splnením alebo nesplnením hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z\npridanej hodnoty podľa Smernice 2006/112/ES a zákona o DPH a stanoviť správnu výšku DPH. Na\ntúto otázku znalec v posudku aj odpovedal, a to v jeho časti III. záver na strane 44, kde uviedol,\nže relevantne a preukázateľne stanovil celkový oprávnený nárok platiteľa DPH na odpočítanie DPH\nv úhrnnej výške 96.855,86 eur a na strane 45 prijal záver, že hmotnoprávne zákonné podmienky na\n\nuplatnenie práva na odpočítanie DPH boli splnené tak, ako sú hmotnoprávne odôvodnené v časti 2.2.1\nznaleckého posudku. Znalecký posudok sa tak nevyjadroval ku skutkovým otázkam, na ktoré treba\nvedecké poznatky, ako to má na mysli práve úprava podľa § 207 ods. 1 CSP, ale právne posúdil vec, čo je\nv rozpore so zákonnou úpravou podľa § 207 ods. 2 CSP v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku,\npodľa ktorého v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa\nk právnemu posúdeniu veci. Právne posúdenie veci totiž prináleží jedine súdu. Ani sám žalobca v\nkonaní pred správnym súdom nevymedzil konkrétne skutkové okolnosti, ku ktorým znalecký posudok\npredkladá, len uviedol, že jeho vypracovanie je potrebné pre správne posúdenie všetkých relevantných\nskutočností a pre dosiahnutie účelu správneho súdneho konania. Práve vzhľadom na to, že predložený\nznalecký posudok, ktorý je súkromným znaleckým posudkom H.. X. E., rieši výlučne právne posúdenie\nprejednávanej veci pred správnym súdom, nemôže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v danej veci\na je teda právne irelevantný, z ktorého dôvodu správny súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania\nznaleckým posudkom H.. X. E.. 03/2020 zo dňa 25.septembra 2020 zamietol.\n13. Podaním zo dňa 28.decembra 2021 žalobca dával do pozornosti aktuálnu judikatúru Súdneho\ndvora EÚ a súčasne správnemu súdu navrhol, aby prerušil súdne konanie podľa § 100 ods. 2 písm.\na/ SSP až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach vo veci C-154/20 účastníkov\nKemwater ProChemie s.r.o. c/a Odvolací finanční ředitelství, ktoré rozhodnutie môže mať zásadný vplyv\nna rozhodnutie v tejto veci. Alternatívne žalobca navrhol postupovať podľa § 100 ods. 1 písm. c/ SSP\na pre ten prípad, že správny súd nebude považovať prejudiciálne otázky Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky (ďalej len „NSS ČR“) za vecné vo vzťahu k predmetu tohto konania a súčasne má\npochybnosť o tom, či vie rozhodnúť o správnej žalobe, aby sám podal na SD EÚ návrh na začatie konania\no prejudiciálnej otázke majúc za to, že závery žalovaného a správcu dane v napadnutých rozhodnutiach\nsú v rozpore s výkladom práva EÚ; v podaní aj navrhol otázky, ktoré by správny súd mal SD predložiť.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský\nsúd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces ( § 440 ods.1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia\nnapadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutia finančných orgánov a vec vráti\npríslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto\nsťažnostné body:\n- nezohľadnenie argumentácie sťažovateľa uvedenej v replike, súd nesprávne pristúpil k posúdeniu\nargumentácie sťažovateľa uvedenej v replike, ktorú vo významnej časti posúdil ako vznesenie nových\nžalobných dôvodov uplatnených po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, nejednalo sa o nové\nžalobné námietky ale o rozvinutie argumentácie a doplnenie právneho zdôvodnenia k už vzneseným\nžalobným dôvodom;\n- nezohľadnenie návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok,\nsťažovateľ dal do pozornosti krajského súdu aktuálnu judikatúru SD EÚ, položenie prejudiciálnych\notázok zo strany NSS ČR vo veci C-145/20, súd riadne neuviedol dôvody, prečo nepovažuje za potrebné\notázku položiť, v tejto súvislosti je teda rozsudok nedostatočne odôvodnený;\n- sťažovateľ považuje právny názor krajského súdu týkajúci sa výkladu ustanovenia § 46 daňového\npriadku správnym orgánom za nesprávny, nakoľko správny orgán je oprávnený robiť len to, čo mu zákon\numožňuje, pričom príslušná právna norma tu správcovi dane ukladá vyslovene možnosť vydať v jednej\ndaňovej kontrole len jeden protokol;\n- vyhodnotenie žalobnej námietky krajským súdom poukazujúcu na nevykonanie zásadného dôkazu\n- kontrolných výkazov subjektu, ktorého sťažovateľ označil za dodávateľa zdaniteľného plnenia ako\nnedôvodnej, považuje sťažovateľ za absolútne nesprávny, odôvodnenie nevykonania uvedeného\n\ndôkazu zo strany správnych orgánov považuje sťažovateľ za nesprávne a neodôvodnené, kontrolný\nvýkaz považuje sťažovateľ za dôkaz, ktorý má svoju výpovednú schopnosť;\n- finančné orgány podľa názoru sťažovateľa tento dôkaz nevykonali preto, lebo si boli vedomé\nskutočnosti, že predmetné obchodné transakcie medzi TK WLP s.r.o. a sťažovateľom sú v nich uvedené\na takýto dôkaz a zistenie takejto skutočnosti by bolo v neprospech ich zámeru neuznať právo sťažovateľa\nna odpočítanie DPH;\n- TK WLP s.r.o. priznala v príslušnom čase daňovú povinnosť zo všetkých dodávok služieb vykonaných\nvoči sťažovateľovi, je nesprávnym právnym posúdením krajského súdu, ak kontrolné výkazy nepovažuje\nza dôkaz;\n- finančné orgány a krajský súd stotožniac sa s ich závermi a právnym posúdením vykonaných dôkazov\nneprimerane zaťažili daňový subjekt dôkazným bremenom žiadajúc ďalšie dôkazy, sťažovateľ trvá na\ntom, že už v daňovej kontrole uniesol svoje vlastné dôkazné bremeno, zabezpečil všetky dôkazy, ktoré\nbolo vzhľadom na prijaté plnenie rozumné a primerané od neho očakávať a to konajúc s odbornou\nstarostlivosťou;\n- nesprávne vymedzenie prenosu dôkazného bremena zo strany správneho súdu ako aj správnych\norgánov, pričom sťažovateľ argumentoval judikatúrou NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 8Sžfk/1/2018;\n- rovnako argumentoval tým, že skutočnosť, že dodávateľ sťažovateľa, resp. jeho subdodávatelia boli\nnekontaktní a nepredložili žiadne dôkazy na podporu svojich svedeckých výpovedí, nemožno pričítať\nna ťarchu sťažovateľa;\n- zároveň namietal, že správca dane ani žalovaný nepostupovali podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku,\nteda nevyzvali ho k podaniu vysvetlenia, týkajúce sa sťažovateľom navrhnutých dôkazov;\n- správny súd nesprávne vyhodnotil a zaujal nesprávne právne závery k znaleckému posudku č. 03/2020\nzo dňa 27.septembra 2020 vyhotoveného H.. X. E., súd sa mal podľa názoru sťažovateľa oboznámiť s\nmetodikou znaleckého skúmania a zdôvodnenia metodológie znalca pri znaleckom skúmaní a až potom\nz posudku vyvodzovať závery;\n- sťažovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá príslušný právny predpis na to, aby si uplatnil\nodpočet DPH;\n- sťažovateľ odmieta, že by správca dane jasne spochybnil reálne dodanie služieb podľa dodávateľských\nfaktúr, správny súd nesprávne vyhodnotil otázku splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH,\npoukázal v tomto smere na judikatúru SD EÚ vo veci sp. zn. C-430/19 z 04.06.2020, C-80/11 a\nC-142/11 z 21.06.2012, C-285/11 z 06.06.2012, C-18/13 z 13.02.2014, C-277/14 z 22.10.2015, C-446/15\nz 10.11.2016, C-610/19 z 03.09.2020.\n16. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ a položil\nv rámci prejudiciálneho konania nasledovné otázky:\n1) Je s právom Únie zlučiteľná vnútroštátna prax, ktorá podriaďuje uplatnenie práva na odpočítanie,\npokiaľ ide o DPH a daň z príjmov právnických osôb, tým, že dotknuté subjekty majú okrem daňovej\nfaktúry disponovať inými podpornými dokladmi, pričom disponujú aj niektorými inými dokladmi (ako\nnapríklad fotodokumentácia a svedecké výpovede), t.j. ďalšími dodatočnými podpornými dokladmi, ktoré\nvnútroštátne daňové predpisy jasne a presne nevymedzujú, a to aj v prípade, ak dotknuté subjekty nie\nsú schopné poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné?\n2) Bránia zásady neutrality, proporcionality a ekvivalencie uplatňovaniu práva na odpočítanie, pokiaľ\nide o DPH a daň z príjmov právnických osôb, v prípade dobromyseľnej obchodnej spoločnosti, ktorá\nz daňového hľadiska nedopustila pochybenia a ktorej sa odopiera právo na odpočítanie z dôvodu\ndaňového postupu jej dodávateľov, o ktorom sa predpokladá, že bol neprimeraný, a to na základe\nnedostatku dôkazov potvrdzujúcich svedecké výpovede dodávateľov bez toho, aby daňový orgán\nšpecifikoval aké dôkazy by boli považované za dostatočné, k čomu sa pridáva skutočnosť, že daňový\n\norgán nepredložil dôkaz o akejkoľvek činnosti, z ktorej by vyplývala daňová alebo trestnoprávna\nzodpovednosť uvedených dodávateľov?\n3) Ak by bolo potrebné na základe odpovedí na vyššie uvedené otázky nevyhnutné prísť k záveru, že\nexistencia plnenia z faktúr nebola relevantne spochybnená a daňové bremeno sa neprenieslo na daňový\nsubjekt, resp. že daňový subjekt podľa svojich najlepších možností dostatočne preukázal spoločnú\nexistenciu plnenia z faktúr, má sa Smernica č. 2006/112/ES vykladať tak, že bráni takej vnútroštátnej\nprávnej úprave a vnútroštátnej rozhodovacej praxi súdov alebo iných kompetentných orgánov, podľa\nktorej je možné právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatniť len v prípade, že daňový subjekt\npreukáže, že jej tovar alebo službu (zdaniteľné plnenie) dodala zdaniteľná osoba uvedená vo faktúre?\n4) Ak by bola odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná a daňový subjekt uvedenú dôkaznú povinnosť\nnesplní, pretože nebude dostatočne preukázané, že zdaniteľné plnenie dodala zdaniteľná osoba\nuvedená vo faktúre, možno tomuto daňovému subjektu odoprieť právo na odpočet dane na vstupe bez\ntoho, aby bolo preukázané, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že nadobudnutím tovaru\nalebo služieb zúčastňuje daňového podvodu?\n17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n18. Prejednávaná vec bola dňa 19.09.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/98/2022.\n19. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je\nkasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie\na po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\ndôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP.\n20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n21. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj\nprávne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s\nobdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane (rozsudok\nsp. zn. 10Sžfk/1/2021, 6Sžfk/2/2021 a sp. zn. 5Sfk/100/2022, pričom v uvedených rozhodnutiach\nkasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na\nďalšie konanie).\n22. Z vyššie uvedených vecí kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP osobitne poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/100/2022 zo dňa 26.10.2023 (zdaňovacie obdobie\nseptember 2016), ktorý sa týkal tej istej daňovej kontroly u žalobcu (zdaňovacie obdobia január 2016\naž december 2016). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto\nrozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje\na v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky\nodôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi\nodsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n\n23. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nevykonania dokazovania kontrolnými výkazmi dodávateľa v\nobdobnej veci totožného sťažovateľa s iným dodávateľom, avšak rovnakým modus operandi, kasačný\nsúd v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/1/2021 zo dňa 27. apríla 2022 uviedol:\n24. „27. Správca dane navyše ani celkom zrejme nevyčerpal všetky dostupné dôkazy, ktoré boli v konaní\nk dispozícii. Sťažovateľ dôvodne namieta nevykonanie kontrolných výkazov dodávateľa MMBC Alfa,\ns.r.o.. Kasačný súd je presvedčený, že i keď tento dôkaz sám o sebe nie je nespochybniteľný, tak stále\nmôže dopomôcť k dokresleniu skutkového stavu pre správcu dane. Totiž, ak by mal dodávateľ MMBC\nAlfa, s.r.o. v kontrolných výkazoch vedené faktúry, na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH,\ntak by tento dôkaz mohol, i keď len čiastkovo, preukazovať riadne vedenie týchto faktúr v účtovníctve\ndodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. a tým vyvracať tvrdenie správcu dane, že pokiaľ nie je možné skontrolovať\núčtovníctvo dodávateľa uvedeného na faktúre, tak nie je možné považovať faktúry za vierohodné,\npretože nie je možné zistiť, či má takýto subjekt vôbec tento doklad vo svojom účtovníctve zaúčtovaný\na daň odvedenú. Tento záver podporuje aj účel kontrolných výkazov, ktorý zákonodarca vyjadril v\ndôvodovej správe k novele uskutočnenej zákonom č. 360/2013 Z.z. nasledovne: „Kontrolný výkaz, ako\ndokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj\nvýstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Prostredníctvom automatizovaného\nsystému krížovej kontroly v ňom uvedených údajov bude finančná správa vedieť efektívne plánovať\ndaňové kontroly. Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného\nplnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere\ndane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a\nich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných\npovinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní. Krížovou kontrolou údajov, uvedených v\nkontrolných výkazoch vzájomne obchodujúcich platiteľov dane, bude možné napríklad:\n- odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody\n- odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, pričom\nodberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie\nfaktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry\n- monitorovať rizikových platiteľov dane\n- preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov“\n25. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, ktoré poukazovali na nesprávne vymedzenie prenosu\ndôkazného bremena a nesprávne vyhodnotenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH\npoukazuje kasačný súd na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sfk/34/2021 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom tento k argumentácii sťažovateľa ďalej uviedol:\n„13. ........ Kasačný súd súhlasí so záverom správneho súdu, podľa ktorého správca dane nie je povinný\nvykonať každý dôkaz navrhnutý daňovým subjektom. V zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku je však\npovinný pri vedení dokazovania čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Z vyššie citovaného rozsudku pritom\nvyplýva, že vykonanie dokazovania kontrolnými výkazmi dodávateľa môže výrazným spôsobom pomôcť\ndotvoriť zisťovaný skutkový stav. Kasačný súd súhlasí s tvrdením nachádzajúcim sa na s. 31 rozhodnutia\nsprávcu dane v tom, že kontrolné výkazy priamo nepreukazujú dodanie služby dodávateľom žalobcovi.\nPomáhajú však dotvárať celkový obraz o zdaniteľnom obchode. S ohľadom na uvedené skutočnosti\nkasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako dôvodnú.\n14. K posúdeniu námietok týkajúcich sa splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH\nkasačný súd uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú:\na) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté\ninou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne\nplnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne\npoužila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Tieto požiadavky pritom vyplývajú z ustanovení\n§ 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) smernice Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (porovnaj rozsudok\nsp. zn. 2Sfk/12/2021 z 29. mája 2023).\n15. V predmetnej veci nebola sporná existencia zdaniteľného plnenia, čo priznal aj žalovaný na\npojednávaní pred správnym súdom. Z uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie žalobcom\nvyplýva, že dodávateľ môže dodať tovar alebo službu aj subdodávateľsky.\n\n16. Žalobca v konaní netvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo priamo dodané jeho dodávateľom. V rámci\nkonania poukázal, že zdaniteľné plnenie bolo dodávané subdodávateľsky, kde vystupovali spoločnosť\nTREZ Slovakia s.r.o. a CreoArt s.r.o. Nie je pritom sporné, že žalobca komunikoval s dodávateľom,\nspoločnosťou TK WLP s.r.o.\n17. Pre posúdenie tejto veci považuje kasačný súd za zásadný rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie C-610/2019 z 3. septembra 2020, podľa ktorého: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,\nefektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe\nktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nzaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto\nnákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený\ntovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,\nčiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po\ndruhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.\n18. Predmetný rozsudok vyvracia tvrdenie žalovaného, že plnenie muselo byť realizované priamo\ndodávateľom žalobcu. Vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie je prelomový v tom, že\npre účely odpočtu DPH nemusí byť žalobcom určená totožnosť osoby, ktorá zdaniteľné plnenie reálne\ndodala. Ani zákon o DPH neustanovuje ako hmotnoprávnu podmienku dodanie zdaniteľného plnenia\npriamo dodávateľom. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) je odpočet DPH viazaný na uplatnenie tovarov a\nslužieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané. Z predmetného ustanovenia však nevyplýva, že by nemohli\nbyť dodané subdodávateľsky.\n19. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd vo svojom rozsudku nesprávne právne posúdil\nvec. Kasačný súd znovu zdôrazňuje, že nebol spor o existencii zdaniteľného plnenia a obchodného\nvzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou TK WLP s.r.o. v postavení dodávateľa. V zmysle citovaného\nrozsudku preto správny súd považoval za nesprávne právne posúdenie, ak správny súd za v súčasnosti\nzisteného skutkového stavu konštatoval správnosť záverov žalovaného a správcu dane o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.“\n26. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom\nsprávneho súdu, že znalecký posudok bol doručený správnemu súdu až po uplynutí lehoty na včasné\npodanie správnej žaloby. Vzhľadom k tomu sa týmto dôkazom správny súd nemohol zaoberať. Kasačný\nsúd dodáva, že bude potrebné, aby sa v ďalšom konaní žalovaný zaoberal s prípustnosťou predmetného\nznaleckého posudku a následne s jeho obsahom.\n27. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na prerušenie kasačného konania do rozhodnutia Súdneho dvora\nEÚ vo veci C 154/20 - Kemwater ProChemie kasačný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej\nveci bolo rozhodnuté rozsudkom C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021. Z uvedeného dôvodu kasačný\nsúd nepovažoval za potrebné konanie prerušiť a ani sa obrátiť na Súdny dvor EÚ s obdobnými\nprejudiciálnymi otázkami. Súdny dvor EÚ sa zaoberal problematikou preukázania osoby deklarovaného\ndodávateľa, ako hmotnoprávnej podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH. V prejednávanom\nprípade však zatiaľ nebolo ustálené, že sa jednalo o obdobnú situáciu, než akú riešil Súdny dvor EÚ,\nkeďže ani sťažovateľ a ani žalovaný netvrdili, že skutočným dodávateľom sťažovateľa síce nebola\nzdaniteľná osoba uvedená na faktúrach, ale išlo o iný subjekt s postavením zdaniteľnej osoby.\n28. K spôsobu uplatňovania a výkladu aktuálnej rozhodovacej činnosti SD EÚ kasačný súd odkazuje na\nsvoju novšiu rozhodovaciu činnosť - napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30. marca 2022 (body 50 až 63), či sp.zn. 10Sžfk/7/2021 zo dňa 25. mája\n2022 (body 29 až 38) a iné.\n\n29. Z dikcie kasačnej sťažnosti kasačný súd neposúdil časti týkajúce sa prerušenia konania a položenia\nprejudiciálnych otázok za návrh žalobcu, ale poukázanie na možnosť postupovať z úradnej moci týmto\nspôsobom. Z tohto dôvodu kasačný súd o prerušení konania nerozhodol procesným rozhodnutím.\nUvádza však, že súčasná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie dostatočným spôsobom rieši\nnastolený problém. Z tohto dôvodu by prerušenie tohto konania a obrátenie sa na Súdny dvor Európskej\núnie bolo nadbytočné (porovnaj k tomu rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-561/19 zo 6. októbra\n2021).\nVI. Záver\n30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP),\nrovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a\nprvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol,\nkasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP\nzmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n31. Kasačný súd sa oboznámil s podaniami sťažovateľa, administratívnym a súdnym spisom\nako aj označenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a kasačného súdu. Neidentifikoval pritom\nžiadne podstatné argumenty, s ktorými by sa kasačný súd v označených obdobných rozhodnutiach\nnevysporiadal a ani nezistil iné dôvody, pre ktoré by sa kasačný súd mal od záverov označených\nrozhodnutí kasačného súdu v obdobných veciach odchýliť.\n32. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie.\nŽalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,\nako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/16/2020", "guid": "ea272e3b-5307-420b-9176-69bd8eb28c5e:d37ffda3-7459-488e-9adc-45b7e8cfb2dd", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}