{"guid": "c718fc2c-f0ae-4129-bd50-83553ba055b9:08dc298d-a8e4-4802-88eb-009be38780c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200024.1", "spisova_znacka": "1Sak/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/22/2022 z 31. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2024, sp. zn. 1Sak/22/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200024.1", "identifikacne_cislo": "5020200024", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-111.odsek-1.pismeno-u", "nazov": "§ 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-111.odsek-1.pismeno-u", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-111", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08dc298d-a8e4-4802-88eb-009be38780c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200024.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200024.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sak/22/2022\n5020200024\n31. 01. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:5020200024.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X E.\nL. A. E. E., F., N., L. E. C., štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, prechodne bytom E.. F. XXXX/\nXE., XXX XX A., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom\nVojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a\ncudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-176-001/2019-SK zo dňa 31. októbra 2019, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/15/2020 - 146 zo\ndňa 23. júna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-3782-005/2019-PP zo dňa 05.08.2019 (ďalej ako „prvostupňové\nrozhodnutie“) zrušilo žalobcovi prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o\npobyte cudzincov“) z dôvodu, že žalobca sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu\nčasu udeleného pobytu v kalendárnom roku 2018. Súčasne bola žalobcovi podľa § 111 ods. 1 písm. p)\nzákona o pobyte cudzincov uložená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo\ndňa vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky z iného dôvodu.\n2. Prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že žalobca sa nezdržiaval na území Slovenskej\nrepubliky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018, pričom\npoukázal na priechodové pečiatky, ktorými je označený žalobcov cestovný doklad č. W.XXXXXXXXX\n(ďalej ako „cestovný doklad“). Cestovný doklad je pritom označený priechodovými pečiatkami\nnasledovne: (i) vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 11.01.2018 z leteckého hraničného priechodu\nLarnaka, Cyprus a následne výstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 14.01.2018 z leteckého\nhraničného priechodu Larnaka, Cyprus, (ii) vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 15.03.2018\nz leteckého hraničného priechodu Larnaka, Cyprus a následne výstupnou priechodovou pečiatkou\nzo dňa 18.03.2018 z leteckého hraničného priechodu Larnaka, Cyprus, (iii) vstupnou priechodovou\n\npečiatkou zo dňa 22.05.2018 z leteckého hraničného priechodu Wien - Schwechat, Rakúska republika\na následne výstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 25.05.2018 z leteckého hraničného priechodu\nWien - Schwechat, Rakúska republika (iv) vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 05.07.2018 z\nleteckého hraničného priechodu Praha - Ruzyně, Česká republika a následne výstupnou priechodovou\npečiatkou zo dňa 06.07.2018 z leteckého hraničného priechodu Praha - Ruzyně, Česká republika, (v)\nvstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 06.07.2018 z leteckého hraničného priechodu Larnaka, Cyprus\na následne výstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 08.07.2018 z leteckého hraničného priechodu\nLarnaka, Cyprus a (vi) vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 11.01.2019 z leteckého hraničného\npriechodu Larnaka, Cyprus a následne výstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 13.01.2019 z\nleteckého hraničného priechodu Larnaka, Cyprus.\n3. Prvostupňový správny orgán preto vzhľadom na tieto zistenia rozhodol tak, že žalobcovi prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov ruší z dôvodu, že sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času\nudeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018. Pri svojom rozhodovaní pritom vzal do\núvahy aj ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, a tiež čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) a dospel k záveru, že dôsledky zrušenia prechodného\npobytu nebudú mať na súkromný a rodinný život žalobcu taký dosah, ktorý by bol neprimeraný dôvodu\nzrušenia prechodného pobytu.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím PPZHCP-BB2-176-001/2019-SK zo dňa 31. októbra 2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol tak,\nže odvolanie v plnom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Žalobca podal na krajský súd (ďalej len „správny súd“) voči rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému\nrozhodnutiu správnu žalobu súčasťou ktorej bol aj návrh na priznanie odkladného účinku. Správny\nsúd uznesením sp. zn. 30S/15/2020 zo dňa 01. októbra 2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného\núčinku zamietol. Správny súd následne rozsudkom sp. zn. 30S/15/2022 zo dňa 23. júna 2022 (ďalej ako\n„napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“)\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n6. Správny súd primárne vyhodnocoval námietky, ktorými žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd posudzoval zákonnosť postupov\na rozhodnutí správnych orgánov. V napadnutom rozhodnutí správny súd s poukazom na judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú atribúty\nnáležitého odôvodnenia. Správny súd ďalej konštatuje, že prvostupňový správny orgán zrozumiteľne\nopísal zistený skutkový stav ako aj dôkazy, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, pričom podstatný dôkaz priechodové pečiatky v cestovnom doklade žalobcu, ktorý sa stal hlavným podkladom pre rozhodnutie,\naj náležite vyhodnotil. Uviedol tiež právne posúdenie veci t. j. ktorými ustanoveniami sa riadil a ako\nzistený skutkový stav právne posúdil. Správny súd ďalej konštatoval, že uvedené platí aj pre rozhodnutie\nžalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie preskúmal a reagoval aj na odvolacie námietky. Správny\nsúd má za to, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie atribúty náležitého, a teda\nzrozumiteľného a aj dostatočného odôvodnenia spĺňajú.\n7. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatku právomoci správnych orgánov správny súd konštatuje,\nže táto je v žalobe formulovaná nejednoznačne. Tiež uvádza, že právomoc správneho orgánu nebolo\nnutné v prvostupňovom rozhodnutí osobitne odôvodňovať, keďže v rámci administratívneho konania\nnamietaná nebola. Rozhodnutie žalovaného pokladá správny súd vo vzťahu k tejto námietke za riadne\nodôvodnené a preskúmateľné, pričom ju vyhodnotil ako námietku nedostatočne zisteného skutkového\nstavu.\n8. Správny súd ďalej poukazuje na novelu zákona o pobyte cudzincov s účinnosťou odo dňa 01.05.2018,\nktorou bolo zavedené ustanovenie § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 111 ods.\n1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov sa od štátnych príslušníkov tretej krajiny vyžaduje zdržiavať sa\nna území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom\nroku. Správny súd pritom poukazuje na to, že prechodné ustanovenia k uvedenej novele sa týkali len\nuž začatých administratívnych konaní, trvalého pobytu udeleného na neobmedzený čas a tolerovaného\n\npobytu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení k postupu\npri už udelených povoleniach na prechodný pobyt správny súd vyvodzuje, že povinnosť podľa § 111 ods.\n1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje aj na osoby s už udeleným prechodným pobytom,\nteda aj na žalobcu, a to s účinnosťou od 01.05.2018. Správny súd preto považuje za správnu úvahu\nžalovaného, že v administratívnom konaní nebolo potrebné sa zaoberať obdobím pred účinnosťou tejto\nnovely, resp. toto obdobie po skutkovej či právnej stránke vyhodnocovať.\n9. Správny súd nezistil, že by správne orgány nenaplnili tzv. zásadu legitímneho očakávania a v\nobdobných veciach nerozhodovali rovnako, ako tvrdil žalobca. V tejto súvislosti poukazuje na to, že\nžalobca ani len netvrdil a za týmto účelom nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že sa v\nrozhodnom období zdržiaval na území Slovenskej republiky.\n10. Správne orgány podľa správneho súdu svoje rozhodnutia v merite založili na porušení § 111 ods. 1\npísm. u) zákona o pobyte cudzincov a na nepreukázaní podmienky uvedenej v tomto ustanovení. Práve\nnesplnenie tejto podmienky malo za následok zrušenie prechodného pobytu žalobcu.\n11. Kľúčovou spornou námietkou žalobcu v celom konaní bolo, že vstupné a výstupné pečiatky v\ncestovnom doklade žalobcu sami osebe nepostačujú na preukázanie, či sa cudzinec na SR (resp.\nEÚ) nachádzal, a teda či splnil podmienku stanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte\ncudzincov. Vzhľadom na to, že žalobca žiadne dôkazy vykonať nenavrhol, správne orgány vychádzali\nsprávne z jediného podkladu - cestovného dokladu žalobcu. Cestovný doklad je pritom podľa správneho\nsúdu podstatným dôkazným prostriedkom a nevyhnutným podkladom rozhodnutia. Správny súd preto\nkonštatoval, že skutočný stav veci bol zistený dostatočne a správne orgány dospeli k správnemu\nskutkovému záveru.\n12. Správny súd nezistil ani rozpor rozhodnutia žalovaného s Ústavou SR či Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Ďalej dodáva, že v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali aplikáciu výnimky podľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.\n13. Záverom správny súd uvádza, že nemohol prihliadať na tie námietky, ktoré neboli uplatnené vo včas\npodanej žalobe, ale až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie, teda vo vyjadrení žalobcu\nk vyjadreniu žalovaného a jeho ďalšom podaní.\n14. Námietky žalobcu preto správny súd vyhodnotil v celom rozsahu ako neopodstatnené a žalobu\nzamietol.\n15. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že ako\nneúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému taktiež podľa § 168 SSP\nnáhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n16. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej\nnavrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Kasačnú\nsťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\n(dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný\nsúd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných\nbodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil\npojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v\n\nspojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.\n18. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, pričom skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.\n19. Dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ v podstate totožne ako v podanej žalobe proti rozhodnutiu\nžalovaného v zásade odôvodňuje tým, že (i) správny súd vychádzal pri svojom rozhodnutí tak ako\nsprávne orgány z dôkazov, ktorými boli vstupné a výstupné pečiatky v pase sťažovateľa, pričom\nneprihliadol na námietku sťažovateľa o tom, že na hraničných priechodoch v rámci Schengenu\nnie sú zo strany príslušných pracovníkov tieto pečiatky vždy udeľované, ďalej tým, že (ii) podľa\nnázoru sťažovateľa správny súd sa nesprávne vysporiadal s prechodnými ustanoveniami vo vzťahu k\nuplatňovaniu podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov, resp. ich neexistenciou.\n20. Správny súd rovnako ako žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vychádzali iba z dôkazov,\nktoré sú založené v administratívnom spise. Z týchto dôkazov je nepochybný záver, že sťažovateľ\npodmienku uvedenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov od 01.05.2018 do\n31.12.2018 nesplnil. Sťažovateľ síce tvrdí, že príslušní pracovníci na hraničných priechodoch v rámci\nSchengenu vstupné či výstupné pečiatky nie vždy do pasu cestujúcich udeľujú. Tým chcel sťažovateľ\npravdepodobne povedať, že sa tu zdržiaval v období od 01.05.2018 do 31.12.2012 viac ako polovicu\ntohto obdobia. K tomu však sťažovateľ nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy. Mohol\nnapr. predložiť letenky do a z Schengenu, potvrdenie o ubytovaní, bankové výpisy o používaní kreditnej\nalebo debetnej karty na území Slovenskej republiky, alebo navrhnúť svedkov na preukázanie jeho\ntvrdení.\n21. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán oznámil\nsťažovateľovi, že voči nemu začína konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej\nrepubliky, ktorý mu bol udelený na účely podnikania. Sťažovateľ mal pritom právo vyjadriť sa pred\nvydaním prvostupňového rozhodnutia k skutočnostiam, ktoré majú význam pre konania a rozhodnutie v\ndanej veci. Sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Napriek tomu, že jeho žiadosti bolo\nvyhovené, sťažovateľ sa nevyjadril.\n22. Kasačný súd na tomto mieste podotýka, že práve sťažovateľ, tak ako aj sám uvádza v kasačnej\nsťažnosti, sa mal zaoberať prípadnými negatívnymi dopadmi zrušenia jeho prechodného pobytu na jeho\nživot, práva a oprávnené záujmy. Sťažovateľ však v tomto smere zostal pasívny, a to napriek tomu, že\nmal 4 mesiace na splnenie podmienky zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (pozn. kasačného\nsúdu od 01.05.2018 do 31.12.2018 je to 8 mesiacov, a teda 4 mesiace sú polovica požadovaného času,\nktorý mal sťažovateľ stráviť na území Slovenskej republiky, čo znamená, že mal 4 mesiace na to, aby\nsi svoj osobný život zariadil a podmienku stanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov\nsplnil). Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho súdu, ktorý opakovane zdôrazňuje,\nže žalobca neprodukoval žiadne tvrdenia ani nepredložil spoľahlivé dôkazy v tom smere, že by sa na\núzemí Slovenskej republiky v rozhodnom období zdržiaval aj v inom ako zistenom období, prípadne sa\nzdržiaval v inom členskom štáte Únie.\n23. Kasačný súd dodáva, že hoci bolo právom sťažovateľa a v jeho záujme, on sám žiadne dôkazy na\nrelevantné spochybnenie správnosti vyznačenia jeho vstupu a výstupu do schengenského priestoru v\nroku 2018 neprodukoval, pričom je veľmi pravdepodobné, že by takýmito disponoval, kedy sa na území\nEÚ v rozhodnom období nachádzal. Kasačný súd ďalej dodáva, že na uvedenom nič nemení ani čestné\nprehlásenie sťažovateľa zo dňa 06.08.2019, v ktorom prehlasuje, že pri prechode cez hraničné priechody\npri vstupe do krajín Európskej únie, t.j aj do Slovenskej republiky nie sú vždy pracovníkmi príslušných\nradov udeľované vstupné či výstupné pečiatky do cestovných dokladov (pasov), a že si nie je vedomý\nporušenia príslušných platných právnych predpisov súvisiacich s udeleným prechodným pobytom na\núzemí Slovenskej republiky.\n24. Správny súd v napadnutom rozsudku reaguje na námietku žalobcu, v zmysle ktorej vstupné a\nvýstupné pečiatky v cestovnom pase sami o sebe nepostačujú na preukázanie, či sa cudzinec na\n\núzemí SR (resp. EÚ) nachádzal, a teda či splnil podmienku stanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona\no pobyte cudzincov. Správny súd v tomto smere v tomto kontexte dáva žalobcovi do pozornosti že\nna jeho situáciu sa vzťahuje článok 11 kódexu, ktorý jednoznačne stanovuje povinnosť príslušníkov\npohraničnej stráže označovať cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín pri prekračovaní\nhraníc schengenského priestoru. Bolo preto na mieste zo strany správnych orgánov predpokladať, že\ncestovný doklad žalobcu bude obsahovať údaje o vstupe a výstupe žalobcu do a zo schengenského\npriestoru. Tvrdenie sťažovateľa, že správny súd námietky žalobcu súvisiace s uplatňovaním príslušných\nčlánkov kódexu na jeho prípad uznal preto nie je presné. V súvislosti s touto námietkou tiež správny\nsúd konštatuje, že cestovný doklad vzhľadom na povinnosť jeho predkladania pri vstupe a výstupe\nzo schengenského priestoru je podstatným dôkazným prostriedkom a vzhľadom na to, že žalobca\nneprodukoval žiadne tvrdenia ani nepredložil žiadne spoľahlivé dôkazy, je podstatným dôkazným\nprostriedkom a nevyhnutným podkladom rozhodnutia.\n25. K druhej námietke, že podľa názoru sťažovateľa sa správny súd nesprávne vysporiadal s\nprechodnými ustanoveniami vo vzťahu k uplatňovaniu podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o\npobyte cudzincov, resp. ich neexistenciou ohľadom kasačný súd uvádza nasledovné.\n26. Podmienka podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku je účinná od\n01.05.2018. Od jej účinnosti platí pre všetky osoby s udelených prechodným pobytom. Preto sa táto\npodmienka vzťahovala v rozhodnom období aj na sťažovateľa. Platí pritom základná ústavná zásada\nignorantia juris non excusat, tzn. že neznalosť zákona neospravedlňuje. Sťažovateľ, ktorý má udelený\nprechodný pobyt je povinný sledovať podmienky trvania tohto pobytu a ich prípadné zmeny a týmto\nzmenám sa prispôsobiť alebo prechodný pobyt ukončiť. Zároveň si musí byť vedomý toho, že ak\nstanovené podmienky prechodného pobytu prestane spĺňať, môže dôjsť k zrušeniu jeho prechodného\npobytu.\n27. V období od 01.05.2018 do 31.12.2018 sa sťažovateľ v Schengenskom priestore preukázateľne\nnachádzal 8 dní, a to odo dňa 22.05.2018 do dňa 25.05.2018, odo dňa 05.07.2018 do dňa 06.07.2018\na odo dňa 06.07.2018 do dňa 08.07.2018.\n28. Žalovaný ako aj správny súd na základe dôkazov založených v administratívnom spise preto správne\nprávne posúdili túto skutočnosť tak, že sťažovateľ podmienku uvedenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona\no pobyte cudzincov nesplnil, a preto mu bol prechodný pobyt zrušený.\n29. Prechodné ustanovenia k zmenám zákona o pobyte cudzincov účinným od 01.05.2018 neobsahujú\nžiadne ustanovenie podľa ktorého by sa situácia sťažovateľa mala posudzovať priaznivejšie. Kasačný\nsúd uvádza, že nevidí žiaden ústavný a zákonný dôvod, ani iný dôvod vyplývajúci z ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu podľa ktorého by práve situácia sťažovateľa mala byť posudzovaná\nmiernejšie, resp. priaznivejšie. Kasačný súd opäť poukazuje na to, že sťažovateľ mal dostatok času na\nto, aby podmienku podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov splnil.\n30. Navyše správny súd ako aj správne orgány vo veci sťažovateľa posudzovali dopad rozhodnutia\nsprávnych orgánov o zrušení prechodného pobytu na súkromný a rodinný život sťažovateľa a vzali do\núvahy čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie správnych\norgánov nemalo a ani nemohlo mať negatívny dopad na právo sťažovateľa na rodinný a súkromný život.\n31. Kasačný súd sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že zákonné podmienky pre\nzrušenie prechodného pobytu a následný postup správnych orgánov sú stanovené jednoznačne bez\nmožnosti iného výkladu s tým, že správne orgány nezistili okolnosti pre postup podľa § 36 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov, keď sa k zrušeniu prechodného pobytu nepristúpi, ak by dôsledky zrušenia\nprechodného pobytu boli neprimerané z dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na\nsúkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Správne orgány, ako aj správny súd sa\nzaoberali aj týmto hľadiskom, avšak relevantné skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu tejto výnimky nezistili\na sťažovateľ ich v administratívnom konaní netvrdil a ani nepreukazoval.\n\n32. Záverom kasačný súd dodáva, že sťažovateľ neuvádzal ani len obdobie v ktorom sa mal na území\nSlovenskej republiky zdržiavať, prípadne kde sa mal zdržiavať. Sťažovateľ dokonca ani len netvrdil, že\npodmienku prechodného pobytu splnil, neprodukoval žiadne dôkazy.\n33. Kasačný súd mal za preukázaný (nesporný) skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval správny\nsúd v napadnutom rozsudku, preto sa stotožnil s dôvodmi rozsudku krajského súdu. Podľa názoru\nkasačného súdu správne orgány na základe informácií, ktoré mali k dispozícii a na ich podklade správne\nposúdili otázku splnenia podmienky prechodného pobytu u sťažovateľa. Kasačný súd preto nemohol\ninak, ako súhlasiť s právnymi závermi správneho súdu, ktorý po preskúmaná veci zamietol správnu\nžalobu sťažovateľa. Správny súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými bodmi sťažovateľa.\n34. Kasačný súd má za to, že žalovaný ale aj prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistili skutkový\nstav veci, pričom svoj záver v rozhodnutí dostatočne odôvodnili, tak že bolo zrejmé, aké skutočnosti\nboli podkladom pre ich rozhodnutie, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, ako použili svoje\núvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, pričom sťažovateľ v jeho prospech\nnenavrhol žiadane dôkazy, s ktorými by sa mali správne orgány vysporiadať. Kasačný súd nezistil\nodklon od ustálenej rozhodovacej praxe ani, že by nesprávnym procesným postupom bolo sťažovateľovi\nznemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n35. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako\nnedôvodné.\n36. Kasačný súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a pre stručnosť naň odkazuje\nv plnom rozsahu.\n37. S prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel kasačný súd k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom\nrozsahu.\n38. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou\nje aj administratívny spis sťažovateľa dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce\nsa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461\nS. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\ntak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.\na analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v\nsúlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.\n40. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}