{"guid": "dba27ba4-f973-4b94-89a6-c71fc48dc258:20ff3259-b067-49a0-b1ae-2884eeeaf2df", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200257.1", "spisova_znacka": "1Sfk/97/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/97/2022 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 1Sfk/97/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200257.1", "identifikacne_cislo": "4021200257", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20ff3259-b067-49a0-b1ae-2884eeeaf2df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200257.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200257.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200257.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/97/2022\n4021200257\n30. 04. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:4021200257.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná\n22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 045 822, právne zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom,\ns miestom podnikania Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100985163/2019 zo dňa 24. apríla 2019, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/26/2021 - 157 zo dňa 10.\nmája 2022, ECLI:SK:KSNR:2022:4021200257.2, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“)\nvykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie\nmáj 2016 až december 2016 (ďalej ako „daňová kontrola“). Daňová kontrola sa začala dňa 16.05.2017\nna základe Oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 100624505/2017 zo dňa 13.04.2015.\n2. Daňová kontrola bola od 08.08.2017 do 07.03.2018 prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať\ninformácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 304/2010 zo dňa\n07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej\nako „nariadenie o administratívnej spolupráci“). Správca dane teda požiadal o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií (ďalej ako “MVI“) za účelom získania informácií týkajúcich sa spoločnosti UNITOTAL\nKft., Rottenbiller utca 44, Budapest, Maďarsko.\n3. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 101050007/2018 zo dňa 28.05.2018\n(ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.\n101053718/2018 doručený žalobcovi dňa 30.05.2018. Daňová kontrola bola ukončená dňa 30.05.2018.\n4. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) z dôvodu, že neboli splnené\npodmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona o DPH a to z dôvodu,\nže žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi,\nnepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2\n\nzákona o DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde skončila preprava\ntovaru. Tovar v Maďarsku prevzal od nemeckého dodávateľa žalobca, ten následne tento dodal pre\nspoločnosť UNITOTAL Kft., ktorá v Maďarsku daň neodviedla a rovnako táto spoločnosť nadobudnutie\ndeklarovaného tovaru od žalobcu nepotvrdila.\n5. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane\nrozhodnutím č. 101438505/2018 zo dňa 25.07.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) určil\nžalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2016 rozdiel dane na DPH v sume 213 339,64 eur, nepriznal\nmu nadmerný odpočet v sume 12,50 eur a vyrubil mu daň v sume 213 327,14 eur. Proti prvostupňovému\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n6. V rámci odvolacieho konania žalovaný uložil správcovi dane doplniť konanie o úkony, ktoré\npovažoval za nevyhnutné pre riadne zistenie skutkového stavu. Konkrétne považoval za potrebné\npreveriť prostredníctvom (MVI) do Maďarskej republiky, či druhý odberateľ (spoločnosti DualTrans Kft.\na UNITOTAL Kft.) skutočne podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia, v ktorých v pozícii druhého odberateľa deklaroval nákup tovarov od slovenského daňového\nsubjektu s tým, že je potrebné preveriť, či bola predmetná transakcia vykázaná a taktiež, či ju Maďarsko\npovažuje za trojstranný obchod. Taktiež bolo potrebné preveriť na základe akého oprávnenia slovenský\ndaňový subjekt s predmetným tovarom manipuloval - písomná plná moc a podobne, keď bolo zo\nskutkového stavu zrejmé, že žalobca mal preberať predmetný tovar na rôznych adresách v Budapešti\na následne ho odovzdávať maďarskému daňovému subjektu.\n7. Po doplnení konania žalovaný rozhodnutím č. 100985163/2019 zo dňa 26.04.2019 (ďalej ako\n„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nŽalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane.\n8. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „orgány finančnej správy“ alebo aj ako „daňové orgány“)\nneuznali žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 45 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu odberateľovi UNITOTAL Kft. Daňové orgány ustálili, že v danom prípade neboli splnené\npodmienky v zmysle § 45 zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo\nod prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca tiež nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou\npovinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, že k zdaneniu nadobudnutia\ntovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru, z dôvodu, že tovar v Maďarsku prevzal\no nemeckého dodávateľa daňový subjekt a tam následne dodal spoločnosti UNITOTAL Kft., ktorá v\nMaďarsku daň neodviedla. Okrem toho spoločnosť UNITOTAL Kft. nadobudnutie deklarovaného tovaru\nod daňového subjektu nepotvrdila.\nII. Konanie pred správnym súdom\n9. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Nitre (ďalej ako\n„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c),\ne) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).\n10. Mal za to, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o trojstranný obchod v zmysle § 45 ods.\n1 zákona o DPH, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky obsiahnuté v danom\nustanovení.\n11. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 21S/26/2021 - 157 zo dňa 10. mája 2022 (ďalej ako „napadnutý\nrozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n12. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami\nv zdaňovacom období október 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod a to napriek tomu, že\nho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené zákonné\npodmienky stanovené pre trojstranný obchod. Poukázal na to, že prepravu tovaru zabezpečovali\nnemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva\nfaktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nebola uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi,\nktorému mal byť tovar prepravený, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako\nUNITOTAL Kft. Z uvedeného preto vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad\n\ntrojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa\nv Nemecku k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym\nspôsobom preukázané. Nebolo preukázané, že by spoločnosť UNITOTAL Kft. mala prevádzku resp.\ndisponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu\n(Lörinczi street 61, Vecses, Hungary) resp. adresu dodania (Váci ut 20, Budapest, Hungary). Napriek\ntomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu uvedené adresy príjemcu Phone Trader s.r.o.\nnebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory,\nv ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať, ani z jednej faktúry\nnevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.\n13. Ďalej mal správny súd za to, že nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu,\nktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom,\nprvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné,\nže tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku pre žalobcu bol presne\nkonkretizovaný. Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr\nvystavených žalobcom pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft., keď žalobca predložil faktúry bez dane\nz pridanej hodnoty, ktoré vystavil v októbri 2016 pre uvedenú spoločnosť, pričom pri každej je predmet\ndefinovaný ako „ 1 mobiltefonkészülék“ a „1 jutalék“ (provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s\npredmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).\n14. Ďalej správny súd poukázal na to, že žalobca mal povinnosť na predmetných faktúrach uvádzať\nslovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ktorá povinnosť vyplýva z ustanovenia § 74 ods. 1\npísm. k/ zákona o DPH, pričom na faktúrach nesprávne uviedol „Trojstranný obchod, daň je povinný\nplatiť odberateľ“.\n15. Správny súd tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že tovar v Maďarsku\npreberal konateľ žalobcu Attila Kovács (vyplýva to i z jeho vyjadrenia zo dňa 04.05.2016) a taktiež i v\nsamotnej správnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvý\nodberateľ) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému)\nodberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz,\nna základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho\ntvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1\npísm. a/ zákona o DPH, ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého\ndodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na\nzáklade čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku. Mal za to, že za takýto dôkaz\nnemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly\n(vyhlásenie Attilu Kovácsa ako konateľa žalobcu zo dňa 19.07.2017, že tovar prevzal Szabolcs Tóth\nalebo Z. a vyhlásenie Szabolcsa Tótha ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft. zo dňa 31.07.2017 o\ntom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa žalobcu, t.j. Attilu\nKovácsa), ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa\ntovar prevzal.\n16. K vyhláseniam zo dňa 19.07.2017 a 31.07.2017 správny súd uviedol, že vyhlásenie vo všeobecnosti\nnemožno považovať v daňovom konaní ako dôkaz a to s poukazom na ustanovenie § 24 ods.\n4 Daňového poriadku, a preto predloženie vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. V\ntejto súvislosti poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napríklad sp.zn. 2Sžf/102/2016, sp.zn. 3Sžf/37/2016). Dôvodil, že pokiaľ za dôkaz v daňovom\nkonaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie) nemožno zaň považovať ani „obyčajné“\nvyhlásenie. Uvedené preto v predmetnej veci znamená, že žalobca nepredložil žiadny relevantný listinný,\nani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku sa dostal do dispozície druhého\nodberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo\nkonštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach.\n17. Záverom správny súd poukázal na to, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva,\nže daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na\njeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili\nvo svojich rozhodnutiach zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\n\nustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z., pričom nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových\norgánov, ku ktorým by musel prihliadať dodajúc, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým\nzisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol\nžiadnym spôsobom poškodený.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť,\nktorou navrhol kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie a to z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n19. Sťažovateľ mal za to, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH\ndôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako jednu z podmienok\ntrojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo\niná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do\nčlenského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže\nurobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je\nzákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci.\n20. Rovnako považoval za potrebné uviesť, že uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého\ndodávateľa nie je vyžadované žiadnym zákonom, a nie je to ani obchodným zvykom a nie je to ani logická\npožiadavka dodajúc, že pozícia prostredníka v trojstrannom obchode je v mnohých prípadoch zaručená\npráve tým, že prvý dodávateľ a druhý odberateľ sa nepoznajú. Namietal, že námietkou o jeho účasti na\npreprave sa súd vôbec nezaoberal, správny súd len argumentoval, že prvý dodávateľ neodoslal tovar na\nadresu druhého odberateľa, teda nezohľadňoval inú možnosť prepravy, respektíve vylúčil možnú účasť\nprvého odberateľa na preprave.\n21. Ďalej sa nestotožnil s ďalším argumentom správneho súdu, ktorý zakladal nesplnenie zákonných\npodmienok trojstranného obchodu a to, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu toho istého\ntovaru. Uviedol, že je nepochybné, že ako prvý odberateľ nadobudli od spoločností Yukatel GmbH\nNemecko, TelePart Discount Distribution GmbH Nemecko mobilné telefóny a takto definovaný tovar mobilné telefóny (mobiltelefonkészülék) nadobudol aj druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITOTAL kft.,\nBudapešť. V tejto súvislosti dodal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom správny\nsúd dospel k záveru, že nebola preukázaná totožnosť tovaru tvoriaceho predmet obchodu.\n22. K ďalšiemu dôvodu, pre ktorý správny súd zamietol žalobu, ktorým bol nedostatok obsahovej časti\nfaktúry spočívajúci v tom, že vo vystavených faktúrach pre druhého odberateľa bolo namiesto textu\n„prenesenie daňovej povinnosti“ nesprávne uvedené, že sa má jednať o trojstranný obchod uviedol, že\naj keď uvedením zastaralého textu došlo k porušeniu ustanovenia § 45 ods. 3 zákona o DPH, na režim\nzdanenia formou trojstranného obchodu táto podmienka nie je nutná, ale podľa § 45 ods. 2 je treba splniť\npodmienky uvedené v § 45 ods. 1 zákona, čo sa aj stalo.\n23. Vo vzťahu k šetreniam maďarskej finančnej správy považoval za potrebné uviesť, že toto šetrenie\nnebolo vykonané dostatočne tak, aby bolo z neho možné vyvodiť nespochybniteľný právny záver. Nemal\nvedomosť o tom, kde a za akých okolností bol vypočutý konateľ spoločnosti UNITOTAL kft. Szabolcs\nTóth, keď o tomto výsluchu nebol informovaný. Poukázal na to, že toto šetrenie je v rozpore s vyhlásením\nSzabolcsa Tótha zo dňa 31.7.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné\ntelefóny od ich spoločnosti a že Szabolcs Tóth tento tovar osobne prevzal v Budapešti od konateľa\nspoločnosti, ktorým bol v rozhodnom období Attila Kovács. Mal za to, že ak vznikli takéto zásadné\nrozpory mala maďarská finančná správa vykonať konfrontáciu medzi konateľom spoločnosti UNITOTAL\nkft. p. Tóthom a vtedajším konateľom spoločnosti p. Kovácsom za účelom objektivizácie reálnosť celého\nobchodu.\n24. Mal za to, že nadobudnutie tovaru potvrdzuje aj dodatočné daňové priznanie spoločnosti UNITOTAL\nkft. a tiež skutočnosť, že spoločnosť UNITOTAL kft. riadne za tovar zaplatila a to bankovými prevodmi.\n25. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n\nIV. Konanie na kasačnom súde\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný\nsúd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných\nbodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že\nide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137\nods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n27. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n28. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj\nprávne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa s\nobdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto\nsmere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30. marca 2023 (ďalej ako „rozsudok NSS SR“). Zohľadniac uvedené\nskutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s\nprípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia rozsudku NSS SR sú v záujme\nprehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n29. „28. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane\npreskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom\nžalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej\nsprávy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite\nskutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n30. 29. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby\nzbytočne neopakoval priebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu obmedzí sa len na\nskutočnosti, ktoré považuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti\nnapadnutého rozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.\n31. 30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ deklaroval v zdaňovacom období\n[október] 2016 trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, pričom v rámci deklarovaného\ntrojstranného obchodu boli dodávateľmi spoločnosti Yukatel GmbH, Nemecko a TelePart Discount\nDistribution GmpH, predmetom dodania boli mobilné telefóny. Sťažovateľ v pozícii prvého odberateľa\nďalej deklaroval predaj predmetného tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. (tzv. druhý odberateľ) so sídlom\nv Maďarsku.\n32. 31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v\nuplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré\nsú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho\nistého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka)\na druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia\npodmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého\nodberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť\nuskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom\nnadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo\nodoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť\niba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia\n\nprepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené\ns podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo\nod prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia\nprepravy alebo odoslania tovaru.\n33. 32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45\nzákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru,\nktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona\no DPH].\n34. 33. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené\nkumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných\nobchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.\n35. 34. Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola\nsplnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže\ntovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu\ndo iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od\nprepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia\nna ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým,\nže ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.\n36. 35. Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými\nbodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod a to nesprávne právne\nposúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45\nzákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako\njednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo\nprvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie\nprvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu\n(odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader\ns.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom\nreťazci. V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní\ndňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Rovnako zo\nzápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy\npo telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní\ntovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená\nna vydaných faktúrach).\n37. 36. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal\nalebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy\nmusí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého\ndodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1\npísm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od\nprvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tento bol prepravený k prvému\nodberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi.\nPráve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok\ntrojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody\nspochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu\nnie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.\n38. 37. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených\ndodávateľských faktúr, sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v\nrámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku).\nTento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH\nprideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok\npovinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom\nštáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.\n\n39. 38. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ\nnevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii.\n40. 39. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii\nustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako\nposudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom\nbolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať\ns tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi.\nRovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným\nčíslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z\ntýchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom\nsúčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležalo, keďže podmienkou tohto nároku\nje preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že\nsťažovateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa\nskončilo odoslanie alebo preprava tovaru (druhý odberateľ - spoločnosť UNITOTAL Kft. síce podala\ndodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobia 1-3. štvrťrok 2016, avšak v súvisiacom dodatočnom\ndaňovom priznaní deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, teda nie trojstranný obchod,\nnaviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená).“\n41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu je vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť, s poukazom na ustanovenie § 461 SSP,\nako nedôvodnú zamietol.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n42. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\ntak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.\na analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v\nsúlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.\n44. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/26/2021", "guid": "b1bdedf4-3396-48b1-96e8-f27ebf6316a8:bab3ffbd-270d-45b1-8ab3-4b21b00ebc13", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}