{"guid": "a757ffb8-697f-4cad-84bf-dea476d896ec:ee1b350a-ab4d-4bac-9a9d-8307b888c35d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200266.1", "spisova_znacka": "1Svk/12/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/12/2022 z 28. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2024, sp. zn. 1Svk/12/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200266.1", "identifikacne_cislo": "4018200266", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2024-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee1b350a-ab4d-4bac-9a9d-8307b888c35d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200266.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200266.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200266.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/12/2022\n4018200266\n28. 03. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:4018200266.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)\na JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nP. O. XX, XXX XX B., zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra,\nproti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova\n14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (predtým: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky), za účasti ďalšieho účastníka: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava,\nIČO: 35 763 469, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky č. 05297/2018/SV/01184 zo dňa 15. januára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/59/2018-157 zo dňa 20. septembra 2021, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Dňa 20.04.2017 podal ďalší účastník správneho súdneho konania - Slovak Telekom, a.s. návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „B2B: INS_NR_JLR“ na Obec Lužianky, ako\npríslušný stavebný úrad podľa ust. § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“). Stavba bola v\nnávrhu špecifikovaná ako „Výstavba siete optických káblov miestnych prenosových prostriedkov, ktoré\nzabezpečia kvalitné a dostatočne dimenzované zväzky miestnych telekomunikačných okruhov pre\nposkytovanie požadovaných služieb. Stavba pozostáva zo zemných prác, pokládky rúr a následnej\nmontáže optických sietí.“. Umiestnenie stavby bolo určené trasou optických káblov v intraviláne v\nmestskej časti Dražovce, k. ú. J. a I..\n2. Obec Lužianky bola určená za príslušný stavebný úrad Okresným úradom Nitra, odborom výstavby a\nbytovej politiky, a to v súlade s § 119 ods. 1 stavebného zákona listom č. OU-NR-OVBP2-2017/017507-2\nzo dňa 06.04.2017. Stavebný úrad vydal dňa 19.05.2017 oznámenie o začatí územného konania\nvo veci umiestnenia líniovej stavby a dňa 24.07.2017 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby č.\n415/2017-2361-02-Vr. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby podal odvolanie žalobca tvrdiac, že je\núčastníkom konania, nakoľko sa predmetná stavba nachádza v strategickom parku. Stavebný úrad\npostúpil odvolanie spolu so spisom odvolaciemu orgánu - Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a\nbytovej politiky.\n\n3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/036226-2\nzo dňa 11.10.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny\nporiadok“) a § 118 stavebného zákona, podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 Správneho poriadku vylúčil\nžalobcu (sťažovateľa) z konania vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, podanej\nspoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (ďalší účastník konania) na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby\n„B2B: INS_NR_JLR“.\n4. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na § 14 ods. 1 a 2 Správneho\nporiadku v spojení s § 34 ods. 1, 2, § 140 stavebného zákona a vecne tým, že v prejednávanej veci ide\no územné konanie, pričom žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých má byť stavba\numiestnená, ani susedných pozemkov, ani najbližšej stavby a ani nie je predmetnou stavbou žiadnym\nspôsobom dotknutý. Zároveň mu postavenie účastníka konania nevyplýva ani z osobitného predpisu,\nnakoľko uvedená stavba nepodlieha konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon EIA“).\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo\nMinisterstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 05297/2018/SV/01184 zo dňa\n15.01.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietlo\nodvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.\n6. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v\nznení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 575/2001\nZ. z.“), od 01.01.2023 došlo k prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby\na vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a\nvýstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý\nje v záhlaví rozsudku označený ako žalovaný.\n7. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že dôvody, ktorými\nžalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného územného konania, nie je možné\npovažovať za dostatočné. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že v\ndanom konkrétnom prípade sa jedná o územné konanie, ktorému nepredchádzalo žiadne konanie\npodľa osobitného predpisu v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, t. j. predmetná stavba\nnebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žalobca taktiež nie je stavebníkom\npredmetnej stavby, nie je jej vlastníkom a ani vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je\npredmetná stavba umiestnená, a preto jeho vlastnícke práva nemôžu byť predmetnou stavbou žiadnym\nspôsobom dotknuté. Skutočnosť, že žalobca bol účastníkom konania v zmysle zákona EIA vo veci\nnavrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ neznamená, že sa tieto jeho práva automaticky vzťahujú\naj na iné územné konania stavieb umiestnených v rámci strategického parku. Z uvedeného dôvodu\npodľa žalovaného žalobcovi (sťažovateľovi) neprináleží postavenie účastníka konania, nakoľko sa v\npredmetnom konaní jeho vlastnícke a ani iné práva v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona\nnepreukázali.\n8. V súvislosti so žiadosťou žalobcu (sťažovateľa), aby mu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku\nžalovaný umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom procesného rozhodnutia v úradnom spise a\nnavrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia ešte pred vydaním samotného rozhodnutia o odvolaní,\nžalovaný uviedol, že zákon správnemu orgánu neprikazuje vyzývať účastníkov konania v čase pred\nvydaním rozhodnutia v odvolacom konaní k vyjadreniu sa k podkladom, z ktorých toto rozhodnutie\nvychádza. Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku zaväzuje správny orgán len umožniť účastníkom\nkonania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, avšak aktívna úloha je na účastníkoch konania. V\ndanom prípade žalobca svoje právo využil podaním odvolania.\n9. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že procesné\nkonanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným správnym konaním, k námietkam,\nktoré súvisia s meritórnym konaním a rozhodovaním vo veci umiestnenia predmetnej stavby, ako aj k\nnámietkam, ktoré súvisia s konaniami podľa stavebného zákona vo veci iných stavieb podľa osobitného\npredpisu, sa v rozhodnutí nevyjadruje.\n\nII. Konanie pred správnym súdom\n10. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu\nna Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia), vrátenia veci\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.\n11. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/59/2018-157 zo dňa 20.09.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „SSP“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému a ďalšiemu\núčastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\n12. Námietku žalobcu smerujúcu voči vecnej nepríslušnosti správnych orgánov vyhodnotil krajský súd\nako nedôvodnú argumentujúc tým, že nedošlo k naplneniu podmienok v zmysle § 117b stavebného\nzákona (upravujúceho pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja, ak ide o uskutočnenie stavby, ktorá\nje významnou investíciou). Krajský súd mal za to, že v územnom konaní, v ktorom sa žalobca domáhal\núčastníctva, rozhodovali príslušné správne orgány, a to Obec Lužianky v súlade s § 117 ods. 1 v spojení\ns § 119 ods. 1 stavebného zákona, Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s §\n118 stavebného zákona a žalovaný v súlade s § 2 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. v spojení s § 8\nods. 1 písm. j) zákona č. 575/2001 Z. z.\n13. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že na územné konanie sa aplikuje Správny\nporiadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní. Pojem účastníka konania pritom definuje\n§ 14 Správneho poriadku, ako i stavebný zákon. Aplikáciou derogačného pravidla (špeciálny zákon\nruší generálny zákon) v prejednávanej veci dospel krajský súd k záveru, že na posúdenie účastníctva\nžalobcu v územnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona,\nktorý je v územnom konaní špeciálnym zákonom vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom\nkonaní. Poukazujúc aj na § 140 stavebného zákona mal krajský súd za to, že na konanie vedené\npodľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len vtedy, ak sám\nstavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Uzavrel,\nže vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov územného konania, a teda určuje\nich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne\nvymedzený okruh účastníkov správneho konania. Správny poriadok má subsidiárne použitie.\n14. Krajský súd argumentoval tým, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom\nprocese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku, ktorý síce\nvymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy\nhmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je\ntakéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2 definuje\núčastníkov územného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j.\nuvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. Preto i správny orgán\nprvého stupňa správne posudzoval okruh účastníkov predmetného územného konania v zmysle § 34\nods. 1 a 2 stavebného zákona a dospel podľa krajského súdu k nepochybnému záveru, že žalobca\nnemôže byť účastníkom predmetného územného konania v zmysle uvedeného ustanovenia stavebného\nzákona. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS\n752/2017 z 12.12.2017 a uzavrel, že § 14 ods. 1 Správneho poriadku sa na účastníctvo v územnom\nkonaní neaplikuje, a to práve s poukazom na § 140 stavebného zákona, ktorý v § 34 ods. 1 a 2 osobitne\nstanovuje okruh účastníkov územného konania.\n15. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd následne uviedol, že v prejednávanej veci\nide o územné konanie, ktorému nepredchádzalo konanie podľa zákona EIA, t. j. predmetná stavba\nnebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Krajský súd s prihliadnutím na\npríslušné ustanovenia zákona EIA v prejednávanej veci nezistil, a podľa krajského súdu to žalobca ani\nnepreukázal, že by takáto navrhovaná činnosť, ktorá bola predmetom územného konania, mala byť\npredmetom posudzovania podľa zákona EIA.\n16. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že u žalobcu tak neboli naplnené\npodmienky účastníctva vyžadované ustanovením § 34 ods. 1 stavebného zákona, ktoré odkazuje\n\nna osobitný predpis, ani § 34 ods. 2 stavebného zákona. Krajský súd mal za to, že žalobca v\npodanej žalobe dostatočne nekonkretizoval, akým spôsobom navrhované umiestnenie stavby zasahuje\ndo jeho práv a oprávnených záujmov a ako bol vydaním rozhodnutia ukrátený na svojich právach\na oprávnených záujmoch. Samotné tvrdenie, že bol ukrátený na právach, podľa krajského súdu\nnepostačuje, žalobca musí zdôvodniť, v čom spočíva ukrátenie na jeho právach, a to nielen možnými\nhypotetickými následkami. K úspešnosti žaloby nepostačuje tvrdenie, že rozhodnutie sa dotýka právnej\nsféry žalobcu, ale musí sa negatívne v nej prejaviť, čo správny súd nezistil.\n17. Krajský súd sa nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 20.09.2021\nz dôvodu, že ide o námietky vznesené po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok\n(koncentračná zásada). V tomto smere krajský súd argumentoval tým, že v zmysle koncentračnej\nzásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov\nv zásade obmedzené, až na výnimky stanovené SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.\nPodľa krajského súdu skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra N. sa stal v júni 2021\nprokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra,\nktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu N., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na\nto nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou\nupravenou v príslušných zákonných ustanoveniach a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie,\nže osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v\nsprávnom konaní námietku predpojatosti. V tomto bode krajský súd taktiež podotkol, že pre rozhodnutie\nsprávneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§135 ods.\n1 SSP) alebo v čase vydania opatrenia.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov konania\n18. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú\nsťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa\nsťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie,\nalternatívne zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že súd zruší preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov\nkasačného konania.\n19. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body:\n- sťažovateľ tvrdil, že vo veci územného konania zjavne rozhodovali vecne nepríslušné správne orgány,\nčoho dôsledkom je aj nepríslušnosť orgánu, ktorý rozhodol o jeho vylúčení. V tejto súvislosti sťažovateľ\nargumentoval tým, že v prípade tu prejednávanej stavby, z ktorej už zo samotného označenia (JLR)\nvyplýva, že sa jedná o líniovú stavbu súvisiacu s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover,\nje zrejmé, že ide o súčasť navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom administratívnych konaní podľa\nzákona EIA, či už v rámci zisťovacieho konania ako zámer „Automotive Nitra Project\" (rozhodnutie\nzo zisťovacieho konania Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie\nochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36)\nalebo ako zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ (rozhodnutie ministerstva životného prostredia,\nodboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl);\n- podľa sťažovateľa mal v zmysle § 117b stavebného zákona vo veci konať okresný úrad v sídle kraja\na nie obec Lužianky. Nesprávnosť celého procesu videl sťažovateľ tiež v tom, že na prvom stupni\npredmetného územného konania vystupovala ako stavebný úrad obec Lužianky, pričom sa jednalo o\nstavbu, ktorá má byť umiestnená aj na území mesta Nitra - kat. úz. J.. Krajskému súdu vytkol, že sa\ntýmto v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nezaoberal;\n- krajskému súdu vytkol, že sa nezaoberal námietkou, ktorú sťažovateľ prezentoval na pojednávaní, a\nto z dôvodu, že podľa krajského súdu ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na\npodanie námietok a nestotožnil sa ani s tým, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s § 134\nods. 2 písm. b) SSP. V čase podania správnej žaloby nevedel o danej skutočnosti (že N.. W. X., ktorý\nbol prednostom Okresného úradu v sídle kraja, sa stane prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o.), a\npreto ju nemohol včas uplatniť;\n- tvrdenie, že vo veci rozhodoval neoprávnený správny orgán sťažovateľ odôvodňoval podrobnou\nargumentáciou týkajúcou sa údajnej predpojatosti N.. W. X., ktorý bol prednostom Okresného úradu v\n\nsídle kraja a údajnou spriaznenosťou N.. W. X. so spoločnosťou MH Invest s.r.o. Podľa sťažovateľa mal\nN.. W. X. eminentný záujem na úspešnom vedení a zrealizovaní administratívnych konaní týkajúcich\nsa výstavby strategického parku, resp. keď v týchto vystupovala ako stavebník spoločnosť MH Invest\ns.r.o. a je tu zjavné podozrenie, že dostal post prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o. „za odmenu“.\nNa základe tejto argumentácie a s poukazom na zásadu, že spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,\nale sa musí aj javiť, že je vykonávaná, je podľa sťažovateľa úplne zrejmé, že už v čase vydávania\npreskúmavaného rozhodnutia tu boli pochybnosti o nepredpojatosti, a teda správny orgán bol vylúčený\na tým aj neoprávnený na vydanie rozhodnutia. Tieto skutočnosti mal krajský súd vziať na zreteľ aj nad\nrámec žalobných dôvodov postupom podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP, pričom sú relevantné aj ako\nodôvodnenie pre kasačnú sťažnosť;\n- posúdenie aktívnej žalobnej legitimácie zo strany krajského súdu považoval sťažovateľ za nesprávne.\nSvoju aktívnu žalobnú legitimáciu odvodzoval z § 178 ods. 1 SSP argumentujúc tým, že napadnutými\nrozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu, že je vlastníkom\npriamo susediacich pozemkov. Sťažovateľ argumentoval tým, že v čase vydania preskúmavaného\nrozhodnutia bol vlastníkom parcely č. XXXX o výmere 2.560 m2, a teda povoľovanie predmetných\nstavieb sa tak priamo dotýkalo pozemkov, ku ktorým je jeho vlastnícke právo priamo dotknuté. Na\nzáklade uvedeného mal sťažovateľ za to, že je riadnym účastníkom aj tohto územného konania v rámci\nvybudovania strategického parku a obdobne sa ho priamo dotýka aj z toho dôvodu, že pre túto stavbu\nbol približne vyvlastnený a vyvlastňovaný. Zároveň uviedol, že pokiaľ vychádzame zo skutočnosti, že\npredmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, čo jednoznačne deklaruje aj žalovaný\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo\nzisťovacie konanie podľa zákona EIA. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné\nprostredie posudzovaný nebol. S ohľadom na túto skutočnosť je podľa sťažovateľa nutné jednoznačne\nustáliť nezákonnosť administratívnych rozhodnutí. V tomto kontexte sťažovateľ upriamil pozornosť aj na\n§ 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA a skonštatoval, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie\nstavieb v rámci strategických parkov daná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek\nďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na ustanovenie § 38 ods. 3 zákona EIA, podľa\nktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez\nrozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu\npodľa tohto zákona. Keďže sa predmetná stavba realizuje v rámci tzv. strategického parku, v rámci tohto\nevidentne neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona EIA. Sťažovateľ zdôrazňoval, že tu ide nesporne\no stavbu, ktorá priamo súvisí so stavbou strategického parku, a teda bolo nutné viesť zisťovacie konanie\na z tohto postupu by sťažovateľovi vyplývalo účastníctvo aj v tomto stavebnom povoľovacom konaní.\nPokiaľ teda krajský súd vyslovil názor, že pri povoľovaní stavby v rámci strategického parku Nitra\nneprebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacie konanie, skonštatoval zrejmý\nrozpor so zákonom EIA;\n- orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona EIA, resp. § 140c ods. 6\nstavebného zákona, keďže bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov\nna životné prostredie v zmysle zákona EIA. V tomto bode sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4Sžk/12/2017 a uzavrel, že jeho vylúčenie\nz predmetného územného konania nebolo v súlade so zákonom a postupom správnych orgánov mu\nbola odňatá možnosť vystupovať ako účastník povoľovacích konaní;\n- sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne porušenia\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany orgánov verejnej správy. Podľa sťažovateľa orgány verejnej\nsprávy zrejme opomenuli konať v súlade s týmto ustanovením, a preto navrhol, aby toto pochybenie im\nvytkol práve kasačný súd. Správne orgány ešte pred vydaním rozhodnutia majú účastníkovi umožniť\nvyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať prípadné doplnenie\npodkladov rozhodnutia. K otázke aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sťažovateľ poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 a zdôraznil, že je vo veľkom rozpore so zákonom,\nak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá (nie vlastnou vinou) len priamo\nz rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho\norgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie.\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom, považuje ho za vecne správny a zákonný. Žalovaný s dôvodmi kasačnej sťažnosti\nnesúhlasil. Mal za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol len tie skutočnosti, ktoré uviedol (už) v\nsprávnom súdnom konaní pred krajským súdom. Podľa žalovaného sa krajský súd k otázke účastníctva\nsťažovateľa v dotknutom spore vyjadril vyčerpávajúcim spôsobom, pričom jednoznačne uviedol, prečo\n\nsa nezaoberal námietkami sťažovateľa vznesenými po uplynutí príslušnej lehoty. V súvislosti s opätovne\nvznesenou námietkou sťažovateľa, že už v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia bol sťažovateľ\nvlastníkom parcely č. XXXX o výmere 2 560 m2 vedenej na LV č. XXXX v k. ú. I., pričom mu bola táto\nparcela vrátená v dôsledku nezákonného vyvlastnenia na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017, žalovaný uviedol, že ani tento pozemok nesúvisí s predmetnou\nstavbou, nie je to ani susedný pozemok, nemôže byť predmetnou stavbou žiadnym spôsobom dotknutý\na navyše z údajov katastrálneho portálu a prísl. katastrálnych máp jednoznačne vyplýva, že jeho\nnajmenšia vzdialenosť od predmetnej stavby je cca 1 400 m. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.\n21. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a zákonný. Podľa ďalšieho účastníka konania\nkrajský súd správne posúdil otázku, či sťažovateľ bol účastníkom predmetného územného konania, a\nteda, či je preskúmavané rozhodnutie žalovaného zákonné, pričom svoje závery jasne a presvedčivo\nodôvodnil. Osobitne ďalší účastník konania poukázal na to, že sťažovateľ fakticky celú svoju\nargumentáciu o tom, že bol účastníkom predmetného územného konania, odvodzuje iba od toho, že v\nnázve predmetnej stavby bol obsiahnutý výraz „JLR“. A z tohto jediného faktu, bez akéhokoľvek ďalšieho\nvecného zdôvodnenia, vyvodzuje závery, že ide o stavbu súvisiacu s výstavbou automobilového závodu\nJaguar Land Rover, a že ide o súčasť navrhovanej činnosti, ktorá v súvislosti s výstavbou uvedeného\nzávodu bola posudzovaná z pohľadu vplyvov na životné prostredie. Pre takéto závery však sťažovateľ\nnepredložil žiaden relevantný argument. Naopak, z administratívneho spisu je zrejmé, že stavba s\nnázvom „B2B:INS. NR JLR“ s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover, resp. s činnosťami,\nktoré sa posudzovali z pohľadu vplyvov na životné prostredie, bezprostredne nijako nesúvisí. Naopak\nprakticky celá táto stavba bola umiestňovaná mimo areálu automobilového závodu Jaguar Land Rover.\nJej primárnym cieľom bolo pokrytie časti mestskej časti Drážovce optickou sieťou Telekomu, pričom\nsúčasťou tejto stavby bolo aj možné sekundárne pripojenie areálu závodu na optickú sieť Telekomu.\nOznačenie „JLR“ sa do názvu stavby dostalo len z čisto praktických dôvodov, aby bolo možné stavbu\njednoduchšie identifikovať, nakoľko je všeobecne známa. Ďalší účastník konania tvrdil, že budovanie a\nprevádzka automobilového závodu Jaguar Land Rover nijako od stavby „B2B:INS. NR JLR“ nezávisí.\nPodotkol, že realizácia stavby „B2B:INS. NR. JLR“ bola fyzicky ukončená v máji 2020 a momentálne\nreálne neslúži na pripojenie závodu na optickú sieť Telekomu. Podľa ďalšieho účastníka konania\nsťažovateľ nebol schopný predložiť relevantný argument, ktorý by preukazoval, že mal postavenie\núčastníka územného konania podľa § 34 stavebného zákona a nijako nedoložil ani len to, ako by\nmohli byť jeho práva a právom chránené záujmy stavbou „B2B:INS. NR.JLR“ dotknuté. Vo vzťahu k\ntvrdeniam sťažovateľa o zaujatosti pána N.. W. X. ďalší účastník konania uviedol, že ide len o špekulácie\nsťažovateľa, ku ktorým sa nevie vecne vyjadriť. Považujúc kasačnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nza zmätočnú a zjavne nepodloženú, ďalší účastník konania podotkol, že z kasačnej sťažnosti nie je\nabsolútne zrejmé, ako by mal byť pán N.. W. X. zaujatý vo vzťahu stavbe „B2B:NIR NJSLR“ alebo\nďalšiemu účastníkovi konania. Na základe vyššie uvedeného mal ďalší účastník konania za to, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná, a preto ju navrhol zamietnuť.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n22. Prejednávaná vec bola dňa 08.03.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/12/2022.\n23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR\nwww.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n\n24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.“\n26. Podľa § 2 ods. 2 SSP: „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“\n27. Podľa § 62 ods. 1 SSP: „Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej\nzákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n28. Podľa § 134 ods. 1 SSP: „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n29. Podľa § 134 ods. 2 SSP: „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného\nprávneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona\noprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická\nosoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.“\n30. Podľa § 177 ods. 1 SSP: „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“\n31. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku: „Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“\n32. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku: „Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva.“\n33. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona: „Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie\nje stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu.“ (ktorým je podľa pozn. 1g/ § 24 až 27 zákona EIA v znení neskorších predpisov.)\n34. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona: „V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,\no stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,\nktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.“\n35. Podľa § 140 stavebného zákona: „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n36. Predmetom konania pred kasačným súdom bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol\nžalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým Ministerstvo\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu\nproti procesnému rozhodnutiu, ktorým bol žalobca vylúčený z územného konania vo veci návrhu\nnavrhovateľa Slovak Telekom, a.s. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby siete optických káblov\n„B2B: INS_NR_JLR“.\n37. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že obsah rozhodnutia kasačného súdu vo veci\nsamej do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. Na jednej strane strohá a všeobecná\n\nkasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere\ndetailov. Ale aj na druhej strane rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo\nnesúrodá, má za následok, že sa kasačný súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej sťažnosti obmedzí\nna podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú\npasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo dňa 15.07.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52\nzo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023). Rovnako je pre úspech v kasačnom\nkonaní relevantné aj to, či žalobca (sťažovateľ) je v konaní pred krajským súdom a kasačným súdom\nkonzistentný vo svojej argumentácii, nakoľko uplatňovanie práva novôt a nových dôvodov je v kasačnom\nkonaní neprípustné.\n38. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako kasačná\ninštancia a jeho úlohou nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských\nsúdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný\nsúd konštatuje, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a k jednotlivým kasačným námietkam\nuvádza nasledovné.\n39. Ako správne uviedol krajský súd, na posúdenie účastníctva sťažovateľa v predmetnom územnom\nkonaní bolo potrebné postupovať podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona, ktorý predstavuje špeciálnu\nprávnu úpravu vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní (§ 14 Správneho poriadku).\nPokiaľ krajský súd v zhode s názorom správnych orgánov dospel k presvedčeniu, že sťažovateľ nemôže\nbyť účastníkom predmetného územného konania v zmysle uvedených ustanovení stavebného zákona,\njeho záver je správny.\n40. Ak ide o účastníctvo podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, to vo všeobecnosti svedčí tomu, komu\npostavenie účastníka vyplýva z osobitného predpisu, t. j. z § 24 až § 27 zákona EIA. V prejednávanej\nveci však nebolo preukázané, že išlo o územné konanie, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona\nEIA. Krajský súd nezistil ani to, že by konanie podľa zákona EIA malo takémuto povoľovaciemu\nkonaniu o umiestnení stavby predchádzať. Dôkazné bremeno preukázania, že navrhovaná činnosť,\nktorá bola predmetom územného konania, bola alebo mala byť predmetom konania podľa zákona\nEIA, zaťažovalo sťažovateľa, ktorý ho neuniesol. Kasačný súd sa plne stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, že sťažovateľ nijakým spôsobom nepreukázal a neosvedčil, že navrhovaná činnosť, ktorá bola\npredmetom územného konania v tejto konkrétnej veci, bola alebo mala byť predmetom posudzovania\npodľa zákona EIA. To, že konanie podľa zákona EIA prebehlo vo vzťahu k automobilovému závodu\nJLR, automaticky neznamená, že toto konanie zahŕňa a vzťahuje sa aj k stavbe siete optických káblov\n(mimo areálu automobilového závodu), ktorá bola predmetom tohto územného konania. Sťažovateľ\nnázor krajského súdu, že pred povolením umiestnenia danej stavby malo prebehnúť konanie podľa\nzákona EIA, rozporoval tvrdením (uplatneným až v kasačnej sťažnosti), že predmetná stavba sa realizuje\nv rámci strategického parku, v rámci ktorého neprebehlo, avšak malo prebehnúť, zisťovacie konanie\npodľa zákona EIA, pričom citoval aj konkrétne ustanovenie zákona EIA (príloha 98, časť 9, položka 15).\nToto tvrdenie sťažovateľa však zakladá novotu, keďže nebolo uplatnené v konaní pred krajským súdom,\nktorej uplatnenie v kasačnom konaní nie je prípustné (§ 441 SSP).\n41. Kasačný súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že zo samotného označenia\nstavby „JLR“ vyplýva, že sa jedná o líniovú stavbu súvisiacu s výstavbou automobilového závodu\nJaguar Land Rover, a je teda zrejmé, že ide o súčasť navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom\nadministratívnych konaní podľa zákona EIA. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavba s názvom\n„B2B: INS_NR_JLR“ s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover, resp. s činnosťami,\nktoré sa posudzovali z pohľadu vplyvov na životné prostredie, bezprostredne nijako nesúvisí, pričom\nsťažovateľ opak neosvedčil a nepreukázal. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva i to, že predmetná\nstavba bola umiestňovaná mimo areálu automobilového závodu Jaguar Land Rover a jej cieľom bolo\npokrytie časti mestskej časti Drážovce optickou sieťou od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. V tomto\nsmere sa kasačný súd priklonil k tvrdeniu ďalšieho účastníka konania, že označenie „JLR“ sa do názvu\nstavby dostalo len z čisto praktických dôvodov, aby bolo možné stavbu jednoduchšie identifikovať (aj\n\nz hľadiska umiestnenia). Sťažovateľ pritom v správnom súdnom konaní, ale ani v kasačnom konaní\nnepredostrel žiaden relevantný argument a dôkaz, ktorý by vyššie uvedené vyvracal.\n42. Pokiaľ ide o účastníctvo podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, to vo všeobecnosti svedčí tomu,\nkoho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ\njasne a zrozumiteľne nevymedzil ani to, prečo mal byť účastníkom podľa tohto ustanovenia zákona,\npričom dôvody, ktoré uvádza, sú nedostatočné (sťažovateľom tvrdené vlastníctvo pozemkov, ktorých\nby sa povoľovaná činnosť mala týkať). Účastníkom územného konania nemôže byť každý vlastník\nnehnuteľnosti v lokalite, v ktorej sa navrhuje umiestnenie stavby, dokonca ani každý vlastník susedného\npozemku alebo stavby, ale len ten, koho vlastnícke, užívacie práva alebo iné práva k pozemkom\nalebo stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté umiestňovanou stavbou. Pojem „priamo\ndotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý\nje porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi konania preukázaný (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29.03.2011). Sťažovateľ (v podanej žalobe a ani v\nkasačnej sťažnosti) dostatočne nekonkretizoval, akým spôsobom navrhované činnosti zasahujú do jeho\npráv a oprávnených záujmov a ako bol vydaním rozhodnutia ukrátený na svojich právach a oprávnených\nzáujmoch. Samotné tvrdenie o dotyku do právnej sféry resp. na právach nepostačuje.\n43. Pre úspech v správnom súdnom konaní bolo povinnosťou sťažovateľa spochybniť zákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov a to tým, že sťažovateľ presne vymedzí, prečo mal\nbyť účastníkom územného konania a z čoho toto postavenie vyvodzuje. Uvedené však sťažovateľ\nneosvedčil. V zhode s názorom krajského súdu tak kasačný súd konštatuje, že u sťažovateľa\nneboli naplnené podmienky účastníctva v predmetnom územnom konaní vyžadované § 34 ods. 1\nstavebného zákona, ktoré odkazuje na zákon EIA, ale ani § 34 ods. 2 stavebného zákona. Pozornosti\nkasačného súdu pritom neuniklo, že sťažovateľova argumentácia, na ktorej zakladá svoje účastníctvo v\nadministratívnom konaní v rôznych štádiách konania (od administratívneho konania, cez konanie pred\nsprávnym súdom až po konanie pred kasačným súdom) nie je úplne konzistentná a dôvody účastníctva\nsťažovateľ mení, resp. dopĺňa. Sťažovateľ si tiež zrejme zamieňa inštitúty „žalobná legitimácia“ a\n„účastníctvo v administratívnom konaní“.\n44. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho posúdenia aktívnej žalobnej legitimácie\nkrajským súdom, ktorú sťažovateľ odvodzoval z § 178 ods. 1 SSP, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ\nmal v správnom súdnom konaní pred správnym súdom všetky procesné práva a povinnosti účastníka\nsúdneho konania. Z tohto dôvodu kasačný súd predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko\nžaloba sťažovateľa bola krajským súdom riadne preskúmaná a bolo o nej meritórne rozhodnuté.\n45. Námietku sťažovateľa, že v predmetnej veci mali rozhodovať vecne nepríslušné správne orgány\nvyhodnotil kasačný súd ako taktiež nedôvodnú. V predmetnej veci nedošlo k naplneniu podmienok na\naplikáciu § 117b stavebného zákona, ako sa mylne domnieva sťažovateľ, keďže umiestňovaná stavba\nnie je významnou investíciou. Preto nie je dôvodné tvrdiť, že v predmetnom územnom konaní mal\nvykonávať pôsobnosť stavebného úradu okresný úrad v sídle kraja. Napriek chybe v písaní zo strany\nžalovaného v časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, kde žalovaný nesprávne uviedol, že\nOkresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vo veci konal ako správny orgán príslušný podľa §\n117b stavebného zákona, podstatné aj z pohľadu kasačného súdu je to, že vo veci rozhodovali príslušné\nsprávne orgány, a to Obec Lužianky v súlade s § 117 ods. 1 v spojení s § 119 ods. 1 stavebného zákona,\nOkresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s § 118 stavebného zákona a žalovaný\nv súlade s § 2 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. v spojení s § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 575/2001\nZ. z. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný\núrad. Navrhovaná činnosť sa mala uskutočniť v územnom obvode viacerých stavebných úradov (obec\nDražovce a Lužianky), za príslušný stavebný úrad bola určená obec Lužianky, a to v súlade s § 119 ods.\n1 stavebného zákona Okresným úradom Nitra, odborom výstavby a bytovej politiky.\n46. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa údajnej predpojatosti správneho orgánu vznesenej\nsťažovateľom na pojednávaní v konaní pred krajským súdom, v ktorom sťažovateľ vytkol krajskému\nsúdu nezákonnosť v posúdení tejto otázky, kasačný súd uvádza, že je nedôvodný. Kasačný súd v\nžalobe neidentifikoval taký žalobný bod, ktorý by sa týkal predpojatosti vo veci konajúcich správnych\norgánov. Vznášanie nových námietok po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, v danom\n\nprípade na pojednávaní v správnom súdnom konaní pred krajským súdom, predstavuje porušenie\nv správnom súdnictve platiacej prísnej koncentračnej zásady. V zmysle koncentračnej zásady je\nuvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade\nobmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty\nna podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca (sťažovateľ v súdenej veci) po uplynutí lehoty na podanie\nsprávnej žaloby túto rozšíril o ďalšiu námietku, na jej obsah krajský súd nemusel prihliadať, nakoľko sa\nnejednalo o prípad vymedzený v § 134 ods. 2, resp. § 195 a § 418 SSP. Uvedená námietka nezakladá ani\nprípad predpokladaný ustanovením § 134 ods. 2 SSP písm. b) SSP), ako sa domnieva sťažovateľ, ktoré\numožňuje správnemu súdu ísť nad rozsah správnej žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán,\nktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou\npríslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach. Navyše krajský súd sa s uvedenou\nnámietkou predpojatosti aj zaoberal, keď uviedol, že skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu\nNitra N.. W. X., T. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak,\nže rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu N.. X., sú\nrozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Pre rozhodnutie správneho\nsúdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP),\nalebo v čase vydania opatrenia. Preto okolnosti tvrdené sťažovateľom týkajúce sa N.. X. vyhodnotil aj\nkasačný súd ako domnelú vadu sťažovateľa bez relevancie k meritu veci.\n47. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu, v ktorom sťažovateľ namietal, že sa krajský súd nijako\nnevysporiadal s jeho žalobnou námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku kasačný\nsúd uvádza, že v uvedenom nevidel porušenie sťažovateľových práv, a to s ohľadom na to, že v žalobe\nneidentifikoval kvalifikovaný - explicitný žalobný bod, ktorý by sa týkal porušenia § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku. Formulácia tvrdení sťažovateľa v správnej žalobe je v tejto súvislosti značne nekonkrétna,\nkedy sťažovateľ len citoval príslušnú časť z preskúmavaného rozhodnutia, judikatúru Najvyššieho súdu\nSR a vybrané ustanovenia Správneho poriadku a uviedol všeobecné tvrdenia o diskriminačnom a\nlaxnom prístupe žalovaného. Kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ mal sťažovateľ za to, že došlo k\nporušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, mal to v správnej žalobe kvalifikovane namietnuť a presne\nvymedziť (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/36/2022 zo dňa 02.08.2022).\nSťažovateľ podrobnejšiu argumentáciu uplatnil až v kasačnej sťažnosti, pričom novoty a nové dôvody\nv kasačnom konaní sú v zásade neprípustné (§ 441 SSP a § 439 ods. 3 písm. b) SSP), no ani v\nkasačnej sťažnosti nevymedzil, k akému podkladu nemal možnosť sa vyjadriť, aká písomnosť mu nebola\nzaslaná, a či nedostal možnosť vyjadriť sa k prvostupňovému alebo druhostupňovému rozhodnutiu. Len\nz obsahu žaloby sa možno domnievať, že sťažovateľ namietal nemožnosť vyjadriť sa k podkladom pre\nvydanie rozhodnutia o odvolaní. V tejto súvislosti len pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že odvolací\norgán vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom (ku ktorému sa sťažovateľ\nvyjadril prostredníctvom podaného odvolania) a nevykonával žiadne dokazovanie. Teda kasačný súd v\nuvedenom ani nevzhliadol možné podstatné porušenie sťažovateľových práv v odvolacom konaní. Nie\nje však úlohou správneho ani kasačného súdu iniciatívne vyhľadávať za sťažovateľa možné dôvody\nnezákonnosti administratívnych rozhodnutí. Uvedená sťažnostná námietka je preto nedôvodná.\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n48. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď\nžalobe žalobcu nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto\nkasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n49. O nároku na náhradu trov kasačného konania sťažovateľa a žalovaného rozhodol kasačný súd\npodľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal\na žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo\npožadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa\nobsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal.\n50. Hoci ďalšiemu účastníkovi konania vznikli v kasačnom konaní trovy, kasačný súd mu náhradu týchto\ntrov nepriznal, a to podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, z dôvodu, že ďalšiemu účastníkovi\nkonania nebola v kasačnom konaní uložená žiadna povinnosť (vyjadril sa na základe výzvy krajského\n\nsúdu, v zmysle ktorej bol poučený, že ak sa nevyjadrí, bude sa konať bez jeho vyjadrenia, a teda nebola\nmu uznesením uložená povinnosť vyjadriť sa). Zároveň ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej\nsťažnosti nepredložil novú, resp. podstatnú argumentáciu, ktorá by z materiálneho hľadiska ovplyvnila\nvýsledok kasačného konania.\n51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}