{"guid": "c95b7160-a874-4aaf-a2d5-0b90bdb682ed:93517498-e5be-42fe-b304-63236985bde4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1", "spisova_znacka": "1Svk/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2024, sp. zn. 1Svk/18/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1", "identifikacne_cislo": "4017200449", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-32", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-59", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-120", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93517498-e5be-42fe-b304-63236985bde4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/18/2022\n4017200449\n28. 03. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)\na JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nY. V. XX, XXX XX X., zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra,\nproti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom\nŠtefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské\nNivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného: JUDr. Allan B?hm, advokát so sídlom\nJesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, so sídlom\nTrnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14,\nP.O.BOX 218, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01\nNitra, IČO: 36 561 690, 5/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava,\nIČO: 36 609 633, 6/ H.. H. K., bytom K. XXX, XXX XX Z., (vzdal sa účastníctva), 7/ K.. C. B., bytom\nF. XX, XXX XX . L., 8/ A.. E. H., bytom J. G. X, XXX XX X., 9/ J. Y., bytom E. X, XXX XX X., 10/ J.\nM., bytom J. G. XX, XXX XX X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: OUNR-OCDPK-2017/018090 zo dňa 04. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/103/2017-376 zo dňa 27. júla 2021, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nIII. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Dňa 18.12.2015 bola na Mesto Nitra, Útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného\nhospodárstva (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) Okresným úradom Nitra,\nodborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „žalovaný“) postúpená žiadosť spoločnosti\nMH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 (ďalej aj „stavebník“\nalebo „ďalší účastník konania v 1. rade“) o vydanie stavebného povolenia stavby (stavebného objektu novostavby): „Príprava strategického parku Nitra“, v rozsahu stavebných objektov: SO 801 - Výstavba\ndočasných inžinierskych sietí strategického parku, SO 801.1 - Prístupová komunikácia a spevnené\nplochy na pozemkoch parcelné čísla: líniová stavba, v katastrálnom území H.; Z.; G..\n2. Prvostupňový správny orgán ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č.\n50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“) prerokoval v uskutočnenom\nstavebnom konaní predloženú žiadosť s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania a\n\npo jej preskúmaní podľa § 60, 61 a 62 stavebného zákona vydal dňa 31.01.2017 rozhodnutie\nčíslo: UHA-DaCH-22854/2015-019-Ing.Dá - stavebné povolenie (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“\nalebo „stavebné povolenie“), ktorým podľa § 66 stavebného zákona navrhovanú stavbu povolil. K\numiestneniu stavby sa podľa prvostupňového správneho orgánu nevyžadovalo územné rozhodnutie\nna základe § 32 ods. 2 stavebného zákona s tým, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky\nvydalo pre uvedenú investíciu (vybudovanie strategického parku) Osvedčenia o významnej investícii\nč. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 (ďalej\naj „osvedčenia“). Účastníkmi stavebného konania boli v zmysle § 59 stavebného zákona vlastníci\ndotknutých pozemkov a stavieb ako aj susedných pozemkov a najbližších stavieb, stavebník, projektanti\na tí, ktorí boli účastníkmi v zisťovacom konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, odbore starostlivosti\no životné prostredie pod č. OU-NR-OSZP3/2015/031851.\n3. Žalovaný, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona v spojení so\nzákonom o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s §\n32, § 46 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), rozhodol o podanom odvolaní žalobcu rozhodnutím číslo\nspisu: OU-NR-OCDPK-2017/018090 zo dňa 04.05.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo\n„rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ho zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný v prvom rade poukázal na to, že žalobca\nnepodal v zákonnej lehote námietky proti oznámeniu o začatí stavebného konania, ktoré bolo zverejnené\nverejnou vyhláškou a účastníci konania boli poučení. Poukazujúc na koncentračnú zásadu žalovaný\nuzavrel, že v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona nebolo možné na odvolanie žalobcu prihliadať.\nNapriek tomu sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu žalovaný\nvyjadril a skúmal ich relevanciu a opodstatnenosť.\n5. K námietke žalobcu, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie - povinné hodnotenie podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie (ďalej aj „zákon EIA“), žalovaný poukázal na skutočnosť, že stavebnému\nkonaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné\nprostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny\norgán vydal dňa 08.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031815-017-F36, ktorým rozhodol,\nže sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra project“ nebude posudzovať podľa zákona EIA (ďalej aj\n„rozhodnutie EIA“). Rozhodnutie EIA nadobudlo právoplatnosť 28.12.2015. K tejto námietke žalovaný\nďalej uviedol, že stavebnému úradu bolo doručené i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, Odboru\nstarostlivosti o životné prostredie, Oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia\nč. OU-NR-OSZP3-2016/030414 zo dňa 30.06.2016 (ďalej aj „stanovisko“) a v tomto prípade boli vydané\ni osvedčenia, ktorým je (bol) stavebný úrad, ako aj žalovaný viazaní, tak ako i rozhodnutím EIA, pričom\nnie sú oprávnení preskúmavať správnosť záverov v nich obsiahnutých.\n6. K námietke nesprávnej aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že stavba je\nv súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa\nbude realizovať, a príslušná územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v § 32\nods. 2 stavebného zákona, územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou\na sú splnené aj ďalšie podmienky stanovené v predmetnom ustanovení. Z hľadiska priestorového\nusporiadania považoval za potrebné tiež podotknúť, že nad rámec ustanovenia § 32 ods. 2 je potrebné\naplikovať aj § 39 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva\nz osvedčenia a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý\nsa vydaním stavebného povolenia stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Podľa\nžalovaného územný plán mesta dostatočne zaregulováva aj dopravu a cestnú sieť v danom území, čo\npotvrdzuje aj záväzné stanovisko Mesta Nitra č. 22148/2015 zo dňa 16.12.2015.\n7. Námietku žalobcu týkajúcu sa podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia\nv stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a\nvyústenia dopravy na cestu I/64, žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú pre toto konanie. Argumentoval\ntým, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca v tomto bode namietal, sa neriešili\nv tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie,\n\ntýkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie\nspracovanej v novembri 2015 spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. so sídlom v Žiline, pričom\nriešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného spoločnosťou Slovenská správa\nciest. Rovnako poukázal na to, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného\núradu o žiadosti stavebníka na povolenie stavby, je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky\na predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby. K žiadosti,\npodkladom a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách\nnevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a podmienky sú súčasťou\nstavebného povolenia.\n8. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že predmetné skutočnosti sa priamo dotýkajú pozemkov v jeho\nvlastníctve, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že stavba sa má realizovať na\npozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom pozemky vo vlastníctve žalobcu\nnebudú stavbou nijako dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Pokiaľ išlo o predložené stanovisko\na žiadosť vlastníkov pozemkov v katastrálnom území B., zo dňa 10.09.2015, žalovaný poukázal na to,\nže skutočnosti v nich uvedené rovnako nesúvisia s realizáciou stavby a stavebným povolením a neboli\npredmetom tohto stavebného konania.\n9. K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv v správnom konaní žalovaný uviedol, že v\nstavebnom konaní boli dodržané všetky procesné práva účastníkov, ktoré im priznáva platná právna\núprava, rovnako ako aj práva verejnosti na úseku ochrany životného prostredia. Podľa žalovaného z\nobsahu spisu nevyplýva, že by mal byť žalobca nejakým spôsobom ukrátený na svojich právach alebo\nbol vylúčený z účasti na stavebnom konaní. Práve naopak, žalobcovi (ako i ostatným účastníkom)\nbolo riadne umožnené, aby sa zúčastnil na stavebnom konaní a v plnom rozsahu uplatnil svoje práva.\nSkutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo na uplatnenie námietok v zmysle § 61 ods. 3 stavebného\nzákona (uplatnil ich až v odvolaní, a preto na ne nebolo možné prihliadnuť) nemôže viesť k záveru\no porušení jeho procesných práv. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo riadne zverejnené\nverejnou vyhláškou a účastníci boli riadne poučení o svojich právach, ako aj následkoch ich nevyužitia.\nRovnako bolo zverejnené aj oznámenie zo dňa 23.06.2016 (oznámenie o doplnení žiadosti stavebníka),\nv ktorom stavebný úrad taktiež stanovil účastníkom konania lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia\noznámenia na uplatnenie námietok a pripomienok.\n10. Žalovaný dospel k záveru, že stavebné povolenie je správne a zákonné, pričom v stavebnom konaní\nnevyšli najavo vady ani prekážky brániace jeho vydaniu. Mal pritom za to, že procesné ani ústavné práva\nžalobcu neboli v stavebnom konaní porušené.\nII. Konanie pred správnym súdom\n11. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú)\nsprávnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa\ndomáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu), vrátenia\nveci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.\n12. Krajský sud uznesením č. k. 11S/103/2017-99 zo dňa 21.11.2017 zamietol návrh žalobcu na\npriznanie odkladného účinku.\n13. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/103/2017-376 zo dňa 27.07.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému sa právo na náhradu\ntrov konania nepriznáva.\n14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd primárne uviedol, že ani jedna zo žalobných\nnámietok žalobcu nesmerovala a priamo sa netýkala prvostupňového rozhodnutia a preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného.\n15. Vzhľadom na námietku vznesenú žalobcom na pojednávaní o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného\npre vecnú nepríslušnosť sa krajský súd prioritne zaoberal tým, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali\n\nvecne príslušné správne orgány. Podľa krajského súdu v predmetnej veci rozhodli správne orgány v\nrámci svojej právomoci a pôsobnosti a predmetnú námietku posúdil ako nedôvodnú. V súvislosti s\nnámietkou žalobcu o potrebe aplikovať na danú stavbu ako významnú investíciu § 117b stavebného\nzákona, správny súd uviedol, že § 117 - § 119 stavebného zákona určujú všeobecné stavebné úrady a §\n120 stavebného zákona určuje špeciálne stavebné úrady. Vychádzajúc z uvedeného ustálil, že právna\núprava obsiahnutá v § 120 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave\nuvedenej v § 117 - § 119 stavebného zákona a použije sa zásada „lex specialis derogat legi generali“ s\ntým, že § 117b je špeciálnou právnou normou k § 117 stavebného zákona, avšak uvedené nemá právnu\nsúvislosť so „zrušením“ špeciálnej právnej normy obsiahnutej v § 120 stavebného zákona.\n16. Za nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku zaujatosti vznesenú žalobcom na nariadenom\npojednávaní týkajúcu sa bývalého prednostu žalovaného - A.. L., a to z dôvodu, že táto námietka\nv administratívnom konaní vznesená nebola s tým, že žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže by skutočnosti, z ktorých vyvodzoval zaujatosť bývalého prednostu žalovaného, existovali v čase\nrozhodovania žalovaného. K námietke žalobcu, taktiež vznesenej na pojednávaní, že v tejto veci sa\njedná o obdobnú vec ako v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/70/2017, krajský\nsúd uviedol, že sa nejednalo o obdobnú skutkovú ani právnu situáciu ako v tejto veci, a preto nebolo\nmožné rozhodnúť tak, ako sa toho domáhal žalobca.\n17. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu vzneseným na pojednávaní krajský súd uviedol, že na\nne nebolo možné prihliadnuť, a to z dôvodu, že nešlo o žiadnu z výnimiek stanovených v § 134 ods. 2\nSSP a žalobca neprípustne rozširoval žalobné dôvody.\n18. Následne krajský súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Súd mal za to,\nže žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť. V tomto bode uviedol, že hoci žalobca v\npodanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia ako i rozhodnutia\nžalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal\nbyť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými\nrozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní\nkrajský súd poukázal na znenie § 140 stavebného zákona a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01.03.2018 a ďalej uviedol, že na konanie vedené podľa stavebného\nzákona sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako\nosobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku inak. Vzhľadom na to, že stavebný\nzákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia\n§ 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania.\nPostavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v\npríslušnom zákone výslovne priznané. V § 59 stavebný zákon ustanovuje okruh účastníkov stavebného\nkonania tzv. pozitívnou enumeráciou. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že v priebehu stavebného\nkonania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby a nie je ani osobou, ktorá\nmá vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb,\nak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo\ndotknuté. Žalobca nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území G., ako ani pozemkov v katastrálnom\núzemí H. a dokonca ani pozemkov v katastrálnom území Z., na ktorých sa stavba realizuje a ktoré sú\nuvedené v stavebnom povolení a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov, teda jeho vlastnícke práva\nnemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa\nstavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona, teda\nnepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej\nzmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu\nalebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom\nalebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani\nstavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda\nnemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/\nstavebného zákona.\n19. V súvislosti s § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona krajský súd uviedol, že žalobca bol\nvlastníkom pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území Z., tak ako to aj žalobca v konaní\nnamietal, avšak k tomu dodal, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti, najmä z rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zrejmé, že žalobcove vlastnícke právo k uvedenému pozemku\n\nbolo vyvlastnené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NROVBP2-2015/032532-7 zo dňa 01.12.2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13.01.2016, pričom\ntento stav pretrvával aj v čase vydania stavebného povolenia zo dňa 31.01.2017, právoplatným dňa\n25.05.2017. Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017 bolo zrušené\nrozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/\nKa zo dňa 13.01.2016 a vec bola vrátená žalovanému (ministerstvu) na ďalšie konanie. Podľa krajského\nsúdu táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na stavebné konanie v predmetnej veci, ktoré prebiehalo\nv roku 2016 a 2017 a ani na súdne konanie v predmetnej veci, nakoľko pre súd je v zmysle § 135 ods. 1\nSSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol taký, že žalobca\nnebol vlastníkom parc. č. XXXX v katastrálnom území Z.. Predmetné stavby uvedené v stavebnom\npovolení zo dňa 31.01.2017 ani neboli umiestnené na parc. č. XXXX v katastrálnom území Z. a žalobca\nv zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia nebol ani vlastníkom pozemkov susediacich s pozemkami, na\nktorých bola povolená stavba v čase rozhodovania. Z vyššie uvedeného potom podľa názoru krajského\nsúdu vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle\n§ 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania\nako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu - zákona EIA, teda ako dotknutá\nverejnosť. Pozornosti krajského súdu neušla ani tá skutočnosť, že stavebný úrad v stavebnom povolení\nuviedol, že účastníkmi stavebného konania sú v zmysle § 59 stavebného zákona: vlastníci dotknutých\npozemkov a stavieb, ako aj susedných pozemkov a najbližších stavieb, stavebník, projektanti a tí, ktorí\nboli účastníkmi v zisťovacom konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, odbore starostlivosti o životné\nprostredie pod č. OU-NR-OSZP3/2015/031851. Na základe podrobnej argumentácie uvedenej v odseku\n40 napadnutého rozsudku mal krajský súd za to, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať ako žalobu\npodanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom\nkonaní nepreukázal.\n20. Za nedôvodnú označil krajský súd námietku žalobcu, že neboli naplnené podmienky vydania\nstavebného povolenia v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona, a že stavebnému konaniu malo\npredchádzať územné konanie. K tejto námietke krajský súd uviedol, že sa s ňou už podrobne vysporiadal\nv rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. v rozsudku sp. zn. 11S/236/2016 zo dňa 12.09.2018), ako\nsa aj oboznámil s územným plánom Mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného a ktorý\nbol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22.05.2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená\nVšeobecne záväzným nariadením (ďalej aj „VZN“) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a\n5 a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Krajský súd argumentoval tým, že na postup podľa § 32 ods.\n2 stavebného zákona sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje\núzemné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na\nrealizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, čo v danom\nprípade bolo jednoznačne splnené (bod 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Druhou podmienkou,\nkedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné\nvyužívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo\nz územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia\nna realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta\nNitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny (bod 43.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku).\n21. K oznámeniu zo dňa 25.11.2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné\nuviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru\nštátnej stavebnej správy k výkladu § 32 ods. 2 stavebného zákona a je v ňom výslovne uvedené\n\"pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň\nurčené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku\nvýznamnej investície sa nevyžaduje územné konanie\". Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd\na ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na\nprípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 12 ods. 1 stavebného zákona, ktorý stanovuje prípady,\nkedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný\nplán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a bol toho názoru, že o\ntakýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre\npriestorovo funkčný celok, ktorý je predmetom stavebného povolenia, obstarať a vypracovať územný\n\nplán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať\nz oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej\nsprávy zo dňa 25.11.2015. Taktiež krajský súd považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že\nstavba s označením \"vybudovanie strategického parku\", na ktorú bolo dňa 13.07.2015 a 22.07.2015\nvydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, je umiestnená\nv nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa\nzákona EIA vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre\nrozvoj investícií a obchodu.\n22. K námietke žalobcu, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní, sa realizujú\nv rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodliehala povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie\npodľa zákona EIA napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala, krajský súd uviedol, že žalovaný\nsa otázkou posudzovania navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie nemohol\nzaoberať, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní. V súvislosti\ns touto žalobnou námietkou správny súd ďalej uviedol, že stavebnému konaniu v predmetnej veci\npredchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,\noddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť \"Automotive\nNitra Project\", ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po\nukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona EIA. Toto rozhodnutie bolo\npotvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,\nreferátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015. Žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, krajský súd rozsudkom sp. zn.\n26S/3/2016 zo dňa 01.07.2021 zamietol, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je právoplatné\na záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej\nžalobe žalobcu v tomto konaní. Podľa krajského súdu v tomto konaní bola podstatná tá skutočnosť, že\nv čase vydania preskúmavaného rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08.10.2015\nvydané v zisťovacom konaní, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14.12.2015,\nďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania\nvplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti\n\"Automotive Nitra Project - Fáza 2\", v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou\na existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa\n13.01.2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil. V stavebnom konaní správne orgány z týchto\nprávoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné, pričom pre správny súd bol rozhodujúci\na vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti krajský\nsúd dodal, že nebolo možné, aby v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré\nboli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní o povolení stavby \"Príprava\nstrategického parku Nitra\", a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných\nkonaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania\nvedeného na krajskom súde (napr. pod sp. zn. 26S/3/2016).\n23. Podľa krajského súdu v postupe správnych orgánov nedošlo k porušeniu § 62 ods. 1 stavebného\nzákona, v zmysle ktorého stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa\nzastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V\npredmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie, z čoho\nje potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a\nžiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané.\n24. K námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky zo 11.12.2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nstavebného zákona a nepredloženia zastavovacieho plánu, správny súd uviedol, že stavba, ktorá bola\npredmetom stavebného povolenia, je súčasťou stavby \"Príprava strategického parku Nitra\", teda je\nsúčasťou súboru stavieb a v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú\nsituáciu, t. j. zastavovací plán celého súboru stavieb.\n25. K námietke žalobcu týkajúcej sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64 a napojenia\nna rýchlostnú komunikáciu R1A krajský súd poukázal na § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona\na uviedol, že v súvislosti s požadovanou výstavbou správne orgány nevzhliadli potrebu vo svojich\n\nrozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí i riadne zdôvodnil.\n26. K námietke žalobcu že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona\nEIA, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd\nzdôraznil, že zákon EIA nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie\nv rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie\nkonanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie\nnávrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností. Krajský súd zdôrazňoval, že v\nzmysle § 18 ods. 2 písm. b) zákona postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť\n\"Automotive Nitra Project\" posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08.10.2015 vydal rozhodnutie\nzo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania\nnebude posudzovať podľa tohto zákona. Poukázal tiež na súhlasné záverečné stanovisko Ministerstva\nživotného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl. k\nnavrhovanej činnosti „Automative Nitra Project - Fáza 2/“ potvrdené aj odvolacím orgánom.\n27. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd k námietke žalobcu o nerešpektovaní Aarhuského\ndohovoru vyjadril presvedčenie, že v rámci stavebného konania bolo žalobcovi umožnené, aby realizoval\nsvoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán by sa\ntýmito námietkami, ak by ich podal, i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol o nich, čo sa však nestalo,\npreto sa správny orgán námietkami žalobcu zaoberal až v odvolacom konaní, v rámci ktorého žalobca\nvo svojom odvolaní vzniesol námietky a s týmito sa žalovaný aj riadne vysporiadal, prihliadnuc pritom\nna koncentračnú zásadu stavebného konania.\n28. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/18/2018 zo dňa 10.12.2018, správny\nsúd dodal, že pokiaľ ide o žalobcom vytýkané doručovanie verejnou vyhláškou správnymi orgánmi,\nnemožno takéto doručovanie považovať za zásah do práv žalobcu. Podľa krajského súdu žalobca bol\npovažovaný za účastníka stavebného konania, avšak práva, ktoré mu z tohto postavenia vyplývali, si\nmal sám strážiť a primerane tomu prispôsobiť svoju procesnú aktivitu. Ak svoje práva nevyužil, nemožno\nto považovať za pochybenie správneho orgánu.\n29. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu, aby mu boli rozhodnutia doručované do vlastných rúk, správny\nsúd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 20/2011 zo dňa 14.12.2011, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, 5Sžz/1/2010zo dňa 28.04.2011 a sp.\nzn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011.\n30. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o cieľoch Aarhuského dohovoru krajský súd poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd\nnámietku žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený\núčel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp.\nvysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Krajský súd argumentoval tým, že\nvšeobecné konštatácie bez konkrétneho tvrdenia o porušení Aarhuského dohovoru na základe vlastných\núvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru,\nnež je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo\nargumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny\nsúd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov\nsám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť\nk záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Nie je úlohou správneho súdu v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.\n31. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že na základe podanej správnej\nžaloby v predmetnej veci nebolo možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a\nrealizácie výstavby priemyselného parku resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v\niných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie\nnadväzovať.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov konania\n\n32. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú\nsťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa\nsťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie,\nalternatívne zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že súd zruší preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n33. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body:\n- posúdenie aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa v zmysle § 178 ods. 3 SSP (zainteresová\nverejnosť) krajským súdom je nesprávne. Sťažovateľ tvrdil, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z\n§ 178 ods. 1 SSP, keďže ako fyzická osoba bol ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu, že je\nvlastníkom priamo susediacich pozemkov. Namietal, že je riadnym účastníkom stavebných konaní v\nrámci budovania Strategického parku a priamo sa ho dotýka aj z toho dôvodu, že bol pre túto stavbu\npribližne vyvlastnený a vyvlastňovaný;\n- krajský súd sa nesprávne vysporiadal so žalobnou námietkou ohľadom vecnej nepríslušnosti správnych\norgánov. Podľa sťažovateľa krajský súd nezohľadnil danosť podmienky pre aplikáciu § 117b stavebného\nzákona, a teda že sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou;\n- odôvodnenie krajského súdu ohľadom námietky zaujatosti týkajúcej sa bývalého prednostu žalovaného\n- A.. L. je nezákonné. Sťažovateľ namietal, že v čase prebiehajúceho administratívneho konania o tejto\nnovej okolnosti (t. j. že A.. F. L., ktorý bol prednostom Okresného úradu v sídle kraja, sa stane „za\nodmenu“ prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o.), majúcej výrazný vplyv na zaujatosť žalovaného,\nnemal vedomosť a preukázal ju dostatočne. Sťažovateľ trval na názore, že vo veci rozhodol ako\nžalovaný neoprávnený správny orgán, a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto správneho orgánu\nz dôvodu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov tohto správneho orgánu. Podľa sťažovateľa už\nv čase vydávania preskúmavaného rozhodnutia správny orgán bol vylúčený a tým aj neoprávnený na\nvydanie rozhodnutia, čo je skutočnosťou, na ktorú správny súd musel vziať zreteľ aj nad rámec žalobných\ndôvodov, keďže takáto vada tu musela byť už v čase vydania rozhodnutia žalovaného;\n- aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie\npovoľovanej stavby nie je v tomto prípade zákonná. V predmetnej veci malo podľa sťažovateľa\nstavebnému konaniu predchádzať územné konanie. Neboli tak naplnené podmienky vydania\nstavebného povolenia. V tomto bode kasačnej sťažnosti zdôrazňoval, že územný plán mesta Nitra\nstanovil podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však nebola\nvypracovaná. Namietal, že v platnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného\nparku - sever, avšak nie je vymedzené územie strategického parku. Odôvodnenie, že územné\nrozhodnutie sa nevyžaduje z dôvodu strategickej investície, považoval za nedostatočné. Taktiež\nnamietal, že krajský súd mal zohľadniť aj ním namietané porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného\nzákona. V tejto súvislosti podotkol, že krajský súd vôbec neuviedol, či a ako územný plán mesta Nitra\nrieši zastavovací plán a vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia;\n- aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich\nvýznamnú investíciu v podobe výstavby strategického parku podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z.\no niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov,\nale nie v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície v strategickom\nparku na základe osobitných osvedčení;\n- navrhovaná činnosť mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Podľa sťažovateľa\nstavebný úrad konal tak, aby mu spôsobil ujmu v konaní, a to nielen sťažovateľovi, keďže sa jedná\no verejné právo a v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že keďže strategický park Nitra nebol posudzovaný v\nzmysle zákona EIA, stavebný úrad mal postupovať podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, a teda\nvyžiadať si stanovisko príslušného orgánu - Ministerstva životného prostredia SR, či strategický park\nbol posudzovaný v zmysle zákona EIA a či ho treba posudzovať. V tomto kontexte sťažovateľ upriamil\npozornosť aj na § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA, pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra,\npoložka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B\nupravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť\nzisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné\nparky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade\n\nrealizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie,\na to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je podľa sťažovateľa nutné prihliadnuť na\n§ 38 ods. 3 zákona EIA, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného\nzáverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú\nčinnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv.\nstrategického parku, v rámci tohto evidentne neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona EIA. Samotný\nstrategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, a preto je nutné\nustáliť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Sťažovateľ argumentoval aj tým,\nže vybudovanie strategického parku je samostatnou významnou investíciou, ktorá sa v zmysle zákona\nEIA považuje za tzv. navrhovanú činnosť a táto musí podliehať procesu EIA. Pokiaľ tento proces splnený\nnebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície, ktoré budú alebo sú\nrealizované v predmetnom strategickom parku. Správne orgány preto pochybili, keď nepostupovali podľa\n§ 38 ods. 9 zákona EIA, resp. § 140c ods. 6 stavebného zákona. Na základe vyššie uvedeného tak podľa\nsťažovateľa nie je možné hovoriť o tom, že stavby, ktoré sú predmetom tohto stavebného konania, boli\nniekedy posúdené v zmysle zákona EIA, a preto toto stavebné konanie nemôže byť legitímne;\n- nepredloženie zastavovacieho plánu celého súboru stavieb samo o sebe činí aj stavebné povolenie\nnezákonným. V tomto bode sťažovateľ argumentoval tým, že stavba je súčasťou stavby „Príprava\nstrategického parku Nitra“ tzn. súboru stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb\nv komplexnej rovine v rámci výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v\nstavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený nebol;\n- sťažovateľ nesúhlasil s tým, ako sa krajský súd vysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa dopravného\nnapojenia, vyústením dopravy na cestu I/64 a napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A. Podklady\nstavebného povolenia týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64\npovažoval sťažovateľ za nedostatočné a nepreskúmateľné. Trval preto na tom, že už aj len z tohto\ndôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci a proces jeho vedenia nezákonný. V tomto bode\nsťažovateľ ďalej krajskému súdu vytkol, že vôbec nespomenul, že žiadal predložiť potvrdenie o splnení\npodmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia\n§ 19 cestného zákona o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infraštruktúry a tiež, že\nžiadal predložiť stanovisko Slovenskej správy ciest (metodický orgán MDVaRR SR) ako aj príslušného\nsprávcu dotknutých komunikácií, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné. Následne sťažovateľ\nkrajskému súdu vytkol, že nedal ani jasnú odpoveď na to, z akého dôvodu nie je uvedená požiadavka na\nzmenu parametrov cesty 1/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a je preto nutné posúdiť parametre cesty\nI/64 nielen v úseku v kat. území G., ale v celom úseku cesty I/64 až po napojenie na cestu RIA. Podľa\nsťažovateľa sa predmetné skutočnosti pritom priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve (cca 29 ha\npozemkov určených prevažne na vybavenosť a bývanie v kat. úz. B.) a výrazne ho obmedzujú s jeho\npodnikateľským zámerom týkajúcim sa predmetných pozemkov a možnosti nakladania s nimi;\n- nezákonnosť napadnutého rozsudku videl sťažovateľ aj v tom, že správny súd sa nijako nevysporiadal\ns potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru.\n34. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že postup krajského súdu bol\nzákonný a vecne správny.\n35. Ďalší účastník konania v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že\nnapadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami, ktoré by odôvodňovali podanie kasačnej sťažnosti. Vyjadril\npresvedčenie, že krajský súd správne právne vec posúdil a žiadnym svojím procesným postupom\nneznemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania v 1. rade\nkasačná sťažnosť sťažovateľa nemá náležitosti ustanovené SSP, je neurčitá, zmätočná, nedôvodná a\nneopodstatnená. Zdôrazňoval, že sťažovateľ uvádza kasačné dôvody jej podania iba formálne, pričom\nju riadne a dostatočne neodôvodnil. Ďalší účastník konania v 1. rade preto žiadal kasačný súd, aby\nkasačnú sťažnosť uznesením ako neprípustnú odmietol, alternatívne, aby kasačnú sťažnosť sťažovateľa\nv celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n36. Prejednávaná vec bola dňa 28.03.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\n\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/18/2022.\n37. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR\nwww.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n38. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n39. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.“\n40. Podľa § 2 ods. 2 SSP: „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“\n41. Podľa § 62 ods. 1 SSP: „Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej\nzákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n42. Podľa § 134 ods. 1 SSP: „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n43. Podľa § 134 ods. 2 SSP: „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného\nprávneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona\noprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická\nosoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.“\n44. Podľa § 177 ods. 1 SSP: „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“\n45. Podľa § 177 ods. 2 SSP: „Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor\nalebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.“\n46. Podľa § 178 ods. 3 SSP: „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.“\n47. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona: „Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne cesty\na účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.“\n48. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona: „Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie\nstrategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a\nfunkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce\nalebo z územného plánu zóny.“\n49. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona: „Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby,\nktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a\n\nstavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením\npriamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný\ndozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.“\n50. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona: „Pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch\nletísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných\nkomunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách\nna povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,\na to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri\nstavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach\núzemného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch\npodľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).“\n51. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona: „Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,\npokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len\nna základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý\noveruje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,\nšpeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne\npríslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených\núzemným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním\núzemia, ktoré je určené v územnom pláne obce.“\n52. Podľa § 140 stavebného zákona: „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n53. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd\nzamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými došlo k\nvydaniu stavebného povolenia pre líniovú stavbu v katastrálnom území H. „Príprava strategického parku\nNitra“ pre stavebný objekt: SO 801 - Výstavba dočasných inžinierskych sietí strategického parku, SO\n801.1 - Prístupová komunikácia a spevnené plochy.\n54. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že obsah rozhodnutia kasačného súdu vo veci\nsamej do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. Na jednej strane strohá a všeobecná\nkasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej\n- nízkej - miere detailov. Ale aj na druhej strane rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je\nvšak obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa kasačný súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej\nsťažnosti obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým\nodkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky\nrozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo 15.7.2021, č. k\n1 Afs 163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo 14.4.2023). Bolo by v rozpore so\nzásadou procesnej ekonómie, ak by mal kasačný súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa,\nobzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna\nprieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu.\n55. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako\nkasačná inštancia a jeho úlohou nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a\nkrajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi\nkrajského súdu prezentovanými v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Vo vzťahu\nk skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a krajským\nsúdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané\nrozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.\n56. Kasačný súd zastáva názor, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa možno označiť za príklad excesívneho\npodania. Kasačná argumentácia sťažovateľa je ťažko zrozumiteľná, nakoľko je nesúrodá a k jednotlivým\notázkam je opakujúca sa, pričom nie je ani logicky štruktúrovaná. Pochopiteľne - je na sťažovateľovi,\nakým spôsobom vedie polemiku so závermi krajského súdu, avšak pozornosti kasačného súdu neuniklo,\nže značná časť kasačnej sťažnosti spočívala v prekopírovaní rozsiahlej žalobnej argumentácie v\n\nspojení s argumentáciou sťažovateľa uplatnenou na pojednávaní v správnom súdnom konaní pred\nkrajským súdom. Sťažovateľ len subsidiárne a vo veľmi obmedzenej miere reaguje v podanej kasačnej\nsťažnosti na právne posúdenie napadnutého rozsudku krajského súdu, prieskum ktorého je predmetom\ntohto konania. Naopak, niektoré sťažnostné námietky neboli v správnej žalobe vznesené vôbec, preto\ndošlo k porušeniu koncentračnej zásady. V tomto kontexte kasačný súd opätovne poukazuje na\npodstatu kasačného konania, ktorej úloha nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku\nsťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola kvalifikovane vznesená.\n57. K jednotlivým sťažnostným bodom kasačný súd uvádza nasledovné:\nK posúdeniu postavenia sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti\n58. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia aktívnej žalobnej\nlegitimácie sťažovateľa kasačný súd primárne uvádza, že tak ako krajský súd, ani kasačný súd\nnemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným\npovolením na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá\n§ 178 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či z obsahu\nsprávnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V správnej žalobe sťažovateľ tvrdil len vo všeobecnej rovine,\nže bol ukrátený na svojich právach. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ tiež iba stroho konštatuje, že\nsa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom vyvlastňovaných\npozemkov. Zároveň v kasačnej sťažnosti tvrdí, že je vlastníkom priamo susediacich pozemkov, čo však\npredstavuje tvrdenie nové, doposiaľ v konaní (administratívnom ani správnom súdnom) neuplatnené.\nKasačný súd ho preto vyhodnotil ako tzv. novotu v konaní. Vychádzajúc zo znenia § 441 SSP v\nkasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Naviac sťažovateľ uvedené tvrdenie\nžiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdenia sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti teda nemohli\nzvrátiť závery krajského súdu ohľadne jeho žalobnej legitimácie, ktoré boli vyčerpávajúco uvedené v\nodôvodnení napadnutého rozsudku.\nK námietke vecnej nepríslušnosti orgánov\n59. Ako nedôvodný vyhodnotil kasačný súd aj ďalší sťažnostný bod týkajúci sa absencie vecnej\npríslušnosti správnych orgánov v danej veci. Pokiaľ sú totiž predmetom stavebného konania pozemné\nkomunikácie, príslušnosť správneho orgánu je potrebné odvodzovať od osobitného zákona, ktorým\nje cestný zákon (§ 3a ods. 4 v spojitosti s § 120 ods. 1 a 2 stavebného zákona) a to i vtedy, ak\nje uskutočňovaná stavba podľa vydaného osvedčenia významnou investíciou, resp. ak sa stavba\nuskutočňuje v rámci výstavby strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej\ninvestícii. Ustanovenie § 117b stavebného zákona predstavuje špeciálnu úpravu a teda deroguje\nvšeobecnú úpravu obsiahnutú v § 117 - § 119 stavebného zákona, nederoguje však príslušnosť\nšpeciálnych stavebných úradov ustanovenú v § 120 stavebného zákona.\nK námietke predpojatosti\n60. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa údajnej predpojatosti správneho orgánu vznesenej\nsťažovateľom na pojednávaní v konaní pred krajským súdom, v ktorom sťažovateľ vytkol krajskému\nsúdu nezákonnosť v posúdení tejto otázky, kasačný súd uvádza, že je nedôvodný. Kasačný súd v\nžalobe neidentifikoval taký žalobný bod, ktorý by sa týkal predpojatosti vo veci konajúcich správnych\norgánov. Vznášanie nových námietok po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, v danom\nprípade na pojednávaní v správnom súdnom konaní pred krajským súdom, predstavuje porušenie\nv správnom súdnictve platiacej prísnej koncentračnej zásady. V zmysle koncentračnej zásady je\nuvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade\nobmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty\nna podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca (sťažovateľ v súdenej veci) po uplynutí lehoty na podanie\nsprávnej žaloby túto rozšíril o ďalšiu námietku, na jej obsah krajský súd nemusel prihliadať, nakoľko sa\nnejednalo o prípad vymedzený v § 134 ods. 2, resp. § 195 a § 418 SSP. Uvedená námietka nezakladá ani\nprípad predpokladaný ustanovením § 134 ods. 2 SSP písm. b) SSP), ako sa domnieva sťažovateľ, ktoré\numožňuje správnemu súdu ísť nad rozsah správnej žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán,\n\nktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou\npríslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach.\n61. Navyše krajský súd sa s uvedenou námietkou predpojatosti aj zaoberal, keď uviedol, že skutočnosť,\nže bývalý prednosta Okresného úradu Nitra A.. F. L., H. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti\nMH Invest s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v\nčase výkonu funkcie prednostu A.. L., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona\noprávnený. Pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Preto okolnosti tvrdené\nsťažovateľom týkajúce sa A.. L. vyhodnotil aj kasačný súd ako domnelú vadu sťažovateľa bez relevancie\nk meritu veci.\nK povinnosti, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona EIA\n62. Kasačný súd poukazuje na to, že s uvedenou námietkou sa vyčerpávajúco zaoberal už krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s argumentáciou ktorou sa kasačný súd plne stotožňuje.\nKasačný súd nad rámec uvedeného v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na skorší rozsudok sp.\nzn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31.05.2023 v právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo\nrovnakým sťažnostným bodom:\n63. „45. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa\nochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy\nkaždý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného\naktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý\nbezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle\nčásti čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno:\nMasarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“\nbolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp.\nvzájomne závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ\nspochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre\nvydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb\na následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé.\n64. 46. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto\nveci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné\nprostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra\n2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť\n„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a\nobchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené\nrozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa)\nrozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné\nprostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba\nsťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné\npre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní\npríslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9\nInfraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov,\nkeďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.\n65. 47. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č.\n4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo\nživotného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s\nnavrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení,\npričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na\nvýrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že\nsúčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať\nspoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister\n\nživotného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad\nzamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal\npríslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom\ntohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o\nEIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na\npovrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy,\nVýrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón\nvrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových\nvôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.\n66. 48. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov\nna životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie\nkapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v\nrozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto\nčinností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra\n- položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na\nuvedené, priemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania\nvplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď\ntvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd\nich vyhodnotil ako nedôvodné.\n67. 49. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v\npredmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané\nv stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných\nkonaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. Uvedené platí aj o námietkach sťažovateľa,\ntýkajúcich sa posúdenia parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a osvedčenia Ministerstva\nhospodárstva SR pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“.\n68. 50. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou\nvysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžk/30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn.\n6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.“\n69. Kasačný súd teda uzatvára, že konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú\nsamostatnými druhmi konania, ukončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé\nsamostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny\norgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 SSP.\nK námietke ohľadom dopravného napojenia\n70. Vo vzťahu k tomuto kasačnému bodu kasačný súd konštatuje, že k uvedenej námietke sa krajský súd\ntakisto vyčerpávajúco vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajskému súdu nemožno pritom\nvytknúť tú skutočnosť, že neposudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, keď uvedené dopravné napojenie\nnebolo predmetom preskúmavaného rozhodnutia (viď tiež bod 67 odôvodnenia tohto rozsudku). Navyše\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s právnym posúdením uvedenej otázky krajským\nsúdom, avšak uvedený dôvod nevymedzil v zmysle požiadaviek § 440 ods. 2 SSP. Ustanovenie § 440\nods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzený\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Z\nuvedených dôvodov kasačný súd na túto námietku neprihliadal.\nK aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona a zastavovaciemu plánu\n71. Kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020\nzo dňa 30.11.2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakým\nsťažnostným bodom:\n\n72. „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2\n(nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný\nplán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený.\n73. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že\nna umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok)\npriestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a\n(kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.\n74. 33. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi\nsprávneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v\nobdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu\nnevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne\nustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom,\nktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku\ns priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne\nustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom\nmali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto\nprojekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval\nna poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či\npriemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni\nzóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v\nsúlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,\naby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného\nplánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s\nktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba\na pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci\npodmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky\nstavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej\nv poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho\núlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie\npreskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale\nlen vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“\n75. 34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní\nsvoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu\nrozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku\n„rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to\npríslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“\nV súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne\nrozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ,\nJ.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H.\nBeck, 2019, str. 379).\n76. 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by\nsa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie\nniektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša\npovinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do\nstavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich\nprávach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako\naj územnom konaní.\n77. 36. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné.\n\n78. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie\nuvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu\na aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v\nuznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“\n79. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých predmetnú\nnámietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Napríklad ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n8Sžk/30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.\n80. K námietke ohľadne nepredloženia zastavovacieho plánu kasačný súd taktiež odkazuje na doterajšiu\nrozhodovaciu činnosť kasačného súdu (napr. body 34 a 35 rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa\n24. novembra 2021: „V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavby, ktoré sa realizujú v rámci\nstavebného povolenia sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta\nNitra. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčenia o významnej investícii a priestorové\nusporiadanie strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného\npovolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal\nzáväzným pre priestorové usporiadanie územia.“ Pokiaľ ide o nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č.\n453/2000 Z. z., kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom. Stavba, ktorá bola predmetom stavebného\npovolenia, je súčasťou stavby \"Príprava strategického parku Nitra\", teda je súčasťou súboru a v takom\nprípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t. j. zastavovací plán celého\nsúboru stavieb.\nK potrebe aplikácie Arhuského dohovoru\n81. Vo vzťahu ku sťažnostnému bodu týkajúcemu sa potreby aplikácie Aarhuského dohovoru kasačný\nsúd uvádza, že krajský súd dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti tejto námietky sťažovateľa, podľa\nktorej preskúmavaným rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského\ndohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali\nsa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. V tomto smere kasačný súd poukazuje\nna argumentáciu krajského súdu, ktorú možno označiť za vyčerpávajúcu. Pre úplnosť v tomto bode\ndodáva, že všeobecné konštatácie bez konkrétneho tvrdenia o porušení Aarhuského dohovoru na\nzáklade vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal súd dôjsť k inému\nzáveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami\nalebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na prieskum v správnom súdnictve nepostačujú.\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n82. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský\nsúd rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. Preto kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n83. O nároku na náhradu trov kasačného konania sťažovateľa a žalovaného rozhodol kasačný súd\npodľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal\na žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo\npožadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa\nobsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal.\n84. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 169 SSP nepriznal. V kasačnom konaní vznikli trovy len ďalšiemu účastníkovi konania v\n1. rade, ale tomuto v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť (vyjadril sa na základe výzvy\nkrajského súdu, v zmysle ktorej bol poučený, že ak sa nevyjadrí, bude sa konať bez jeho vyjadrenia, a\nteda nebola mu uznesením uložená povinnosť vyjadriť sa). Zároveň ďalší účastník konania v 1. rade vo\nvyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepredložil novú, resp. podstatnú argumentáciu, ktorá by z materiálneho\nhľadiska ovplyvnila výsledok kasačného konania.\n\n85. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/103/2017", "guid": "65f5c6c9-23d3-43e0-a518-026a535ecf05:ea9d00d1-e895-4eae-849c-60f04ebc758b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}