{"guid": "a0bcc175-9c43-4edd-a036-618e13c8e39c:55328009-4107-4398-8220-e9a2b435cf1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.2", "spisova_znacka": "6Svk/5/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/5/2024 z 29. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. novembra 2024, sp. zn. 6Svk/5/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.2", "identifikacne_cislo": "3023200043", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2024-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55328009-4107-4398-8220-e9a2b435cf1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/5/2024\n3023200043\n29. 11. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej\nveci žalobcov: 1/ H. Š., narodený X. I. XXXX, bytom v Q., F.. J.. I. Č.. XXX/XX, 2/ E. Š., rod. U.,\nnarodená XX. D. XXXX, bytom v Q., F.. J.. I. Č.. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Legerský,\nadvokát, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č. 15/25, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie\na?výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre?územné plánovanie a?výstavbu Trenčín, so\nsídlom v Trenčíne, Brnianska č. 2038/1 (do 31.03.2024 Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3), za účasti ďalších\núčastníkov konania: 1/ G. U., bytom v Q., C. Č.. XXXX/XX, 4/ O.. D. J., bytom v Q., U. Č.. XX, 5/\nD. T., bytom v Q., C. Č.. XXXX/XX, 6/ O.. A. J., bytom v Q.F., J. Č.. XXX/XX, 7/ inexdesign s.r.o.,\nso sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 276/46, IČO: 50 898 906, 8/ E. S., bytom v Q., D. U. Č.. XXX/\nXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, číslo: OU-TNOVBP2-2022/039844-002, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/, proti rozsudku Správneho\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. októbra 2023, č. k. TN-11S/16/2023-94, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) podľa § 190\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2022/039844-002 zo dňa 27.\ndecembra 2022, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcov a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ÚSŽP 2022/2571/114807/14/HoZu, DUD,\nMsÚ 2019/78552 zo dňa 31. augusta 2022, ktorým stavebníkovi - G. U. vydal stavebné povolenie\npre stavbu - novostavba dvojgaráže, umiestnenú podľa LV č. XXXX na pozemku parcely registra C\nevidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - záhrada, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha, katastrálne územie Q., mesto Q..\n2. Správny súd konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým\nzamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktorým bola\npovolená stavba dvojgaráže pre stavebníka. Rozhodnutie týkajúce sa povolenia stavby už bolo\npredmetom prieskumu Krajským súdom v Trenčíne, ktorý zrušil predošlé vydané stavebné povolenie a\n\nrozhodnutie žalovaného. Úlohou orgánov verejnej správy tak bolo riadiť sa záväzným právnym názorom\nKrajského súdu v Trenčíne.\n3. Podľa názoru správneho súdu, v rozhodnutiach, ktoré boli vydané po zrušení Krajským súdom v\nTrenčíne, a ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, otázka pohody bývania\nvo vzťahu k námietkam vzneseným žalobcami bola zodpovedaná a orgány verejnej správy vychádzali z\nargumentácie uvedenej v zrušujúcom rozhodnutí. Po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí bol doložený\nsituačný výkres - situácia osadenia stavby C-1, na ktorom sú uvedené presné vzdialenosti dotknutých\nstavieb a pozemkov, účastníci konania boli oboznámení s tým, že boli doplnené podklady rozhodnutia\na že sa bude pokračovať v konaní, boli upovedomení o práve nahliadať do administratívneho spisu a o\npráve vzniesť námietky a pripomienky v lehote 7 dní. Zároveň bol vykonaný štátny stavebný dohľad, o\nrealizácii ktorého svedčí záznam z 7.6.2022, pri ktorom bola vyhotovená fotodokumentácia na mieste\nrealizácie stavby a bol zaznamenaný stupeň rozostavanosti stavby.\n4. Z odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je zrejmé, že vychádzali z dôkazov obstaraných v\nadministratívnom konaní pred zrušením ich rozhodnutí a aj z dôkazov, ktoré boli obstarané po ich zrušení\nKrajským súdom v Trenčíne. Orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotil vzdialenosť stavby dvojgaráže\nod pozemku žalobcov, ako aj od stavby nebytovej budovy na ich pozemku v ich vlastníctve, zhodnotil, ako\nje stavba umiestnená, prihliadol aj na situovanie ďalšej stavby, vyhodnotil tienenie a celkové pomery na\ndotknutých pozemkoch. Vyhodnotil tak práve otázku pohody bývania vo vzťahu k žalobcom vzneseným\nnámietkam, a to v rámci príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002\nZ.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a\no všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška č. 532/2002 Z.z.“). Správny súd nesúhlasí s argumentáciou\nžalobcov, že závery orgánov verejnej správy nie sú odôvodnené a že ide o nepodložené a subjektívne\núvahy, pretože úvahy orgánov verejnej správy sú založené na skutkových zisteniach, ktoré boli vyvodené\nz vykonaného dokazovania. Orgány verejnej správy vychádzali zo vzdialenosti dotknutých stavieb a\npozemkov, čo je skutkové zistenie vyvodené zo situačného výkresu a projektovej dokumentácie, a tieto\nnásledne vyhodnocovali nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach. O vyhodnotení otázky\npohody bývania v širšom kontexte svedčí aj to, že orgány verejnej správy sa zaoberali aj tým, ako\nsú umiestnené iné už existujúce stavby, ktoré ovplyvňujú užívanie dotknutého pozemku vo vlastníctve\nžalobcov.\n5. K námietke týkajúcej sa schodiska, správny súd uviedol, že z rozhodnutí vyplýva, že pri stavbe\nbol dodržaný výškový regulatív, ktorý je určený Územným plánom sídelného útvaru Trenčín. Orgán\nverejnej správy 1. stupňa vyhodnotil užívanie oceľového schodiska z hľadiska prípadného hluku pri\njeho používaní, vyhodnotil, že pôjde o občasné používanie schodiska za účelom užívania nebytového\npriestoru určeného na skladovanie s tým, že občasné používanie bude mať za následok bežnú krokovú\nhlučnosť, čím nebudú prekročené prípustné hodnoty hladiny hluku a schodisko bude vyrobené v súlade\ns technickými normami. Žalovaný uviedol, že je povinnosťou stavebníka zabezpečiť bezpečné a pevné\nuchytenie schodiska bez možných pohybov schodiska. Uviedol aj, že chôdzu po schodisku nie je možné\npovažovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou. Poukázal aj na to, že orgán verejnej správy 1. stupňa\nsa dôsledne zaoberal umiestnením stavby s ohľadom na okolitú zástavbu, s vyhodnotením jej vplyvu\nna susedné nehnuteľnosti. Z uvedeného je preto zrejmé, že stavebný úrad aj žalovaný sa dôsledne\nzaoberali vyhodnotením pohody bývania žalobcov aj z hľadiska umiestnenia a používania vonkajšieho\nschodiska, a to s prihliadnutím na vzdialenosť dotknutých nehnuteľností, situovanie schodiska, s\nohľadom na možnú hlučnosť, ktorá vznikne pri užívaní povoľovanej stavby, konkrétne schodiska, pričom\nbrali do úvahy aj frekvenciu používania schodiska z hľadiska účelového určenia druhého nadzemného\npodlažia stavby. Z hľadiska frekvencie a spôsobu používania schodiska, nebude mať za následok\nzávažný neprimeraný zásah do pohody bývania žalobcov, ktorý by nebol tolerovateľný a išlo by o\nneprimeraný zásah do ich pohody bývania.\n6. Stavebný úrad aj žalovaný vychádzali z toho, že povoľovaná stavba bude určitým spôsobom\nzasahovať do súkromia žalobcov a do pohody ich bývania, pričom z rozhodnutí je ale zrejmé, že\norgány verejnej správy dospeli k záveru, že ide o tolerovateľnú mieru zásahu a že nepôjde o zásah\nvo vysokej miere. Tento záver je výsledkom úvahy orgánov verejnej správy, je logický a je vyvodený\nz logického a preskúmateľného vyhodnotenia skutkových zistení, vyvodených z vykonaných dôkazov.\n\nNejde o neodôvodnený záver, ktorý je výsledkom úvahy orgánov verejnej správy a je zrejmé, na základe\nvyhodnotenia ktorých konkrétnych skutočností k nemu orgány verejnej správy dospeli.\n7. Nevykonanie miestneho zisťovania nemalo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu a\nnebola to taká vada, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.\nV tejto veci sa konalo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 10.6.2019 a dňa 7.6.2022\nbol vykonaný aj štátny stavebný dohľad, pri ktorom bola vyhotovená fotodokumentácia povoľovanej\nstavby.\n8. Správny súd ďalej nesúhlasí s námietkou žalobcov, že zo strany orgánov verejnej správy nebol\nrealizovaný rozbor otázky proporcionality ochrany vlastníckych práv stavebníka a vlastníckych práv\nžalobcov vo vzťahu k otázke ich pohody bývania. Z preskúmavaného rozhodnutia stavebného úradu\na žalovaného je zrejmé, že aj touto otázkou sa orgány verejnej správy zaoberali, o čom svedčí\naj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia na strane 19, kde sa stavebný úrad výslovne zaoberá\nzásadou proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka - stavebníka a vlastníkov susedných\nnehnuteľností, konkrétne žalobcov, a kde práve v rámci tohto odôvodnenia konfrontuje stavebný úrad\nprávo vlastníka - stavebníka na realizáciu novostavby a právo žalobcov, ktorí chcú nerušene realizovať\nvýkon svojho práva k pozemku, a to aj právo na súkromie.\n9. Správny súd ďalej uviedol, že je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol\nnesprávne, že ide o konania o dodatočnom povolení stavby, ale táto nesprávne uvedená skutočnosť nie\nje spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.\n10. K požiadavke účastníka 1/, aby správny súd zrušil rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej\nžalobe, správny súd uviedol, že takýto postup správneho súdu nebol namieste, pretože odkladný\núčinok bol správnej žalobe priznaný Krajským súdom v Trenčíne do právoplatného skončenia veci.\nPrávoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej dochádza ex lege k zániku priznaného\nodkladného účinku správnej žalobe.\n11. O trovách rozhodol správny súd tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal, pretože neboli v konaní\npred správnym súdom úspešní a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože\nnebolo preukázané, že by im vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil\nsprávny súd.\nII.\n12. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Navrhovali, aby\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie a zároveň priznal žalobcom právo na úplnú náhradu trov konania.\n13. Žalobcovia svoju kasačnú sťažnosť odôvodnili ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tak, že\nsprávny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. V súlade s ustanovením § 440 ods. 2 SSP právne posúdenie veci správnym\nsúdom v otázke namietaného zásadu do práv žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností susediacich s\nnehnuteľnosťou, na ktorej bola rozhodnutiami orgánov verejnej správy povolená predmetná stavba,\npovažujú žalobcovia za nesprávne.\n14. Žalobcovia uviedli, že pokiaľ ide o posúdenie dopadu realizácie povoľovanej predmetnej stavby na\npohodu bývania žalobcov, ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný sa posúdením tejto otázky\ndôsledne nezaoberali, čím nezohľadnili záväzný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie zrušené. Orgány verejnej správy sa pri posudzovaní\nzásahu do pohody bývania žalobcov opätovne obmedzili len na konštatovanie, že zhoršenie pohody\nbývania sa nepredpokladá, pričom takýto záver o tom, že realizovaním predmetnej stavby nedôjde k\nzhoršeniu pohody bývania žalobcov, založili len na tvrdeniach o súlade predmetnej stavby s Územným\nplánom mesta Trenčín a príslušnými stavebnotechnickými predpismi. Záver správneho súdu, že orgány\nverejnej správy postupovali zákonne, keď vyhodnotili vzdialenosť predmetnej stavby od nehnuteľnosti\nžalobcov, jej umiestnenie, prípustnú výšku a zatienenie spôsobené už existujúcimi stavbami s poukazom\n\nna to, že povoľovaná stavba neprekračuje limity stanovené územným plánom, nemožno podľa žalobcov\npovažovať za správny. Orgány verejnej správy nevykonali podľa názoru žalobcov v potrebnej miere\nďalšie dokazovanie. Jediným novým doloženým dokumentom bol výkres osadenia stavby C-1, ktorý\nvo vzťahu k posúdeniu zachovania pohody bývania nepredstavuje relevantný dôkaz. Pri dôslednom\nzohľadnení usporiadania územia v danej lokalite, pokiaľ ide o výšku stavieb už stojacich na okolitých\nnehnuteľnostiach, by orgány verejnej správy museli dospieť k záveru, že realizovaním predmetnej\nstavby, ktorá síce kritériá stanovené súvisiacimi normami spĺňa, by došlo k neprimeranému zásahu\ndo vlastníckeho práva žalobcov a do pohody ich bývania. Námietky žalobcov týkajúce sa obťažovania\npohľadom, tienením a hlukom možno uplatniť v konaniach podľa stavebného zákona a orgán verejnej\nsprávy je povinný ich posúdiť.\n15. Pokiaľ ide o samotnú výšku povoľovanej predmetnej stavby, jej najvyšší bod má dosahovať\n6,575 metra. Žalobcovia tu namietali, že vzhľadom na účelové určenie stavby ako garáže, vytvorenie\nsamostatného druhého nadzemného podlažia, ktoré má slúžiť na skladovanie, nie je nevyhnutné.\nPovoľovaná stavba svojím výškovým ohraničením dosahuje takmer maximum povolenej výšky pre\nstavby v danej lokalite. Samotná skutočnosť, že podľa výškového regulatívu možno v tejto lokalite\nrealizovať dvojpodlažné stavby až do výšky 7,2 metra ešte neznamená, že stavby garáží sú v\ntakejto výške vzhľadom na miestne pomery aj obvyklé. S ohľadom na miestne pomery lokality,\nkde sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ide o stavbu garáže svojou výškou\na aj umiestnením schodiska vybočujúcou spomedzi doterajšej zástavby rodinných domov a k nim\nprislúchajúcim objektov. Povolením predmetnej stavby sa v podstatnej miere zmení spôsob, akým\nžalobcovia môžu užívať svoju záhradu, a to najmä v dôsledku jej výrazného zatienenia v porovnaní\ns doterajším stavom, pričom jej užívanie bude súčasne obmedzované aj obťažovaním pohľadom a\nhlukom. Ani túto námietku správny súd vôbec z hľadiska jej obsahu bližšie neskúmal.\n16. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa oceľového schodiska k predmetnej stavbe, žalobcovia poukazovali\nna to, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s ich námietkami týkajúcimi sa jednak hluku\nspôsobeného upevnením schodiska o steny stavby a jeho následným používaním a jednak možnosti\nvýhľadu z tohto schodiska priamo do záhrady žalobcov. Poukázali tu na právny záver Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR uvedený v rozsudku č. 4As 97/2013, podľa ktorého sa pri prieskume rozhodnutí\norgánov verejnej správy riešia susedské vzťahy predovšetkým v rámci námietok v stavebnom konaní.\nNejde o konkrétne spory týkajúce sa imisií, ale rieši sa potencialita vzniku možných budúcich sporov.\nNa základe vyhodnotenia námietok potom stavebný úrad rozhodne, či je stavebný zámer prijateľný,\nalebo či by neprimerane zasahoval do záujmu určitých účastníkov v prospech iných a prijateľný\nnie je. Pri posudzovaní vplyvu povoľovanej stavby sa skúma potenciál zásahov do práv vlastníkov\nsusedných pozemkov a podstatné teda je, či určitá stavba môže spôsobovať namietané zásahy, a\nnie, či k takýmto zásahom už aj fakticky došlo. Pre posúdenie toho, či výhľadom zo schodiska dôjde\nk obťažovaniu žalobcov pohľadom nad mieru primeranú pomerom, nie je podstatný úmysel osôb\nvyužívajúcich schodisko nahliadať do dvora žalobcov, ale samotné umiestnenie tohto schodiska, ktoré\ntento náhľad objektívne umožňuje. Oceľová konštrukcia schodiska opretá o stenu stavby môže navyše\nspôsobovať hluk nielen pri využívaní schodiska, ale aj pri silnejších nárazoch vetra, pričom sprístupnenie\ndruhého nadzemného podlažia je možné zabezpečiť aj umiestnením schodiska dovnútra stavby, čím by\nsa aspoň sčasti minimalizoval zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov.\n17. Pokiaľ ide o možný zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov prevyšujúci mieru primeranú\npomerom, je tento v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu v ČR č. 7As 13/2010 potrebné\nposúdiť aj v kontexte primeranosti protiopatrení, ktoré by dotknutý vlastník susedných pozemkov musel\nurobiť, aby zásahu do svojich práv v podobe obťažovania pohľadom alebo hlukom predišiel. Žalobcovia\nby v snahe zamedziť výhľadu zo schodiska do svojho dvora museli vybudovať oplotenie dosahujúce\nminimálne výšku schodiska, čo však jednoznačne nemožno považovať za primerané a proporcionálne\nopatrenie. Týmito otázkami sa správne orgány nezaoberali.\n18. Podľa názoru žalobcov sa správny súd nedostatočne vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa\nnedostatočného preskúmania otázky proporcionality práv stavebníka a ochrany vlastníckych práv\nžalobcov s ohľadom na ich pohodu bývania. Žalobcovia majú za to, že pri náležitom pomeriavaní\nvzájomne si kolidujúceho práva stavebníka a práva žalobcov ako vlastníkov susedných nehnuteľností,\nby správny súd musel dospieť k záveru o zjavnej neprimeranosti zásahu do práv žalobcov\nvzniknutého povolením predmetnej stavby. Stavebník mohol za súčasného zachovania účelového\n\nurčenia predmetnej stavby zvoliť aj také stavebnotechnické riešenie predmetnej stavby, ktorého\nrealizovaním by sa v podstatne menšej miere zasiahlo do vlastníckeho práva žalobcov a že ujma, ktorá\nrealizovaním stavby v súčasne povolenom rozsahu môže vzniknúť, je zjavne neprimeraná výhode, ktorú\nstavebník získa.\n19. Posúdenie tak zásadnej otázky, akou je možný zásah do vlastníckeho práva žalobcov obťažovaním\npohľadom, hlukom a zatienením v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý\nby povolením a následným realizovaním predmetnej stavby hrozil a následkom čoho by bolo zásadné\nzhoršenie dlhodobo zaužívanej miery súkromia a pohody bývania žalobcov, nemôže vychádzať len z\núvah orgánov verejnej správy o súlade predmetnej stavby s územným plánom a stavebnotechnickými\npredpismi, ale musí byť založené aj na zohľadnení určitého subjektívneho hľadiska spočívajúceho v\ndoterajšom spôsobe života žalobcov ako dotknutých vlastníkov susedných nehnuteľností.\n20. V závere kasačnej sťažnosti žalobcovia navrhovali priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\nIII.\n21. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV.\n22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\n26. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, v podmienkach na\numiestnenie stavby sa určia požiadavky\na) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,\nb) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým\nživotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc\npozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné\nkomunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane\npožiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,\nc) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,\nd) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.\n27. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie\nso stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách\ntak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo\nzáväzného stanoviska orgánu územného plánovania.\n28. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,\n\na) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu alebo\npodmienky územného rozhodnutia,\nb) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného\nprostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na\nvýstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nc) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie\ntechnického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,\nd) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude\nuskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným\ndozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník\noznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,\ne) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,\nfunkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,\nvysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie\na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.\n29. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich\nvzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.\n30. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť\nverejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť\npráva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,\nstavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.\n31. Podľa § 63 stavebného zákona, dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný\núrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä\nvtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto\nzákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania;\ntieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri\nústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.\n32. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať\nobmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a\npredpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.\n33. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie\nnad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných\nkomunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru\nprostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.\n34. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,\narchitektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,\nochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie\na na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním\núzemia.\n35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n36. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu žalovaného najvyšší správny súd zistil, že 25.4.2019\npodali stavebníci Žiadosť o vydanie stavebného povolenia na dvojgaráž. Mesto Trenčín vydalo\ndňa 31.7.2019 rozhodnutie č. ÚSŽP 2019/37369/102308/4-Frš MsÚ 2019/78552, ktorým novostavbu\ndvojgaráže povolilo. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník 5/ a žalobcovia. Žalovaný vydal\ndňa 23.1.2020 rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2020/003420-002, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil\na vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie, a to vzhľadom na to, že\n\nprvostupňový správny orgán sa nezaoberal spôsobom odvodu dažďových vôd zo strechy povoľovanej\nstavby a odvedením vody na terén môže dôjsť k podtekaniu susednej garáže. Prvostupňový správny\norgán mal preto v novom prerokovaní vyzvať stavebníkov na doplnenie projektovej dokumentácie o\nspôsob odvedenia dažďových vôd zo strechy povoľovanej stavby a následne dať možnosť účastníkom\nkonania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a rozhodnúť vo veci. Mesto Trenčín vydalo následne\ndňa 18.9.2020 rozhodnutie č. ÚSŽP 2020/1639/99855/59-Frš MsÚ 2019/78552, ktorým novostavbu\ndvojgaráže povolilo. Žalobcovia sa aj proti tomuto rozhodnutiu odvolali. Žalovaný rozhodnutím č. OUTN-OVBP2-2021/005609-002 zo dňa 12.2.2021 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nŽalobcovia podali proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Trenčíne vydal dňa 20.10.2021\npod sp. zn. 13S/29/2021-84 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou\nžalovaného i prvostupňového správneho orgánu zaoberať sa otázkou pohody bývania žalobcov a\nmožnosti narušenia predmetnou stavbou, vo veci opätovne rozhodnúť, rozhodnutie náležite odôvodniť\na vysporiadať sa s námietkami žalobcov, ktorých podstatou je práve narušenie pohody ich bývania.\nDňa 31.8.2022 vydalo mesto Trenčín rozhodnutie č. ÚSŽP 2022/2571/114807/14/HoZu, DUD MsÚ\n2019/78552 stavebné povolenie na novostavbu dvojgaráže. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobcovia\nodvolali. Žalovaný toto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím č. OUTN-OVBP2-2022/039844-002 z 27.12.2022. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu.\nSprávny súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. TN-11S/16/2023-94 zo dňa 4.10.2023 správnu žalobu\nzamietol. Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhoduje najvyšší správny\nsúd v tomto konaní.\n37. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nsprávneho súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcov, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nnajvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky žalobcov sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku správneho súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu\nrozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší\nsprávny súd stotožňuje so skutkovými závermi správneho súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny\nsúd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj žalobcami, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\n38. Najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc\nprávne posúdenie veci správnym súdom za správne. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu\nnámietky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku správneho súdu. Kasačná sťažnosť žalobcov neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými\nby sa správny súd nebol vysporiadal a ktorými by žalobcovia preukázali konkrétne porušenie alebo\nohrozenie svojich subjektívnych práv.\n39. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobcovia v kasačnej sťažnosti namietali v zásade tie\nisté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa správny súd\nnáležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa najvyšší správny\nsúd plne stotožňuje a na tomto mieste na jeho závery odkazuje (pozri body 2 až 10 tohto rozsudku).\n40. Najvyšší správny súd nesúhlasí s názorom žalobcov, že sa správne orgány dôsledne nezaoberali\nposúdením dopadu realizácie stavby na pohodu bývania žalobcov, a to aj pokiaľ ide o otázku výšky\nstavby, obťažovaním pohľadom, tienením a hlukom. Správne orgány sa dostatočne zaoberali práve\npohodou bývania a vyčerpávajúco reagovali na všetky vznesené námietky. Pokiaľ ide o samotnú výšku\ndvojgaráže, tá je v súlade so všetkými dotknutými predpismi, a nedosahuje ani najvyššiu možnú\nhodnotu. Bolo objektívne preukázané, že príslušná stavba je v súlade s platným Územným plánom\nsídelného útvaru Trenčín, schváleným uznesením MsZ č. 683 z 12.12.2012 v znení Zmien a doplnkov\nč. 2 schválených uznesením MsZ č. 338 zo 16.12.2015 v znení Zmien a doplnkov č. 1 schválených\nuznesením MsZ č. 427 zo 17.12.2016, nakoľko dotknuté pozemky sú definované ako UB 01 - Obytné\n\núzemie - rodinné domy, s výškovým regulatívom 2 NP+S. V limitoch a regulatívoch zastavanosti územia\nje pre regulatív UB 01 stanovená maximálna miera zastavania 40 % a minimálny podiel zelene 50\n% z celkovej výmery pozemku. Projektová dokumentácia obsahuje prepočet percentuálneho podielu\nzastavanej plochy (30,25 %) a zelene (58,40 %), čo je v súlade s regulatívom Územného plánu sídelného\nútvaru Trenčín, v súlade s regulatívom je aj výška stavby. Dvojgaráž tvorí doplnkovú funkciu pre\nrodinný dom a umiestnením povoľovanej stavby 2,65 metra od susednej stavby garáže budú zachované\npožiadavky v zmysle § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.\n41. Rovnako vyjadrenie sa správnych orgánov k námietkam týkajúcich sa oceľového schodiska,\npovažuje najvyšší správny súd za dostatočné a správne. Oceľové schodisko, zabezpečujúce občasný\nprístup do skladového priestoru, malo byť podľa žalovaného vyrobené v súlade s technickými normami\na možný hluk pri jeho osadení by bol len dočasný, ktorý vzniká bežne pri každej realizácii stavby.\nOdvod dažďovej vody zo strechy povoľovanej stavby dažďovou kanalizáciou do jestvujúcej vsakovacej\nšachty nemal mať podľa žalovaného žiadny negatívny vplyv na susedné nehnuteľnosti. Vo vzťahu k\nnámietke týkajúcej sa možného narušenia pohody bývania v kontexte na spôsob osadenia schodiska\nmožno len doplniť, že schodisko primárne slúži na krátky, občasný presun z bodu A do (v tomto\nprípade) vyššie položeného bodu B a späť a nie na realizáciu voľnočasových aktivít, prípadne sledovanie\nsusedných pozemkov. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na hypotetické úvahy orgánov verejnej správy\nohľadom frekvencie užívania schodiska ako aj hluku tým spôsobeného, potom rovnako ako hypotetické\nmožno vyhodnotiť námietky žalobcov ohľadom možného nahliadania (sledovania) susedných pozemkov\naž na úroveň narúšajúcu pohodu bývania a tiež možného hluku spôsobeného chôdzou po schodisku.\nNapokon správne orgány sa tiež vyjadrili aj k možnému hluku spôsobenému chôdzou po schodisku a\nhlukom, ktorý môžu spôsobovať dotykové plochy schodiska a steny stavby s tým, že je povinnosťou\nzhotoviteľa stavby zabezpečiť bezpečné a pevné uchytenie schodiska bez možných pohybov schodiska,\ns možným hlukom spôsobeným nárazmi a trením konštrukcie schodiska o stenu stavby. Samotnú chôdzu\npo schodisku nie je možné považovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou, pri ktorej je potrebné uvažovať\no protihlukových opatreniach.\n42. V tomto smere je nemenej dôležitý aj výkres situácie osadenia stavby C-1 z mesiaca február\n2019 obsahujúci odstupové vzdialenosti, z ktorého vyplýva, že stavba je postavená 2 metre od hranice\npozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. Q. vo vlastníctve žalobcov a 2,085 metra od hranice pozemku parc. č.\nXXXX/X, k. ú. Q. vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 5/ (D. T.). Ďalej uviedol, že v časti pozemku\nparc. č. XXXX/X je povoľovaná stavba umiestnená protiľahlo k stavbe garáže pána T. vo vzdialenosti 2,65\nmetra, t. j. vonkajšie oceľové schodisko povoľovanej stavby je umiestnené k štítovému murivu garáže\nna susednom pozemku. Daným umiestnením garáže a schodiska nebudú narušené jednotlivé zložky\nživotného prostredia ako je hladina hluku, čistota ovzdušia, emisie pachov a prachu, oslnenie a tým\nnarušená pohoda bývania vo väčšej miere ako je miera primeraná pomerom. V časti vrchnej podesty,\nktorá je dlhá 1,2 metra, je schodisko umiestnené protiľahlo k pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. Q.. Vo\nvzdialenosti 12,4 metra od hranice uvedeného pozemku je budova bez označenia súpisným číslom na\npozemku parc. č. XXXX/X, za budovou je rodinný dom súpisné číslo XXXX vo vlastníctve žalobcov.\nMožné narušenie pohody bývania na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcov a je\nvyužívaný ako dvor s ohľadom na narušenie jednotlivých zložiek životného prostredia, sa nepredpokladá.\n43. Pohodu bývania treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej\ns budúcou stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej\nnehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom\ndôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by\njeho tvrdenie preukazovali. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by predmetná stavba\nnegatívne ovplyvňovala žalobcov a žalobcovia nepredložili a ani nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by nimi\ntvrdená skutočnosť vyplývala.\n44. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu, postupovali správne orgány správne, a nebolo\npotrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ako žalobcovia požadujú. Administratívny spis obsahuje\nmnožstvo relevantných dôkazov, na základe ktorých bolo možné rozhodnúť aj po vrátení veci správnym\nsúdom. Správne orgány plne rešpektovali záväzný právny názor správneho súdu a rozhodli správne a v\nsúlade s právnymi predpismi. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov\nv danej veci postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových\npodkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnili.\n\n45. V danom prípade je z administratívneho spisu zrejmé, že správne orgány prihliadali aj na zásadu\nproporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka - stavebníka a vlastníkov susednej stavby žalobcov. Aj túto skutočnosť náležite a správne odôvodnili (bližšie pozri stranu 19 prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia). Výkon vlastníckeho práva neznamená, že podmienky na vlastnenom pozemku\nbudú navždy nemenné. Je na úvahe správnych orgánov, aby posúdili vplyv budúcej stavby na vlastníkov\nsusedných nehnuteľností. Správne orgány sa tu riadne vysporiadali s námietkami ohľadne zásahov\nstavby dvojgaráže na ich pozemky, respektíve ich vlastnícke právo.\n46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcov\nako nedôvodnú zamietol.\n47. O návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhodol najvyšší správny súd\nuznesením dňa 29.10.2024.\n48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcom, ktorí v tomto\nkonaní úspech nemali, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1\nSSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania\nnepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy\nkasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).\n49. Najvyšší správny súd konal od 01.04.2024 ako so žalovaným s?Úradom pre územné plánovanie a?\nvýstavbu Slovenskej republiky (príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať\nštátnu správu v?druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§\n118 stavebného zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o?štátnej správe pre územné plánovanie,\nstavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; oba v?znení zákona č. 46/2024\nZ. z.].\n50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}