{"guid": "6b70533b-306d-4d1d-be18-a901d99cf4ec:1393426d-a92b-4f4e-9646-fea1c2f8c149", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200252.1", "spisova_znacka": "2Svk/27/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/27/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 2Svk/27/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200252.1", "identifikacne_cislo": "3022200252", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5a.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 5a ods. 5 písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5a.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-5a", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1393426d-a92b-4f4e-9646-fea1c2f8c149", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200252.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200252.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/27/2023\n3022200252\n26. 06. 2024\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2024:3022200252.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: Q.. Q. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX. V., právne\nzastúpeného: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403,\nTrenčín, IČO: 52 418 219, proti žalovanému (v kasačnom konaní sťažovateľ): Mesto Púchov,\nprimátorka mesta, právne zastúpenému: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom\nTreskoňova 816/1, Bytča, IČO: 47 253 223, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydaného\nprimátorkou mesta č. KPRED2022/1080/20490 zo dňa 16. mája 2022, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/76/2022-62 zo dňa 22. marca 2023,\nECLI:SK:KSTN:2023:3022200252.1, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalobca podal dňa 16.02.2022 na Mestskom úrade Púchov žiadosť o sprístupnenie informácie\npožadujúc sprístupnenie úplnej náplne práce prislúchajúcej k pracovnej pozícii Poradca primátorky\npre médiá, komunikáciu, marketing a administratívne práce, ktorej obsadenie mesto Púchov oznámilo\nponukou zo dňa 28.01.2020 s tým, že ak bola pri obsadení tejto pozície konkrétnym pracovníkom\npredmetná pracovná náplň zmenená, doplnená alebo inak upravená, žiadal o doloženie aj tejto zmeny,\ndoplnenia alebo inej úpravy. V prípade, že v priebehu trvania uvedenej pracovnej pozície od nástupu\nkonkrétneho pracovníka na ňu bola jej pracovná náplň do dňa podania žiadosti zmenená, doplnená\nalebo inak upravená, žiadal zaslať všetky postupné modifikácie, ako aj úplné aktuálne znenie pracovnej\nnáplne platné ku dňu podania žiadosti.\n2. Rozhodnutím č. KPRED2022/1080/2234 zo dňa 24.02.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“)\nMestský úrad v Púchove (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) žiadosti žalobcu o poskytnutie\ninformácií podľa § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. slobodnom prístupe k\ninformáciám (ďalej len ako „zákon o slobode informácií“ alebo „zákon o slobodnom prístupe k\ninformáciám“) nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil v celom rozsahu. V odôvodnení\nrozhodnutia konštatoval, že žalobcom požadovaná informácia patrí medzi informácie vylúčené z\npovinného sprístupňovania, a to s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 5 písm. b) zákona o slobode\ninformácií, ktorý vylučuje z povinného zverejňovania zmlúv pracovnú zmluvu, s ktorou súvisí aj pracovná\nnáplň konkrétneho zamestnanca. Pracovná náplň bližšie špecifikuje druh práce, ktorý zamestnanec\nvykonáva pre povinnú osobu. Formuloval záver, že pokiaľ zákonodarca ustanovil, že záujem na ochrane\ninformácií týkajúcich sa osobnosti zamestnanca prevažuje nad záujmom verejnosti nad poznaním\n\nobsahu pracovnej zmluvy, rovnako tak je potrebné pristúpiť k informáciám obsiahnutým v pracovnej\nnáplni. Uviedol, že pracovná náplň neoddeliteľne súvisí s pracovnou zmluvou, pričom pracovnú náplň\npovažuje povinná osoba za osobný údaj zamestnanca týkajúci sa jeho ekonomickej a sociálnej identity,\nktorú zákon č. 18/2018 Z. z. o osobných údajoch (ďalej len „zákon o osobných údajoch“) uvádza v\ndefinícii pojmu osobný údaj, pretože vypovedá o jej pracovnej činnosti a pracovnoprávnych vzťahoch.\n3. Ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zdôraznil, že povinná osoba zamestnávala v\nžalobcom vymedzenom období na označenej pozícii iba jednu konkrétnu fyzickú osobu, ktorej osobné\núdaje v rozsahu titul, meno a priezvisko zverejnila na svojom webovom sídle. Zároveň táto fyzická\nosoba v rámci svojej pracovnej činnosti poskytovala informácie pre médiá, vrátane televízie, kde bola\nzachytená aj jej fyzická podoba. Na základe týchto skutočností mala povinná osoba za to, že fyzická\nosoba je určiteľná. Odkazujúc na uvedené uzavrela, že na žalobcom požadované informácie sa vzťahuje\nobmedzenie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, a teda že požadované informácie\nmožno sprístupniť iba so súhlasom dotknutej osoby, ktorý žalobca nepredložil a povinná osoba týmto\nnedisponovala.\n4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KPRED2022/1080/20490 zo dňa 16.05.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil s právnym posúdením prvostupňového\nsprávneho orgánu v plnom rozsahu a konštatoval, že zákon o slobode informácií vylučuje zo\nsprístupnenia informácie spadajúce pod definície uvedené v § 9 až 12 tohto zákona, pričom povinná\nosoba nesprístupnila požadované údaje práve s poukazom na ustanovenie § 9. Podľa žalovaného\npracovná náplň sa týka ekonomickej identity fyzickej osoby, ktorú definuje zákon o osobných údajoch\nv § 2 ako znak osobných údajov. Konštatoval, že pracovná náplň bližšie špecifikuje druh práce\nuvedený v pracovnej zmluve, a preto súvisí s pracovnou zmluvou, pričom oba tieto dokumenty sa\ntýkajú pracovnoprávneho vzťahu fyzickej osoby. Povinná osoba mala preto za to, že zákonodarca tým,\nže vylúčil pracovnú zmluvu z povinnosti zverejnenia, poskytol tým aj ochranu pred jej zverejnením.\nŽalovaný formuloval záver, že pracovná náplň bližšie špecifikuje druh práce zamestnanca, pričom\nzohľadňuje aj individuálne schopnosti zamestnanca, a preto sa aj obsah pracovnej náplne dotýka\nosobnosti zamestnanca. Uviedol, že v podanej žiadosti žalobca označil konkrétnu pracovnú pozíciu,\nktorej sa pracovná náplň týka a dal za pravdu prvostupňovému orgánu v tom, že z verejne dostupných\nzdrojov je určiteľná osoba vykonávajúca označenú pracovnú pozíciu. Vzhľadom na uvedené mal za\nto, že v zmysle § 2 zákona o osobných údajoch obsah pracovnej náplne je pripojiteľný ku konkrétnej\nfyzickej osobe a dotýka sa jej ekonomickej identity. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžik/3/2019, v ktorom súd konštatoval, že žiadosť o informáciu nesmie svojim\nobsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe a nesmie byť prepojená medzi informáciou a touto\nfyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti. Žalovaný podotkol, že sprístupniť osobné údaje\nalebo údaje týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby možno iba s jej súhlasom, pričom zo zákona\no slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva pre povinnú osobu povinnosť vyzvať dotknutú osobu na\nsúhlas so sprístupnením jej údajov.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský\nsúd v Trenčíne (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie. Toto\npovažoval za nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Namietal, že požiadal o sprístupnenie informácie\n- pracovnej náplne k pozícii hovorkyňa, pričom nežiadal sprístupnenie pracovnej zmluvy. Podotkol,\nže Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/225/2019 vyhodnotil poznanie pracovnej náplne\nzamestnanca orgánu verejnej správy ako prirodzenú potrebu výkonu kontroly verejnej činnosti, pričom\nsprávny súd tieto závery na skutkovo obdobnú prejednávanú vec bezdôvodne neaplikoval.\n6.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 13S/76/2022-62 zo dňa 22. marca 2023,\nECLI:SK:KSTN:2023:3022200252.1 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. V odôvodnení napadnutého rozsudku v prvom rade podotkol, že zákon o slobodnom prístupe\nk informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo\nnadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o\ninformácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. S ohľadom na predmet prejednávanej veci\nzdôraznil, že všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho\nverejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.\n8. K meritu prejednávanej veci uviedol, že podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce podstatnou\nnáležitosťou pracovnej zmluvy je druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná\n\ncharakteristika. Pracovná náplň, ktorej definícia nie je zákonne upravená, predstavuje konkretizáciu\npracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve. Pracovná\nnáplň bližšie určuje pracovné úlohy zamestnanca na určitej pracovnej pozícii. Spravidla býva popísaná\nv osobitnom dokumente. Nepredstavuje dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom o druhu\npráce a jeho charakteristike, ale je jednostranným príkazom zamestnávateľa, na základe ktorého\ndochádza k bližšej konkretizácii úloh zamestnanca v rámci dohodnutej práce. Krajský súd konštatoval,\nže súhlas zamestnanca nie je v tejto súvislosti potrebný, keďže pracovnou náplňou dáva zamestnávateľ\nzamestnancovi na vedomie, aké konkrétne činnosti alebo plnenie akých úloh od neho požaduje. Na\nrozdiel od zmeny dohodnutého druhu práce môže zamestnávateľ kedykoľvek zmeniť pracovnú náplň\nzamestnanca (musí však ísť o činnosti, ktoré sú charakteristické pre danú pozíciu), preto nie je možné\nzamieňať pojem dohodnutý druh práce s pojmom pracovná náplň, ktorú môže zamestnávateľ v rámci\ndohodnutého druhu práce zamestnancovi určovať. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil ako nesprávne\ntvrdenie žalovaného, že pracovná náplň je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy.\n9. Správny súd zároveň dospel k záveru, že nejde o osobný údaj konkrétnej fyzickej osoby. Pracovná\nnáplň, jej obsah a rozsah podrobností jej spracovania sú v plnej kompetencii zamestnávateľa, ktorý je v\ntomto prípade povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Nakoľko požadovaná\npracovná náplň predstavuje súbor informácií týkajúci sa výkonu verejnej funkcie, nemožno ju považovať\nza súčasť súkromnej sféry fyzickej osoby. Takéto informácie sa nedotýkajú osobnosti konkrétnej fyzickej\nosoby a nie sú osobným údajom, ktorého sprístupnenie by malo odmietnuté. V tomto prípade je podľa\nsprávneho súdu potrebné pojem osobný údaj uvedený v § 3 zákona o slobode informácií vykladať tak,\nže nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou.\n10. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií podľa správneho súdu nemožno vykladať tak,\nže všetky ostatné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť\ns konkrétne identifikovateľnou osobou pôsobiacou v orgáne verejnej moci a ktorá nie je uvedená v §\n9 ods. 3 zákona o slobode informácií, sú chránenými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie\ninformácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti (hoci nie sú presne\nvymedzené v § 9 ods. onoho zákona) teda nemožno považovať za osobné údaje a ani za informácie\ntýkajúce sa súkromia. Uvedené vyplýva z princípu, že verejne činné osoby zapojené do záležitostí\nverejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Porušením ochrany osobných údajov alebo ochrany\nosobnosti a súkromia nebude sprístupnenie informácie o tom, aké úradné úkony uskutočnil konkrétny\nidentifikovateľný zamestnanec úradu, ani sprístupnenie informácie o výkone jeho ďalších pracovných\npovinností. V danom prípade je rozhodné, že sa jedná o výkon činností v rámci orgánu verejnej moci, a\nnie informácie týkajúce sa súkromnej sféry osoby. Dostupnosť týchto informácií predstavuje základ pre\nmožnosť verejnej kontroly nad činnosťou štátneho orgánu.\n11. Správny súd uzavrel, že pracovná náplň ako súbor jednostranných príkazov povinnej osoby\nzamestnancovi povinnej osoby nepredstavuje údaj vytvárajúci ekonomickú alebo sociálnu identitu tohto\nzamestnanca a nevytvára nijaký identifikátor, znak ani charakteristiku tvoriacu identitu konkrétnej fyzickej\nosoby, ale predstavuje údaj o činnosti vykonávanej v rámci tohto orgánu. Vzhľadom na uvedené preto\npožadovaná pracovná náplň nespadá do okruhu informácií osobných údajov a neaplikuje sa na ňu\nustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov\nA/\n12. Sťažovateľ (žalovaný) zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote\nkasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil\nna nové konanie a rozhodnutie.\n13. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:\n- právne posúdenie správneho súdu, že na pracovnú náplň sa nevzťahuje ustanovenie § 5a ods. 5\npísm. b) zákona o slobode informácií považuje za zjavne nesprávne a v rozpore so zásadami akejkoľvek\nlogiky. Podľa správneho súdu z ustanovenia § 5a ods. 5 písm. b) dotknutého zákona explicitne vyplýva,\nže pracovná zmluva nie je povinne zverejňovanou zmluvou. Avšak pracovná náplň ako neoddeliteľná\nsúčasť pracovnej zmluvy má podľa sťažovateľa charakterovo/obsahovo takisto spadať pod vyššie\nuvedené ustanovenie, a preto sa ako súčasť pracovnej zmluvy nezverejňuje. Správny súd preto\nnesprávne vyhodnotil pojem a podstatu pracovnej náplne vo väzbe na pracovnú zmluvu, a tým dospel\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu,\n\n- pracovná náplň ako samostatný dokument by bez samotnej pracovnej zmluvy nemohla existovať, a\npreto nemôže byť ani samostatným predmetom sprístupnenia informácie. Z každého možného výkladu\npojmu pracovná náplň je zrejmé, že ide o neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy a bez pracovnej\nzmluvy by ani pracovná náplň ako osobitná listina nemohla vzniknúť, a preto je jej zverejnenie vylúčené\nustanovením § 5a ods. 5 písm. b) dotknutého zákona,\n- správny súd uvádza, že pracovná náplň sa nedotýka osobnosti konkrétnej fyzickej osoby a nie je\nani osobným údajom a zároveň sa týka výkonu verejnej funkcie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje\nna ustanovenie § 9 ods. 3 dotknutého zákona, týkajúce sa rozsahu zverejňovania osobných údajov\nverejných funkcionárov, pričom prízvukuje, že pozícia hovorkyne mesta Púchov do tohto okruhu osôb\nnespadá. Správny súd preto nesprávne vyhodnotil aj skutočnosti týkajúce sa pracovnej náplne vo vzťahu\nk osobným údajom fyzickej osoby, ako aj nesprávnej kategorizácie zamestnanca úradu medzi verejných\nfunkcionárov,\n- správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani so žalovaným prezentovaným\nrozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 17.10.2019, sp. zn. 3Sžik/3/2019, kde tento uviedol, že žiadosť\no informácie nesmie svojím obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe a nesmie existovať\nprepojenie medzi požadovanou informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti.\nIde o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií,\n- v tejto súvislosti uvádza, že z pohľadu ochrany osobných údajov sa „určiteľnosťou fyzickej osoby“\nrozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých dostupných údajov o danej osobe túto možno\nidentifikovať. Z hľadiska obsahu informácií pojem osobné údaje zahŕňa údaje poskytujúce akýkoľvek\ndruh informácií o fyzickej osobe, ktoré sa týkajú súkromného a rodinného života jednotlivca, prípadne\nktoré sa týkajú činností, ktoré jednotlivec vykonáva, napríklad činnosti týkajúce sa pracovnoprávnych\nvzťahov alebo jeho ekonomického správania. Pracovná náplň je považovaná za osobný údaj\nzamestnanca týkajúci sa jeho ekonomickej a sociálnej identity, ktorú zákon o ochrane osobných údajov\nuvádza v definícií pojmu osobný údaj, pretože vypovedá o jeho pracovnej činnosti, pracovnoprávnych\nvzťahoch. Ako vo svojom rozhodnutí uviedla povinná osoba, v danom období zamestnávala na pozícii\nPoradca primátorky pre média, komunikáciu, marketing a administratívne práce iba jednu konkrétnu\nfyzickú osobu, ktorej osobné údaje v rozsahu titul meno a priezvisko aj zverejnila na svojom webovom\nsídle. Uvedená fyzická osoba zároveň v rámci svojej pracovnej činnosti poskytovala informácie pre\nmédiá, vrátane televízie, kde bola zachytená aj jej fyzická podoba. Vzhľadom na tieto skutočnosti\npovinná osoba správne skonštatovala, že fyzická osoba je určiteľná,\n- podľa názoru žalovaného je potrebné vec právne posúdiť tak, že informáciu požadovanú žalobcom nie\nje možné sprístupniť jednak z dôvodu, že pracovná náplň ako neoddeliteľná súčasť pracovnej zmluvy je\nvylúčená z povinného zverejňovania zmlúv v zmysle ustanovenia § 5a ods. 5 písm. b) zákona o slobode\ninformácií, ako aj z dôvodu, že podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 identického zákona ide o osobný údaj fyzickej\nosoby a jeho sprístupnenie je možné iba so súhlasom dotknutej osoby.\nB/\n14. Žalobca zastúpený advokátom vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade uvádza,\nže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a považuje ho za správny tak po skutkovej,\nako aj právnej stránke. Zdôrazňuje, že medzi identickými účastníkmi konania ide o skutkovo niekoľko\ntotožných rozhodnutí v prospech žalobcu (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky 1Sžik/7/2020, 5Sžik/5/2020, 1Sžik/1/2021, 6Sžik/2/2021, 10Sžik/1/2021, 5Svk/11/2021 a\n7Svk/5/2022). Vo vyjadrení zhrňujúc opakuje svoju doterajšiu argumentáciu, pričom akcentuje, že\nnikdy nežiadal o sprístupnenie pracovnej zmluvy zamestnankyne mestského úradu ani nežiadal o\nsprístupnenie informácie o pracovnej náplni viažuc ju na rasu, národnosť, vek, vzrast, hmotnosť,\npohlavie, sexuálnu preferenciu, zdravotný či rodinný stav, politickú orientáciu, meno alebo priezvisko\nakéhokoľvek zamestnanca. Prízvukuje, že žiadal o sprístupnenie pracovnej náplne vzťahujúcej sa na\npracovnú pozíciu (v pôvodnej alebo modifikovanej podobe), na ktorej obsadenie bolo verejne vyhlásené\nvýberové konanie, pričom vyhlasovateľ tohto výberového konania (zamestnávateľ) je subjektom verejnej\nsprávy, ktorý je v celom rozsahu financovaný z verejných prostriedkov. Prezentuje názor, že súčasťou\nverejnej kontroly verejnej správy je i skutočnosť, ako efektívne a hospodárne dochádza k nakladaniu\ns verejnými prostriedkami na platenie pracovných činností; jej súčasťou je aj kontrola, či napríklad\nnedochádza k vytváraniu „umelých“ pracovných pozícií vzniknutých alebo prispôsobených na mieru\nnejakému uchádzačovi. Sprievodným znakom takéhoto nekalého postupu podľa žalobcu obvykle býva,\nže sa po obsadení takejto pozície začne postupne a opakovane meniť či už pracovná náplň, kvôli ktorej\nbola vytvorená, alebo sa dokonca zmení aj určenie samotnej pracovnej pozície. Ďalším legitímnym\ndôvodom poskytnutia takejto informácie je podľa žalobcu verejná kontrola z verejných prostriedkov\n\nfinancovaného výkonu pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej pozície. Kasačnú sťažnosť navrhuje\nzamietnuť ako nedôvodnú.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto\nrozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 26. júna 2024.\n16. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,\ns námietkami žalovaného uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na ustanovenie § 461\nSSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\ndôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku.\n17. Zmyslom a účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je vytvorenie právneho rámca pre\nrealizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu\nverejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a\nžiaduce. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade\npovinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú.\nZ tejto generálnej klauzuly zákon určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony\n(napr. zákon o utajovaných skutočnostiach; pozn.) môžu určiť, že niektorá informácia sprístupneniu\nnepodlieha. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou povahou obmedzením základného\npráva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru.\nMedzi ne patrí aj právna sila prameňa práva, ktoré ustanovuje takéto výnimky, teda že ich možno\nustanoviť len zákonom. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou normou, ktorá by\nsprístupnenie informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť. Žiadne odmietnutie\nsprístupnenia informácie nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou bez opory v zákonnom texte\n(bližšie pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 522/2021).\n18. Pojem informácia nie je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám definovaný, pričom však na\núčely zákona o slobodnom prístupe k informáciám by mal byť vykladaný v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSR tak, aby nebolo porušené ústavné právo na prístup k informáciám a zamedzený výkon externej\nkontroly verejnej moci. Treba mať však na zreteli, že obsahom základného práva na informácie nie je\nprávo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (bližšie pozri II. ÚS 81/99). Okrem toho\ntreba pojem informácia vykladať aj v súlade s účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nktorým je presadenie princípu publicity (otvorenosti) verejnej správy.\n19. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ust. § 8 až § 12 obmedzuje prístup k informáciám\na rovnako aj niektoré osobitné zákony, pričom však v prípade neposkytnutia informácie (resp. jej\nčiastočného sprístupnenia) zo strany povinnej osoby je nevyhnutné riadne a vyčerpávajúco túto\nskutočnosť odôvodniť. Nie je postačujúce bez bližšieho odôvodnenia len stroho poukázať na príslušné\nustanovenie zákona.\n20. Správne orgány žiadateľovi odmietli poskytnúť požadované informácie jednak z?dôvodu, že\npracovná náplň zamestnanca je nevyhnutnou súčasťou pracovnej zmluvy vylúčenej z povinného\nzverejňovania, a rovnako tak pracovná náplň zodpovedá definícii osobného údaju, pretože vypovedá o\npracovnej činnosti a pracovnoprávnych vzťahoch fyzickej osoby (zamestnanca), a teda informáciu tohto\ncharakteru možno sprístupniť iba so súhlasom dotknutej osoby. Ako správne uviedol krajský súd, tento\nzáver bol mylný. Kasačný súd sa s argumentáciou sťažovateľa rovnako nestotožnil.\n21. Informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti, hoci?nie sú presne\nvymedzené v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, nemožno považovať za osobné údaje, ani za\ninformácie týkajúce sa súkromia, ktoré by nebolo možné sprístupniť. Vyplýva to z princípu, že?verejne\nčinné osoby zapojené do záležitostí verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Táto skutočnosť\nbola vyslovená Európskym súdom pre ľudské práva i Ústavným súdom SR (Wilfling, P.: Zákon o?\nslobodnom prístupe k?informáciám, Via Iuris, 2012, s. 89). V?náleze sp. zn. II. ÚS 44/00 z 05.01.2001\nÚstavný súd SR poukázal na to, že verejne činné osoby musia rešpektovať, že osobitné postavenie,\nktoré zastávajú v spoločnosti, automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na\nverejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto činnosťou.\n\n22. Podľa dôvodovej správy k novele zákona o slobode informácií č. 628/2005 Z. z., ktorá ustanovenie\n§ 9 ods. 3 do zákona o slobode informácií vložila, „predkladaný návrh mení pôvodnú právnu úpravu v\ntomto smere zúženia rozsahu osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana, u taxatívne vymedzených\nosôb, ktoré sú platené z verejných zdrojov... v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej alebo úradnej činnosti\nalebo funkčného alebo pracovného zaradenia ako i odmeňovania týchto osôb, je právo verejnosti na\ninformácie v uvedených prípadoch nadradené právu na ochranu týchto údajov o dotknutej osobe.“\n23. Aj keď dotknutá pozícia nespadá pod tie vymenované v ustanovení § 9 ods. 3 onoho zákona (a\nteda hovorkyňa mesta nie je verejným funkcionárom), nespornou je skutočnosť, že verejný záujem na\nsprístupnení údajov o pracovnej náplni k pracovnej pozícii financovanej z verejných zdrojov (ktorou\npozícia hovorkyne mesta Púchov ako orgánu územnej samosprávy bezpochyby je), prevažuje nad\nochranou súkromia fyzickej osoby, ktorá túto pozíciu práve zastáva. Vyžaduje si to účel zákona o slobode\ninformácií, ktorým je, okrem iného, občianska kontrola verejnej moci, vrátane kontroly nakladania\ns verejnými prostriedkami. Kasačný súd k záverom krajského súdu len stručne dopĺňa, že hoci sa\núdaje o pracovnej náplni môžu do istej miery prekrývať s obsahom pracovnej zmluvy dotknutej osoby,\nsprístupnením pracovnej náplne k mestom vytvorenému pracovnému miestu nedochádza k zverejneniu\nkonkrétnej pracovnej zmluvy, ktorá pravidelne obsahuje aj prvky týkajúce sa osoby konkrétneho\nzamestnanca vrátane jeho súkromia alebo osobného postavenia, ktoré podliehajú ochrane a sú zo\nsprístupnenia vylúčené.\n24. Kasačný súd zároveň konštatuje, že žalobcom požadované informácie nepresiahli rámec poskytnutia\núdajov o činnosti štátneho orgánu na základe zákona o slobode informácií. V danom prípade,\nako správne podotkol krajský súd, je rozhodné, že pracovná náplň odráža výkon jednej z činností\nrealizovaných orgánom verejnej správy, a nie ekonomickú či sociálnu identitu konkrétnej fyzickej\nosoby (hovorkyne mesta Púchov). Práve dostupnosť tejto informácie predstavuje jeden z nástrojov pre\numožnenie verejnej kontroly nad činnosťou a hospodárením mesta.\n25. Kasačný súd záverom dodáva, že v napadnutom rozhodnutí akcentovaná skutočnosť, že žiadosť\no informácie nesmie svojím obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe a nesmie existovať\nprepojenie medzi požadovanou informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti,\nautomaticky neznamená, že ak je hovorkyňa mesta Púchov verejnosti všeobecne známa, že je o to\nviac daný dôvod neposkytnúť údaj o jej pracovnej náplni. Skutočnosť, že v malom meste, nehovoriac o\nobci, sú verejne činné osoby ľahšie poznateľné, nemá žiadny súvis s povinnosťou mesta alebo obce na\nžiadosť informovať o záležitostiach mesta financovaných z verejných prostriedkov.\n26. Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal\nsa s podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj\nodôvodnil, pričom dospel k správnym záverom o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú postupom\npodľa ustanovenia § 461 SSP zamietol.\n27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu\núčelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní\núspešný.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nVerejný záujem na sprístupnení údajov o pracovnej náplni k pracovnej pozícii financovanej z verejných\nzdrojov prevažuje nad ochranou súkromia fyzickej osoby, ktorá túto pozíciu práve zastáva. Vyžaduje\nsi to účel zákona o slobode informácií, ktorým je, okrem iného, občianska kontrola verejnej moci,\nvrátane kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Hoci sa údaje o pracovnej náplni môžu do\nistej miery prekrývať s obsahom pracovnej zmluvy dotknutej osoby, sprístupnením pracovnej náplne k\nmestom vytvorenému pracovnému miestu nedochádza k zverejneniu konkrétnej pracovnej zmluvy, ktorá\npravidelne obsahuje aj prvky týkajúce sa osoby konkrétneho zamestnanca vrátane jeho súkromia alebo\nosobného postavenia, ktoré podliehajú ochrane a sú zo sprístupnenia vylúčené.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}