{"guid": "fd9516dd-aeb7-4b96-9fb4-da512bca4a4f:d3dd41f6-47f0-4493-8488-126d34a46a08", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200040.1", "spisova_znacka": "1Sfk/114/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/114/2022 z 29. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. februára 2024, sp. zn. 1Sfk/114/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200040.1", "identifikacne_cislo": "3022200040", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3dd41f6-47f0-4493-8488-126d34a46a08", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200040.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200040.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/114/2022\n3022200040\n29. 02. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:3022200040.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)\na JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: Norbert Rašlík - Autosúčiastky, s miestom podnikania\nUlica Jerichova 283/9, 917 01 Trnava, IČO: 33 209 952, právne zastúpený: HALADA advokátska\nkancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102481999/2021 zo dňa 6. decembra\n2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/12/2022 - 105 zo dňa 29. júna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január až december 2017. Z daňovej\nkontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 101259979/2020 zo\ndňa 05.08.2020.\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101127910/2021 zo dňa\n30.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.085,01 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017.\n3. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že žalobca v predmetnom zdaňovacom\nobdobí nakupoval ojazdené osobné motorové vozidlá z iného členského štátu od dodávateľov: 1/\nAutogalerie Frankfurt GbR a 2/ Medak GmbH, ktoré následne odpredal tuzemským odberateľom.\nSprávca dane mal za to, že žalobca bez splnenia zákonných podmienok neoprávnene uplatňoval\nosobitný režim zdaňovania DPH podľa § 66 zákona o DPH vzťahujúci sa k použitému tovaru (zdaňovanie\nprirážky ako rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou). Podľa správcu dane pri následnom predaji\nojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré boli žalobcovi dodané nemeckými dodávateľmi s\noslobodením od dane ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol žalobca povinný odviesť\n\nDPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Na faktúrach od uvedených dodávateľov sa pritom\nuvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche\nLieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie\nv rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná\n(nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66\nAbs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Správca dane dospel k záveru,\nže žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na\nfaktúrach o tom, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú\npovinnosť.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102481999/2021 zo dňa 06.12.2021 (ďalej aj\n„rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane\npodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a\nprávnym posúdením veci správcom dane. Dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce\nho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Žalovaný argumentoval\ntým, že žalobca bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH a daň,\nktorú mal priznať z predaja týchto motorových vozidiel, mal uplatniť z celkovej predajnej ceny zníženej\no daň. Žalovaný poukázal na to, že v rámcových zmluvách uzavretých medzi žalobcom a nemeckými\ndodávateľmi bolo použité slovo „Sonderregime“, ktoré nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužívajú\nho ani nemeckí podnikatelia ani nemecká daňová správa na označenie osobitného režimu zdaňovania\npoužitého tovaru.\n\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský\nsúd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného\núčinku podanej správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i\nprvostupňového rozhodnutia správcu dane) a priznania práva na náhradu trov konania.\n6. Uznesením č. k. 13S/12/2022 - 68 zo dňa 06.04.2022 krajský súd priznal správnej žalobe odkladný\núčinok.\n7. Krajský súd rozsudkom č. k. 13S/12/2022 - 105 zo dňa 29.06.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)\nzrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d)\nv spojení s § 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol,\nže žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.\n8. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd skonštatoval, že záver žalovaného o\nnedobromyseľnosti žalobcu je predčasný a vo svojej podstate nedostatočne zdôvodnený. Správny súd\nna tomto mieste zdôraznil, že rozhodnutie je zavŕšením činnosti správcu dane a žalovaného a len\nrozhodnutím možno ukladať daňovému subjektu povinnosti. Preto sú na rozhodnutie kladené nároky\nnielen po formálnej ale najmä po obsahovej stránke, pričom rozhodnutie musí vychádzať z náležite\nzisteného skutkového stavu. Rovnako je však dôležité, aby rozhodnutie bolo presvedčivé a takéto je\nvtedy, ak správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom reaguje a následne vyhodnotí a zodpovie na všetky\nvo veci relevantné skutočnosti, a to aj s prihliadnutím na aplikačnú prax a judikatúru nielen vnútroštátnych\nsúdov, ale i Súdneho dvora EÚ. Preto je v citovanom ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku orgánu\nvydávajúcemu rozhodnutie uložená povinnosť, aby v odôvodnení uviedol úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu\nrozhodnutia.\n9. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že\nnemecký dodávateľ dodal žalobcovi ojazdené osobné motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú\nuvedené dve protichodné poznámky týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia,\nt. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka týkajúca sa osobitného\nrežimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim\nzdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského\n\nštátu Európskej únie. V danej veci v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) C-624/15\nLitdana na to, aby žalobca mohol pri predaji ojazdených osobných motorových vozidiel tuzemským\nodberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, bolo podľa správneho súdu podstatné to, či žalobca\nkonal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny\na operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy,\nktorými odôvodňoval svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a\nsprávnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správny súd prijal záver, že\nsprávca dane všetky tieto dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana tak,\naby bolo súdom preskúmateľné, z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov\nneaplikovateľný v danej veci.\n10. Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že na daný prípad nie je možné aplikovať závery rozsudku\nSD EÚ C-624/15 Litdana, tento názor vo svojich rozhodnutiach odôvodnili veľmi stručne, keď v podstate\nzhodne uviedli, že predmetný rozsudok SD EÚ je v danej veci neaplikovateľný, keďže skutkový stav\nje odlišný. Podľa správneho súdu rozhodnutie žalovaného i správcu dane je tak nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n11. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalobca v daňovom konaní poukazoval na svoju dobrú\nvieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečil\no tomto postupe jeho nemecký dodávateľ, s ktorým uzatvoril podobne ako aj v iných prípadoch\nznámych správnemu súdu z úradnej činnosti rámcovú dohodu o osobitnom režime zdaňovania\nojazdených osobných motorových vozidiel. Rámcová dohoda bola uzatvorená v nemeckom jazyku a\nslovo „Sonderregime“ skutočne podľa prekladových slovníkov znamená „osobitný režim“. Skutočnosť,\nže uvedené slovo nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime\nzdaňovania prirážky podľa názoru správneho súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie\nje nemeckým podnikateľom, a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto\nrežimu v nemeckom jazyku. Nemecký dodávateľ uvedenú rámcovú dohodu podpísal a keď mu nebolo\njasné, čo uvedené označenie znamená, mal žiadať spresniť tieto dohody. V tejto súvislosti správny súd\npripomenul, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky\npotrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť\nvšetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemecký dodávateľ vo\nsvojej výpovedi obhajuje správnosť svojho postupu, nevypovedá k uzatvoreným rámcovým dohodám a\ntvrdí, že nimi nedisponuje.\n12. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný a správca dane vo\nveci rozhodli predčasne, keď pre záver o nedobromyseľnosti žalobcu ako dôvode nepriznania nároku na\nuplatnenie osobitného zdanenia podľa § 66 zákona o DPH pri dodávkach deklarovaných na sporných\nfaktúrach nemali dostatok dôvodov. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ako i rozhodnutia\nsprávcu dane v tomto smere vyhodnotil správny súd ako nedostatočné. Dospel k presvedčeniu, že\ntakýmto postupom žalovaný a aj správca dane zaťažili svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti.\n13. V ďalšom konaní správny súd uložil žalovanému a správcovi dane opätovne vec posúdiť, a to\nv súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ,\nvo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodniť. Správny súd pritom\nzdôraznil, že je potrebné sa hlavne vysporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného\nrežimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal\npotrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť\nz dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ\ndomáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto\nsťažnostné body:\n\n- žalobca uplatňoval osobitnú úpravu zdaňovania prirážky, a to aj napriek tomu, že hmotnoprávne\npodmienky na jej uplatnenie zadefinované v § 66 zákona o DPH splnené neboli;\n- ak by žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal dostatočne obozretne a starostlivo,\nminimálne vedieť mohol a mal, že títo pri predaji ojazdených motorových vozidiel uplatňujú oslobodenie\nod dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu EÚ a nie osobitný režim zdaňovania prirážky.\nSprávny súd sa však vo svojom rozhodnutí vyššie uvedenými neštandardnými okolnosťami, ktoré boli\nvšetky implicitne popísané a vyhodnotené jednak v rozhodnutí správcu dane a následne aj v rozhodnutí\nsťažovateľa, komplexne nezaoberal, ale hodnotil ich jednotlivo a izolovane, na základe čoho vyvodil\nnesprávne právne závery;\n- tvrdenie žalobcu, že trestné konania vedené voči nemeckým dodávateľom boli motívom pre ich\nneobjektívnu výpoveď, je v rozpore s dôkazmi, keďže trestné konanie bolo zahájené až následne po\npodaní ich výpovede;\n- v daňovom konaní žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali obozretnosť a dobrú\nvieru žalobcu. Na faktúrach vystavených nemeckými dodávateľmi je síce uvedená nemecko-slovenská\ninformácia o tom, že sa jedná o dodávky použitého tovaru (ojazdených motorových vozidiel) s\nuplatnením osobitného režimu zdaňovania, avšak zároveň je na nich uvedená aj protichodná poznámka\nv nemeckom jazyku o dodaní tovaru v bežnom režime zdanenia s odkazom na nemecký zákon o DPH.\nPráve táto protichodná poznámka mala vzbudiť u obozretného obchodníka pochybnosti;\n- dokazovaním vykonaným za účelom preverenia zmluvných podmienok dohodnutých v predložených\nrámcových dohodách sa nepotvrdilo ani tvrdenie žalobcu, že v týchto dohodách bol dohodnutý osobitný\nrežim zdaňovania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 zákona o DPH, resp. obdobné ustanovenie\nzákona o DPH iného členského štátu EÚ, keďže pojem „Sonderregime“ sa v Nemecku nepoužíva;\n- stanovisko daňovej poradkyne a vyjadrenie účtovníčky žalobcu neboli relevantné pre založenie\ndostatočnej obozretnosti žalobcu;\n- nemeckí dodávatelia z hľadiska DPH uvedením nepravdivej informácie o uplatňovaní osobitného\nrežimu zdaňovania nezískali žiadne daňové zvýhodnenie. Naopak bol to žalobca, ktorý uvedením\nnepravdivých údajov o osobitnom režime zdaňovania prirážky a uplatňovaním tohto režimu, napriek\ntomu, že zákonné podmienky na jeho aplikáciu splnené neboli, získal neoprávnené daňové zvýhodnenie\nv podobe znižovania si vlastnej daňovej povinnosti, keďže daň z pridanej hodnoty odviedol len z rozdielu\nmedzi predajnou a kúpnou cenou, napriek tomu, že daň z pridanej hodnoty bol povinný odviesť z celej\npredajnej ceny zníženej o daň;\n- sťažovateľ mal za to, že dôsledne postupoval v zmysle právneho záveru vysloveného v judikáte SD\nEÚ vo veci C-624/15 Litdana a nestotožnil sa s názorom správneho súdu, že sa v preskúmavanom\nrozhodnutí nezaoberal s právnymi závermi z neho vyplývajúcimi;\n- aj keď bolo na žalobcovi, za akých podmienok obchody uzavrie a aké riziká je ochotný podstúpiť, dá\nsa predpokladať, že pokiaľ by obchodoval za primerane obozretných podmienok, hlavne by si dôkladne\npreveril obchodnú históriu svojich dodávateľov, ktorých sám považuje za nehodnoverných, preveril\nsi ich zázemie, režim zdaňovania, ktorý uplatňujú pri ojazdených motorových vozidlách a tento si aj\njednoznačne zmluvne dohodol, dôsledne analyzoval údaje uvedené na listinných dokladoch (faktúry,\npotvrdenia o prijatí tovaru, podpísaním ktorých sa zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku),\ntakýmto spôsobom by osvedčil svoju dobrú vieru založenú na tom, že vykonal všetky opatrenia, ktoré\nbolo možné po ňom rozumne požadovať, aby zabránil daňovému úniku. Žalobca neprijal všetky rozumné\nopatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby transakcie, na ktorých\nsa zúčastnil, neboli súčasťou podvodného konania.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa podotkol, že dôvodom zrušenia\npreskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane bol fakt, že tieto\nrozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodov ich nedostatočného odôvodnenia. K obsahu kasačnej\nsťažnosti žalobca uviedol, že v nej zjavne absentuje vymedzenie uplatneného sťažnostného dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP, keďže z nej nie je možné\nzistiť, aké konkrétne právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne. Zároveň v\nnej podľa žalobcu absentuje akákoľvek argumentácia sťažovateľa ohľadom toho, v čom má spočívať\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Tvrdenia sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti označil\nžalobca za nepravdivé a zavádzajúce. Vo zvyšku vyjadrenia sa žalobca stotožnil s dôvodmi napadnutého\nrozsudku a zároveň, čo do merita veci, zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Žalobca mal za to, že\nzávery rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana možno aplikovať aj na prejednávanú vec a tvrdenú skutočnosť,\nže daňový subjekt nemal byť dobromyseľný ohľadom splnenia podmienok pre aplikáciu príslušného\nrežimu zdaňovania, musí v daňovom konaní dokazovať správca dane. Taktiež poukázal na to, že otázka,\n\nči závery tohto rozsudku SD EÚ sú pre predmetnú vec aplikovateľné, je zásadná, a preto sa vyžadovalo,\naby sa s ňou orgány verejnej správy vysporiadali. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej neprípustnosť, alternatívne, ak by vzhliadol\nprípustnosť kasačnej sťažnosti, aby ju zamietol pre jej nedôvodnosť.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n17. Prejednávaná vec bola dňa 17.10.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/114/2022.\n18. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je\nkasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie\na po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\nnedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP.\n19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH: „Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom\nodoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet\ndo tuzemska z iného členského štátu.“\n21. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, prvá veta: „Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je\nvšetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby\nza dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.“\n22. Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH: „Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov,\nstarožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať\nosobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané\na) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,\nb) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte a dodanie tovaru\nbolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v\ninom členskom štáte,\nc) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného\nv inom členskom štáte.“\n23. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH, prvá veta: „Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je\nkladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.“\n24. Podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH: „Ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské potreby,\nstarožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň\nv inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre\nvyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).“\n25. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH: „Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je\npovinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.“\n\n26. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona o DPH: „Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať\nslovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké\ndiela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od\ntovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.“\n27. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku: „Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“\n28. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“\n29. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n30. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd\nzrušil rozhodnutie sťažovateľa ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi\ndane na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Vytýkaná\nnepreskúmateľnosť sa týkala nedostatočného vyhodnotenia dobrej viery žalobcu ohľadom jeho\n(ne)zapojenia do daňového podvodu, a to najmä v kontexte rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana.\n31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj\nprávne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa\ns obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V\ntomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 2Sfk/124/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie december 2017), sp. zn. 3Sfk/68/2022\nzo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie január 2017), sp. zn. 1Sfk/131/2022 zo dňa 18.08.2023\n(zdaňovacie obdobie február 2017), sp. zn. 5Sfk/125/2022 zo dňa 30.05.2023 (zdaňovacie obdobie apríl\n2017), sp. zn. 2Sfk/96/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie máj 2017), sp. zn. 3Sfk/147/2022\nzo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie jún 2017), sp. zn. 2Sfk/95/2022 zo dňa 28.04.2023\n(zdaňovacie obdobie august 2017), sp. zn. 1Sfk/147/2022 (zdaňovacie obdobie september 2017),\nsp. zn. 3Sfk/65/2022 zo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie október 2017), sp. zn. 3Sfk/114/2022\nzo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie november 2017), sp. zn. 2Sfk/77/2022 zo dňa 28.04.2023\n(zdaňovacie obdobie apríl 2016), sp. zn. 2Sfk/60/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie jún\n2016), sp. zn. 3Sfk/70/2022 zo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie júl 2016), sp. zn. 2Sfk/56/2022 zo\ndňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie január 2016), sp. zn. 3Sfk/55/2022 zo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie\nobdobie máj 2015), sp. zn. 5Sfk/45/2022 zo dňa 30.05.2023 (zdaňovacie obdobie august 2015), sp.\nzn. 1Sfk/57/2022 zo dňa 18.08.2023 (zdaňovacie obdobie október 2015), sp. zn. 2Sfk/45/2022 zo dňa\n28.04.2023 (zdaňovacie obdobie november 2015), sp. zn. 1Sfk/49/2022 zo dňa 18.08.2023 (zdaňovacie\nobdobie január 2015) a sp. zn. 4Sfk/45/2022 zo dňa 27.07.2023 (zdaňovacie obdobie február 2015).\nV predmetných konaniach, ktoré spočívali na obdobnom skutkovom základe, považoval kasačný súd\nargumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol. Z vyššie uvedených\nvecí kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP osobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 2Sfk/77/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2016). Zohľadniac uvedené\nskutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza\ns prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v\nzáujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n32. „Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú sťažnostnú argumentáciu smerujúci proti právnemu\nposúdeniu správneho súdu v súvislosti s vyhodnotením dobrej viery žalobcu ohľadom jeho (ne)zapojenia\ndo daňového podvodu a to najmä v kontexte rozsudku SD EÚ vo veci C 624/15 - Litdana.\n\n33. Predmetom posudzovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi žalobcom a\ndeklarovanými dodávateľmi z Nemecka bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel. Na takto\nvykonaný obchod je v zmysle zákona o DPH (v intenciách prejednávanej veci) možné uplatniť dva\ndaňové režimy:\n- ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od\nplatiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime oslobodeného dodania v rámci\nSpoločenstva v zmysle čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) (obdoba § 43 zákona o DPH platného v SR),\npotom kupujúci má nadobudnutie auta v tuzemsku v zmysle § 11 zákona o DPH, pri ktorom je povinný\nplatiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH.\nZároveň platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až\n§ 51 zákona o DPH (bežný režim zdanenia),\n- ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od\nplatiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane\nv zmysle čl. 313 smernice 2006/112 (obdoba § 66 zákona o DPH platného v SR), potom kupujúci nemá\nnadobudnutie auta v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a nevzniká mu povinnosť platiť daň. Vzhľadom\nk tomu, že kupujúcemu nevzniká daňová povinnosť, nemá možnosť ani si odpočítať daň (osobitný režim\nzdanenia). Na základe § 66 zákona o DPH obchodník pri predaji tohto ojazdeného auta odvedie daň len\nzo svojej obchodnej marže, ktorú tvorí kladný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou. Sumu takto\nvypočítanej dane obchodník s ojazdenými autami nesmie uviesť na faktúre. Na faktúre je však povinný\nokrem iných náležitostí uviesť slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“.\n34. Ako už [v] napadnutom rozsudku konštatoval aj správny súd, v prejednávanej veci nebolo sporné,\nže na posudzovaných faktúrach vystavených nemeckými dodávateľmi boli uvedené dve protichodné\npoznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie\ntovaru do iného členského štátu [v nemeckom jazyku] a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu\nzdaňovania prirážky [a to nielen v jazyku slovenskom, ale aj nemeckom]. Tiež bolo preukázané, že\nnemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane\nz titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ.\n35. V rámci takto ustáleného skutkového stavu (najmä čo sa týka uvedenia protichodných poznámok\nna preverovaných faktúrach) je preto podstatné, tak ako dôvodil správny súd, ako aj žalobca v správnej\nžalobe, prihliadnuť na rozsudok SD EÚ vo veci C 624/15 - Litdana, v zmysle ktorého:\n„Článok 314 [smernice 2006/112], zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ [zo dňa\n13.07.2010], sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu\nodmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy\nzdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu\nzdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný\nobchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru,\npokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky\nprimerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej\núčasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“\n36. Kasačný súd je toho názoru, že práve tento rozsudok SD EÚ (respektíve právne závery v ňom\nobsiahnuté), na ktorý poukázal žalobca [,] je pre rozhodnutie daňových orgánov v prejednávanej veci\nzásadný, keďže je založený na obdobnom skutkovom stave. Pokiaľ by sťažovateľ, respektíve správca\ndane, prihliadol na závery SD EÚ, tak by zrejme nemohol vyhodnotiť postup žalobcu, ktorým zdanil\ndodané ojazdené motorové vozidlá v osobitnom daňovom režime, ako rozporný so zákonom o DPH\na následne mu určiť rozdiel dane. Uvedené samozrejme platí za predpokladu, že by daňové orgány\nnepreukázali účasť žalobcu na daňovom podvode v dôsledku konania v rozpore s dobrou vierou alebo\nnedostatočnej obozretnosti.\n37. Sťažovateľ, ako aj správca dane sa evidentne v svojich rozhodnutiach dobrou vierou (respektíve\nobozretnosťou) žalobcu pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov zaoberali a dokonca uzavreli, že\nžalobca nevykonal všetky opatrenia, aby predišiel účasti na daňovom podvode, ktoré je od neho\nmožné dôvodne očakávať. Uvedené však samé o sebe na preukázanie účasti žalobcu na daňovom\npodvode a následné určenie rozdielu dane nestačí. [Pokiaľ ide o neobozretnosť žalobcu, ktorú\nfinančné orgány okrem iného zakladali aj na samotnej rozporuplnosti poznámok uvedených na faktúre,\n\npoukazuje kasačný súd na právny názor SD EÚ vyjadrený práve v rozsudku C 624/15 - Litdana, bode\n46, s ktorým sa finančné orgány tiež budú musieť v prípade tvrdenej účasti žalobcu na daňovom\npodvode v ďalšom konaní vysporiadať: „..je potrebné zdôrazniť, ako to urobila Európska komisia,\nže nie je zrejmé, že by uvedené dvojaké označenie bolo takej povahy, aby vzbudzovalo podozrenia\nobozretného hospodárskeho subjektu bez toho, aby bol odborníkom v oblasti DPH, pokiaľ ide o\nexistenciu nezrovnalostí alebo podvodu, ktorého sa dopustil hospodársky subjekt na vstupe...]\n38. Daňový podvod odborná literatúra definuje ako „Úmyselné protiprávne konanie subjektu, ktorým\npríde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných skutočností\nrelevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej povinnosti\ndaňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej daňový\npodvod.“ (Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava:\nC. H. Beck, 2021, s. 95).\n39. Súdny dvor EÚ v rámci ustálenej judikatúry týkajúcej sa práva na odpočet DPH upraveného\nsmernicou o DPH vyvodil, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť právo na odpočet,\nak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že dovolávanie sa tohto práva je podvodné alebo\nzneužívajúce. Ďalej rozhodol, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva\nna oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11\nMecsek-Gabona, bod 54). Súdny dvor napokon potvrdil, že v rozsahu, v akom prípadné odmietnutie\npriznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto\nnemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym systémom Únie,\ntakéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu\nna právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok SD EÚ\nvo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46).\n40. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely\nodmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test (v zmysle predchádzajúceho\nbodu tohto rozsudku je však tento test rovnako aplikovateľný v prejednávanej veci aj keď sa nejedná o\nodmietnutie práva na odpočet DPH), ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom\npodvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr.\nRakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck,\n2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané\nkladne:\n- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?\n- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?\n- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s týmto konaním spojené?\n- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol\na mal vedieť daňový subjekt?\n41. Tu je zásadné vyzdvihnúť, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode\n(vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Zároveň je v zmysle ustálenej\njudikatúry SD EÚ [...] od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho\nmožno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode (napríklad rozsudok SD EÚ vo veci C-409/04 Teleos).\n42. Pre vyššie uvedené právne závery by sa daňové orgány v prejednávanej veci nemali v ďalšom\nkonaní obmedziť len na skúmanie dobrej viery žalobcu pri uskutočňovaní posudzovaných zdaniteľných\nobchodov, ale riadne predovšetkým posúdiť, či bol žalobca účastný na daňovom podvode a to vykonaním\ntestu v zmysle bodu [40] tohto rozsudku a až následne sa zaoberať tým, či vykonal všetky potrebné\nopatrenia, ktoré je od neho možné rozumne požadovať, aby sa vyhol účasti na takomto daňovom\npodvode.\n43. Z logiky konštrukcie jednotlivých kritérií na posúdenie účasti na podvodnom reťazci v zmysle Axel\nKittel testu totiž vyplýva, že dobrú vieru (respektíve obozretnosť) daňového subjektu uplatňujúceho právo\nna odpočet DPH ani nie je potrebné posudzovať v prípade, že by sa podvodného konania dopustil\nsám daňový subjekt v rámci posudzovaného zdaniteľného obchodu. Z preskúmavaného rozhodnutia\n\nsťažovateľa však nevyplýva, že by vyvodil konkrétne závery z vykonaného dokazovania, ktorými by\npreukázal samotné spáchanie daňového podvodu a identifikoval či sa ho dopustil samotný žalobca alebo\niný daňový subjekt.“\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd\nrozhodol vecne správne, keď preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa ako i prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre\nnedostatok dôvodov. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol. Správca dane bude síce v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným správnym\nsúdom v napadnutom rozsudku, avšak kasačný súd upriamuje pozornosť správcu dane na odôvodnenie\ntohto rozsudku ohľadne hmotnoprávneho posúdenia veci a vysporiadania sa so závermi rozhodnutia\nSD EÚ vo veci C 624/15 - Litdana, a to vzhľadom na účelnosť ďalšieho postupu správcu dane.\n45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému\núplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}