{"guid": "02f3b1ca-fda6-4104-a218-100444720cda:4ea110f0-b9c7-4140-bdc1-54ff477aaef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200064.3", "spisova_znacka": "6Ssk/90/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/90/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2024, sp. zn. 6Ssk/90/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200064.3", "identifikacne_cislo": "2022200064", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ea110f0-b9c7-4140-bdc1-54ff477aaef3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200064.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200064.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200064.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/90/2023\n2022200064\n27. 06. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:2022200064.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobkyne: P. W., s miestom podnikania v J., F. Č.. XXX, IČO: XXX XXX XX, právne zast.: JUDr.\nMarošom Prosmanom, advokátom a konateľom Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so\nsídlom v Trnave, Hlavná č. 31, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom\nv Trnave, Jána Bottu č. 4, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia - protokolu z 18. februára 2022,\nčíslo ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/1942, úl. č.: 22 108 v spojení s\nDodatkom k protokolu č. 1 z 24. februára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 08. decembra 2022, č.k. 14S/31/2022-55, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 08. decembra 2022,\nč.k. 14S/31/2022-55 m e n í tak, že opatrenie žalovaného z 18. februára 2022, číslo ITA-03-71-2.3/PA24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/1942, úl. č.: 22 108 v spojení s Dodatkom k protokolu\nč. 1 z 24. februára 2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 08. decembra 2022, č.k. 14S/31/2022-55\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu z 01. júla 2020, číslo ITA-03-71-2.3/PA24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/19\n42, úl. č.: 22 108 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 24. februára 2022.\n2. V predmetnom protokole z 18. februára 2022 žalovaný na úseku pracovnoprávnych vzťahov zistil\nnedostatky spočívajúce v tom, že žalobkyňa ako kontrolovaný subjekt\ni/ zamestnankyni Q. P. nevydala potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list pri skončení pracovného\npomeru, ale zaslala ho poštou ako doporučenú zásielku až dňa 19. januára 2022, čím porušila § 75 ods.\n2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce\nii/ nepredložila zamestnankyni Q. P. žiadnu evidenciu pracovného času za obdobie 01-04/2019,\n05-08/2020, 01-11/2021, a teda mala za to, že túto evidenciu žalobkyňa neviedla, čím porušila § 99\nZákonníka práce\niii/ neposkytla v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v\npracovnej zmluve z 01. januára 2018, t.j. 950 eur za mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020\n\nzúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni mzdu zo sumy 580 eur za mesiac a v kontrolovanom období v\nroku 2021 zúčtovala a vyplatila mzdu zo sumy 623 eur za mesiac, čím porušila § 118 ods. 1 Zákonníka\npráce v nadväznosti na § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce\niv/ v uzatvorenej pracovnej zmluve so zamestnankyňou Q. P. okrem iného uviedol, že cit.: „Mzda\nzamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15-teho dňa nasledujúceho\nkalendárneho mesiaca.“, pričom žalobkyňa pri skončení pracovného pomeru (k 30. novembru 2021)\nnevyplatila mzdu za mesiac november 2021 zamestnankyni v deň skončenia jej pracovného pomeru,\nnajneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.\nMzda za mesiac november 2021 bola menovanej poskytnutá až 18. januára 2022. Uvedeným konaním\nporušila žalobkyňa § 129 ods. 3 Zákonníka práce\nv/ tým, že pri vyúčtovaní mzdy zamestnankyne Q. P. nevydala doklad obsahujúci najmä údaje o\njednotlivých zložkách mzdy o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o\nvykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce počas trvania pracovného pomeru porušila §\n130 ods. 5 Zákonníka práce.\n3. Žalovaný následne v príslušnom protokole v časti „Opatrenia“\npodľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.\n82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) nariadil v bodoch i/, ii/, iv/ a v/ odstrániť\nzistené nedostatky, v bode iii/ odstrániť zistené nedostatky do 15 dní a trvale od prevzatia protokolu\nsa riadiť ustanoveniami Zákonníka práce. Súčasne podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil\nžalobkyni povinnosť:\n- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin\n- doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní\npo uplynutí lehoty na ich odstránenie.\n4. V Dodatku č. 1 z 24. februára 2022 žalovaný reagoval na námietky uplatnené žalobkyňou voči\nvýsledkom plynúcim z protokolu z 18. februára 2022 so záverom, že inšpekcia práce bola vykonaná v\nsúlade so zákonom a nevzhliadol dôvody na zmenu, prípadne zrušenie príslušného protokolu.\n5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 6 ods. 1, § 17 ods. 2, § 47 ods. 1 písm. a/, § 75 ods. 2, § 99, § 129 ods. 3 a § 130 ods. 5\nZákonníka práce, ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej\nžaloby.\n6. Krajský súd aj s ohľadom na to, že žalovaný v príslušnom protokole autoritatívne uložil žalobkyni\nvynútiteľné povinnosti, považoval protokol za spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Z obsahu správnej\nžaloby ako sporné považoval výlučne porušenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na § 47\nods. 1 písm. a/ Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobkyňa neposkytla v období 05-08/2020 a\n01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve z 01. januára 2018,\nt.j. 950 eur za mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020 zúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni\nmzdu zo sumy 580 eur za mesiac a v kontrolovanom období v roku 2021 zúčtovala a vyplatila mzdu\nzo sumy 623 eur za mesiac. K zásadnej námietke žalobkyne, že medzi ňou ako zamestnávateľom a\nzamestnankyňou Q. P. došlo v marci 2020 k uzatvoreniu ústnej dohody a táto dohoda bola dôsledkom\ncovidových opatrení a podľa tejto dohody malo dôjsť k zníženiu mzdy na minimálnu mzdu v zmysle\nvšeobecne záväzných predpisov, krajský súd uviedol, že (základná) pracovná zmluva z 01. januára 2018\nbola uzatvorená písomnou formou, a teda formou, ktorá bola určená obomi účastníkmi, pričom z obsahu\nčasti 8 bod 9.1 pracovnej zmluvy vyplývalo, že dohodnutý obsah tejto pracovnej zmluvy je možné zmeniť\niba na základe dohody oboch zmluvných strán formou písomne číslovaného dodatku. V tomto smere\nodkázal na § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, podľa ktorého písomne uzatvorená\ndohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť len písomne. Zákonník práce výslovne neurčuje, že pracovná\nzmluva musí byť medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená písomnou formou, a teda pre\njej platnosť nie je nevyhnutná písomná forma, avšak pokiaľ medzi týmito účastníkmi pracovno-právneho\nvzťahu dôjde k uzatvoreniu písomnej pracovnej zmluvy, tak v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nmôže byť takáto zmluva zmenená alebo zrušená len písomnou formou. Dospel potom k záveru, že ústne\nuzatvorená zmluva je porušením uvedeného ustanovenia, a teda aj porušením ustanovení Zákonníka\npráce, keďže aj samotný § 17 ods. 2 Zákonníka práce hovorí o tom, že právny úkon je neplatný, ak nie je\n\nurobený formou predpísanou týmto zákonom a je neplatný, ak to vyslovene ustanovuje tento zákon, teda\nZákonník práce alebo osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom môže byť aj Občiansky zákonník,\nktorý vyslovene uvádza, že zmena písomnej formy zmluvy môže byť vykonaná len písomnou formou.\n7. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Zotrvala na názore, že s dotknutým zamestnancom (Q. P.) uzavrela žalobkyňa ústnu dohodu o\nzmene pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa mzdových podmienok (výšky mzdy). Vzhľadom na začiatok\npandémie COVID - 19 sa žalobkyňa so svojimi zamestnancami dohodla na znížení mzdy, a to (u\nzamestnankyne Q. P.) z pôvodne dojednanej výšky mzdy 950 eur za mesiac na minimálnu mzdu v\nzmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. K dotknutej zmene mzdových podmienok prišlo\nlen ústne, a teda v predmetnej veci so zamestnankyňou neuzavrela písomný dodatok k pracovnej\nzmluve. Minimálna mzda bola zamestnankyni vyplácaná za obdobie od marca 2020 až do novembra\n2021, teda za obdobie viac ako roka a pol, pričom dotknutá zamestnankyňa nikdy nenamietala rozpor\nmedzi skutočne dojednanou mzdou a mzdou, ktorá bola vyplácaná. Zdôraznila, že všetky podania\ndotknutá zamestnankyňa podala na príslušné orgány (vrátane inšpektorátu práce) až po tom, čo bol\nso zamestnankyňou k 30. novembru 2021 ukončený pracovný pomer. Bolo povinnosťou inšpektora\npráce v danej veci vo vzťahu k zamestnankyni Q. P. posúdiť, či skutočne došlo k uzavretiu ústneho\ndodatku k pracovnej zmluve, ktorým malo dôjsť k zníženiu mzdy. Za týmto účelom žalobkyňa predložila\nnové dôkazy - dve písomné vyjadrenia, a to písomné vyjadrenie svojej účtovníčky Q. S., v ktorom bola\npotvrdená skutočnosť, že s Q. P. žalobkyňa uzavrela ústnu dohodu o úprave mzdových podmienok, ako\naj písomné vyjadrenie druhej zamestnankyne, ktorá sa k uzavretiu ústneho dodatku k pracovnej zmluve\nQ. P. vyjadrila obdobne. Dodala, že žalovaný sa s uvedenými vyjadreniami vôbec nezaoberal.\n11. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti k odkazu krajského súdu na § 40 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka uviedla, že ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné na pracovnú zmluvu\na na posúdenie jej platnosti aplikovať, nakoľko použitiu tohto ustanovenia bráni práve ustanovenie §\n42 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle judikatúry a ustálenej\nrozhodovacej praxe je všeobecne prijímaný ten právny názor, že platne je možné dojednať pracovnú\nzmluvu taktiež aj ústne, a teda všeobecne záväzný právny predpis neurčuje povinnú písomnú formu\npracovnej zmluvy. Ak je teda možné platne dojednať ústnu pracovnú zmluvu, o to väčšmi zákonodarca\npripúšťa dojednanie ústneho dodatku k nej. Ustanovenie § 40 ods. 2 Zákonníka práce dopadá na tie\nprípady, kedy priamo zákon vyžaduje už na vznik právneho úkonu jeho písomnú formu.\n12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 24. marca 2023 v plnom rozsahu stotožnil\ns rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný.\n14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako\nnedôvodnú zamietol.\nIV.\n15. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni dňa 12. apríla 2023 na vedomie.\n\nV.\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nsúd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti protokolu z 01. júla 2020, číslo ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/\nKON/2022/119/1942, úl. č.: 22 108 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 24. februára 2022.\n21. Zákon č. 125/2006 Z.z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana\nzamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov\nštátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu\na ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).\n22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\npracovnoprávnych predpisov, 2) (odkaz na Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce\nvo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov; pozn. súdu), ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a\nskončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok\nžien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili\n15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\n23. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z., na základe výsledkov inšpekcie práce a\npodľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených\nnedostatkov.\n24. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12\nods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému\nzamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\na/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n25. Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce\nfyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 1).\n26. Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce\nfyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 1).\n\n27. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný\norgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,\nprávny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý\nsa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon\nalebo osobitný predpis.\n28. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov\nje uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.\n29. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie\npracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.\n30. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa\nzamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej\nzmluvy vyhotoviť písomne.\n31. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä\nformy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných\nza prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa\nodpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.\n32. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na\nprávne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n33. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje\nzákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.\n34. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť\niba písomne.\n35. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení\n§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,\nkto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať\nten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda\núčastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,\nje neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,\nneplatnosti dovolá.\n36. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsprávny súd zistil, že\n- v období od 11. januára 2022 do 18. februára 2022 bola u žalobkyne (11. januára 2022 na prevádzke\nžalobkyne) vykonaná kontrola zameraná na kontrolu povinností žalobkyne ako zamestnávateľa\nplynúcich z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle Zákonníka práce, ako aj na dozor nad dodržiavaním\nzákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z.,\n- prvostupňový správny orgán v rámci výkonu kontroly si zabezpečil primárne\ni. pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a p. Q. P. ako zamestnankyňou\nz 01. januára 2018\nii. dohodu o hmotnej zodpovednosti z 01. januára 2018\niii. okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z 30. novembra 2021\niv. potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania z 30. novembra 2021\nv. mzdové listy za roky 2018, 2019, 2020, 2021\nvi. čerpanie dovoleniek za roky 2018, 2019, 2020, 2021\nvii. zoznam evidenčných dôb 2018, 2019, 2020, 2021 - čerpanie dovolenky\nviii. výplatné pásky za obdobie 2018, 2019, 2020, 2021\nix. potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku\nx. hlásenie úrazu na účely nemocenského z 11. novembra 2019\nxi. 2 x potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti\n\nxii. zoznam prevodných príkazov za roky 2018, 2019, 2020, 2021\nxiii. pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a p. H.. P. J. ako\nzamestnankyňou z 03. novembra 2014,\n- dňa 18. februára 2022 na základe vykonanej kontroly prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol\npod číslom ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/202\n2/119/1942, úl. č.: 22 108, v ktorom na úseku pracovnoprávnych vzťahov (okrem iných nedostatkov) zistil\nv časti „Mzdy“ nedostatok spočívajúci aj v tom, že žalobkyňa ako zamestnávateľka zamestnankyni p. Q.\nP. neposkytla v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v\npracovnej zmluve z 01. januára 2018, t.j. 950 eur za mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020\nzúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni mzdu zo sumy 580 eur za mesiac a v kontrolovanom období v\nroku 2021 zúčtovala a vyplatila mzdu zo sumy 623 eur za mesiac, čím porušila § 118 ods. 1 Zákonníka\npráce v nadväznosti na § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce,\n- následne v príslušnom protokole v časti „Opatrenia“ podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č.\n125/2006 Z.z. nariadil odstrániť tento zistený nedostatok do 15 dní a trvale od prevzatia protokolu\nsa riadiť ustanoveniami Zákonníka práce; súčasne podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil\nžalobkyni povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť\nžalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov\nvyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí\nlehoty na ich odstránenie,\n- k predmetnému protokolu a k záverom z neho plynúcich sa vyjadrila žalobkyňa dňa 21. februára 2022\n[vo vzťahu k tu spornému zistenému nedostatku spočívajúcemu v nevyplatení, respektíve v nevyplácaní\nv pracovnej zmluve dohodnutej mzdy za stanovené obdobie vyjadrila nesúhlas opierajúc sa primárne\no fakt, že medzi žalobkyňou a dotknutou zamestnankyňou došlo v dôsledku pandémie COVID-19 k\nuzavretiu ústnej dohody o zmene mzdových podmienok s čím táto zamestnankyňa prejavila súhlas],\n- prvostupňový správny orgán dňa 24. februára 2022 reg. číslo IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/2250\nvyhotovil dodatok č. 1 k protokolu s tým, že na záveroch plynúcich z protokolu z 18. februára 2022 zotrval.\n37. Najvyšší správny súd v prvom rade aj s ohľadom na závery plynúce z rozhodnutia veľkého senátu\nnajvyššieho správneho súdu zo 04. decembra 2023, sp. zn. 19SVs/2/2022, ktorý sa zaoberal práve\nmožnosťou podrobiť súdnym prieskumom aj protokol o výsledku inšpekcie práce považoval za potrebné\nnajprv zodpovedať otázku súdneho prieskumu tu preskúmavaného protokolu z 18. februára 2022 v\nspojení s dodatkom č. 1 k protokolu z 24. februára 2022. Vychádzajúc z generálnej klauzuly s negatívnou\nenumeráciou determinujúcou koncept súdneho prieskumu ako takého, najvyšší správny súd konštatuje,\nže v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia,\na rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm. e/ SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len\ntaké rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka\nkonania. Najvyšší správny súd je toho názoru, že v prípade žalobcu takáto možnosť zasiahnutia do\nsubjektívnych práv nebola vylúčená. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v\nsprávnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej\nosoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí,\nže jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným\nzásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP). V právnej úprave\n§ 177 ods. 1 SSP zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany\nsvojho subjektívneho práva. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že účelom správneho\nsúdneho poriadku zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených\nzáujmov fyzických a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným\nrozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, avšak\nmusí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených\nv § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho\nsubjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať,\nnemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr.\nuznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022). Najvyšší správny súd\nje však toho názoru, že v uvedenom prípade takáto ujma môže existovať. Veľký senát najvyššieho\nsprávneho súdu v rozhodnutí zo 04. decembra 2023, sp. zn. 19SVs/2/2022 vyslovil záväzný právny\nnázor, že: „Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori\nnie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný.\n\nFormulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž\nnapovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne\nnespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa\n§ 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo\nukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho\nzáujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa\n§ 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o\nopatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím\nobsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho\nkonkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že\naj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi\nkrokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť\n„odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti\nkonať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv,\npovinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o\ntakýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné\npodmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení\ns § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“. Okrem vyššie spomínaného rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho\nsprávneho súdu, najvyšší správny súd ďalej poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu z 22. februára\n2024, sp. zn. 6Ssk/13/2023, ktorý v zhodne so záväzným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí\nveľkého senátu najvyššieho správneho súdu okrem iného konštatoval, že pri súdnom prieskume opatrení\nuložených v protokole inšpekcie práce je „rozhodným práve povaha (obsahová náplň) opatrení, resp.\npovinností, ktoré inšpektor práce podľa § § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi.\nAbstrahujúc podstatu, inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť plniť (vyplatiť) zamestnancovi peňažné\nplnenie v stanovenej (dostatočne určitej, resp. určiteľnej) výške (vo výške priemerného zárobku za\nprekážky v práci) s jasne stanoveným termínom plnenia (11. september 2020). Prípadné nesplnenie\ntejto povinnosti zo strany žalobcu spája zákon č. 125/2006 Z. z. [§ 19 ods. 2 písm. b) bod 2 cit. zákona] s\nuložením pokuty („Inšpektorát práce uloží pokutu“) vo výške od 300 eur do 100 000 eur.“ (porovnaj bližie\ntoto rozhodnutie). Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší správny súd konštatuje, že v tu prejednávanom\nprípade, napriek tomu, že žalovaný priamo slovne v napadnutom protokole spolu s dodatkom č. 1\nnevyjadril („vyplatiť“ rozdiel v základnej zložke mzdy dotknutým zamestnancom žalobkyne, napr. pozn.\nsúdu), aby žalobkyňa doplatila základnú zložku mzdy dotknutému zamestnancovi, ale v uvedenom\nkontexte, je možno túto povinnosť uloženú inšpektorom práce nepriamo odvodiť zo slovného vyjadrenia\nkoncipovaného v predmetnom protokole o výsledku inšpekcie práce - „Kontrolovaný subjekt (žalobkyňa;\npozn. súdu) tým, že zamestnankyni: Q. P. (nar. XX.XX.XXXX) neposkytol v období 05-08/2020 a\n01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 01.01.2018,\nt. j. 950,00 €/mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020 zúčtoval a vyplatil mzdu zo sumy 580,00\n€/mesiac a v kontrolovanom období v roku 2021 zúčtoval a vyplatil mzdu zo sumy 623 €/mesiac, porušil\nustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka\npráce.“ Žalovaný zároveň požadoval odstrániť tento nedostatok v lehote 15 dní od prevzatia protokolu.\nS ohľadom na takto konkrétne vymedzený zistený nedostatok, ktorý zo strany žalobkyne je možné\nodstrániť konkrétnym spôsobom / postupom spočívajúcim v doplatení mzdy do výšky, ktorá dotknutej\nzamestnankyni prináležala v zmysle dojednanej pracovnej zmluvy z 01. januára 2018 za v príslušnom\nprotokole jasne vymedzené obdobie a v stanovenej lehote (do 15 dní) najvyšší správny súd dospel\nk záveru, že správnou žalobou napadnutý protokol z 18. februára 2022 v spojení s dodatkom č. 1 k\nprotokolu z 24. februára 2022 je v tomto spornom a správnou žalobou vymedzenom rozsahu spôsobilým\npredmetom súdneho prieskumu. Možno len dodať, že zákonodarca zároveň nesplnenie tejto povinnosti\nsankcionuje uložením pokuty (podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce\nuloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nza nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od 300 eur do 100 000 eur).\n38. Najvyšší správny súd ďalej aj s odkazom na ustanovenie § 2 zákona č. 125/2006 Z.z. upravujúce\nrozsah inšpekcie práce uvádza, že inšpekcia práce predstavuje v prvom rade dozor nad dodržiavaním\npracovnoprávnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie,\nmzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien,\nmladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15\nrokov veku, a kolektívne vyjednávanie (§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 1). Vo vzťahu k tu prejednávanej veci\nje týmto „pracovnoprávnym predpisom“ Zákonník práce v časti mzdových podmienok. Pod mzdovými\n\npodmienkami je potrebné rozumieť predovšetkým formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej\nzložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania (§ 119 ods. 3\nZákonníka práce). Inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom\nv § 2 ods. 1 (§ 7 ods. 3 písm. a/) a rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. (§ 7\nods. 3 písm. i/). V zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ menovaného zákona inšpektorát práce je oprávnený uložiť\npokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z\ntohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod prvý (...) až do 100 000 eur (...).\nZ takto vymedzeného kompetenčného rámca inšpektorátu práce možno dospieť k jednoznačnému\nzáveru, že inšpekcia práce realizovaná inšpektorátom práce má zákonné oprávnenie vykonať kontrolu,\nrespektíve dozor nad dodržiavaním (okrem iného) aj mzdových podmienok, kam možno primárne zaradiť\notázky týkajúce sa výšky vyplatenej mzdy a jej splatnosti, dodržiavania výplatných termínov mzdy\na podobne. Pokiaľ teda inšpektorát práce v rámci zrealizovanej kontroly zameranej na dodržiavanie\npracovnoprávnych predpisov dospeje k záveru o porušení právnych predpisov vo vzťahu k mzdovým\npodmienkam, má oprávnenie takýto identifikovaný nedostatok označiť v následne vydanom protokole\no výsledku inšpekcie, na čo následne môže nadväzovať správne konanie vo veci uloženia pokuty za\nsprávny delikt (§ 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.).\n39. Následne po ustálení si záveru ohľadom prípustnosti súdneho prieskumu predmetného protokolu\nv spojení s jeho dodatkom č. 1 najvyšší správny súd považuje za potrebné sa zamerať na inšpekciou\npráce zistený nedostatok a evidovaný pod položkou číslo 3 s názvom „Mzdy“, ktorý konkrétne spočíval v\ntom, že žalobkyňa zamestnankyni p. Q. P. neposkytla v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle\nmzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve z 01. januára 2018, t.j. 950 eur za mesiac, ale v\nkontrolovanom období v roku 2020 zúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni mzdu zo sumy 580 eur za\nmesiac a v kontrolovanom období v roku 2021 zúčtovala a vyplatila mzdu zo sumy 623 eur za mesiac, čím\nporušila § 118 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Následne\nv príslušnom protokole v časti „Opatrenia“ podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil\nodstrániť tento zistený nedostatok do 15 dní a trvale od prevzatia protokolu sa riadiť ustanoveniami\nZákonníka práce. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby majúc\nza to, že Zákonník práce výslovne neurčuje, že pracovná zmluva musí byť medzi zamestnávateľom\na zamestnancom uzatvorená písomnou formou, a teda pre jej platnosť nie je nevyhnutná písomná\nforma, avšak pokiaľ medzi týmito účastníkmi pracovno-právneho vzťahu dôjde k uzatvoreniu písomnej\npracovnej zmluvy, tak v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť takáto zmluva zmenená\nalebo zrušená len písomnou formou. Potom uzavrel, že ústne uzatvorená zmluva je porušením\nuvedeného ustanovenia, a teda aj porušením ustanovení Zákonníka práce, keďže aj samotný § 17 ods.\n2 Zákonníka práce hovorí o tom, že právny úkon je neplatný, ak nie je urobený formou predpísanou\ntýmto zákonom a je neplatný, ak to vyslovene ustanovuje tento zákon, teda Zákonník práce alebo\nosobitný predpis. Spornou je teda otázka, či zmena pracovnej zmluvy spočívajúca v znížení mzdy na\núroveň minimálnej mzdy sa mohla uskutočniť ústnou formou i napriek tomu, že v pracovnej zmluve\nbola zmluvnými stranami dohodnutá písomná forma takejto zmeny. V tomto smere najvyšší správny\nsúd uvádza, že medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a zamestnankyňou p. Q.Y. P. bola dňa 01.\njanuára 2018 uzatvorená pracovná zmluva s dohodnutou mzdou 950,00 eur mesačne (časť III. nazvaná\n„Mzda“ príslušnej pracovnej zmluvy). Zároveň v bode 9.1 časti VIII. nazvanej „Záverečné ustanovenia“\nbolo uvedené, a teda zmluvnými stranami dohodnuté, že cit.: „Dohodnutý obsah tejto pracovnej zmluvy\nje možné meniť iba na základe dohody oboch zmluvných strán formou písomného číslovaného dodatku\npodpísaného obidvomi zmluvnými stranami.“ Možno ďalej uviesť, že tak v prípade formy pracovnej\nzmluvy a tiež formy jej následných možných zmien (§ 54 Zákonníka práce) Zákonník práce požaduje ich\npísomnú formu, avšak v prípade absencie písomnej formy „nesankcionuje“ tento formálny nedostatok\nneplatnosťou. Totiž podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce platí pravidlo, podľa ktorého „ (...) právny úkon,\nktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento\nzákon alebo osobitný predpis.“ Na rozdiel od Občianskeho zákonníka (porovnaj § 40 ods. 1,2, § 40a veta\ntretia) rieši Zákonník práce neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie Zákonníkom práce predpísanej\npísomnej formy tak, že za neplatné považuje len tie právne úkony, pri ktorých to sám explicitne ustanoví\nv príslušných ustanoveniach tzv. doložkami neplatnosti vo forme dodatku v znení „inak je právny\núkon neplatný.“ (pozri napríklad § 20 ods. 2, § 32, § 45 ods. 4, § 61 ods. 1, prípadne § 182 ods. 2\nZákonníka práce). Pracovnú zmluvu je potom možné uzavrieť aj ústne aj konkludentne a prirodzene\nto platí rovnako aj pre prípad zmeny pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce. V predmetnom\nkonaní nebolo preukázané uzavretie sporného dodatku ako dvojstranného právneho úkonu v písomnej\nforme, avšak aj s ohľadom na vyššie uvedené východiská do úvahy prichádzalo uzavretie príslušnej\n\ndohody v ústnej forme, obsahom ktorej bolo zníženie v pracovnej zmluve dohodnutej mzdy na mzdu\nrovnajúcu sa minimálnej mzde, keďže zamestnankyňa takúto zníženú mzdu poberala a túto skutočnosť\nnijakým spôsobom nenamietala, respektíve táto skutočnosť nevyplývala z obsahu administratívneho\nspisu, ktorého súčasťou bol aj podnet podaný dotknutou zamestnankyňou. Žalovaný bližšie neskúmal\ntúto skutočnosť a bude jeho úlohou túto skutočnosť overiť, a pokiaľ sa preukáže, že v rozhodnej dobe\n(t.j. počnúc marcom 2020) dotknutá zamestnankyňa vyplatenie minimálnej mzdy nerozporovala, bude\npotrebné jej správanie po vyplatení minimálnej mzdy považovať za konkludentnú akceptáciu. Totiž,\ninak než dohodou medzi žalobkyňou a dotknutou zamestnankyňou si nemožno vysvetliť to, že táto\nzamestnankyňa nenamietala zníženie mzdy, mala právo žiadať žalobkyňu o vysvetlenie, respektíve o\ndoplatenie mzdy, vyjadriť nesúhlas. S ohľadom na to, že mzda z ekonomického a tiež spoločenského\naspektu z pohľadu zamestnanca predstavuje jednu z najpodstatnejších náležitostí a ktorá je (vo väčšine\nprípadov) zdrojom obživy zamestnanca, preto je rozumné predpokladať, že každý zamestnanec si zvlášť\ncitlivo sleduje, aká mzda je mu vyplácaná a v prípade nezrovnalostí, či nesúhlasu ohľadne vyplatenej\nmzdy najmä v značne nižšej výške než za predchádzajúci mesiac, či iných údajov na „výplatnej páske“\noslovuje zamestnávateľa hneď, ako je to možné. Pokiaľ žalovaný zastával názor, že pri zmene mzdových\npodmienok preukázateľne neprišlo k dohode ohľadom podstatných náležitostí, medzi ktoré možno\nzaradiť aj mzdu, čo bolo preukázané tým, že jeden z účastníkov zmluvného vzťahu, a to p. Q. P. podala\npodnet na inšpektorát práce z dôvodu nevyplatenia mzdy v dohodnutej výške, ktorá bola dohodnutá\npísomne v pracovnej zmluve z 01. januára 2018, najvyšší správny súd poukazuje na podstatný fakt, že\nku zmene mzdových podmienok došlo s účinnosťou od marca 2020 (v príslušnom protokole žalovaný\nkonštatoval porušenie mzdových podmienok tohto charakteru počnúc mesiacom máj 2020) a dotknutá\nzamestnankyňa podala podnet až 29. decembra 2021. Možno tiež žalovanému vytknúť, že žiadnym\nspôsobom sa nevysporiadal s tým, že žalobkyňa v priebehu inšpekcie práce doložila čestné vyhlásenie\núčtovníčky z 21. februára 2022, ktorá osvedčila, že s účinnosťou od marca 2020 došlo k ústnej dohode\ns dotknutou zamestnankyňou ohľadom úpravy mzdových podmienok na minimálnu mzdu s tým, že táto\nzamestnankyňa na základe vzájomnej komunikácie nevyjadrila k tejto zmene žiadne námietky. Túto\nskutočnosť osvedčila aj ďalšia zamestnankyňa žalobkyne zdôrazniac, že tiež so žalobkyňou uzavrela\nústnu dohodu, na základe ktorej v dôsledku pandemickej situácie s účinnosťou od marca 2020 jej\nbola vyplácaná minimálna mzda. Dodala, že dotknutá zamestnankyňa p. P. sama spomenula, že sa\ndohodla so žalobkyňou rovnako. Pokiaľ k týmto skutočnostiam žalovaný v dodatku č. 1 k protokolu z\n24. februára 2022 len bez bližšie ozrejmenia svojich úvah dodal, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové\nskutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na obsah zistených porušení, možno takýto postup považovať\nza nedostatočný.\n40. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu\nrýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia\nkrajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že opatrenie\n(protokol) vydaný žalovaným dňa 18. februára 2022, pod číslom ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č.\nIPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/1942, úl. č.: 22 108 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 24. februára\n2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n41. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n42. Člen senátu JUDr. Michal Matulník, PhD. pripojil k odôvodneniu rozsudku odlišné stanovisko.\nVI.\n43. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods.\n1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok\nna náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/31/2022", "guid": "38e6a630-873c-4ecd-9836-52fe1d23390f:ce5f898e-eff5-4797-a722-069a6f493c64", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}