{"guid": "97819c9d-3ab8-4fa0-98ca-f805dfa39e15:5c2621a6-2904-4797-ad07-b7a9e334acbc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200333.2", "spisova_znacka": "6Ssk/64/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/64/2023 z 31. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2024, sp. zn. 6Ssk/64/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200333.2", "identifikacne_cislo": "2021200333", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2024-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-26", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c2621a6-2904-4797-ad07-b7a9e334acbc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200333.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200333.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200333.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/64/2023\n2021200333\n31. 01. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:2021200333.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobcu: O. V., narodený XX. M. XXXX, bytom K. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 04.\noktóbra 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave zo 16. septembra 2022, č. k. 20Sa/26/2021-89, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. septembra 2022, č. k.\n20Sa/26/2021-89 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)\nzamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo\n04. októbra 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla jeho odvolanie a\npotvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo 14. júla 2021, Číslo:\n700-0411193021-GC04/21. Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Sociálna poisťovňa,\npobočka Trnava postupom podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/, bod ôsmy zákona č.\n461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné za obdobie\nfebruár 2021 až jún 2021 na nemocenské poistenie v sume 120,10 eur, poistné na starobné poistenie a\npovinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 491,40 eur, poistné na invalidné poistenie\nv sume 163,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,65 eur, spolu v sume 904,95 eur.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 5, § 21 ods. 1, 4, § 26 ods. 2, 4, § 293ey ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods.\n1, § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom\nznení (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym\nsúdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci vyhodnotil postup žalovanej v súvislosti s predpisom poistného\nza obdobie február 2021 až jún 2021 v celkovej sume 904,95 eur za zákonný. Žalobca v konaní\nnespochybnil vznik jeho povinného sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby\n\npodľa § 5 v spojení s § 293ey ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v súvislosti s výškou\njeho príjmu dosiahnutého z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období (rok 2019). Námietku\nžalobcu, že v rozhodnom období bolo vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nznemožnené vykonávať živnostenskú činnosť vyhodnotil ako nedôvodnú, keď jednak predmetom\nsúdneho prieskumu neboli opatrenia prijaté štátnymi orgánmi na zabránenie šíreniu ochorenia\nCOVID-19 a jednak zo žiadneho právneho predpisu použitého v argumentácii žalobcu nevyplýval\nzákaz nákupu elektroinštalačného materiálu či zákaz vstupu do objektov za účelom montáže,\nrekonštrukcie alebo údržby elektrických zariadení. Žalobca sám ustanovenia právnych predpisov\npriamo mu znemožňujúce výkon činnosti neidentifikoval (všeobecne odkazoval na jednotlivé právne\npredpisy, dobu ich účinnosti a územnú účinnosť), rovnako ako neidentifikoval priestory, do ktorých\nmu podľa neho bol vstup zakázaný, aby bolo možné vôbec usudzovať o objektívnosti jeho tvrdenia.\nPokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za dodržiavania obmedzujúcich\nopatrení (žalobca poukazoval na uloženie povinnosti nosiť rúško, respektíve respirátor, testovať sa,\npodrobovať sa registrácii na e-karanténu, očkovať sa), išlo o jeho subjektívne rozhodnutie, s ktorým\nzákon zánik sociálneho poistenia nespája. Nešlo o žiaden z prípadov zániku živnostenského oprávnenia\nvymenovaných v ustanovení § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. a v súvislosti s tým ani o prípad zániku\npovinného nemocenského a dôchodkového poistenia.\n4. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n6. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu, ktorý otázku ústavnosti obmedzujúcich opatrení prijatými\nštátnymi orgánmi na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 vyhodnotil pre dané konanie ako právne\nirelevantnú. V tomto smere poukázal na jednotlivé vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky, ktoré platili v rozhodnom období február 2021 až jún 2021 a ktoré žalobcu obmedzovali v\nrámci jeho podnikateľskej činnosti, keď zakazovali vstup osôb aj do predajní s elektro-materiálom za\núčelom nákupu elektro-materiálu. A keďže prístup do predajní s elektro-materiálom je neodmysliteľným\npredpokladom výkonu živnosti žalobcu, uložením zákazu bol žalobcovi znemožnený výkon živnosti\nžalobcu. Jediná výnimka, ktorá mohla oprávňovať žalobcu na vstup do zariadení potrebných pre výkon\njeho živnosti boli negatívny výsledok testu na ochorenie COVID-19, alebo zaočkovanie proti ochoreniu\nCOVID-19, avšak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 08. decembra 2021, sp. zn. PL.\nÚS 4/2021 vyslovil neústavnosť § 48 ods. 4 písm. z/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení, ktorý predstavoval\nprávny podklad pre následné vydávanie vyhlášok vrátane uvedených výnimiek. Z uvedeného dôvodu\npotom aj samotné výnimky boli ustanovené protiústavne. Za takéhoto stavu potom nastala situácia\nplynúca z § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „Povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na\nvýkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo\ndňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Hoci živnostenské\noprávnenie nezaniklo, vstup do zariadení potrebných pre výkon živnosti žalobcu bol vo verejnom záujme\nzakázaný a jediné výnimky z takto nastaveného rámca boli protiústavné, došlo k naplneniu situácie,\nkedy samostatne zárobkovo činná osoba už nebola oprávnená vykonávať svoju živnostenskú činnosť.\nŽalobcovi potom zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie minimálne v\nobdobí pokrytom vyhláškami, teda od 27. januára 2021 do 28. mája 2021. Z uvedených dôvodov potom\naj záver krajského súdu, že pokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za\ndodržiavania obmedzujúcich opatrení a išlo o jeho subjektívne rozhodnutie, považoval aj s ohľadom\nna vyššie spomínaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky za nesprávny. Dodal, že vyslovenie\nprotiústavnosti uvedených výnimiek nemohlo byť žalobcovi na ťarchu, táto ich protiústavnosť navodila\nprávny stav absencie oprávnenia žalobcu vykonávať živnosť, čím bol založený dôvod zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s tým, že žalobca uvedené poistné do\nvyhlásenia predmetného nálezu ešte neuhradil. Krajským súdom uvedenému tvrdeniu, že žalobca mohol\nvykonávať svoju živnosť aj v režime obmedzení a aj inak, než priamym vstupom do predajne, žalobca\nuviedol, že ak by aj v danom období vyplývala možnosť zakúpiť si príslušný tovar inak, než priamym\nvstupom do predajne, takáto možnosť by nebola spôsobilá vyvrátiť záver, že vyhlášky znemožnili výkon\nživnosti žalobcu. Základným predpokladom dosiahnutia zisku živnostníka je možnosť realizovať činnosti,\n\nprotihodnotou ktorých bude plnenie tretích osôb v prospech živnostníka, pričom v prípade žalobcu\nje touto činnosťou možnosť vykonávať práce na elektrických zariadeniach v priestoroch zákazníka.\nPredmetné vyhlášky však extrémne zúžili okruh priestorov, kde by bolo možné realizovať práce na\nelektrických zariadeniach, čo sa prejavilo na príjmoch žalobcu.\n7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 02. februára 2023.\n9. Vo veci predpísania poistného žalobcovi žalovaná konala len v medziach zákona č. 461/2003 Z.z. K\nžalobcom namietanej protiústavnosti jednotlivých vyhlášok uviedla, že predmetom konania v danej veci\nbolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. U žalobcu nenastali dôvody pre zánik\npovinného poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a rovnako nenastali skutočnosti, s ktorými\nmenovaný zákon spája prerušenie povinného poistenia podľa § 26 zákona. Žalobca mal tiež možnosť\nvyužiť odklad splatnosti poistného podľa § 293ew ods. 2 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhla, aby\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n10. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 27. februára 2023 na vedomie.\nV.\n11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 04.\noktóbra 2021, Číslo: 45122-2/2021-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\nzamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTrnava zo 14. júla 2021, Číslo: 700-0411193021-GC04/21. Predmetným prvostupňovým správnym\nrozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava postupom podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1\npísm. a/, bod ôsmy zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom\nsporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe poistné za obdobie február 2021 až jún 2021 na nemocenské poistenie v sume 120,10 eur,\n\npoistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 491,40\neur, poistné na invalidné poistenie v sume 163,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume\n129,65 eur, spolu v sume 904,95 eur.\n18. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická\nosoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa\nzmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím.\n19. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.\n20. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania\npodľa osobitného predpisu, 43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom\nroku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol\nvyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.\n21. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie\nčinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na\nvýkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/\na ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia\nnevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne\npodľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,\na/ v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období\nod 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového\npriznania,\nb/ ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného\nvyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods.\n2 a 3.\n22. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je,\nak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej\nrepubliky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 6) (odkaz na § 6 ods.\n1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v rozhodnom znení; ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“; pozn.\nsúdu).\n23. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti, 25)\n(odkaz na zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“; pozn. súdu).\n24. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené\nprevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom\nje vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; (...).\n\n25. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným do 31. marca 2021, samostatne\nzárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nod 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1\npísm. a/ alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b/\ndo skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na\nrodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, 36) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\npovinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.\nSamostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti\ndo jej skončenia a v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, 35c) ak v tomto období podľa\nsvojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej\nsamostatne zárobkovo činnej osoby.\n26. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinným od 01. apríla 2021, samostatne\nzárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\na/ odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej\nskončenia,\nb/ od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm.\na/ prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b/\ndo skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,\nc/ od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a/\ndruhom bode do skončenia tohto ošetrovania,\nd/ v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,36) ak podľa\nsvojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej\nsamostatne zárobkovo činnej osoby,\ne/ v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia\nnevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne\nzárobkovo činnej osoby.\n27. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb., podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému\nživnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského\noprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti\nživnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.\n28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- prvostupňový správny orgán v súlade s § 226 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi\nlistom z 12. februára 2021 písomne oznámil vznik povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a tiež výšku odvodovej povinnosti;\nzároveň bol žalobca poučený o možnosti podať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom\noznámení; uvedenú možnosť žalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal,\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 14. júla 2021 predpísal žalobcovi za obdobie\nfebruár 2021 až jún 2021 poistné v celkovej sume 904,95 eur,\n- na odvolanie žalobcu žalovaná ako odvolací právny orgán rozhodnutím zo 04. októbra 2021 zamietla\nodvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 14. júla 2021.\n29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho\nsprávneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné\nso zákonom.\n30. Zásadným v tomto smere z pohľadu správneho orgánu na účely vydania príslušného rozhodnutia o\npredpise poistného bolo zistenie, že žalobca mal v rozhodnom období postavenie samostatne zárobkovo\n\nčinnej osoby a súčasne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019 bol\nvyšší ako zákonom stanovená suma na rok 2019, t.j. 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Oproti tomu žalobca argumentoval, že v dôsledku šíriacej sa\npandémie COVID-19 a v tej súvislosti prijatých protipandemických opatrení nemohol vykonávať riadne\nčinnosť plynúcu mu z príslušného živnostenského oprávnenia, čím následne došlo k naplneniu dôvodu\nzániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.\n31. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby je upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. Z vyššie citovaného § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014 a výlučne vo vzťahu k žalobcovi vyplýva,\nže povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe\nvzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti\n(§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003\nZ.z.) bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako\n12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nprípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania\npodľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z.) povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za\nktorý jej príjem zo živnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,\na zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo\nživnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Predpokladom\nvzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. je tak preukázanie, že posudzovaná osoba spĺňa zákonné\npodmienky statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 tohto zákona v rozhodnom\nznení a súčasne preukázanie, že táto osoba v zákonom určenej dobe (v tu prejednávanej veci za\nrok 2019) dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu (zákon č. 595/2003 Z.z.) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou\nčinnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. K zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby primárne dochádza tým, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\npodľa osobitného predpisu nepresiahne 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.\n5 [v takom prípade dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 30. júnu (prípadne k 30. septembru) kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo živnosti nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5], alebo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na\nprevádzkovanie činnosti zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie\ntejto činnosti.\n32. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca v rozhodujúcom období mal status samostatne\nzárobkovo činnej osoby; rovnako nebola spornou tá skutočnosť, že v rozhodujúcom období - rok 2019\njeho príjmy zo živnosti presiahli zákonom stanovenú sumu 6.552,00 eur. Preto z pohľadu zákona\nč. 461/2003 Z.z. žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nv dôsledku pandémie COVID-19 a prijatých príslušných opatrení na jej zmiernenie v podobe aj\npredĺžených lehôt na podanie daňového priznania dňom 01. februára 2021, o čom bol žalobca v súlade\ns § 226 ods. 1 písm. m/ zákona č. 461/2003 Z.z. upovedomený formou písomného oznámenia (keďže\nnešlo o sporný prípad vzniku sociálneho poistenia), v ktorom bol zároveň žalobca poučený o možnosti\npodať námietky voči skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení s tým, že uvedenú možnosť\nžalobca nevyužil, námietky v stanovenej lehote nepodal; rovnako z obsahu spisu a zvlášť z vyjadrení\nžalobcu nevyplýva, že by uvedené oznámenie napadol správnou žalobou.\n33. Pokiaľ žalobca odvodzoval zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia od neústavných a nezákonných protipandemických opatrení prijatých Úradom verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky v podobe vyhlášok, ktoré platili v rozhodnom období február 2021\naž jún 2021 a v dôsledku ktorých nemohol vykonávať riadne činnosť plynúcu mu z príslušného\nživnostenského oprávnenia, najvyšší správny súd uvádza, že samotná existencia vyhlášok Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré boli spôsobilé v danej dobe v istom smere ovplyvniť\n\npodnikateľskú sféru, a teda obmedziť podnikateľskú činnosť jednotlivých podnikateľských subjektov však\nnezakladá dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zániku (respektíve aj k nevzniku) povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zákon č. 461/2003 Z.z. taxatívne uvádza dôvody, pre\nktoré dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a\ntieto dôvody na strane žalobcu naplnené neboli. Žalobca zánik povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia odvodzoval tiež z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá zákona č.\n461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „ (...) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti\nuvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na\nvýkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Tento dôvod zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia vo vzťahu k žalobcovi nemožno uplatniť, nakoľko v rozhodnom\nobdobí žalobcovi oprávnenie na výkon živnosti - osvedčenie o živnostenskom oprávnení OU-TTOZP1-2015/024727-2 nezaniklo, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca v podanej kasačnej\nsťažnosti.\n34. Od zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je potrebné\nodlíšiť inštitút prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, ku ktorému je možné pristúpiť iba na základe dôvodov, taxatívne\nvymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 26 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým,\nže vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa\nposudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\na skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení (bližšie pozri\n§ 26 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca mal prerušené\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z niektorých týchto dôvodov (napríklad\nv dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. v spojení\ns § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).\n35. V tomto smere len pre úplnosť najvyšší správny súd poukazuje na ustanovenie § 293ew zákona\nč. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 68/2020 Z.z. upravujúce možnosť odkladu splatnosti poistného za\npodmienky, že samostatne zárobkovo činná osoba vykazovala v dôsledku mimoriadnej situácie pokles\nčistého obratu podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení\nneskorších predpisov) alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu (odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z.) o 40 % a viac s tým, že Vláda Slovenskej\nrepubliky nariadením č. 131/2020 Z.z. z 20. mája 2020 v znení ďalších nariadení (č. 172/2020 Z.z., č.\n196/2020 Z.z., č. 380/2020 Z.z., č. 31/2021 Z.z., č. 89/2021 Z.z., č. 101/2021 Z.z., č. 154/2021 Z.z., č.\n181/2021 Z.z., č. 379/2021 Z.z., č. 435/2021 Z.z., č. 517/2021 Z.z., č. 16/2022 Z.z., č. 52/2022 Z.z.)\nupravila splatnosť poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo\nvýnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (§ 293ew ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 461/2003 Z.z.) a nariadením č. 76/2020 Z.z. z 09. apríla 2020 v znení ďalších nariadení (č. 132/2020\nZ.z., č. 102/2021 Z.z.) upravila spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti (§ 293ew ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Z obsahu spisu\nnevyplýva, že by žalobca čestné vyhlásenie - odklad poistného, ktorým by preukázal pokles čistého\nobratu alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, na\núčely predĺženia splatnosti poistného na sociálne poistenie za príslušné kalendárne mesiace podal.\n36. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nVI.\n37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá\nSSP).\n\n38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}