{"guid": "325230dd-8717-422d-8962-76759a0c801b:3e9d0239-7f38-44b0-b705-4bf9999b2f42", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200047.1", "spisova_znacka": "6Ssk/69/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/69/2023 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 6Ssk/69/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200047.1", "identifikacne_cislo": "2021200047", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-9", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-11", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-12", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-21", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e9d0239-7f38-44b0-b705-4bf9999b2f42", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/69/2023\n2021200047\n30. 04. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:2021200047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobcu: Q.. V. O., narodený X. Q. XXXX, bytom v Č., Q.. Y.. Š. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného zo 16. novembra 2020, číslo: 490466/2020, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2022, č. k. 33Sa/4/2021-75, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 30. novembra 2022, č. k.\n33Sa/4/2021-75, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 16. novembra 2020, číslo: 490466/2020, ktorým\ntento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z\n5. augusta 2020, Číslo: 364108/2020-6031 vo výrokovej časti tak, že žalobcovi\n- od 1. mája 2017 do 30. júna 2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č.\n328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) nepriznal náhradu za stratu na služobnom plate,\n- od 1. júla 2017 do 1. februára 2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 v spojení s § 21 ods. 3 zákona\nč. 328/2002 Z. z. nepriznal náhradu za stratu na služobnom plate,\n- od 2. februára 2018 do 30. júna 2018 podľa § 28 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z. priznal\nnáhradu za stratu na služobnom plate v sume 198,40 eur,\n- od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 podľa § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. znížil náhradu\nza stratu na služobnom plate na sumu 184 eur,\n- od 1. januára 2019 do 30. júna 2019 podľa § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil náhradu za\nstratu na služobnom plate na sumu 258,85 eur,\n- od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 podľa § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. znížil náhradu\nza stratu na služobnom plate na sumu 244,45 eur,\n- od 1. januára 2020 do 30. júna 2020 podľa § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil náhradu za\nstratu na služobnom plate na sumu 319,30 eur,\n- od 1. júla 2020 do zmeny pomerov žalobcu podľa § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. znížil\nnáhradu za stratu na služobnom plate na sume 304,90 eur.\n\n2. Pre úplnosť, prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 5. augusta 2020, Číslo: 364108/2020-6031\npodľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2, § 21 ods. 3, § 28 ods. 1,4,5 zákona č. 328/2002 Z. z. priznal žalobcovi\n- od 1. mája 2017 do 30. júna 2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002\nZ. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 eur,\n- od 1. júla 2017 do 31. decembra 2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002\nZ. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 eur,\n- od 1. januára 2018 do 1. februára 2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č.\n328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 eur,\n- od 2. februára 2018 do 30. júna 2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na\n§ 28 ods. 1 a ods. 2 písm. c/zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške\n198,40 eur,\n- od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na § 28 ods.\n1 a ods. 2 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 184 eur,\n- od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na § 28 ods.\n1 a ods. 2 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 169,60 eur,\n- od 1. júla 2020 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na § 28 ods. 1 a ods. 2\npísm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 155,20 eur, a to až do\nzmeny pomerov žalobcu, ktoré budú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 1 ods.\n2, § 4 ods. 2, § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3, § 21 ods. 1 veta prvá, § 28 ods. 1-5, § 84 ods. 1 zákona č.\n328/2002 Z. z., § 9, § 10, § 11, § 12, § 13, § 58 ods. 1 Správneho poriadku a v režime stanovenom\nSprávnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že v konaní pred orgánom\nverejnej správy došlo k porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ale nie z dôvodu,\nže V.. Q.. I. V. ako generálny riaditeľ colnej sekcie žalovaného rozhodujúci o odvolaní žalobcu nebol\nvylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, ale z dôvodu, že o žalobcom vznesenej námietke\nzaujatosti voči menovanej osobe nebolo vôbec rozhodnuté, pričom táto osoba, ktorej zaujatosť bola\nnamietaná, sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sama vyjadrovala k námietke zaujatosti, čo\nnezodpovedalo postupu podľa § 10 až 12 Správneho poriadku. Súd sa nestotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že v predmetnej veci nevystupoval V.. Q.. I. V. ako zamestnanec správneho orgánu, ale sám\nmal postavenie správneho orgánu, z ktorého dôvodu sa na neho nevzťahovali ustanovenia Správneho\nporiadku o vylúčení zamestnancov správneho orgánu, a teda nemožno ho z tohto konania vylúčiť. Dodal,\nže zamestnancom sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu\nk správnemu orgánu s tým, že za obdobný pracovný vzťah sa považuje aj štátna služba príslušníkov\nfinančnej správy vykonávaná v služobnom pomere. Podľa osobitných zákonov môže správny orgán\ntvoriť jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu. Takéto postavenie má\nnapríklad starosta obce alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (§\n61 ods. 2 Správneho poriadku). Na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho\norgánu nevzťahujú. Nie sú upravené ani v inom právnom predpise. Za tejto situácie zrejme nápravu\nmožno zabezpečiť iba prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V danom\nprípade druhostupňovým správnym orgánom bolo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom\nrozhodnutie vydal generálny riaditeľ colnej sekcie.\n5. K samotnému spôsobu výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate aj s poukazom na fakt, že o\nnámietke zaujatosti vznesenej žalobcom nebolo rozhodnuté, pričom spôsob výpočtu náhrady za stratu\nna služobnom plate žalovaným bol značne odlišný od výpočtu, ktorý použil prvostupňový správny orgán,\nkrajský súd sa zaoberal otázkou, či tento spôsob výpočtu mohla ovplyvniť práve potenciálna zaujatosť\nzamestnanca finančnej správy. Odhliadnuc od toho sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný\npostupoval v rozpore s právnymi predpismi, ak nezvýšil náhradu do takej výšky, aby príjem žalobcu\nbol rovnaký, ako keby nedošlo k služobnému úrazu. Podľa súdu aplikácia § 28 ods. 4 a 5 zákona č.\n228/2002 Z. z. by nemala spočívať vo vypočítavaní fiktívneho služobného platu pri obvyklom chode\nvecí, ako keby žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru, naďalej pracoval vo finančnej správe\na poberal služobný plat. Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. jednoznačne stanovuje, že\nsa zvyšuje náhrada na stratu na služobnom plate a nezvyšuje sa služobný plat, z ktorého sa náhrada\npriznáva, pričom uvedený mechanizmus je rovnaký ako pri zvyšovaní iných dávok sociálneho poistenia,\n\nči už v osobitnom systéme sociálneho poistenia alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\nIde o valorizačný mechanizmus opakujúcej sa dávky, a teda nie je potrebné pri každom zvyšovaní platov\nautomaticky zvyšovať služobný plat a následne vypočítavať výšku náhrady, ktorá sa valorizuje rovnakým\nsystémom ako platy. Pokiaľ sa platy valorizujú percentuálnym zvýšením, percentuálne sa zvýši náhrada\no rovnaké percento, keď sa valorizujú pevnou sumou zvýšenia, o túto pevnú sumu sa zvýši aj náhrada.\nDodal, že v prípade, ak dôjde k zmenám právnej úpravy a tabuľkové platy sa transformujú do iných\nplatových tried, je správne, aby bolo rozhodnuté, akej platovej triede zodpovedá pôvodná platová trieda,\na to s ohľadom na to, že je potrebné zdôrazniť, že ide o opakujúcu sa dávku, ktorá môže byť vyplácaná\nceloživotne, až do dosiahnutia dôchodkového veku. V tomto smere dal súd žalobcovi za pravdu, že ak\ndôjde k reforme, ako v prípade žalobcu, že zanikla funkcia colníka a tejto funkcii boli priradené nové\nplatové triedy v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z., je potrebné sa týmto zaoberať a určiť, do ktorej triedy\npatrí žalobca, keďže je dôvodné predpokladať, že sa budú valorizovať nové platové tarify a žalobca\nnesmie byť ukrátený na svojich právach len s poukazom na to, že platové tarify v zmysle zákona č.\n200/1998 Z. z. sa už neuplatňujú, pretože spôsob zvyšovania platov nemusí byť len percentom, ale aj\nstupnicou platových taríf.\n6. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nII.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. Žalovaný závery krajského súdu považoval za nesprávne, nenáležité a nezákonné, keď vo vzťahu\nk posudzovaniu zákonnosti žalobcom napadnutých rozhodnutí vyhodnotil súd ako dôvodnú námietku\nzaujatosti žalobcu, z ktorého dôvodu vec v merite rozhodnutia nepreskúmal, ale napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, čím sa krajský súd dopustil nesprávneho procesného\npostupu a znemožnil žalovanému, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. S takýmto postupom krajského súdu z dôvodu absencie\nrozhodnutia žalovaného o vznesenej námietke zaujatosti a tiež s právnym posúdením skutočnosti, že\nvo veci rozhodol nadriadený ako zamestnanec správneho orgánu sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že\nodvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je nadriadený určený\npodľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku, a teda v čase rozhodovania generálny riaditeľ sekcie, sekcia\ncolná, ktorým bol V.. Q.. I. V.. Zákon v predmetnom ustanovení neuvádza, že odvolacím orgánom je\n„nadriadený odvolací orgán“, ale priamo „nadriadený“ ako fyzická osoba, teda príslušný nadriadený ako\nfyzická osoba predstavuje správny orgán v takomto konaní, obdobne ako napríklad starosta obce. V\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016,\nsp. zn. 6Sžo/26/2015. Poukázal na to, že žalovaný, ktorý vydal predmetné rozhodnutie, sa vysporiadal\nso vznesenou námietkou zaujatosti v odôvodnení predmetného rozhodnutia, kde podrobne zdôvodnil,\nprečo sa na takýto prípad nevzťahujú ustanovenia § 9 a nasl. Správneho poriadku.\n10. Ďalej uviedol, že pojem „štátny zamestnanec finančnej správy v služobnom pomere“ nie\nje definovaný žiadnym právnym predpisom, pričom zákon rozlišuje medzi zamestnancom alebo\npríslušníkom finančnej správy v služobnom pomere. Zároveň zákon jasne definuje, kto sa rozumie\npríslušným správnym orgánom, ktorému je zverená právomoc rozhodovania o odvolaní. Je ním správny\norgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a\ncolníctva. Zároveň je služobným úradom príslušníkov finančnej správy, zamestnávateľom zamestnancov\na služobným úradom štátnych zamestnancov. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky však nie je\npriamym nadriadeným riaditeľovi colného úradu, a teda vo veci náhrad za stratu na služobnom plate\nrozhodovať v žiadnom prípade nebolo oprávnené. V rámci rozhodovania nadriadených neprichádza do\núvahy vylúčenie, pretože nie je pracovníkom správneho orgánu. V danom prípade je sám nadriadený\norgán, ktorý rozhoduje.\n\n11. Namietal, že v administratívnom spise sa nenachádzala žiadna sťažnosť vo vzťahu k námietke\nzaujatosti, a preto sa ňou krajský súd nemal zaoberať, a nie je dôvodné na ňu poukazovať. Pričom sa\nmalo jednať o sťažnosť z roku 2015, ktorá mala byť datovaná 5 rokov skôr ako bolo rozhodované vo veci\na prípadné dôvody, ktoré mali podľa žalobcu odôvodňovať námietku zaujatosti by mohli byť vyhodnotené\nako neopodstatnené, respektíve s vecou vôbec nesúviseli. K predmetnej sťažnosti žalobcu ďalej uviedol,\nže každý bod predmetnej sťažnosti, ktorý bol vyhodnotený ako opodstatnený, bol následne riešený v\nsúlade s platnými právnymi predpismi tak, aby žalobca nebol na svojich právach ukrivdený. Navyše, ak\nby bol V.. Q.. I.Š. V. voči žalobcovi zaujatý, dalo by sa predpokladať, že predmetným rozhodnutím nebude\nžalobcovi priznané vyššie plnenie ako prvostupňovým správnym rozhodnutím. Žalobcovi teda nevznikla\nžiadna ujma, práve naopak, nadriadený, ktorý vo veci rozhodoval, a ktorý bol žalobcom označený ako\n„zaujatý“, rozhodol nakoniec zvýšením príslušných dávok v prospech žalobcu.\n12. Postup krajského súdu, ktorý sa meritom veci - argumentami žalobcu o nesprávnej výške výpočtu\nnezaoberal len preto, aby vopred neovplyvnil príslušný správny orgán svojím právnym názorom,\npovažoval žalovaný za postup, ktorý sa prieči právu účastníka konania na spravodlivé a dôkladné\nprejednanie veci súdom a zakladá dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,\nsp. zn. III. ÚS 119/03, sp. zn. III. ÚS 209/04. Dodal, že krajskému súdu pri posudzovaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia prináležalo skúmať len to, či predmetné rozhodnutie nadriadeného nevybočilo\nz medzí ustanovených zákonom.\n13. Záverom dodal, že dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnom konaní\nby malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach\núčastníkov konania. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí prepočítal a upravil výšku náhrady za stratu na\nslužobnom plate tak, že žalobca nebol následkom predmetného rozhodnutia ukrátený, pretože mu bola\npriznaná náhrada vo vyššej výške ako rozhodnutím prvého stupňa.\n14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nIII.\n15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.\nIV.\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n\n21. Podľa § 199 ods. 1 písm. g/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného\nurčeného podľa osobitného predpisu.\n22. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\npríslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.\n23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil\nrozhodnutie žalovaného zo 16. novembra 2020, číslo: 490466/2020, ktorým tento postupom podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku zmenil vo výrokovej časti prvostupňové správne rozhodnutie z 5. augusta\n2020, Číslo: 364108/2020-6031 spôsobom už bližšie ozrejmeným v bode 1 tohto rozsudku.\n24. Zákon č. 328/2002 Z. z. upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré\ntvorí úrazové zabezpečenie (§ 1 ods. 1 písm. b/).\n25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi\na profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak\ndosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak.\n26. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod druhý zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu\nvojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z\npovolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za\nškodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak jeho služobný pomer skončil zo zdravotných\ndôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru\njeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší\nako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.\n27. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., náhrada za stratu na služobnom plate policajta a\nprofesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa zvyšuje v rovnakom termíne\na rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú ich funkčné platy, stupnica platových taríf a hodnostné platy v\nkalendárnom roku.\n28. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa\nodseku 4 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala.\n29. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej\nsamosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon\nzveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy.\n30. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom\nmožno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.\n31. Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti\nnasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.\n32. Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie\no skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie\nnadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho\norgánu.\n33. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že\nzamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho\nuskutočnenia ďalšieho konania.\n\n34. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny\nspis žalovaného preukázané, že\n- žalobca dňa 16. decembra 2013 (funkcia: odborný colný referent) utrpel služobný úraz,\n- rozhodnutím služobného lekára žalovaného z 11. augusta 2016 bola žalobcovi ustanovená zdravotná\nklasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby colníka s obmedzením,\n- rozhodnutím hlavného posudkového lekára žalovaného z 15. februára 2017 bolo na odvolanie žalobcu\nprvostupňové rozhodnutie z 11. augusta 2016 zmenené tak, že žalobcovi bola ustanovená zdravotná\nklasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka,\n- rozhodnutím z 15. marca 2017, číslo 249277/2017 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru\ncolníka dňom 30. apríla 2017,\n- žiadosťou z 25. apríla 2017 žalobca požiadal o náhradu škody za služobný úraz a uplatnil si náhradu\nza stratu na služobnom plate po ukončení služobného pomeru,\n- prvostupňový správny orgán (riaditeľ colného úradu) rozhodnutím z 28. augusta 2018 priznal žalobcovi\nnáhradu za stratu na služobnom plate\n[od 1. mája 2017 do 30. júna 2017 v sume 0,00 eur mesačne, od 1. júla 2017 do 31. decembra 2017 v\nsume 0,00 eur mesačne, od 1. januára do 1. februára 2018 v sume 0,00 eur mesačne, od 2. februára\n2018 do 30. júna 2018 v sume 106,18 eur mesačne, od 1. júla 2018 vo výške 91,20 eur mesačne až do\nzmeny pomerov žalobcu rozhodujúcich pre určenie výšky náhrady škody],\n- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 11. februára 2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové správne rozhodnutie z 28. augusta 2018,\n- Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3. septembra 2019, sp. zn. 28Sa/9/2019 zrušil správnou žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného z 11. februára 2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie\n[dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia spočíval v tom, že pri výpočte náhrady za stratu na služobnom\nplate bolo potrebné vychádzať zo služobného platu, ktorý bol žalobcovi naposledy reálne vyplatený pred\nskončením služobného pomeru a nie z náhrady služobného platu za mesiac apríl 2017],\n- žalovaný následne rozhodnutím z 5. novembra 2019 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie z 28.\naugusta 2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie,\n- medzitým, v priebehu konania na Krajskom súde v Žiline prvostupňový správny orgán rozhodnutím\nz 24. mája 2019 zvýšil žalobcovi od 1. januára 2019 náhradu za stratu na služobnom plate na 100,32\neur mesačne,\n- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 30. septembra 2019 zrušil prvostupňové správne\nrozhodnutie z 24. mája 2019 vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie,\n- následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 5. augusta 2020 priznal žalobcovi náhradu za\nstratu na služobnom plate spôsobom bližšie uvedeným v bode 2 tohto rozsudku,\n- na odvolanie žalobcu, v ktorom žalobca (okrem iného uplatnil námietku zaujatosti) žalovaný tu\npreskúmavaným rozhodnutím zo 16. novembra 2020 zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 5.\naugusta 2020 spôsobom bližšie špecifikovaným v bode 1 tohto rozsudku.\n35. Rovnako z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal najvyšší správny súd preukázané, že\n- rozhodnutím z 30. mája 2017 žalovaný priznal žalobcovi od 1. mája 2017 výsluhový dôchodok vo výške\n592,27 eur mesačne, ktorý bol v priebehu ďalších rokov vždy k 1. júlu príslušného roku valorizovaný\n(konkrétne v roku 2017 na sumu 597,47 eur mesačne, v roku 2018 na sumu 611,87 eur mesačne, v roku\n2019 na sumu 626,27 eur mesačne, v roku 2020 na sumu 640,67 eur mesačne),\n- žalovaný rozhodnutím z 29. mája 2017 žalobcovi nepriznal invalidný výsluhový dôchodok z dôvodu,\nže žalobca podľa lekárskeho posudku nebol uznaný za invalidného, keď miera zníženia schopnosti\nvykonávať primerané civilné zamestnanie v dôsledku služobného úrazu bola stanovená na 10 %, pričom\nv zmysle § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. má colník nárok na invalidný výsluhový dôchodok, ktorého\nschopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %,\n- odvolací správny orgán (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) rozhodnutím z 25. júla 2017\nodvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo prvostupňové správne rozhodnutie z 29. mája 2017,\n- následne tiež Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím z 26. júna 2018 zastavil konanie\no preskúmanie rozhodnutia z 25. júla 2017 mimo odvolacieho konania, keď nezistil, že by predmetné\nrozhodnutie bolo v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z. z., Správnym poriadkom alebo inými všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\n36. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných\n\nprávnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n37. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní proti\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 5. augusta 2020 (okrem iného) uplatnil námietku zaujatosti\nvoči generálnemu riaditeľovi colnej sekcie - V.. Q.. I. V., ktorý mal rozhodovať o predmetnom odvolaní\nžalobcu. O odvolaní žalobcu rozhodol práve V.. Q.. I. V., ktorý sám námietku smerujúcu voči jeho osobe\nvyhodnotil ako nedôvodnú primárne akcentujúc na to, že nie je zamestnancom správneho orgánu, ale\nsprávnym orgánom ako takým s tým, že vylúčenie pre predpojatosť sa môže týkať len zamestnancov\nsprávneho orgánu, ale nie správneho orgánu ako celku. Pokiaľ potom V.. Q.. I. V. mal sám postavenie\nsprávneho orgánu, nevzťahujú sa na neho ustanovenia Správneho poriadku o vylúčení zamestnancov.\nNajvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel krajský súd, že v predmetnej\nveci vystupoval V.. Q.. I. V. ako zamestnanec správneho orgánu, a teda sám nemal postavenie\nsprávneho orgánu, z ktorého dôvodu sa na neho mali vzťahovať ustanovenia Správneho poriadku o\nvylúčení zamestnancov správneho orgánu, a teda bolo možné ho z tohto konania vylúčiť. Dodal, že\nzamestnancom sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu k\nsprávnemu orgánu s tým, že za obdobný pracovný vzťah sa považuje aj štátna služba príslušníkov\nfinančnej správy vykonávaná v služobnom pomere. Podľa osobitných zákonov môže správny orgán\ntvoriť jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu.\n38. V tomto smere možno poukázať na § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy\nv oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z.\nz.“), podľa ktorého orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a colné úrady zapojené\nna rozpočet finančného riaditeľstva, Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného\nriaditeľstva. Finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.\nSídlom finančného riaditeľstva je Banská Bystrica, je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny\nrozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí\nvykonávajú práce vo verejnom záujme na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch\na Kriminálnom úrade finančnej správy, služobným úradom colníkov a štátnych zamestnancov, ktorí\nvykonávajú štátnu službu na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom\núrade finančnej správy. Finančné riaditeľstvo (okrem iného) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam\ndaňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania (§ 4 ods. 3 písm. s/ menovaného zákona). Podľa § 37 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej\nštátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však\nna jeden rok, výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného. Len pre úplnosť najvyšší správny\nsúd dodáva, že s účinnosťou od 1. júla 2019 bol zákon č. 200/1998 Z. z. a zákon č. 333/2011 Z. z.\nzrušený zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov s tým, že vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa postavenia Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky ako aj jeho úloh zostalo obdobné (porovnaj § 2, § 4, § 112 zákona č.\n35/2019 Z. z.).\n39. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej\nsamosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon\nzveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy. V predmetnej veci je teda správnym orgánom výlučne\nžalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale nie je ním generálny riaditeľ colnej sekcie,\nnakoľko colná sekcia ako vnútorný útvar žalovaného, respektíve jeden z vnútorných útvarov žalovaného\nnebola zriadená zákonom; rovnako tak generálny riaditeľ vrátane jeho (aj rozhodovacích) kompetencií\nnevyplýva zo zákona, ale z vnútorného aktu - organizačného poriadku žalovaného schváleného\nMinisterstvom financií Slovenskej republiky a vydaného v súlade s § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 333/2011\nZ. z. V predmetnej veci V.. Q.. I. V. bol rozhodnutím prezidenta finančnej správy Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky z 31. januára 2019 v súlade s § 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z.\nod 1. februára 2019 poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného - generálneho\nriaditeľa sekcie colnej. Na základe príslušného interného aktu - organizačného poriadku Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky sa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky delilo (okrem iného) na\n\nsekcie, pričom jednou z nich bola aj sekcia colná. Na jej čele stojí generálny riaditeľ colnej sekcie, ktorý\nriadi a zodpovedá za činnosť sekcie v rozsahu svojej pôsobnosti, priamo riadi riaditeľov organizačných\nútvarov vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti, vedúcich zamestnancov a zamestnancov v jeho priamej\nriadiacej pôsobnosti, tiež priamo riadi riaditeľov colných úradov a je ich bezprostredne nadriadeným\n(je odvolacím orgánom riaditeľovi colného úradu, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach služobného\npomeru). Z uvedeného je zrejmé, že V.. Q.. I. V. nebol sám o sebe správnym orgánom, bol colníkom\nv stálej štátnej službe písomne povereným výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného generálneho riaditeľa sekcie colnej, pričom z tejto funkcie mu plynula aj právomoc rozhodovať o\nopravných prostriedkoch voči rozhodnutiam riaditeľov colných úradov vo veciach služobných pomerov.\nBol teda v podstate zamestnancom správneho orgánu, pričom správnym orgánom bolo výlučne\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorého štatutárnym orgánom je prezident finančnej správy\nako vedúci správneho orgánu, ktorý riadi finančnú správu a zodpovedá za činnosť finančnej správy\nministrovi financií Slovenskej republiky a ktorý V.. Q.. I. V. rozhodnutím z 31. januára 2019 poveril\nvýkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného - generálneho riaditeľa sekcie colnej.\n40. S ohľadom na takto nastavené východiská sa na zamestnanca rozhodujúceho o odvolaní žalobcu\nvzťahovali príslušné ustanovenia Správneho poriadku upravujúce inštitút námietky zaujatosti vrátane\nk tomu prislúchajúceho procesného postupu. Podstata inštitútu vylúčenia zamestnanca spočíva v\nnaplnení požiadavky dosiahnuť v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci konkrétnym\nzamestnancom čo najvyššiu mieru objektivity pri naplnení zásady rozhodovania výlučne iba vo verejnom\nzáujme. Účelom § 9 ods. 1, 2 Správneho poriadku je teda prispieť k nestrannému prejednaniu veci,\nk nezaujatému prístupu zamestnanca správneho orgánu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.\n41. Nad rámec uvedeného, najvyšší správny súd vo vzťahu k samotnému určeniu výšky náhrady za\nstratu na služobnom plate považuje za potrebné uviesť, že aplikácia § 28 ods. 4 a 5 zákona č. 328/2002\nZ. z. by nemala spočívať vo výpočte fiktívneho služobného platu, t.j. ako keby žalobca nebol prepustený\nzo služobného pomeru, naďalej pracoval vo finančnej správe a poberal služobný plat. S poukazom na\nznenie § 21 ods. 1 veta prvá v spojení s § 28 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. sa zvýšenie náhrady\nza stratu na služobnom plate určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada reálne priznala a nie z\nteoretického, respektíve fiktívneho určenia služobného platu. To potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu\nč. 80/2013 Z. z., ktorý ako prvý novelizoval ustanovenie § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. do dnešnej\npodoby, a z ktorej vyplýval podstatný fakt, že následná zmena služobného platu, z ktorého sa náhrada\npriznala, napríklad z dôvodu zaradenia funkcie do inej platovej triedy, je z hľadiska už priznanej náhrady\nstraty na služobnom plate právne irelevantná. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia\na jeho porovnaním s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný\n„použil“ iný výpočet náhrady za stratu na služobnom plate za jednotlivé obdobia, než ktorý bol aplikovaný\nprvostupňovým správnym orgánom. Z napadnutého rozhodnutia je v prvom rade zrejmé, že žalovaný\nza jednotlivé obdobia (i/ od 1. januára 2018 do 1. februára 2018, ii/ od 1. januára 2019 do 30. júna 2019,\niii/ od 1. januára 2020 do 30. júna 2020) valorizoval aj služobný plat pozostávajúci v prípade žalobcu\nz funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov (porovnaj § 79 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 79\nods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., prípadne § 159 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 35/2019 Z. z.), avšak\nbez bližšieho vysvetlenia takéhoto postupu zvlášť vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,\nteda riadne neozrejmil, v čom videl žalovaný zásadné pochybenie prvostupňového správneho orgánu v\nprocese výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate. V ďalšom postupe bude teda úlohou žalovaného\njasne a dôkladne odôvodniť spôsob výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate prináležiacu žalobcovi\nza príslušné obdobia.\n42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny, preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.\n43. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s §\n467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný.\n44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}