{"guid": "a938d443-9933-419f-aa6d-c2210fcd1e47:6b15d0e2-91f9-4505-9b96-9f59d26e8ad8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200281.1", "spisova_znacka": "7Svk/65/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/65/2022 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Svk/65/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200281.1", "identifikacne_cislo": "2020200281", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 85/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c89173d0-4159-45e7-85fa-492729f442c6", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-56", "nazov": "§ 56 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-56", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/24#paragraf-56", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b15d0e2-91f9-4505-9b96-9f59d26e8ad8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200281.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200281.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200281.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Svk/65/2022\n2020200281\n27. 11. 2024\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2024:2020200281.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca),\nv právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom:\nRovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený:\nTkáč & Partners, s. r. o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO 53 929 691, proti žalovanému:\nOkresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti\nďalšieho účastníka konania: Obec Jurová, 930 04 Jurová 85, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-TT-OOP3-2020/030112-002 z 1. októbra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/154/2020-76 z 28. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej\núnie sa z a m i e t a .\nIII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový\norgán“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) rozhodol rozhodnutím č. OU-DS-OSZP-2020/001427-15 zo\ndňa 18.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že navrhovaná činnosť - „IBV Jurová rodinné domy a infraštruktúra“ uvedené v predloženom zámere, sa po ukončení zisťovacieho konania\npodľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní\nvplyvov a pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.\n2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím v odvolacom konaní č. OU-TTOOP3-2020/030112-002, zo dňa 01.10.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zmenil prvostupňové\nrozhodnutie a zmenil podmienky rozhodnutia tak, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie\nstavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov je nevyhnutné\nrešpektovať nasledovné podmienky:\n\ni. Dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie\nuvedené v časti IV. 10 predloženého zámeru.\nii. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten,\nkto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom\nuvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa\nosobitných predpisov.\niii. Rešpektovať podmienky určené Ministerstvom dopravy a výstavby SR.\nOstatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. Rozhodnutie bolo neoddeliteľnou\nsúčasťou rozhodnutia č. OU-DS-OSZP- 2020/011427-15 zo dňa 18.06.2020.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n3. Žalobca sa správnou žalobou ako zainteresovaná verejnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ v\nspojení s § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení\n(ďalej len „SSP“), a teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, nesprávne zisteného\nskutkového stavu správnymi orgánmi ako aj z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní\npred správnymi orgánmi, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového\nrozhodnutia, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 20S/154/2020-76 zo\ndňa 28. apríla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o zámer navrhovanej\nčinnosti, tento musel byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a\nobciam, ktorých sa týka a dotknutá obec informuje verejnosť o tom, kde a kedy možno do oznámenia o\nnavrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote a kam môže verejnosť pripomienky podávať (§ 29 ods.\n6 a 8 zákona o posudzovaní vplyvov).\n5. Prvostupňový orgán v rámci zisťovacieho konania podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov\nzaslal zámer navrhovanej činnosti dotknutej obci, rezortnému orgánu a povoľujúcemu orgánu a tento\nspolu s oznámením o predložení zámeru a informáciou pre verejnosť zverejnil na webovom sídle. K\noznámeniu sa popri navrhovateľovi a dotknutých orgánoch vyjadril žalobca ako dotknutá verejnosť\npodľa § 24 zákona o posudzovaní vplyvov a správny súd sa jeho vyjadreniami zaoberal v odôvodnení\nrozhodnutia. Správny súd tak hodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán\nnávrhy žalobcu v odôvodnení neuviedol. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia taktiež nemôže\nbyť skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil. Naopak práve žalovaný\npodmienky rozhodnutia zmenil. Správny orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania\npo prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4, ods. 5 a prílohy 10 zákona), a doručené\nstanoviská, dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych ani nepriamych enviromentálnych vplyvov\nčinností takého významu, ktorý by zakladal povinnosť spracovať správu o ich hodnotení. Žalobca vo\nsvojich podaniach nekonkretizoval dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť,\nktorú chcel uskutočniť navrhovateľ, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie.\n6. Správny súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy\nverejnosti na úseku ochrany životného prostredia, pri investičných zámeroch však podáva obsahovo\ntotožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká zámerov a oblastí a uvádza rovnaké všeobecné\nargumenty. Žalobca nevysvetlil, v čom správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3, ods. 13 zákona\no posudzovaní vplyvov, ktoré kritériá pre zisťovacie konanie v prílohe č. 10 zákona nepoužil ani na\nktoré stanoviská neprihliadol. Skutočnosť, že sa správny orgán nestotožnil s pripomienkami žalobcu\nneznamená, že k nim neprihliadal.\n7. Zo spisu nezistil porušenie procesných predpisov, keď oznámenie o navrhovanej činnosti bolo\nzverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia a listom zo dňa 2.6.2020 bolo oznámené\nvšetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku a vyjadriť sa k nim, a do podkladov nahliadnuť na príslušnom odbore starostlivosti\no životné prostredie. Správne orgány neporušili Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,\nkeď správny orgán sprístupnil informácie o životnom prostredí na webovej stránke. Žalobca podal\n\nstanovisko k zmene navrhovanej činnosti, správny orgán so žalobcom konal a s obsahom stanoviska\nsa vysporiadal. Za nedôvodnú považoval aj námietku o nemožnosti zúčastniť sa konzultácie podľa § 63\nzákona o posudzovaní vplyvov, pretože povinnosť vykonať konzultácie závisí od okolností konkrétneho\nprípadu. Vzhľadom na záver, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, nebolo vykonanie\nkonzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a\ndotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácií formou ústneho pojednávania podľa § 21 správneho\nporiadku vysvetlil tak, že tieto nevyžadovala povaha veci, postačovali zhromaždené podklady, ku ktorým\nmal možnosť sa vyjadriť.\n8. Správny súd ďalej dospel k záveru, že správne orgány sa nedopustili procesného pochybenia, ktoré\nby mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania podľa §\n191 ods. 1 písm. g/ SSP. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a vysvetlenia\nspôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a vo vzťahu citácii názorov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) neuviedol, aké správne úvahy, vo\nvzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu v rozhodnutí absentujú. Zjavne nedôvodne\nnamietal nedostatok argumentácie k nedoručeniu kópie spisov, keď takúto námietku jednak neuviedol v\nodvolaní a správny súd v obsahu spisu nezistil vznesenie požiadavky na vyhotovenie kópie spisu tomuto\núčastníkovi. Žalobca tiež nekonkretizoval námietku rozporu skutkového stavu s administratívnymi\nspismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP. Správny súd\nsám žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov nezistil,\npreto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n9. Napokon skonštatoval, že právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného prostredia,\npráva na priaznivé životné prostredie a včasné a úplné informácie o stave životného prostredia je\nvo vzťahu k navrhovanej činnosti daný zákonnou úpravou účasti verejnosti a dotknutej verejnosti\nna postupoch odborného a verejného posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej\nčinnosti. Účinnú kontrolu verejnosti nemožno realizovať vo všeobecnej rovine bez znalosti konkrétnych\npodmienok navrhovanej činnosti, bez uvedenia konkrétnych predpokladaných vplyvov na osobitné\npodmienky územia. Mechanické citácie medzinárodných zmlúv v oblasti životného prostredia a\nzabezpečenia práv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, predpisov,\nmetodických príručiek (metodika EK - Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania\nretenčných opatrení pre prírodné vody v Európe) bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam sa javia ako\nzneužitie práva verejnosti podávať opravné prostriedky v jednotlivých fázach konania podľa zákona o\nposudzovaní vplyvov.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia účastníkov konania\n10. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú\nsťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda tvrdiac, že správny súd v konaní a\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nKasačnému súdu navrhol, aby podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež náhradu trov konania pre\nsprávnym súdom a kasačného konania.\n11. Dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozčlenil do viacerých oddielov nasledovne: A.1 Právna\nistota vo vzťahu k spravodlivosti v oblasti životného prostredia, A.2 Rozhodnutia Krajského súdu\nTrnava vo veciach stavieb „Pri Mlyne“, A.3 Účel zákona EIA a neurčitosť podmienok, A.4 Všeobecnosť\na nekonkrétnosť požiadaviek sťažovateľa, A.5 Právo na prístup k úplným a presným informáciám,\nA.6 Nevykonanie konzultácie, A.7 Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, A.8 Nesprávne právne\nposúdenie veci správnym súdom, A.9 Vplyv externalít a útok na legitimitu sťažovateľa.\n12. Sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti namietal, že požiadal správny súd o predbežné právne\nposúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, ktorému návrhu súd nevyhovel, čím spôsobil porušenie práva na\nspravodlivý proces. V rámci bodu A.2 rozhodnutia Krajského súdu Trnava vo vec stavieb „Pri Mlyne“\nsťažovateľ namietal, že žaloval rôzne stavebné povolenia stavby „Pri Mlyne na Čulenovej ulici v Skalici“ .\nPodstatou bolo, že pôvodné stavebné povolenia boli vydané pred vykonaním zisťovacieho konania podľa\n§ 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Napriek uvedenému stavebné úrady stavebné povolenia\npredĺžili, čím prolongovali nezákonný stav. V časti Účel zákona EIA a neurčitosť podmienok sťažovateľ\n\npoukázal na nedodržanie podmienok podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, v zmysle\nktorého výrok rozhodnutia neobsahuje konkrétne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na\nživotné prostredie. K Všeobecnosti a nekonkrétnosti požiadaviek sťažovateľa uviedol, že nie je možné od\nneho spravodlivo očakávať, že bude presne formulovať svoje výhrady voči napadnutým rozhodnutiam,\nkeď samotné rozhodnutia sú arbitrárne a natoľko všeobecné, že nemožno konkretizovať jednotlivé\nopatrenia. Správny súd porušuje právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, pričom naznačuje,\nže konanie sťažovateľa smeruje k zneužívaniu práva. Samotné naznačenie záverov o zneužívaní\nbez dôkladnejšieho odôvodnenia robí ich závery nepreskúmateľnými (1Sžk/8/2020). V časti kasačnej\nsťažnosti venujúcej sa Právu na prístup k úplným a presným informáciám namietal, že zverejnením\noznámenia o zmene navrhovanej činnosti neboli uspokojené všetky práva na prístup k informáciám,\nobsiahnuté v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Správny orgán bol podľa neho okrem zámeru povinný zverejniť\naj vyjadrenia dotknutých orgánov a doplňujúce informácie a nemožno odkazovať na konzumáciu práva\npodľa § 23 správneho poriadku.\n13. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietal nevykonanie konzultácie podľa § 63 zákona\no EIA s tým, že vzhľadom na subsidiaritu správneho poriadku sa nepoužíva § 21 a konzultácia sa\nvykoná podľa § 63 zákona o EIA, alebo je nutné § 21 správneho poriadku vykladať takým spôsobom,\nže ak si verejnosť uplatní požiadavku konzultácie, tak má správny orgán povinnosť ju zvolať. Výklad\n§ 21 správneho poriadku správnym súdom mal za rozporný s gramatickým výkladom a teleologickým\nvýkladom zákona o posudzovaní vplyvov. V časti Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia sťažovateľ\nnamietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, pretože došlo k\nporušeniu čl. 7 ods. 4 a 5 ústavy, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra\n2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej\nlen „Smernica o EIA“) v spojení s Aarhuským dohovorom a tým, že nepriznal právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu legitímnym záujmom sťažovateľa, uprel mu ústavné právo na životné prostredie podľa\nčl. 44 a 45 ústavy, ale aj podľa čl. 37 Charty základných ľudských práv občanov Európskej únie ako\naj právo na spravodlivosť v oblasti životného prostredia a právo na dobrú správu vo veciach verejných\npodľa čl. 41 a čl. 47 Charty. K nesprávnemu právnemu posúdeniu správnym súdom sťažovateľ namietal,\nže tento nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva a nezohľadňoval špecifickosť konaní\ns prvkom ochrany životného prostredia a dohovoru. Následkom toho verejnosť nebola informovaná,\npretože informácie, ktoré chcela overiť sa nenachádzajú v rozhodnutí. Zo strany sťažovateľa nejde o\nšikanózny výkon práva, ak podáva identické žaloby a nie je možné priznať zákonnosť arbitrárnemu\nrozhodnutiu. Správny súd konal „aktivisticky“ a chránil štát pred občianskou spoločnosťou. Podané\ntrestné oznámenie chápe ako verejnú zámienku pre šikanózny výkon štátnej správy všetkých zložiek\nštátu, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu a diskreditačná kampaň slúži na zastretie zodpovednosti štátu\nza nezákonné konanie.\n14. Napokon kasačnému súdu navrhol požiadať podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej\nlen „ZFEU“ ) Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, týkajúcich sa výkladu\nzmlúv. Žiadal, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor s nasledovnými otázkami: „1. Či samotná\npodobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Smernica\nEIA verejnosti, 2. Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odôvodneného\nstanoviska sú v súlade so Smernicou EIA, 3. Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k\npodaniu odvolania sú v súlade so Smernicou EIA, 4. Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo\nvzťahu k inštitútu doplňujúcej informácie sú v súlade so Smernicou EIA, 5. Či výklad práva, ktorý aplikujú\nsprávne orgány vo vzťahu ku konzultáciám sú v súlade so Smernicou EIA“\n15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\n16. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\nI. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n17. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 7S.\nPočas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od\n1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu\n\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný\nsúd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj\nsplnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov\nv zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP), a po zverejnení dňa vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej\nstránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa §\n461 SSP rozsudkom zamietol.\n19. Kasačný súd, viazaný obsahom kasačnej sťažnosti, na základe a v medziach sťažnostných bodov\npreskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/154/2020-76 zo dňa 28. apríla 2022,\nktorým zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím\na rozhodnutím žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.\n20. Pri svojom rozhodovaní vzal kasačný súd na zreteľ aj závery ustálenej rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že hlavnou funkciou správnych súdov v rámci prieskumu správnych\nrozhodnutí (v medziach správnej žaloby) je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu\na reagovať tak na žalobné námietky relevantnou argumentáciou. Rozhodnutie súdu má obsahovať\nodpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu\nrozhodnutiu, musia vychádzať z platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé. V\nsprávnom súdnictve je správny súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby a v odôvodnení\nrozhodnutia sa musí s nimi vysporiadať (rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 10Asan/23/2018 zo dňa\n19.06.2019 a uznesenie sp. zn. 2Sžo/25/2011 zo dňa 25.01.2012, publikované v Zbierke stanovísk NS\na rozhodnutí súdov SR 5/2012, č. 109 ).\n21. Kasačný súd považuje za potrebné tiež uviesť, že podľa zákonnej úpravy zakotvenej v § 440\nods. 2 SSP, sa kasačný dôvod uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Predmetné ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo\nreagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ vyslovene neurobil. Vzhľadom na to,\nže kasačnou sťažnosťou vecne reagoval na dôvody, uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 493 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. Sťažovateľ v\nkasačnej sťažnosti uviedol aj nové námietky, ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe, ako aj nové\nskutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa §\n441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim\nkoncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Všetky skutočnosti a dôkazy, tieto\nskutočnosti preukazujúce musí totiž sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom.\n22. Ako tzv. novotu v kasačnom konaní v zmysle § 441 SSP posúdil kasačný súd sťažovateľovu\nnámietku nesprávneho právneho posúdenia aplikácie ustanovenia § 29 ods. 13 zákona EIA pri postupe\nprvostupňového a druhostupňového orgánu, keď títo neuviedli, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10\nzákona EIA boli základom výroku o ďalšom neposudzovaní a zároveň správny orgán nezdôvodnil\nakceptáciu, resp. neakceptáciu zmierňovacích opatrení navrhovaných sťažovateľom. Kasačný súd\nkonštatuje, že daná námietka je nekonkrétna, bez skutkovej a právnej argumentácie, vzťahujúcej sa k\npreskúmavanému konkrétnemu prípadu, a preto ju vyhodnotil ako nedôvodnú.\n23. Kasačný súd ďalej zistil, že predmetom súdnych konaní už v minulosti boli skutkovo aj právne\nobdobné veci, pričom s obdobnými sťažnostnými bodmi sťažovateľa sa kasačný súd vo svojej\nrozhodovacej činnosti už opakovane stretol. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje\nna svoje rozsudky sp. zn. 4Svk/17/2021 z 28.02.2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200049.1; sp. zn.\n5Svk/40/2022, z 30.03.2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200296.1; sp. zn. 5Svk/5/2022 z 30.03.2023,\nECLI:SK:NSSSR:2023:6020200192.1. Tieto rozsudky sa týkali totožného sťažovateľa v postavení\nzainteresovanej verejnosti a obdobné sú i viaceré sťažnostné námietky, pričom kasačný súd v týchto\nkonaniach považoval argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú.\n\n24. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú sťažnostnú námietku, že správny súd nevyhovel jeho\nžiadosti v priebehu konania - správnej žalobe, aby vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na\npredmet sporu podľa § 25 SSP v spojení s § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“),\nčomu nebolo zo strany súdu vyhovené.\n25. Kasačný súd sa stotožňuje s posúdením tejto otázky, ktoré vyjadril najvyšší správny súd v rozsudku\nsp. zn. 5Svk/5/2022 z 30.03.2023, , nasledovne:\n„[28]. Pokiaľ ide o otázku neakceptovania žiadosti sťažovateľa ohľadom vyslovenia predbežného\nprávneho posúdenia na predmet sporu, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nedostatočne rozlišuje\nmedzi účelmi civilného sporového konania a správneho súdneho konania, keď trvá na nesprávnom\nprocesnom postupe krajského súdu opomínajúcom aplikáciu ustanovenia 181 ods. 2 CSP, ktorý upravuje\nvedenie a priebeh pojednávania pred civilným súdom, v rámci ktorého vykonáva dokazovanie.\n[...]\n[31.] V súlade s § 5 ods. 1 a § 25 SSP sa na konanie pred správnym súdom okrem základných zásad,\nprincípov a ustanovení priamo vyplývajúcich zo Správneho súdneho poriadku, subsidiárne použijú aj\nzásady a ustanovenia CSP. Použitie CSP však zostáva iba v rovine subsidiárnej aplikácie a teda iba\nza predpokladu, že Správny súdny poriadok určitú procesnú otázku alebo mechanizmus neupravuje\nsám. Ak už teda správny súd pojednávanie na ktorom nedochádza k vykonávaniu dokazovania nariadi,\npostupuje v ňom v súlade s § 112 a nasl. SSP, ktorý upravuje postup správneho súdu komplexne a\nsubsidiárna aplikácia § 181 ods. 2 CSP je v tejto otázke vylúčená.\n26. V súvislosti s ďalšou kasačnou námietkou, týkajúcou sa nezákonnosti vydaných rozhodnutí,\nkasačný súd poukazuje na jej zmätočné vymedzenie, pretože v rámci tejto sťažovateľ hodnotil\nzákonnosť rozhodnutia správneho súdu vo veci stavieb „Pri Mlyne na Čulenovej ulici v Skalici“, a\nspochybňoval zákonnosť stavebných rozhodnutí dôvodiac tým, že tieto boli vydané pred vykonaním\nzisťovacieho konania, v rozpore s § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. K námietke je nutné\nzdôrazniť, že predmetom preskúmania zákonnosti v konaní pred prvostupňovým správnym súdom,\nvymedzeným správnou žalobou, bolo rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru\nopravných prostriedkov č. OU-TT-OOP3-2020/030112-002 zo dňa 01.10.2020, ktorým žalovaný ako\npríslušný orgán podľa § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti\no životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol v odvolacom konaní proti\nrozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona o\nposudzovaní vplyvov o tom, že navrhovaná činnosť „IBV Jurová - rodinné domy a infraštruktúra“\nuvedená v predloženom zámere sa po ukončení zisťovacieho konania nebude ďalej posudzovať.\nPredmetom posudzovaného administratívneho rozhodnutia je teda diametrálne odlišná stavba - resp.\nsúbor rodinných domov a súvisiaca infraštruktúra, nachádzajúce sa v Obci Jurová, a taktiež rozhodnutie\nvydané podľa odlišného zákona, konkrétne zákona o posudzovaní vplyvov a nie stavebné povolenia,\nktoré mali byť vydané vo vzťahu k stavbám na Čulenovej ulici v Skalici, ako to uvádza sťažovateľ. Zistené\npochybenie má za následok úplnú irelevantnosť tejto časti kasačnej sťažnosti. Keďže vzhľadom na\nvšeobecné vymedzenie ďalších kasačných námietok nie je zrejmé, že by takouto vadou bola postihnutá\ncelá kasačná sťažnosť alebo len časť A.2, kasačný súd sa zaoberal aj ďalšími kasačnými námietkami\nsťažovateľa.\n27. Kasačný súd sa tiež stotožnil so závermi správneho súdu o všeobecnosti a nekonkrétnosti\nsťažnostných námietok. Okrem uvedeného sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 6 Aarhuského dohovoru\na procesných zásad žalovaným. Táto kasačná námietka však mala len povahu všeobecne vysloveného\nnesúhlasu sťažovateľa s postupom žalovaného bez toho, aby sťažovateľ akokoľvek vymedzil, ako\nsa tieto vady mali premietnuť do nezákonnosti rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti poukazuje na iné spôsoby informovania verejnosti a účasti verejnosti na rozhodovacích\nčinnostiach podľa dohovoru, nevymedzuje však, ktoré z týchto oprávnení bolo vo vzťahu k nemu,\nako k zainteresovanej verejnosti, porušené. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie práva na prístup k\ninformáciám nezverejnením vyjadrení dotknutých orgánov, verejností a doplňujúcich informácií, kasačný\nsúd poukazuje na skutočnosť, že bol prvostupňovým orgánom poučený o možnosti oboznámiť sa s\npodkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku na príslušnom orgáne a rovnako aj o práve\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.\n\n28. Sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti tak z Arhuského dohovoru ako ani z vnútroštátnej\nprávnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie bolo vyhovené. Je tak na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení\njednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov, posúdil opodstatnenosť jednotlivých\nnámietok. Žalovaný orgán verejnej správy odvolacie námietky sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí\nuviedol a týmito sa náležite zaoberal. Rovnako sa s jednotlivými žalobnými námietkami sťažovateľa\ndostatočne a presvedčivo vysporiadal správny súd v napadnutom rozsudku.\n29. Sťažovateľ tiež namietol porušenie práva na konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov.\nZodpovedaním týchto otázok sa už kasačný súd zaoberal, napríklad v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022,\nz 30.03.2023, nasledovne:\n„(43.) Pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného neuskutočnenia konzultácií, ktoré mali mať za následok\nporušenie práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, kasačný súd v zhode\ns krajským súdom ako aj žalovaným uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov\nsú vykonávané v súlade s § 64 tohto zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku.\nVychádzajúc z § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak si to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.\nV tomto prípade prvostupňový správny orgán v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej\nčinnosti „[...........]“ nenariadil ústne pojednávane, pretože si to nevyžadovala povaha veci a v uvedenom\nkonaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného\npísomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov.\n(44.) Z obsahu § 63 zákona o posudzovaní vplyvov nevyplýva, že by konzultácie za každých okolností\nmuseli byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný súd s poukazom\nna § 64 zákona o posudzovaní vplyvov upresňuje, že z predmetného ustanovenia vyplýva, že vo\nvzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani ust. § 21 o\nnariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ho\nnariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje, že v nenariadení\nústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie zákona o posudzovaní vplyvov ani správneho poriadku\na sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie zákona malo viesť k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n(45.) Okrem uvedeného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že samotný čl. 6 ods. 7 Aarhuského\ndohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť\nrealizovaná nie len výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne\nustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade\npotreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie,\nanalýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“. Vzhľadom\nna uvedené ako aj skutočnosť, že sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať\nstanoviská podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a tieto stanoviská by boli konzultované\nresp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu, resp. prvostupňového orgánu\nnemožno sa stotožniť s námietkou sťažovateľa, že došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na\nrozhodovaniach o vymedzených činnostiach.“\n30. Kasačný súd v súvislosti s námietkou nesprávnej subsidiárnej aplikácie § 21 správneho poriadku\nna rozhodovanie o nariadení konzultácii poukazuje tiež na ust. § 64 zákona o posudzovaní vplyvov,\nupravujúceho vzťah k správnemu poriadku, podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje\nsprávny poriadok okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa §\n20 ods. 1, ods. 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7, d) určenia obcí, v ktorých\nbude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa\n§ 30, okrem posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 18 ods. 1 písm. a) a\npísm. d/, f/ konfliktu záujmov podľa § 63a, g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a, h) zisťovacieho\nkonania podľa § 29, na ktoré sa vzťahujú len ustanovenia o odvolacom konaní a napokon i) vydávania\nvyjadrenia podľa § 18 ods. 6. Z výpočtu je nepochybné, že na inštitút zabezpečenia konzultácií sa podľa\n§ 64 zákona o posudzovaní vplyvov subsidiárne vzťahujú ust. § 21 správneho poriadku, upravujúceho\nnariaďovanie ústneho pojednávania ako inštitútu obsahovo najbližšieho. Správny súd v napadnutom\n\nrozsudku zrozumiteľne vysvetlil, že si charakter a rozsah navrhovanej činnosti nevyžadoval vykonanie\nkonzultácií a na rozhodnutie boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov\n(body 37, 38).\n31. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti záverov správneho súdu o zneužívaní práva\nsťažovateľom podávaním nedôvodných žalôb kasačný súd uvádza, že primárnym dôvodom zamietnutia\nsprávnej žaloby bola nedôvodnosť žalobných námietok uplatnených v správnej žalobe podľa § 190\nSSP, a nie záver správneho súdu o zneužití práva žalobcom podľa § 28 SSP. Preto sa správny\nsúd touto žalobnou námietkou, ktorá nebola podstatným dôvodom pre zamietnutie správnej žaloby,\nnezaoberal.V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (García Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.01.1999\nč. 30544/96, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok z 19.04.1994, č. 16034/90), nie je nutné, aby na\nkaždú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti\nkaždého prípadu.\n32. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na podanie prejudiciálnych otázok, kasačný súd uvádza, že podľa\nčl. 267 ods. 3 ZFEÚ platí, že ak sa otázka výkladu zmlúv podľa ods. 1 položí v konaní pred vnútroštátnym\nsúdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho\npráva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Proti rozhodnutiu kasačného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok okrem ústavnej sťažnosti, a preto sa naň vzťahuje táto povinnosť\n(SD EÚ Križan a i. z 15. januára 2013, C-416/10, bod 72). Judikatúra Súdneho dvora EÚ však z nej\npripúšťa tri výnimky, keď: a) nastolená otázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie práva Únie\nuž bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne uplatnenie práva\nÚnie je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti (acte clair). Povinnosť obrátiť sa\nna Súdny dvor s otázkami práva Únie, ktoré žiadal sťažovateľ navrhovanými prejudiciálnymi otázkami\nvyriešiť, výkladom vnútroštátneho práva, nevznikla. Prejudiciálne otázky predložené sťažovateľom\nboli nekonkrétne, a tento nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť vyložené v\nposudzovanej veci. Za týchto okolností dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym\ndvorom EÚ. Kasačný súd preto tento návrh zamietol podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP.\n33. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že\nnámietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu,\nani rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preto ich vyhodnotil ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP zamietol.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v konaní neúspešnému\nsťažovateľovi ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada\nzo zákona nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože\nmu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania\nvznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 85/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c89173d0-4159-45e7-85fa-492729f442c6", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/154/2020", "guid": "1e47daee-214d-4bce-b840-2d71b1c9772f:58830b4f-8b21-4bfe-aecf-11f5ecc7555a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "69492556-114e-4d1b-a82b-3a753d2e28ce:38e44d11-a7c8-4af5-838f-d02c717609c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7017200803.1", "spisova_znacka": "10Asan/23/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/23/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7017200803.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c89173d0-4159-45e7-85fa-492729f442c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.85.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 85/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 85/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.85.2026.1"}]}