{"guid": "adb569d0-e60f-4f72-8673-eb12639cf022:e89a48a9-5a1a-4eb9-a7d8-21e1ee08dc3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200094.2", "spisova_znacka": "7Ssk/47/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/47/2023 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 7Ssk/47/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200094.2", "identifikacne_cislo": "2018200094", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 675/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b77b2713-5ff1-493f-a8cc-eba10219ab12", "datum": "2024-11-27", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e89a48a9-5a1a-4eb9-a7d8-21e1ee08dc3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200094.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200094.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200094.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/47/2023\n2018200094\n30. 04. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:2018200094.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobkyne: G.. Ľ. I., nar. XX. C. XXXX, T. XXXX/XX, I., proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 24. januára 2018,\nč. 24957-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20\nSa 17/2022-188 zo 14. októbra 2022 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Trnave ako správny súd rozsudkom č. k. 20 Sa 17/2022-188 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 24957-3/2018-BA. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Galanta, z 22. júna 2017, č. 700-0600000717-GC09/17, o tom, že žalobkyni\nako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo 1. októbra 2014 povinné nemocenské a povinné\ndôchodkové poistenie. V odôvodnení rozsudku poukázal na svoj skorší rozsudok sp. zn. 20 Sa 8/2018\nz 28. februára 2019, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie\nžalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 9 Sžsk 85/2019 uvedený\nrozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 610/2021.\n2. Správny súd mal z administratívnych spisov žalovanej za preukázané, že žalobkyňa bola v čase od\n16. marca 2005 do 3. apríla 2017 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/\nTT/0018/05 a zároveň mala za rok 2013 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\nvyšší ako zákonom stanovená hranica takého príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia SZČO k\n1. októbru 2014. Vzhľadom na to jej 1. októbra 2014 vzniklo povinné poistenie. Na uvedenú skutočnosť\nnemalo vplyv zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným samosprávnym\nkrajom, keďže aj po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. aj po 31. máji 2013,\nbola žalobkyňa držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.\n3. Správny súd konštatoval, že kasačný súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozsudku zaujal\nstanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu, ktoré by podľa žalobkyne a právneho názoru\nsprávneho súdu vysloveného v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vo veci mali mať za následok\nnezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Za nespornú, s prihliadnutím aj\nna rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019 a príjem žalobkyne v rozhodnom\n\nobdobí, považoval kasačný súd otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia\nako SZČO na základe uvedenej licencie L1A, ktorú podľa kasačného súdu žalobkyňa mala možnosť\nvyužívať a neexistovala objektívna prekážka vo výkone jej samostatnej zdravotníckej praxe. Keďže v\nkonaní nebola sporná držba licencie L1A žalobkyňou, ani jej príjem v rozhodnom období za podmienok\nstanovených zákonom majúci za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia,\nboli tak zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe význam.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n4. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala včas kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané\nrozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa poukázala na zákon č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov a zdôraznila, že v príslušných zákonoch nie je určené, že akákoľvek licencia vrátane licencie\nL1A je priamym oprávnením pre činnosť, ktoré by umožňovalo bez akýchkoľvek ďalších krokov lekárovi\nposkytovať zdravotnú starostlivosť. Ku kasačnej sťažnosti priložila aj stanovisko lekárskej komory k\nexistencii a výkladu oprávnení licencie L1A. Ďalej uviedla, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou je, okrem iného, aj prideľovanie a registrovanie kódu poskytovateľa pre lekára, ktorý je\nuž držiteľom licencie (aj L1A) a chce pracovať. Práve neexistencia prideleného kódu lekárovi s licenciou\nL1A predstavuje objektívnu nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní\ndržiteľa licencie L1A. Samotná licencia L1A tak nie je oprávnením na samostatné poskytovanie lekárskej\nstarostlivosti. S touto argumentáciou sa navyše ani správny súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal.\nŽalobkyňa taktiež priložila text Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o povinnosti lekára\npožiadať o pridelenie daného kódu a potvrdenie, že žalobkyňa o pridelenie kódu nikdy nepožiadala.\nZáverom tiež namietala, že nebolo rešpektované ani jej právo vyjadriť sa k rozhodnutiu žalovanej pred\njeho vydaním.\n5. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného\nrozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia\nžalovanej. Dodala, že samotná Slovenská lekárska komora dlhé roky prezentovala opačný názor na\nlicenciu L1A ako tvrdí žalobkyňa, až v posledných rokoch začala presadzovať myšlienku, že licencia L1A\nnie je oprávnením. K námietke týkajúcej sa kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uviedla, že až\nzákon č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2015 v § 79 ods. 7 zakotvil povinnosť poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe požiadať do\n90 dní Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa. Zároveň\nžalobkyňa túto skutočnosť vo svojich doterajších podaniach nikdy nenamietala. Žalovaná taktiež\nodkázala na judikatúru najvyššieho správneho súdu. Nesúhlasila tiež s tým, že by žalobkyni nebola daná\nmožnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobkyňu\nvyzvala na splnenie si prihlasovacej povinnosti. V závere navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietnuť.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n7. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu č. k. 20 Sa\n17/2022-188, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobkyne. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej\nveci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\npostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti\nSSP, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nvykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., postupom podľa SSP, rešpektujúc právny názor kasačného\nsúdu vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 9 Sžsk 85/2019, z ktorých dôvodov kasačný\nsúd považoval právny záver správneho súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej za\nsprávny.\n8. V kasačnom konaní medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako SZČO vzniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. októbra 2014. Kasačný súd však\notázku postavenia žalobkyne v súvislosti s držbou licencie L1A považuje za vyriešenú, najmä vzhľadom\n\nna svoj skorší rozsudok sp. zn. 9 Sžsk 85/2019, ktorý sa uvedenej otázke vyčerpávajúco venoval.\nKasačný súd v uvedenom rozsudku vychádzal z rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1\nVs 3/2019 a zohľadnil aj legislatívne zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. novembra\n2013. Taktiež sa zaoberal námietkami porušenia procesných práv žalobkyne, ktoré rovnako vyhodnotil\nako nedôvodné. Z uvedeného dôvodu tak kasačný súd predovšetkým dáva žalobkyni do pozornosti toto\nsvoje predchádzajúce rozhodnutie, na zdôraznenie svojich záverov kasačný súd uvádza nasledovné.\n9. Otázkou statusu SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa zaoberal veľký senát\nnajvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019, na ktorý už poukázal správny súd. Kasačný súd z\ntoho dôvodu upriamuje pozornosť len na konštatáciu veľkého senátu najvyššieho súdu nasledovne:\n„...Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom\nzdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo\npovolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe [ písm. c)]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa §\n68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie\npovolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná\nna povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár\nbol držiteľom aj licencií L1B a L1C....“ „...Pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle\n§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia,\nakým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie\nL1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia\na pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka\noprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa\nlicencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku\nstarostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste\n(napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A\nide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s\nktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené\nzákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s\noprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako\nnesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť\njej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom\npoistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní,\nresp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa\nviaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane\nlekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie\npredpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa\nzdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/\ndohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku\noprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí\nlekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s\nprevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon\nzdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie\nL1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru\ns prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie\nL1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má\npostavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z,“\n10. Veľký senát najvyššieho súdu dal v rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 aj odpoveď na otázku zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na\nvykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra\n2010. Konštatoval: „...Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie\nL1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom\nvzniku alebo trvania takého poistenia. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského\n\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo\nčinnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.....“ „....Držiteľovi licencie L1A\nv zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom\nje príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.\nz. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\nNa zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného\npomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z\ndôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať\nlicenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy,\nak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení\ns § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že\nodo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej\nv § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú\nzdravotnícku prax). Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21\nods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky,\nz obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.“\n11. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov veľký senát najvyššieho súdu v citovanom\nrozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona č.\n461/2003 Z. z. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného\npoistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm.\na) zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona.\nZ uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovni a preto nemôže\nprešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho\nsúdu dodáva, že „...Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto\nz činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia\npodľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy\nz podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo\nsamostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“. Záverom je potrebné uviesť, že\nak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba\ndosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona\no sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010.“\n12. Citované rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo podrobené ústavnému preskúmaniu\nústavným súdom, ktorý uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol ústavnú sťažnosť proti nemu.\nÚstavný súd v odôvodnení tohto rozhodnutia, okrem iného, konštatoval: ....„Podľa názoru ústavného\nsúdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,\nktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by\nsa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z\nústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože\nsú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú\ninštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú\nsťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. .....“\n13. Na uvedené rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu poukázal kasačný súd\nlen vo vzťahu posudzovania statusu lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Veľký senát v uvedenom rozhodnutí posudzoval\nstatus lekára ako SZČO podľa právnej úpravy ust. § 5 písm. c) v znení platnom do 31. decembra 2010.\nPredmetom súdneho prieskumu v danej veci je však rozhodnutie Sociálnej poisťovni o vzniku povinného\nsociálneho poistenia žalobkyne ako lekára dňa 1. októbra 2014, z ktorých dôvodov postavenie žalobkyne\nako SZČO sa podriaďuje pod právnu úpravu ust. v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona\nč. 338/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013. Právna úprava ustanovená v § 5 písm. c) tohto\nzákona od roku 2010 prešla legislatívnou zmenou. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy ustanovenej\nv § 5 písm. c) v znení platnom do 31. decembra 2010, podľa ktorej samostatne zárobkovo činná osoba\npodľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\n\npredpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, a právnej úpravy § 5 písm. c) v znení platnom po 1. novembri 2013, podľa\nktorej zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18\nrokov veku a v rozhodnom období dosahovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu, teda podľa oboch právnych úprav zákonodarca predpokladá pre\nnadobudnutie statusu SZČO oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu, pričom osobitným predpisom upravujúcim oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej\nčinnosti v prípade lekára je zákon č. 578/2004 Z. z., upravujúci oprávnenie lekára na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe.\n14. Zhodne s názorom žalovanej ani kasačný súd nezistil, že by ust. § 21 ods. 4 veta tretia písm. b)\nzákona o sociálnom poistení v znení účinnom pre rok 2014 predstavovala prekážku trvania povinného\npoistenia žalobkyne v roku 2014 a to z dôvodu, že oprávnenie na vykonávanie činnosti (t.j. licencia\nL1A), ktorého držiteľom bola žalobkyňa v roku 2013 (t.j. kalendárny rok predchádzajúci posudzovanému\nobdobiu) nezaniklo, nakoľko k jeho zániku došlo až rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č.\nLZA/TT/0018/05-1197/2017 z 10. marca 2017 k 1. aprílu 2017, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia. S prihliadnutím na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že pre\nposúdenie vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bolo podstatné, že žalobkyňa\nv príslušnom období dosiahla zdaniteľný príjem v kvalifikovanej výške a licencia, ktorá jej bola udelená\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v povolaní lekár, bola aj v tomto období v platnosti. Tieto\npodmienky boli v prípade žalobkyne splnené a v konečnom dôsledku uvedené skutočnosti neboli ani\nsporné. Žalobkyni preto vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie 1. októbra 2014.\n15. Kasačný súd vychádzajúc z uvedeného vyššie preto uzatvára. Správny súd rozhodol vecne\nsprávne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoju právnu\núvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil, jeho rozhodnutie nie je možné\npovažovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. Rovnako administratívne rozhodnutia vydané žalovanou\na prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené a žalobkyňa ako účastníčka konania\ndostala odpoveď na všetky zásadné otázky. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov\na so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.\nVzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd sťažnostné námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné,\na tým nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu, a\npreto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.\n16. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom\nkonania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal\nz dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a\nžalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods.\n1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\n17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 675/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b77b2713-5ff1-493f-a8cc-eba10219ab12", "datum": "2024-11-27", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/17/2022", "guid": "7881a837-0f5b-48ad-b087-bb08fcf05db6:7bd22def-568f-47e9-9a0b-1e0db20b8118", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}