{"guid": "846c9a63-6e14-4da8-a8bb-5c4a362def0d:9e24386c-1a3d-43d8-828f-5e987f77873d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4", "spisova_znacka": "7Ssk/67/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/67/2023 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 7Ssk/67/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4", "identifikacne_cislo": "2017200380", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e24386c-1a3d-43d8-828f-5e987f77873d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/67/2023\n2017200380\n30. 04. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:2017200380.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobkyne: A.. W. Š., E.. X. L. XXXX, I. E. J. XXX, zastúpenej: Michal Mrva\n- advokátska kancelária, s.r.o., Nevädzová 5, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 2. novembra\n2017, č. 31356-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.\nk. 43 Sa 18/2022-250 z 5. decembra 2022 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia z 29. novembra\n2006 poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo.\nSlovenská lekárska komora jej 23. januára 2006 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe č. L1A/TT/0548/06. Na žiadosť žalobkyne jej Trnavský samosprávny kraj 27. júna 2013 s\núčinnosťou k 1. júlu 2013 zrušil skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.\nLicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek\ntomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 2. júla 2013 odhlásila z povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 2. júli 2013) držiteľkou licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe a zároveň bola registrovaná na daň z príjmu fyzickej osoby podľa § 6 ods. 1\na 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2013, pobočka\nžalovanej v Trnave rozhodnutím z 13. januára 2017, č. 255-5/2017-TT, vyslovila, že povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo 2. júla 2013, ale zaniklo až 2. septembra\n2013. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na\nvykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.\ndecembra 2013, v dôsledku čoho bola žalobkyňa aj po 2. júli 2013 samostatne zárobkovo činnou osobou.\nNavyše z výpisu daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov pobočka zistila, že jej príjem za rok\n2012 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu podľa § 21 ods. 1 cit. zák. a bol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 cit. zák. Jej povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, kedy jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahol túto\nhranicu, alebo podľa § 21 ods. 4 cit. zák. dňom zrušenia registrácie na účely dani z príjmu fyzickej osoby.\n\n3. Napriek odvolaniu žalobkyne žalovaná toto rozhodnutie potvrdila preskúmavaným rozhodnutím z\n2. novembra 2017. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré považovala\nsprávne. Zdôraznila, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o\nposkytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v\nzdravotníctve v znení neskorších predpisov sa zdravotnícke povolanie lekár mohlo vykonávať aj na\nzáklade licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa\n§ 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011,\nktoré zakladalo žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Tiež uviedla, že v zmysle\nnovelizovaného § 5 cit. zák. žalobkyňa nadobudla postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby,\npretože splnila podmienku veku a tiež bola registrovaná na daň z príjmu fyzických osôb (od 12. októbra\n1995 do 31. decembra 2011 a od 1. januára 2012 do 2. septembra 2013). Keďže pobočka žalovanej\nzistila, že dátum zániku povinného poistenia v odhláške je sporný, podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č.\n461/2003 Z. z. vydala rozhodnutie o zániku povinného poistenia žalobkyne ku dňu zrušenia jej registrácie\nna daňovom úrade. Rozhodnutie pobočky bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci a spĺňalo náležitosti v zmysle § 209 cit. zák.\n4. Správnu žalobu, ktorú podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu, správny súd (po zrušení jeho\npredošlého rozsudku č. k. 43 Sa 35/2017-111 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 37/2019)\nzamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 43 Sa 18/2022-250. S odkazom na závery kasačného\nsúdu poukázal najmä na § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa tohto ustanovenia možno ako\nsamostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť v zariadení iného poskytovateľa alebo\nna inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia. Preto ustálil, že licencia L1A je\noprávnením, ktoré podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1.\njanuára 2011 zakladalo žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné nemocenské\na povinné dôchodkové poistenie jej tak nemohlo zaniknúť k 2. júlu 2013, keďže jej príjem z podnikateľskej\nčinnosti za rok 2012 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu a zároveň bola až do 2. septembra 2013\nregistrovaná na príslušnom daňovom úrade.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáhala zrušenia tohto rozsudku, eventuálne\nzmeny rozsudku tak, že sa zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie.\nPodľa žalobkyne odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné a presvedčivé, k čomu odkázala na\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Prejednávanú\nvec (jej ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo) považovala za právne\na skutkovo odlišnú od prípadu riešeného v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019. Všeobecný\nlekár totiž poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.\nPreto žalobkyňa, keď nemala uzatvorenú zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou, nemohla mať ani\npríjem z poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, že bola držiteľkou licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Doplnila, že ak by aj poskytla nejaký spoplatnený zdravotný výkon,\nmusela by ho poskytnúť svojmu pacientovi (kapitovanému poisťovňou), čomu by zodpovedala povinnosť\nmať uzatvorenú príslušnú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Okrem toho zdôraznila, že Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou jej nikdy nepridelil číselné kódy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,\nbez ktorých nemohla zdravotnú starostlivosť ani poskytovať. Nemala uzatvorenú ani zmluvu s iným\nposkytovateľom, u ktorého by mala poskytovať zdravotnú starostlivosť. Aj keď teda mala licenciu na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe, nikdy pod touto licenciou neposkytovala zdravotnú starostlivosť.\nŽalobkyňa taktiež poukázala aj na rozdielne závery veľkých senátov najvyššieho súdu. Ďalej žalobkyňa\nupriamila pozornosť aj na slobodu podnikania podľa čl. 35 ústavy a definíciu podnikania podľa § 2 ods.\n1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti tiež zdôraznila, že je vylúčené, aby zákonodarca subjektom\nnanútil výkon podnikateľskej aktivity autoritatívnym rozhodnutím. Poukázala aj na to, že údaje vzaté do\núvahy pri kritériu dosahovania zisku sú často skreslené. Lekár totiž pri ukončení podnikateľ nej činnosti\npredáva majetok, čo sa prejaví v daňovom priznaní za predchádzajúci rok až niekoľko mesiacov potom,\nčo podnikateľskú činnosť prestal vykonávať. Takáto výška príjmu potom nesúvisí s podnikateľskou\nčinnosťou, ale jej ukončením.\n6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Podľa nej kasačný súd v predošlom zrušujúcom\nrozsudku už zaujal právny názor ku všetkým otázkam a správny súd bol povinný ho rešpektovať. Zároveň\ndodala, že do 30. apríla 2015 mohol poskytovať zdravotnú starostlivosť poskytovateľ na základe licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe bez toho, aby bol pridelený kód poskytovateľa. Odkázala\ntaktiež na judikatúru najvyššieho súdu a tunajšieho súdu.\n\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti opätovne otvorila otázku, či jej držba licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (L1A) zakladala povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto otázka bola\npredmetom rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019, ktorému sa bližšie\nvenoval aj kasačný súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 37/2019. Podstata\nnámietok žalobkyne sa týkala neaplikovateľnosti záverov rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019\nna situáciu všeobecných lekárov. Kasačný súd nevidí dôvod odkláňať sa od opakovane vysloveného\nnázoru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. s\núčinnosťou od 1. januára 2011. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia\nsamostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom\npoistení môže podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo tým, že jeho\npríjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa\n§ 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a tiež aj v zmysle § 21 ods. 4 cit. zák. dňom zrušenia registrácie na\núčely dani z príjmu fyzickej osoby podľa § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. Z citovaných ustanovení\nnijako nevyplýva, že by žalovaná mala skúmať, či príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák. žalobkyňa\ndosahovala len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie alebo či ho prípadne dosahovala na\nzáklade akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia.\n9. Žalobkyňa v časti kasačnej sťažnosti taktiež poukazovala na rozdielne závery veľkých senátov\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Treba však zdôrazniť, že vydaním nového\nrozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom\nrozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí\nnemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého senátu. V súčasnosti tak treba pri riešení otázky\núčinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1\nVs 3/2019. Toto rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou\npodľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021\nodmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Senát najvyššieho\nsprávneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod\nna to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal.\n10. Námietky žalobkyne, že svoju činnosť nemôže vykonávať bez toho, aby mala uzavretú zmluvu\nso zdravotnou poisťovňou, resp. aby mala pridelený kód poskytovateľa, nijako nespochybňujú jej\noprávneniena výkon takejto činnosti. To, že žalobkyňa takéto zmluvy neuzavrela, znamená len toľko,\nže oprávnenie založené licenciou L1A nevyužíva. Na to, aby žalobkyňa nebola samostatne zárobkovo\nčinnou osobou podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., by u nej musela existovať objektívna právna\nnemožnosť vykonávať takúto činnosť. Ako však kasačný súd vysvetlil už vyššie, takúto objektívnu\nprávnu možnosť zakladá práve uvedená licencia. Preto pre postavenie samostatne zárobkovej\nčinnosti nie je podstatné, či lekár uzavrel zmluvu so zdravotnou poisťovňou alebo pacientom, pretože\ntakúto zmluvu kedykoľvek môže uzavrieť. Ani sama žalobkyňa netvrdí, že by jej čokoľvek (okrem\njej vlastného rozhodnutia) bránilo v uzavretí takýchto zmlúv a poskytovaní zdravotnej starostlivosti.\nTo isté platí aj ohľadom kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorého absencia nezakladá\nobjektívnu právnu nemožnosť využívania licencie L1A, ale len faktickú prekážku poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti (ťažkosti pri zúčtovaní výkonov so zdravotnou poisťovňou a ich úhrade). Pre úplnosť treba\nnavyše doplniť, že rozsah poskytovateľov, ktorí sú povinní požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa, sa rozšíril o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na\nzáklade licencie L1A až zákonom č. 77/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2015.\n11. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobkyne týkajúcej sa slobody podnikania a definície podnikania\npodľa Obchodného zákonníka. V tomto prípade je totiž nutné vychádzať zo zákona č. 461/2003 Z.\nz., ktorý obsahuje vlastnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Tá neodkazuje na pojem\n„podnikateľ“ podľa ObZ, ale za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje práve osobu (lekára), ktorá\nje držiteľom oprávnenia na výkon samostatnej zdravotnícke praxe. Zároveň možno dodať, že podľa\n§ 2 ods. 1 ObZ je podnikanie činnosť vykonávaná podnikateľom, teda činnosť vykonávaná osobou\nvymedzenou v § 2 ods. 2 ObZ. Inak povedané, len čo určitá osoba získa oprávnenia vymedzené v § 2\nods. 2 ObZ, hľadí sa na ňu pri vykonávaní činnosti podľa § 2 ods. 1 ObZ ako na podnikateľa a na jej\n\nčinnosť ako na podnikanie. Podľa kasačného súdu ustanovenie § 4 písm. b) cit. zák. v znení účinnom od\n1. decembra 2011 vyjadruje ten istý princíp - držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\npodľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. získava touto licenciou oprávnenie na podnikanie v zmysle § 2 ods. 2\npísm. c) ObZ a len čo začne vykonávať takúto činnosť spôsobom § 2 ods. 1 ObZ, je podnikateľom, ktorý\npodniká. Ani z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť, že by sa licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe stávala oprávnením na podnikanie až od okamihu, kedy jej držiteľ na jej základe\nskutočne vykonáva činnosť.\n12. Námietky žalobkyne, že príjem pri zániku podnikania nie je vhodným ukazovateľom pre\nposudzovanie trvania povinného poistenia, nedostatočne zohľadňujú časové súvislosti jeho vzniku a\nzániku. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie totiž samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká\npodľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku,\nv ktorom dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok stanoveného vymeriavacieho základu (resp. od 1.\noktóbra, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). Z tohto vyplýva, že ak takáto\nosoba podmienky povinného poistenia splní v konkrétnom kalendárnom roku, jej povinného poistenie\nvznikne najskôr od 1. júla nasledujúceho roka. U samostatne zárobkovo činnej osoby je tak vznik\npovinného poistenia posunutý v zásade až o 18 (prípadne až 21 mesiacov) oproti okamihu, kedy takáto\nosoba začne dosahovať príjmy. V dôsledku toho je posunuté aj odvodové zaťaženie takýchto príjmov\ndo nasledujúceho kalendárneho roka, ako aj kalendárneho roka potom. Inak povedané, samostatne\nzárobkovo činná osoba neplatí poistné priebežne, v čase, kedy príslušné príjmy dosahuje, ale začína\nich platiť až neskôr. V celkom prvom roku jej podnikania to znamená, že z týchto príjmov v danom\nčase neplatí poistné na povinné poistenie. Potom je ale systémovo konformné, že poistné zaniká až 30.\njúna po kalendárnom roku, v ktorom už jej príjmy nedosiahli určenú hranicu (cit. § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z.), a teda jej povinnosť platiť poistné „dobieha“ aj niekoľko mesiacov potom, čo už tieto\npríjmy nedosahuje (porov. aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 183/2023).\nIV.\nZáver\n13. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Preto kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP\nrozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 a § 467 ods. 1 SSP, keď\nžalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil dôvody, aby jej\nnárok na náhradu trov priznal.\n15. Tento rozsudok prijal senát jednomyseľne (3 : 0).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}