{"guid": "4839afc1-1cb8-4ebf-9c16-e6253aa3706b:d359f860-e409-432e-987e-4206efbd00df", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1023200517.2", "spisova_znacka": "8Svk/21/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/21/2023 z 6. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 6. augusta 2024, sp. zn. 8Svk/21/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1023200517.2", "identifikacne_cislo": "1023200517", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Kristína Babiaková", "sudca_id": 991, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-kristina-babiakova-991", "datum_vydania": "2024-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d359f860-e409-432e-987e-4206efbd00df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1023200517.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1023200517.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1023200517.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Svk/21/2023\n1023200517\n06. 08. 2024\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2024:1023200517.2\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD. v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:\n35 697 270, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o.,\nso sídlom Jakubovo námestie 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 805, proti žalovanému: Úrad pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P. O. BOX 40, 828\n55 Bratislava 24, IČO: 42 355 818, o preskúmanie zákonnosti Všeobecného povolenia č. 1/2023 na\nposkytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb zo dňa\n31. januára 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave,\nč.k. BA-6S/93/2023-72 zo dňa 31. augusta 2023, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave, č. k.\nBA-6S/93/2023-72 zo dňa 31. augusta 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a konania pred správnym súdom\n1. Žalovaný vydal dňa 31. januára 2023 Všeobecné povolenie č. 1/2023 na poskytovanie elektronických\nkomunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb (ďalej ako „Všeobecné povolenie“)\npodľa § 4 ods. 1 písm. b) a ods. 5 písm. a) bod 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách (ďalej ako „zákon o elektronických komunikáciách“).\n2. Proti Všeobecnému povoleniu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave\na žiadal, aby krajský súd zrušil ustanovenia čl. III, bod 3, ods. 2 písm. j) a k) a ods. 3, čl. IV, bod 3\nVšeobecného povolenia. Napadnuté ustanovenia považoval v podstatnom za nezákonné z dôvodu, že\nžalovaný konal nad rámec právomoci danej mu v § 8 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách v\nspojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný neaplikoval § 9 ods.\n2 zákona o elektronických komunikáciách, keď určil neprimeranú lehotu na implementáciu predmetných\nustanovení.\n3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č.k. BA-6S/93/2023-72 zo dňa 31.\naugusta 2023 správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) odmietol. Na úvod poukázal na to, že\nžalobca v žalobe nepreukázal, že Všeobecné povolenie bolo vo Vestníku žalovaného zverejnené dňa\n1. februára 2023. Rovnako žalobcovi vytkol, že správna žaloba bola podaná dňa 31. marca 2023, a to\npred nadobudnutím účinnosti Všeobecného povolenia (dňa 1. apríla 2023).\n4. Správny súd odmietnutie odôvodnil tým, že žalobca neuviedol v akom konkrétnom administratívnom\nkonaní bolo Všeobecné povolenie vydané a ako konkrétne sú subjektívne práva žalobcu ako\núčastníka riadne identifikovaného administratívneho konania dotknuté. Podľa správneho súdu\nVšeobecné povolenie žalovaného nie je rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy\nvydaným v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva,\n\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Všeobecné povolenie vydané žalovaným nie\nje individuálnym správnym aktom a nie je adresované konkrétnemu subjektu ako účastníkovi\nadministratívneho konania. Všeobecné povolenie sa týka neurčitého okruhu osôb, ktoré by potenciálne\nmali záujem o poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných\nslužieb.\nII. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n5. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z\ndôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g) SSP a že správny súd nezákonne odmietol správnu žalobu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP.\nŽiada napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n6. Sťažovateľ poukazuje na to, že Všeobecné povolenie vydal žalovaný na základe zákonného\noprávnenia vyplývajúceho z § 4 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o elektronických komunikáciách v spojení\ns § 8 tohto zákona. Doplnil, že proces vydávania Všeobecného povolenia je stanovený ustanovením §\n9 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa sťažovateľa je preto Všeobecné povolenie opatrením\nvydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, teda vydaným v rámci výkonu pôsobnosti\nžalovaného a ako také podlieha súdnemu prieskumu podľa SSP. Poukázal na to, že z obsahu žaloby\nvyplýva, že ním špecifikované ustanovenia všeobecného povolenia považuje za kolidujúce s jeho\nústavne garantovaným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čo špecifikoval v článkoch\n(C) až (F) žaloby.\n7. Sťažovateľ tiež namieta, že napadnuté uznesenie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu\nSlovenskej republiky. Odkázal na nález sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22. januára 2009, z ktorého\nvyplýva, že Všeobecné povolenie je špecifický správny akt obsahujúci v sebe prvky normatívnych a\nindividuálnych správnych aktov, ide o akt tzv. zmiešanej povahy a vyžaduje vyššiu úroveň právnej\nochrany proti jeho účinkom v porovnaní s úrovňou, aká sa v individuálno-právnej perspektíve základných\npráv a slobôd poskytuje fyzickým a právnickým osobám proti účinkom normatívnych správnych aktov.\nPodľa sťažovateľa preto Všeobecné povolenie podlieha súdnemu prieskumu správnych súdov.\n8. Nezákonnosť odmietnutia podanej žaloby videl sťažovateľ v tom, že ak by správny súd posudzoval\njeho žalobu podľa obsahu, bol by jednoznačne dospel k záveru, že Všeobecné povolenie je zásahom\ndo práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, a preto nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\nvyňaté z prieskumu správnych súdov. Odkázal aj na protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave\nsp.zn. Kd 140/23/1100-6 zo dňa 30. júna 2023, v ktorom prokurátor v zhode s obsahom žaloby namieta\nrozpor napadnutých ustanovení Všeobecného povolenia so zákonom. Podľa prokurátora je Všeobecné\npovolenie správny akt, ktorý v sebe nesie prvky normatívnych a individuálnych správnych aktov.\n9. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti plne stotožnil s dôvodmi odmietnutia\nžaloby. Podľa žalovaného je Všeobecné povolenie akt vydaný na základe zákona, avšak nie\nako jeho vykonávací predpis. Abstraktný charakter Všeobecného povolenia je daný tým, že je\nadresované neurčitému počtu osôb a nemá presne určeného adresáta. Prostredníctvom Všeobecného\npovolenia nedochádza ku konkretizácii priznaných subjektívnych práv alebo uložených povinností,\na to konštitutívnym spôsobom, prípadne uznaných práv deklaratórnym spôsobom. Je vydávané v\nosobitnom legislatívnom konaní podľa § 9 zákona o elektronických komunikáciách a nie je výsledkom\nrozhodovacieho procesu a výsledkom správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok“). Určuje všeobecné podmienky pre výkon určitej činnosti a je ho\npovinný dodržiavať každý, kto poskytuje verejné siete alebo služby. Žalovaný žiadal kasačnú sťažnosť\nzamietnuť.\nIII. Posúdenie kasačného súdu\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n11. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci na základe kasačnej sťažnosti posúdiť otázku\nprípustnosti správnej žaloby.\n12. Námietku týkajúcu sa záveru správneho súdu o neprípustnosti správnej žaloby proti Všeobecnému\npovoleniu vydanému podľa zákona o elektronických komunikáciách musel kasačný súd vyhodnotiť ako\ndôvodnú. O prípustnosti správnej žaloby proti tomuto tzv. hybridnému (zmiešanému) aktu sa pritom ani\nnevedie polemika. Prípustnosť správnej žaloby proti Všeobecnému povoleniu vydanému podľa zákona\no elektronických komunikáciách jasne judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS\n354/2008 zo dňa 22. januára 2009, ktorý bol v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky publikovaný pod č. 11/2009 s touto právnou vetou:\n\nAj keď v slovenskom právnom systéme nemožno hovoriť o typoch zmiešaných správnych aktov majúcich\nznaky opatrení obecnej povahy vo formálnom zmysle slova, pretože právna úprava takýto typ správnych\naktov nezakotvuje, nesporne zmiešané správne akty z hľadiska obsahového existujú, čoho dôkazom je\npráve napr. aj všeobecné povolenie podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v\nznení neskorších predpisov. Charakter všeobecného povolenia (správny akt zmiešanej povahy majúci\ni prvky individuálneho správneho aktu) podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje\nvyššiu úroveň právnej ochrany proti jeho účinkom v porovnaní s úrovňou, aká sa v individuálnoprávnej perspektíve základných práv a slobôd poskytuje fyzickým a právnickým osobám proti účinkom\nnormatívnych správnych aktov.\nV okolnostiach danej veci je v právomoci všeobecných súdov vecne posúdiť žalobu sťažovateľa, a to\nv súlade s ústavne konformným výkladom jednotlivých ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku („rozhodnutie“, „postup“, resp. „zásah“ orgánu verejnej správy), a to v záujme dôsledného\nuplatňovania čl. 46 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ktoré nemôže byť závislé od\nformálnych kritérií obsiahnutých v právnom predpise sily zákona.\n13. V súlade s citovaným nálezom už postupoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a prípustnosť\nsúdneho prieskumu Všeobecného povolenia judikoval napr. v rozhodnutí sp. zn. 6Sž/21/2014 zo dňa\n27. januára 2016 či sp. zn. 3Sž/9/2009 zo dňa 17. júna 2010, v ktorom zrušil jeho časť.\n14. Ak ústavný súd v citovanom rozhodnutí odkazuje na zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách účinný do 31. októbra 2011, ktorý bol zrušený zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických\nkomunikáciách účinným do 31. januára 2022 a tento bol následne zrušený v súčasnosti účinným\nzákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, a tieto zmeny nemali žiaden zásadný vplyv\nna charakter a proces prijímania Všeobecného povolenia, sú závery ústavného súdu plne aplikovateľné\naj na Všeobecné povolenie vydávané podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.\nRovnako, ak bol v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok príslušným na\nprejednanie a rozhodnutie danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, od účinnosti SSP je na konanie\na rozhodnutie príslušný správny súd - Správny súd v Bratislave.\n15. Záver správneho súdu o tom, že Všeobecné povolenie nespadá do prieskumu správneho súdu bol\npreto nesprávny.\n16. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedeným zhŕňa, že Všeobecné povolenie vydávané Úradom pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na základe § 4 ods. 5 písm. f) bod 1 a § 8\nzákona o elektronických komunikáciách (akt vydaný na základe zákona) je potrebné považovať za tzv.\nhybridný (zmiešaný) správny akt. Ide o individuálny právny akt (upravujúci konkrétne podmienky na\nposkytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb) s prvkami\nnormatívneho právneho aktu, keď normatívny prvok spočíva vo všeobecne určenom okruhu adresátov\ntohto aktu (všetci (aj budúci) poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a elektronických\nkomunikačných služieb) (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2020). Z\nhľadiska možnosti prieskumu tento správny akt zodpovedá kategórii „opatrenie“ podľa § 3 ods. 1 písm.\nc) SSP.\n17. Hoci žalovaný pri vydávaní Všeobecného povolenia nepostupuje podľa všeobecného predpisu o\nsprávnom konaní, konanie, v ktorom vydáva Všeobecné povolenie, je potrebné zahrnúť pod pojem\n„administratívne konanie“ (pochybnosť o tomto nemal ani ústavný súd či najvyšší súd vo vyššie\ncitovaných rozhodnutiach). Pod pojem „administratívne konanie“ podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP možno\ntotiž subsumovať nielen postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ale aj normatívnych\nsprávnych aktov. To je v dotknutom kontexte potrebné vyložiť ako postup pri vydávaní individuálnych\nsprávnych aktov, ako aj individuálnych správnych aktov s normatívnym prvkom (teda hybridných), keďže\nvýlučne normatívne správne akty sa v konaní podľa SSP nepreskúmavajú (rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 131/2023-31, bod 16). Keďže ustanovenie § 9 zákona o elektronických komunikáciách\nupravuje špeciálny postup žalovaného - orgánu štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií (§\n4 zákona o elektronických komunikáciách) - pri vydávaní Všeobecného povolenia (napr. zverejnenie\nnávrhu, lehoty na pripomienky, povinnosť sa s nimi vysporiadať, vyhlásenie), tento je potrebné považovať\nza administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP.\n18. Rovnako, z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pokiaľ má právnu\npovahu tzv. hybridného správneho aktu, je pri vymedzení žalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby na podanie správnej žaloby proti opatreniu potrebné ustanovenie § 178 ods. 1 SSP\nvykladať a uplatňovať vo vzťahu k tam použitej kategórii „účastník administratívneho konania“ ústavne\nkonformným spôsobom. Obsahom formulovanej požiadavky je dôkladné zohľadnenie čl. 46 ods. 2\nústavy garantujúceho právo každého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (opatrenia). Zároveň\n\nvýklad a uplatnenie podústavného práva (v tomto prípade Správneho súdneho poriadku) nesmie viesť\nk výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí (opatrení) orgánov verejnej správy týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 131/2023-31,\nbod 16). Kasačný súd v súvislosti s postavením sťažovateľa a jeho aktívnou legitimáciou konštatuje, že\ntento v správnej žalobe tvrdil, že ako poskytovateľ elektronických komunikačných sietí a elektronických\nkomunikačných služieb, je dotknutý Všeobecným povolením na svojich právach, napr. práve pokojne\nužívať majetok.\n19. Ak tiež správny súd v napadnutom uznesení, bez bližších záverov, polemizuje nad včasnosťou\npodania správnej žaloby, tieto jeho úvahy kasačný súd považuje za nedôvodné. Medzi základné\npovinnosti správneho súdu patrí totiž skúmať, či sú splnené podmienky konania (§ 97 SSP), pričom\njednou z týchto procesných podmienok je, že správna žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.\nZmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok\nodmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP bez jej meritórneho prejednania. Ak mal\nsprávny súd pochybnosti o dodržaní lehoty na podanie správnej žaloby, bolo jeho povinnosťou splnenie\ntejto podmienky skúmať, pričom len uvedenie úvah bez akýchkoľvek záverov považoval kasačný súd\nza zmätočné.\n20. Ustanovenie § 181 ods. 1 SSP jasne stanovuje, že správna žaloba sa podáva v lehote dvoch\nmesiacov od oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy (kedy sa s ním žalobca mohol oboznámiť),\nproti ktorému smeruje, preto úvaha správneho súdu o viazaní začatia plynutia lehoty na podanie správnej\nžaloby na dátum účinnosti Všeobecného povolenia, bola zjavne nesprávna. Lehotu na podanie správnej\nžaloby bolo potrebné počítať od oznámenia Všeobecného povolenia vo Vestníku Úradu pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb (§ 9 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách).\nKasačný súd mal za preukázané, že sťažovateľ podal správnu žalobu dňa 31. marca 2023, pričom\ntvrdil, že žalované Všeobecné povolenie bolo vydané dňa 1. februára 2023 vo Vestníku žalovaného.\nAk mal správny súd pochybnosti o začatí plynutia lehoty na podanie správnej žaloby (sťažovateľ dátum\noznámenia nepodložil dôkazom), mohol jednak z verejne dostupných zdrojov túto skutočnosť overiť,\nkeďže Vestník žalovaného je verejne dostupný na internete (z Vestníka vyplýva oznámenie dňa 1.\nfebruára 2023) alebo mal požiadať sťažovateľa o preukázanie dodržania lehoty na podanie správnej\nžaloby. Úvahy správneho súdu o nedodržaní lehoty na podanie správnej žaloby bez ich ďalšieho\nvyhodnotenia považoval kasačný súd za narúšajúce právnu istotu účastníkov konania.\nIV. Záver\n21. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci správnym súdom rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia podľa § 462 ods. 1 SSP a\nvrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní vecne\nposúdiť správnu žalobu sťažovateľa. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd\nviazaný (§ 469 SSP).\n22. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v\nzmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z\nrôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom\nak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napr. pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného\naktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho\nposúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp.\nzn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna\n2023, bod 28). Keďže kasačný súd dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci správnym\nsúdom, tejto námietke sa už ďalej nevenoval.\n23. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}