{"guid": "ed2a00c2-f1da-4a37-9b82-04d43160fa29:aeaa34f8-b550-4395-8901-405356d4b359", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1", "spisova_znacka": "19SVs/6/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/6/2023 z 5. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 5. júna 2024, sp. zn. 19SVs/6/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1", "identifikacne_cislo": "1019200399", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2024-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-7", "nazov": "§ 466 ods. 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "nazov": "§ 453 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aeaa34f8-b550-4395-8901-405356d4b359", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1/text", "citacie_n": 20, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n19SVs/6/2023\n1019200399\n05. 06. 2024\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte v právnej veci žalobkyne: F.. Q. S.,\nF.., S. X, O., právne zastúpenej: JUDr. Dušan Hudák, advokát, AK Štúrova 20, 040 01 Košice, proti\nžalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21. decembra 2018, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2S/55/2019-83 zo dňa\n5. augusta 2020, na základe postúpenia veci veľkému senátu uznesením Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 27. júna 2023, takto\nrozhodol:\nVec sa v r a c i a senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3S.\nodôvodnenie:\nI.\nUznesenie senátu 3S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n1. Uznesením sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 27. júna 2023 senát 3S Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej „SSP“) postúpil vec vedenú pod sp. zn. 6Asan/5/2021 na prejednanie a rozhodnutie o právnej\notázke nastolenej v uvedenom uznesení veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „veľký senát“).\n2. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom\nč. k.: 2S/55/2019-83 zo dňa 5. augusta 2020 zamietol správnu žalobu sťažovateľky proti rozhodnutiu\nžalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21. decembra 2018, ktorým sťažovateľku, zapísanú v\nzozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, uznal vinnou zo spáchania 6 správnych deliktov na úseku\nvykonávania znaleckej činnosti a uložil jej úhrnnú sankciu.\n3. Žalovanému bolo doručených viacero podnetov, na základe ktorých vykonal dohľad a začal\nsprávne konanie vo veci vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt. Prvým z\ndoručených podnetov bolo podanie P.. S. M., doručené dňa 15.11.2017. Podávateľka podnetu poukázala\nna nedostatky v znaleckej činnosti sťažovateľky pri vypracovaní znaleckého posudku č. 67/2017 z\n12.10.2017.\n4. V súvislosti s vypracovaním tohto znaleckého posudku zistil žalovaný porušenia deklarované v\nbode 4 napadnutého rozhodnutia (formálne chyby v znaleckom posudku, nepreskúmateľnosť záverov\nznaleckého posudku), a čiastočne aj v bode 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týkal porušení\npovinností pri vedení denníka v 170 záznamoch do 30. mája 2018, t. j. zrejme aj záznamov týkajúcich\nsa úkonov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku č. 67/2017.\n5. V žalobe sťažovateľka okrem iného namietala uplynutie prekluzívnej lehoty zodpovednosti za správny\ndelikt:\n· správny orgán sa o tvrdenom porušení povinností vo vzťahu k znaleckému posudku č. 67/2017\ndozvedel z podania P.. S. M., mu bolo doručené dňa 15.11.2017 s následným doplnením zo dňa\n21.11.2017;\n\n· dňom, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, bol teda 15.11.2017, najneskôr\n21.11.2017;\n· od tohto dňa plynula správnemu orgánu lehota na uloženie sankcie, ktorá uplynula najneskôr\n21.11.2018;\n· žalovaný rozhodol v druhom stupni rozhodnutím zo dňa 21.12.2018, teda zjavne po uplynutí zákonnej\n1-ročnej prekluzívnej lehoty;\n· keďže prekluzívna lehota uplynula v čase medzi rozhodnutím prvostupňového orgánu a\ndruhostupňového orgánu, bolo povinnosťou žalovaného konanie v tejto časti zastaviť podľa § 30 ods.\n1 písm. h) Správneho poriadku.\n6. Správny súd námietky k uplynutiu prekluzívnej subjektívnej lehoty neakceptoval a konštatoval:\n· za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade\nkonečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť; až právoplatnosťou takého rozhodnutia bola\npriamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (R 11/2004);\n· treba definovať, kedy správny orgán zistil porušenie povinnosti ako právnu skutočnosť právne\nvýznamnú pre začiatok plynutia lehoty na rozhodnutie o delikte. Aby to správny orgán mohol konštatovať,\nmusí posúdiť relevantné podklady, ktoré porušenie preukazujú;\n· podanie podnetu alebo oznámenia o porušení povinností nie je možné stotožňovať so zistením\nporušenia povinností. Jedinou zistenou skutočnosťou je len to, že bol podaný podnet a tým pre\nsprávny orgán založená povinnosť sa podnetom zaoberať. Nevyhnutnou (minimálnou) podmienkou na\nkonštatovanie porušenia povinnosti je preskúmanie pravdivosti tvrdení uvedených v podnete;\n· žalovaný teda nemohol konštatovať (zistiť) porušenie povinností, pokiaľ nedisponoval rovnopisom\nnamietaného znaleckého posudku, neposúdil ho z hľadiska oznamovateľom tvrdených skutočností a\nneoboznámil sa s vyjadrením žalobkyne, až po preštudovaní všetkých potrebných podkladov a potrebnej\núvahe dochádza k momentu, že správny orgán zistil porušenie povinností, čo sa zväčša uskutoční v\nčasovom odstupe od podania podnetu;\n· od správneho orgánu sa však vyžaduje, aby šetrenia vykonal v čo najkratšom čase, teda bez\nzbytočných prieťahov. V súdenej veci žalobkyňa túto skutočnosť nenapádala. Zákonodarca ustanovil na\nzánik zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj objektívnu prekluzívnu lehotu aj z dôvodu, aby\nsprávny orgán nemohol trestať za správny delikt v neobmedzenej dobe.\n7. Žalobkyňa (sťažovateľka) v kasačnej sťažnosti zotrvala na svojej argumentácii a namietala nesprávne\nprávne posúdenie vo vzťahu k posúdeniu uplynutia subjektívnej 1-ročnej lehoty podľa § 27 ods. 7\nZZTP účinného do 30.06.2018. Podľa nej táto lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni zistenia\nporušenia správnym orgánom, ktorým je deň doručenia podnetu vo vzťahu k znaleckému posudku č.\n67/2017, t. j. 15.11.2017, resp. deň doplnenia podnetu 21.11.2017. Lehota na uloženie sankcie teda\nuplynula márne dňom 21.11.2018. Okrem iného poukázala aj na to, že za uloženie sankcie za správny\ndelikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne\nuložená povinnosť plniť; až právoplatnosťou takého rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra\npovinného subjektu (R 11/2004).\n8. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný a k uplynutiu subjektívnej lehoty uviedol:\n· trvanie správneho konania bolo ovplyvnené tým, že bolo vedené vo veci 6 skutkov, čo je neporovnateľné\nso zistením napr. len jedného formálneho nedostatku, kompletné podklady boli doručené až doručením\nposledného vyžiadaného rovnopisu znaleckého posudku k poslednému z podnetov;\n· nešlo o umelé predlžovanie výkonu dohľadu, okrem subjektívnej lehoty je upravená aj objektívna 3ročná lehota;\n· sťažovateľke bolo vyhovené, keď požiadala o výrazné predĺženie lehoty;\n· rozsudok R 11/2004, ktorý akcentuje význam nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, je v sčasti v\nrozpore s neskorším rozsudkom sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011, kde je kladený dôraz na aktívnu\nčinnosť správneho orgánu, ktorý nemá ako ovplyvniť dátum doručenia rozhodnutia.\n9. Predkladajúci senát zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 SSP), je prípustná (§ 439 SSP), a že kasačná sťažnosť má predpísané\nnáležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP).\n10. Relevantnou právnou úpravou je § 27 ods. 7 ZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 cit: „Sankciu\nza iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia\npovinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.“\n\n11. Predkladajúci senát zistil, že hoci žalovaný viedol jedno správne konanie a vydal jedno rozhodnutie,\nposudzoval v ňom viaceré samostatné skutky. Tieto spolu, s výnimkou bodu 1 rozhodnutia, týkajúceho\nsa vedenia denníka, nesúviseli. Neobstojí teda argumentácia žalovaného, že trvanie správneho konania\nbolo ovplyvnené tým, že sa viedlo vo veci 6 skutkov. Spoločné posudzovanie viacerých skutkov v\njednom konaní je vecou hospodárnosti vedenia konania, ale nemá vplyv na plynutie prekluzívnych\nlehôt na posúdenie jednotlivých skutkov a uloženie sankcií za ne. Podobne rozhodol Najvyšší súd\nnapr. v rozhodnutí sp. zn. 2 Asan/1/2016 z 24. októbra 2019 cit: „Pri rozhodovaní o uložení sankcie\nza správny delikt je v prvom rade potrebné každý jeden skutok podriadiť pod konkrétnu skutkovú\npodstatu správneho deliktu. Po tejto kvalifikácii je potrebné pri každom jednom skutku (správnom delikte)\nposúdiť plynutie prekluzívnych lehôt, s ktorými zákon spája zánik práva správneho orgánu uložiť sankciu\nza správny delikt. Až následne sa potom rozhoduje o uložení sankcie, pri ktorom sa predpokladá\nprimerané aplikovanie základných zásad ukladanie trestov v zmysle trestného práva. V tomto kontexte\nskutočnosť, že sa rozhoduje o ukladaní trestov za viacero správnych deliktov nespôsobuje zánik\nzákonnej povinnosti posudzovať plynutie prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za každý jednotlivý\nsprávny delikt samostatne.“\n12. Pokiaľ ide o počítanie 1-ročnej lehoty, ZZTP v § 32 stanovuje cit: „Ak nie je ustanovené v tomto\nzákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“\n13. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku cit: „Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho\ndňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a\nak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na\nsobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.“\n14. Pre účely súdenej veci je podľa predkladajúceho senátu potrebné vyložiť pojem „uložiť do\njedného roka“ a aplikovať ho na vzniknutú situáciu. Hoci sťažovateľka v konaní pred správnym súdom\nargumentovala rozhodnutím R 11/2004 a tvrdila, že k uplynutiu 1-ročnej lehoty došlo medzi vydaním\nprvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia (ak by sa za relevantný dátum považoval\ndeň doručenia podnetu p. M.), alebo pred nadobudnutím právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia,\nsprávny súd argumentoval všeobecne a neuviedol, odkedy sa malo plynutie 1-ročnej lehoty počítať a\nkedy teda došlo k jej uplynutiu.\n15. V odôvodnení rozsudku správny súd sám poukazoval na rozhodnutie R 11/2004, svoj záver\no neuplynutí lehoty na uloženie pokuty oprel o neuplynutie objektívnej lehoty. Zdôraznil, že sa od\nsprávneho orgánu vyžaduje, aby šetrenia (zisťovanie porušenia povinností) vykonal v čo najkratšom\nčase a tým, že zákonodarca ustanovil na zánik zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj\nobjektívnu prekluzívnu lehotu. Správny orgán teda nemôže trestať v neobmedzenej dobe, poukazujúc\nna možnosť akejkoľvek dĺžky zisťovania porušenia povinností účastníka konania. K uplynutiu 3-ročnej\nobjektívnej lehoty nedošlo.\n16. V zmysle kasačnej argumentácie sťažovateľky predkladajúci senát považoval za nevyhnutné\nvysporiadať sa s otázkou potreby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho sankciu,\npričom zastával názor, že je potrebné sa odkloniť od záveru prezentovaného v rozhodnutí R 11/2004,\na to z nasledovných dôvodov:\n· Zmienená veta o potrebe právoplatnosti rozhodnutia nebola právnou vetou, pre ktorú bolo rozhodnutie\nR 11/2004 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Tento záver je\nuvedený v odôvodnení a kladie dôraz na to, že za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať\nlen také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť;\naž právoplatnosťou takého rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu.\n· So záverom o tom, že až právoplatné rozhodnutie je konečným, ktorým bola dotknutá právna sféra\npovinného subjektu, možno súhlasiť. Sporné je, či je tento záver využiteľný na posudzovanie dodržania\nprekluzívnej lehoty na uloženie sankcie správnym orgánom.\n· Správny orgán zodpovedá za riadne doručenie rozhodnutia, avšak nemá možnosť ovplyvniť jeho\ndĺžku. Dĺžka doručovania totiž môže závisieť od mnohých nepredvídaných okolností - napr. či sa adresát\nna adrese doručovania zdržiava, či je potrebné náhradné doručovanie, či a kedy si uloženú zásielku\nvyzdvihne a pod. Správny poriadok preto v § 24 a § 25 zakotvuje aj fikcie doručenia. Podobne zakotvujú\nfikcie doručenia aj osobitné predpisy, ktoré obsahujú špeciálnu úpravu doručovania (napr. § 23 zákona\nč. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\n· Správny orgán teda nevie predvídať, koľko času si „má rezervovať“ na doručenie, aby rozhodnutie stihlo\nv lehote nadobudnúť právoplatnosť. Dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nevie správny\norgán ovplyvniť. Súčasne môže dochádzať aj k obštrukciám pri doručovaní zo strany adresáta právne\ns cieľom dosiahnuť márne uplynutie lehoty na uloženie sankcie.\n· Ak by si aj správny orgán čas na doručovanie „rezervoval“, ale rozhodnutie by nadobudlo právoplatnosť\naž po uplynutí prekluzívnej lehoty, nemal by už možnosť sanovať nezákonnosť uloženia pokuty a\nrozhodnutie zrušiť, zmeniť či zastaviť konanie. Správny súd by v takom prípade vždy musel na základe\nsprávnej žaloby rozhodnutia rušiť, a to aj vtedy, ak by to nebolo namietané, keďže ide o vadu, na ktorú\nje povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Správny súd by tak vždy nahrádzal rozhodovanie správneho\norgánu, čo nie je jeho prvoradou úlohou a javí sa ako neefektívne.\n· Napokon, prípadné obštrukcie pri doručovaní by mohli viesť k zmareniu účelu sankčných konaní.\n· Účelom prekluzívnych lehôt v správnom trestaní je jednak zabezpečenie ochrany subjektívnych práv\npáchateľa správneho deliktu a tiež zakotvenie mechanizmu obmedzujúceho prieťahy v administratívnom\nkonaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011, publikovaný Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2013 pod č. R/19). Absencia prieťahov uľahčuje\nsprávnemu orgánu zistiť úplný a skutočný stav veci a včas uložená sankcia plní vo zvýšenej miere svoju\nspoločenskú funkciu.\n17. Predkladajúci senát zastáva názor, že na účely zachovania prekluzívnej lehoty postačuje, aby\nsprávny orgán konečné rozhodnutie v lehote vydal. V tomto momente možno ustáliť, že správny orgán\nvykonal všetky povinnosti, ktoré v danom konaní mohol ovplyvniť a z jeho strany ide vo vzťahu k\núčastníkovi konania o konečný výstup. Súčasne, vydané druhostupňové rozhodnutie je pre správny\norgán záväzné a nie je možné ho už meniť inak, než na základe mimoriadnych opravných prostriedkov\nalebo na základe súdneho prieskumu.\nII.\nPrávne posúdenie a rozhodnutie veľkého senátu\n18. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa po zistení, že postup\npredkladajúceho senátu bol súladný s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a) SSP, oboznámil so spisovým\nmateriálom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/5/2021, a na svojom\nneverejnom zasadnutí dňa 5. júna 2024 dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie\nveci a vec je potrebné vrátiť predkladajúcemu senátu 3S.\n19. Veľký senát najskôr podľa § 466 ods. 7 SSP skúmal, či sú splnené podmienky postúpenia veci, resp.\nči je v danej veci založená jeho právomoc. Právomoc veľkého senátu sa pritom odvíja od právomoci\nkasačného senátu vec postúpiť veľkému senátu.\n20. Základom pre založenie právomoci veľkého senátu je kumulatívne splnenie troch podmienok a to,\nže (1) právna otázka vyplývajúca z postupujúceho rozhodnutia kasačného senátu je otázkou, v ktorej\nsa mieni kasačný senát odchýliť od predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho (správneho) súdu, (2)\nide o otázku rozhodnú pre posúdenie veci a (3) kasačný súd (veľký senát) je oprávnený danú otázku\nriešiť v rámci viazanosti sťažnostnými bodmi (uznesenie veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 z 26.\nmarca 2023).\n21. Veľký senát dospel k záveru o naplnení prvej podmienky založenia jeho právomoci, a to, že právna\notázka, či na posudzovanie zachovania subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie\nza správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal, alebo toto\nrozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť, je otázkou, v ktorej sa navrhuje odchýlenie\nod judikátu R 11/2004. Problematickým sa ale javilo, či posúdenie tejto otázky je smerodajné pre\nrozhodnutie vo veci.\n22. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v konaní týkajúcom sa správneho trestania, v ktorom správny\nsúd a ani kasačný súd podľa § 195 SSP, resp. § 453 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými, resp.\nkasačnými bodmi. Otázka zániku zodpovednosti za správny delikt je bezpochyby kľúčovou otázkou pre\nposudzovanie akýchkoľvek ďalších dôvodov a rozhodujúci súd sa ňou musí zaoberať z úradnej moci aj\nbez toho, aby to účastník konania namietal v žalobe či kasačnej sťažnosti.\n23. V súdenej veci žalobkyňa túto výhradu vzniesla v žalobe tvrdiac, že prekluzívna lehota uplynula\nv čase medzi rozhodnutím prvostupňového orgánu a druhostupňového orgánu, a preto bolo podľa\nžalobkyne povinnosťou žalovaného s touto skutočnosťou sa v rámci konania o rozklade vysporiadať a\nkonanie v relevantnej časti zastaviť.\n24. Vady odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo vzťahu k otázke zániku zodpovednosti za predmetný\nskutok sťažovateľka nenamietala. Naopak, zo znenia kasačnej sťažnosti vyplýva, že z napadnutého\n\nrozsudku bola sťažovateľka schopná abstrahovať právny názor správneho súdu a tento následne\nnapadla odkazom na § 440 písm. g) SSP. Posúdenie otázky zániku zodpovednosti za správny delikt ako\naj kvalitu odôvodnenia záverov rozsudku správneho súdu vo veciach správneho trestania však kasačný\nsúd preskúmava vždy, a to aj bez toho, aby toto sťažovateľka v kasačnej sťažnosti explicitne alebo\nimplicitne namietala, keďže udržateľnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu môže determinovať\nprieskum tých okolností, na ktoré kasačný súd prihliada podľa § 453 ods. 2 v spojení s § 195 SSP aj nad\nrámec sťažnostných bodov. Uvedené však zároveň neznamená, že správny súd je povinný vysporiadať\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia s okolnosťami uvedenými v § 195 SSP, ak nezistí skutkové alebo\nprávne skutočnosti, ktoré by dopadali na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\n25. Z rozhodnutia správneho súdu, čo nespochybňuje ani predkladajúci senát, nevyplýva jednoznačný\nprávny názor k posudzovaniu otázky, kedy dochádza k preklúzii, a to aj napriek tomu, že túto otázku\nsťažovateľka v správnej žalobe výslovne namietala. Ako bolo naznačené v predchádzajúcom bode,\nsťažovateľka napriek absencii jednoznačného záveru správneho súdu k tejto otázke netvrdí, že by jej\nsprávny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jej procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V kasačnej sťažnosti prezentuje svoju argumentáciu,\na tvrdí, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v otázke uplynutia jednoročnej subjektívnej lehoty,\nzotrvajúc na žalobnej argumentácii.\n26. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n27. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práv.\nJudikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri napr. Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.\nfebruára 1998). Rovnako sa ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie\naj v náleze č. k. III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Z ustálenej\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že „Súd by mal vo svojej argumentácii,\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008).\n28. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Ako vyplýva z odôvodnenia\nrozsudku správneho súdu, k právnemu posúdeniu otázky subjektívnej lehoty na uloženie sankcie\nnedošlo, hoci išlo o otázku namietanú sťažovateľkou a bol povinný ju skúmať aj z úradnej povinnosti.\nJeho úvahy sú v tomto smere nepreskúmateľné.\n29. Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a\nnesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto posudzovanie týchto momentov\n\nnemôže byť striktné zo strany kasačného súdu. Ak teda aj sťažovateľ namieta nesprávne právne\nposúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia\nzo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou\npreskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod\nkasačnej sťažnosti.\n30. Ak je rozhodnutie zmätočné pre nedostatok dôvodov, znamená to, že kasačný súd nie je schopný\nvecne ho preskúmať. Aj keby bolo možné na základe záverov rozhodnutia žalovaného formulovať\nprávne závery, resp. zodpovedať právne otázky nastolené v žalobe, kasačná sťažnosť je mimoriadnym\nopravným prostriedkom smerujúcim voči už právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu a kasačný súd\nnie je oprávnený právne posúdenie správneho súdu nahradiť. V opačnom prípade by sa totiž rozhodnutie\nsprávneho súdu stalo zbytočným a to bez ohľadu, akým spôsobom by rozhodol kasačný súd. Naviac, ak\nby právne posúdenie po prvýkrát zaujal kasačný súd, došlo by k porušeniu rovnosti zbraní účastníkov\nkonania tým, že by boli zbavení možnosti voči právnemu posúdeniu namietať prostredníctvom kasačnej\nsťažnosti.\n31. V súhrne preto veľký senát dopĺňa, že vzhľadom na skutočnosť, že kasačnému súdu v rámci konania\no podanej kasačnej sťažnosti prislúcha právomoc skúmať aj okolnosti uvedené v § 195 SSP (v spojení\ns § 453 ods. 2 SSP), a to nad rozsah kasačných dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti, je v jeho\nprávomoci preskúmať aj kvalitu, resp. príp. vady odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu\naj v prípade, ak jeho nedostatky sťažovateľ ako dôvod svojej kasačnej sťažnosti (§ 440 písm. f) SSP)\nv kasačnej sťažnosti neuviedol. V tomto kontexte je irelevantné, kto kasačnú sťažnosť podal, keďže\nkasačný senát svoju prieskumnú činnosť v takýchto prípadoch zameriava na okolnosti, ktoré môžu byť\nrelevantné práve v súvislosti s § 195 SSP (v spojení s § 453 ods. 2 SSP). Tento postup kasačného\nsúdu je determinovaný existenciu plnej jurisdikcie správneho súdu, ako aj nadväzujúcou ochranou\nsubjektívnych práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, ale aj verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP).\nV kontexte prejednávanej veci naviac z procesnej logiky vyplýva, že rozhodnutie správneho súdu, ktoré\nje zmätočné kvôli nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, kasačný\nsúd vecne neposudzuje, čo znamená, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ani nezaväzuje správny súd\nzáväzným právnym názorom týkajúcim sa vecného posúdenia žaloby.\nIII. Záver\n32. Veľký senát dospel k záveru, že zodpovedanie otázky predloženej senátom 3S by bolo v tejto situácii\npredčasné, nakoľko v rozsudku správneho súdu chýba jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie okolností\nzačatia a uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty a ich dôsledkov pre včasnosť uloženia sankcie za\npredmetný skutok.\n33. Keďže neboli splnené podmienky na postúpenie veci veľkému senátu, veľký senát podľa § 466 ods.\n7 SSP vrátil vec senátu 3S, ktorý mu ju postúpil.\n34. Toto rozhodnutie prijal veľký senát pomerom hlasov 7 : 0.\nVzhľadom na to, že kasačnému súdu v rámci konania o podanej kasačnej sťažnosti prislúcha právomoc\nskúmať aj okolnosti uvedené v § 195 SSP (v spojení s § 453 ods. 2 SSP), a to nad rozsah kasačných\ndôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti, je v jeho právomoci preskúmať aj kvalitu, resp. príp. vady\nodôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, a to aj v prípade, ak jeho nedostatky sťažovateľ\nako dôvod svojej kasačnej sťažnosti (§ 440 písm. f) SSP) v kasačnej sťažnosti neuviedol. Tento postup\nkasačného súdu je determinovaný existenciou plnej jurisdikcie správneho súdu, ako aj nadväzujúcou\nochranou subjektívnych práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, ale aj verejného záujmu (§\n5 ods. 3 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "e6512753-432a-4de2-a85d-3961fc1c8055:a2078b33-6af0-4343-970b-b76178a4b2cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1", "spisova_znacka": "2Asan/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/1/2016 z 23. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201454.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9fcccd7c-31e3-478b-b1d7-6ce9eecc591e:496f6021-de52-4fda-b604-8210873c0481", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200063.1", "spisova_znacka": "5Sfk/51/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/51/2025 z 29. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200063.1"}, {"guid": "0b38b22e-ea84-438f-86af-3d6d774b20c2:e20063a5-820b-498d-a292-bf8da20f9f6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100651.1", "spisova_znacka": "7Ssk/28/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/28/2026 z 28. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100651.1"}, {"guid": "0740ce7c-e1bb-416f-8550-164a17573348:3daf3d4c-4d8c-4af6-9a27-b7212532b7f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200532.1", "spisova_znacka": "8Stk/18/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/18/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200532.1"}, {"guid": "3881a656-7142-4284-a1f6-22712a3693b9:8a844e2e-d937-41c6-84bf-a530be91f027", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200069.1", "spisova_znacka": "4Sfk/67/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/67/2025 z 22. 1. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200069.1"}, {"guid": "812aa52f-36fa-4907-b6e2-3381ed5cf821:813ca77c-758a-4798-bfa9-e406b10349a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3", "spisova_znacka": "1Sfk/34/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/34/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3"}, {"guid": "8a183ab5-0652-4b3b-a340-bd6da8bfae66:dc099f35-ff67-404e-8a43-ff6960073c44", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100334.3", "spisova_znacka": "3Svk/22/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/22/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100334.3"}, {"guid": "07dbc628-f0ad-46d8-b409-a722a42412b4:5d6de4bc-9bbc-4e58-b895-042f67c4a46f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200548.1", "spisova_znacka": "3Svk/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/9/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200548.1"}, {"guid": "99dde9f0-ab8e-42c2-ab88-0e1d8c2b515d:f0f84b05-0cd1-4e29-bd94-a90df0238a1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200096.3", "spisova_znacka": "1Stk/12/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/12/2023 z 23. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200096.3"}, {"guid": "bdf2db4f-cb59-4560-9da7-0bedd985fdb0:ebf638e3-cca7-4dbc-9b1b-e73f09919c17", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200226.1", "spisova_znacka": "7Ssk/41/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/41/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200226.1"}, {"guid": "42168e3d-d831-4417-9608-a1e110a53ce8:3295bc4d-0230-4b2c-a604-12bc6232771b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200671.1", "spisova_znacka": "3Stk/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/1/2023 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200671.1"}, {"guid": "2134aa2a-bf6b-4ec1-8865-37505adf189f:4bc1b7dc-ba3d-4d03-b3d6-c47d7ffab178", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200108.1", "spisova_znacka": "5Stk/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/6/2023 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200108.1"}, {"guid": "ff823941-e131-4580-826e-512875c9787f:b0fa79f9-8fc4-4dc2-932b-747c73d66e14", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200143.1", "spisova_znacka": "4Sfk/45/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/45/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200143.1"}, {"guid": "ae80a1bf-b2a3-493c-9e82-0004ff03ad48:0cc8fad3-700b-4202-a3ee-eb60cf222c4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200255.1", "spisova_znacka": "4Sfk/11/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/11/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200255.1"}, {"guid": "b91d5ead-cea2-422a-b173-e546ee3ec0bf:265c1a7f-4e90-466d-9379-db06099a796e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200355.1", "spisova_znacka": "7Ssk/67/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/67/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200355.1"}, {"guid": "0eeb343b-f4e9-40dd-bc58-1904efbcaecf:031b633c-d42e-4894-9879-2c407a7d274c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2023200015.1", "spisova_znacka": "4Sfk/10/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/10/2024 z 10. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2023200015.1"}, {"guid": "4d9d3376-fa30-45ac-9499-48440cab9388:758eaf73-ae6f-42f3-938a-0dc27be6f690", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200121.1", "spisova_znacka": "NR-15S/21/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/21/2023 z 30. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200121.1"}, {"guid": "9e384767-44ee-47e8-88a3-9b5f53011ac6:e139feda-8d99-40dd-9c30-57fd46d52023", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200019.3", "spisova_znacka": "NR-15S/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/4/2023 z 5. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200019.3"}, {"guid": "0caab3b7-1d43-42b1-9491-52a19e174f9c:a63800b3-1965-49c2-a42f-1d5ca845429c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2", "spisova_znacka": "NR-11S/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/5/2023 z 5. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2"}, {"guid": "05a2d69a-7f41-41cc-801d-2b088a0475c5:59f90bb0-87f4-418d-8590-80ef45ebd0f3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2", "spisova_znacka": "BA-5S/171/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/171/2019 z 27. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201093.2"}, {"guid": "dbb54dd6-04dc-44bb-affe-48d266be1011:1775bd19-868d-465f-9b91-c7d21acb7fb2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4", "spisova_znacka": "BB-75S/72/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/72/2022 z 30. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4"}]}