{"guid": "f0e58a22-2a22-447e-aef8-84a4032ff1da:dbe54119-729c-4d77-80d4-eb26574e9041", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200527.1", "spisova_znacka": "4Stk/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/3/2023 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 4Stk/3/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200527.1", "identifikacne_cislo": "1018200527", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 471/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:23ad0b7b-3abc-45ad-b05e-29857abcbda4", "datum": "2024-09-19", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-3", "nazov": "§ 163 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-378"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/382#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-163", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-378"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbe54119-729c-4d77-80d4-eb26574e9041", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200527.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200527.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200527.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Stk/3/2023\n1018200527\n27. 03. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:1018200527.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: D.. N. E., V.., nar. XX. C. XXXX, R. XXXX/XX, R., zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., IČO: 35 943 882, Zámocká 5, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia zo 6. februára 2018, č. 41419/2017/153/RK, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6 S 61/2018-81 z 29. septembra 2022 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca je znalcom zapísaným v zozname znalcov,\nprekladateľov a tlmočníctvo pod ev. č. 913073 pre odbor Psychológia, odvetvia Klinická psychológia\ndospelých a Psychológia sexuality. Pri výkone svojej znaleckej činnosti na objednávku fyzickej osoby\n(otca maloletého dieťaťa) vypracoval znalecký posudok z 22. decembra 2016 (č. 22/2016). Úlohou\nznalca podľa tohto posudku bolo naštudovať podklady a odpovedať na otázky týkajúce sa charakteru\notca, jeho intelektu a psychického stavu, kompetencie vychovávať dieťa a sklonu otca ovplyvňovať dieťa.\nZnalec v znaleckom posudku najskôr v časti „nález“ opísal skutočnosti, ktoré zistil zo súdneho spisu\no otcovi a matke, závery z vyšetrenia a testovania otca, ďalej v časti „posudok“ vyjadril svoj názor na\notca, jeho bývalú manželku a ich vzťah navzájom, ako aj k spoločnému maloletému dieťaťu, a vyjadril\nsa aj k zisteniam iných znalcov (ktorí podali v danej veci skoršie posudky). V časti „záver“ potom zhrnul\nodpovede na zadané otázky.\n2. Žalovaný na podnet preskúmal tento znalecký posudok a 16. augusta 2017 upovedomil žalobcu, že\nproti nemu začína správne konanie za iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2014\nZ. z. o znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov. Tohto deliktu sa mal\ndopustiť viacerými nedostatkami uvedeného znaleckého posudku: 1. nedodržanie predpísanej osnovy\n(chybná titulná strana, vnútorné členenie, nesprávne znenie znaleckej doložky, nepripojenie pečiatky\na nezviazanie), 2. prekročenie svojho znaleckého oprávnenia hodnotením spôsobilosti matky a otca,\nčo spadá do odvetvia Poradenská psychológia, 3. neoprávnené hodnotenie skorších posudkov iných\nznalcov, 4. nepreskúmateľnosť záverov o spôsobilosti rodiny otca, 5. nepripojenie prílohy, na ktorú sa\nodvolával, 6. a 7. hodnotenie osobnosti a kompetencií matky, hoci to podľa zadania nebolo jeho úlohou,\n8. navrhovanie ďalšieho znaleckého dokazovania súdu. Žalobca vo svojom vyjadrení vysvetlil, že originál\nznaleckého posudku je opečiatkovaný a zviazaný, zvyšné vytýkané formálne nedostatky nepovažoval\nza podstatné. Okrem toho nesúhlasil ani s ďalšími vytýkanými pochybeniami.\n\n3. Rozhodnutím z 20. decembra 2017, č. 41419/2017/153-2, žalovaný výrokom I uznal žalobcu vinným\nz iného správneho deliktu, ako bol vymedzený v predošlom odseku (okrem jednej časti skutku, pozri\nďalej), a podľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. mu zaň uložil pokutu 550 €. Výrokom II\nvyslovil, že žalobcu „oslobodzuje spod obvinenia“, ktoré spočívalo v nepripojení pečiatky a nezviazaní\nznaleckého posudku, lebo tento skutok sa nestal. Na odôvodnenie žalovaný najskôr uviedol, že formálne\nvyhotovenie posudku č. 22/2016 odporovalo ustanoveniam § 17 ods. 3 a 6 cit. zák., ako aj prílohe č. 4\nvyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorých\ncieľom je práve zjednotenie náležitostí znaleckého posudku. Z inštrukcie ministerstva spravodlivosti\nč. 7/2009 o organizácii znaleckej, prekladateľskej a tlmočníckej činnosti vyplývalo, že posudzovanie\nschopností rodičov vychovávať maloleté deti je predmetom odvetvia 34 03 00 Poradenská psychológia,\npre ktoré žalobca nebol zapísaný. Hodnotenie (formálnych) náležitostí iných posudkov vôbec nepatrí do\noprávnenia znalca, ale žalovaného. Pokiaľ sa žalobca v posudku vyjadroval k spôsobilosti matky, resp.\njej rodiny na výchovu maloletého dieťaťa, žalovaný mu vytkol, že jeho závery nie sú preskúmateľné,\nhoci to vyžaduje § 17 ods. 3 písm. e) a ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. Znalecký posudok dostatočne\njasne neodkazuje na podklady, na ktorých založil svoje závery. Rovnako žalobca pochybil, ak nepriložil\nk znaleckému posudku ako prílohu správu iného znalca, hoci sa na ňu opakovane odvolával. Žalovaný\nďalej videl porušenie § 16 ods. 1 a § 17 ods. 6 cit. zák. aj v tom, že posudzovaním sklonov matky\novplyvňovať maloleté dieťa prekročil zadanie posudku, ktorým bolo posudzovať takéto sklony u otca\n(zadávateľa). To isté platí, keď posudzoval vyspelosť matky. Konečne, v časti, kde žalobca odporúčal\nsúdu, aby nariadil znalecké dokazovanie, videl žalovaný porušenie § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 11\nods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. Záverom žalovaný uzavrel, že sa preukázalo jednak spáchanie skutku\nvo výroku I, jednak jeho spáchanie žalobcom, takže išlo o správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) cit.\nzák. Pri určení výšky sankcie žalovaný v súlade s § 27 ods. 8 cit. zák. vzal do úvahy, že časť porušení\nje len formálna a teda málo závažná. Nepreskúmateľnosť a prekročenie úloh znalca však považoval\nza závažné porušenie, navyše, keď znalecký posudok súvisel s konaním vo veciach starostlivosti o\nmaloletých. Zavinenie žalobcu ustálil na vedomej nedbanlivosti a ako poľahčujúcu okolnosť vzal do\núvahy jeho dlhodobo bezúhonný výkon znaleckej činnosti. Na základe toho uložil žalobcovi peňažnú\npokutu, ktorú určil aj s prihliadnutím na jeho príjem zo znaleckej činnosti z predošlých rokov. Vo vzťahu\nk výroku II svojho rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že postupoval analogicky podľa § 285 písm. a)\nTrestného poriadku, pretože uvádzaný skutok sa nedokázal.\n4. Napriek rozkladu žalobcu ministerka spravodlivosti ako vedúca žalovaného ministerstva\npreskúmavaným rozhodnutím zo 6. februára 2018 potvrdila jeho rozhodnutie z 20. decembra 2017.\nStotožnila sa s jeho výrokom aj odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkázala.\nZdôraznila, že ak zákonodarca predpísal určité formálne náležitosti znaleckého posudku (názov, osnova,\nznalecká doložka), nesmú sa od nich znalci svojvoľne odchyľovať. Odkazy žalobcu na informácie,\nktoré údajne boli prednášané na školeniach alebo ktoré sa uvádzajú v odbornej literatúre, považovala\nministerka za účelové. Súhlasila aj so záverom, že žalobca prekročil rozsah svojho odvetvia, pričom\nzdôraznila, že nepostačuje, že aj odvetvie Poradenská psychológia je zaradené v odbore Psychológia,\nrovnako ako odvetvia, pre ktoré je zapísaný žalobca; delenie odvetví podľa inštrukcie 7/2009 nemusí\nzodpovedať vedeckému deleniu jednotlivých disciplín v rámci psychológie. Aj podľa ministerky žalobca\nprekročil svoju úlohu znalca, keď sa vyjadroval k posudkom iných znalcov, ku sklonom matky a jej\nvyspelosti. Zdôraznila, že nie je podstatné, či závery žalobcu boli alebo neboli správne, ale to, že\nto nebolo jeho zadaním. Zadaním sa vymedzuje úloha znalca a strácalo by zmysel, ak by znalec\nvždy mal voľne „posúdiť celý prípad“. Takisto žalobca nesmel podnecovať súd, aby dal vypracovať\nkontrolné znalecké dokazovanie, a už vôbec nie zdieľať obavu otca, že súd je voči nemu zaujatý.\nPreskúmateľnosť znaleckého posudku považovala ministerka za jeho dôležitú obsahovú náležitosť v\nzmysle § 17 ods. 3 písm. e) a ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., ktorá súvisí s jeho významom ako\nvýsledkom štátom garantovanej odbornej činnosti. Žalovaný neskúmal správnosť záverov žalobcu,\nale len ich preskúmateľnosť, k čomu patrilo uvedenie objektívne overiteľných podkladov v samotnom\nposudku. Nepostačí, že závery posudku sú overiteľné pre zadávateľa, ale musia byť preskúmateľné aj\ntretími osobami. Preto podklad, ktorý tretie osoby nemajú k dispozícii, mal žalobca k spornému posudku\npriložiť. Ministerka nepovažovala za podstatné, že ho žalobca doručil počas rozkladového konania.\nNestotožnila sa ani s námietkou žalobcu, že zamestnanci žalovaného boli proti nemu zaujatí, pretože tá\nvychádzala z nesprávneho porozumenia niektorým častiam rozhodnutia. Uloženú sankciu považovala\nministerka za primeranú s ohľadom na kritériá vymedzené v § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z., ktoré\nžalovaný riadne odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí.\n5. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 6 S 61/2018-81 zamietol správnu žalobu žalobcu proti\ntomuto rozhodnutiu. Po zhrnutí doterajšieho priebehu konania a preskúmavaného rozhodnutia a citácii\n\npríslušných ustanovení právnych predpisov sa stotožnil s názorom žalobcu, že konanie znalca, za ktoré\nbol preskúmavaným rozhodnutím sankcionovaný, bolo jedným skutkom, a preto mu zaň aj bola uložená\njedna sankcia. Zodpovednosť znalca podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. nepredpokladá jeho\nzavinenie, ani žiadne konkrétne liberačné dôvody. Výrok prvostupňového rozhodnutia dostatočne presne\nvymedzuje konanie žalobcu, ktoré tvorilo správny delikt, aby nebolo zameniteľné s inými skutkami.\nKeďže zavinenie nie je potrebné (pretože žalobca „je notárom“), nemusel žalovaný vo výroku uvádzať\njeho formu. Podľa zákona č. 382/2004 Z. z. mal žalovaný oprávnenie posudzovať obsahové a formálne\nvady znaleckého posudku, naopak, nehodnotil jeho odbornú správnosť. Správny súd nesúhlasil ani\ns námietkou, že v spise chýba zápisnica z rokovania rozkladovej komisie, pretože v ňom bola. K\nvýške sankcie správny súd odkázal na kritériá uvedené v § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z., ktoré\nžalovaný vyčerpávajúco odôvodnil. Zároveň v zhode s judikatúrou skúmal aj to, či by uloženie pokuty\nmalo pre žalobcu likvidačný charakter, a svoj negatívny záver tiež riadne odôvodnil. V tejto súvislosti\nsprávny súd dodal, že výber konkrétnej sankcie je správnym uvážením žalovaného, ktoré správny súd\npreskúmava len obmedzene. V prerokúvanej veci žalovaný pri jej ukladaní nevybočil zo zákonných\nmedzí a uložená sankcia plní aj preventívny účel. Z týchto dôvodov nepovažoval správny súd za možnú\nani moderáciu podľa § 198 SSP. Naopak, stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný ho vo výroku\n„neštandardne“ oslobodil z jednej časti jednotného skutku. Toto pochybenie však nemalo vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia, pretože išlo len o formálnu vadu.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Správny súd sa podľa neho nevyrovnal so všetkými uplatnenými žalobnými dôvodmi\na nevenoval veci pozornosť, čo sa prejavilo chybami v písomnom vyhotovení („žalobca je notár“).\nNásledne žalobca citoval viacero odsekov zo svojej žaloby, ktoré obsahovali námietku zmätočnosti\nvýroku, ktorý žalobcu postihol aj oslobodil za to isté konanie, námietku, že rozhodnutie neobsahuje\nriadne odôvodnenie, aj námietku nezohľadnenia materiálneho korektívu. Týmito námietkami sa správny\nsúd riadne nezaoberal, čím je naplnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ďalej\nsprávnemu súdu vytkol aj nesprávne právne posúdenie [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] v otázke, či\nzmätočnosť výroku mohla ovplyvniť postavenie žalobcu. K tomu odkázal na judikatúru k ustanoveniu §\n371 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorej pri posudzovaní, či vada ovplyvnila postavenie obvineného,\nnemožno vychádzať len z hroziacej trestnej sadzby. Zmätočnosť výroku rozhodnutia je vadou, kvôli\nktorej mal správny súd zrušiť rozhodnutie žalovaného.\n7. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. K formulácii výroku rozhodnutia odkázal na svoj\nskôr predstavený názor, že postupoval analogicky podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Zdôraznil\nvšak, že podľa § 195 SSP sa na správne trestanie majú použiť len niektoré zásady trestného práva\n(napr. zásada legality, subsidiarity, zákazu retroaktivity, ne bis in idem, prezumpcie neviny). Ani doktrína\nnežiada, aby sa použili všetky trestnoprávne teórie, ich použitie je možné len analogicky, ak sú na to\nsplnené podmienky. Už správny súd považoval použitie Trestného poriadku žalovaným za reštriktívne,\nale nevidel v tom inú než formálnu vadu. Aj keby sa výrok o oslobodení z rozhodnutia vypustil,\nstále by v ňom zostal výrok o zodpovednosti žalobcu. Správne delikty sú postihované bez ohľadu na\nzavinenie, a preto nebolo potrebné vo výroku vyjadrovať zavinenie, s čím sa stotožnil aj správny súd.\nRovnako sa správny súd dostatočne zaoberal otázkou vymedzenia jednotlivých znakov deliktu vo výroku\nrozhodnutia. Žalovaný ďalej dostatočne prihliadol na doterajší bezproblémový výkon znaleckej činnosti.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov a nad ich rámec v\nmedziach dôvodov ustanovených § 195 SSP (§ 453 ods. 2 SSP).\n9. Kasačný súd sa na úvod nestotožňuje s námietkami žalobcu, že rozsudok správneho súdu je\nnedostatočne odôvodnený. Podľa § 139 ods. 2 SSP sa totiž v odôvodnení rozsudku uvedie stručný\npriebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie\nargumentov žalobcu a žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,\nprípadne sa odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Podľa ustálenej judikatúry požiadavku na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden čiastkový\nargument účastníka konania. Takisto sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam\núčastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč\nsenátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a\n\nIV. ÚS 247/2023). Odkaz správneho súdu na povahu žalobcu ako „notára“ je celkom zjavne chybou v\npísaní, ktorá nemá žiaden vplyv na správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n10. Na námietku žalobcu o údajnej zmätočnosti výroku rozhodnutia správny súd odpovedal v ods. 74\nsvojho rozsudku, v ktorom pripustil, že konanie žalobcu predstavovalo jeden skutok, malo však v sebe\nviacnásobné porušenie zákona. Ak ho žalovaný spod jedného porušenia oslobodil, postupoval síce\nneštandardne; správny súd však túto neštandardnosť považoval len za formálnu vadu, ktorá nemá viesť\nk zrušeniu rozhodnutia. Na námietku o nedostatkoch výroku správny súd dostatočne jasne odpovedal v\nods. 61 až 63, v ktorých zhrnul, aký je zmysel a účel výroku, čo musí obsahovať a dospel k záveru, že\nvýrok preskúmavaného rozhodnutia týmto náležitostiam vyhovuje. Je pravdou, že správny súd výslovne\nneriešil „absenciu právnej vety“, z uvedených úvah je však zrejmé, že jej absenciu nepovažoval za\nprekážku správnosti a zrozumiteľnosti výroku. Napokon, ani sám žalobca v kasačnej sťažnosti bližšie\nnevysvetľuje, čo vlastne onou „právnou vetou“ rozumie a prečo by jej absencia mala mať za následok,\nže výrok rozhodnutia nezodpovedá náležitostiam, na ktoré odkázal správny súd. Konečne, správny súd\nv ods. 70 odkázal na to, že ukladaním sankcie v rámci zákonom prípustných druhov a výmer žalovaný\nvykonával správnu úvahu, ktorú sú môže preskúmať len obmedzene. Zároveň už v ods. 69 zrozumiteľne\nvysvetlil, že žalovaný doterajší bezproblémový priebeh výkonu znaleckej činnosti vyhodnotil tým, že\nžalobcovi neuložil prísnejšie sankcie. Podľa správneho súd sú tieto odpovede správneho súdu na\nargumenty žalobcu dostatočné z hľadiska § 139 ods. 2 SSP, ale aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovaného, ktorými bola žalobcovi ako\nznalcovi uložená pokuta za vymedzené nedostatky v jeho znaleckej činnosti podľa § 27 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018. Podľa § 32 cit. zák. sa na konanie podľa\ntohto zákona vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Spr. por. musí výrok rozhodnutia obsahovať\nrozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Citované\nustanovenie bližšie nevymedzuje ďalšie náležitosti, ktoré by muselo obsahovať rozhodnutie o správnom\ndelikte. Judikatúra, na ktorú odkázal správny súd (porov. ods. 61 a 62 napadnutého rozsudku), dovodila,\nže výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta,\nčasu a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu,\naby nemohol byť zamenený s iným.\n12. Žalobca v kasačnej sťažnosti síce namieta, že výrok rozhodnutia žalovaného je zmätočný, pretože\nkonanie žalobcu tvorila jeden skutok a nebolo možné ho z jedného skutku zároveň oslobodiť a uložiť mu\nzaň sankciu. V správnej žalobe však žalobca tento svoj záver neoprel o žiadne konkrétne ustanovenie\nprávneho predpisu, ustálenú judikatúru alebo doktrínu. Žalobca nevysvetlil, prečo jeho konanie malo byť\njedným skutkom a prečo nedostatok, z ktorého bol nakoniec oslobodený, nemohol tvoriť samostatný\nskutok. Žalobca by sa tu zrejme mohol oprieť o judikatúru trestných súdov k Trestnému poriadku,\nako však žalovaný správne upozorňuje vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, v takom prípade by musel\nvysvetliť, prečo by práve tieto ustanovenia Trestného poriadku mali byť subsidiárne použiteľné aj v\nsprávnom trestaní podľa § 195 SSP. Nič také však žalobca neurobil ani v správnej žalobe, ani v kasačnej\nsťažnosti.\n13. Vymedzením „skutku“ vo výroku rozhodnutia sa zaoberá Trestný poriadok pri úprave náležitostí\nrozsudku (§ 163 ods. 3 TP), ale najmä v súvislosti so zachovaním totožnosti skutku medzi obžalobou a\nrozhodnutím súdu o nej (porov. § 378 ods. 1 TP). Podľa judikatúry k týmto ustanoveniam podstata skutku\nje určená účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z\nhľadiska trestného práva hmotného (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Totožnosť skutku je tak zachovaná v prípade úplnej zhody konania\na následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom\nkonaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to\nza predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Súd musí prihliadať na tie zmeny\nskutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania, a odchýliť sa od skutkového deja uvedeného v\nobžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú\nniektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým\nspôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (porov. uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 TdoV 19/2011).\n14. Z uvedenej judikatúry tak predovšetkým vyplýva, že drobné zmeny v priebehu skutkového deja,\nzistenie nových skutočností počas dokazovania alebo, naopak, nezistenie určitých skutočností, ktoré\nsú obsiahnuté v opise skutku v obžalobe, nemenia totožnosť skutku. To sa potom prejavuje tak, že\nsúd vo výroku svojho rozsudku len vypustí príslušné okolnosti (skutočnosti) bez toho, aby z neho\n\nosobitne oslobodzoval. Na druhej strane však ani z Trestného poriadku, ani z judikatúry najvyššieho súdu\n(trestného kolégia) nevyplýva, že by prípadný nadbytočný oslobodzujúci výrok v týchto prípadoch mal\nbyť vadou, ktorá by mala za následok zmätočnosť celého rozsudku súdu a mala by nevyhnutne viesť aj k\nzrušeniu jeho odsudzujúcej časti (porov. v tomto smere napr. uznesenie sp. zn. 1 TdoV 3/2018, v ktorom\nnajvyšší súd akceptoval ako nápravu takéhoto pochybenia len zrušenie príslušného oslobodzujúceho\nvýroku bez náhrady).\n15. Žalobca sa opakovane snažil argumentovať, že táto vada spôsobuje zmätočnosť rozsudku, lebo\nuloženie sankcie a zároveň aj oslobodenie sa týkajú „toho istého skutku“. Aj pokiaľ by sa akceptovalo,\nže vyššie opísané zásady posudzovania (totožnosti) skutku v Trestnom poriadku sa majú použiť aj\npre iné správne delikty (napríklad správne delikty podľa § 27 zákona č. 382/2004 Z. z.), nerobilo\nby to rozhodnutie žalovaného zmätočným. Žalobca totiž celkom zreteľne prehliada, že slovný opis\nkonania žalobcu, za ktoré sa mu ukladá sankcia, a jeho konania, z ktorého bol oslobodený, nevykazuje\nžiadnu identitu. Žalobca bol (I.) uznaný vinným okrem iného z toho, že nedodržal predpísanú osnovu\nznaleckého posudku tým, že sa dopustil istých pochybení na jeho titulnej strane, v jeho tele a znaleckej\ndoložke. Oslobodený (II.) však bol z nedodržania tejto osnovy tým, že nepripojil odtlačky znaleckej\npečiatky. Nepripojenie pečiatky je celkom zreteľne úplné iná skutočnosť než chyby v titulnej strane,\ntele posudku a znaleckej doložke. Vo výsledku teda nie je potrebné riešiť komplikovanú otázku, či tieto\nskutočnosti tvorili súčasť jedného skutku alebo boli samostatnými skutkami a či vyššie uvedené zásady\npre posudzovanie a rozhodovanie o jednotnosti skutkov platia aj pre správne trestanie (na základe § 195\nSSP). Celkom zjavná odlišnosť opísaných skutočností v oboch výrokoch prvostupňového rozhodnutia\nvylučuje akúkoľvek pochybnosť o tom, za čo bol žalobca postihnutý a spod čoho bol oslobodený. Zároveň\nje celkom zrejmé, že obe konania sú vymedzené celkom odlišnými okolnosťami. Žalobcove argumenty\ntak nijako nepodvrátili záver správneho súdu, že táto vada môže byť nanajvýš formálnou, ktorá nemohla\nmať nijaký vplyv na jeho postavenie v konaní. Preto neopodstatňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného.\nIV.\nZáver\n16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu\nnie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n17. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok\nna náhradu trov priznal.\n18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 471/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:23ad0b7b-3abc-45ad-b05e-29857abcbda4", "datum": "2024-09-19", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/61/2018", "guid": "d5018774-872b-43e4-9329-2be7e0a2efd1:9648353e-dfcd-4d15-ace0-b652a16b7932", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ba46f98-54fb-4389-9451-56b5d426e40e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 305/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 305/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1"}, {"guid": "ussr:8091b551-f9fd-4835-aeda-910014c7c3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.337.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.337.2023.1"}, {"guid": "ussr:4e88d81d-dea0-4a6b-9256-6406d88aa227", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.279.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.279.2023.1"}, {"guid": "ussr:d093bcf3-7e66-4054-bffc-e927513d5005", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.247.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 247/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 247/2023 z 9. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.247.2023.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:23ad0b7b-3abc-45ad-b05e-29857abcbda4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.471.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.471.2024.1"}]}