{"guid": "8e397e84-fc83-4240-9b39-fed2530a1a13:b7d65c08-a08f-4111-9d9a-bf36a0b9c2eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "spisova_znacka": "19SVs/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 19SVs/4/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "identifikacne_cislo": "1016201881", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466", "nazov": "§ 466 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7d65c08-a08f-4111-9d9a-bf36a0b9c2eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n19SVs/4/2023\n1016201881\n27. 03. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka, prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha,\nPhD., JUDr. Petry Príbelskej, PhD., JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD.\na JUDr. Mariána Trenčana (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO\na.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, právne zastúpeného JUDr.\nEmíliou Kosibovou, advokátkou, Hraničná 13, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1401559/2016 zo dňa 3. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/227/2016-153 zo dňa 21. novembra 2019, na základe\npostúpenia veci veľkému senátu uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžfk/17/2020 zo dňa 30. marca 2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/227/2016-153 zo dňa 21. novembra 2019 s a z r u š u\nj e a v e c sa v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 576598/2016 z 27.\napríla 2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej „Daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 6.195,07 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej\n„daň“ či „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2009.\n2. Správca dane vyrubenie rozdielu dane odôvodnil okrem iného tým, že žalobca v šiestich prípadoch\npredaja ojazdených motorových vozidiel fyzickým osobám v zdaňovacom období august 2009 uviedol\nna odberateľských faktúrach, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“), s poznámkou „mimo\nDPH“, pričom však žalobca nadobudol tieto autá od rakúskeho dodávateľa BCA Autoaktionen GmbH,\nktorý deklaroval, že ide o intrakomunitárne dodanie, a aj na dodávateľských faktúrach bolo uvedené, že\nide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ. Nakoľko dodávateľ použil tzv. bežný režim zdanenia, žalobca\npodľa správcu dane nadobudol vozidlá v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 11 zákona o\nDPH, preto pri následnom predaji nemohol uplatniť osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH.\nZ informácií od orgánov rakúskej daňovej správy zistených prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú\nvýmenu informácií z rokov 2010 a 2011 vyplynulo, že v roku 2009 tento dodávateľ dodal žalobcovi autá,\npričom uskutočnené transakcie nepodliehali osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare.\nSprávca dane uzavrel, že žalobca porušil § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona\no DPH.\n\n3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1401559/2016 z 3. augusta 2016 (ďalej\n„preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa vysporiadal so všetkými\nodvolacími námietkami žalobcu a v podstate sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi správcu\ndane.\n4. K žalobcom namietanému neúčelnému prerušeniu daňovej kontroly, dôsledkom ktorého malo byť\nprekročenie maximálnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca\ndane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej „MVI“) do\niného členského štátu (Českej republiky) na preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok ojazdených\nmotorových vozidiel od dodávateľa z iného členského štátu. Poukázal na to, že aj na základe odpovede\nz MVI správca dane zistil, že česká spoločnosť KAPITAL SYSTEM s.r.o. vykázala dodávky ojazdených\nautomobilov žalobcovi v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne dodanie tovaru, pričom žalobca ich\nnevykázal ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (§ 11 zákona o DPH), lež ako nákup\ntovaru v osobitnom režime zdaňovania (§ 66 zákona o DPH). Keďže správcovi dane podľa žalovaného\nnebolo jasné, prečo spoločnosť KAPITAL SYSTEM s.r.o. postupovala týmto spôsobom, a žalobca naviac\nuviedol nepostačujúce vyjadrenie týkajúce sa prepravy tohto tovaru, žalovaný nesúhlasil so žalobcom v\ntvrdení, že správca dane prostredníctvom MVI požadoval taký druh informácií, ktoré sú bezpredmetné a\nnemohli žiadnym spôsobom prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nv kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom\nč. k. 1S/227/2016-153 z 21.11.2019 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie i\nprvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Taktiež priznal žalobcovi právo\nna náhradu trov konania.\n6. Správny súd vo svojich záveroch poukázal na zistenia, ktoré vyplynuli z odpovedí rakúskej\ndaňovej správy z 13.07.2010 a z 08.03.2011 na medzinárodné dožiadania tunajšieho správcu dane\nvo vzťahu k nadobudnutiam tovaru od rakúskeho dodávateľa, ktoré boli urobené počas daňovej\nkontroly za iné zdaňovacie obdobia, pričom tieto informácie podľa súdu iba potvrdili, čo dodávateľ vo\nfaktúrach jasne deklaroval, teda v akom režime zdanenia dodával tovar. Správny súd vyhodnotil postup\nsprávcu dane v súvislosti s prerušením daňovej kontroly a ďalším dožiadaním do Českej republiky za\nneefektívny a nadbytočný s tým, že jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá\nneodôvodnene zaťažovala daňový subjekt (žalobcu).\n7. Správny súd so zreteľom na zásadu zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu\ndane voči kontrolovanému daňovému subjektu dospel k záveru, že správca dane nedodržal maximálne\nprípustnú dĺžku trvania daňovej kontroly, pričom zároveň zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané,\nže by žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. neposkytol mu primeranú súčinnosť. Podľa\nsúdu neexistoval žiadny zákonný dôvod na takmer rok a pol trvajúce prerušenie daňovej kontroly,\nktoré považoval za nezákonné, v dôsledku čoho sa o túto dobu lehota na ukončenie daňovej kontroly\nnepredĺžila. Z uvedených dôvodov mal za to, že protokol z takejto daňovej kontroly je nezákonne\nzískaným dôkazným prostriedkom, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenia\n8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobu zamieta.\n9. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť tvrdením, že správny súd posúdil nesprávne primeranosť\ndĺžky prerušenia daňovej kontroly. Zotrval na svojom stanovisku, že lehota na vykonanie daňovej\nkontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola zachovaná a mal za to, že správca dane zaslal\nžiadosť o MVI do iného členského štátu EÚ (Českej republiky) na preverenie skutočností týkajúcich sa\ndodávok ojazdených motorových vozidiel opodstatnene a v súlade so zákonom, keďže žalobca uviedol\nnepostačujúce vyjadrenie týkajúce sa tejto transakcie.\n10. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa § 61 ods. 5\nDaňového poriadku neplynú, teda lehota na vykonanie daňovej kontroly sa predlžuje o čas prerušenia\ndaňovej kontroly. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku prerušenia daňovej kontroly, sťažovateľ tvrdil, že správca\ndane sa riadil ustanovením § 61 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane pokračuje\nv daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli\n\ndôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2 cit. ustanovenia.\nSprávca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje do dňa\nobdržania odpovede na žiadosť o MVI, pričom po obdržaní tejto odpovede dňa 15. júna 2015 pokračoval\nv daňovej kontrole.\n11. Sťažovateľ upozornil, že správny súd nesprávne poukazoval na zákon č. 442/2012 Z. z. o\nmedzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ č. 2011/16\nzo dňa 15.02.2011, pretože táto sa na oblasť DPH podľa článku 2 bod 2 smernice nevzťahuje.\nAdministratívnu spoluprácu členských štátov proti podvodom v oblasti DPH upravuje Nariadenie (EÚ)\nč. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty\n(ďalej „nariadenie č. 904/2010“), ktorého lehoty sú určené pre orgán, ktorý je požiadaný o vybavenie\nmedzinárodného dožiadania, ale nie sú lehotami, ktoré stanovujú lehotu na prerušenie daňovej kontroly\nvykonávanej žiadajúcim orgánom. Sťažovateľ sa odvolal aj na judikatúru kasačného súdu (Najvyššieho\nsúdu SR), v zmysle ktorej je možnosť prerušenia daňovej kontroly v justičnej praxi súdov v rámci\nsprávneho súdnictva plne akceptovaná (rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012, sp. zn.\n2Sžf/18/2014 z 23.03.2016).\n12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie, pričom sa stotožnil s posúdením\nveci správnym súdom. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutí finančných orgánov boli informácie\ntýkajúce sa obchodov s rakúskym dodávateľom v roku 2009. K zisteniam získaným na základe žiadosti\no MVI do Českej republiky, podľa ktorých česká spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. vykázala dodávky\nvozidiel žalobcovi v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne dodanie tovaru, zatiaľ čo žalobca ich vykázal\nv režime osobitnej úpravy zdaňovania, žalobca znovu uviedol, že to bol pôvodne český dodávateľ, kto od\nžalobcu nadobudol ojazdené motorové vozidlá v režime osobitnej úpravy zdaňovania podľa § 66 zákona\no DPH. Následne došlo zo strany českého dodávateľa k predaju týchto vozidiel späť žalobcovi, pričom\nbolo možné uplatniť len režim osobitnej úpravy zdaňovania, nie režim intrakomunitárneho dodania\ntovaru. Ani z prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, z akých dôvodov správca dane\npotreboval informácie z Českej republiky a v akom smere mohla byť odpoveď rozhodujúca. Nedostatok\nodôvodnenia v tomto smere vyčítal žalobca aj preskúmavanému rozhodnutiu. Poukázal i na obsah\nprotokolu z daňovej kontroly, kde na s. 3 správca dane uvádza, že z odpovede na žiadosť o MVI\nnevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku daňových povinností za kontrolované zdaňovacie\nobdobia.\n13. Žalobca tvrdil, že poskytol správcovi dane všetku súčinnosť ohľadom obchodov s českým\ndodávateľom. Napokon zdôraznil, že lehoty uvedené v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 je potrebné\nposudzovať podľa preambuly nariadenia v tom zmysle, že ide o maximálne a neprekročiteľné lehoty.\nIV. Postúpenie veci veľkému senátu\n14. Uznesením sp. zn. 3Sžfk/17/2020 zo dňa 30. marca 2023 senát 2S Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „senát 2S“ alebo „predkladajúci senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) postúpil vec na prejednanie a\nrozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „veľký senát“), keď\ndospel k právnemu názoru, že obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú\nžiadosť o MVI nemá vplyv na účelnosť využitia tohto postupu správcom dane a na zákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly za týmto účelom, ďalej že trvanie prerušenia daňovej kontroly nie je viazané na lehoty\npodľa čl. 10 nariadenia č. 904/ 2010, a napokon že správca dane v okolnostiach prípadu daňovej\nkontroly na DPH vykonanej u žalobcu za mesačné zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august,\nseptember, november a december 2009 neprekročil maximálnu lehotu daňovej kontroly. Tento názor sa\nodlišuje od právnych názorov, ktoré už boli vyjadrené v rozhodnutiach kasačného súdu o obdobných\nkasačných sťažnostiach žalovaného proti rozsudkom správneho súdu vydaným v konaniach o súdnom\nprieskume rozhodnutí vo veci vyrubenia rozdielu dane žalobcovi za iné zdaňovacie obdobia (rozsudky\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/29/2019 z 02.06.2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201880.1,\nsp. zn. 4Sžfk/37/2019 z 06.10.2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201883.1, sp. zn. 10Sžfk/56/2019 z\n24.11.2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201877.1, a naposledy Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 8Sžfk/52/2019 z 28.06.2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:1016201879.2 - ďalej „odlišné rozhodnutia“).\nKasačný súd odlišnými rozhodnutiami všetky kasačné sťažnosti zamietol s prakticky totožným\nodôvodnením.\n15. V ostatnom rozsudku sp. zn. 8Sžfk/52/2019 z 28. júna 2022 kasačný súd okrem iného konštatoval,\nže „ ... z odpovede na žiadosť o MVI nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku daňových\npovinností uvedených v daňových priznaniach k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia...“; „...\n\nskutočnosti zisťované správcom dane žiadosťou o MVI ... sa netýkali obchodných transakcií žalobkyne v\nkontrolovanom zdaňovacom období september 2009 dodávateľa BCA Autoauktionen GmbH Rakúsko.“;\n„Nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak správca dane nevykoná medzinárodné výmeny informácií v lehote\nurčenej Nariadením Rady EÚ č. 904/2010..“\n16. Vzhľadom na to, že názor predkladajúceho senátu sa v naznačenom rozsahu odlišuje od právnych\nnázorov iných senátov kasačného súdu, ktoré boli vyjadrené v označených rozhodnutiach kasačného\nsúdu, považoval veľký senát zákonné podmienky podľa § 22 1 písm. a) a § 466 ods. 1 vety prvej SSP\npre postúpenie veci a založenie právomoci veľkého senátu za splnené.\n\nV. Posúdenie veci veľkým senátom kasačného súdu\n17. Keďže otázka predložená v postupujúcom uznesení bola jediným vecným sťažnostným bodom\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu, a teda povaha veci pripúšťala rozhodnúť\nveľkému senátu vo veci samej, preskúmal veľký senát napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných\nbodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP), spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n18. Po oboznámení sa so súdnym i administratívnym spisom v prejednávanej veci veľký senát\nkonštatuje, že správca dane rozhodnutím zo dňa 18.12.2013 (právoplatným dňa 20.12.2013) prerušil\ndaňovú kontrolu začatú dňa 15.07.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI do Českej republiky. V\nodôvodnení rozhodnutia o prerušení správca dane uviedol len to, že je potrebné preveriť dodávky\ntovaru z iného členského štátu. V príslušnom tlačive adresovanom dožiadanej daňovej správe slovenský\nsprávca dane zaznamenal, že česká spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. vykázala podľa údajov zo\nsystému VIES intrakomunitárne dodávky ojazdených automobilov pre žalobcu, avšak žalobca deklaruje\nnákup tovaru v osobitnom režime zdaňovania a tvrdí, že pôvodne predal všetky autá spoločnosti\nKAPITAL SYSTEM, s.r.o. a že ide o spätný odpredaj týchto vozidiel. Preto sa správca dane pýtal, :\n1. či skutočne boli predmetom predaja ojazdené automobily, 2. v akom režime zdaňovania bol tento\ntovar dodaný, 3. či spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. vystavila faktúry za predaj predmetných vozidiel\na 4. z akého dôvodu došlo k spätnému odpredaju vozidiel. Česká daňová správa odpovedala po\npiatich urgenciách slovenskej strany až v júni 2015 v tom zmysle, že napriek opakovaným výzvam sa\npožadované informácie nepodarilo zistiť, pretože spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. od apríla 2015\nna výzvy tamojšieho správcu dane nereaguje. Správcovi dane boli zaslané len faktúry žalobcu z obdobia\n9-11/2009 prijaté českou spoločnosťou za predaj použitých vozidiel (s poznámkou o zdaňovaní podľa\n§ 66 zákona o DPH), a tiež niektoré faktúry z obdobia 9-11/2009 vystavené spoločnosťou KAPITAL\nSYSTEM, s.r.o. žalobcovi za predaj použitých vozidiel (s nulovou daňou). Viaceré z nich sa týkali tých\nistých vozidiel, pričom cena za spätné odkúpenie vozidla žalobcom bola vždy nižšia ako predajná cena.\n19. Správca dane upovedomil žalobcu oznámením zo 17.06.2015 o pokračovaní v daňovej kontrole a\ndňa 19.11.2015 mu doručil protokol z daňovej kontroly z 13.11.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie k\nprotokolu, čím bola daňová kontrola skončená (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku). V rozhodnutí\nzo dňa 27.04.2016 o vymeraní rozdielu dane správca dane k okolnostiam prerušenia daňovej kontroly\nuviedol, že prostredníctvom žiadosti o MVI preveroval dodávateľsko-odberateľský vzťah, v ktorom\nžalobca vystupoval ako odberateľ a spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. ako dodávateľ, nie naopak.\nKonštatoval, že česká spoločnosť vykázala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (okrem augusta\n2009) dodávky pre žalobcu v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne, avšak žalobca ich evidoval ako\nnákup tovaru v osobitnom režime zdaňovania. To viedlo správcu dane k potrebe preveriť predmetné\ndodávky prostredníctvom žiadosti o MVI.\n20. Z uvedeného plynie, že žiadosť o MVI bezpochyby smerovala k objasneniu okolností právneho\nrežimu zdaňovania použitých motorových vozidiel, ktoré žalobca nadobudol od uvedeného českého\ndodávateľa bez dane (spätným odkúpením) a predával konečným spotrebiteľom s uplatnením\nosobitného režimu DPH. Išlo teda o podobné preverovanie, aké správca teda urobil počas\npredchádzajúcej daňovej kontroly zaslaním žiadostí o MVI rakúskej daňovej správe v súvislosti s\nrežimom zdaňovania použitých motorových vozidiel dodaných spoločnosťou BCA Autoaktionen GmbH.\nPotrebu objasnenia okolností transakcie pre účely zdanenia zaiste podporilo aj žalobcom zrozumiteľne\nnevysvetlené dodanie a následné odkúpenie vozidiel od spoločnosti KAPITAL SYSTEM, s.r.o. Hoci sa\ndá diskutovať o vhodnosti otázok položených českej daňovej správe, možno konštatovať, že predmetom\nžiadosti boli informácie, ktoré mohli byť užitočné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu za iné\n\nkontrolované zdaňovacie obdobia v rámci tej istej daňovej kontroly. Správcovi dane nemožno vytýkať\ndĺžku trvania prerušenia kontroly, keďže na postup dožiadaného daňového orgánu v Českej republike\nnemal vplyv a o urýchlenie odpovede sa usiloval v rámci svojich možností zaslaním piatich urgencií.\nTu treba poznamenať, že ani žalobca počas prerušenia daňovej kontroly neinicioval žiadne právne\nkroky smerom k preskúmaniu zákonnosti a primeranosti postupu správcu dane. Fakt, že správca dane\nnapokon nezískal z MVI v podstate žiadne ďalšie informácie okrem tých, ktorými už disponoval, nemohol\nv čase podania žiadosti o MVI predvídať. Samotný český daňový orgán ako dôvod neposkytnutia\nvšetkých vyžiadaných informácií označil skutočnosť, že spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. prestala\ns daňovou správou spolupracovať.\n21. Veľký senát konštatuje, že záver správneho súdu, podľa ktorého bolo prerušenie daňovej kontroly\nz dôvodu podania žiadosti o MVI nezákonné a neúčelné a dĺžka trvania prerušenia bola neprimeraná,\npretože z odpovede na žiadosť nevyplynuli informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti\nžalobcu v posudzovanom zdaňovacom období, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nÚčelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda\nokruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu\nEÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité\nje, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie\nrelevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na\nprerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery\nboli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii,\nje nesprávne. Nemožno totiž vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému\norgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti\ndôjde k zmene skutkových zistení a preto sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. To však\nuž je vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia, nie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly.\n22. Žiadosti o MVI sú zväčša predkladané na overenie správnosti, hodnovernosti a úplnosti dokladov\npredložených kontrolovaným daňovým subjektom, ktoré sú neúplné alebo o ktorých sú na základe iných\núdajov a informácií získaných správcom dane objektívne pochybnosti. Platí, že postup správcu dane pri\nzisťovaní skutkového stavu musí byť vždy efektívny, má šetriť práva kontrolovaného daňového subjektu\na zasahovať do nich len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre náležité obstaranie skutkových zistení pre\nrozhodnutie o daňovej povinnosti (por. napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 569/2022\nzo 7. februára 2023, sp. zn. IV. ÚS 601/2022 z 9. marca 2023). To platí aj pri uvažovaní o potrebe\npreverovania skutočností prostredníctvom MVI a pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly za týmto\núčelom. Napriek tomu, že počas trvania prerušenia nedochádza k zasahovaniu do individuálnej sféry\nkontrolovaného daňového subjektu úkonmi správcu dane, pretrváva právna neistota daňového subjektu\no výsledku daňovej kontroly i jeho finančná záťaž v prípade zadržaného nadmerného odpočtu DPH (por.\nnález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016).\n23. Ak správca dane usúdi, že vnútroštátne šetrenia nestačia a sú potrebné informácie od zahraničnej\ndaňovej správy, mal by v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať aspoň zahraničného dodávateľa/\nodberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel\nvyhodnotiť účelnosť MVI a prípadne sa domáhať preskúmania efektívnosti tohto postupu. Kasačný súd\nsi je vedomý obmedzení v prístupe daňového subjektu k informáciám pri nazeraní do písomností, na\nzáklade ktorých sa vykonáva dožiadanie (§ 23 ods. 1 Daňového poriadku), avšak je toho názoru, aspoň\nrámcová informácia v naznačenom rozsahu obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej\nkontroly pre podanie žiadosti o MVI je nevyhnutná pre zabezpečenie ústavného práva kontrolovaného\ndaňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Treba povedať, že tak ako v\npredmetnej veci, aj v iných podobných prípadoch daňové úrady zdôvodňujú rozhodnutia o prerušení\ndaňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI veľmi stroho a všeobecne, čo prispieva k právnej neistote\nna strane daňového subjektu, k nedostatočnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj\nmožnosti daňového subjektu iniciovať preskúmanie opodstatnenosti trvania prerušenia i samotnej\ndaňovej kontroly.\n24. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola bola v prejednávanom prípade\nvykonávaná za viaceré mesačné zdaňovacie obdobia a rozhodnutím správcu dane zo dňa 18.12.2013\nbola prerušená ako taká, s účinkami na všetky kontrolované mesiace. Keďže v mesiaci august\n2009, ktorého sa preskúmavané rozhodnutie týka, neboli predmetom posudzovania obchody s českou\nspoločnosťou KAPITAL SYSTEM, s.r.o., objektívne nemohla mať žiadosť o MVI ani odpoveď českej\nstrany vplyv na skutkové zistenia patriace k zdaňovaciemu obdobiu august 2009. Ak sa však žiadosťou\no MVI zisťujú informácie potrebné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti len za niektoré z viacerých\n\nzdaňovacích období, ktorých sa daňová kontrola týka, potom je treba považovať prerušenie daňovej\nkontroly za opodstatnené, za predpokladu, že sa požaduje taký druh informácií, ktorý bezprostredne\nsúvisí s daňovou kontrolou a nezisťujú sa informácie opakovane alebo po častiach (por. napr.\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21. februára 2019, sp. zn.\n5Sžf/15/2016 z 30. mája 2017, sp. zn. 4Sžfk/53/2018 z 2. júla 2019, a tiež Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 370/2020 zo dňa 25. augusta 2020, body 33 až 35).\n25. Kasačný súd pripomína, že otázku zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že\nfinančná správa členského štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o MVI, nedodrží\nlehotu 3 mesiace na vybavenie žiadosti, vyriešil Súdny dvor EÚ v rozhodnutí z 30. septembra 2021\nC-186/20 vo veci HYDINA SK, EU:C:2021:786, keď uzavrel, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ)\nč. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje\nlehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom\nžiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované\nv rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Lehoty stanovené\nnariadením č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu\ninformácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo\nväzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide\no lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality\nna strane kontrolovaného daňového subjektu.\nVI. Záver\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa veľký senát stotožnil s názorom predkladajúceho senátu\na dospel k záveru, že:\n- pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je\npotrebné vychádzať z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií;\n- obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o medzinárodnú\nvýmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly;\n- trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2021\nC-186/20 vo veci HYDINA SK nie je viazané na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010.\n27. Veľký senát konštatuje, že správca dane v okolnostiach prípadu neprekročil maximálnu jednoročnú\nlehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá počas trvania prerušenia neplynula. Z tohto hľadiska\nvychádza napadnutý rozsudok správneho súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g) SSP). Preto postupoval veľký senát kasačného súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a rozsudok\nsprávneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom posúdi zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného v medziach ostatných žalobných bodov a svoje závery riadne odôvodní, pričom bude\nviazaný právnym názorom veľkého senátu kasačného súdu (§ 469 SSP).\n28. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.\n29. Toto rozhodnutie prijal veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 7 : 0.\nÚčelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda\nokruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu\nEÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom s získaniu optimálnych informácií, dôležité\nje, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie\nrelevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na\nprerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery\nboli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii,\nje nesprávne.\nAk sa žiadosťou o MVI zisťujú informácie potrebné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti len za\nniektoré z viacerých zdaňovacích období, ktorých sa daňová kontrola týka, potom je treba považovať\nprerušenie daňovej kontroly za opodstatnené, za predpokladu, že sa požaduje taký druh informácií, ktorý\nbezprostredne súvisí s daňovou kontrolou a nezisťujú sa informácie opakovane alebo po častiach.\nAk správca dane usúdi, že vnútroštátne šetrenia nestačia a sú potrebné informácie od zahraničnej\ndaňovej správy, mal by v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať aspoň zahraničného dodávateľa/\nodberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel\nvyhodnotiť účelnosť MVI a prípadne sa domáhať preskúmania efektívnosti tohto postupu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/227/2016", "guid": "1d3ca4a5-6e81-46b2-8c49-c0dc901cc3cd:a13063c0-0ea6-49ea-a51a-101c85fde1a5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}