{"guid": "7f7b09d3-e499-414a-a693-b4affaa1bae1:2ea441a7-1578-4801-b8f8-d2fbb9cc224f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201876.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/26/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/26/2020 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. 1Sžfk/26/2020, ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201876.1", "identifikacne_cislo": "1016201876", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Juraj Vališ", "sudca_id": 976, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-juraj-valis-976", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ea441a7-1578-4801-b8f8-d2fbb9cc224f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201876.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201876.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/26/2020\n1016201876\n30. 05. 2024\nJUDr. Juraj Vališ\nECLI:SK:NSSSR:2024:1016201876.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,\nLL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej\nveci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47 918\n101, právne zastúpeného JUDr. Emíliou Kosibovou, advokátkou so sídlom Hraničná 13, Bratislava, proti\nžalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1400673/2016 zo dňa\n3. augusta 2016, rozhodnutia č. 1401324/2016 zo dňa 3. augusta 2016 a rozhodnutia č. 1402644/2016\nzo dňa 3. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/225/2016-168 zo dňa 14. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/225/2016-168\nzo dňa 14. novembra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 576107/2016 zo\ndňa 27.04.2016 vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“)\nžalobcovi rozdiel dane v sume 1 912,02 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009.\nO odvolaní žalobcu podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným\nrozhodnutím č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 576107/2016 zo\ndňa 27.04.2016 potvrdil.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 675,37 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún\n2009, voči ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15.05.2016, o ktorom odvolaní rozhodol\nžalovaný v poradí druhým preskúmavaným rozhodnutím č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016 tak, že\nrozhodnutie správcu dane č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016 potvrdil.\n3. Správca dane ďalším svojím rozhodnutím č. 576606/2016 zo dňa 27.04.2016 vyrubil podľa § 68 ods.\n5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 689,24 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie november 2009. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný v poradí tretím preskúmavaným\nrozhodnutím č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 576606/2016 zo\ndňa 27.04.2016 opätovne potvrdil.\n\n4. Správca dane vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia apríl, jún\na november 2009 odôvodnil okrem iného tým, že žalobca v prípadoch predaja ojazdených motorových\nvozidiel fyzickým osobám v uvedenom zdaňovacom období uviedol na odberateľských faktúrach, že ide\no osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), s poznámkou „mimo DPH“, pričom však žalobca\nnadobudol tieto autá od rakúskeho dodávateľa BCA Autoaktionen GmbH, ktorý deklaroval, že ide o\nintrakomunitárne dodanie, a aj na dodávateľských faktúrach bolo uvedené, že ide o oslobodenú dodávku\nv rámci EÚ. Nakoľko dodávateľ použil tzv. bežný režim zdanenia, žalobca podľa správcu dane nadobudol\nvozidlá v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 11 zákona o DPH a preto pri následnom predaji\nnemohol uplatniť osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH. Z informácií od orgánov rakúskej\ndaňovej správy zistených prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z rokov 2010\na 2011 vyplynulo, že v roku 2009 dodávateľ BCA Autoaktionen GmbH dodal žalobcovi autá, pričom\nuskutočnené transakcie nepodliehali osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare. Správca\ndane uzavrel, že v mesiacoch jún 2009 a november 2009 žalobca porušil § 69 ods. 1 v nadväznosti na §\n19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o DPH, v mesiaci apríl 2009 správca dane okrem uvedeného konštatoval\ni porušenie § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 20 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a porušenie § 49 ods. 2\npísm. a) zákona o DPH.\n5. K žalobcom namietanému neúčelnému prerušeniu daňovej kontroly, dôsledkom ktorého malo byť\nprekročenie maximálnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca\ndane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej „MVI“) do\niného členského štátu (Českej republiky) na preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok ojazdených\nmotorových vozidiel od dodávateľa z iného členského štátu. Poukázal na to, že aj na základe odpovede\nz MVI správca dane zistil, že česká spoločnosť KAPITAL SYSTEM s.r.o. vykázala dodávky ojazdených\nautomobilov žalobcovi v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne dodanie tovaru, pričom žalobca ich\nnevykázal ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (§ 11 zákona o DPH), ale ako nákup\ntovaru v osobitnom režime zdaňovania (§ 66 zákona o DPH). Keďže správcovi dane podľa žalovaného\nnebolo jasné, prečo spoločnosť KAPITAL SYSTEM s.r.o. postupovala týmto spôsobom, a žalobca naviac\nuviedol nepostačujúce vyjadrenie týkajúce sa prepravy tohto tovaru, žalovaný nesúhlasil so žalobcom v\ntvrdení, že správca dane prostredníctvom MVI požadoval taký druh informácií, ktoré sú bezpredmetné a\nnemohli žiadnym spôsobom prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nv kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.\nII. Konanie pred správnym súdom\n6. Na základe včas na Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) podaných správnych žalôb\nsa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016 (vec\nvedená na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 6S/225/2016), preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\n1401324/2016 zo dňa 03.08.2016 (vec vedená na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 6S/226/2016)\nako i preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016 (vec vedená na\nKrajskom súde Bratislava pod sp. zn. 6S/227/2016).\n7. Správny súd na základe procesnej ekonómie uznesením č. k. 6S/225/2016-147 zo dňa 27.11.2017\nrozhodol o spojení vecí, ktoré napadli do totožného oddelenia 6S tak, že spojil na spoločné konanie veci\nvedené pod sp.zn. 6S/225/2016, sp.zn. 6S/226/2016, sp.zn. 6S/227/2016 s tým, že ďalej budú vedené\npod sp.zn. 6S/225/2016. Uvedený postup správny súd odôvodnil tým, že sa jedná o tri žaloby totožných\núčastníkov konania, ktoré sú obsahovo aj skutkovo identické, odlišujú sa len v zdaňovacom období a v\nsume vyrubeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, preto jedine túto skutočnosť v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol súd jednotlivo. Inak všetky skutkové okolnosti a právne názory vyhodnotil\nsúd pre spojené veci ako jednotné.\n8. Správny súd následne rozsudkom č. k. 6S/225/2016-168 z 14.11.2019 (ďalej „napadnutý rozsudok“)\nzrušil všetky tri preskúmavané rozhodnutia i prvostupňové rozhodnutia bližšie špecifikované v bode\n1 až 3 tohto rozhodnutia a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Taktiež priznal žalobcovi voči\nžalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n9. S poukazom na zistený skutočný stav v súlade s podanou námietkou sa správny súd zaoberal otázkou,\nči bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly u žalobcu za príslušné kontrolované\n\nzdaňovacie obdobia, či postup správcu dane voči daňovému subjektu pri prerušení daňovej kontroly\nzodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) a zároveň, či prerušenie daňovej\nkontroly bolo v súlade so zákonom, t.j. či správca dane v rámci MVI požadoval taký druh informácií, ktoré\nmohli prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty,\nresp. či vyžiadanie týchto informácií bolo účelné. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd\npo zhrnutí priebehu administratívneho konania, zhrnutí podstatných argumentov žalobcu a vyjadrení\nžalovaného konštatoval, že ako dôvodnú vyhodnotil primárnu námietku žalobcu, t.j. že Protokol z daňovej\nkontroly je nezákonne získaným dôkazom, nakoľko správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 daňového\nporiadku, keďže daňová kontrola začala dňa 15.07.2013 a ukončená bola Protokolom z daňovej kontroly\nč. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015, doručeným žalobcovi dňa 19.11.2015, čím trvala 540 dní. Keďže\nesenciálnym dôvodom, pre ktorý súd žalobám žalobcu vyhovel bola skutočnosť, že prerušenie daňovej\nkontroly bolo neúčelné, nedôvodné a v neprimeranej dĺžke, t.j. nebolo vykonané v súlade so zákonom,\nv dôsledku čoho Protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného\ndôkazného prostriedku, podľa vyhodnotia súdu je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Z\ndôvodu hospodárnosti sa správny súd s ostatnými námietkami žalobcu nezaoberal.\n10. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že daňová kontrola začala dňa 15.07.2013\nOznámením o výkone daňovej kontroly č. 9900430/5/3115005/2013/Tah zo dňa 27.06.2013, ukončená\nbola Protokolom z daňovej kontroly č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorý bol doručený žalobcovi\ndňa 19.11.2015, trvala 540 dní. Z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej aj ,,MVI“)\nbola daňová kontrola prerušená od 23.12.2013 do obdržania odpovede na žiadosť o MVI, ktorá odpoveď\nbola zo strany správcu dane 5x urgovaná. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii bola\nzaslaná dožiadaným orgánom dňa 28.05.2015, následne správca dane oznámením č. 945052/2015 zo\ndňa 17.06.2015 upovedomil žalobcu o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly.\n11. Z predmetnej daňovej kontroly bol vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 1670507/2015\nzo dňa 13.11.2015, na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august, september, november, december 2009, za každý mesiac\njednotlivo.\n12. Správny súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že na faktúrach, ktoré správca dane\nzabezpečil pri miestnom zisťovaní (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 500/322/18343/10/FrűM zo dňa\n30.07.2010 a č. 500/322/23239/10/FrűM zo dňa 07.10.2010) sú uvedené skutočnosti ako napr., že\nžalobca nadobudol uvedené osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa BCA Autoauktionen\nGmbH z Rakúska, o čom dodávateľ vyhotovil faktúry, na ktorých uviedol DPH 0% a poznámku, že ide o\noslobodenú dodávku v rámci EÚ a deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru pre žalobcu v období 2.\nštvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES. Napriek tomu\nsprávca dane v žiadosti o medzinárodnú výmenu požadoval potvrdenie uplatňovaného režimu DPH\npri použitom tovare a žiadal uviesť hodnotu dodaného tovaru, ktorú už uviedla zahraničná zdaniteľná\nosoba. Na základe uvedených skutočností správny súd uzatvoril, že uvedený postup správcu dane nebol\nefektívny, bol nadbytočný a tým došlo k neúmernému predĺženiu daňovej kontroly, ktorá nedôvodne\nzaťažila žalobcu.\n13. V ďalšom správny súd vyhodnocoval otázku dodržania zákonnej maximálnej dĺžky trvania daňovej\nkontroly. Obranu žalovaného, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s\ndaňovým poriadkom, odvolávajúc sa i na interný riadiaci akt č. 1/2013/1100204/P z 15.01.2013 - Príkaz\ngenerálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej povinnosti vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Správny súd\nzdôraznil, že keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového\nsubjektu, je povinnosťou daňových orgánov, v prípade jej prerušenia a prekročenia zákonnej lehoty vo\nsvojich rozhodnutiach dôsledne zdôvodniť, aké zistenia vyplynuli z informácií získaných z medzinárodnej\nvýmeny informácií a aký mali tieto zistenia vplyv na konečné posúdenie a rozhodnutie veci. Ak\nrozhodnutia daňových orgánov takéto zistenia - informácie neobsahujú, ako tomu bolo v posudzovanom\nprípade, absentuje v nich zákonná požiadavka riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 daňového\nporiadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.\n14. Správny súd so zreteľom na zásadu zákonnosti a primeranosti zásahov správcu dane voči\nkontrolovanému daňovému subjektu dospel k záveru, že správca dane nedodržal maximálne prípustnú\ndĺžku trvania daňovej kontroly, pričom zároveň konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by\n\nžalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. neposkytoval mu primeranú súčinnosť. Podľa súdu\nneexistoval žiadny zákonný dôvod na takmer rok a pol trvajúce prerušenie daňovej kontroly, ktoré\npovažoval za nezákonné, v dôsledku čoho sa o túto dobu lehota na ukončenie daňovej kontroly\nnepredĺžila. Z uvedených dôvodov mal za to, že protokol z takejto daňovej kontroly je nezákonne\nzískaným dôkazným prostriedkom, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. V prípade, že protokol\npoužitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie z neho vychádzajúce\nje takisto nezákonné.\n15. V závere svojho rozhodnutia správny súd poukázal na konania vedené pod sp.zn. 5S/205/2016,\nsp.zn. 5S/206/2016, sp.zn. 5S/207/2016, sp.zn. 1S/226/2016, sp.zn. 1S/227/2016, v ktorých už bolo\nrozhodnuté, preto súd, keďže išlo o tých istých účastníkov, rovnakú skutkovú a právnu argumentáciu a\nrozdiel bol len v inom zdaňovacom období, odkázal aj na predmetné rozhodnutia totožného správneho\nsúdu.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenia\n16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť zo dňa 08.01.2020, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.\n17. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť tvrdením, že správny súd posúdil nesprávne primeranosť\ndĺžky prerušenia daňovej kontroly a konštatovaním porušenia nielen § 46 ods. 10 daňového poriadku\nako i porušením zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Žalovaný zotrval na svojom\nstanovisku, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku postupom\nsprávcu dane v súvislosti s dĺžkou, resp. dobou prerušenia daňovej kontroly (zaslanie žiadosti o MVI\na následných urgencií na urýchlené vybavenie žiadosti o MVI) bola zachovaná. Argumentoval, že\nsprávca dane zaslal žiadosť o MVI do iného členského štátu EÚ na preverenie skutočností týkajúcich sa\ndodávok ojazdených motorových vozidiel opodstatnene a v súlade so zákonom, keďže žalobca uviedol\nnepostačujúce vyjadrenie týkajúce sa tejto transakcie. Nevyhnutnosť zaslania žiadosti o MVI a dôležitosť\nodpovede žalovaný i správca dane odôvodnili preverením skutočností tak, aby daň bola vyrubená\nsprávne. I keď daňový poriadok prerušenie daňovej kontroly špeciálne neupravuje, ustanovenie § 46\nods. 10 daňového poriadku určuje, že na prerušenie sa primerane použije § 61 daňového poriadku.\nAk je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú, teda lehota na\nvykonanie daňovej kontroly sa predlžuje o čas prerušenia daňovej kontroly. Pokiaľ išlo o samotnú dĺžku\nprerušenia daňovej kontroly, správca dane sa riadil ustanovením § 61 ods. 4 daňového poriadku, podľa\nktorého správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka\ndaňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená\nv odseku 2 cit. ustanovenia. Správca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 18.12.2013\njasne uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje do dňa obdržania odpovede na žiadosť o MVI, pričom\npo obdržaní tejto odpovede dňa 15. júna 2015 pokračoval v daňovej kontrole.\n18. Sťažovateľ tiež argumentoval, že správny súd nesprávne poukazoval na zákon č. 442/2012 Z.\nz. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementoval Smernicu Rady EÚ\nč. 2011/16 zo dňa 15.02.2011, pretože táto sa na oblasť DPH podľa článku 2 bod 2 tejto smernice\nnevzťahuje. Administratívnu spoluprácu členských štátov proti podvodom v oblasti DPH upravuje\nNariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z\npridanej hodnoty (ďalej „nariadenie č. 904/2010“), ktoré lehoty určuje iba pre orgán, ktorý je požiadaný o\nvybavenie medzinárodného dožiadania, nejedná sa o lehoty stanovené na prerušenie daňovej kontroly\nvykonávanej žiadajúcim orgánom.\n19. Sťažovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej je možnosť prerušenia\ndaňovej kontroly v justičnej praxi súdov v rámci správneho súdnictva plne akceptovaná (poukázal na\nrozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012, sp. zn. 2Sžf/18/2014 z 23.03.2016, 8Sžf/33/2014\nz 17.12.2015). Uzatvoril, že daňová kontrola bola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 daňového poriadku\na počas prerušenia daňovej kontroly v súlade s § 61 ods. 5 daňového poriadku lehoty neplynú a je tak\nzrejmé, že dĺžka daňovej kontroly bola plne v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku.\n\n20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 3.3.2020 navrhol jej zamietnutie, stotožniac\nsa s právnym posúdením veci správnym súdom. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutí\nfinančných orgánov boli informácie týkajúce sa obchodov s rakúskym dodávateľom v roku 2009, pričom\nk preverovaniu týchto obchodov zo strany správcu dane došlo opätovne v roku 2013 potom, ako boli\ntieto pôvodne preverované počas miestneho zisťovania konaného správcom dane v období od 24.3.7.10.2010. K zisteniam získaným na základe žiadosti o MVI do Českej republiky, podľa ktorých česká\nspoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. vykázala dodávky vozidiel žalobcovi v súhrnnom výkaze ako\nintrakomunitárne dodanie tovaru, zatiaľ čo žalobca ich vykázal v režime osobitnej úpravy zdaňovania,\nžalobca uviedol, že to bol pôvodne český dodávateľ, kto od žalobcu nadobudol ojazdené motorové\nvozidlá v režime osobitnej úpravy zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH. Následne došlo zo strany\nčeského dodávateľa k predaju týchto vozidiel späť žalobcovi, pričom bolo možné uplatniť len režim\nosobitnej úpravy zdaňovania, nie režim intrakomunitárneho dodania tovaru. Žalobca argumentoval, že\nz rozhodnutia správcu dane nevyplýva, z akých dôvodov potreboval informácie z Českej republiky a v\nakom smere mohla byť odpoveď rozhodujúca a poukázal i na obsah protokolu z daňovej kontroly, kde\nna s. 3 správca dane výslovne uvádza, že z odpovede na žiadosť o MVI nevyplynuli skutočnosti, ktoré\nby mali vplyv na výšku daňových povinností za kontrolované zdaňovacie obdobia.\n21. Žalobca uzatvoril, že poskytol správcovi dane všetku súčinnosť o.i. ohľadne obchodov realizovaných\nso spoločnosťou KAPITAL SYSTEMS, s.r.o., v jeho prípade tak neboli splnené podmienky pre prerušenie\ndaňovej kontroly. Zdôraznil, že lehoty uvedené v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 je potrebné posudzovať\npodľa preambuly nariadenia v tom zmysle, že ide o maximálne a neprekročiteľné lehoty. Doba trvania\ndaňovej kontroly v danom prípade presiahla zákonom ustanovenú maximálnu dĺžku, v dôsledku čoho\nprotokol o výsledku daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, a preto z\nneho vychádzajúce rozhodnutia správcu dane, a tiež aj rozhodnutia žalovaného, sú nezákonné.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n22. Vec bola predložená na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a\nbola jej pridelená spisová značka 1Sžfk/26/2020. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021,\nnadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa\nmení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol\nzriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1.\naugustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, a to vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g\nods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n23. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n24. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie záveru správneho súdu, podľa ktorého bolo\nprerušenie daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o MVI nezákonné a neúčelné, zároveň posúdenie\ndĺžky trvania prerušenia daňovej kontroly ako neprimeranej, keď z odpovede na žiadosť o MVI\nnevyplynuli informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu v posudzovanom\nzdaňovacom období.\n25. Podľa § 464 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ,,SSP“) ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola\npredmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na\nobdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Podľa § 466 ods. 3 SSP veta prvá\nprávny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný.\n26. Kasačnému súdu je z vlastnej činnosti známe, že v obdobnej veci totožných účastníkov konania,\nrovnakej skutkovej a právnej argumentácie, týkajúcej sa totožného Protokolu z daňovej kontroly č.\n1670507/2015 zo dňa 13.11.2015, keď rozdiel spočíva len v inom posudzovanom zdaňovacom období,\nuznesením sp. zn. 3Sžfk/17/2020 zo dňa 30.03.2023 senát 2S kasačného súdu (ďalej aj „senát 2S“\nalebo „predkladajúci senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie\n\nveľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „veľký senát“), keď dospel\nk právnemu názoru, že:\n- obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o MVI nemá vplyv na\núčelnosť využitia tohto postupu správcom dane a na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly za týmto\núčelom, ďalej že\n- trvanie prerušenia daňovej kontroly nie je viazané na lehoty podľa čl. 10 nariadenia\nč. 904/ 2010 a napokon, že\n- správca dane v okolnostiach prípadu daňovej kontroly na DPH vykonanej u žalobcu za mesačné\nzdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august, september, november a december 2009 neprekročil\nmaximálnu lehotu daňovej kontroly.\nTento názor senátu 2S sa odlišoval od právnych názorov, ktoré už boli vyjadrené v rozhodnutiach\nkasačného súdu o obdobných kasačných sťažnostiach žalovaného proti rozsudkom správneho súdu\nvydaným v konaniach o súdnom prieskume rozhodnutí vo veci vyrubenia rozdielu dane žalobcovi za\niné zdaňovacie obdobia (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/29/2019, sp. zn. 4Sžfk/37/2019,\nsp. zn. 10Sžfk/56/2019 a sp. zn. 8Sžfk/52/2019 - ďalej aj „odlišné rozhodnutia“). Kasačný súd odlišnými\nrozhodnutiami všetky kasačné sťažnosti zamietol s prakticky totožným odôvodnením.\n27. Otázka predložená v postupujúcom uznesení bola jediným vecným sťažnostným bodom kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu (obdobne ako i v konaní sp. zn. 1Sžfk/26/2020,\npozn. kasačného súdu), a teda povaha veci pripúšťala rozhodnúť veľkému senátu vo veci samej,\nveľký senát preto po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach sťažnostných bodov uplatnených\nsťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP), spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná a rozsudkom sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27.03.2024 rozhodol tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/227/2016-153 z 21.11.2019 zrušil a vec vrátil Správnemu\nsúdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n28. Ohľadom žalovaným vznesených námietok týkajúcich sa nesprávneho záveru správneho súdu,\npodľa ktorého bolo prerušenie daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o MVI nezákonné a neúčelné\na dĺžka trvania prerušenia bola neprimeraná, keď z odpovede na žiadosť nevyplynuli informácie\nrelevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu v posudzovanom zdaňovacom období preto\nkasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP v spojení s § 466 ods.3 SSP v ďalšom poukazuje na\nodôvodnenie rozsudku sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27.03.2024, s ktorým sa kasačný súd stotožnil a ktorého\nzávery sú zároveň pre kasačný senát záväzné (§ 466 ods. 3 SSP):\n,,18. Po oboznámení sa so súdnym i administratívnym spisom v prejednávanej veci veľký senát\nkonštatuje, že správca dane rozhodnutím zo dňa 18.12.2013 (právoplatným dňa 20.12.2013) prerušil\ndaňovú kontrolu začatú dňa 15.07.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI do Českej republiky. V\nodôvodnení rozhodnutia o prerušení správca dane uviedol len to, že je potrebné preveriť dodávky\ntovaru z iného členského štátu. V príslušnom tlačive adresovanom dožiadanej daňovej správe slovenský\nsprávca dane zaznamenal, že česká spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. vykázala podľa údajov zo\nsystému VIES intrakomunitárne dodávky ojazdených automobilov pre žalobcu, avšak žalobca deklaruje\nnákup tovaru v osobitnom režime zdaňovania a tvrdí, že pôvodne predal všetky autá spoločnosti\nKAPITAL SYSTEM, s.r.o. a že ide o spätný odpredaj týchto vozidiel. Preto sa správca dane pýtal, :\n1. či skutočne boli predmetom predaja ojazdené automobily, 2. v akom režime zdaňovania bol tento\ntovar dodaný, 3. či spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. vystavila faktúry za predaj predmetných vozidiel\na 4. z akého dôvodu došlo k spätnému odpredaju vozidiel. Česká daňová správa odpovedala po\npiatich urgenciách slovenskej strany až v júni 2015 v tom zmysle, že napriek opakovaným výzvam sa\npožadované informácie nepodarilo zistiť, pretože spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. od apríla 2015\nna výzvy tamojšieho správcu dane nereaguje. Správcovi dane boli zaslané len faktúry žalobcu z obdobia\n9-11/2009 prijaté českou spoločnosťou za predaj použitých vozidiel (s poznámkou o zdaňovaní podľa\n§ 66 zákona o DPH), a tiež niektoré faktúry z obdobia 9-11/2009 vystavené spoločnosťou KAPITAL\nSYSTEM, s.r.o. žalobcovi za predaj použitých vozidiel (s nulovou daňou). Viaceré z nich sa týkali tých\nistých vozidiel, pričom cena za spätné odkúpenie vozidla žalobcom bola vždy nižšia ako predajná cena.\n19. Správca dane upovedomil žalobcu oznámením zo 17.06.2015 o pokračovaní v daňovej kontrole a\ndňa 19.11.2015 mu doručil protokol z daňovej kontroly z 13.11.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie k\nprotokolu, čím bola daňová kontrola skončená (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku). V rozhodnutí\nzo dňa 27.04.2016 o vymeraní rozdielu dane správca dane k okolnostiam prerušenia daňovej kontroly\nuviedol, že prostredníctvom žiadosti o MVI preveroval dodávateľsko-odberateľský vzťah, v ktorom\n\nžalobca vystupoval ako odberateľ a spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. ako dodávateľ, nie naopak.\nKonštatoval, že česká spoločnosť vykázala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (okrem augusta\n2009) dodávky pre žalobcu v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne, avšak žalobca ich evidoval ako\nnákup tovaru v osobitnom režime zdaňovania. To viedlo správcu dane k potrebe preveriť predmetné\ndodávky prostredníctvom žiadosti o MVI.\n20. Z uvedeného plynie, že žiadosť o MVI bezpochyby smerovala k objasneniu okolností právneho\nrežimu zdaňovania použitých motorových vozidiel, ktoré žalobca nadobudol od uvedeného českého\ndodávateľa bez dane (spätným odkúpením) a predával konečným spotrebiteľom s uplatnením\nosobitného režimu DPH. Išlo teda o podobné preverovanie, aké správca teda urobil počas\npredchádzajúcej daňovej kontroly zaslaním žiadostí o MVI rakúskej daňovej správe v súvislosti s\nrežimom zdaňovania použitých motorových vozidiel dodaných spoločnosťou BCA Autoaktionen GmbH.\nPotrebu objasnenia okolností transakcie pre účely zdanenia zaiste podporilo aj žalobcom zrozumiteľne\nnevysvetlené dodanie a následné odkúpenie vozidiel od spoločnosti KAPITAL SYSTEM, s.r.o. Hoci sa\ndá diskutovať o vhodnosti otázok položených českej daňovej správe, možno konštatovať, že predmetom\nžiadosti boli informácie, ktoré mohli byť užitočné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu za iné\nkontrolované zdaňovacie obdobia v rámci tej istej daňovej kontroly. Správcovi dane nemožno vytýkať\ndĺžku trvania prerušenia kontroly, keďže na postup dožiadaného daňového orgánu v Českej republike\nnemal vplyv a o urýchlenie odpovede sa usiloval v rámci svojich možností zaslaním piatich urgencií.\nTu treba poznamenať, že ani žalobca počas prerušenia daňovej kontroly neinicioval žiadne právne\nkroky smerom k preskúmaniu zákonnosti a primeranosti postupu správcu dane. Fakt, že správca dane\nnapokon nezískal z MVI v podstate žiadne ďalšie informácie okrem tých, ktorými už disponoval, nemohol\nv čase podania žiadosti o MVI predvídať. Samotný český daňový orgán ako dôvod neposkytnutia\nvšetkých vyžiadaných informácií označil skutočnosť, že spoločnosť KAPITAL SYSTEM, s.r.o. prestala\ns daňovou správou spolupracovať.\n21. Veľký senát konštatuje, že záver správneho súdu, podľa ktorého bolo prerušenie daňovej kontroly\nz dôvodu podania žiadosti o MVI nezákonné a neúčelné a dĺžka trvania prerušenia bola neprimeraná,\npretože z odpovede na žiadosť nevyplynuli informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti\nžalobcu v posudzovanom zdaňovacom období, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nÚčelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda\nokruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu\nEÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité\nje, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie\nrelevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na\nprerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery\nboli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii,\nje nesprávne. Nemožno totiž vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému\norgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti\ndôjde k zmene skutkových zistení a preto sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. To však\nuž je vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia, nie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly.\n22. Žiadosti o MVI sú zväčša predkladané na overenie správnosti, hodnovernosti a úplnosti dokladov\npredložených kontrolovaným daňovým subjektom, ktoré sú neúplné alebo o ktorých sú na základe iných\núdajov a informácií získaných správcom dane objektívne pochybnosti. Platí, že postup správcu dane pri\nzisťovaní skutkového stavu musí byť vždy efektívny, má šetriť práva kontrolovaného daňového subjektu\na zasahovať do nich len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre náležité obstaranie skutkových zistení pre\nrozhodnutie o daňovej povinnosti (por. napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 569/2022\nzo 7. februára 2023, sp. zn. IV. ÚS 601/2022 z 9. marca 2023). To platí aj pri uvažovaní o potrebe\npreverovania skutočností prostredníctvom MVI a pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly za týmto\núčelom. Napriek tomu, že počas trvania prerušenia nedochádza k zasahovaniu do individuálnej sféry\nkontrolovaného daňového subjektu úkonmi správcu dane, pretrváva právna neistota daňového subjektu\no výsledku daňovej kontroly i jeho finančná záťaž v prípade zadržaného nadmerného odpočtu DPH (por.\nnález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016).\n23. Ak správca dane usúdi, že vnútroštátne šetrenia nestačia a sú potrebné informácie od zahraničnej\ndaňovej správy, mal by v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať aspoň zahraničného dodávateľa/\nodberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka, aby kontrolovaný daňový subjekt vedel\nvyhodnotiť účelnosť MVI a prípadne sa domáhať preskúmania efektívnosti tohto postupu. Kasačný súd\nsi je vedomý obmedzení v prístupe daňového subjektu k informáciám pri nazeraní do písomností, na\nzáklade ktorých sa vykonáva dožiadanie (§ 23 ods. 1 Daňového poriadku), avšak je toho názoru, aspoň\n\nrámcová informácia v naznačenom rozsahu obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej\nkontroly pre podanie žiadosti o MVI je nevyhnutná pre zabezpečenie ústavného práva kontrolovaného\ndaňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Treba povedať, že tak ako v\npredmetnej veci, aj v iných podobných prípadoch daňové úrady zdôvodňujú rozhodnutia o prerušení\ndaňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI veľmi stroho a všeobecne, čo prispieva k právnej neistote\nna strane daňového subjektu, k nedostatočnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj\nmožnosti daňového subjektu iniciovať preskúmanie opodstatnenosti trvania prerušenia i samotnej\ndaňovej kontroly.\n24. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola bola v prejednávanom prípade\nvykonávaná za viaceré mesačné zdaňovacie obdobia a rozhodnutím správcu dane zo dňa 18.12.2013\nbola prerušená ako taká, s účinkami na všetky kontrolované mesiace. Keďže v mesiaci august\n2009, ktorého sa preskúmavané rozhodnutie týka, neboli predmetom posudzovania obchody s českou\nspoločnosťou KAPITAL SYSTEM, s.r.o., objektívne nemohla mať žiadosť o MVI ani odpoveď českej\nstrany vplyv na skutkové zistenia patriace k zdaňovaciemu obdobiu august 2009. Ak sa však žiadosťou\no MVI zisťujú informácie potrebné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti len za niektoré z viacerých\nzdaňovacích období, ktorých sa daňová kontrola týka, potom je treba považovať prerušenie daňovej\nkontroly za opodstatnené, za predpokladu, že sa požaduje taký druh informácií, ktorý bezprostredne\nsúvisí s daňovou kontrolou a nezisťujú sa informácie opakovane alebo po častiach (por. napr.\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21. februára 2019, sp. zn.\n5Sžf/15/2016 z 30. mája 2017, sp. zn. 4Sžfk/53/2018 z 2. júla 2019, a tiež Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 370/2020 zo dňa 25. augusta 2020, body 33 až 35).\n25. Kasačný súd pripomína, že otázku zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že\nfinančná správa členského štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o MVI, nedodrží\nlehotu 3 mesiace na vybavenie žiadosti, vyriešil Súdny dvor EÚ v rozhodnutí z 30.septembra 2021\nC-186/20 vo veci HYDINA SK, EU:C:2021:786, keď uzavrel, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ)\nč. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje\nlehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom\nžiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované\nv rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Lehoty stanovené\nnariadením č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu\ninformácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo\nväzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide\no lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality\nna strane kontrolovaného daňového subjektu.“\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti veľký senát dospel k záveru, že správca dane v\nokolnostiach prípadu neprekročil maximálnu jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá\npočas trvania prerušenia neplynula, a že:\n- pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je\npotrebné vychádzať z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií;\n- obsah a procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o medzinárodnú\nvýmenu informácií nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly;\n- trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2021\nC-186/20 vo veci HYDINA SK nie je viazané na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010.\nV. Záver a trovy konania\n30. S poukazom na uvedené, kasačný súd stotožňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozsudku sp.\nzn. 19SVs/4/2023 z 27.03.2024, súc zároveň jeho závermi viazaný, konštatuje, že rovnako ako\nsťažovateľ má za to, že správca dane v okolnostiach prípadu neprekročil maximálnu jednoročnú lehotu\nna vykonanie daňovej kontroly, ktorá počas trvania prerušenia neplynula a daňová kontrola bola v\npredmetnej veci vykonaná v zákonnej lehote.\n31. Sťažnostné body sťažovateľa súvisiace so záverom správneho súdu, že prerušenie daňovej\nkontroly z dôvodu podania žiadosti o MVI bolo nezákonné a neúčelné a zároveň posúdením dĺžky\ntrvania prerušenia daňovej kontroly ako neprimeranej, keď z odpovede na žiadosť o MVI nevyplynuli\ninformácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu v posudzovanom zdaňovacom\nobdobí vyhodnotil kasačný súd ako dôvodné, čoho dôsledkom je zrušenie napadnutého rozsudku (§\n\n462 ods. 1 SSP) a?vrátenie veci na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3\nods. 3, písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov s účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v\nktorých dovtedy konal Krajský súd v Bratislave.\n32. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu opätovne posúdiť zákonnosť preskúmavaných\nrozhodnutí v medziach ostatných žalobných bodov a svoje závery riadne odôvodniť, pričom v ďalšom\nbude viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n33. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/225/2016", "guid": "027ad6d4-550e-4ab5-b11d-4edfca5e5443:a47c059d-921d-4bd9-bd3b-8ed10ed23e21", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}