{"guid": "9aeb558b-fa14-4a04-b46e-7d5916ac15db:69e3364d-11ce-4947-a326-ad488e98226b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1", "spisova_znacka": "6Ssk/95/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/95/2023 z 31. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2024, sp. zn. 6Ssk/95/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1", "identifikacne_cislo": "1015201758", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2024-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293bp.odsek-1", "nazov": "§ 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293bp.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293bp"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-293bp", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69e3364d-11ce-4947-a326-ad488e98226b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/95/2023\n1015201758\n31. 01. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:1015201758.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobkyne: L.. V.. L. C., narodená XX. P. XXXX, bytom v N., A. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Jaroslavom\nBratekom, advokátom a konateľom JB legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Geologická č. 32, IČO: 54\n350 921, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a\n10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej z 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA a z\n28. septembra 2015, Číslo: 50686-2/2015-BA, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo 16. novembra 2022, č. k. 5S/94/2020-99 v spojení s opravným uznesením\nz 31. januára 2023, č.k. 5S/94/2020-133, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej z a m i e t a .\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. novembra 2022, č. k.\n5S/94/2020-99 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zrušil v záhlaví označené rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi\nrozhodnutiami vydanými Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\n2. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla\nodvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nBratislava z 10. júna 2015, Číslo: 702-0202022415-GC09/15 vo veci zániku povinného nemocenského\na povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31. decembru 2010.\n3. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo: 50686-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočky Bratislava z 10. júna 2015, Číslo: 702-0202022515-GC09/15 veci vzniku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. júla\n2014.\n4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovanej preskúmal v intenciách § 3 ods. 1 písm.\nb/, ods. 2, 3, § 5 ods. 1 písm. c/ (po správnosti „§ 5 písm. c/“; pozn. súdu), § 21 ods. 1, § 209 ods. 3, §\n\n293bp ods. 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym\nsúdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.\n5. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a v potvrdzujúcich\nrozhodnutiach aj žalovaná vec nesprávne právne posúdili, keď na prípad žalobkyne neaplikovali\nprechodné ustanovenie § 293bp zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, ktorá\nskutočnosť mala podstatný vplyv aj na rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia k 31. decembru 2010 a následne nadväzujúceho rozhodnutia o vzniku tohto\npoistenia dňom 01. júla 2014. Stotožnil sa s názorom žalobkyne, že vzhľadom na skutkové zistenia\nna posudzovanú vec malo byť aplikované prechodné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. podľa ktorého cit.: „Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k\n31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 01. januára 2011.“ Za tohto stavu sa potom mala\nžalobkyňa i naďalej považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu, t.j. aj po 01. januári 2011 a\nbez ohľadu na to, či bola registrovaná v osobitnom registri podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Ak potom žalovaná rozhodla o zániku povinného nemocenského\na povinného dôchodkového poistenia, rozhodla vecne nesprávne a vecne nesprávne bolo aj na to\nnadväzujúce rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 01. júlu 2014.\nKrajský súd tiež prvostupňovému správnemu orgánu vytkol, že vo výrokovej časti (oboch) rozhodnutí\nneuviedol ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol i napriek tomu, že táto požiadavka\nvyplývala priamo z § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ďalej absenciu bližších dôvodov, pre ktoré\nnemožno aplikovať § 293bp zákona č. 461/2003 Z.z. a tiež nesprávne označenie prvostupňového\nsprávneho orgánu v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej z 28. septembra 2015, Číslo:\n50685-2/2015-BA vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.\n6. Žalobkyni priznal náhradu trov konania.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g/ SSP).\n9. Konkrétne uvádzala, že z § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že od 01. januára 2011\nsa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje aj fyzická osoba, ktorá kumulatívne spĺňa dve\npodmienky. Prvou podmienkou je, že fyzická osoba je k 31. decembru 2010 samostatne zárobkovo\nčinná a druhou podmienkou je, že toto právne postavenie trvá aj po 31. decembri 2010, t.j. k 01. januáru\n2011 dosiahla 18 rokov veku sa je registrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. Ak samostatne\nzárobkovo činnej osobe toto právne postavenie netrvá aj po 31. decembri 2010, t.j. nespĺňa jednu zo\nzákladných podmienok plynúcich z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011,\nnie je samostatne zárobkovo činnou osobou a v takom prípade jej zanikne povinné nemocenské a\npovinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Na podporu týchto tvrdení žalovaná poukázala\nna § 293bp ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., na základe ktorého nadobúdajú postavenie samostatne\nzárobkovo činných osôb od 01. januára 2011 aj tie fyzické osoby, ktoré síce boli do 31. decembra\n2010 registrované podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3\nods. 1 písm. b/, ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ale nemali na účely sociálneho poistenia právne\npostavenie samostatne zárobkovo činných osôb, t.j. nemali status samostatne zárobkovo činných osôb\npodľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Žalobkyňa síce bola k\n31. decembru 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ.z., ale toto právne postavenie jej po tomto dni netrvalo vzhľadom na to, že nebola registrovaná u\npríslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/, ods.\n2,3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011. Vo vzťahu k rozhodnutiu o vzniku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. s\núčinnosťou od 01. januára 2014 zrušil založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na\nregistrácií podľa osobitného predpisu u správcu dane, a preto uvádzanie dôvodov zo strany krajského\nsúdu, pre ktoré nie je možné na žalobkyňu aplikovať prechodné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona\n\nč. 461/2003 Z.z. zhodnotila ako dôvody uvádzané bez právnej relevancie. Správnosť tohto rozhodnutia\nje potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej k júlu 2014 a nie k januáru 2011. Žalovaná v\nčasti krajským súdom vytýkaného porušenia § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. aj s podporným\nodkazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7Sžsk/27/2019,\nsp. zn. 9Sžsk/117/2019, sp. zn. 7Sžsk/142/2018 a sp. zn. 7Sžsk/143/2018) uviedla, že prvostupňové\nsprávne rozhodnutia vo výroku obsahujú ustanovenie podľa ktorého rozhodli (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod\nprvý zákona č. 461/2003 Z.z.). V tejto súvislosti tiež dodala, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/127/2018 pôvodne vydaným v tu prejednávanej veci nijakým spôsobom\nnespochybnil obsahové náležitosti výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Rovnako žalovaná\nnesprávne označenie pobočky Sociálnej poisťovne „Nové Zámky“ namiesto „Bratislava“ v správnou\nžalobou napadnutom rozhodnutí z 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA nepovažovala za tak\nvážnu vadu majúcu za následok zrušenie tohto rozhodnutia.\n10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 10. marca 2023.\n12. S dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti vyjadrila nesúhlas, výklad § 293bp ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. realizovaný žalovanou považovala za prísne formalistický, ak by bol výklad žalovanej\nsprávny, potom by samotné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. stratilo zmysel a bolo\nby nadbytočné, keď právne následky uvádzané žalovanou by totiž nastali už zo samotného znenia §\n5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011. S odkazom na dôvodovú správu k\ndotknutému ustanoveniu § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že jeho účelom je, aby všetky\nsamostatne zárobkovo činné osoby aj naďalej vykonávajúce ekonomickú činnosť uvedenú v § 5 zákona\nč. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 boli i po tomto dátume stále považované za\nsamostatne zárobkovo činné osoby aj podľa novej právnej úpravy. Účelom § 293bp ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. je teda, aby tieto osoby v dôsledku zmeny právnej úpravy neprišli o svoj status samostatne\nzárobkovo činných osôb. Nakoniec podporne odkázala na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/5/2015. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n13. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 18. apríla 2023 na vedomie.\nV.\n14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil\nv záhlaví označené rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami\nvydanými Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA žalovaná podľa §\n218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10. júna 2015, Číslo: 702-0202022415-GC09/15\no tom, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Rozhodnutím z 28. septembra 2015, Číslo:\n50686-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne\na potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10. júna 2015,\nČíslo: 702-0202022515-GC09/15 o tom, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2014.\n21. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo\nčinná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá\na/ vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách 17) a je\nzapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11)\nb/ má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18)\nc/ má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby\nv pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)\nd/ je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, 22)\ne/ vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,\nf/ vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 23)\n22. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, samostatne zárobkovo\nčinná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa\nosobitného predpisu 8) (odkaz na § 31 zákona č. 511/1992 Zb.; pozn.) v súvislosti so zárobkovou\nčinnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa\nzmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím.\n23. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014, samostatne zárobkovo\nčinná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku\nrozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods.\n2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú\nasistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.\n24. Podľa § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.\n25. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že\n- prvostupňový správny orgán dvomi rozhodnutiami z 10. júna 2015 rozhodol jednak o zániku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 31. decembru 2010, keď mal preukázané, že\nžalobkyňa nebola registrovaná podľa osobitného predpisu (zákon č. 511/1992 Zb.), ktorú podmienku\nvyžadovalo ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011 a jednak\nrozhodol o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2014 v\nsúlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014, keď mal preukázané,\nže žalobkyňa v roku 2013 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v\n\nsume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu a § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od\n01. januára 2014 už nevyžadoval podmienku registrácie podľa osobitného predpisu - zákona č. 511/1992\nZb.,\n- žalovaná ako odvolací správny orgán rozhodnutiami z 28. septembra 2015 zamietla odvolania\nžalobkyne podané voči vyššie označeným rozhodnutiam z 10. júna 2015 a tieto potvrdila,\n- žalobkyňa obe rozhodnutia žalovanej napadla samostatnými správnymi žalobami,\n- krajský súd najskôr uznesením zo 06. septembra 2017, č.k. 5S/253/2015-33 spojil na spoločné konanie\nveci vedené na krajskom súde a týkajúce sa oboch správnych žalôb a následne rozsudkom z 13.\nfebruára 2018, č.k. 5S/253/2015-39 žalobkyňou podané správne žaloby ako nedôvodné zamietol\n[v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu o zániku povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia vyslovil zákonnosť postupu žalovanej, keď mal za preukázané, že žalobkyňa\nmajúca do 31. decembra 2010 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby nesplnila podmienku\nregistrácie podľa zákona č. 511/1992 Zb. plynúcu z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od\n01. januára 2011 do 31. decembra 2013; ako zákonné tiež vyhodnotil rozhodnutie žalovanej o vzniku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2014 uvádzajúc, že § 5\nzákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014 už podmienku registrácie podľa zákona\nč. 511/1992 Zb. neupravuje a žalobkyňa v roku 2013 dosiahla príjem prevyšujúci zákonom stanovenú\nhranicu],\n- Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. februára 2020, sp. zn. 9Sžsk/127/2018 zrušil\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n[krajskému súdu vytkol, že tento sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou argumentáciou\nžalobkyne spočívajúcou v potrebe aplikácie ustanovenia § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.],\n- krajský súd v následnom konaní tu preskúmavaným rozsudkom rozhodol o zrušení správnymi žalobami\nnapadnutých rozhodnutí v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami.\n26. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovanou v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho\nsprávneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné\nso zákonom.\n27. V predmetnej veci je sporným predovšetkým obdobie počnúc 01. januárom 2011 a končiac 31.\ndecembrom 2013, kedy žalovaná s ohľadom na to, že žalobkyňa nebola registrovaná podľa § 31 zákona\nč. 511/1992 Zb., ktorú podmienku vyžadovalo znenie § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom\nod 01. januára 2011 do 31. decembra 2013 rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia k 31. decembru 2010. Zároveň, nakoľko podmienka registrácie podľa § 31\nzákona č. 511/1992 Zb. bola z novej definície samostatne zárobkovo činnej osoby upravenej v § 5\nzákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01. januára 2014 vypustená a súčasne žalobkyňa v rozhodnom\nobdobí (rok 2013) dosiahla príjem prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu, žalovaná rozhodla o vzniku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2014 tak, ako to predpokladá\n§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014. Na druhej strane žalobkyňa\nmala za to, že jej status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým súvisiace možné trvanie povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia pokračovalo aj po 31. decembri 2010 bez ohľadu\nna to, či v režime právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. účinnej od 01. januára 2011 bola, alebo nebola\nregistrovanou podľa zákona č. 511/1992 Zb.\n28. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že legálna definícia samostatne zárobkovo činnej\nosoby bola predmetom častých zmien. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 5 v znení účinnom od\n01. augusta 2006 do 31. decembra 2010 definoval samostatne zárobkovo činnú osobu ako fyzickú\nosobu, ktorá buď vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných\nplochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, má oprávnenie prevádzkovať živnosť,\nmá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby\nv pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, je\nspoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, vykonáva\nšportovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, alebo vykonáva činnosť obchodného\n\nzástupcu. Následne s účinnosťou od 01. januára 2011 do 31. decembra 2013 zákon č. 461/2003 Z.z.\npovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je\nregistrovaná podľa osobitného predpisu (zákon č. 511/1992 Zb.) v súvislosti so zárobkovou činnosťou\nuvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone\nosobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. S\núčinnosťou od 01. januára 2014 až doposiaľ (stav k vyhláseniu tohto rozsudku; pozn.) zase zákon\ndefinuje samostatne zárobkovo činnú osobu ako fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v\nkalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v §\n3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie\nvykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.\n29. Žalobkyňa k 31. decembru 2010 vykonávala činnosť znalca podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o\nznalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a tiež činnosť autorizovaného architekta podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných\narchitektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Nebolo preto\nsporným, že žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. S ohľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. s\núčinnosťou od 01. januára 2011 priniesol novú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, vzťah medzi\n„starou“ právnou úpravou a „novou“ právnou úpravou založenou zákonom č. 543/2010 Z.z. účinnou od\n01. januára 2011 vymedzil v prechodnom ustanovení § 293bp zákona č. 461/2003 Z.z. Vo všeobecnej\nrovine prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy. Ich funkciou je\nzabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských\nvzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce\nprávnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, respektíve aj novej právnej úpravy na už v\nminulosti vzniknuté právne vzťahy. Podľa prechodného ustanovenia § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z., ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010\na toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná\nosoba aj podľa zákona účinného od 01. januára 2011. Na rozdiel od výkladu realizovaného žalovanou\nnajvyšší správny súd zastáva názor, že uvedené ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ\nfyzická osoba má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2010, a toto právne postavenie, rozumej postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 trvá aj po 01.\njanuári 2011, potom je samostatne zárobkovo činnou osobou aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom od 01. januára 2011. Žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa §\n5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, jej právne postavenie na\nzáklade trvania príslušného oprávnenia trvalo aj po 31. decembri 2010 (opak nebol preukázaný), preto\nsa jej v súlade s § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mal zachovať status (jej právne postavenie)\nsamostatne zárobkovo činnej osoby aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára\n2011, a to bez ohľadu na to, že táto nebola zaregistrovaná podľa § 31 zákona č. 511/1992 Zb. od 01.\njanuára 2011 do 31. decembra 2013, a teda podmienky plynúce z § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom výlučne od 01. januára 2011 nespĺňala. Podľa názoru súdu, žalobkyňa tak mala postavenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby nielen v období do 31. decembra 2010, ale z dôvodu zachovania\njej statusu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010 aj po 01. januári 2011. V tomto smere\nmožno podporne poukázať aj na dôvodovú správu k zákonu č. 543/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou\nod 01. januára 2011 novelizoval (okrem iného) aj § 5 a zaviedol v tu prejednávanej veci kľúčové\nprechodné ustanovenie § 293bp. Podľa priliehajúcej časti tejto dôvodovej správy, pri prechode na novú\nprávnu úpravu sa zachováva právne postavenie zamestnanca, zamestnávateľa a samostatne zárobkovo\nčinnej osoby aj po nadobudnutí účinnosti tejto novely. Do okruhu zamestnancov, samostatne zárobkovo\nčinných osôb a zamestnávateľov sa od 01. januára 2011 začlenia aj fyzické osoby a právnické osoby,\nktorých právne vzťahy ustanovené zákonom o sociálnom poistení účinnom od 01. januára 2011 vznikli\npred týmto dňom. Úmysel zákonodarcu pri prechode na novú právnu úpravu teda spočíval v zachovaní\nprávneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (a tiež zamestnanca, zamestnávateľa) aj po\nnadobudnutí účinnosti tejto novely. Možno sa tiež stotožniť s názorom žalobkyne, že pokiaľ by sa osvojil\nvýklad realizovaný žalovanou, potom samotné ustanovenie § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. by\nstratilo zmysel a bolo by nadbytočné, keďže právne následky uvádzané žalovanou by totiž nastali už zo\nsamotného znenia § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným od 01. januára 2011.\n\n30. Podporný poukaz žalovanej na § 293bp ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého cit.: „Fyzická\nosoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so\nzárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 a k 31. decembru 2010 nebola\nsamostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je samostatne\nzárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak dovŕšila 18 rokov veku a je\nregistrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.\n1 písm. b/ a ods. 2 a 3 aj po 31. decembri 2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú\nosobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím.“ vyhodnotil najvyšší správny súd ako neopodstatnený a vychádzajúci z\ninej právnej situácie týkajúcej sa postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Predmet tohto konania\nspočíval v posúdení otázky týkajúcej sa výlučne výkladu § 293bp ods. 1 a nie § 293bp ods. 5 zákona\nč. 461/2003 Z.z. Platí pravidlo, že právne normy sa nemajú vykladať izolovane, ale práve opačne,\nsystémovo v kontexte a vo vzájomnej súvislosti s ďalšími normami, zvlášť, ak tieto normy upravujú\ndruhovo obdobné právne situácie, avšak § 293bp ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa týkal situácie, kedy\nfyzická osoba bola do 31. decembra 2010 registrovaná podľa zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne k 31.\ndecembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného do 31. decembra\n2010. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné ustanovenie § 293bp ods. 5 upravovalo celkom odlišnú\nprávnu situáciu, než aká je predmetom tohto konania a pokrytá výlučne § 293bp ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z.\n31. Ďalším krajským súdom vytýkané nedostatky najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné\na nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán nepochybil\npodstatným spôsobom, ak v úvodných častiach oboch rozhodnutí z 10. júna 2015 odkázal len na\nvšeobecné kompetenčné ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré\nmu dovoľuje rozhodovať vo veci vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch\na následne až v odôvodnení týchto rozhodnutí konkretizoval použitie ustanovení právnych predpisov,\nna základe ktorých vo veci žalobkyne rozhodol. Rovnako nesprávne označenie pobočky Sociálnej\npoisťovne „Nové Zámky“ namiesto „Bratislava“ v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej\nz 28. septembra 2015, Číslo: 50685-2/2015-BA nemožno bez ďalšieho považovať za tak vážnu vadu\nmajúcu za následok zrušenie tohto rozhodnutia.\n32. Možno sa stotožniť s tvrdením žalovanej, že vo vzťahu k súdnemu prieskumu rozhodnutia vo veci\nvzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2014 už poukaz\nkrajského súdu na § 293bp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011 bol bez\nprávnej relevancie, avšak bez ohľadu na to, jednalo sa o rozhodnutie plne závislé od rozhodnutia vo veci\nzániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia (kým trvá povinné nemocenské\na povinné dôchodkové poistenie nie je právny dôvod rozhodovať o vzniku tohto sociálneho poistenia),\na pokiaľ bolo rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia\nzrušené, rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia stratilo\nsvoj zákonný základ a rovnako malo byť bez ďalšieho zrušené.\n33. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalovanej uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nVI.\n34. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s §\n467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.\n35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}