{"guid": "c380f6a2-2b21-4d6e-b290-7265ad76177a:a4b7e23a-154f-46dc-b824-a8c9bd36cece", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2", "spisova_znacka": "12Svp/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 12Svp/2/2023 z 26. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2023, sp. zn. 12Svp/2/2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2", "identifikacne_cislo": "9623200461", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Volebné veci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-312j.odsek-1", "nazov": "§ 312j ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-312j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-312j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-312j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4b7e23a-154f-46dc-b824-a8c9bd36cece", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n12Svp/2/2023\n9623200461\n26. 10. 2023\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD., LLM. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Anity Filovej, prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD., JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.\nXXX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Ivan Čurilla, advokát, so sídlom Fabiniho 11, 052 01 Spišská\nNová Ves, IČO: 35 570 784, proti žalovanému: C. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX,\nXXX XX X., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého\n8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov\núzemnej samosprávy Obce Žehra, vykonaných 09. septembra 2023 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nŽaloba a vyjadrenia\n1. Dňa 18. septembra 2023 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší\nsprávny súd“) doručená „Žaloba o neústavnosti a nezákonnosti volieb na starostu obce Žehra“, ktorou sa\nžalobca domáhal podľa ust. § 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „SSP“) preskúmania zákonnosti volieb do funkcie starostu obce Žehra v oboch\nurčených volebných obvodoch č. 1 a č. 2 (ďalej ako „voľby starostu obce Žehra“), konaných dňa 09.\nseptembra 2023.\n2. V žalobe uviedol, že žalobca kandidoval pod poradovým číslom 1 v opakovaných voľbách do\norgánov samosprávy obce konaných 09. septembra 2023 za starostu obce Žehra. Celkovo sa o tento\npost uchádzali dvaja kandidáti, a to žalobca I. C. a žalovaný C. C.. V priebehu volieb ako aj počas\nmoratória malo podľa žalobcu dochádzať zo strany viacerých osôb, ako aj zo strany volebnej komisie,\nk porušovaniu príslušných právnych predpisov a k nezákonnému ovplyvňovaniu volieb.\n3. Porušenie, ktoré ovplyvnilo výsledok volieb vo volebnom obvode č. 1 videl žalobca v tom, že žalovaný\nešte v roku 2022 mal účelovo nahlásiť na trvalý pobyt na adresu X. XX, spolu viac ako 38 osôb, pričom\nna uvedenej adrese nemá trvalý pobyt ani žalovaný, nakoľko sa jedná o budovu v rekonštrukcii.\n4. Ďalej žalobca uviedol, že vo volebnom obvode č. 2 došlo k „navodeniu atmosféry strachu pri\npotencionálnych voličoch žalobcu“, tým, že dňa 08. septembra 2023, t. j. v čase moratória ako aj v\ndeň volieb sa pred domom žalovaného, v obci a aj pred volebnou miestnosťou pohybovali osoby zo\n\nsúkromnej bezpečnostnej služby v sprievode rodiny žalovaného, a ktoré si objednal samotný žalovaný.\nUvedené malo odradiť potencionálnych voličov žalobcu vykonať volebný akt, prípadne v nich vyvolať\npocit strachu aby tak volili žalovaného. Týmto konaním podľa neho došlo aj k podozreniu z možného\nspáchania trestného činu marenia volieb.\n5. Žalobca ďalej uviedol, že niektorým voličom bolo umožnené voliť na cestovný pas a zároveň, že\nniektorí členovia volebnej komisie navádzali a zastrašovali voličov, aby volili žalovaného. O danom\nzastrašovaní a navádzaní sa snažili členovia komisie podať oznámenie policajnému zboru, kde však\nboli odmietnutí. Podľa členov volebnej komisie dochádzalo k situáciám, že voliči dostali do rúk už\nzakrúžkované hlasovacie lístky, kde bol zakrúžkovaný žalovaný.\n6. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že niektorí členovia volebnej komisie vo volebnom obvode č. 2,\nktorí boli nominovaní žalobcom, vôbec neprišli, pravdepodobne zo strachu zo súkromnej bezpečnostnej\nslužby. Členovia miestnej volebnej komisie vraj spísali námietky k priebehu volieb vo volebnom obvode\nč. 2, avšak tieto námietky neboli zapísané do zápisnicei o výsledku volieb.\n7. Žalobca následne uviedol, že podľa tvrdenia niektorých voličov, títo prijali pred voľbami úplatok,\nnásledne si odfotili ako hlasovali, a na základe predloženia takejto fotografie im bol doplatený\nsľúbený doplatok vo forme peňažnej hotovosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa medializovaných\ninformácií, bolo žalovanému vznesené obvinenie pre volebnú korupciu. Na poukázanie nezákonného\na protiprávneho stavu v súvislosti s konaním volieb starostu v roku 2022 pripojil aj trestné oznámenie\npodané dňa 14.02.2023 v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu zo dňa 09.02.2023, o\nktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.\n8. Záverom tvrdil, že oproti predchádzajúcim voľbám vykonaným dňa 29. októbra 2022, kedy bol rozdiel\nhlasov medzi žalobcom a žalovaným len 33 hlasov, je súčasný rozdiel hlasov v týchto opakovaných\nvoľbách viac ako 500 hlasov v prospech žalovaného, čo podľa neho potvrdzuje podozrenie, že\nvoľby prebehli nezákonne a neústavne, v atmosfére strachu a nátlaku na voličov, ako aj namietaným\nsprávaním členov okrskovej volebnej komisie č. 2. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší správny\nsúd vyhlásil voľby starostu v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves za neplatné alebo alternatívne zrušilí\nnapadnutý výsledok volieb, kde víťazom sa stal žalovaný, alebo alternatívne zrušilí rozhodnutie volebnej\nkomisie, ktorým bol za starostu zvolený žalovaný a vyhlási za zvoleného starostu žalobcu. Žalobca si\nuplatňoval náhradu trov konania.\n9. Najvyšší správny súd listom zo dňa 22.09.2023 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Tento\nvo vyjadrení zo dňa 06.10.2023, uviedol, že v celom rozsahu tvrdenia žalobcu v žalobe nie sú pravdivé\na jedná sa skôr o vykonštruované obvinenia. Uviedol, že voľbám konaným dňa 09. septembra 2023\npredchádzalo jeho zadržanie v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktoré vedie Národná kriminálna\nagentúra, odbor Východ, Rampová 7, Košice, v ktorom bola žalovanému navrhnutá aj väzba podľa\nustanovení Trestného zákona z dôvodu obvinenia z prečinu volebnej korupcie. Žalovaný počas svojho\nzadržania popieral spáchanie skutku a poukazoval na úmysel kriminalizovať jeho osobu v čase volieb,\nktorý bol podľa neho organizovaný na podnet žalobcu.\n10. Žalovaný uviedol, že dňa 07.09.2023 bol z väzby prepustený a následne sa vrátil na miesto trvalého\nbydliska, t. j do obce Žehra, kde mal dôvodné obavy, že žalobca a jeho príbuzní budú mať snahu\nvyvolať konflikt, ktorý môže vyústiť až do bitky, ako sa stalo vo voľbách, ktoré sa konali dňa 29. októbra\n2022. Nakoľko sa chcel vyhnúť konfliktu, zabezpečil si súkromnú bezpečnostnú službu HATRIX s.r.o.,\nktorej úlohou bolo zabezpečiť ochranu žalovaného a jeho rodiny od 08.09.2023 do 10.09.2023, pričom\nobjednávateľom bol C. C. - bratranec žalovaného. Tá však podľa žalovaného nerealizovala žiadne\npochôdzky a ani nezastrašovala občanov obce ale stále pred domom žalovaného, pričom sa pohybovala\npo obci len vtedy, keď sprevádzali žalovaného.\n11. Rovnako uviedol, že vysoký rozdiel v počte hlasov medzi žalobcom a žalovaným vo voľbách je\npráve dôsledok väzobného stíhania žalovaného na základe krivého obvinenia a činnosti žalobcu, čo\npresvedčilo nerozhodných voličov aby mu dali svoj hlas.\n12. Ďalej k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že na adrese X. XX majú občania trvalý pobyt dlhodobo\na uvedené nijako nesúvisí s voľbami do samosprávy obce. K údajnej voľbe cestovným pasom neuvádza\n\npodľa neho žalobca žiadne skutočnosti a žalovanému takáto voľba nie je známa. Rovnako žalovaný\nnemá vedomosť o tom, že by členovia komisie mali navádzať občanov ako majú voliť alebo, že by voliči\ndostávali už vopred zakrúžkované hlasovacie lístky. Podotkol, že ako členky komisie v okrskovej komisii\nč. 2 boli prítomné dve sestry žalobcu.\n13. K námietkam ohľadne chýbajúcich členov komisie vo volebnom okrsku č. 2 podotkol, že sa\nnedostavili strýkovia žalobcu, kedy jeden svoju neúčasť ospravedlnil a druhý člen sa v čase volieb\nnenachádzal v obci. Dvaja chýbajúci členovia komisia boli tak nahradení jedným členom, konkrétne\nsestrou žalobcu, pretože postačoval počet piatich členov komisie. Tvrdenie žalobcu, že sa nedostavili zo\nstrachu kvôli prítomnosti bezpečnostnej služby považuje za zavádzajúce, nakoľko jeden z pôvodných\nčlenov komisie sa toho času nachádzal vo Veľkej Británii, takže o prítomnosti bezpečnostnej služby\nnemohol mať ani vedomosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší správny súd žalobu žalobcu\nzamietol.\n14. Dňa 13.10.2023 bolo Najvyššiemu správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu\nžalovaného, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného o konfliktoch vyvolaných po voľbách konaných\ndňa 29. októbra 2022 sú nepravdivé, keďže to bol práve žalovaný, kto tieto konflikty vyvolal. Uviedol,\nže v tomto prípade podal aj trestné oznámenie a momentálne bolo trestné konanie v tejto veci\nprerušené. Zotrval na svojom tvrdení v žalobe, že prítomnosť bezpečnostnej služby mala navodiť strach\npotencionálnych voličov v opakovaných voľbách.\n15. Opakovane poukázal na neúčasť ním navrhnutých členov v okrskovej volebnej komisii, na neúčasť\nviac ako 370 voličov, ktorí podľa jeho prieskumu chceli podporiť žalobcu vo voľbách a na vyhrážanie sa\nčlenov okrskovej volebnej komisie č. 2 (nominantov žalovaného). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol\nvýsluch členov volebnej komisie (okrem nominantov žalovaného) a ďalších svedkov, ktorých zabezpečí\nna pojednávanie, avšak ich identitu neuvedie z dôvodu obavy o život. Opakovane tiež poukázal na\nskutočnosť, že 38 osôb si pred voľbami v roku 2022 prihlásilo trvalý pobyt na adrese X. XX, pričom\nuvedené osoby žijú dlhodobo v Anglicku.\n16. Ďalej uviedol, že disponuje informáciou o porušení volebného práva v domove sociálnych služieb\nDomovina, n.o., kde klienti nemohli využiť svoje volebné právo lebo ich asistentom bolo zabránené aby\nim asistovali pri volebnom akte. Navrhol vypočutie zamestnancov uvedeného domova sociálnych služieb\na členov komisie, ktorí chodili s prenosnou volebnou urnou.\n17. Ďalej podotkol, že jeho závery o manipulovaní potvrdzuje aj to, že neuvádza mená svedkov z obavy\no ich život a zdravie. Disponuje taktiež informáciou, že pred opakovanými voľbami došlo k anonymnému\npodaniu na riaditeľa OOPZ Spišské Vlachy, z dôvodu ktorého mu bolo na deň opakovaných volieb\nnariadené, že v čase volieb bude mimo službu, čo malo prekážať žalovanému. Rovnako zotrval aj na\ntvrdeniach voličov, že títo prijali úplatok za voľbu konkrétneho kandidáta.\nII.\nKonanie na správnom súde\n18. Najvyšší správny súd konštatuje, že žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce\nŽehra bola podaná včas, teda do desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových výsledkov volieb (§ 312e\nSSP). Ďalej konštatuje, že žalobca získal 144 hlasov, z celkového počtu 760 platných hlasov, t. j. viac\nako 10% hlasov oprávnených voličov, čím splnil požiadavku ustanovenia § 312c písm. a) SSP o žalobnej\nlegitimácií.\n19. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) (ďalej len „volebná komisia“) o\nvýsledku volieb v obci vo voľbách do orgánov samosprávy obcí zo dňa 09. septembra 2023 vyplýva, že\nz 1.504 osôb zapísaných v zozname voličov sa na hlasovaní zúčastnilo 778 voličov. Pre voľby starostu\nobce bolo v odovzdaných obálkach 760 platných hlasovacích lístkov. Kandidáti na starostu obce získali\npodľa údajov zo zápisnice uvedený počet hlasov:\na. Žalobca - 114 platných hlasov\nb. Žalovaný - 646 platných hlasov\n\n20. Podľa uvedených výsledkov bol do funkcie starostu obce Žehra zvolený žalovaný C. C. s rozdielom\n532 odovzdaných platných hlasov.\nIII.\nVybrané právne ustanovenia\n21. Podľa § 25 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), ak nastanú okolnosti, ktoré\nznemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, môže okrsková volebná komisia\nposunúť začiatok hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový čas hlasovania\nvšak nesmie byť týmto opatrením skrátený. Okrsková volebná komisia o takomto opatrení vyrozumie\nvoličov spôsobom v mieste obvyklým. Ak je hlasovanie prerušené, zapečatí okrsková volebná komisia\nnepoužité hlasovacie lístky, obálky, zoznam voličov a otvor na vkladanie hlasovacích lístkov na volebnej\nschránke a prenosnej volebnej schránke. Pri opätovnom začatí hlasovania predseda okrskovej volebnej\nkomisie za prítomnosti členov komisie overuje neporušenosť pečatí. Okolnosti, ktoré znemožnili začať\nhlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, ako aj neporušenosť pečatí uvedie okrsková volebná\nkomisia v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.\n22. Podľa § 26 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti zodpovedá predseda okrskovej\nvolebnej komisie, počas jeho neprítomnosti jej podpredseda. Pokyny na zachovanie poriadku vo\nvolebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.\n23. Podľa § 170 ods. 4 zákona o voľbách, ak okrsková volebná komisia nie je utvorená spôsobom\nustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je náhradník, chýbajúcich\nčlenov vymenúva starosta obce.\n24. Podľa § 163 zákona o voľbách, právo voliť do orgánov samosprávy obce má obyvateľ obce, ktorý\nmá trvalý pobyt v obci.\n25. Podľa § 170 ods. 8 zákona o voľbách, okrsková volebná komisia\na) zabezpečuje správny priebeh hlasovania,\nb) dopisuje voličov v deň konania volieb do zoznamu voličov,\nc) sčítava hlasy a vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku,\nd) odovzdáva volebné dokumenty do úschovy obci.\n26. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej\nzákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 312j ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju.\nIV.\nPosúdenie správneho súdu\n28. Najvyšší správny súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z podanej žaloby a jej príloh,\nvyjadrenia žalovaného spolu s prílohami, zápisnice volebnej okrskovej komisie č. 1 a č. 2, ako aj\nzápisnice z miestnej volebnej komisie a najmä z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a Najvyššieho správneho súdu.\n29. Senát Najvyššieho správneho súdu zdôrazňuje, že pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza z\njudikatúry Ústavného súdu vzťahujúcej sa na súdny prieskum volieb do orgánov územnej samosprávy\nnajmä pre princíp kompetenčnej kontinuity pri súdnom prieskume volieb do orgánov územnej\nsamosprávy medzi Ústavným súdom a Najvyšším správnym súdom, ako už bol tento princíp vyložený\nveľkým senátom Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozsudku z 24. februára 2022 sp. zn. 1 Vs\n1/2021.\n30. Najvyšší správny súd sa musí pri tomto type konania (konanie vo volebných veciach) vzhľadom na\njeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu\nvoličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiť princípom\n\nmateriálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným\nporušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (PL. ÚS 46/2018-36).\n31. Správny súd taktiež poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky\ntýkajúcu sa porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, z ktorej vyplýva, že len ich hrubé\nalebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie by umožňovalo správnemu súdu rozhodnúť podľa\n§ 312j ods. 2 SSP. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať totiž priamy vplyv na\ndosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými\ndôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS\n3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu\nich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú\nspôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom\nlegitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS\n3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho\núlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami\na na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe\ntvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011).\n32. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a\nnezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe\nnerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým\nvo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán\na hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po\nvoľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a\ninštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL.\nÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže\nbyť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit.\nPL. ÚS 85/07). K uvedeným zaužívaným záverom Najvyšší správny súd v neposlednom rade uvádza,\nže prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od správneho súdu okrem iného tiež rozumnú\nzdržanlivosť. Inak povedané, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť\nvolieb alebo voľby kandidáta.\n33. Vyššie uvedené východiská senát Najvyššieho správneho súdu zohľadnil pri posudzovaní žalobných\nbodov podanej žaloby, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k jednomyseľnému\nzáveru o nedôvodnosti žaloby.\n34. Námietku žalobcu ohľadne prihlasovania sa osôb na trvalý pobyt v obci Najvyšší správny\nsúd považoval za nedôvodnú a uvádza, že Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát\npoznamenal, že právo na slobodný výber miesta pobytu fyzickej osoby (sloboda pobytu) je Ústavou\nzaručené základné právo (čl. 23 ods. 1 Ústavy). Obmedziť túto slobodu je možné iba pri splnení\npodmienok limitačnej klauzuly tohto práva. Tomu zodpovedá i právna úprava ohlasovania trvalého\npobytu podľa zákona č. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej\nrepubliky) spravidla v mieste jeho bydliska. Pre účely evidencie zákonodarca vyžaduje ohlásenie\ntrvalého pobytu občana. Zákon č. 253/1998 Z. z. stanovuje pre občanov Slovenskej republiky povinnosť\nsplnenia iba formálnych podmienok ohlásenia trvalého pobytu.\n35. Avšak ani povinnosť občana mať formálne evidovaný svoj jeden trvalý pobyt a samotné ohlásenie\ntrvalého pobytu v určitom mieste nelimituje občana v slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a\npobytu. Ohlásenie trvalého pobytu má preto čisto evidenčný charakter. Vzhľadom na komplikovaný vzťah\nmedzi pojmami „občan - pobyt - bydlisko - obec“ a jeho mutácie (človek sa môže počas roka zdržiavať na\nviacerých miestach, mať k viacerým miestam rôzne ekonomické či sociálne väzby), ústavodarca spojil\nmiesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce s miestom, kde\nobčan slobodne a na základe vlastného uváženia ohlásil trvalý pobyt, pričom sa vychádza práve z logicky\nnajprípustnejšej právnej fikcie, že občan v mieste svojho trvalého pobytu aj reálne býva, ovplyvňuje\nverejné procesy a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v samospráve (obci, na území ktorej má trvalý\npobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci.\n\n36. Občan sa preto môže slobodne rozhodnúť, v ktorom mieste z prípadných viacerých miest svojich\naktivít ohlási svoj trvalý pobyt. Jedinou podmienkou je splnenie formálnych podmienok, pričom obec,\nna území ktorej sa občan hlási na trvalý pobyt, nie je oprávnená skúmať iné ako formálne podmienky\nprihlásenia sa na trvalý pobyt (napríklad skutočný dôvod prihlásenia). Prihlásenie sa na trvalý pobyt\nv určitej obci a uplatnenie aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce\nnie je v zásade oprávnené skúmať a na tom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do\norgánov samosprávy obce ani volebné súdnictvo v konaní vo volebných veciach.\n37. Výnimku tvorí situácia, kde sa musí preukázať, že napriek formálne legálnemu (perfektnému)\nprihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia obce, a to v počte, ktorý má potenciál\novplyvniť personálne zloženie orgánov samosprávy, a bezprostredne pred uskutočnením volieb, nemajú\nskutočný záujem (čo je potrebné dokázať na základe konkrétnych skutočností) podieľať sa na výkone\nobecnej samosprávy, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa\nna samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých personálne\nobsadenie neodráža výlučne ich vôľu.\n38. Právny potenciál pre úvahy Najvyššieho správneho súdu o možnosti vykonať dokazovanie obsahovo\nzamerané na danú žalobnú námietku je však jednoznačne limitovaný materiálnoprávnym pohľadom na\npreskúmavanú právnu vec. Ide o spôsobilosť tvrdení žalobcu docieliť v kontexte celkových výsledkov\nvolieb ich zmenu, a to aj v prípade úplného preukázania pravdivosti vznesenej žalobnej námietky\n(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11Svp/15/2022 zo dňa 07. februára 2023).\n39. Žalobca nejednoznačne uviedol celkovo 38 prípadov prihlásenia osôb na trvalý pobyt na adrese\nX. XX v obci Žehra ešte v roku 2022 (v čase pred konaním komunálnych volieb v roku 2022), pri\npočte odovzdaných platných hlasov pri voľbe starostu obce 760 a v počte získaných hlasov úspešným\nkandidátom na starostu 646 oproti 114 hlasom u neúspešného uchádzača (žalobcu) vo voľbách\nkonaných dňa 09. septembra 2023. V uvedenom prípade preto nie je možné hovoriť o skutočnostiach,\nktoré by sa udiali bezprostredne pred uskutočnením volieb, keďže žalobca namietal, že sa osoby mali\nprihlásiť na trvalý pobyt ešte v roku 2022, pričom voľby, ktoré sú predmetom preskúmania v tomto\nkonaní sa uskutočnili 09. septembra 2023. Zároveň Najvyšší správny súd podotýka, že aj keby bola\nsplnená podmienka časového hľadiska, v danom prípade sa nejednalo o počet obyvateľov, ktorý by\nmal akúkoľvek možnosť aspoň potencionálne zmeniť výsledok volieb. Z uvedených dôvodov považoval\nNajvyšší správny súd túto námietku žalobcu za nedôvodnú, ba priam až účelovú.\n40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal ovplyvniť výsledok volieb tým, že počas volebného\nmoratória, ako aj počas dňa volieb chodil po obci aj so súkromnou bezpečnostnou službou, Najvyšší\nsprávny súd konštatuje, že v žalobe absentuje akékoľvek vysvetlenie, v čom sa uvedené konanie\nžalovaného dostalo do rozporu so zákonom a aký vplyv to mohlo mať na výsledok volieb. Žalobca\nnekonkretizoval žiadne námietky a neuviedol žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné\nidentifikovať akýkoľvek vplyv namietanej činnosti na celkový výsledok volieb, preto súd túto žalobnú\nnámietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n41. K námietke žalobcu, že niekoľko voličov volilo s použitím cestovného pasu Najvyšší správny súd\nuvádza, že vo vzťahu k týmto podozreniam absentuje logické opodstatnenie. Spôsob hlasovania voličov\nje podrobne upravený v § 24 a § 182 volebného zákona, ktorý ukladá okrskovej volebnej komisii po\npríchode voliča do volebnej miestnosti najprv zistiť jeho totožnosť občianskym preukazom a následne\nzakrúžkovať poradové číslo tohto voliča v zozname voličov a vydať mu hlasovací lístok a obálku.\nPrevzatie hlasovacieho lístka a obálky volič potvrdzuje vlastnoručným podpisom v zozname voličov. Ak\nvolič svoju totožnosť nepreukáže, volebná komisia mu hlasovanie neumožní.\n42. Ako vyplýva zo zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2, „o 11:40 bolo zdržanie v dôsledku odopretia\nmožnosti voliť na cestovný pas“, čo značí, že volebná komisia v danom okrsku neumožnila voličom\nvoliť s cestovným pasom. Navyše Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nikto z\nčlenov okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorá je zložená zo zástupcov rôznych politických síl, v zápisnici\no výsledku volieb neuviedol žiadne výhrady alebo nedostatky k priebehu volebného procesu a všetci\nčlenovia zápisnicu bez výhrad podpísali.\n\n43. V súvislosti so žalobcom naznačenou možnosťou volebnej korupcie pri získavaní hlasov pri získavaní\nhlasov poukazuje Najvyšší správny súd na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých\ntzv. kupovanie hlasov voličov je potrebné považovať za jedno z najzávažnejších porušení pravidiel\nvolebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do\nsamotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Takéto konanie v rámci súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti vyžaduje veľmi\nprísne posúdenie (napr. PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 38/07, PL. ÚS 64/07).\n44. Tak ako Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval,\nposkytovanie akejkoľvek protihodnoty za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, pretože zmyslom\nvolebného práva je právo občanov participovať na správe vecí verejných, a nie materiálny prospech (PL.\nÚS 6/06). K uvedenej zásade je však potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že v konaní o preskúmanie\nústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy znáša dôkazné bremeno žalobca v\ntom smere, že musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj doložiť\nexaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 119/07). Iba všeobecné tvrdenie žalobcu,\nže má podozrenie z volebnej korupcie a ovplyvňovania volieb s návrhom na vypočutie voličov, ktorí\nmali byť údajne korumpovaní v prospech úspešného kandidáta, a ktorých odmietol identifikovať nespĺňa\npredmetné ústavnoprávne kritériá.\n45. V súvislosti s námietkou zastrašovania, senát Najvyššieho správneho súdu uvádza, že žalobca\nnepredložil správnemu súdu žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by v priebehu výkonu činnosti okrskovej\nalebo miestnej volebnej komisie malo dôjsť k vyhrážaniu sa alebo zastrašovaniu členkám a členom\nniektorej z volebných komisií.\n46. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia vo voľbách do orgánov\nsamosprávy obce plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného\nsčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných\nvýsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 1/07).\n47. Okrsková volebná komisia je aj v zmysle § 25 zákona o voľbách povinná zabezpečiť správny priebeh\nhlasovania, čo zároveň znamená, že je povinná v čo najvyššej možnej miere dohliadať, aby výkon\nvolebného práva prebiehal v súlade so zákonom.\n48. Ako už bolo uvedené, volebné komisie plnia úlohu garanta ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov\núzemnej samosprávy. V prípade, ak by nastala situácia odporujúca zákonným požiadavkám, prípadne\nvážne pochybnosti o správnom výkone aktívneho volebného práva, okrsková volebná komisia by mala\nprerušiť hlasovanie a aj v zmysle už vyššie citovaných ustanovení, všetky podstatné okolnosti uviesť v\nzápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.\n49. Podstatným zistením pre Najvyšší správny súd aj v tomto bode bola skutočnosť, že všetci členovia\nokrskovej volebnej komisie č. 1, okrskovej volebnej komisie č. 2 a aj Miestnej volebnej komisie príslušnú\nzápisnicu podpísali bez výhrad. Druhým významným zistením (z hľadiska prípadného posudzovania\nintenzity protizákonnosti) je skutočnosť, že rozdiel platných hlasov medzi žalobcom a žalovaným\npredstavuje 532, pričom žalobca žiadnym spôsobom tento rozdiel nenamietal a nespochybnil samotné\nsčítavanie hlasov.\n50. Najvyšší správny súd preto nepovažoval za potrebné k vyššie uvedeným okolnostiam vykonať\nvýsluch členov volebných komisií. Zároveň je nutné podotknúť, že žalobca neuviedol, ktorí členovia\nkomisie (označení ako nominanti žalovaného) mali zastrašovať ostatných členov komisie. Z tvrdení\nžalobcu nevyplýva (ak by aj boli uvedené tvrdenia žalobcu pravdivé čo i len v teoretickej rovine), že\nby intenzita aj prípadného takéhoto konania bola s ohľadom na veľký rozdiel v počte získaných hlasov\nmedzi žalobcom a žalovaným, spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. Zo žaloby tak isto nie je zrejmé, v\nčom by aj prípadné konanie bolo spôsobilé výsledky volieb ovplyvniť.\n51. Žalobca taktiež uviedol len domnienku, že dochádzalo k manipulácii s hlasovacími lístkami, ale\nžiadnym spôsobom nepreukázal, že k tomu aj prišlo. V tejto súvislosti je opätovne podstatné, že\nzápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania podpísali všetci členovia volebnej komisie, kde s ohľadom\nna jej zloženie je zabezpečená dostatočná kontrola.\n\n52. Najvyšší správny súd opakovane uvádza, že žiadna zo zápisníc neobsahuje záznam o\nnezrovnalostiach a prípadných nezákonných skutočnostiam či pochybeniach, ktoré by mohli mať vplyv\nna priebeh hlasovania a výsledok volieb ako celku.\n53. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo\npreukázané také ovplyvnenie volieb, ktoré by malo za následok nezákonnosť volieb ako celku. Aj\nÚstavný súd vo vyššie označenom uznesení sp. zn. PL. ÚS 78/2011 uviedol, že pri posudzovaní\nvolebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Uviedol, že len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý\novplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku\nvolieb. Taký tlak pritom zo strany žalobcu preukázaný nebol. S ohľadom na uvedené preto Najvyšší\nsprávny súd vyhodnotil námietky žalobcu v danej časti za nedôvodné.\n54. Vyššie uvedené posúdenie možno uplatniť aj na námietku žalobcu ohľadne kreovania okrskovej\nvolebnej komisie č. 2. Najvyšší správny súd poukazuje na zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 2,\nkde je jednoznačne uvedené, že nakoľko nebol v deň volieb dostatočný počet členov komisie a teda\npočet členov sa znížil pod 5, postupom v zmysle § 169 ods. 4 volebného zákona zástupca starostu\nobce vymenoval do funkcie nového člena, ktorým podľa tvrdenia žalovaného bola samotná sestra\nžalobcu. Z uvedeného dôvodu sa začiatok volieb posunul až na 08:00 hod. Ani v tomto smere teda\nokolnosti nesvedčia v prospech tvrdenej nezákonnosti postupu a zloženia okrskovej volebnej komisie\nč. 2 . Najvyššiemu správnemu a súdu ani nie je zrejmé, akého porušenia zákona sa mala volebná\nkomisia alebo žalovaný dopustiť. Rovnako aj tvrdenie žalobcu o tom, že dvaja členovia predmetnej\nkomisie sa nedostavili zo strachu, predstavuje len subjektívnu domnienku žalobcu, bez akejkoľvek opory\nv skutkovom stave a bez akýchkoľvek dôkazov. V kontexte tejto námietky preto nebol splnený ani len\npredpoklad porušenia ustanovení zákona o voľbách.\n55. Najvyšší správny súd sa nestotožnil ani so všeobecným tvrdením žalobcu, že nezákonnosť volieb\nmajú dokazovať samotné výsledky, v rámci ktorých bol vyšší rozdiel hlasov medzi žalobcom a žalovaným\nv porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Toto tvrdenie má však povahu domnienky, ktorá nepredstavuje\nprávne relevantný dôvod na konanie o žalobe vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb. Tvrdenie\nžalobcu sa preto v tomto smere javí ako účelové.\n56. Rovnako účelové sa javí tvrdenie žalobcu, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre volebnú\nkorupciu. Žalobca tieto skutočnosti uvádza bez toho, aby uviedol, v čom sú spôsobilé ovplyvniť\nvýsledky volieb, prípadne v čom spočíva nezákonnosť uskutočnených volieb. Navyše ako žalobca\nsám uviedol, predmetné obvinenie žalovaného z volebnej korupcie sa malo vzťahovať k voľbám,\nktoré sa uskutočnili dňa 29. októbra 2022. V tomto kontexte je potrebné uzavrieťuviesť, že námietky\nžalobcu postrádajú akúkoľvek príčinnú súvislosť s priebehom a výsledkom volieb, ktorých zákonnosť je\npredmetom preskúmania v tomto konaní a preto ich možno označiť aj za špekulatívne.\n57. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na rozhodovaciu prax ústavného súdu\n(napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011 alebo PL. ÚS 118/07), v zmysle ktorej súd v konaní vo\nvolebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; naopak je na žalobcovi, aby uviedol konkrétne\nskutkové okolnosti, ktoré spochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodene vyvolávajú pochybnosť o\ntom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Funkcia súdu v rámci prieskumu\nústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho\nčinnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to\ndokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne\nrekonštruovať celý volebný proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS\n13/2019).\n58. K námietkam žalobcu, ktoré uviedol vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného Najvyšší správny súd\nuvádza, že v zmysle § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia\nlehoty určenej zákonom na podanie žaloby, čo v tomto prípade splnené nebolo. Najvyšší správny súd\nsa preto novými námietkami, ktoré spočívali najmä v spochybnení priebehu volieb v domove sociálnych\nslužieb Domovina, n.o. a v tvrdení, že riaditeľovi OOPZ Spišské Vlachy bolo nariadené, že v čase volieb\nbude mimo službu nevenoval. Napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že pri spochybnení priebehu\nvolieb v domove sociálnych služieb žalobca iba uviedol, že „disponuje informáciou“ o porušení práva,\n\nbez konkretizácie k akej volebnej vade a na základe konania ktorých osôb malo podľa dôjsť k porušeniu\nzákona a najmä, ako sa to malo prejaviť na výsledku volieb. Iba všeobecné tvrdenie žalobcu s návrhom\nna vypočutie zamestnancov domova sociálnych služieb, ktorých ani bližšie neidentifikoval samo osebe\nschopné poskytnúť dostatočný základ pre spochybnenie volebných výsledkov.\n59. K tvrdeniu žalobcu, že riaditeľovi OOPZ Spišské Vlachy bolo nariadené, že v čase volieb bude\nmimo službu Najvyšší správny súd iba uvádza, že ani v tejto súvislosti nie je zrejmé, akého porušenia\nzákona sa mal žalovaný, volebná komisia alebo iné osoby dopustiť a ako sa to malo prejaviť vo výsledku\nvolieb. Rovnako námietka, že 370 voličov, ktorí chceli voliť žalobcu, sa nezúčastnilo volieb z dôvodu\natmosféry strachu je prinajmenšom špekulatívna bez akéhokoľvek podkladu. Navyše, v prípade aj keby\nbola pravdivá, z dôvodu rozdielu platných odovzdaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným (532\nhlasov), by uvedená skutočnosť nemala vplyv na celkový výsledok volieb. Z uvedených dôvodov nie je\nmožné tieto námietky žalobcu vyhodnotiť ako opodstatnené aj keby boli podané včas.\n60. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona,\nktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich\nvýsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011). Voľby tak môžu byť v zmysle judikatúry\nÚstavného súdu SR spochybnené v zásade tromi spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe\n(nesprávne sčítanie), k volebnému deliktu (úmyselná činnosť k zmareniu alebo ovplyvneniu volieb),\nalebo len k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania [kupovanie hlasov (PL. ÚS 98/07)].\nDôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich\nvplyvu na výsledok volieb. Najvyšší správny súd preto každý prípad posudzuje materiálne, prihliada\npritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.\n61. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby Najvyšší správny súd vyhovel žalobe o neplatnosti vo veciach\nústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, musia byť splnené tri základné\npredpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a\npriebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou\nprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c)\nintenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva\npochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07,\nPL. ÚS 11/2011).\n62. Najvyšší správny súd záverom uvádza, že si zabezpečil aj volebnú dokumentáciu, ale s ohľadom na\nžalobné námietky a obranu nebolo potrebné volebnú dokumentáciu otvárať.\n63. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel senát Najvyššieho správneho súdu k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná, keďže žalobcom uplatňované volebné vady nenadobudli intenzitu spôsobilú\novplyvniť/spochybniť výsledok volieb, a preto ju zamietol (§ 312j ods. 1 SSP).\n64. Pre úplnosť Najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n12Svp/20/2022 zo dňa 07. februára 2023, boli voľby na starostu obce Žehra (okres Spišská Nová Ves)\nvykonané dňa 29. októbra 2022 vyhlásené za neplatné. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa\n05.04.2023 ústavnú sťažnosť, ktorá bola nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 279/2023-17 odmietnutá.\nNásledne rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 24. apríla 2023 boli\nvyhlásené opätovné voľby na funkciu starostu obce Žehra na deň 09. septembra 2023.\n65. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa výsledku konania. Zamietnutie žaloby\nznamená úspech žalovaného v konaní, ktorému priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na ich\núplnú náhradu. Postupoval pritom podľa prvej vety ustanovenia § 168 SSP, ktoré umožňuje priznať\nžalovanému právo na náhradu trov len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Toto ustanovenie\nje však primárne určené na rozhodovanie o náhrade trov konania orgánu verejnej správy, ktorý v\nsprávnom súdnictve vystupuje v postavení žalovaného. Konanie vo volebných veciach (o žalobách\nproti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy) však vykazuje určité znaky\nkontradiktórnosti konania, ktoré sú skôr typické pre civilné sporové konanie (účastníci konania sú\nsúkromné subjekty (§ 312c, § 312d SSP), nie správne orgány či subjekty v podobnom postavení).\nAk úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku\nspravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobcovi za splnenú. Otázku vzniku trov a dôvodnosti\n\nich vynaloženia posúdi asistent sudcu Najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2 SSP\nrozhodne o výške náhrady trov osobitným uznesením.\n66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}