{"guid": "fa73b1b5-0c54-4ffe-a50f-be1702d7d3d9:d60a02a4-7ed8-4fc4-8927-daada6b4535e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200191.1", "spisova_znacka": "32D/23/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/23/2022 z 23. 6. 2023", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 23. júna 2023, sp. zn. 32D/23/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200191.1", "identifikacne_cislo": "9622200191", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-06-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d60a02a4-7ed8-4fc4-8927-daada6b4535e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200191.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200191.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200191.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n32D/23/2022\n9622200191\n23. 06. 2023\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2023:9622200191.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMichala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Mariána Fečíka a\nprísediacich sudcov JUDr. Michaely Kajabovej a JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M. v disciplinárnej\nveci vedenej proti Q.. Z.T. L., sudcovi Y. B. B. Ľ., v konaní o návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2\npísm. b/ v spojení s ustanovením § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov podanému dňa 29. septembra 2022, na ústnom pojednávaní\ndňa 23. júna 2023, takto\nrozhodol:\nQ.. Z. L., narodený XX. V. XXXX, sudca Y. B. B. Ľ., sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z.\no disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)\nuznáva vinným, že\n1. ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1T/2/2018, z nedbanlivosti porušil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 20.\nnovembra 2020 (po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku) až do 28. januára 2021 (kedy\nbol rozsudok vyhotovený a odoslaný) čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní;\n2. ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1T/137/2019, z nedbanlivosti porušil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 27.\noktóbra 2020 (po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku) až do 6. apríla 2021 (kedy bol\nrozsudok vyhotovený a odoslaný) čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní;\n3. ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1T/36/2018, z nedbanlivosti porušil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 25.\nfebruára 2021 (po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie uznesenia) až do 10. augusta 2021 (kedy\nbolo uznesenie vyhotovené a odoslané) čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní;\n4. ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1T/16/2018, z nedbanlivosti porušil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 27.\nnovembra 2020 (po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku) až do 30. novembra 2021\n(kedy bol rozsudok vyhotovený a odoslaný) čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní;\n5. ako predseda senátu Y. B. B. Ľ. v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 7T/131/2010, z nedbanlivosti porušil\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 4.\n\njanuára 2020 (po uplynutí predĺženej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku) až do 17. augusta\n2021 (kedy bol rozsudok vyhotovený a odoslaný) čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní;\n6. ako samosudca Y. B. B. Ľ. vo väzobnej trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1T/160/2019, z nedbanlivosti\nporušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a\nprísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v\nobdobí od 20. októbra 2020 (po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku) až do 31. marca\n2021 (kedy bol rozsudok vyhotovený a odoslaný) čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní;\nteda\nv bodoch 1 až 6 zavinene porušil povinnosti sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených\nveciach konať plynulo, bez zbytočných prieťahov, ktoré povinnosti mu vyplývajú z ustanovenia § 30 ods.\n4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nčím spáchal\nv bode 1 disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a\nprísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv bodoch 2 až 6 závažné disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 116 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nza to sa mu ukladá:\npodľa § 117 ods. 3 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, úhrnné disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 50% na obdobie troch\nmesiacov.\nPodľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je Q.. Z. L. povinný nahradiť štátu trovy\ndisciplinárneho konania vo výške 120,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nDisciplinárny návrh a vyjadrenie disciplinárne obvineného\n1. Návrhom zo dňa 28. septembra 2022, ktorý bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší správny súd\") doručený dňa 29. septembra 2022 (ďalej len „disciplinárny návrh\"), sa\nminister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny navrhovateľ\" alebo „navrhovateľ\")\ndomáhal rozhodnutia, ktorým by disciplinárny senát uznal sudcu Y. B. B.Á. Ľ. Q.. Z. L. (ďalej len\n„disciplinárne obvinený\") vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.\n2 písm. b/ v spojení s § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z.z.\").\n2. Disciplinárny navrhovateľ svoj návrh skutkovo vymedzil tak, že disciplinárne obvinený mal porušiť\nsvoju povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. (povinnosť vykonávať svoje povinnosti\nsvedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov) tým, že:\n„ v bode I\n- ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci obžalovanej V. Q., vedenej pod sp. zn. 1T/2/2018, z\nnedbanlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených\nveciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 30 ods. 4 zákona č.\n385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich\"), keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v\nobdobí od 20.11.2020, t. j. po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku zo dňa 07.10.2020\naž do 28.01.2021, kedy bol rozsudok vyhotovený a odoslaný stranám v konaní, čím spôsobil prieťah v\n\ntrvaní viac ako 2 mesiace, pričom vzhľadom na povahu porušenej povinnosti a dobu trvania porušenia\ntejto povinnosti bola škodlivosť jeho konania zvýšená,\nv bode II\n- ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci obžalovanej M. A., vedenej pod sp.zn. 1T/137/2019, z\nnedbanlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených\nveciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 30 ods. 4 zákona o\nsudcoch a prísediacich, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 27.10.2020, t.j. po uplynutí\nlehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku zo dňa 11.09.2020 až do 06.04.2021, kedy bol rozsudok\nvyhotovený a odoslaný stranám v konaní, čím spôsobil prieťah v trvaní takmer 6 mesiacov, pričom\nvzhľadom na povahu porušenej povinnosti a dobu trvania porušenia tejto povinnosti bola škodlivosť jeho\nkonania zvýšená,\nv bode III\n- ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci obžalovaného J. K., vedenej pod sp.zn. 1T/36/2018, z\nnedbanlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených\nveciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 30 ods. 4 zákona o\nsudcoch a prísediacich, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 25.02.2021, t.j. po uplynutí\nlehoty na vyhotovenie a odoslanie uznesenia zo dňa 13.01.2021 až do 10.08.2021, kedy bolo uznesenie\nvyhotovené a odoslané stranám v konaní, čím spôsobil prieťah v trvaní takmer 6 mesiacov, pričom\nvzhľadom na povahu porušenej povinnosti a dobu trvania porušenia tejto povinnosti bola škodlivosť jeho\nkonania zvýšená,\nv bode IV\n- ako samosudca Y. B. B. Ľ. v trestnej veci obžalovanej K. Š., vedenej pod sp.zn. 1T/16/2018, z\nnedbanlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených\nveciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 30 ods. 4 zákona o\nsudcoch a prísediacich, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 27.11.2020, t.j. po uplynutí\nlehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku zo dňa 14.10.2020 až do 30.11.2021, kedy bol rozsudok\nvyhotovený a odoslaný stranám v konaní, čím spôsobil prieťah v trvaní viac ako 1 rok, pričom vzhľadom\nna povahu porušenej povinnosti a dobu trvania porušenia tejto povinnosti bola škodlivosť jeho konania\nzvýšená,\nv bode V\n- ako predseda senátu Y. B. B. Ľ. v trestnej veci obžalovanej V. H., vedenej pod sp.zn. 7T/131/2010,\nz nedbanlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených\nveciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 30 ods. 4 zákona\no sudcoch a prísediacich, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 04.01.2020, t.j. po\nuplynutí predĺženej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku zo dňa 04.10.2019 až do 17.08.2021,\nkedy bol rozsudok vyhotovený a odoslaný stranám v konaní, čím spôsobil prieťah v trvaní ako 1 rok a 7\nmesiacov, pričom vzhľadom na povahu porušenej povinnosti a dobu trvania porušenia tejto povinnosti\nbola škodlivosť jeho konania zvýšená,\nv bode VI\n- ako samosudca Y. B. B. Ľ. vo väzobnej trestnej veci obžalovaného Š. B., vedenej pod sp.zn.\n1T/160/2019, z nedbanlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v\npridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 30 ods.\n4 zákona o sudcoch a prísediacich, keď nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období od 20.10.2020,\nt.j. po uplynutí lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku zo dňa 05.10.2020 až do 31.03.2021,\nkedy bol rozsudok vyhotovený a odoslaný stranám v konaní, čím spôsobil prieťah v trvaní viac ako 5\nmesiacov, pričom vzhľadom na povahu porušenej povinnosti a dobu trvania porušenia tejto povinnosti\nbola škodlivosť jeho konania zvýšená, ...\".\n3. Disciplinárny navrhovateľ navrhol, aby disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného vinným zo\nspáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 116 ods. 2 písm. b/ v spojení s §\n116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm.\nb/ zákona č. 385/2000 Z.z. a to zníženie funkčného platu o 50% na obdobie 6 mesiacov.\n\n4. V úvodnej časti disciplinárneho návrhu disciplinárny navrhovateľ uviedol skutočnosti rozhodné pre\nposúdenie plynutia lehôt na podanie disciplinárneho návrhu, osobitne, že mu dňa 1. októbra 2021 bolo\ndoručené podanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, v ktorom boli identifikované nedostatky\nv činnosti niektorých okresných súdov v rámci Slovenskej republiky. Vychádzajúc z tohto podania\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej taktiež „ministerstvo\") listom zo dňa 12. októbra\n2021 požiadalo disciplinárne obvineného o zaslanie jeho vyjadrenia, na ktorú žiadosť disciplinárne\nobvinený napriek urgenciám nereagoval. Ministerstvu bolo až 17. mája 2022 doručené podanie\npredsedníčky Krajského súdu v Prešove, ktorého prílohou bolo predbežné vyjadrenie disciplinárne\nobvineného. Doplnené vyjadrenie disciplinárne obvineného bolo ministerstvu doručené 22. júna 2022.\n5. Navrhovateľ v ďalšej časti disciplinárneho návrhu označenej ako „Spoločne k bodom I. - VI.:\" s\nodkazom na spisový materiál (priložené fotokópie listín zo spisov) sp.zn. 1T/2/2018, 1T/137/2019,\n1T/36/2018, 1T/16/2018, 7T/131/2010 a 1T/160/2016, podrobnejšie odôvodnil kvalifikáciu porušenia\npovinnosti disciplinárne obvineného vyhotoviť rozsudky resp. uznesenia v predmetných veciach včas\nako závažné disciplinárne previnenie. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky (sp.zn. 13Kss/2/2015) a najvyššieho správneho súdu (sp.zn. 31D/9/2021) osobitne zdôraznil\n(i) okolnosti skutku uvedeného v bode VI disciplinárneho návrhu (konštatujúc, že išlo o väzobnú vec v\nrámci ktorej disciplinárne obvinený vyhotovil rozsudok „v 10-násobne dlhšej lehote, než akú mu zákon\npovoľoval\") ako aj (ii) okolnosti skutku uvedeného v bode V disciplinárneho návrhu (zdôrazniac, že hoci\nsa predmetné konanie začalo ešte v roku 2010, disciplinárne obvinený spôsobil prieťah v konaní tým,\nže vyhotovil rozsudok vyhlásený po deviatich rokoch trvania trestného konania s omeškaním viac ako\njeden rok a sedem mesiacov). Navrhovateľ uviedol, že nezistil také objektívne relevantné skutočnosti,\nktoré by disciplinárne obvinenému bránili v predmetných veciach konať plynulo a bez prieťahov. Naopak,\nupozornil na skutočnosť, že disciplinárne obvinený je predsedom Y. B. B. Ľ. a teda je z titulu svojej\nfunkcie zákonodarcom poverený dohliadať na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti\na plynulosti súdneho konania.\n6. Vyjadriac sa k otázke zavinenia navrhovateľ uviedol, že disciplinárne obvinený konal minimálne\nvo vedomej nedbanlivosti, pretože vedel, že nedôsledným plnením svojich povinností môže porušiť\nalebo ohroziť záujem spoločnosti na zabezpečovaní práv osôb na riadny výkon súdnej moci, ale bez\nprimeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.\n7. S odkazom na skôr tvrdené skutočnosti a s poukazom na ustanovenie § 117 ods. 3 zákona č.\n385/2000 Z. z. navrhovateľ odôvodnil navrhovanú výšku disciplinárneho opatrenia v podstatnom tým,\nže (i) poukázal na dĺžku nečinnosti disciplinárne obvineného; (ii) uviedol, že sankcia za disciplinárne\nprevinenie má pôsobiť nielen represívne ale má plniť aj preventívnu funkciu a teda (iii) že neprichádza\ndo úvahy uloženie disciplinárneho opatrenia v intenciách základnej skutkovej podstaty disciplinárneho\nprevinenia, ale že je žiadúce uloženie prísnejšej sankcie za kvalifikovaný charakter disciplinárneho\nprevinenia. Navrhol preto, aby bolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie tak, ako\nje uvedené v bode 3 vyššie.\n8. Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania z 10. októbra 2022 bolo disciplinárne obvinenému\ndoručené spolu s disciplinárnym návrhom dňa 21. októbra 2022. Disciplinárne obvinený, súc poučený o\npráve vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k predloženým dôkazom ako aj o práve\nnavrhnúť dôkazy na svoju obhajobu a práve zvoliť si obhajcu, sa k disciplinárnemu návrhu nevyjadril\na najvyššiemu správnemu súdu nedoručil žiadne podanie, v ktorom by na predmetné upovedomenie\nmeritórne reagoval.\nII.\nKonanie pred disciplinárnym senátom\n9. V rámci predbežného šetrenia disciplinárny senát požiadal Y. B. B. Ľ. o zapožičanie osobného spisu\ndisciplinárne obvineného, ktorý osobný spis bol najvyššiemu správnemu súdu doručený dňa 16. júna\n2023.\n10. Najvyšší správny súd v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné\nprejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenou osobou, obsahuje\nstanovené náležitosti a vo vzťahu ku skutku (skutkom) vymedzenom v skutkovej vete disciplinárneho\n\nnávrhu bol podaný v lehote podľa § 14 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny\nporiadok) (ďalej taktiež „DSP\").\nIII.\nÚstne pojednávanie vo veci, dokazovanie a záverečné rečí\n11. Dňa 13. marca 2023 bolo nariadené vo veci ústne pojednávanie, ktorého termín bol určený na 24.\nmáj 2023 o 9:30 hod. Upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo disciplinárne obvinenému doručené\ndňa 22. marca 2023. Disciplinárne obvinený doručil dňa 23. mája 2023 najvyššiemu správnemu súdu\npodanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní a žiadosť o odročenie\", ktorého\nprílohou bolo potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti disciplinárne obvineného, na ktorom\nzáklade bol pôvodný termín ústneho pojednávania zrušený. Dňa 24. mája 2023 bolo nariadené vo veci\nústne pojednávanie, ktorého termín bol určený na 23. jún 2023 o 10:00 hod. Upovedomenie o ústnom\npojednávaní bolo disciplinárne obvinenému doručené dňa 5. júna 2023, disciplinárnemu navrhovateľovi\ndňa 24. mája 2023, rovnako tak predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Y. B. B. Ľ..\n12. Ústne pojednávanie sa vo veci uskutočnilo vo vyššie uvedenom termíne. Zúčastnila sa ho\nzástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa (JUDr. Katarína Šimonová, na základe splnomocnenia z 24.\nmarca 2023) a disciplinárne obvinený. Predseda senátu zistil, že neexistujú žiadne právne prekážky\nriadneho ústneho pojednávania vo veci. Na ústnom pojednávaní disciplinárny navrhovateľ predniesol\ndisciplinárny návrh v zhode s jeho písomným vyhotovením, nad ktorého rámec v podstatnom poukázal\nna nasledovné: (i) konštantnú judikatúru najvyššieho správneho súdu ako aj Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky v obdobných veciach (odkazujúc na str. 5 disciplinárneho návrhu); (ii) skutočnosť,\nže omeškanie s plnením si povinností rádovo v dňoch alebo týždňoch by mohlo byť pochopiteľné,\nnie však v prípadoch ako to bolo v prípade disciplinárne obvineného; (iii) zdôraznil, že disciplinárne\nobvinený sedem mesiacov neposkytoval súčinnosť ministerstvu, ktoré ho opakovane vyzývalo či už\nna vyjadrenie alebo predloženie spisov, k zmene došlo až po intervencii mediátora, ktorým bola\npredsedníčka Krajského súdu v Prešove. Takýto postup disciplinárne obvineného bránil navrhovateľovi\nzistiť, o ktorého sudcu išlo, v prípade porušenia povinnosti vyhotoviť rozsudok včas; (iv) uviedol, že\ndisciplinárne obvinenému bolo uložené písomné napomenutie zo strany predsedníčky Krajského súdu\nv Prešove sp.zn. 1SprO/785/2022 zo 6. októbra 2022; (v) ako novú informáciu navrhovateľ uviedol, že\nhoci je v kompetencii ministra spravodlivosti disciplinárne obvineného z funkcie predsedu súdu odvolať\nminister túto kompetenciu veľkoryso nevyužil, čo navrhovateľ považuje za ústretové gesto.\n13. Následne sa k disciplinárnemu návrhu vyjadril disciplinárne obvinený. Disciplinárne obvinený v úvode\nsvojho prednesu v podstatnom uviedol, že „ ... čo sa týka podaného návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania, nijako nespochybňujem ani spochybniť nemôžem, že tam uvedené rozhodnutia neboli\nnapísané v zákonom stanovenej lehote. Ako som uviedol v úvode tohto pojednávania, nestotožňujem\nsa však s právnou kvalifikáciou daných skutkov osobitne, najmä s ich právnou kvalifikáciou podľa\nodseku 2 § 116 zákona o sudcoch a prísediacich ...\". Disciplinárne obvinený sa vyjadril k tvrdeným\nskutočnostiam a okolnostiam neposkytovania súčinnosti ministerstvu a následne venoval podstatnú\nčasť svojho prednesu opisu zaťaženosti jeho súdneho oddelenia počnúc rokom, kedy začal vykonávať\nfunkciu sudcu. Na podporu svojich tvrdení krátkou cestou doručil súdu nasledovné listiny: (i) opatrenie\npredsedníčky Y. B. B. Ľ. zo 17. marca 2014; (ii) listinu označenú ako veci C: júl 2010; (iii) zväzok listov\nformátu A3 rukou označené ako rok 2010 (od 06.2010); (iv) zväzok listov formátu A4 rukou označené\nako rok 2012; (v) zväzok listov formátu A4 rukou označené ako rok 2013; (vi) zväzok listov formátu\nA4 rukou označené ako rok 2014; (vii) zväzok listov formátu A4 rukou označené ako LOCALHOST:\nPH; (viii) opatrenie predsedníčky Y. B. B. Ľ. z 11. októbra 2019 a (ix) bližšie neoznačenú tabuľku,\nktorej v prvom riadku prvého stĺpca je uvedený text „sp.zn.\" a posledný riadok posledného stĺpca sa\nzačína textom „[stav konania]\". Predseda senátu, po vyhotovení kópie uvedených listín, tieto odovzdal\npoverenej zástupkyni navrhovateľa, ktorá k ich obsahu uviedla, že „... v súvislosti s listinami, ktoré mi\nboli krátkou cestou doručené uvádzam, že k týmto sa vyjadrovať nebudem ani teraz ani v budúcnosti a\nponechávam na disciplinárnom senáte, ako s týmto dôkazom naloží.\". Disciplinárne obvinený sa vyjadril\ntaktiež ku každej zo šiestich trestných vecí, ktoré boli predmetom disciplinárneho návrhu. V závere\nsvojho prednesu uviedol, že „... chcem povedať len jedno. Myslím si, že všetky tieto skutočnosti treba\nvyhodnotiť komplexne všetky tieto skutočnosti majú vo svojej podstate (niektoré viac niektoré menej)\n\nvplyv ... ... vzhľadom na to sa nestotožňujem s tou právnou kvalifikáciou daného skutku, v každom\nprípade v konečnom dôsledku rozhodnutie aj o právnej kvalifikácii aj o prípade je v rukách senátu, ja\nsom sa snažil vec odprezentovať vlastne aj z môjho pohľadu ...\".\n14. Následne disciplinárne obvinený odpovedal na otázky členov senátu, pričom v podstatnom uviedol,\nže (i) predsedom sudcovskej rady Y. B. B. Ľ. bol v období od 22. novembra 2012 do 31. marca 2020; (ii)\nčlenom disciplinárneho senátu bol od mája 2016 do mája 2019, túto funkciu vykonával v Bratislave; (iii)\nambíciu stať sa predsedom Y. B. B. Ľ. nemal, nikto ho však do funkcie nenútil; (iv) potrebu prioritizácie\nv rámci rôznych agend vníma, konkrétne uviedol, že „Áno, napr. v trestných veciach ide o väzobné veci,\npozerám sa na to však tak, že nie dovolené niečo odsúvať, ale všetky tie činnosti majú rovnako dôležitý\nvýznam.\".\n15. Najvyšší správny súd vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu na ústnom\npojednávaní nasledujúce listiny ako dôkaz v súlade s § 253 ods. 2 v spojení s § 269 Trestného poriadku\n(§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku):\n- podanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky adresované ministerke spravodlivosti\nSlovenskej republiky z 27. septembra 2021 (č. l. 9);\n- príloha č. 2 podania generálneho prokurátora Slovenskej republiky adresovaného ministerke\nspravodlivosti Slovenskej republiky z 27. septembra 2021 (č. l. 12);\n- žiadosť ministerstva o zaslanie vyjadrenia adresovaná disciplinárne obvinenému z 12. októbra 2021\n(č. l. 14);\n- e-mailová správa ministerstva adresovaná disciplinárne obvinenému z 22. decembra 2021 (č. l. 17);\n- opakovaná žiadosť ministerstva o zaslanie vyjadrenia adresovaná disciplinárne obvinenému zo 17.\njanuára 2022 (č. l. 18);\n- žiadosť ministerstva o zapožičanie spisov adresovaná disciplinárne obvinenému z 13. apríla 2022 (č.\nl. 20);\n- list predsedníčky Krajského súdu Prešov adresovaný ministerstvu z 15. mája 2022 (č. l. 24);\n- správa Y. B. B. Ľ. 1SprO/354/2022 adresovaná Krajskému súdu Prešov z 11. mája 2022 (č. l. 26);\n- e-mail disciplinárne obvineného adresovaný Krajskému súdu Prešov z 13. mája 2022 (č. l. 29);\n- vyjadrenie disciplinárne obvineného adresované ministerstvu z 21. júna 2022 (č. l. 30);\n- opatrenie predsedníčky Y. B. B. Ľ. z 10. apríla 2019 (č. l. 56);\n- hodnotenie sudcu (disciplinárne obvineného) z 27. januára 2020 (č. l. 66);\n- rozhodnutie predsedníčky Krajského súdu v Prešove Spr/533/2022 zo 6. októbra 2022 o uložení\npísomného napomenutia (č. l. 80);\n- ročné štatistické výkazy sudcu až po rok 2022 (posledný št. výkaz č. l. 82).\n16. Vo svojej záverečnej reči zástupkyňa disciplinárneho navrhovateľa v podstatnom uviedla, že\nzotrváva na disciplinárnom návrhu pričom ďalej zdôraznila, že cieľom disciplinárneho konania je\ntaktiež reedukácia ako stíhaného sudcu tak navrhovateľa. Uviedla, že navrhovateľ v žiadnom prípade\nnevyjadruje dešpekt k práci disciplinárne obvineného, ale svojim návrhom sa ho snaží motivovať k\nsebareflexii a zmene zaužívaných stereotypov. Účelom konania nie je, podľa navrhovateľa, len trestať.\n17. Disciplinárne obvinený právom záverečnej reči v podstatnom uviedol, že zotrváva na svojich\nprednesoch a vyjadreniach osobitne v tom zmysle, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku, tak\nako ju predniesol navrhovateľ vo svojom disciplinárnom návrhu. Právo posledného slova disciplinárne\nobvinený využil, pričom uviedol, že „Hlavne je mi veľmi ľúto, mrzí ma vzniknutá situácia budem sa snažiť\nnapraviť a predchádzať situáciám tohto druhu, hlavne ma mrzí, že k celému tomuto došlo.\".\nIV.\nSkutkové zistenia a právne posúdenie veci\n18. Predmetom konania vo veci bol disciplinárny návrh koncipovaný na tom skutkovom základe,\nže disciplinárne obvinený sa mal dopustiť závažného disciplinárneho previnenia tým, že v šiestich\nveciach spôsobil zbytočné prieťahy v podobe nevyhotovenia a neodoslania rozsudku resp. uznesenia\nvčas. Podľa navrhovateľa disciplinárne obvinený rozsudky/uznesenie vyhotovil až po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty s tým, že dĺžka omeškania predstavovala (i) v prípade skutku v bode I viac ako dva\nmesiace; (ii) v prípade skutku v bode II takmer šesť mesiacov; (iii) v prípade skutku v bode III takmer\n\nšesť mesiacov; (iv) v prípade skutku v bode IV viac ako jeden rok; (v) v prípade skutku v bode V viac\nako jeden rok a sedem mesiacov a (vi) v prípade skutku v bode VI viac ako päť mesiacov.\n19. Najvyšší správny súd sa v prvom rade zameral na identifikáciu sporných resp. nesporných\nskutočností v tvrdeniach disciplinárneho navrhovateľa a disciplinárne obvineného. Vychádzajúc z\nobsahu vyjadrenia disciplinárne obvineného predneseného na pojednávaní konanom dňa 23. júna\n2023 dospel najvyšší správny súd k záveru, že medzi disciplinárnym navrhovateľom a disciplinárne\nobvineným nie je sporné (keďže uvedené skutočnosti disciplinárne obvinený žiadnym spôsobom\nnespochybnil, nepredložil žiaden/akýkoľvek dôkaz, ktorý by k ich spochybneniu viedol a ani svoje\nvyjadrenia/záverečnú reč v duchu konfrontácie s uvedenými skutočnosťami nekoncipoval) skutkové\nvymedzenie previnenia (porušenia povinnosti) disciplinárne obvineného tak, ako je toto uvedené v\ndisciplinárnom návrhu. Inými slovami, medzi navrhovateľom a disciplinárne obvineným nebolo sporné\n(i) kedy a aká povinnosť disciplinárne obvinenému v šiestich označených veciach vznikla (teda kedy mu\nvznikla povinnosť vyhotoviť/odoslať príslušný rozsudok/uznesenie); (ii) kedy si disciplinárne obvinený\ntúto svoju povinnosť splnil a najmä (iii) že si disciplinárne obvinený uvedenú povinnosť splnil vo všetkých\nšiestich veciach až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, dĺžka ktorého omeškania rovnako nebola\nmedzi navrhovateľom a disciplinárne obvineným sporná. Sporným medzi disciplinárnym navrhovateľom\na disciplinárne obvineným bolo (i) jednak či za danú nečinnosť možno disciplinárne obvinenému,\nvzhľadom na jeho zaťaženosť, pripísať zavinenie, a teda túto nečinnosť považovať za disciplinárne\nprevinenie, (ii) a v prípade, že áno, či má takéto porušenie charakter disciplinárneho previnenia podľa §\n116 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. alebo či ho možno kvalifikovať ako závažné disciplinárne previnenie\npodľa § 116 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z..\n20. Pri posudzovaní zavinenia disciplinárne obvineného resp. pri posudzovaní povinností disciplinárne\nobvineného ako zákonného sudcu (či už ako samosudcu alebo ako predsedu senátu) vo vyššie\noznačených konaniach najvyšší správny súd vychádzal zo základného normatívneho rámca daného\nustanoveniami (i) § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. („Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti\nsvedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu\nsúdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných\nprieťahov\"); (ii) § 34 ods. 3 prvá veta zákona č. 385/2000 Z.z. („Sudca má právo na prideľovanie vecí\npodľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.\"); (iii) § 2 ods.\n7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok\"\nalebo „TP\") („Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.\") (iv) § 172 ods. 3 TP („Rozsudok treba písomne vyhotoviť\nvo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní\nodo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda\nsúdu môže povoliť dlhšiu lehotu, najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí\nstrany.\") ako aj čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky („Každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\").\n21. Predtým, ako najvyšší správny súd posúdil prieťahy v konkrétnych konaniach, ustálil východiská,\nktorými sa riadil. Hodnotenie nečinnosti sudcu je závislé na mnohých individuálnych okolnostiach\nako je napr. celkové množstvo nevybavených vecí sudcu ovplyvňujúce jeho schopnosť a možnosť s\nvecami priebežne a bez prieťahov pracovať, pracovné zázemie a podmienky včítane organizácie práce\npodľa rozvrhu práce, druhu a zložitosti agendy, rozhodovací stupeň, správanie účastníkov konania,\nvýznam veci a pod. Pri hodnotení nečinnosti sudcu (disciplinárne obvineného) najvyšší správny súd\nvychádzal taktiež zo skoršej rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov (pozri napríklad rozhodnutie\n6Ds/2/2019 z 31. júla 2020) v zmysle ktorej (i) činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom\nnie je možné požadovať, aby sa trvalo pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v\nprospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo potlačoval svoj súkromný život; (ii) nie\nje úlohou disciplinárneho konania postihovať sudcov, ktorí na hranici svojich pracovných možností a\nschopností (prihliadajúc pri tom i na osobnostné špecifiká a vybavenie sudcu, ale aj súkromie) vybavujú\ndostatočný počet vecí v požadovanej kvalite, ak im zo strany orgánov zodpovedných za zabezpečenie\ndostatočných pracovných podmienok pre výkon funkcie sudcu nie je poskytnuté vhodné vybavenie a\npracovné prostredie, najmä nadmerným a neprimeraným zaťažením, počtom pridelených vecí, ak za\ntúto disproporciu medzi orgánmi správy súdov a sudcom má zodpovedať len a výlučne sudca nestíhajúci\nnadmerné množstvo práce.\n\n22. Na druhej strane najvyšší správny súd pri hodnotení nečinnosti sudcu (disciplinárne obvineného)\nvychádzal taktiež zo základného všeobecného východiska týkajúceho sa riadneho plnenia si povinnosti\nsudcu vo vzťahu k prioritizácii vecí v jeho súdnom oddelení, ktoré najvyšší správny súd artikuloval napr.\nv rozhodnutí sp.zn. 33D/19/2021 zo 6. júla 2022, podľa ktorého „Ako všeobecné východisko považoval\ndisciplinárny senát povinnosť sudcu prednostne konať najmä (i) vo veciach, v ktorých zákon stanovil\npresnú lehotu, (ii) vo veciach týkajúcich sa maloletých detí a tiež (iii) vo veciach, na ktorých ukončení je\nvyšší verejný záujem napr. z dôvodu dĺžky konania a intenzívneho zásahu do práv účastníkov. Konečné\nrozhodnutie sudcu o tom, aké úkony a v akých veciach bude vybavovať najskôr, je tak výsledkom váženia\nvšetkých týchto kritérií. Práve okolnosť, či sudca má alebo nemá v určitom konkrétnom období pridelené\ntieto tzv. prednostné veci, predstavuje okolnosti vo vyššie uvedenom zmysle, ktoré sú podstatné pre\nposúdenie jeho nečinnosti v určitej veci ako konania v zmysle § 122 ods. 1 Trestného zákona. Ak\nmu takéto povinnosti bránili v konaní v určitej veci do tej miery, že v nej s ohľadom na svoj pracovný\nčas (§ 39 zákona o sudcoch) alebo hranice pracovného nasadenia, ktoré od sudcu možno vyžadovať,\nkonať nemohol, potom nebol povinný v tejto veci konať „s ohľadom na okolnosti\" podľa § 122 ods.\n1 Trestného zákona a takéto jeho nekonanie nemožno považovať za disciplinárnoprávne relevantné\nkonanie. Takýmto nekonaním tak sudca neporuší svoju povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch,\ntakže ním nespácha ani disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch.\".\n23. V neposlednom rade, v súvislosti s prístupom k posúdeniu subjektívnej stránky disciplinárneho\nprevinenia sudcu za prieťahy v konaní poukazuje disciplinárny senát na rozhodnutie najvyššieho\nsprávneho súdu sp.zn. 31D/9/2021 zo dňa 3. mája 2022, podľa ktorého „Podľa § 122 ods. 1 Trestného\nzákona (v spojení s § 150 zákona č. 385/2000 Z. z.) sa konaním rozumie aj opomenutie takého konania,\nna ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Judikatúra k citovanému ustanoveniu\nsa sústredila na posúdenie otázky, čím ma byť založená povinnosť konať, a napospol dospela k\nzáveru, že má ísť o povinnosť právnu alebo aspoň povinnosť podobnej právnej sily (porov. rozsudok\nNajvyššieho súdu ČSR sp.zn. 5 Tz 2/87, judikát R 7/1988, rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp.zn. 5\nTz 81/76, judikát R 25/1977). Trestnoprávne (a aj disciplinárnoprávne) relevantné môže byť nekonanie\nlen za predpokladu, že existuje aspoň vo všeobecnosti takáto povinnosť, ktorá zaťažuje aj páchateľa.\nJudikatúra sa však podrobnejšie nezaoberala výkladom pojmov „podľa okolností a svojich pomerov\".\nTieto pojmy sú pojmami, ktoré individualizujú rozsah a obsah povinnosti, aká zaťažuje konkrétneho\npáchateľa v konkrétnej situácii. Inak povedané, aby sa nekonanie stalo konaním v zmysle § 122 ods.\n12 Tr. zák., je nevyhnutné, aby sa páchateľ, ktorý vo všeobecnosti má určitú povinnosť, ocitol v takých\nkonkrétnych okolnostiach, že na základe tejto povinnosti musí niečo konkrétne vykonať na ochranu\nzáujmu chráneného príslušným trestným alebo disciplinárnym predpisom. (...) Osobitnú podmnožinu\nproblematiky, či nekonanie predstavuje porušenie konkrétnej povinnosti konať na ochranu príslušnému\nchráneného záujmu, predstavujú situácie, v ktorých by konajúci mal mať viacero takýchto konkrétnych\npovinností súčasne, avšak nemôže takto konať, pretože to z rôznych dôvodov nie je možné. Doktrína v\ntejto súvislosti hovorí o tzv. kolízii povinností, o ktorú ide, ak by konajúci mal súčasne splniť aspoň dve\npovinnosti, ale môže splniť len jednu z nich za cenu toho, že druhú nesplní [porov. napr. Erb, V., Schäfer,\nJ. (eds.): Münchener Kommentar zum StGB. 4. vydanie, 2020, marg. č. 251 a nasl.].\".\n24. Aplikujúc tieto východiská pristúpil najvyšší správny súd k posúdeniu plnenia si povinností (viď\nzákladný normatívny rámec sumarizovaný vyššie) disciplinárne obvineného v konaniach označených\ndisciplinárnym navrhovateľom a to v kontexte ním tvrdených skutočností. Najvyšší správny súd v\nprvom rade konštatuje, že povinnosť sudcu konať, teda povinnosť disciplinárne obvineného vyhotoviť\nrozsudky v šiestich konaniach bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, explicitne\nvyplýva priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 172 ods. 3 Trestného poriadku. Prednosť resp.\npriorita tejto činnosti v porovnaní s bežnou rozhodovacou praxou rovnako vyplýva z tohto ustanovenia,\nukladajúceho súdu povinnosť rozsudok vyhotoviť v lehote, ktorá je jednak relatívne krátka (napr. v\nporovnaní s dĺžkou konania - pokiaľ by disciplinárny senát porovnával tzv. prieťahy v samotnom konaní\nspočívajúce v nerozhodnutí veci) a zároveň ju možno predĺžiť len zo závažných dôvodov, po tom, ako\nto povolí predseda súdu najviac však na dvojnásobok (teda vo väzobných veciach 20 pracovných dní\na v „bežných\" trestných veciach 60 pracovných dní). Najvyšší správny súd v tomto kontexte opätovne\npoukazuje na fakt, že v prejednávanej disciplinárnej veci išlo o šesť skutkov s porušením povinnosti\nvyhotoviť rozsudok s omeškaním (i) viac ako 2 mesiace; (ii) takmer 6 mesiacov; (iii) takmer 6 mesiacov;\n(iv) viac ako 12 mesiacov; (v) viac ako 19 mesiacov a (vi) viac ako 5 mesiacov.\n\n25. Disciplinárny senát dospel k záveru, že (i) disciplinárne obvinený porušil vo všetkých šiestich\nprípadoch svoju povinnosť vyhotoviť rozsudky, ktorá povinnosť explicitne vyplýva z ustanovenia § 172\nods. 3 Trestného poriadku; (ii) predmetná povinnosť je (aj s odkazom na skoršiu judikatúru najvyššieho\nsprávneho súdu ale primárne s odkazom na dikciu ustanovenia § 172 ods. 3 Trestného poriadku)\npovinnosťou prioritnou a teda disciplinárne obvinený mal a mohol vyhotovenie predmetných rozsudkov\n(aj v prípade kolízie s inými povinnosťami) uprednostniť a túto svoju povinnosť si prednostne splniť; (iii)\ndĺžka jednotlivých prieťahov (omeškania disciplinárne obvineného s vyhotovením/odoslaním rozsudkov)\nv daných veciach rádovo predstavovala násobky lehôt určených zákonodarcom.\n26. Disciplinárny senát následne posudzoval skutočnosti uvádzané v disciplinárnom návrhu optikou\npojmového vymedzenia zložiek disciplinárneho previnenia podľa § 115a zákona č. 385/2000 Z.z..\nPodľa § 115a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí\nzavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa\n§ 115a ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., nedbanlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie také\nkonanie sudcu, kedy vedel alebo vedieť mal, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto\nzákonom, ale bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.\nZákonodarca nepripúšťa disciplinárnu zodpovednosť za nevedomú nedbanlivosť ako druh zavinenia pri\ndisciplinárnej zodpovednosti sudcu. Disciplinárny senát pri posudzovaní, či sa disciplinárne obvinený\ndopustil zavineného porušenia povinnosti sudcu, uvedenej v § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z.,\nzohľadnil skutočnosť, že disciplinárne obvinený je predsedom Okresného súdu B. C. (ktorému je z\ntitulu jeho funkcie zverená právomoc rozhodovať o predĺžení lehoty podľa § 172 ods. 3 TP) a teda je\nosobou, ktorej dôsledná znalosť nielen znenia ale najmä významu predmetného ustanovenia, musí byť\nvlastná. Nutnú znalosť potreby včasného vyhotovovania rozsudkov zo strany disciplinárne obvineného\ndisciplinárny senát predpokladal taktiež vychádzajúc zo skutočnosti, že disciplinárne obvinený bol\npredsedníčkou Okresného súdu B. C. dňa 30. januára 2015 napomenutý práve za nevyhotovovanie\nrozhodnutí v zákonných lehotách. Rovnako tak disciplinárny senát zohľadnil skutočnosť, že disciplinárne\nobvinený je dlhoročným sudcom a zároveň bol členom resp. predsedom disciplinárneho senátu.\n27. Zhrňujúc vyššie uvedené disciplinárny senát uzavrel, že disciplinárne obvinený vo veciach,\nktoré boli predmetom disciplinárneho návrhu, svojim zavinením spôsobil prieťahy v konaní, keď (v\nkonečnom dôsledku) nesprávne pristúpil k vyhodnoteniu kolízie povinností. Týmto svojim konaním\nporušil povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. vo forme vedomej nedbanlivosti, keď vedel\n(viď predchádzajúci bod), že môže spôsobom uvedeným v zákone č. 385/2000 Z.z. porušiť alebo ohroziť\nzáujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo\nohrozenie nespôsobí.\n28. Najvyšší správny súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj tvrdeniami disciplinárne obvineného\n(vyplývajúcimi z jeho rozsiahleho prednesu na ústnom pojednávaní konanom 23. júna 2023)\nnaznačujúcimi neúmernú až extrémnu zaťaženosť jeho súdneho oddelenia, potenciálne mu brániacu\nplniť si riadne a včas povinnosti sudcu. V prvom rade však najvyšší správny súd zdôrazňuje (s\nodkazom na vyššie uvedené), že povinnosť sudcu vyhotoviť rozsudky v lehote podľa § 172 ods.\n3 TP je povinnosťou prioritnou a teda aj prípadná enormná zaťaženosť súdneho oddelenia sudcu\nzo zodpovednosti za nesprávnu organizáciu práce (spočívajúcu v neprioritizácii vecí) nevyviňuje.\nBez ohľadu na túto skutočnosť sa najvyšší správny súd zaoberal aj ročnými štatistickými výkazmi\ndisciplinárne obvineného, osobitne tým, ktorý sa vzťahoval na obdobie, v ktorom došlo k porušeniu\npovinností zo strany disciplinárne obvineného. Podľa disciplinárneho návrhu spôsobil disciplinárne\nobvinený v označených konaniach prieťahy v nasledovných obdobiach: (i) v prípade skutku v bode I\nv období od 20. novembra 2020 do 28. januára 2021; (ii) v prípade skutku v bode II v období od 27.\noktóbra 2020 do 6. apríla 2021; (iii) v prípade skutku v bode III v období od 25. februára 2021 do\n10. augusta 2021; (iv) v prípade skutku v bode IV v období od 27. novembra 2020 do 30. novembra\n2021; (v) v prípade skutku v bode V v období od 4. januára 2020 do 17. augusta 2021 a (vi) v prípade\nskutku v bode VI v období od 20. októbra 2020 do 31. marca 2021. Disciplinárny senát preto preskúmal\nštatistické výkazy disciplinárne obvineného sudcu za roky 2020 a 2021, pričom za relevantné považoval\nnasledovné skutočnosti: (i) v roku 2020 bolo disciplinárne obvinenému pridelených 494 vecí [z toho 357\nvecí registra E (Er a Ed)] a -3 vecí bolo prerozdelených; disciplinárne obvinený rozhodol celkovo v 493\nveciach (z toho 342 vecí registra E) pričom procesne rozhodol celkovo v 288 veciach a meritórne v\n205 veciach (z toho 100 vecí bolo registra T); (ii) od 1. apríla 2020 mal disciplinárne obvinený znížený\nnápad vecí o 50% v registri T z dôvodu začatia výkonu funkcie predsedu súdu; (iii) v roku 2021 bolo\n\ndisciplinárne obvinenému pridelených 128 vecí [čo je takmer štvornásobne menej ako v roku 2020] a\n-3 vecí bolo prerozdelených; disciplinárne obvinený rozhodol celkovo v 152 veciach pričom meritórne\nrozhodol v 95 veciach (z toho 81 vecí bolo registra T); (iv) obdobne ako v predchádzajúcom roku mal\ndisciplinárne obvinený aj v roku 2021 znížený nápad vecí v registri T z dôvodu výkonu funkcie predsedu\nsúdu. Skutočnosti uvedené v tomto bode vyššie vyhodnotil najvyšší správny súd tak, že zaťaženie\nsúdneho oddelenia disciplinárne obvineného (ktoré bolo ovplyvnené jednak zníženým nápadom, jednak\nmedziročným takmer štvornásobným poklesom počtu pridelených vecí) rozhodne nevykazovalo znaky\ntakej preťaženosti, ktorá by bola spôsobilá vyviniť (alebo aspoň mať relevantný vplyv na posudzovanie\nzavinenia) sudcu z porušenia jeho povinnosti vyhotovovať rozsudky včas, tobôž nie s tak výrazným\nsklzom, ako sa tomu stalo v prípadoch označených v disciplinárnom návrhu.\n29. Potom, čo disciplinárny senát ustálil skutkový stav (ktorý bol ostatne nesporný), konštatoval\nporušenie povinnosti disciplinárne obvineného sudcu a vysporiadal sa s otázkou zavinenia, pristúpil\ndisciplinárny senát k posudzovaniu kvalifikácie disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 resp. podľa\n§ 116 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.. Podľa § 116 ods. 2 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z.z. „Závažným\ndisciplinárnym previnením je konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách\nc) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie\nalebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.\". Disciplinárny senát sa teda zameral na\nidentifikáciu možnej zvýšenej škodlivosti disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného, pričom\ndetekoval nasledovné elementy, ktoré zvýšenú škodlivosť porušenia povinnosti sudcu podľa názoru\ndisciplinárneho senátu spôsobujú: (i) povaha porušenej povinnosti - povinnosť vyhotoviť rozsudok v\ntrestných veciach je striktne lehotovaná (lehota je krátka, predĺžená môže byť výnimočne, so súhlasom\npredsedu súdu aj to však maximálne na dvojnásobok); (ii) celkom zrejmá priorita veci (vyhotovenie\nrozsudkov v trestných veciach), ktorú však disciplinárne obvinený poznačil prieťahom; (iii) priťažujúca\nokolnosť spočívajúca v tom, že porušenie predmetnej povinnosti zo strany disciplinárne obvineného\nnebolo ojedinelé, naopak išlo o šesť prípadov, na ktoré sa disciplinárny návrh vzťahoval; (iv) priťažujúca\nokolnosť spočívajúca v dĺžke nečinnosti, ktorá v jednom prípade dokonca presiahla jeden a pol roka,\npričom v danej veci išlo o konanie, ktoré sa začalo ešte v roku 2010, bolo rozhodnuté po 9 rokoch a\nnásledne bol rozsudok vyhotovený po ďalšom roku a siedmych mesiacoch; (v) priťažujúca okolnosť\nspočívajúca v dĺžke nečinnosti, ktorá v jednom prípade, v ktorom išlo o väzobne stíhanú osobu,\npredstavovala päť mesiacov v porovnaní s desiatimi pracovnými dňami podľa § 172 ods. 3 TP; (vi)\npriťažujúca okolnosť spočívajúca v tom, že disciplinárne obvinený je predseda súdu teda osoba, ktorej\nzákon (ustanovenie § 172 ods. 3 Trestného poriadku) zveril kompetenciu posudzovať resp. bdieť nad\nvčasnosťou vyhotovovania rozsudkov v trestných veciach; a (vii) priťažujúca okolnosť spočívajúca v tom,\nže disciplinárne obvinenému bolo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. Spr 533/22 zo 6. októbra\n2022 uložené písomné napomenutie. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v tomto bode vyššie preto\ndisciplinárny senát kvalifikoval disciplinárne previnenie vo vzťahu k bodom 2 až 6 disciplinárneho návrhu\nako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 116 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 385/2000 Z.z.. Čo sa týka skutku uvedeného v bode 1 disciplinárneho návrhu, tento disciplinárny\nsenát kvalifikoval vzhľadom k dĺžke prieťahu (dva mesiace) ako disciplinárne previnenie podľa § 116\nods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z. z..\nV.\nDisciplinárne opatrenie\n30. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že sa disciplinárne obvinený dopustil jednak disciplinárneho\nprevinenia podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z., jednak závažných disciplinárnych\nprevinení podľa § 116 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. Pri\nrozhodovaní o sankcii prihliadal najvyšší správny súd najmä na ustanovenie § 117 ods. 6 zákona č.\n385/2000 Z. z., podľa ktorého „Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä\nna rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.\".\n31. Najvyšší správny súd konštatuje, že disciplinárne obvinený svojím zavinením spôsobil v piatich\nprípadoch výrazné prieťahy, ktoré porušenie disciplinárny senát kvalifikoval v podstatnom ako závažné\ndisciplinárne previnenie. Podľa § 117 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. „Za závažné disciplinárne\nprevinenie disciplinárny senát uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) preloženie sudcu na\nsúd nižšieho stupňa, b) zníženie funkčného platu o 50% až 70% na obdobie troch mesiacov až jedného\nroka, c) vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal\n\nzákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť\na dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie\nsúdov.\". Keďže opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. a/ a c/ zákona č. 385/2000 Z.z. je na prejednávanú\nvec neaplikovateľné, pristúpil najvyšší správny súd k uloženiu sankcie podľa § 117 ods. 3 písm.\nb/ zákona č. 385/2000 Z.z.. Pri určení jej výšky, ktorú disciplinárny senát stanovil v jej najnižšej\nmožnej úrovni, zohľadnil najvyšší správny súd najmä skutočnosť, že samotná kvalifikácia disciplinárnych\nprevinení disciplinárne obvineného (ako závažných disciplinárnych previnení) už zohľadnila všetky tie\npriťažujúce okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výšku sankcie. Rovnako tak disciplinárny senát\npri ukladaní sankcie (úhrnného disciplinárneho opatrenia, aplikujúc ustanovenie § 41 ods. Trestného\nzákona) zohľadňoval jednak represívnu jednak preventívnu funkciu ukladaného trestu, ktorého cieľom, v\nkonečnom dôsledku, nemá byť disciplinárne stíhaného sudcu znechutiť ale naopak primäť ho k riadnemu\nplneniu si povinností.\n32. Na základe týchto skutočností najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že\ndisciplinárne obvinenému (ktorého uznal za vinného), uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho\nporiadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej\nv § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z.z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov disciplinárneho konania.\n33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}