{"guid": "399177e2-d925-418b-843a-fa8b997db154:9fdc1ffc-12f0-43f0-8388-5ffb27f8c3dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200070.1", "spisova_znacka": "33D/9/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/9/2022 z 16. 10. 2023", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 16. októbra 2023, sp. zn. 33D/9/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200070.1", "identifikacne_cislo": "9622200070", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2023-10-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 86/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:9225424e-a3c3-4658-bbe2-de85e8254b69", "datum": "2024-06-25", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-91.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 91 ods. 3 písm. b) NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-91.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-38", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-91", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fdc1ffc-12f0-43f0-8388-5ffb27f8c3dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200070.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200070.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n33D/9/2022\n9622200070\n16. 10. 2023\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2023:9622200070.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Violy Takáčovej, PhD., sudcov prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej,\nprísediacich sudcov JUDr. Martina Palovčíka a JUDr. Ivana Macáka, v disciplinárnom konaní vedenom\nna návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenému S.. S. H., nar.\nXX.XX.XXXX, notárovi so sídlom Notárskeho úradu v N. D., K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D., pre\ndisciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 prvej vety zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok, na\nústnom pojednávaní konanom dňa 16. októbra 2023, takto\nrozhodol:\nI.\ndisciplinárne obvinený S.. S. H., narodený XX.XX.XXXX, notár so sídom Notárskeho úradu v N. D., K..\nW.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D.\nsa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)\nu?z?n á v?a? v?i?n n ý m, ž e\nv bode I.\ndňa 11.11.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č. R.\nXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníkov K.. C. K., rod. P.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, Ž. a K. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX,\no vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., zapísané\nna LV č. XXX pod B1-B4 a na LV č. XXX pod B1-B3, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R.\nXXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tým, že účastníčky zjavne neboli oprávnenými držiteľkami, keďže\nsvoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva, hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo\njednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu trvania oprávnenej držby\nv zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, a teda disciplinárne obvinený\nbol povinný odmietnuť spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX v zmysle § 36 ods. 1 Notárskeho\nporiadku v znení účinnom v rozhodnom čase,\nv bode II.\ndňa 16.11.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu\nč. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX v znení opravy zo dňa 18.11.2020, ktorou\nosvedčil vyhlásenie účastníčky konania X.. S. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X,\nD., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. K.,\nevidovaných na LV č. XXX pod B2, B7, B9, B10, B11, napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R.\nXXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona\n\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti\nodôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nv bode III.\ndňa 23.11.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu\nč. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX v znení opravy zo dňa 07.01.2020, ktorou\nosvedčil vyhlásenie účastníka S. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, T., o vydržaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., evidovaných na LV\nč. XX pod B65, na LV č. XXXX pod B28, na LV č. XXXX pod B65, na LV č. XXXX pod B69, na LV č. XXXX\npod B57, na LV č. XXXX pod B7, na LV č. XXXX pod B5, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B6,\nna LV č. XXXX pod B4, na LV č. XXXX pod B14, na LV č. XXXX pod B11, na LV č. XXXX pod B31, na LV\nč. XXXX pod B6, na LV č. XXXXX pod B21, na LV č. XXXXX pod B4 napriek tomu, že spísanie notárskej\nzápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením\n§ 130 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné\nokolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu trvania oprávnenej držby v zmysle §\n130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nv bode IV.\ndňa 16.12.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č. R.\nXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníka X.. O. J., rod. J.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v katastrálnom území N., evidovaných na LV č. XXXX, parc. č. XXXX a rodinný\ndom súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. XXXX (neevidovaný v katastri nehnuteľností) napriek\ntomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134\nods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, hoci vyhlásenie\núčastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti odôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu\ntrvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme\nodporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nv bode V.\ndňa 16.12.2020 na Notárskom úrade K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. spísal notársku zápisnicu č.\nR. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, ktorou osvedčil vyhlásenie účastníkov K. N., rod.\nN., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.-D. XX, N. a W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.\nXXX/XX, N., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území\nA., evidovaných na LV č. XXXX pod B1 a pod B6 napriek tomu, že spísanie notárskej zápisnice č. R.\nXXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, hoci vyhlásenie účastníka neobsahovalo jednoznačné okolnosti\nodôvodňujúce začatie jeho oprávnenej držby na dobu trvania oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, čím toto vyhlásenie zrejme odporuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nteda\ntým, že v bodoch I. až V. neodmietol spísať uvedené zápisnice, hoci bolo zjavné, že vyhlásenie\núčastníkov odporuje zákonu, závažne a opätovne porušil povinnosť pri činnosti notára vyplývajúcu z §\n36 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nčím sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku, a to závažného porušenia\npovinností pri činnosti notára,\n\nza to sa mu ukladá\ndisciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení\núčinnom v rozhodnom čase, a to peňažná pokuta vo výške 1000,- eur, ktorú je povinný zaplatiť do 30\ndní od právoplatnosti rozhodnutia.\nII.\nPodľa § 38 ods. 2 DSP je disciplinárne obvinený S.. S. H. p o?v?i?n n ý nahradiť štátu trovy\ndisciplinárneho konania vo výške 120,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie disciplinárneho konania\n1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „ministerka\nspravodlivosti“) podala dňa 25.04.2022 podľa § 18a) Disciplinárneho súdneho poriadku návrh na začatie\ndisciplinárneho konania (č. 10203/2022/152-DK) proti S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, notárovi so sídlom\nNotárskeho úradu v N. D., K.. W.. Š. Č.. XXX, XXX XX N. D. (ďalej ako „disciplinárne obvinený“).\n2. Dôvodila tým, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky začalo vykonávať štátny dohľad\nnad činnosťou disciplinárne obvineného dňa 23.02.2021, kedy listom č. 20324/2021/152 ministerstvo\nspravodlivosti požiadalo disciplinárne obvineného o poskytnutie informácií v rozsahu uvedenia\npočtu notárskych zápisníc, ktorými disciplinárne obvinený osvedčil vyhlásenie účastníkov o vydržaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jednotlivých mesiacoch v roku 2020. Dňa 02.03.2021 bola\nministerstvu spravodlivosti doručená odpoveď disciplinárne obvineného, v ktorej uviedol počty spísaných\nnotárskych zápisníc. V nadväznosti na uvedené navrhovateľka, resp. ňou poverený pracovník, požiadal\nlistom č. 20324/2021/152 zo dňa 08.03.2021 disciplinárne obvineného o zapožičanie notárskych\nspisov, ktorých predmetom sú notárske zápisnice, ktorými osvedčil vyhlásenie účastníkov o vydržaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v mesiaci november a december 2020. Dňa 26.04.2021 bola\ndisciplinárne obvinenému zaslaná opakovaná žiadosť, keďže na žiadosť zo dňa 08.03.2021 nereagoval.\n3. Dňa 30.04.2021 boli navrhovateľke doručené príslušné notárske spisy, v ktorý deň mala navrhovateľka\nmožnosť oboznámiť sa s ich obsahom, a teda sa dozvedieť o možnom disciplinárnom previnení\ndisciplinárne obvineného, na základe ktorých mohla splniť zákonné náležitosti disciplinárneho návrhu.\nS poukazom na uvedené mohla disciplinárny návrh podať do 30.04.2022, teda v lehote do jedného\nroka odo dňa, kedy sa navrhovateľka dozvedela o disciplinárnom previnení disciplinárne obvineného.\nZároveň uviedla, že bola zachovaná aj objektívna trojročná lehota na podanie disciplinárneho návrhu,\nkeďže disciplinárnych previnení sa mal disciplinárne obvinený dopustiť najskôr 11.11.2020.\n4.1. k bodu I\nDisciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníčok K.. C. K. a\nK. A. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastníčky opisovali, ako nadobudli\nvlastnícke právo k vydržaným nehnuteľnostiam pôvodní vlastníci. Svoje vlastnícke právo k vydržaným\nnehnuteľnostiam odôvodnili právnym nástupníctvom po pôvodnom vlastníkovi Š. P..\n4.2. Navrhovateľka v prvom rade poukázala na skutočnosť, že právne nástupníctvo nie je dôvodom\npre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ale je dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva\ndedením, pričom vydržaním nemožno obchádzať dedenie ako odlišný právny inštitút (rozsudok NSS\nSR sp. zn. 5Asan/19/2019 zo dňa 29.09.2021). Okrem iného dedenie predstavuje derivatívny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, pričom vydržanie predstavuje spôsob originálny. Dôkaz o existencii\niného nadobúdacieho titulu, ktorý by v nich oprávnene vzbudil dojem, že sú vlastníčkami vydržaných\nnehnuteľností a v prípade, ak by takýto dôkaz nepredložili, disciplinárne obvinený mal odmietnuť vykonať\núkon notárskej činnosti. Disciplinárne obvinený však namiesto tohto postupu pojal do notárskej zápisnice\nvyhlásenie, že účastníčky vydržali vlastnícke právo na základe právneho nástupníctva.\n\n4.3. Skutočnosti uvedené v bode 4.2. museli byť disciplinárne obvinenému zrejmé už z vyhlásenia\núčastníčok, bez potreby osobitného dokazovania alebo vykonania iného šetrenia. S poukazom na\nuvedené je podľa názoru navrhovateľky zjavné, že účastníčky nesplnili obligatórne hmotnoprávne\npodmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda disciplinárne obvinený bol\npovinný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť spísať notársku zápisnicu,\nkeďže táto obchádza príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vydaním notárskej zápisnice\ndisciplinárne obvinený závažným spôsobom porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 36 ods.\n1 Notárskeho poriadku, čím naplnil skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia\n§ 91 ods. 1 Notárskeho poriadku.\n5.1. k bodu II.\nDisciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníčky X.. S. J.\nvyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom účastníčka odvodila svoje vlastnícke\nprávo k vydržanej nehnuteľnosti od darovacej zmluvy v roku 1994, ktorá nemala byť do príslušného\nkatastra nehnuteľností zavkladovaná z dôvodu, že v katastri nehnuteľností bola predmetná parcela\nnesprávne zavkladovaná (darkyni E. Š. nesvedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností).\nÚčastníčka však disciplinárne obvinenému nepredložila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, či už\nsamotnú darovaciu zmluvu alebo napríklad protokol o prevzatí darovanej nehnuteľnosti.\n5.2. Navrhovateľka v disciplinárnom návrhu poukázala na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého len oprávnený držiteľ, ktorý drží vec zákonom stanovenú dobu, k nej môže vydržať\nvlastnícke právo; citovala ustanovenie § 134 ods. 1 a § 130 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka; poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 283/2009\nzo dňa 27.10.2010, v ktorom najvyšší súd vykladá dobromyseľnosť a poukázala na ďalšie rozsudky\ntohto súdu sp. zn. 3MCdo 7/2010 a sp. zn. 3MCdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011, podľa ktorých „omyl\ndržiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného\nustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný“. Ďalej uviedla, že od roku 1964 do roku 1993\nsa aplikovala zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti a jej následná registrácia štátnym notárstvom. Od 01.01.1993 až do súčasnosti\nsa aplikuje zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti a následný zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušného registra,\npričom právna norma je určitá a zrozumiteľná a nepripúšťa odlišný výklad. Pri zachovaní obvyklej miery\nopatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať sa účastník mohol danému právnemu omylu vyhnúť,\na teda ide o neospravedlniteľný právny omyl.\n5.3. Právny inštitút vydržania síce slúži aj na odstránenie formálnych nedostatkov existujúceho\nnadobúdacieho titulu, akým je napríklad nezavkladovanie darovacej zmluvy do príslušného katastra\nnehnuteľností, avšak nie je možné objektívne posúdiť existenciu darovacej zmluvy bez akéhokoľvek\ndôkazu a urobiť tak iba na základe vyhlásenia účastníčky.\n5.4. Skutočnosti uvedené v bode 5.2. a 5.3. mohli byť disciplinárne obvinenému zrejmé už z vyhlásenia\núčastníčky, bez potreby osobitného dokazovania alebo vykonania iného šetrenia. S poukazom na\nuvedené je podľa názoru navrhovateľky zjavné, že účastníčka nesplnila obligatórne hmotnoprávne\npodmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda disciplinárne obvinený bol\npovinný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť spísať notársku zápisnicu,\nkeďže táto obchádza príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vydaním notárskej zápisnice\ndisciplinárne obvinený závažným spôsobom porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 36 ods.\n1 Notárskeho poriadku, čím naplnil skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia\n§ 91 ods. 1 Notárskeho poriadku.\n6.1. k bodu III.\nDisciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníka S. Š. o\nvydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastník odvodil svoje vlastnícke právo od\ndarovacej zmluvy zo dňa 19.03.1991. Účastník však disciplinárne obvinenému nepredložil žiaden dôkaz\no existencii predmetnej darovacej zmluvy. Účastník vo vyhlásení opisuje zvyšný majetok (teda nie\n\nvydržané nehnuteľnosti) N. Š. nadobudol dedením S. Š. I.. (nar. XX.XX.XXXX) a po ňom titulom dedenia\nnadobudol všetok majetok účastník S. Š. K.. (nar. XX.XX.XXXX) v 1 a S. Š. (nar. XX.XX.XXXX) v 1.\n6.2. Navrhovateľka opakovane poukázala na právnu argumentáciu z bodu II. - (bod 5.2. - 5.4. tohto\nrozhodnutia, poznámka súdu).\n7.1. k bodu IV.\nDisciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníka X.. O. J. o\nvydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastník odvodil svoje vlastnícke právo od\ndarovacej zmluvy z roku 1998. Navrhovateľka dala do pozornosti skutočnosť, že jednou z vydržaných\nnehnuteľností je rodinný dom, pričom účastník tvrdí, že mu ho mal darovať jeho starý otec J. J., ktorý\nmal zomrieť slobodný a bezdetný. Účastník však disciplinárne obvinenému nepredložil žiaden dôkaz o\nexistencii predmetnej darovacej zmluvy.\n7.2. Navrhovateľka poukázala na právnu argumentáciu z bodu II. odôvodnenia disciplinárneho návrhu\n(bod 5.2. - 5.4. tohto rozhodnutia, poznámka súdu).\n8.1. K bodu V.\nDisciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníka K. N. o\nvydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom K. N. odvodil svoje vlastnícke právo od bližšie\nnešpecifikovanej darovacej zmluvy z roku 2004, pričom neuviedol ani, či išlo o písomnú formu darovacej\nzmluvy alebo o ústnu formu darovacej zmluvy, ani neuviedol, či ostala zachovaná, resp. prečo nezostala\nzachovaná a taktiež neuviedol, z akého dôvodu darovacia zmluva z roku 2004 nebola zavkladovaná do\npríslušného katastra nehnuteľností. Z dôvodu, že darcovi Š. N. nesvedčil v tom čase zápis vlastníckeho\npráva v katastri nehnuteľností, nemohla byť údajná darovacia zmluva zavkladovaná.\n8.2. Navrhovateľka opakovane poukázala na právnu argumentáciu z bodu II. disciplinárneho návrhu\n(bod 5.2. - 5.4. tohto rozhodnutia, poznámka súdu).\n8.3. Disciplinárne obvinený zároveň pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníka\nW. N. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý svoju dobromyseľnosť odvodil od právneho\nnástupníctva po svojom otcovi Š. N. mladšiemu, ktorému taktiež nesvedčil zápis vlastníckeho práva v\nkatastri nehnuteľností.\n8.4. V tomto prípade navrhovateľka poukázala na právnu argumentáciu z bodu I. odôvodnenia\ndisciplinárneho návrhu (bod 4.2.- 4.3. tohto rozhodnutia, poznámka súdu).\n9. S poukazom na uvedené skutočnosti je podľa názoru navrhovateľky zrejmé, že účastníci predmetných\nnotárskych zápisníc mali vydržané nehnuteľnosti iba v držbe, avšak neboli oprávnenými držiteľmi,\nkeďže nemohli byť dobromyseľne presvedčení, že im nehnuteľnosti vlastnícky patria. Uvedené muselo\nbyť disciplinárne obvinenému zrejmé už zo samotného vyhlásenia účastníkov, a teda mal povinnosť\nodmietnuť vykonať úkon notárskej činnosti - spísanie predmetných notárskych zápisníc.\n10. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľke javilo ako dôvodné podať návrh na začatie disciplinárneho\nkonania, v rámci ktorého navrhla, aby bol disciplinárne obvinený uznaný za vinného a bolo vydané\nrozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia - peňažná pokuta vo výške 1000,- eur.\n11. Druh navrhovaného disciplinárneho opatrenia vychádza zo samotného charakteru pochybenia.\nMinisterka spravodlivosti SR návrhom zo dňa 20.04.2022 adresovaným Najvyššiemu správnemu súdu\nSR navrhla, aby disciplinárny senát rozhodnutím uznal S.. S. H., notára so sídlom Notárskeho úradu v N.\nD. - disciplinárne obvineného za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia\n§ 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku a uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie, a to\npeňažnú pokutu v zmysle ustanovenia § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku vo výške 1.000,- EUR.\nII.\nVyjadrenie disciplinárne obvineného k návrhu na začatie disciplinárneho konania\n\n12. Disciplinárne obvinený vo vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania zo 17.05.2022\npoukázal na skutočnosti uvedené v bodoch I. - V. návrhu, ktoré sa mu kladú za vinu, ako aj k predloženým\ndôkazom.\n13. Vo vyjadrení uviedol, že skutky, ktoré tak, ako sú opísané a zdôvodnené v disciplinárnom\nnávrhu, nezakladajú jeho disciplinárnu zodpovednosť a má za to, že skutok, ktorého sa mal dopustiť\nspísaním predmetných notárskych zápisníc, nie je disciplinárnym previnením a disciplinárny návrh je\nneopodstatnený. Dôvodil citáciou ustanovenia § 63 ods. 1 a § 47 Notárskeho poriadku a uviedol,\nže ak účastník/žiadateľ o vydanie notárskej zápisnice splní formálne náležitosti podľa zákonných\nustanovení, notár notárskou zápisnicou jeho vyhlásenie osvedčí. Pokiaľ teda účastník splní náležitosti §\n63 Notárskeho poriadku, predpokladá sa splnenie podmienok vydržania podľa Občianskeho zákonníka a\nnotár osvedčí vyhlásenie o vydržaní vlastníctva formou notárskej zápisnice. Spísanie notárskej zápisnice\nnemá povahu rozhodnutia a notár pri tomto postupe nezískava a nehodnotí dôkazy. Notárska zápisnica\nosvedčujúca vyhlásenie o vydržaní deklaruje vydržanie vlastníckeho práva, ktoré nastalo v minulosti\ntak, ako to predpokladá hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník v spojení s procesnoprávnym\npredpisom - Notárskym poriadkom.\n14. Vo všetkých bodoch disciplinárneho návrhu sa konštatuje, že som bol povinný v zmysle ustanovenia\n§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť spísať notársku zápisnicu, keďže v žiadnej z vecí účastníci\nnesplnili obligatórne hmotnoprávne podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\nNesplnenie týchto podmienok malo spočívať v tom, že u žiadneho z účastníkov deklarované skutočnosti\nnemohli vzbudiť dojem, že sú oprávnenými držiteľmi vydržaných nehnuteľností a tým nedošlo k\nsplneniu podmienky dobromyseľnosti držby. Týmto spísanie notárskych zápisníc malo zjavne obchádzať\nustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že u všetkých posudzovaných notárskych\nzápisníc bola oprávnenosť držby účastníkmi podrobne zdôvodnená a nad rámec zákona aj podporená\nlistinnými dôkazmi a nie je ju možné redukovať iba na dôvody uvedené v disciplinárnom návrhu. Vo\nvšetkých notárskych zápisniciach účastníci vyhlásili, že splnili všetky podmienky dobromyseľnosti držby\na vydržania k uvedenej nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka, teda, že:\na/ začiatok oprávnenej držby je odvodený od uvedeného konkrétneho nadobúdacieho titulu, na základe\nktorého nemali počas celej vydržacej doby akékoľvek pochybnosti o tom, že im vec patrí, resp. patrila ich\nprávnym predchodcom. Tento nadobúdací titul vyvolal v nich vnútorné psychické presvedčenie, avšak\nzaložené na objektívnych okolnostiach, nielen na subjektívnom hľadisku osobného presvedčenia o tom,\nže predmet vydržania im vlastnícky patrí,\nb/ nepretržitosť oprávnenej držby je daná tým, že\n- do ich držby im počas celej zákonom ustanovenej držby nikto nezasahoval, nikto ich pri výkone jej\npráva nerušil ani neruší,\n- počas celej zákonom ustanovenej doby nedošlo zo strany pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych\nnástupcov, ani žiadnej tretej osoby k žiadnej intervencii, a teda u nich ako u oprávnených držiteľov\nnevznikli žiadne pochybnosti o vlastníctve veci,\n- nijaká tretia osoba si voči predmetu vydržania neuplatňuje a ani neuplatňovala žiadne práva,\n- neprebiehal a ani neprebieha súdny a ani iný spor o vlastníctvo k predmetu vydržania,\n- neexistuje žiadna tretia osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom demonštrovala vlastníctvo alebo si\nuplatňovala svoje práva,\n- počas celej zákonom ustanovenej vydržacej lehoty nedošlo k nijakej súkromnej ani úradnej intervencii,\nktorá by mohla spôsobiť pochybnosti o ich vlastníctve,\n- plynutie vydržacej doby bolo teda neprerušené a držba neprestala byť dobromyseľná a oni neprestali\nz právneho hľadiska nakladať s vecou ako so svojou,\n- tým splnili hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho\nzákonníka.\n15. Vo všetkých posudzovaných veciach účastníci doložili všetky vyjadrenia pôvodných vlastníkov,\nresp. ich právnych nástupcov, pričom tieto vzťahy boli účastníkmi nad rámec zákonnej povinnosti\npreukázané. Navrhovateľ tieto skutočnosti aj sám uviedol a posúdil ako „poľahčujúcu okolnosť“. Vo\nvšetkých posudzovaných veciach účastníci predložili súhlasné vyjadrenie príslušnej obce a nad rámec\nzákonnej povinnosti aj ďalšie listiny preukazujúce pravdivosť ich vyhlásenia. Postavenie notára v tomto\nprocese je dané postavením a právomocami určenými v Notárskom poriadku. Zo žiadneho právneho\npredpisu nevyplýva, že by bol notár spisujúci notársku zápisnicu podľa § 63 Notárskeho poriadku\n\noprávnený posudzovať pravdivosť a hodnovernosť vyhlásenia účastníkov a už vôbec nie ich psychický\nstav k oprávnenosti držby, ktorým dobromyseľnosť bezpochyby je.\n16. Pokiaľ teda notárovi žiadateľ podľa § 63 Notárskeho poriadku predloží potrebné vyhlásenia a\nvyjadrenia a vyhlási, že splnil podmienky vydržania podľa Občianskeho zákonníka, nemôže notár\nspochybňovať to, či účastník bol dobromyseľný pri držbe predmetu vydržania, teda, či mohol byť\nobjektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Účastník nie je povinný\npredkladať žiadne ďalšie listiny, ktoré by potom mal notár vyhodnocovať a posudzovať ako dôkaz a\nnotár takéto listiny nemôže od účastníka vyžadovať. Notár teda nemôže zavineným konaním porušiť\npovinnosť odmietnuť úkon z dôvodu, že mu účastník nepredložil listiny, ktoré zákon účastníkovi neukladá\npredkladať, resp. z dôvodu, že notár neposudzoval a nevyhodnocoval dobromyseľnosť účastníka, hoci\nmu zákon takéto oprávnenie nezveril a neumožnil v tejto veci vykonávať dokazovanie. Z uvedeného\ndôvodu mal za to, že sa pri spísaní predmetných notárskych zápisníc nemohol dopustiť porušenia §\n36 Notárskeho poriadku v spojení s § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka tak, ako je to uvedené v\ndisciplinárnom návrhu, čo malo byť dôvodom založenia jeho disciplinárnej zodpovednosti.\n17. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na právny názor navrhovateľky, ktorý sa týka dobromyseľnosti\núčastníkov predmetných notárskych zápisníc a v nadväznosti na to, na právnu filozofiu § 63 Notárskeho\nporiadku v znení účinnom v rozhodnom čase, na judikatúru všeobecných súdov a na rozhodovaciu\nprax Ústavného súdu SR, konkrétne na Nález Ústavného súdu SR: sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo\n14.11.2018 (na ktorý reagoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky - Uznesenie sp. zn. 5Cdo/210/2019\nzo dňa 12.08.2021), kde sa uvádza, že: „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním\nvlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods.\n1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134\nObčianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav\nnepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom\ndomnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,\nresp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne\nkonformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený\no tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil\nzákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je\nv súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú\nsumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné\nplnenie.“\n18. Pri spisovaní notárskych zápisníc tak, ako sú uvedené v návrhu, disciplinárne obvinený postupoval\npodľa tohto nálezu Ústavného súdu SR. Účastníci svoju dobromyseľnosť preukázali čestnými\nvyhláseniami osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazoval vlastnícke právo k\nnehnuteľnosti a ich právnych nástupcov, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Navrhovateľka\nv návrhu uvádza, že účastníci zjavne neboli oprávnenými držiteľmi, hoci o tom, či držba je alebo\nnie je oprávnená, je oprávnený rozhodnúť iba súd v civilnom konaní, a nie navrhovateľ alebo\nsúd v disciplinárnom konaní. Fotokópie čestných vyhlásení podľa § 63 ods. 1 písm. a/ ako dôkaz\npriložil v prílohe. Teda aj súdy pri rozhodovaní o okolnostiach a dôvodoch vydržania dodržiavajú\ndeklaratórnu povahu rozhodovania o vydržaní vlastníctva, pričom pre ústavný súd je v prospech\nvydržiteľa rozhodujúce to, či „držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým\nspôsobom nadobudol“. V spojení s uvedeným nálezom ústavného súdu mal za to, že ktorákoľvek\nzo zákonom uvedených skutočností pri poctivom spôsobe nadobudnutia môže vyvolať u držiteľa\ndobromyseľnosť a po splnení ďalších zákonných podmienok aj vydržanie vlastníckeho práva. Týmto\ntitulom môže byť aj písomná alebo ústna zmluva o prevode vlastníctva, dedenie oprávneným právnym\nnástupcom, prípadne dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, aj keď zákonom predpísanú formu. V\nprípade dedenia niet akýchkoľvek pochybností, že aj takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva\nmôže zakladať univerzálnu sukcesiu. Aj v prípade, že je dedičov viac, tak aj dedičská dohoda o\nvyporiadaní dedičstva môže založiť dobrú vieru držiteľa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V\nnotárskej zápisnici R. XXX/XXXX sa uvádza, že predmetná parcela bola v minulosti nepresne zameraná,\na preto bolo potrebné v roku 2020 upraviť údaje v katastri nehnuteľností a v mape určeného operátu.\n\nTým účastníčky dôvodili, že už ich právni nástupcovia a teraz oni užívajú časť cudzej parcely, ktorá ale\nbola zameraná. Do jej užívania vstúpili právnym nástupníctvom - dedením susednej parcely, ktoré spolu\ns osvedčenou parcelou tvoria jeden oplotený pozemok - dvor. Obdobne v notárskej zápisnici R. XXX/\nXXXX účastník vstúpil do užívania predmetnej parcely podľa vlastného vyhlásenia dedením po svojom\notcovi. To bolo uvedené už v Notárskej zápisnici R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX\nspísanej notárom S.. Ľ. J. pri osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k inej parcele. Táto\nnotárska zápisnica je súčasťou spisu a odkazuje na ňu aj vyhlásenie účastníka pri spísaní notárskej\nzápisnice R. XXX/XXXX. Už z uvedeného vyplýva, že aj takéto spôsoby nadobudnutia vlastníctva môžu\nbyť spôsobilými titulmi k dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenej držby. Nesúhlasil s navrhovateľkou, ktorá\nv popise skutku I. a V. namieta, že takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva nemôže byť spôsobilým\ntitulom k dobromyseľnej, a tým aj oprávnenej držby.\n19. Navrhovateľka v popise skutku II. - V. uvádza, že predmetné notárske zápisnice boli spísané napriek\ntomu, že účastník síce uviedol titul, od ktorého odvodzoval svoju dobromyseľnosť, a to konkrétnu\nzmluvu, ale túto zmluvu nepredložil a ani nedoložil iný dôkaz o existencii takejto zmluvy. Notár nemá\nprávomoc žiadať od účastníkov iné listiny, ako tie, ktoré sú určené Notárskym poriadkom. Notár\nnemôže podmieňovať vykonanie notárskeho úkonu doložením listín uvádzaných navrhovateľkou v\ndisciplinárnom návrhu (písomné zmluvy, resp. iné dôkazy o ich existencii), keďže takýto postup nemá\nžiadnu oporu v zákone. Samotný účel ustanovení Občianskeho zákonníka o vydržaní predpokladá, že\ntitul nadobudnutia nemusí byť možné doložiť, keďže vydržaním sa vysporiadavajú aj nedoložené právne\nvzťahy.\n20. Disciplinárne obvinený nespochybnil, že dedenie je derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho\npráva a vydržanie je spôsob originálny. Rovnako je derivatívnym spôsobom nadobudnutie vlastníckeho\npráva aj zmluvný prevod. Mal za to, že oba spôsoby, aj keď nemajú predpísanú formu alebo neboli\nzapísané do pozemkovej evidencie alebo sa nezachovali, môžu s ďalšími okolnosťami vyvolať u\ndržiteľa oprávnené presvedčenie, že mu vec patrí. Vo všetkých posudzovaných prípadoch naviac\nvšetci vlastníci, prípadne ich právni nástupcovia zapísaní v katastri nehnuteľností vyhlásili, že súhlasia\ns nadobudnutím vlastníckeho práva v ich prospech vydržaním. Čiže aj osoby, ktorým inak svedčí\nvlastnícke právo podľa evidencie vlastníctva uznali, že vlastníkom je v skutočnosti iná osoba, a to\nvydržiteľ ako účastník notárskej zápisnice, čo taktiež svedčí o možnej oprávnenej držbe účastníkov.\nPreto tvrdil, že v prípade vydania notárskych zápisníc bol riadne preukázaný spôsobilý subjekt,\nspôsobilý predmet držby, skutočnosť, že držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú\nvec poctivým spôsobom nadobudol, a teda možná dobromyseľnosť vydržateľov, rovnako oprávnená\ndržba po zákonom stanovenú dobu, ako aj uplynutie vydržacej doby, a zároveň bolo predložené\nsúhlasné vyjadrenie príslušných obcí, ako aj vyjadrenia žijúcich osôb, ktorých posledný zápis v katastri\nnehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, resp. ich právnych nástupcov. Dobromyseľnosť (dobrá viera)\nje psychický stav držiteľa, takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí. V posudzovaných\nveciach a ani pri spísaní akejkoľvek notárskej zápisnice, ktorou kedykoľvek osvedčil vyhlásenie o\nvydržaní vlastníckeho práva, nevedel, nemohol vedieť a ani v súčasnosti nevie, či boli účastníci\noprávnení držitelia vzhľadom na ich dobromyseľnosť, teda, či boli skutočne v dobrej viere, že im vec,\nprípadne právo patrí. Z čisto subjektívneho hľadiska, pretože inak to ani nemôže byť posúdené, sa\nmu vo všetkých predmetných veciach javí, že účastníci nielen že by mohli byť oprávnenými držiteľmi\nosvedčovaných nehnuteľností, ale že všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že nimi aj skutočne boli. V\nžiadnom prípade sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľky, že by ktorýkoľvek z účastníkov\nzjavne nebol oprávneným držiteľom.\n21. Disciplinárne obvinený vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu doplnil podaním doručeným\ndisciplinárnemu súdu dňa 25.10.2022. Uviedol, že podľa skutkových viet pod bodmi I. - V. disciplinárneho\nnávrhu spísanie notárskych zápisníc zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s\nustanovením § 130 zákona č. 40/1964 Zb., a to tým, že účastníci zjavne neboli oprávnenými držiteľmi,\nkeďže svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva a pretože svoju dobromyseľnosť\nodvodili od zmlúv, ktoré nedoložili a nepredložili iný dôkaz o ich existencii. Podľa disciplinárneho\nnávrhu sa mal disciplinárne obvinený dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 prvej\nvety Notárskeho poriadku, teda, že závažne alebo opätovne porušil povinnosti pri výkone činnosti\nnotára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu. Poukázal na dikciu ustanovenia §\n93 ods. 1 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti podľa\ntohto zákona sa primerane použije prvá časť Trestného zákona a poukázal na dikciu ustanovenia §\n\n8 Trestného zákona, v ktorom zákonodarca stanovil ako jednu z podmienok na posúdenie činu ako\ntrestný čin protiprávnosť. Trestný zákon v osobitnej časti v rámci niektorých skutkových podstát trestného\nčinu navyše výslovne vyjadruje požiadavku na protiprávnosť činu slovom protiprávne, neoprávnene,\nbez oprávnenia, bez povolenia, v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a pod.\nvychádzajúc zo subsidiárneho použitia prvej časti Trestného zákona a základných zásad Trestného\nporiadku, vo vymedzení skutkovej podstaty disciplinárneho obvinenia uvedeného v disciplinárnom\nnávrhu úplne absentuje objektívna stránka skutku, a to uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona, ktoré\nmal disciplinárne obvinený porušiť pri spísaní predmetných notárskych zápisníc. Ustanovenie § 130 a\n§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorých porušenie disciplinárny návrh odkazuje, v žiadnom\nprípade\na/ neukladajú účastníkovi predkladať notárovi zmluvy alebo dôkazy o ich existencii a ani notárovi\nneukladajú tieto listiny alebo dôkazy o nich od účastníkov vyžadovať,\nb/ neustanovujú, že absencia doloženia zmlúv alebo iných dôkazov o ich existencii ex lege zjavne\nspôsobuje zjavnú nedobromyseľnosť, a tým aj neoprávnenú držbu u vydržiteľa,\nc/ neurčujú, že dedenie ako právne nástupníctvo nemôže v účastníkovi zjavne vyvolať dobromyseľnosť,\na tým aj oprávnenú držbu.\nV zmysle ustanovenia § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku by konanie disciplinárne obvineného napĺňalo\nznaky disciplinárneho previnenia len v prípade, ak by v ustanoveniach § 134 a § 130 Občianskeho\nzákonníka bolo výslovne uvedené, že oprávnení držitelia svoju dobromyseľnosť nesmú odvodiť z titulu\nprávneho nástupníctva a že oprávnení držitelia musia predložiť zmluvy alebo iné dôkazy nad rámec\n§ 63 Notárskeho poriadku (vyjadrenie vlastníkov a právnych nástupcov a potvrdenie obce), aby boli\ndobromyseľní a tým oprávnení držitelia. Len v tomto prípade by disciplinárne obvinený mal povinnosť\nodmietnuť spísanie notárskej zápisnice v zmysle § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Navrhovateľ\nneuviedol žiadne ustanovenia zákona, ktoré účastníkom ukladajú povinnosť, ktorú nesplnili. Pri analógii\nsubsidiárneho použitia Trestného zákona v rámci správneho trestania nie je možné, aby si navrhovateľ\nvykladal povinnosti uvedené v zákone arbitrárne bez toho, aby takéto povinnosti boli v právnej norme\nexplicitne uvedené.\n22. Trestné činy v zmysle všeobecnej časti Trestného zákona možno spáchať rovnako aktívnym\nkonaním, ako aj opomenutím konania - omisívne trestné činy. Ak by disciplinárne obvinený nekonal\na odmietol spísať notársku zápisnicu aj napriek tomu, že oprávnení držitelia svoju dobromyseľnosť\nodvodili z titulu právneho nástupníctva, bol by to rovnako dôvod na disciplinárne stíhanie disciplinárne\nobvineného pre bezdôvodné nekonanie pri spísaní notárskej zápisnice. Disciplinárne obvinený mal za\nto, že doplnenie vyjadrenia bez ďalšieho odôvodňuje, aby disciplinárny senát disciplinárne obvineného\noslobodil.\n23. Aj keď je to pri použití zásad trestného konania v disciplinárnom konaní nepodstatné, ďalej uviedol,\nže všetky notárske zápisnice sú v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejné listiny; podľa § 205\nCSP potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.\nDisciplinárne obvinenému nie je známe a ani z návrhu nevyplýva, že by bola kýmkoľvek preukázaná\nnepravdivosť tam uvedených vyhlásení účastníkov, resp. mu nie je známe, aby sa ktokoľvek voči\nspísaniu predmetných notárskych zápisníc sťažoval, podal akýkoľvek podnet, žalobu alebo aby súd určil,\nže vlastnícke právo deklarované v niektorej z nich nadobudol niekto iný. V uvedenej súvisloti poukázal\nna Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 314/07.\n24. V ďalšej časti doplneného vyjadrenia uviedol, že vydržanie je inštitút dovolený, predpokladaný\nzákonom, na deklarovanie ktorého účastníci môžu použiť po splnení podmienok uvedených v § 63\nNotárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. Už z povahy tohto inštitútu je\nzrejmé, že vydržaním sa upravujú najmä právne vzťahy, ktoré nie sú doložené perfektnými titulmi alebo\ndoloženými titulmi. Navrhovateľ nijako nepreukázal, čím mali všetci účastníci obchádzať zákon, teda\nzámerne dosiahli výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiadúci. Práve naopak,\núčastníci splnili všetky zákonom predpokladané podmienky na spísanie notárskej zápisnice a notár jej\nspísaním splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladal zákon.\n25. Pri vydávaní vyzývacích uznesení súdmi v konaní o potvrdenie vydržania podľa § 359a CMP,\nktoré nahradili osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v absolútnej väčšine navrhovatelia odvodzujú svoju\ndobromyseľnosť od domnelých titulov nadobudnutia alebo neformálnych titulov nadobudnutia, bez\nich doloženia súdu. Je úplne bežné, že svoju dobromyseľnosť odvodzujú aj od titulu dedenia, kedy\n\nako právni nástupcovia vstúpili do držby právneho predchodcu. Podotkol, že súd môže sám vykonať\npotrebné šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, alebo môže vyzvať navrhovateľa,\naby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre\nnadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\nvydržaním. Notár takéto oprávnenie podľa § 63 Notárskeho poriadku nemal a tieto úkony vykonávať\nnemohol. Opakovane uviedol, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nie je súdnym sporovým konaním,\nkde účastníci notárovi predkladajú dôkazy a ten ich vyhodnocuje a následne rozhoduje o spísaní\nnotárskej zápisnice alebo o odmietnutí úkonu. Spísanie tejto zápisnice je osvedčujúcim právnym úkonom\nnotára, že účastník vyhlásil to, čo mu umožňuje zákon a predložil to, čo mu zákon ukladá. Notársky\nporiadok nepredpokladal doloženie žiadnych iných listín okrem tých uvedených v § 63. Doloženie\nsúhlasu vlastníkov a ich právnych nástupcov by bolo bezpochyby veľmi silným dôkazným prostriedkom\naj v prípadnom súdnom konaní. Preto ani teoreticky disciplinárne obvinený nerozumie požiadavke\nnavrhovateľa, čo si pod doložením ďalších dôkazov o existencii zmlúv predstavuje a podľa akých\nprocesných právnych noriem by mal notár tieto dôkazy vyhodnocovať a rozhodovať o nich. Rovnako\nnerozumie právnemu názoru navrhovateľa, ktorý nevychádzal zo žiadnych právnych predpisov a v\nnávrhu nie je nijako odôvodnený, prečo by vydržiteľ nemohol byť ako dedič/právny nástupca oprávneným\ndržiteľom.\nIII.\nKonanie pred disciplinárnym súdom\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) začal vykonávať svoju\nčinnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov). Dňa 1. decembra 2021 nadobudol účinnosť disciplinárny súdny poriadok,\nna základe ktorého (§ 3 disciplinárneho súdneho poriadku) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov,\nprokurátorov, súdnych exekútorov a notárov rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky v disciplinárnych senátoch. Disciplinárny návrh ministerky spravodlivosti\nSlovenskej republiky bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručený 25.04.2022.\nDisciplinárna vec bola náhodným výberom pridelená disciplinárnemu senátu 33D najvyššieho správneho\nsúdu, ktorý o nej konal pod spisovou značkou 33D/9/2022.\n27. O začatí disciplinárneho konania bol disciplinárne obvinený notár upovedomený podľa § 23\nods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku dňa 12.08.2022, kedy mu bol doručený návrh ministerky\nspravodlivosti a zároveň bol poučený o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu a práve zvoliť si\nobhajcu a vyjadriť sa k návrhu. Podľa Rozvrhu práce NSS SR na kalendárny rok 2022 bola vec\nelektronickou podateľňou NSS SR pomocou technických a programových prostriedkov schválených\nministerstvom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 33D, v zložení riadiaci\npredseda disciplinárneho senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., sudcovia Mgr. Kristína Babiaková a prof.\nJUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., prísediaci sudcovia JUDr. Martin Palovčík a K.. S. H.. Zloženie senátu\nbolo disciplinárne obvinenému notárovi oznámené dňa 12.08.2022.\n28. Prísediaci sudca - notár K.. S. H., doručil disciplinárnemu súdu dňa 17.08.2022 žiadosť o vylúčenie\nprísediaceho sudcu v disciplinárnej veci vedenej pod sp. zn. 33D/9/2022 z dôvodu, že disciplinárne\nobvinený notár S.. S. H., notár so sídlom K.. W.. Š. XXX, N. D. je s ním v blízkom rodinnom pomere brat. Z tohto dôvodu možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.\n29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 24.08.2022 uznesením sp. zn.\n32Dz/16/2022 o vylúčení prísediaceho sudcu disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky K.. S. H. z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci\nvedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/9/2022 podľa § 32 ods. 1\nTrestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok.\n30. Sudkyňa - členka disciplinárneho senátu 33D Mgr. Kristína Babiaková dňa 19.09.2022 podľa § 24\nods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku oznámila skutočnosti nasvedčujúce možnú zaujatosť sudcu\npre účely ich posúdenia v súvislosti so zmenou osoby ministra spravodlivosti. Najvyšší správny súd\nuznesením sp. zn. 32Dz/21/2022 zo dňa 27.09.2022 rozhodol tak, že sudkyňa disciplinárneho senátu\n33D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 2 v spojení s § 4 Disciplinárneho\n\nsúdneho poriadku nie je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci\nvedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/9/2022.\n31. Z dôvodu vylúčenia prísediaceho sudcu K.. S. H. z vykonávania úkonov disciplinárneho konania\nv disciplinárnej veci sp. zn. 33D/9/2022 bol náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami najvyššieho správneho súdu určený prísediaci notár JUDr. Ivan Macák. Oznámenie zmeny\nprísediaceho notára bolo disciplinárnym senátom 33D oznámené 1/ navrhovateľovi a 2/ disciplinárne\nobvinenému zhodne dňa 28.09.2022, ktorí mali podľa § 24 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku\nprávo uplatniť námietku zaujatosti voči prísediacemu notárovi JUDr. Ivanovi Macákovi, ktorý mal vec\nprejednať a rozhodnúť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti dozvedeli. Námietka\nzaujatosti uplatnená nebola.\nIV.\nÚstne pojednávanie vo veci, dokazovanie a záverečné reči\n32. Dňa 04.08.2022 disciplinárny súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktorého termín bol určený\nna 27.10.2022 o 13:00 hod. Upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo navrhovateľke doručené\n12.08.2022, disciplinárne obvinenému notárovi 12.08.2022 a prezidentovi Notárskej komory Slovenskej\nrepubliky tiež dňa 12.08.2022.\n33. Úlohou disciplinárneho súdu bolo v prvom rade posúdiť, či disciplinárny návrh navrhovateľky spĺňa\npredpoklady pre jeho vecné prejednanie. Dospel k záveru, že návrh bol podaný oprávnenou osobou,\nobsahuje stanovené náležitosti a vo vzťahu k skutkom vymedzeným v skutkovej vete návrhu bol podaný\nv lehote podľa § 14 Disciplinárneho súdneho poriadku.\n34. Zástupca navrhovateľa titulom záverečnej reči aj po vykonanom dokazovaní v plnom rozsahu zotrval\nna podanom disciplinárnom návrhu voči disciplinárne obvinenému. Uviedol, že výsledky vykonaného\ndokazovania nespochybnili tvrdenia uvedené v disciplinárnom návrhu. Boli preukázané pochybenia\ndisciplinárne obvineného pri spísaní piatich notárskych zápisníc. Spoločným menovateľom porušenia\npovinností disciplinárne obvineného pri všetkých piatich notárskych zápisniciach bolo nedostatočné\npreskúmanie hmotnoprávnych podmienok oprávnenej držby. Na ústnom pojednávaní v rámci výsluchu\nsa disciplinárne obvinený niekoľkokrát vyjadril v tom zmysle, že pri vydržaní nie je povinnosťou notára\nosvedčovať dobromyseľnosť držby žiadateliek. Jeho úlohou je osvedčiť to, čo vyhlásili v žiadosti.\nRovnako sa vyjadril, že nie je podstatné pre činnosť notára, že vyhlásenie žiadateľa zjavne obchádza\nzákon. Tento postoj disciplinárne obvineného okrem iného je v rozpore s konštantne platnou judikatúrou,\nz ktorej vyplýva jednoznačne postoj, že notár síce nezodpovedá za pravdivosť vyhlásenia účastníka\no vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť každé jedno vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho\nobsah dostatočne osvedčuje to, že účastníkom tvrdená držba bola aj oprávnenou držbou. Skutočnosti\nuvádzané vo vyhláseniach účastníkov, na základe ktorých disciplinárne obvinený spísal notárske\nzápisnice, celkom zjavne vylučovali záver, že držba týchto účastníkov sa zakladá na ich dobromyseľnosti\no tom, že sú vlastníkmi držaných nehnuteľností. Skutočnosti uvedené v týchto vyhláseniach vylučovali,\naby ich držba spĺňala podmienky oprávnenej držby v zmysle § 130 OZ a mohla tak viesť k vydržaniu v\nzmysle § 134 OZ. Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať\nnotársku činnosť, pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku,\nmohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo\nvydržaním dotknutých pozemkov. V dôsledku toho, tak ako disciplinárne obvinený mohol zistiť, že ich\nvyhlásenie odporuje § 130 a 134 OZ, a tak podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku bol povinný odmietnuť\nspísať predmetné vyhlásenie vo forme notárskych zápisníc. Tým, že tak neurobil a spísal ich, porušil\npovinnosť uvedenú v § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. K navrhovanému druhu a výške disciplinárneho\nopatrenia uviedol, že bude dostatočné predovšetkým za účelom naplnenia represívneho charakteru a\nzároveň sa domnieval, že môže pôsobiť preventívne vo vzťahu k všeobecnej a základnej povinnosti\ndisciplinárne obvineného vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou.\n35. Právny zástupca disciplinárne obvineného vo svojich vyjadreniach zdôraznil, že dôkazné bremeno\nzaťažovalo navrhovateľa, aby vykonaným dokazovaním pred disciplinárnym senátom preukázal, že\ndisciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť spísanie notárskych zápisníc uvedených v skutkových\nvetách disciplinárneho návrhu, nakoľko účastníci, ktorým disciplinárne obvinený osvedčil vyhlásenie\no vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zjavne neboli oprávnenými držiteľmi; zároveň\npreukázať, že disciplinárne obvinený v tejto súvislosti zjavne obchádzal zákonné ustanovenie § 134\n\nods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ. V súvislosti s ustanovením § 4\nDSP uviedol, že nepochybne najdôležitejším právom, ktoré sa realizuje v trestnom konaní, je právo\nobvineného na obhajobu. Čiastkové právo obvineného na obhajobu predstavuje tiež právo obvineného\nvedieť, z čoho je obvinený. Disciplinárny návrh pred disciplinárnym senátom nikdy prednesený nebol,\nhoci to obligatórne prikazuje ustanovenie § 29 ods. 2 DSP. Od začiatku súdneho konania disciplinárne\nobvinený namietal, že v disciplinárnom návrhu, ktorý mu bol doručený, absentuje objektívna stránka,\nteda konkrétne protiprávne konanie obvineného, z ktorého je možné odvodiť záver, že obvinený zjavne\nobchádzal zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením §\n130 OZ.\nZ dôvodu absencie konkrétneho protiprávneho konania disciplinárne obvineného vo\nvzťahu k § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ sa obvinený\nnemohol kvalifikovane brániť proti obvineniu. Podľa Trestného zákona trestným činom je protiprávny\nčin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa zákona\no priestupkoch, priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti,\nje za priestupok výslovne označené v zákone za priestupok alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin. Ak je nejaká osoba\nobvinená z trestného činu, resp. z priestupku, znaky trestného činu alebo priestupku sú uvedené priamo\nv skutkovej podstate, ktorá z hľadiska objektívnej stránky nejaké konanie prikazuje, resp. zakazuje\na porušením tohto príkazu, resp. zákazu zo strany porušovateľa dôjde k protiprávnemu konaniu.\nV danej veci podala ministerka spravodlivosti disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému z\ndôvodu, že disciplinárne obvinený zjavne obchádzal zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č.\n40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ, čo malo za následok porušenie jeho povinnosti\nuvedenej v § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár je povinný postupovať pri notárskej\nčinnosti s odbornou starostlivosťou a podľa disciplinárneho návrhu disciplinárne obvinený mal odmietnuť\nspísanie notárskych zápisníc uvedených v skutkových vetách v bode I. - V. disciplinárneho návrhu,\nnakoľko vyhlásenie účastníkov o vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spísané do notárskych\nzápisníc zjavne obchádzalo zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130\nObčianskeho zákonníka. Podľa názoru disciplinárne obvineného pri porušení akejkoľvek právnej normy,\nv tomto prípade Občianskeho zákonníka, musí ísť o porušenie konkrétnej hypotézy právnej normy.\n36. Ustanovenie § 134 OZ (vydržanie) v spojení s ustanovením § 130 OZ (držba) však obsahuje\nabstraktnú hypotézu, ktorá pripúšťa široký výklad. V zmysle ustanovenia § 130 OZ sa dobromyseľnosť\nposudzuje so zreteľom na všetky okolnosti, pričom sa pri pochybnostiach predpokladá, že držba je\noprávnená. Tak široký pojem dobromyseľnosti sa tak musí v konkrétnom prípade dať do kontextu\nvšetkých okolností daného prípadu berúc do úvahy zákonodarcom určenú prezumpciu dobromyseľnosti,\nprípadne pochybností. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ustanovenia § 134 OZ v spojení s ustanovením\n§ 130 OZ nepripúšťa mechanickú subsumciu konkrétneho konania, resp. nekonania a ponecháva\nmimoriadne široký priestor na uváženie. Skutočnosť, že dobromyseľnosť je pomerne zložitou otázkou,\nktorá obvykle nevedie k jedinej možnej odpovedi, preukazuje aj existujúca judikatúra súdov.\n37. Disciplinárne obvinenému sa kladie za vinu, že porušil povinnosť uvedenú v § 36 ods.\n1 Notárskeho poriadku, nakoľko neodmietol vykonať požadovaný úkon - osvedčenie vyhlásenia\njednotlivých účastníkov o vydržaní. Ako však vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku,\ntáto povinnosť sa na notárov vzťahuje len v prípade, ak je zjavné, že taký úkon odporuje zákonu,\nobchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo na vykonanie úkonu osobitne zveril zákon inému\norgánu verejnej moci. Zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom nevyplynulo, že účastníci vyhlásenia\no vydržaní vlastníckeho práva uvedeného v notárskych zápisniciach R. XXX/XXXX, R. XXX/XXXX, R.\nXXX/XXXX, R. XXX/XXXX, R. XXX/XXXX neboli zjavne oprávnenými držiteľmi. Zdôraznil, že samotný\npojem dobromyseľnosti uvedený v ustanovení § 130 ods. 1 OZ je pojem abstraktným a nie konkrétnym, a\npreto je jeho aplikácia vychádzajúc z jeho zákonného znenia vecou širokého uváženia. Predsa samotný\nzákonodarca pre prípad pochybností stanovil predpoklad oprávnenosti držby.\n38. Disciplinárny návrh ministerky je postavený na údajne nesprávnom posúdení otázky\ndobromyseľnosti účastníkov zo strany disciplinárne obvineného, a teda oprávnenosti samotnej držby,\npri ktorej nesprávne posúdenie malo za následok porušenie povinnosti odmietnuť realizovať úkon\ndisciplinárne obvineným. Priamo z dikcie ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku vyplýva, že\ndisciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť úkon iba v prípade, ak by išlo o zjavný rozpor so zákonom,\nprípadne, ak by účastníci vyhlásenia o vydržanie vlastníckeho práva obchádzali zákon. Konštatovaním\nministerky spravodlivosti v podanom disciplinárnom návrhu, že účastníci vyhlásenia o vydržaní\nvlastníckeho práva neboli zjavne oprávnenými držiteľmi, je iba právnym názorom navrhovateľky. V\n\nkonaní pred týmto senátom nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorým by bola preukázaná požiadavka\nzjavnosti v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku vo vzťahu k ustanoveniu § 130 ods.\n1 OZ, tak ako tvrdí v návrhu navrhovateľka. Takáto požiadavka zjavnosti by bola naplnená iba vtedy,\nak okolnosti už na prvý pohľad jednoznačne vylučujú možnosť dobromyseľnosti aj pri extenzívnom\nvýklade tohto ustanovenia, teda ustanovenia § 130 ods. 1 OZ. Zjavnosť musí byť zrejmá už na prvý\npohľad a bez pochybností, pričom z logiky vecí vyplýva, že sa to musí vymykať z rámca toho najširšieho\nmožného prístupného výkladu. Typickým príkladom, že účastník nemal byť dobromyseľný je, že sa\núčastník sporí s inou osobou o pozemok, a preto sa ho snaží vydržať, a teda prostredníctvom inštitútu\nvydržania sa snaží obísť sporové konanie. Posudzovaním otázky zjavnosti sa zaoberal aj Ústavný súd\nSR v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, v ktorom ÚS SR konštatoval, že ústavne\nkomfortným je taký výklad ustanovenia § 134 OZ, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu\ndlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne\npresvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. Z uvedeného nálezu\nÚS SR jasne vyplýva, že nesplnenie zákonných podmienok nadobudnutia nehnuteľnosti automaticky\nnevylučuje dobromyseľnosť.\n39. Notárske zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní uvedené v skutkových vetách disciplinárneho\nnávrhu osvedčujú pravdivosť toho, že ju spísal disciplinárne obvinený a že účastník urobil pred notárom\nvyhlásenie, neosvedčujú však existenciu podmienok vydržania, a teda ani podmienku oprávnenej držby,\nale iba vyhlásenia o týchto podmienkach. Notár pri spísaní notárskej zápisnice, ktorej obsahom je\nvyhlásenie oprávneného držiteľa, nepotvrdzuje skutočnosti, ktoré oprávnený držiteľ vyhlasuje, a teda\nnie je povinný ani oprávnený vykonávať šetrenie, či údaje uvádzané účastníkom úkonu zodpovedajú\nskutočnosti. Notárske zápisnice, ktoré disciplinárne obvinený spísal, obsahujú konkrétne okolnosti, ktoré\nnasvedčujú tomu, že oprávnení držitelia objektívne mohli byť presvedčení o tom, že nehnuteľnosť je\nich vlastníctvom, opak v tomto disciplinárnom konaní pred súdom preukázaný nebol. V notárskych\nzápisniciach disciplinárne obvinený uviedol všetky podstatné okolnosti, ktoré je potrebné v notárskej\nzápisnici uviesť, a teda aj začatie oprávnenej držby, v každej zápisnici je uvedený aj samotný nadobúdací\ntitul. Nadobúdacie tituly, ktoré účastníci uviedli v notárskych zápisniciach, objektívne vyvolali vnútorné\npresvedčenie držiteľov o tom, že sú vlastníkmi nehnuteľností, opak v tomto súdnom konaní dokazovaním\npreukázaný nebol.\nNotár v notárskej zápisnici obsahujúcej osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vždy osvedčuje len vyhlásenie\noprávneného držiteľa. V notárskej zápisnici neosvedčuje, ani nekonštatuje, že oprávnený držiteľ je\nvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú mal v oprávnenej držbe. Rovnako disciplinárne obvinený v notárskych\nzápisniciach obsahujúcich osvedčenie o vydržaní neosvedčoval skutočnosť, že účastník je oprávneným\ndržiteľom. Vo vyhlásení účastníkov konania aj vo svedeckých vyhláseniach dotknutých osôb k vyhláseniu\núčastníkov konania, ktoré sú súčasťou spisového materiálu pri jednotlivých notárskych zápisniciach,\nnie sú prítomné žiadne signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné dokumenty, či\nsvedectvá. Takéto signály zneužitia inštitútu vydržania, resp. nedôveryhodné dokumenty, či svedectvá,\nneboli preukázané ani vo vykonanom dokazovaní ani pred týmto súdom. Je všeobecne známe, že\ninštitút vydržania sa ,,vďaka,, nedokonalej a nejasnej právnej úprave v niektorých prípadoch zneužíval.\nNedokonalosť zákona však nemôže byť dôvodom na disciplinárne stíhanie notárov. V prvom rade\nmusia byť vyšpecifikované presné pravidlá a až potom je možné brať na zodpovednosť osoby, ktoré\nich nedodržujú. Tak, ako je to v normách trestného zákona, poprípade priestupkového zákona, kde je\njasne stanovené, ktoré konanie, resp. nekonanie je protiprávne. V opačnom prípade obvinená osoba\nani nevie, voči čomu sa má brániť, čo bolo aj v tomto prípade. Disciplinárne obvinený pri spisovaní\nnotárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva postupoval v zmysle článku 2. ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, podľa ktorej ako orgán verejnej moci nemohol prekročiť svoje právomoci.\nDisciplinárne obvinený nemal procesné nástroje na zistenie skutočného stavu veci, tak ako ich v\nsúčasnosti majú súdy. Je všeobecne známe, že od 01.05.2021 nadobudol účinnosť zákon pod číslom\n68/2021 Z. z., ktorým bolo zrušené ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku a týmto zákonom bolo úplne\nodňaté osvedčovanie vyhlásenia o vydržaní z činnosti notárov. Po novom konanie o potvrdení vydržania\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní vlastníckeho práva zodpovedajúcemu\nvecnému bremenu upravujú ustanovenia § 359a a nasl. CMP. Namiesto osvedčovania vyhlásenia\núčastníka o vydržaní notármi teda v súčasnosti vydržanie potvrdzuje súd. Už samotné označenie\npredmetného konania jasne dáva najavo charakter postavenia notára pri osvedčení vyhlásenia o\nvydržaní v porovnaní so súdom pri potvrdzovaní vydržania. Zatiaľ čo súdy potvrdzujú vydržanie\nvlastníckeho práva, notár nepotvrdzoval, že k vydržaniu skutočne došlo, osvedčoval uskutočnenie\n\nvyhlásenia o vydržaní, pričom povinnosť odmietnuť uskutočniť úkon má len vtedy, ak by bolo zjavné, že\ntakýto úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza.\n40. Zo samotného disciplinárneho návrhu je zrejmé, že navrhovateľ v návrhu prezentuje svoj právny\nnázor k interpretácii ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ bez toho, aby z\nhľadiska objektívnej stránky poukázal na konkrétne protiprávne konanie disciplinárne obvineného vo\nvzťahu k hypotéze týchto právnych noriem. Právny názor navrhovateľa k interpretácii ustanovenia § 134\nods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ však nemôže zakladať disciplinárne previnenie disciplinárne\nobvineného. Ako už uviedol, ustanovenie § 134 v spojení s § 130 OZ obsahuje abstraktnú hypotézu,\nčím tieto právne normy dávajú široký interpretačný priestor a keďže uvedené právne normy nie sú\nkonkrétne, ale abstraktné, v tomto prípade nemožno trestať disciplinárne obvineného z dôvodu, že jeho\nprávny názor je iný ako právny názor inej osoby interpretujúcej uvedenú právnu normu. Iba v prípade, ak\nby takáto právna norma obsahovala konkrétne príkazy, zákazy, poprípade konkrétne postupy, by bolo\nmožné pri nedodržaní takýchto konkrétnych (nie abstraktných) hypotéz pri nedodržaní právnej normy\ndisciplinárne trestať. Aj v prípade, ak by disciplinárne obvinený vyhlásenie účastníka vo vzťahu k splneniu\npodmienok vydržania vlastníckeho práva nesprávne právne posúdil, ide o bežný predpokladaný jav aj v\niných podobných profesiách, napr. sudcov, advokátov, prokurátorov a exekútorov. Nejednoznačný výklad\ndobromyseľnosti medzi navrhovateľom a disciplinárne obvineným nemôže byť na ťarchu disciplinárne\nobvineného.\n41. V disciplinárnom návrhu navrhovateľ poukazuje na rozsudky NS SR týkajúce sa omylu držiteľa\nvychádzajúceho z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného\nustanovenia zákona, podľa ktorého je právny omyl neospravedlniteľný. Navrhovateľka v disciplinárnom\nnávrhu poukazuje, že podľa právneho názoru NS SR, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť\ninak jasného, zrozumiteľného ustanovenia zákona, pred urobením právneho úkonu, ospravedlniteľná.\nPri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou\nprávneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Podľa navrhovateľky od 01.01.1993 sa až do súčasnosti\naplikuje zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti a následne zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušného registra,\npričom právna norma je určitá, zrozumiteľná a nepripúšťa iný výklad. Navrhovateľka vytýka disciplinárne\nobvinenému, že v zmysle rozsudkov NS SR citovaných v disciplinárnom návrhu bolo povinnosťou\núčastníkov vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva predložiť disciplinárne obvinenému nadobúdacie\ntituly v písomnej forme, a pokiaľ tak neurobili, bol disciplinárne obvinený povinný odmietnuť spísanie\nnotárskych zápisníc v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Ani tento právny názor\nnavrhovateľky neobstojí. Poukazujeme na skutočnosť, že názor NS SR uvedený v rozhodnutiach,\nktoré cituje navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu, je prekonaný nálezom ÚS SR sp. zn.\nII. ÚS 484/2015 zo dňa 04.11.2018, v ktorom ÚS SR korigoval neprimeranú rigoróznosť uvedenú v\nrozhodovacej činnosti NS tým, že prelomil doterajší postoj NS SR, že nesplnením formálnych právnych\nnáležitostí či požiadaviek právnych noriem sa vylučuje dobromyseľnosť. ÚS SR zdôraznil, že podstatné\nje skúmať aj to, či ide o poctivý spôsob nadobudnutia, napr. aj to, či ide o dar ako bezodplatné\nplnenie a poukázal na to, že dĺžka uplynutého času vyvažuje nedôslednosť týkajúcu sa formálnych\nnáležitostí prevodu, pričom do úvahy bral aj skutočnosť, že v danom prípade neboli prítomné signály\nzneužitia inštitútu vydržania. V tomto disciplinárnom konaní pri posudzovaní dobromyseľnosti nie\nje možné vychádzať len z kritérií skoršej judikatúry NS SR, ktorý cituje navrhovateľka v podanom\ndisciplinárnom návrhu. Ale je potrebné vychádzať aj z kritérií uvedených v náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n484/2015 zo dňa 04.11.2018. Prioritne je ale potrebné vychádzať priamo z právnej normy týkajúcej sa\ndobromyseľnosti vydržania, ktorú mal obvinený porušiť a ktorej hypotéza, ako sme už vyššie uviedli,\nje nekonkrétna. Ako vyplýva zo súdneho spisu, notárske zápisnice o osvedčení vydržania vlastníckeho\npráva uvedené v bodoch I. až V. disciplinárneho návrhu sú z roku 2020. Pri spisovaní notárskych zápisníc\nbral disciplinárne obvinený na zreteľ okrem kritérií uvedených v zákone aj kritériá uvedené v náleze ÚS\nSR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 04.11.2018. Je teda zrejmé, že disciplinárne obvinený nekonal ani\nv rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Naopak, reflektoval aj aktuálnu\njudikatúru ÚS SR. Aj keby disciplinárny súd dospel k názoru, že disciplinárne obvinený nemal správny\nprávny názor na aplikáciu ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ týkajúceho\nsa dobromyseľnosti účastníkov o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva, nepostačuje to na to, aby\nsa automaticky vyvodil záver o disciplinárnej zodpovednosti disciplinárne obvineného. Nesprávnosť\nprávneho názoru musí mať určitú kvalifikovanú vadu, ktorá ho vylučuje z rámca akceptovateľného\nprávneho názoru. To však ale predpokladá existenciu kritérií, na základe ktorých sa určí a stanoví\n\nhranica medzi tým, či ide len o nesprávny právny názor, alebo o taký právny názor, ktorý opodstatňuje\nkonštatovanie zodpovednosti. Žiadne takéto kritériá však v podanom disciplinárnom návrhu ministerka\nspravodlivosti neuvádza. Právny názor navrhovateľky uvedený v disciplinárnom návrhu, že vyhlásenie\núčastníkov o vydržanie vlastníckeho práva zjavne obchádza zákonné ustanovenia § 134 ods. 1 v\nspojení s ustanovením § 130 OZ, a že účastníci vyhlásenia zjavne neboli oprávnenými držiteľmi, nie\nje preukázané žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Ide len o všeobecne ničím nepodložené konštatovanie.\nVo všetkých notárskych zápisniciach spísaných disciplinárne obvineným bola vo vyhlásení účastníkov\noprávnenosť držby účastníkmi podrobne zdôvodnená a podložená aj ďalšími listinnými dôkazmi. Vo\nvšetkých notárskych zápisniciach účastníci vyhlásili, že splnili všetky podmienky dobromyseľnej držby\na vydržania uvedenej nehnuteľnosti podľa § 134 OZ, a teda začiatok oprávnenej držby je odvodený od\nuvedeného konkrétneho nadobúdacieho titulu, na základe ktorého nemali počas celej vydržacej doby\nakékoľvek pochybnosti o tom, že im vec patrí a patrila aj ich právnym predchodcom. Tento nadobúdací\ntitul (aj keď neformálny) vyvolal v nich vnútorné psychické presvedčenie, avšak založené na objektívnych\nokolnostiach, nielen na subjektívnom hľadisku osobného presvedčenia o tom, že predmet vydržania\nvlastníctva im patrí, opak v tomto konaní dokazovaním preukázaný nebol. Nepretržitosť oprávnenej\ndržby bola preukázaná tým, že do držby počas celej zákonom ustanovenej držby nikto nezasahoval,\nnikto ich pri výkone ich práva nerušil, ani neruší. Počas celej zákonom stanovenej doby nedošlo zo\nstrany pôvodných vlastníkov, resp. ani žiadnej tretej osoby k žiadnej ingerencii, a teda u nich ako\nu oprávnených držiteľov nevznikli žiadne pochybnosti o vlastníctve veci. Nebolo preukázané pred\ndisciplinárnym súdom, že nejaká tretia osoba si voči predmetu vydržania uplatnila alebo uplatňovala\nnejaké právo. Nebolo preukázané, že by prebiehal súdny spor o vlastníctvo predmetu vydržania. Nebolo\npreukázané, že existuje nejaká tretia osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom demonštrovala vlastníctvo\nalebo si uplatňovala svoje právo. Nebolo preukázané, že počas celej zákonom stanovenej vydržiavacej\nlehoty došlo k nejakej súkromnej, resp. úradnej intervencii, ktorá by mohla spôsobiť pochybnosti o\nvlastníctve vydržateľov. Plynutie vydržacej doby bolo neprerušené a držba neprestala byť dobromyseľná\na vydržitelia neprestali z právneho hľadiska nakladať s vecou ako vlastnou. Z uvedeného dôvodu preto\núčastníci splnili hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 OZ, pričom opak\nv tomto konaní preukázaný nebol. Vo všetkých posudzovaných veciach účastníci predložili súhlasné\nvyjadrenia príslušnej obce a nad rámec zákonnej povinnosti aj ďalšie listiny preukazujúce pravdivosť\nich vyhlásenia. Dokazovaním pred disciplinárnym súdom nebolo preukázané, že konanie disciplinárne\nobvineného pri spísaní zápisníc bolo svojvoľné a už vôbec nebolo preukázané, že disciplinárne\nobvinený konal v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. V konaní pred súdom\nnebol vykonaný žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo zjavné, že disciplinárne obvinený obchádzal\nzákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením § 130 OZ. Pri\nspisovaní notárskych zápisníc vyhlásenia účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva sa disciplinárne\nobvinený pohyboval v rámci prístupného výkladu ustanovenia § 134 v spojení s § 130 OZ, pričom\nzohľadňoval aj aktuálnu rozhodovaciu činnosť ÚS SR. Pri každom z uvedených piatich prípadov\nzohľadňoval špecifiká, od ktorých sa odvíjala dobromyseľnosť, ako aj poctivosť konania účastníkov.\nVykonaným dokazovaním pred týmto súdom nebola preukázaná objektívna stránka protiprávneho\nkonania disciplinárne obvineného, a to konkrétne protiprávne konanie, ktorým by obvinený zjavne\nobchádzal zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v spojení s ustanovením §\n130 OZ. Právny zástupca disciplinárne obvineného navrhol, aby disciplinárny súd podľa § 34 ods. 2\npísm. b) DSP oslobodil disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu vo všetkých bodoch pre\ndisciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti,\nnakoľko skutky pod bodmi I. až V. disciplinárneho návrhu nie sú disciplinárnym previnením. Zároveň\nžiadal náhradu trov konania účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním.\n42. Disciplinárne obvinený notár vo svojej záverečnej reči sa v celom rozsahu pridržiaval záverečnej\nreči právneho zástupcu. Zdôraznil, že navrhovateľ v tomto disciplinárnom konaní nepreukázal, že ako\ndisciplinárne obvinený porušil povinnosť uvedenú v § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, a preto sa\nnedopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 91 ods. 1 prvej vety Notárskeho poriadku. Zároveň\nzdôraznil, že jeho povinnosť odmietnuť právny úkon spísania akejkoľvek notárskej zápisnice je daná\nlen v prípade, ak právny úkon účastníka zjavne odporuje zákonu alebo ak je zjavné, že právny úkon\núčastníka zákon obchádza. Nepostačí, že má navrhovateľ alebo súd za to, že právny úkon je alebo by\nmohol byť v rozpore so zákonom. Rovnako nie je podstatné ani to, ako vykladá zákon, či už konštantná\nalebo aktuálna judikatúra, právna teória, komentáre alebo právne názory navrhovateľa alebo súdu. Pre\nmoju disciplinárnu zodpovednosť je podstatné výlučne to, či právny úkon účastníka je v zjavnom rozpore\n\nalebo zjavne obchádza normatívny text, a to niektoré konkrétne kogentné ustanovenie zákona, či už §\n130, § 134 ods. 1 OZ alebo iného právneho predpisu.\n43. Navrhovateľ ani nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenie, teda ktorú právnu normu uvedenú v §\n134 ods. 1 v spojení s § 130 OZ mal právny úkon účastníkov obchádzať. Neexistuje konkrétna právna\nnorma, a to ani v § 130, 134 OZ alebo v inom právnom predpise, ktorú by ktorýkoľvek z účastníkov\nzjavne obišiel alebo ktorá by bola v zjavnom rozpore s vyhlásením ktoréhokoľvek účastníka. Nie je mu\nznáme, aby mu v tomto konaní mal byť preukazovaný iný skutok alebo jeho právne posúdenie, ako tie,\nktoré sú uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Jeho procesná obrana počas konania\nnesmerovala k inej právnej kvalifikácii ako tej, ktorá je uvedená v disciplinárnom návrhu, ktorý mu bol\ndoručený.\n44. Mal za to, že pri zásade práva na obhajobu, rovnosti účastníkov a nestrannosti súdu mal navrhovateľ\npreukázať, že disciplinárne obvinený závažne alebo opakovane porušil svoju povinnosť danú zákonom.\nNie disciplinárne obvinený sa musí vyviniť na to, aby bol oslobodený spod disciplinárneho návrhu,\nale naopak navrhovateľ musí pred súdom uniesť dôkazné bremeno svojho disciplinárneho návrhu a\npreukázať mu vinu, ak má byť uznaný za vinného. Mal za to, že vo vyjadreniach k disciplinárnemu\nnávrhu, ako aj počas výsluchu na pojednávaniach jasne a presvedčivo vyvrátil všetky domnelé dôvody\ndisciplinárneho stíhania. Bol presvedčený, že ani dokazovaním pred súdom neboli zistené žiadne\nnové skutočnosti, ktoré by jemu alebo navrhovateľovi neboli známe už pred samotným disciplinárnym\nkonaním. Zápisnice boli spísané v roku 2020, boli k nim založené spisy a tým bol daný skutkový\nstav, ktorý nijako nerozporoval. Notárske spisy zapožičal navrhovateľovi. Ministerka mala všetky spisy\nzapožičané bezmála 1 rok. Disciplinárny návrh bol dôsledne odôvodnený a je z neho zrejmé, že sa\nministerka podrobne oboznámila s notárskymi zápisnicami a s obsahom spisov. Z návrhu ani z priebehu\nkonania nevyplýva, že by boli navrhovateľom zjavné iné dôvody môjho disciplinárneho stíhania ako\ntie, ktoré sú uvedené v návrhu - obchádzania zákona účastníkmi z dôvodov v návrhu uvedených.\nNavrhovateľ, ani jeho právni zástupcovia na pojednávaní nenavrhli zmeniť skutkové okolnosti alebo ich\nprávne posúdenie ku ktorejkoľvek z notárskych zápisníc. Všetky spisy boli posudzované kvalifikovanými\nzamestnancami ministerstva spravodlivosti zo sekcie dohľadu nad právnickými profesiami, ktorí\nvzhľadom k tomu, že vykonávajú dohľad, musia byť odborne zdatní minimálne tak, ako ktorýkoľvek notár.\nTraja ministri a ich zamestnanci ani po dva a pol roku od oboznámenia sa so spismi neidentifikovali iný\ndôvod disciplinárneho stíhania ako ten, ktorý je uvedený v návrhu. Z toho jednoznačne vyplýva, že iné\nprávne posúdenie môjho údajného disciplinárneho previnenia nie je možné jednoducho pre absenciu\nzjavnosti. Inak povedané, nie je možné, aby právny úkon účastníka zjavne odporoval zákonu alebo\nzákon zjavne obchádzal z iných dôvodov, ako to je uvedené v disciplinárnom návrhu. Disciplinárne\nobvinený trval aj na námietkach k zloženiu senátu a spôsobu výkonu dohľadu zo strany navrhovateľa\ntak, ako ju podal vo svojom vyjadrení právny zástupca dňa 11.01.2023.\n45. Disciplinárne obvinený zároveň predniesol výhrady k priebehu konania a k dodržaniu zásad\ntrestného konania zo strany súdu: zásady spravodlivého procesu, zásady kontradiktórnosti, zásady\nrovnosti strán a zásady prezumpcie neviny a práva na obhajobu.\n1. Navrhovateľ počas celého konania nepredniesol disciplinárny návrh, aj keď je v zápisnici z\npojednávania zo dňa 27.10.2022 uvedené, že tak urobil. Aj napriek tomu, že nemá k dispozícii zvukový\nzáznam z prvého pojednávania, mal za to, že navrhovateľ iba vyhlásil, že sa pridržiava návrhu, ktorý však\nnebol prednesený a odôvodnený. Túto skutočnosť nepovažoval za natoľko závažnú, aby ju namietal,\npretože mal za to, že sa senát bude pri dokazovaní, a najmä výsluchu zaoberať návrhom na disciplinárne\nkonanie, ktorý mu bol doručený dňa 25.4.2022.\n2. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal pred súdom na žiadnom z pojednávaní jeho vinu\na oprávnenosť podaného návrhu. Nijakým spôsobom nereagoval ani na písomné vyjadrenia k\ndisciplinárnemu návrhu, alebo na ústne vyjadrenia na pojednávaní.\n3. V súlade so zásadou kontradiktórnosti a prezumpcie neviny mal byť považovaný za nevinného, pokiaľ\nmu súd nevysloví právoplatným rozhodnutím vinu. Vinu má preukázať navrhovateľ, a to na ústnom\npojednávaní pred nestranným súdom. Podľa zásady ústnosti v trestnom konaní sa za rozhodujúce\npovažujú tie skutočnosti, ktoré boli súdu ústne prezentované a platí teda pravidlo, čo nie je prezentované\nna súde, neexistuje.\n\n4. V disciplinárnom konaní vinu disciplinárne obvineného v celom rozsahu preukazoval senát. Väčšina\notázok kladených senátom mala zjavne za cieľ preukázať jeho vinu, a to nad rámec disciplinárneho\nnávrhu. Súd v celom rozsahu suploval procesnú aktivitu navrhovateľa. Súd tak v konaní uplatnil výlučne\ninkvizičný princíp. Mal za to, že pri spravodlivom a nestrannom disciplinárnom konaní má byť dôkazné\nbremeno na navrhovateľovi. Ten musí preukázať, prečo disciplinárne obvinený notárske zápisnice\nnesmel spísať a akú konkrétnu právnu normu ich spísaním závažne alebo opakovane porušil. Nie\ndisciplinárne obvinený má preukazovať, prečo ich mohol spísať.\n5. Senát mu v rámci výsluchu položil podľa zápisníc z pojednávaní 20 otázok, z ktorých sa ani jedna\npriamo netýkala dôvodov, pre ktoré mal odmietnuť notársky úkon tak, ako sú uvedené v disciplinárnom\nnávrhu. Všetky otázky boli teda položené mimo disciplinárny návrh nad rámec údajného obchádzania\nzákona účastníkmi z dôvodov nepredloženia zmlúv alebo iných dôkazov, resp. z dôvodov, že svoju\ndobromyseľnosť odôvodnili titulom právneho nástupníctva. Navrhovateľ mu nepoložil jedinú otázku. V\nžiadnom prípade nespochybnil právo členov senátu klásť mu otázky, ale podľa jeho názoru aj on má\nprávo počas celého priebehu konania vedieť, čo je mu kladené za vinu a aké je právne posúdenie\ndaného skutku. Mal za to, že súd pozná právo a musí vedieť, aké je postavenie a kompetencie notára\npri osvedčujúcom úkone. Navyše už vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 17.05.2022 podrobne opísal\npostavenie a činnosť notára nielen z pohľadu zákonných právnych noriem, ale aj právnej teórie a\njudikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. To, že notár nevykonáva dokazovanie pri spísaní\nnotárskej zápisnice priznáva aj navrhovateľ v disciplinárnom návrhu, čo uvádza v odôvodnení pri každom\nz posudzovaných skutkov.\n6. Namiesto preukázania porušenia konkrétnej právnej normy mu zo strany senátu boli kladené otázky:\n„čo bránilo tomu, aby si žiadateľ uplatnil vlastnícke právo v dedičskom konaní, či bolo mojou úlohou\nskúmať a po právnej stránke vyhodnotiť vyhlásenie účastníka, či bolo možné zahrnúť osvedčované\nnehnuteľnosti do dedičského konania, akým spôsobom som mal preukázané trvanie dobromyseľnej\ndržby, či som skúmal, či po smrti manžela pôvodnej vlastníčky súrodenci žiadateľa súhlasili s tým, že\nnehnuteľnosti zdedí žiadateľ, prečo som neskúmal právny úkon, na základe ktorého žiadateľ prenajal\nnehnuteľnosti, či som mal k dispozícii rozhodnutie ROEP, či som skúmal, komu patrilo vlastníctvo\npôvodnej vlastníčky pred rozhodnutím ROEP, či nebolo na mieste prejednať majetok ako dedičstvo v\ndedičskom konaní.“ Otázku môjho právneho zástupcu, či som mal za to, že účastníci obchádzali zákon,\nsenát považoval za sugestívnu, a to napriek tomu, že otázka údajného zjavného obchádzania zákona\nje právnym dôvodom disciplinárneho stíhania podľa doručeného návrhu na disciplinárne konanie.\n7. Po takomto priebehu disciplinárneho konania vyhlásil, že mu nie je zrejmé, čo mu je kladené za vinu\na čím som sa mal dopustiť závažného alebo opätovného porušenia mojich povinností. Nevie, čomu sa\nmá brániť v tomto disciplinárnom konaní.\n8. Poukazujem na skutočnosť, že navrhovateľ ako účastník tohto konania zjavne nie je slabšou stranou\na mal za to, že súd za neho nemá dôvod preukazovať vinu mne ako disciplinárne obvinenému.\nNavrhovateľ je minister spravodlivosti, pričom každý z troch ministrov spravodlivosti, ktorí podali\ndisciplinárny návrh alebo pokračujú v disciplinárnom konaní, sú osoby s právnickým vzdelaním a\ndlhoročnou právnou praxou. Disponujú aparátom niekoľkých stoviek odborných zamestnancov, z ktorých\nčasť je špecializovaná na výkon dohľadu nad právnickými profesiami. Títo zamestnanci vykonávajú\ndohľad v rámci svojej profesie. Naproti tomu on je notár v okresnom meste s niekoľkými zamestnancami,\npričom si svoju procesnú obranu pripravujem nie v pracovnej dobe, ale po nociach na úkor svojej rodiny a\nvoľného času. Zároveň opätovne poukazujem na skutočnosť, ako bol voči mne vedený dohľad zo strany\nnavrhovateľa, ako aj na to, že nikto nie je spísaním notárskych zápisníc poškodený a nikto sa ani len\nnesťažoval na to, že zápisnice boli spísané. Naopak, sám navrhovateľ v návrhu uznal, že všetci vlastníci\nalebo ich právni nástupcovia súhlasili vo všetkých posudzovaných veciach s vydržaním vlastníckeho\npráva v prospech účastníkov. V čom už môže spočívať moja väčšia odborná starostlivosť, keď zápis\nv katastri nehnuteľností nie je nikým ani po takmer troch rokoch od spísania predmetných notárskych\nzápisníc spochybnený.\n46. K disciplinárnemu návrhu uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že účastníci zjavne neboli oprávnenými\ndržiteľmi, keďže svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu právneho nástupníctva je jeho právnym názorom\nnepodloženým žiadnym zákonným ustanovením. Tvrdenie navrhovateľa, že účastníci zjavne neboli\n\noprávnenými držiteľmi, keďže svoju dobromyseľnosť odvodili z titulu zmlúv, ale zmluvy notárovi\nnepredložili a nedoložili iný dôkaz o ich existencii, je jeho právnym názorom a nie je podložený žiadnym\nzákonným ustanovením. Ustanovenie § 130 a ani § 134 ods. 1 OZ takéto ustanovenie neobsahujú\na navrhovateľ neuviedol iné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona, ktoré by takto\npodaný disciplinárny návrh odôvodňovali. Zopakoval, že tento právny názor nemá oporu v žiadnom mne\nznámom právnom predpise. Vyslovil presvedčenie, že by nemal byť ani len disciplinárne stíhaný, a nie\nto disciplinárne odsúdený za právny názor, ktorý navrhovateľ prezentoval. Z návrhu je zrejmé, že § 134\nods. 1 a § 130 OZ neobsahujú kogentnú právnu normu, ktorú by účastník zjavne obchádzal alebo zjavne\nporušil. Z návrhu vyplýva, že si navrhovateľ osobuje právo autoritatívneho výkladu zákona a chce, aby\nsom bol postihnutý za to, že jeho právny názor nezdieľam. Čo ak je právny názor navrhovateľa na výklad\nustanovení § 134 ods. 1 a § 130 OZ nesprávny? Je presvedčený, že správny nie je a navrhovateľ ho ani\npred súdom nijako neobhájil. Bol presvedčený, že ministri spravodlivosti Slovenskej republiky prekročili\nsvoju právomoc samotným podaním označeným ako návrh na začatie disciplinárneho konania. Nie je\nnaplnená skutková podstata disciplinárneho previnenia, lebo inak by som musel byť postihnutý za právny\nnázor.\n47. Dobromyseľnosť a okolnosti držby. Považoval za potrebné poukázať, že je disciplinárne stíhaný\nza svoj právny názor. Obdobný postup by pri akejkoľvek inej právnickej profesii neprichádzal do\núvahy, pričom uvedená rigoróznosť v tomto prípade nie je ničím opodstatnená. Výkon notárskej\nčinnosti realizoval svedomito, s odbornou starostlivosťou, a to bez toho, aby boli porušené práva\nakejkoľvek tretej osoby. Navrhovateľ jeho pochybenie videl primárne v tom, že nesprávne právne\nposúdil otázku dobromyseľnosti jednotlivých účastníkov. Samotný pojem dobromyseľnosti je pojmom\nširokým, relatívne neurčitým a zákonom nedefinovaným. V zmysle ust. § 130 ods. (1) OZ sa\npritom dobromyseľnosť posudzuje „so zreteľom na všetky okolnosti“, pričom sa pri pochybnostiach\npredpokladá, že držba je oprávnená. Už tak široký pojem dobromyseľnosti sa musí v konkrétnom prípade\ndať do kontextu „všetkých okolností“ daného prípadu, berúc do úvahy zákonodarcom určenú prezumpciu\ndobromyseľnosti v prípade pochybností. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ust. § 134 OZ v spojení\ns ust. § 130 OZ nepripúšťa mechanickú subsumpciu a zároveň ponecháva mimoriadne široký priestor\nna uváženie - teda na právny názor. Dobromyseľnosť, dobrá viera, je psychický stav držiteľa. Držiteľ sa\ndomnieva, že mu vec vlastnícky patrí. V skutočnosti tomu tak môže, ale aj nemusí byť. V posudzovaných\nveciach a ani pri spísaní akejkoľvek inej notárskej zápisnice o vydržaní nemohol s úplnou istotou\nvedieť, či účastníci boli vzhľadom na ich dobromyseľnosť oprávnení držitelia. Istota notára ohľadom\ndobromyseľnosti a oprávnenosti držby nie je podmienkou spísania notárskej zápisnice. Osvedčenie\nvyhlásenia vlastníckeho práva vydržaním je postavené na vyhlásení účastníka a na predložení listín\nstanovených Notárskym poriadkom. Nie je to rozhodnutie notára, potvrdenie vydržania, potvrdenie\nalebo preverenie skutočností uvedených účastníkom. Nie je to ani výsluch účastníka notárom. Je to\nosvedčujúci úkon, ktorý preukazuje, že účastník takéto vyhlásenie pred notárom do notárskej zápisnice\nurobil. Od účastníkov striktne požadoval listiny, ktoré sú uvedené v zákone, § 63 Notárskeho poriadku.\nIné dôkazy od účastníkov nepožadoval. Posudzoval som to, či právny úkon - vyhlásenie účastníkov\no vydržaní vlastníckeho práva zjavne neodporuje zákonu alebo nie je zjavne v rozpore so zákonom.\nOpakujem, výlučne s textom zákona - zákonnými právnymi normami. Nič iné mi zákon ani neukladá\na ani neumožňuje, a za nič iné nemôžem byť ani disciplinárne zodpovedný. Rovnako platí, že pojem\nokolnosti držby je pojmom širokým, relatívne neurčitým a zákonom nedefinovaným. Z výsluchu mal za to,\nže súd považuje preskúmanie a preukázanie okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie\na nepretržitosť držby za kľúčové. Na základe položených otázok, akým spôsobom som mal preukázané\nokolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby vo veci a akým spôsobom som mal preukázané\ntrvanie dobromyseľnej držby súd nepochybne skúma mieru mojej povinnosti pri preukazovaní okolností\ndržby. Hoci túto skutočnosť navrhovateľ nijakým spôsobom v mne doručenom disciplinárnom návrhu\nnenamietal a nenamietal ju ani v priebehu konania.\n48. Ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku účinný v čase spísania predmetných notárskych zápisníc\nuvádza, že jednou z podmienok spísania predmetných notárskych zápisníc je vyhlásenie účastníka, že\nsplnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä uvedie okolnosti odôvodňujúce začatie\noprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Zákon teda neuvádza žiaden prívlastok k tomu, aké\nokolnosti má účastník uviesť. Neuvádza, že účastník má uviesť okolnosti jednoznačné, dostatočné,\nobšírne a pod. Zákon rovnako neuvádza, že ich účastník má preukázať alebo dokázať. Žiaden právny\npredpis nestanovuje, v akom rozsahu, ako podrobne alebo ako jednoznačne majú byť okolnosti\nodôvodňujúce začatie držby účastníkom uvedené, respektíve potrebné na to, aby mohli byť považované\n\nza dostatočné na to, aby účastník mohol byť pokladaný za dobromyseľného. Neexistuje teda kogentná\nprávna norma, ktorá by účastníkovi ukladala alebo zakazovala, aké okolnosti má uviesť alebo ako ich\nnesmie uviesť. Otázka, či sú okolnosti dostatočné alebo jednoznačné je nepochybne otázkou právneho\nnázoru a výkladu práva a nie otázkou zjavného rozporu so zákonom. Je nepochybné, že vo všetkých\nposudzovaných prípadoch účastníci uviedli okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a\nnepretržitosť držby. Podľa môjho právneho názoru, podporeného aj Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 je opis okolností uvádzaných účastníkmi vo všetkých posudzovaných\nveciach jednoznačný, individualizovaný a spôsobilý založiť ich dobromyseľnú držbu v zmysle § 134\na § 130 Občianskeho zákonníka. Judikatúra súdov ohľadom dobromyseľnosti nie je kogentným\nustanovením zákona. Judikatúra súdov navyše môže byť rôznorodá, vyvíjajúca sa, či dokonca\nprotichodná. Príkladom je koniec koncov aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorého rozhodovacia prax\nuž v súčasnosti upustila od uplatňovania výkladu uvedeného v Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4Cdo 283/2009 a reflektuje na uvedený Nález Ústavného súdu SR (napr.: Uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 12.8.2021, sp. zn. 5Cdo/210/2019). Právny názor niektorých súdov ohľadom „akéhosi\nreťazenia vydržaní, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli splnené u právneho predchodcu,\nje držba právneho nástupcu automaticky oprávnená“ nie je kogentným ustanovením zákona. Výklad\nustanovení § 130 Občianskeho zákonníka k dobromyseľnosti cez výklad ospravedlniteľného omylu je\nlen právnym názorom vybraných súdov, ktoré aplikovali uvedené ustanovenia zákona v konkrétnych\nveciach. V disciplinárnom konaní nie je možné zákonne uznať notára za vinného na základe výkladu\nprávnej normy „vybranou judikatúrou súdov“. Notára je možné zákonne uznať za vinného len na základe\nzjavného rozporu alebo zjavného obchádzania konkrétnej právnej normy. Podľa § 4 ods. 2 Notárskeho\nporiadku notár pri výkone svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou SR,\nústavnými zákonmi a zákonmi. A contrario notár nie je viazaný judikatúrou. Nedodržanie konkrétneho\njudikátu nie je dôvodom na odmietnutie právneho úkonu. Podľa § 38 ods. 1 Notárskeho poriadku\nokrem prípadov uvedených v § 36 a 37 NP notár NESMIE odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu\nnotárskej činnosti. Navyše, rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR boli vydané až po spísaní\npredmetných notárskych zápisníc a ja som nemal ani objektívne možnosť sa oboznámiť s právnymi\nnázormi Najvyššieho správneho súdu SR na vydržanie. Najvyšší správny súd SR v disciplinárnom\nkonaní nemá právomoc prejudiciálne rozhodnúť o okolnostiach držby, o dobromyseľnosti účastníkov\na o samotnom vydržaní a svoje právne závery ohľadom vydržania a oprávnenej držby aplikovať na\nrozhodnutie o mojej vine tak, ako to v mne doručenom návrhu požaduje navrhovateľ. Najvyšší správny\nsúd SR rozhoduje o tom, či existuje kogentné ustanovenie zákona, ktoré účastník zjavne porušil\nalebo zjavne obišiel a ja som napriek tomu spísal notársku zápisnicu. Čiže rozhoduje, či disciplinárne\nobvinený závažne alebo opätovne porušil svoje povinnosti. V tomto disciplinárnom konaní mu nikto, ani\nnavrhovateľ, ani súd nepreukázal existenciu kogentnej právnej normy, ktorú by ktorýkoľvek z účastníkov\nporušil a už vôbec nie zjavne. Posúdenie okolností držby a z toho vychádzajúcej dobromyseľnosti (dobrej\nviery) je pomerne zložitou otázkou, ktorá nevedie k jasne konkluzívnej, jedinej možnej odpovedi, čo\npreukazuje aj existujúca judikatúra súdov. Avšak, zatiaľ čo v prípade sudcov, ktorí podľa nadriadených\nsúdov pri aplikácii ust. § 130 OZ v konaniach o určovacej žalobe pochybili, išlo o klasickú, systémom\npredpokladanú chybu (hoc mohlo dôjsť aj k zásahu do práv iných subjektov), v danom prípade ide podľa\nnavrhovateľa o závažné disciplinárne previnenie, za ktoré by som mal byť uznaný vinným a mala by mi\nbyť uložená pokuta. Nie je mysliteľné, aby notár bol disciplinárne stíhaný za to, že navrhovateľ má na\nvec nejaký právny názor, avšak neexistuje právna norma, ktorá by bola v zjavnom rozpore s vyhlásením\núčastníka. Súdy, na ktorých prešla kompetencia potvrdenia o vydržaní vydávajú vyzývacie uznesenia\naj v prípadoch, kedy vyhlásenie účastníka zďaleka nie tak precízne a presvedčivo opisuje okolnosti\nzačatia, trvania a nepretržitosti držby a účastníci zďaleka nepredložili toľko písomných dokladov ako v\nktorejkoľvek z posudzovaných spísaných notárskych zápisniciach. A to pozícia súdu vykonávať dôkazy\na nevydať predmetné uznesenie je diametrálne odlišná od postavenia a možností notára. Neviem o\ntom, že by sudcovia, ktorí vydali takéto uznesenia, boli disciplinárne stíhaní za svoj právny názor.\nPri aplikácii zákonných noriem disciplinárne obvinený vychádzal pri osvedčovaní vyhlásení o vydržaní\nnielen zo zákonných ustanovení, ale podporne aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015\nzo dňa 14.11.2018, v ktorom ústavný súd v bode 52. skonštatoval, že ústavne konformným je „[T]aký\nvýklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu\ndlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne\npresvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý\ntúto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne\nkonformný.“ Pri otázke preukázania okolností uvádzaných účastníkmi vo vyhlásení pred notárom dáva\nzákon jednoznačnú odpoveď a ja som ju zopakoval vo svojich písomných vyjadreniach a pri ústnom\n\nvýsluchu a trvám na nej aj v tejto záverečnej reči. Okolnosti vyhlasuje účastník a podľa § 63 NP v\nznení účinnom v čase spísania predmetných notárskych zápisníc ich nemusí preukázať. Je to uvedené\nv zákone a on nemôže byť trestaný za znenie právnej normy. Na pojednávaní mu nebolo preukázané,\nže mal mať preukázané okolnosti držby inak, ako na základe vyhlásenia účastníka, a to preto, lebo\nneexistuje všeobecne záväzná právna norma, ktorá by mu umožňovala vykonať dokazovanie ohľadom\npravdivosti okolností uvádzaných účastníkom. Nemal právo žiadať dôkazy, a to ani od účastníka, ani\nod tretích osôb, nemám právo ich vyhodnocovať a rozhodnúť o nich. Existuje postup vykonávania\ndokazovania v správnom konaní, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní. Neexistuje postup\ndokazovania v konaní pred notárom. Avšak mal za to, že nie on má preukázať súdu, že dokazovanie\nnemusel vykonať, ale navrhovateľ má pred súdom dokázať, že ho musel vykonať.\n49. Podľa svojho právneho názoru vo všetkých predmetných veciach účastníci nielen že by mohli byť\noprávnenými držiteľmi osvedčovaných nehnuteľností, ale všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že nimi aj\nskutočne boli, a to aj pri vyhodnotení mne známych právnych teórií a judikatúry k oprávnenej držbe.\nSom si vedomý, že v prípade súdneho sporu by účastníci mohli, aj nemuseli uniesť dôkazné bremeno\nna preukázanie svojich tvrdení. Som si vedomý aj toho, že súd by v sporovom konaní nemusel na\nzáklade vyhlásenia uvedeného v notárskej zápisnici a účastníkmi predloženými listinami rozhodnúť,\nže k vydržaniu vlastníckeho práva došlo. Pri osvedčujúcom právnom úkone nie je oprávnením\nnotára zhromažďovanie, vyhodnocovanie dôkazov a rozhodovanie vo veci na ich základe. Spísaním\nosvedčujúcej notárskej zápisnice notár neprejudikuje rozhodnutie súdu. Spísanie notárskej zápisnice\nosvedčujúcej vyhlásenie o vydržaní notár nepotvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva, ale potvrdzuje,\nže účastník urobil vyhlásenie o vydržaní a notárovi doložil listiny. Tým, že spísal notársku zápisnicu,\na teda úkon neodmietol, nepotvrdzuje, že skutočne došlo k vydržaniu alebo že účastník je skutočne\ndobromyseľný, ale potvrdzuje a zodpovedá za to, že vyhlásenie účastníka nebolo v zjavnom rozpore\nso zákonom alebo zákon zjavne neobchádzal. „Notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní\nosvedčuje pravdivosť toho, že ju spísal notár, a že účastník urobil pred notárom vyhlásenie, neosvedčuje\nvšak existenciu podmienok vydržania, a teda ani podmienku oprávnenej držby, iba vyhlásenie o týchto\npodmienkach: Ústavný súd SR č. k. II. ÚS 194/2017-10 zo dňa 16. 3. 2017“\n50. V ďalšom zdôraznil osobitný zákonom predpokladaný „kvalifikačný“ znak zjavnosti. Zjavný rozpor so\nzákonom znamená, že na posúdenie rozporu nie je potrebná právna úvaha, žiadne dokazovanie, žiadny\nvýklad. Zjavnosť vyplýva priamo z textu právnej normy. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, na základe\nktorého by boli zjavne, čiže očividne, na prvý pohľad, nedobromyseľní. O zjavnú nedobromyseľnosť\nide vtedy, ak nie je žiadna zákonná možnosť, že by mohli byť dobromyseľní, a to pre zjavný rozpor\ns právnou normou a nie s právnym názorom. O zjavný rozpor s právnou normou pôjde napríklad, ak\núčastníci uvedú nedovolený titul nadobudnutia (napr. krádež), ak pôjde o titul, ktorým sa vlastnícke právo\nnenadobúda (napr. užívanie, nájomná zmluvy), ak pôjde o nedovolený predmet držby. Všetko ostatné\nohľadom okolností držby a dobromyseľnosti účastníkov sú len domnienky alebo právne názory, ktoré v\ndisciplinárnom konaní voči notárovi nemajú žiadne opodstatnenie.\n51. Z doručeného disciplinárneho návrhu a z priebehu konania má za to, že by mal byť uznaný\nvinným za svoj právny názor ohľadom uvádzaných okolností držby. Skutočnosť, že jeho právny názor\nna okolnosti držby a dobromyseľnosť účastníkov je iný ako právny názor navrhovateľa, prípadne aj\nsúdu, ale neznamená, že vyhlásenie účastníka zjavne odporuje zákonu alebo zákon zjavne obchádza.\nNavyše, jeho právny názor k okolnostiam držby a dobromyseľnosti spadá do rámca prípustnej zákonnej\ninterpretácie, a to zohľadňujúc aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. Ide pritom o postup, ktorý\nby napr. v prípade inej právnickej profesie nebol prípustný a považujem za krajne nespravodlivé, že sa\nk môjmu postupu pristupovalo takto rigoróznym spôsobom. Navyše uviedol, že disciplinárnym postihom\nnemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z odlišných právnych názorov, čo judikoval Ústavný súd SR\nvo svojom rozhodnutí (m. m. sp. zn. PL. ÚS 97/07).\n1. Obchádzanie zákona a rozpor so zákonom\nObchádzanie zákona predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby\nzámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Nie je známe\na ani nebolo v disciplinárnom konaní preukázané, čím mali účastníci zjavne obchádzať zákon, a\naký iný výsledok, ako to, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním, mali chcieť týmito právnymi\n\núkonmi dosiahnuť. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 314/07, citovaného aj v\nneskorších rozhodnutiach Ústavného súdu SR:\nObchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím\nprostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z\nhľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.\nKonanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby\nzámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. K obchádzaniu\nzákona dôjde v prípade, keď právny úkon nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami\na najmä svojím účelom zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza. Vydržanie je inštitút\nmožný dovolený, predpokladaný zákonom, na deklarovanie ktorého účastníci mohli využiť po splnení\npodmienok uvedených v § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva\nformou notárskej zápisnice.\n52.Vyjadrenie sa k jednotlivým skutkom\na) Notárska zápisnica R. XXX/XXXX - O. J.\nTo, či po J. J. bolo možné prejednať nárok žiadateľa X.. O. J., nie je pre posúdenie mojej viny\npodstatné. Mne, ako disciplinárne obvinenému sa v mne doručenom disciplinárnom návrhu kladie za\nvinu neodmietnutie spísania predmetnej notárskej zápisnice z dôvodu zjavného obchádzania zákona\nžiadateľom pre to, že žiadateľ údajne nebol dobromyseľný. Nie je mi známe, aby som bol obvinený z\ndôvodu prejednania alebo neprejednania dedičstva po neb. J. J.. Keďže vydržanie vlastníckeho práva\npredmetných nehnuteľností bolo osvedčené formou vyhlásenia o vydržaní, môj právny názor je, že\nnemali byť predmetom dedičského konania po ňom.\nOkolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby som mal preukázané vyhlásením účastníka do\nnotárskej zápisnice, čiže presne tak, ako to stanovuje zákon. Vo veci som nevykonával dokazovanie\nohľadom okolností držby presne tak, ako mi to neumožňuje zákon. Okolnosti odôvodňujúce začatie držby\nsú uvedené v Čl. 1 bod 1 notárskej zápisnice ako vyhlásenie účastníka v tom rozsahu, ako to ukladá\nzákon - § 63 ods. 1 písm. a) NP. Účastník uviedol ako okolnosť začatia oprávnenej držby dar (darovacia\nzmluva) z roku 1998. Tieto skutočnosti potvrdili naviac aj právni nástupcovia J. J. a právna nástupkyňa\npôvodne zapísaných vlastníkov. Podrobne sú tieto okolnosti opísané v predmetnej notárskej zápisnici.\nŽiaden právny predpis neukladá účastníkovi, v akom rozsahu, ako podrobne alebo ako jednoznačne\nmajú byť okolnosti odôvodňujúce začatie držby účastníkom uvedené. Neexistuje kogentná právna\nnorma, ktorá by účastníkovi ukladala alebo zakazovala, aké okolnosti má uviesť alebo aké nesmie uviesť\ntak, aby to v ňom mohlo vyvolať dobromyseľnosť, a tým aj oprávnenú držbu. Účastník bez akýchkoľvek\npochybností v notárskej zápisnici uviedol okolnosti odôvodňujúce začatie, trvanie a nepretržitosť držby.\nPodľa môjho právneho názoru sú okolnosti uvádzané účastníkom spôsobilé založiť jeho dobromyseľnú\ndržbu v zmysle § 134 a 130 Občianskeho zákonníka.\nNa základe vyhlásenia účastníka a ním doložených listín mal za to, že účastník svojím vyhlásením zákon\nzjavne neobišiel, ani jeho vyhlásenie nebolo v zjavnom rozpore so zákonom. Podľa svojho právneho\nnázoru mám za to, že účastník vydržal vlastnícke právo podľa § 134 v spojení s § 130 Občianskeho\nzákonníka. Plne akceptujem, že právny názor navrhovateľa, prípadne aj senátu tohto súdu ohľadom\nvydržania, by bol iný. Za svoj právny názor ale nemôžem byť uznaný vinným. Ani ja ako notár, ani\nnavrhovateľ, ani tento súd v disciplinárnom konaní nemá právomoc rozhodovať o vydržaní, keďže toto\nnie je konanie, ktorým by sa rozhodovalo o vydržaní vlastníckeho práva.\nZároveň poukázal, že nie je možné vykladať všetky okolnosti tak, aby boli výlučne v neprospech\núčastníka notárskeho úkonu, pretože by sa porušila prezumpcia oprávnenej držby podľa § 130 ods. 1\ndruhá veta Občianskeho zákonníka. Rovnako nie je možné vykladať všetky okolnosti spísania notárskej\nzápisnice v neprospech mňa ako disciplinárne obvineného, pretože by sa porušili zásady nestranného\nsúdu, prezumpcie neviny a zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. Opätovne poukazujem na\nskutočnosť, že ani jeden z navrhovateľov ani pri podaní disciplinárneho návrhu, ani počas pojednávania\nnenamietal a nepreukázal skutočnosť, že okolnosti odôvodňujúce trvanie oprávnenej držby by boli\nnejednoznačné alebo sporné.\n\nD.) R. XXX/XXXX - K.. C. K. a K. A.\nPoukázal na otázku členky senátu a na svoju odpoveď v rámci výsluchu, ktorá nebola v dostatočnom\nrozsahu zachytená v zápisnici z pojednávania zo dňa 1. júna 2023. Členka senátu doslovne uviedla: „Vy\nhovoríte, že vlastníci tohto domu to dlhodobo užívajú.“ Až potom nasledovala otázka, akým spôsobom\nste mali preukázané trvanie dobromyseľnej držby u p. K. A.. Vo svojej odpovedi sa v prvej časti venoval\nvyvráteniu právneho názoru, že ide o jeho tvrdenie ohľadom užívania domu, ale senátu vysvetlil, že ide\no vyhlásenie účastníka. Ďalšia podotázka bola, či osvedčoval dobromyseľnosť držby. Senátu opätovne\npodrobne vysvetľoval, že ako notár osvedčoval vyhlásenie účastníka, v ktorom on uviedol okolnosti\ndržby, jej začatie, trvanie a nepretržitosť. Ako to uviedol už vyššie k dobromyseľnosti, ako notár neviem\ns istotou určiť, či účastník bol dobromyseľný, lebo túto skutočnosť nevie s istotou nikto iný, iba účastník.\nPreto nemôžem osvedčiť skutočnosť, že bol dobromyseľný, že mu vec patrí, ale osvedčuje skutočnosť,\nže účastník vyhlásil, že bol dobromyseľný - tým, že uvedie, že splnil podmienky oprávnenej držby a\nvydržania. Samotný doslovný prepis odpovede k danej otázke zo zvukového záznamu obsahuje cez\n1 stranu A4 textu. Z položených otázok má za to, že senát, respektíve niektorí jeho členovia, majú\npochybnosť o trvaní držby u K. A., prípadne pokladajú jej vyhlásenie za také, ktoré je v rozpore so\nzákonom, a to z dôvodu, lebo v Čl. I bod 2 účastníčky uviedli, že „Uvedené parcely tvoria oplotený\ncelok užívaný dlhodobo a dobromyseľne vlastníkmi rodinného domu.“ Nie je úlohou disciplinárne\nobvineného obhajovať vyhlásenie účastníčok. Pokladám vyhlásenie účastníčok uvedené v Čl. 1 bod\n2 Notárskej zápisnice za také, ktoré zodpovedá § 63 ods. 1 písm. a) NP. Účastníčky síce v úvode\nsvojho vyhlásenia uviedli, že uvedené parcely tvoria oplotený celok užívaný dlhodobo a dobromyseľne\nvlastníkmi rodinného domu. Zároveň ale pokračovali v uvádzaní okolností odôvodňujúcich začatie,\ntrvanie a nepretržitosť držby ďalej, a to na strane 1, 2, 3 a 4. Z ich vyhlásenia bolo ako notárovi\nzrejmé, že pôvodne osvedčovanú parcelu užíval Š. I. P., ktorý na nej postavil aj rodinný dom, čiže\ndom a pozemok bol ním užívaný. Z vyhlásenia účastníčok a z doložených listín je zrejmé, že dom a\npozemky boli ďalej užívané deťmi Š. I. - teda aj C. K. aj K. P., ktorí ich mali zdediť. Následne podľa\nvyhlásenia účastníčok osvedčovanú parcelu užívali C. K. od 29.11.1970, ktorá ju zdedila po otcovi Š.\nP. a K. A. titulom dohody dedičov v dedičskom konaní po svojom otcovi K. P., synovi Š. P.. Rodinný\ndom súp. č. XX síce v čase spísania notárskej zápisnice vlastnil brat K. P. Š. P., ktorý ale uznal jej\nvlastnícke právo k osvedčovaným parcelám pod domom. Z uvedeného mu bolo absolútne zrejmé, že\nparcely pod domom boli pôvodne užívané vlastníkmi domu a po smrti spoluvlastníka K. I. zdedila K.\nA. iba podiel na pozemkoch vrátane osvedčovanej parcely. Tá zároveň jasne na strane 3 notárskej\nzápisnice vyhlásila, že osvedčovanú parcelu teraz užíva ona, a to oprávnene a dobromyseľne. Na\nstrane 3 uviedla, že splnila všetky podmienky dobromyseľnej držby a vydržania k uvedenej nehnuteľnosti\na na strane 4 uviedla aj dôvody nepretržitosti držby. Na základe svojho vyhlásenia označila dátum\nvydržania 10.2.2010 ako smrť svojho otca K. P. so započítaním jeho oprávnenej držby. Z môjho notára\nsú okolnosti uvádzané účastníčkami jednoznačné, zrozumiteľné a nevyvolávajúce žiadne pochybnosti\no začiatku držby, jej trvaní a nepretržitosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že účastníčky odôvodnili\nokolnosti držby na viac ako troch stranách textu, predložili 14 listín a 6 vyhlásení právnych nástupcov\ns úradne osvedčenými podpismi vrátane Š. P., toho času podielového spoluvlastníka domu, z ktorých\nkaždý súhlasil, aby sa K. A. vydržaním stala podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely. Neexistuje\npriama kogentná právna norma, ktorá by účastníkovi ukladala alebo zakazovala, aké okolnosti má\nuviesť alebo aké nesmie uviesť tak, aby to v ňom mohlo vyvolať dobromyseľnosť, a tým aj oprávnenú\ndržbu. Ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku, že účastník musí vyhlásiť, že splnil podmienky vydržania\npodľa osobitného predpisu, najmä uvedie okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a\nnepretržitosť držby. Toto účastník bez akýchkoľvek pochybností v notárskej zápisnici uviedol. Podľa\nprávneho názoru notára sú okolnosti uvádzané účastníkmi spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú\ndržbu v zmysle § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka. Na základe vyhlásenia účastníka a ním\ndoložených listín mal za to, že účastník svojím právnym úkonom určite zákon zjavne neobišiel, ani právny\núkon účastníka nebol v zjavnom rozpore so zákonom. Podľa svojho najlepšieho právneho vedomia mal\ntak za to, že účastníčky vydržali vlastnícke právo podľa § 134 v spojení s § 130 OZ. Plne akceptujem,\nže právny názor navrhovateľa, prípadne aj senátu tohto súdu ohľadom vydržania, bol iný. Za svoj\nprávny názor ale nemôžem byť uznaný vinným. Ani ako notár, ani navrhovateľ, ani disciplinárny súd v\ndisciplinárnom konaní nemá právomoc rozhodovať o vydržaní, a o dostatočnosti alebo jednoznačnosti\nokolností vydržania, keďže toto nie je konanie o vydržaní vlastníckeho práva. Zároveň poukázal na to,\nže nie je možné vykladať všetky okolnosti tak, aby boli výlučne v neprospech účastníka notárskeho\núkonu, pretože by sa porušila prezumpcia oprávnenej držby podľa § 130 ods. 1 druhá veta OZ.\nRovnako nie je možné vykladať všetky okolnosti spísania notárskej zápisnice v neprospech notára\n\nako disciplinárne obvineného, pretože by sa porušili zásady nestranného súdu, prezumpcie neviny a\nzásada v pochybnostiach v prospech obvineného. Opätovne poukázal na skutočnosť, že ani jeden z\nnavrhovateľov ani pri podaní disciplinárneho návrhu, ani počas pojednávania nenamietal a nepreukázal\nskutočnosť, že okolnosti odôvodňujúce trvanie oprávnenej držby by boli nejednoznačné alebo sporné.\nP.) R. XXX/XXXX - S. Š.\nNa otázku predsedníčky senátu, či ako notár skúmal pri tomto úkone skutočnosť, že po N. Š., pôvodnej\nvlastníčke, všetky nehnuteľnosti zdedil v roku 2020 manžel, teda otec žiadateľa, a či následne po\nsmrti otca súrodenci súhlasili s tým, že nehnuteľnosti zdedí práve žiadateľ, zápisnica z pojednávania\nneobsahuje korektný prepis z toho, čo uviedol, resp. moja odpoveď je nedokončená. Na výsluchu\nako účastník doslovne uviedol: „Pre vydanie tejto notárskej zápisnice to podľa môjho názoru nie\nje rozhodujúce a určite to neznamená zjavný rozpor so zákonom, keďže účastník uviedol ako titul\nnadobudnutia nie dedenie po svojej matke, ale darovaciu zmluvu, ktorá sa nezachovala, nebola podľa\njeho vyhlásenia pozemkovoknižne zapísaná a uviedol, že tá zmluva bola uzavretá 19.03.1991.“ Na\notázku zástupcu DO, či obchádzalo vyhlásenie žiadateľa zákonné ustanovenia, neuviedol, že: „Nie je\npodstatné pre moju činnosť, či vyhlásenie žiadateľa zjavne obchádza zákon, určite z môjho pohľadu\nvyhlásenie účastníka a právny úkon účastníka zákon zjavne neobchádza“. Uviedol: Nie je podstatné\npre moju činnosť, či vyhlásenie žiadateľa obchádza zákon, ale či ho obchádza zjavne. Určite z\nmôjho pohľadu vyhlásenie účastníka a právny úkon účastníka zákon zjavne neobchádza. Ďalšia časť\ndokazovania zo strany senátu smerovala k tomu, či notár mal k dispozícii rozhodnutie ROEP, ktoré je\nuvádzané ako titul nadobudnutia pôvodnej vlastníčky, či sa ním notár zaoberal a či teoreticky mohol\núčastník predmetné nehnuteľnosti prenajať, keď ich pôvodná vlastníčka nadobudla osvedčením na\nzáklade rozhodnutia ROEP z roku 2019. K tejto skutočnosti sa vyjadril už na pojednávaní, ale dopĺňa\nsvoje vyjadrenie. Rozhodovanie o tom, či pôvodná vlastníčka bola alebo nebola vlastníčkou v čase\ndarovania, nie je v právomoci disciplinárneho súdu. Možný právny záver senátu, že pôvodná vlastníčka\nnadobudla nehnuteľnosti vydržaním v rámci ROEP by bol podľa môjho názoru zjavne nesprávny.\nPochybnosť ohľadom vlastníctva pôvodnej vlastníčky ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy nijako\nnevyplýva ani z obsahu spisu, ani z vyhlásenia účastníka a nespochybnil ju ani navrhovateľ. Pre\nupresnenie uvádza, že v každom z listov vlastníctva, ktoré sú obsahom spisu a v ktorých sú zapísané\nosvedčované nehnuteľnosti, je uvedený titul nadobudnutia pôvodnej vlastníčky: Rozhodnutie o schválení\ndiela ROEP T. č. ROEP T. P. XX/XXXX-U.-X/XXXX. V každom liste vlastníctva je pod týmto titulom\nuvedený ďalší titul nadobudnutia: zväčša čd. Je pravdou, že podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z. z. o vydržaní\nmôže rozhodnúť správny orgán - okresný úrad o vydržaní, titul nadobudnutia by bol v takom prípade\nRozhodnutie o vydržaní OÚ PB podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z. z. Navyše uvádzam, že pôvodná\nvlastníčka zomrela v roku 1996 a k zápisu ROEP došlo v roku 2019, teda cca 23 rokov od jej smrti.\nNie je teda možné, aby osoba bez právnej subjektivity mohla nadobudnúť k roku 2019 akúkoľvek vec.\nUvedené vlastníctvo nemožno v žiadnom prípade považovať za novoobjavené. Uvedené vlastníctvo\nk osvedčovaným nehnuteľnostiam podľa môjho právneho názoru s pravdepodobnosťou hraničiacou s\nurčitosťou bolo zapísané v katastri nehnuteľností v pôvodných pozemkovoknižných vložkách, ktoré po\nzápise ROEP boli zapísané do listov vlastníctva. Napríklad na liste vlastníctva číslo XXXX je ako titul\nnadobudnutia uvedený zo 77 vlastníkov pri 67 vlastníkoch: Rozhodnutie o schválení diela ROEP T. č.\nROEP T. P. XX/XXXX-U.-X/XXXX. Pri posledných desiatich vlastníkoch je uvedený iný titul len z dôvodu,\nže sa stali vlastníkmi predmetnej parcely po zápise ROEP, teda po roku 2019 na základe neskorších\nnadobúdacích titulov. Titul nadobudnutia nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností podľa § 70 ods.\n2 Katastrálneho zákona.\nRozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/291/2019 zo dňa 15.12.2020:\n„K rozhodnutiu o schválení ROEP ... je síce podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností,\nide ale o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje na základe iného\nprávneho titulu. Ak teda žalovaný tvrdil, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol rozhodnutím štátneho\norgánu (Rozhodnutím o schválení ROEP), tento jeho názor bol nesprávny. Žalovaný nepreukázal\ntitul pre nadobudnutie vlastníckeho práva; Rozhodnutie o schválení ROEP takýmto rozhodnutím\nnie je, keďže nie je originálnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako sa mylne žalovaný\ndomnieva. Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší súd v zhode so závermi odvolacieho súdu uvádza,\nže Rozhodnutie o schválení ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality“, ako aj „viazanosti\nsúdu inými rozhodnutiami“. Uvedené konvenuje aj názoru vyslovenému dovolacím súdom (Najvyšším\n\nsúdom SR) vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014, podľa ktorého „ ... podľa zákona č. 180/1995 Z.z. sa\nvlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a\nna ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie pozemkov.“ K okolnostiam odôvodňujúcim\nzačatie, trvanie a nepretržitosť držby uviedol, že účastník uviedol vo svojom vyhlásení možný a\ndovolený titul nadobudnutia vlastníctva, a to darovaciu zmluvu zo dňa 19.03.1991. Podrobne sú\nokolnosti držby uvedené v Čl. I ods. 1 notárskej zápisnice. Tieto okolnosti podľa právneho názoru\nnotára sú spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu v zmysle § 134 a § 130 Občianskeho\nzákonníka. Kto nadobudol nehnuteľnosti v dedičskom konaní po pôvodnej vlastníčke je z pohľadu\nmožnej dobromyseľnosti účastníka podľa právneho názoru notára nepodstatné. Na základe vyhlásenia\núčastníka a ním doložených listín má za to, že účastník svojím právnym úkonom určite zákon zjavne\nneobišiel, ani právny úkon účastníka nebol v zjavnom rozpore so zákonom. Podľa svojho najlepšieho\nprávneho vedomia má za to, že účastník vydržal vlastnícke právo podľa § 134 v spojení s § 130 OZ.\nPlne akceptuje, že právny názor navrhovateľa, prípadne aj senátu tohto súdu ohľadom vydržania, bol\niný. Za svoj právny názor ale nemôže byť uznaný vinným. Ani on ako notár, ani navrhovateľ, ani súd v\ndisciplinárnom konaní nemá právomoc rozhodovať o vydržaní, a o dostatočnosti alebo jednoznačnosti\nokolností vydržania, keďže toto nie je konanie o vydržaní vlastníckeho práva. Zároveň poukázal na to, že\nnie je možné vykladať všetky okolnosti tak, aby boli výlučne v neprospech účastníka notárskeho úkonu,\npretože by sa porušila prezumpcia oprávnenej držby podľa § 130 ods. 1 druhá veta OZ. Rovnako nie je\nmožné vykladať všetky okolnosti spísania notárskej zápisnice v neprospech disciplinárne obvineného,\npretože by sa porušili zásady nestranného súdu, prezumpcie neviny a zásada v pochybnostiach v\nprospech obvineného. Opätovne poukázal na skutočnosť, že ani jeden z navrhovateľov ani pri podaní\ndisciplinárneho návrhu, ani počas pojednávania nenamietal a nepreukázal skutočnosť, že okolnosti\nodôvodňujúce trvanie oprávnenej držby by boli nejednoznačné alebo sporné.\nA.) R. XXX/XXXX - X.. S. J.\nK tejto veci mi neboli položené žiadne otázky, a preto poukazujem na moje vyjadrenie uvedené vyššie\nk mne doručenému disciplinárnemu návrhu navrhovateľa.\nE.) R. XXX/XXXX - K. N.\nK tejto veci mi neboli položené žiadne otázky, a preto poukazujem na moje vyjadrenie uvedené vyššie\nk mne doručenému disciplinárnemu návrhu navrhovateľa.\nOtázka Cui bono\nPokladá sa za osobu, ktorá si všeobecne ctí právne normy. O to viac ho mrzí druhé disciplinárne konanie\nv priebehu 2 rokov. Nerozumie, prečo bol podaný disciplinárny návrh, a to vo všetkých veciach, v ktorých\nnavrhovateľ vykonával dohľad. Nerozumiem, prečo sa ani nemohol k vytýkaným skutočnostiam vyjadriť.\nVšetky spisy boli veľmi dôkladne posúdené nielen navrhovateľom, ale aj súdom, a to ďaleko nad rámec\nnávrhu a aj nad rámec notárskej činnosti. Aj po tomto konaní si stojí za každou zo spísaných zápisníc.\nKeď si tieto zápisnice opätovne čítam, nevidím skutočne dôvod na toto celé disciplinárne konanie. Žiadna\nz vecí nebola napadnutá na súde, v žiadnej veci nebola podaná sťažnosť alebo podnet, nikto ho ani len\nnekontaktoval, že by mal námietky voči spísaniu zápisníc. Ani jedna z vecí nie je podozrivá. Účastníci\nsi neosvedčovali Slanské lesy, vinohrady pod Devínom, ani feudálne veľkostatky. Boli to obyčajní ľudia\npoväčšine z periférií regiónu, ktorí si vysporiadavali svoje dvory, záhradky, pozemky po rodičoch. Všetci,\nktorých sa to malo týkať, im dali k vydržaniu súhlas. A ak by mal odmietnuť ich právny úkon, mal\nby to vedieť zákonne odôvodniť a vydať o odmietnutí písomné potvrdenie. Odmietnutie úkonu, ktoré\nnezodpovedá § 36 - § 38 Notárskeho poriadku, nie je len v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s jeho\nvnímaním výkonu notárskej činnosti ako služby verejnosti. Nemohol by obstáť ako právnik, ak fabuluje\nmimozákonné dôvody na odmietanie úkonov. Nezákonným odmietnutím notárskeho úkonu sa navyše\nvystavuje hrozbe sťažnosti a disciplinárneho konania.\nAký je vôbec účel tohto konania? V prospech koho je vôbec toto disciplinárne konanie? V prospech\núčastníkov? Tí majú vysporiadané svoje vlastnícke právo už takmer 3 roky a nie je v ňom žiadny spor.\nTo, že využili právnu možnosť podľa § 63 Notárskeho poriadku predsa nemôže byť im na škodu a\njemu na ťarchu. Ani účastníci, ani on zákony nenavrhovali, ani neschvaľovali. V prospech pôvodne\nzapísaných vlastníkov? Tí všetci dali súhlas s vydržaním, na súhlase osvedčili svoje podpisy, v mnohých\nprípadoch poskytli nad rámec zákona aj dedičské rozhodnutia na identifikovanie právnych nástupcov.\nV niektorých prípadoch nad rámec zákona aj potvrdili, že skutočnosti uvádzané žiadateľom sú im\nznáme a pravdivé (napríklad vec J.). Tým de facto potvrdili, že im alebo ich právnym predchodcom\n\ntieto nehnuteľnosti nepatria, nemajú ani titul na ich prípadné dedenie a následný prevod. V prospech\nsamosprávy? Obce majú nielen užívateľov nehnuteľností, ale aj platcov daní. Všetky obce potvrdili,\nže vydržaním nie sú dotknuté ich záujmy. V prospech spoločnosti? Spoločnosť sa už v roku 1992\nprostredníctvom parlamentu rozhodla, že držitelia si môžu mimosúdne, nesporovo, vysporiadať svoje\nvlastníctvo, a to na základe svojho vyhlásenia do notárskej zápisnice a po predložení príslušných listín.\nAk by to bol taký vypuklý problém, ako tvrdila v návrhu navrhovateľka, minister ako gestor zákona\nuž mohol dávno v minulosti sprecizovať, sprísniť právnu úpravu. Napríklad aj o povinnosť predložiť\nnotárovi zmluvu. Namiesto toho ju v roku 2015 istým spôsobom zmäkčil pre vydržanie nehnuteľností\nv zastavanom území obce. Spoločnosť má evidované vlastníctvo na známych vlastníkoch a navyše\ntýmto disciplinárnym konaním sa nijako nezvráti vlastnícky stav evidovaný v katastri nehnuteľností.\nMá byť uznaný za vinného, čo má pre každého notára negatívny vplyv nielen na jeho bezúhonnosť,\nreputáciu, ale aj na možnosť byť volený do orgánov komory. Má byť potrestaný finančnou pokutou, za\nto, že účastníci sú údajne neoprávnení držitelia. Ale čo samotní údajne nedobromyseľní účastníci? Ak\nsú zjavne neoprávnení držitelia, sú zo zákona povinní vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi\na úžitkami a nahradiť škodu. To navrhovateľovi, ani spoločnosti nevadí, že nielen účastníci mojich\nnotárskych zápisníc, ale aj státisíce ďalších údajne neoprávnených držiteľov sú v údajne zjavnom\nrozpore so zákonom zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností? Notársky poriadok obsahoval § 63\na možnosť osvedčovať vyhlásenie účastníka o vydržaní od svojej účinnosti od 1.1.1993. Ustanovenia\nzákona boli viackrát novelizované, ale nikdy nie tak, aby zásadne zasiahli do koncepcie tohto úkonu.\nPočas 28 ročnej účinnosti zákona notári vydali viac ako 430.000 zápisníc osvedčujúcich vyhlásenie\núčastníkov o vydržaní. Spoločne s poverenými zamestnancami ministerstva sa ako zástupca komory\nzúčastnil viacerých kontrol notárskych úradov zameraných na dodržiavanie ustanovení § 63 Notárskeho\nporiadku. Subjektívne môže povedať, že sa snaží udržiavať a precizovať svoje vedomosti ohľadom\nvydržania a aplikácie § 63 notármi. Je presvedčený, že všetky posudzované notárske zápisnice obstoja\nnielen pred zákonom, ale aj v porovnaní s činnosťou súdov pri vydávaní potvrdení o vydržaní, kde úloha\nsúdu je na úplne inej úrovni ako úloha notára. Všetky zápisnice sú spísané tak, aby sa predchádzalo\nprávnym sporom a s náležitou odbornou starostlivosťou.\n53. Účelom disciplinárneho konania je rozhodnúť o tom, či notár porušil závažne alebo opakovane\npovinnosti stanovené právnym poriadkom. Nesie všetky znaky trestného konania a subsidiárne sa na\nneho vzťahuje Trestný poriadok. Nie je správnym konaním alebo občianskym súdnym konaním, kde súd\nmá rozhodnúť, či účastník mohol byť dobromyseľný a oprávnený držiteľ, či okolnosti držby súd pokladá\nza dostatočné alebo jednoznačné alebo či účastník mohol vydržať vlastnícke právo. Disciplinárne\nkonanie voči disciplinárne obvinenému by sa dalo zhrnúť, či navrhovateľ preukázal v konaní, že existuje\nzrejmé zákonné ustanovenie - všeobecne záväzná právna norma, ktorá by\na) účastníkovi ukladala, že k vyhláseniu o vydržaní vlastníckeho práva musí notárovi predložiť zmluvu\nalebo iný dôkaz o jej existencii,\nb) účastníkovi zakazovala odvodzovať svoju dobromyseľnosť od titulu dedenia, resp. právneho\nnástupníctva,\nc) účastníkovi ukladala, že okrem vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva musí notárovi preukázať aj\nexistenciu okolností začatia, trvania a nepretržitosti držby a notárovi stanovovala povinnosť preverovať\nalebo posudzovať, či vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva je pravdivé,\nd) účastníkovi ukladala, ako má urobiť svoje vyhlásenie alebo ako naopak ako nesmie urobiť svoje\nvyhlásenie ohľadom okolností držby,\ne) bez ďalšieho, napríklad bez vykonaného dokazovania, umožnila jednoznačne určiť, či je účastník\ndobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.\nUstanovenia § 63 Notárskeho poriadku ani § 134 ods. 1 v spojení s § 130 OZ takúto právnu normu\nneobsahujú. Navrhovateľ nepreukázal, že by existovala akákoľvek zákonom ustanovená právna norma,\nktorú by účastníci porušili alebo obišli a už vôbec nie zjavne. Preto ako notár nemal dôvod ani\npovinnosť úkony odmietnuť, a teda a contrario som mal povinnosť ich vykonať, čiže spísať predmetné\nnotárske zápisnice, čo aj urobil. Tým by mala byť otázka jeho disciplinárnej zodpovednosti uzavretá. Z\npohľadu jeho disciplinárnej zodpovednosti je nepodstatné, aký ma ktorý orgán právny názor na výklad\nktorejkoľvek právnej normy. On ako disciplinárne stíhaný má za to, že účastníci zjavne porušili zákon\nalebo zjavne obišli zákon a nie za to, že účastníci porušili alebo obišli výklad zákona alebo vybranú\njudikatúru. Inak povedané, na to, aby mal odmietnuť spísať notársku zápisnicu, musel by odmietnutie\nvedieť odôvodniť jedine tým, že zo zákonnej právnej normy zjavné, že:\na) mi účastníci museli doložiť zmluvu alebo iný dôkaz o jej existencii,\n\nb) nemohli odvodiť svoje vlastníctvo od dedenia po svojich právnych predchodcoch,\nc) že museli preukázať svoje vyhlásenie ohľadom okolností držby konkrétnymi zákonom stanovenými\ndôkazmi,\nd) že sú okolnosti držby účastníkmi nedostatočné, a to preto, lebo zákon kladie na okolnosti konkrétne\nnároky, ktoré účastníci celkom zjavne porušili.\nAké zákonné nároky sú na okolnosti držby kladené? Čo mal účastníkom pri údajnom odmietnutí úkonu\ndo potvrdenia napísať? Že si navrhovateľ alebo disciplinárny súd možno v budúcnosti bude myslieť,\nže okolnosti nimi uvádzané sú nedostatočné, a preto sú zjavne protizákonné, ale zároveň, že zákon\nnijako nešpecifikuje, aké konkrétne okolnosti majú účastníci uviesť? Alebo že mi musia predložiť zmluvu\nalebo iný nešpecifikovaný dôkaz, hoci to žiaden zákon neustanovuje? To by nebol zákonný dôvod.\nPre neho bolo vyhlásenie účastníkov ohľadom okolností držby v každej veci dostatočné, zrozumiteľné,\nindividualizované v súlade s mne známym chápaním oprávnenej držby a podľa mne známej dostupnej\njudikatúry najmä s ohľadom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018.\nUrčite nebol žiadny právny úkon účastníkov v posudzovaných zápisniciach zjavne protizákonný, ani\nzákon zjavne neobchádzal. Ak by sa súd priklonil k návrhu navrhovateľa, bude to považovať vzhľadom\nna doručený disciplinárny návrh a priebeh disciplinárneho konania za neprimeranú rigoróznosť, s akou\nby súd pristúpil k posudzovaniu jeho konania a bude to považovať potrestanie za môj právny názor.\nV jeho prípade by disciplinárne potrestanie znamenalo nič iné len nesúhlas s jeho právnym názorom\nna vyhlásenie účastníka, na okolnosti držby a možnú dobromyseľnosť. Jeho právny názor a právny\nzáver neodmietnuť úkon nebol ani v jednej veci svojvoľný, reflektoval aktuálnu judikatúru, neprekračoval\nznenie právnych noriem a dokonca ani len inému subjektu nespôsobil škodu. Je presvedčený o svojej\nnevine, cíti sa ako nevinný a žiadal, aby ho disciplinárny senát oslobodil spod disciplinárneho návrhu.\n54. Disciplinárne obvinený právom posledného slova uviedol:\nDo prípravy obhajoby na celé disciplinárne konanie investoval značné úsilie. Toto disciplinárne konanie\nvšak nevnímal výlučne negatívne ako nespravodlivú a neadekvátnu snahu o postih jeho osoby zo\nstrany navrhovateľa, navyše z nezákonných dôvodov. Vnímal to aj ako príležitosť preukázať nielen\nnavrhovateľovi, ale aj najvyššej súdnej inštancii, že spisovanie notárskych zápisníc osvedčujúcich\nvyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva malo svoje miesto v právnom poriadku SR, dalo sa vykonávať\nzodpovedne, slušne a s citom. Túto agendu nie je možné vnímať iba cez prizmu niekoľkých nezákonných\nnotárskych zápisníc alebo veľkých káuz. Uvedomuje si nedokonalosť právnej úpravy, sám by bol za\njej reformu: väčšiu publicitu spísaných notárskych zápisníc a za jednoduchšiu možnosť zvrátenia ich\nnásledkov. Musel však aplikovať tie právne normy, ktoré boli účinné v čase spísania notárskych zápisníc\na aplikoval ich najlepšie ako som vedel. A tak to robili v tejto agende počas takmer 30 rokov jej\nexistencie aj stovky kolegov, keď slušným ľudom, ktorí využili tento zákonný a zjednodušený spôsob,\npomohli vysporiadať desaťtisíce nedoložených právnych vzťahov, navyše vo viac ako 99 % prípadov bez\nnásledných súdnych sporov. Vyriešenie otázok nastolených na disciplinárnom konaní má vplyv nielen\nna jeho činnosť, ale aj na činnosť celej notárskej obce, pretože sa môže týkať ktoréhokoľvek notára a\nktorejkoľvek notárskej agendy. Kladie si otázku: či je možné vykonávať dohľad zo strany navrhovateľa\nbez akýchkoľvek pravidiel dohľadu a bez možnosti sa k dohľadu vyjadriť; je možné disciplinárne stíhať\nnotára bez uvedenia konkrétnej právnej normy, ktorú porušil; je možné disciplinárne stíhať notára za\njeho právny názor, hoci je v obvyklých medziach interpretácie zákona; je možné so zmenou ministra\nspravodlivosti zásadne zmeniť aj pohľad na to, čo je zjavne protizákonné, a to bez zmeny právnej úpravy;\nnie je potrebná žiadna kontradiktórnosť disciplinárneho konania? Vyslovil presvedčenie o tom, že súd aj\nvzhľadom na nemožnosť podania opravného prostriedku rozhodne zákonne a spravodlivo.\nV.\nSkutkové zistenia a právne posúdenie veci disciplinárnym senátom\n55. Notársku profesiu možno chápať ako špecifickú právnu činnosť vykonávanú v rámci slobodného\npovolania, avšak iba štátom poverenými osobami a na základe im zverených právomocí, ktorých\npredmetom je poskytovanie právnych služieb, a to zákonom predpísanou formou, v zákonom\nvymedzených oblastiach právnych vzťahov a za odplatu.\n56. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notár\nje povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnúť\nvykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým\n\nmravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie\nvydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu.\n57. Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) od prvého dňa svojej\núčinnosti 1. januára 1993 zaviedol v § 63 inštitút osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktorého účelom\nje procesne upraviť nesporové vydržanie. Nesporové vydržanie sa presadzuje notárskym osvedčením\nvyhlásenia a sporové vydržanie určovacou žalobou na súde.\n58. Disciplinárnym previnením podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku je zavinené závažné alebo\nopätovné porušenie povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného\npredpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vplývajúcich z tohto zákona, z\nEtického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa\nzávažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie\nvo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj\nzavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom\nkonaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.\n59. Disciplinárne obvinený spochybnil splnenie inštitucionálnych garancií obsiahnutých v základnom\npráve na súdnu ochranu a spravodlivý proces v časti záruky nezávislosti a nestrannosti disciplinárneho\nsúdu.\n60. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 51 ústavy). Súčasťou záruk\npráva na spravodlivý proces (a na súdnu ochranu) je požiadavka, aby prípad bol prejednaný nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom. Koncept nezávislosti a nestrannosti sú úzko spojené a v\nzávislosti od okolností veci je potrebné ich skúmať spoločne.\n61. Judikatúra ESĽP (napr. rozhodnutie vo veci Albert and Le Compte v. Belgisko z 10.2.1983, Gautrin a\nostatní v. Francúzsko z 20. 5. 1998) vyžaduje pre disciplinárne konanie, aby vec prejednalo profesionálne\ndisciplinárne teleso, ktoré bude samo osebe disponovať všetkými atribútmi súdu tak, ako ich vyžaduje\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo ak ich tento disciplinárny\norgán nespĺňa, aby bola pripustená možnosť následnej kontroly disciplinárneho rozhodnutia súdom s\nplnou jurisdikciou.\n62. Podľa čl. 141 ods. 1 a 2 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné\nsúdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.\n63. Podľa čl. 142 ods. 2 písm. c/ ústavy najvyšší správny súd rozhoduje aj o disciplinárnej zodpovednosti\nsudcov, prokurátorov, a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb. Týmto osobitným zákonom je zákon č.\n432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).\n64. Podľa tejto zákonnej úpravy je disciplinárny senát päťčlenný. Disciplinárny senát sa skladá z\npredsedu disciplinárneho senátu, dvoch sudcov disciplinárneho senátu a dvoch prísediacich sudcov\ndisciplinárneho senátu. Prísediaci sú vyberaní z databáz prísediacich podľa § 9 pri zaevidovaní\ndisciplinárneho návrhu v podateľni pre každý disciplinárny návrh zvlášť. Prísediaci sa určujú náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov z databázy prísediacich podľa § 9 ods. 1\npísm. c), ak je disciplinárne obvineným notár. Na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa vytvárajú\ndatabázy prísediacich z radov a) prokurátorov zvolených Radou prokurátorov Slovenskej republiky,\nb) súdnych exekútorov zvolených prezídiom Slovenskej komory exekútorov, c) notárov zvolených\nprezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky, d) iných osôb zvolených súdnou radou. Disciplinárny\nsenát rozhodoval o podanom disciplinárnom návrhu v zákonnom zložení podľa § 5 a nasl. DSP.\n65. Vo vzťahu k rozhodnutiu ESĽP vo veci Grosam proti Českej republike č. 1975/13 zo dňa 23.6.2020,\nkde tento rozsudok judikoval, že v prípade, že je zložený senát Najvyššieho správneho súdu Českej\n\nrepubliky aj z laikov, to znamená nie 100 % sudov, tak takéto zloženie senátu znamená porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces. Je potrebné uviesť, že sťažnosť bola napokon rozhodnutím Veľkej komory\nESĽP z 01.06.2023 vyhlásená za neprípustnú. Rozsudok bol prijatý jednomyseľne a v plnom rozsahu\nnahradil skorší rozsudok senátu, ktorý naznačoval, že český systém disciplinárneho súdnictva by mohol\ntrpieť systémovými nedostatkami. Je však treba uviesť, že skutkovo išlo o odlišnú vec, išlo o disciplinárne\nkonanie voči exekútorovi, nie notárovi, pričom zloženie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky je konštruované inak a aj pomer sudcov a prísediacich je odlišný (dvaja sudcovia\na štyria prísediaci, z toho dvaja exekútori), preto by ani nebolo možné závery bez ďalšieho aplikovať na\ndanú vec. Disciplinárny senát vyhodnotil námietku disciplinárne obvineného k zloženiu disciplinárneho\nsenátu za nedôvodnú.\n66. Za nedôvodnú disciplinárny senát vyhodnotil aj námietku smerujúcu proti samotnému postupu\ndisciplinárneho súdu, na ktorého pojednávaní bol navrhovateľom prednesený disciplinárny návrh len v\npodstatných častiach jeho dôvodov (nie hlasným a doslovným čítaním celého jeho textu). Disciplinárny\nsúd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky konania, keď disciplinárne obvinený bol riadne\noboznámený s disciplinárnym návrhom a so skutkami, ktoré mu boli kladené za vinu - návrh na začatie\ndisciplinárneho konania mu bol riadne doručený do vlastných rúk. Disciplinárne obvinený doručil na\nvýzvu súdu písomné vyjadrenie, ktoré následne doplnil písomne a k návrhu sa opakovane vyjadroval na\nniekoľkých ústnych pojednávaniach. Spolu s tým bol disciplinárnym senátom riadne poučený o svojich\nzákladných procesných právach - o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov, vyjadriť sa ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, uvádzať skutočnosti slúžiace v jeho prospech, navrhnúť\no nich dôkazy a o práve nevypovedať. Povinnosť poučiť obvineného z disciplinárneho previnenia,\npodobne ako povinnosť poučiť obvineného z trestného činu je jednou z principiálnych záruk ochrany\njeho práv, a to platí aj v situácii, že obvineným je osoba svojich práv profesionálne znalá, pretože\nje zrejmé, že za tejto situácie ide o požiadavku takpovediac formálnu, ako tomu bolo aj v prípade\ndisciplinárne obvineného - notára. Postup disciplinárneho súdu nemal negatívne dôsledky na zákonné\npráva disciplinárne obvineného, ktoré sa s tým spájajú.\n67. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou\nalebo kto vykonáva právo pre seba.\n68. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že držba je oprávnená.\n69. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka len oprávnený držiteľ, ktorý drží vec zákonom stanovenú dobu,\nk nej môže vydržať vlastnícke právo.\n70. Držbou sa rozumie parciálne oprávnenie vlastníka patriace k obsahu každého vlastníckeho práva,\nvtedy je právo držby imanentnou súčasťou vlastníckeho práva, ktorého súčasťou je sám vlastník;\nkde však bez ohľadu na skutočnosť, či ide o držbu vykonávanú vlastníkom alebo osobou odlišnou\nod vlastníka, je držba právnou teóriou charakterizovaná ako faktická moc nad vecou napĺňajúca dva\npojmové znaky, a to faktická moc (corpus) a držobná vôľa (animus).\n71. Notár dbá na to, aby listiny, ktoré spísal alebo osvedčil, zodpovedali zákonným požiadavkám a\nprávnotechnickým nárokom.\n72. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutok v bodoch I. až V. sa stal v podstate tak, ako\nje opísané v disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov, najmä z jednotlivých notárskych zápisníc\nje zrejmé, aké vyhlásenie žiadatelia pred disciplinárne obvineným notárom urobili a aké listiny na\npreukázanie svojich tvrdení mu predložili.\n73. Podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku pri výkone notárskej činnosti bol notár povinný postupovať\ns odbornou starostlivosťou a bol povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak bolo zjavné, že úkon\nodporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon\nzveril inému orgánu verejnej moci. Toto zákonné ustanovenie sa týka všeobecne všetkých úkonov\nnotárskej činnosti, teda aj osvedčovania právne významnej skutočnosti - vyhlásenia o vydržaní v zmysle\n§ 3 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 56 ods. 1 písm. g/ a § 63 Notárskeho poriadku.\n\n74. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase notárskou\nčinnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).\n75. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase osvedčenie\nvyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí\nokrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil\npodmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej\ndržby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá zákonom predpísané listiny.\n76. Z ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 vyplývalo, že\npredmetom osvedčenia notára bolo vyhlásenie účastníka o tom, že splnil podmienky vydržania, ktoré\nboli upravené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Notár podľa týchto ustanovení osvedčoval\nvyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie\nmuselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začiatok oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť\ndržby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka. Notár tak musel pred spísaním notárskej zápisnice o\nosvedčení tohto vyhlásenia s odbornou starostlivosťou preskúmať, či toto vyhlásenie účastníka obsahuje\nopis takých okolností, ktoré boli spôsobilé založiť účastníkovu dobromyseľnú držbu tak, ako to upravuje\nustanovenie § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka tak, ako to vykladá judikatúra. Ak vyhlásenie\núčastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé,\nže splnil podmienky vydržania, a preto jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134\nObčianskeho zákonníka. V takom prípade bol notár podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku povinný\nodmietnuť úkon, a to spísanie notárskej zápisnice, pretože spísanie zápisnice o vyhlásení, ktoré vylučujú\naplikáciu inštitútu vydržania, by odporovalo citovanému § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v spojení\ns § 134 Občianskeho zákonníka. Rovnaký právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky tunajšieho súdu sp. zn. 5Asan/16/2020, v rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/8/2020 a v rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 31D/1/2022.\n77. Podľa § 134 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom\nnehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Držiteľ veci je podľa § 130 OZ\noprávneným držiteľom, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí.\nPodľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie\nsvojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,\na nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či\ndržiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu\nod každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,\nže mu vec patrí. O dobromyseľnosti totiž možno hovoriť len vtedy, ak omyl držiteľa je ospravedlniteľný.\nO taký omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou\nopatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od každého požadovať. Taký omyl môže byť skutkový,\nako aj právny. Právny omyl môže spočívať v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných\nprávnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych\nskutočností. Zásadne nie je ospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne\nformulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 31. decembra 1991 na základe zmluvy\no prevode nehnuteľnosti, ktorá v rozpore s jeho § 134 ods. 2 nebola registrovaná štátnym notárstvom\n(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 283/2009, judikát R 73/2015), alebo na základe zmluvy,\nktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 361/2015, judikát\nR 74/2015). Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto judikatúre vo veľmi špecifickej veci,\nktorú riešil, doplnil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ\nmohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie je vždy\nrozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také\nrozhodnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú\nvec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar\nako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení).\n78. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku výslovne predpokladá, že tým, kto vydržal\nvlastnícke právo, je účastník, ktorý robí toto vyhlásenie a ktorého vyhlásenie má notár osvedčiť. Z\npohľadu § 134 OZ je teda dôležité, že tam ustanovené podmienky musel splniť práve ten, kto vyhlásenie\npred notárom robí, teda práve ten musel byť oprávneným držiteľom počas zákonom ustanovenej doby.\n\nUstanovenie § 134 ods. 3 OZ do tejto doby započítava aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe\nprávny predchodca. Uvedené ustanovenia však nadobudli účinnosť až 1. januára 1992. Až do 31.\ndecembra 1991 ustanovenie § 135a ods. 2 OZ účinné od 1. apríla 1983 ustanovovalo, že ak má občan\npozemok nepretržite v držbe v zmysle § 132a ods. 1 (t. j. dobromyseľnej) 10 rokov, nadobúda vlastníctvo\nk pozemku štát. V nadväznosti na to § 872 ods. 6 OZ ustanovil, že ak ide o vydržanie vlastníckeho\npráva k pozemkom, kde na základe predpisov účinných do 31. decembra 1991 bolo možné nadobúdať\nlen právo na uzavretie dohody v osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas,\npo ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1. januárom 1992. Citované\nustanovenia však upravovali len možnosť započítať si určitú dobu do desaťročnej doby ustanovenej v\n§ 134 ods. 1 OZ a tým splniť podmienku vydržania podľa citovaného ustanovenia. Nevyplýva z nich\nvšak možnosť akéhosi „reťazenia vydržaní“, teda záveru, že ak podmienky vydržania boli už splnené u\nprávneho predchodcu, je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov, kvôli\nktorým bola oprávnená u právneho predchodcu, a môže u neho viesť k opätovnému vydržaniu veci.\nNaopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne.\n79. Skutkové zistenia ku skutku I.\nKu skutku v bode 1 výroku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že písomnou žiadosťou z\n09.11.2020 účastníčky K.. C. K. a K. A.\n(vydržiteľky) požiadali disciplinárne obvineného „o\nvydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“. V žiadosti uviedli, že vydržaním\nnadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nástupníctvom po pôvodnom vlastníkovi Š. P. v k.ú.\nH., parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. XX, záhrada o výmere 192 m2,\nvlastníctvo zapísané na liste vlastníctva č. XXX pod B 1 na mene J. S. podiele 1/10, pod B 2 na mene\nI. Š. v podiele 1, pod B 3 a pod B 4 na W. C. spolu v podiele 3/10, spolu v podiele 18/20 k celku, a\nto K.. C. K. v podiele 9/20 a K. A. v podiele 9/20 a parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného\noperátu, parcelné číslo XXX, orná pôda o výmere 664 m2, vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva\nčíslo XXX pod B 1, pod B 2 a pod B 3 na meno I. Š.T. P. v podiele 1/1, a to K.. C. K. v podiele 1 a\nK. A. v podiele 1. Predmetná parcela registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parcelné číslo\nXX je dvorom k rodinnému domu súpisné číslo XX, postavenom na parcele registra „C“ číslo XX, ktorá\nsa skladá z parciel registra „E“ parcelné číslo XX/X, parcelné číslo XX/X a parcelné číslo XX. Tieto\nparcely tvorili oplotený celok užívaný dlhodobo a dobromyseľne vlastníkmi rodinného domu súpisné\nčíslo XX. Na základe spravovania geometrického plánu k parcele registra „C“ číslo XX bola X.. C. H.,\ngeodetom zistená nepresnosť hraníc na mape určeného operátu. Parcely registra „E“ parc. č.: XX/X,\nXX/X, XX O. XX, XX boli vyznačené na mape určeného operátu na základe nepresnej pozemkoknižnej\nmapy. Disciplinárne obvinený pojal do notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX vyhlásenie účastníčok K..\nC. K. a K. A. o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom účastníčky opisovali, ako\nnadobudli vlastnícke právo k vydržaným nehnuteľnostiam pôvodní vlastníci. Svoje vlastnícke právo k\nvydržaným nehnuteľnostiam odôvodnili právnym nástupníctvom po pôvodnom vlastníkovi Š. P.. Uvedený\ndomnelý dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže zakladať dobromyseľnosť\nvydržiteľa. Vydržiteľ nemôže byť dobromyseľným, že mu vec vlastnícky patrí, len na základe toho,\nže iná osoba, ktorá zomrela, mala byť dobromyseľným držiteľom. Právna skutočnosť, ktorou smrť\nbezpochyby je, totiž zakladá povinnosť notára postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 161/2015\nZ. z. Civilný mimosporový poriadok (dedenie). Ak mal otec účastníčok sporný pozemok užívať, tak\ntento mal byť súčasťou dedičstva, ktoré prechádzalo na dedičov, z toho titulu (§ 460 OZ). Vydržiteľky\nsa tak mali možnosť domáhať určenia, že tento pozemok bol vlastníctvom ich otca v čase smrti,\nprípadne patril do dedičstva po ňom, a následne usporiadať svoje vlastníctvo. Možná dobromyseľná\ndržba otca nezakladá vydržiteľkám automaticky dôvod na to, aby jeho smrť mohli považovať za právny\ndôvod vlastnej v zmysle § 130 OZ. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že notár síce\nnezodpovedá za „pravdivosť“ vyhlásenia účastníka o vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť\nkaždé jedno takéto vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho obsah dostatočne osvedčuje to, že účastníkom\ntvrdená držba bola aj držbou oprávnenou. Skutočnosti uvádzané vo vyhláseniach účastníčok v tomto\nskutku, na základe ktorých disciplinárne obvinený spísal notársku zápisnicu, však z dôvodov, ktoré sú\npodrobne rozobraté v predošlých odsekoch, celkom zjavne vylučovali záver, že držba týchto účastníčok\nsa zakladá na (ospravedlniteľnom) omyle, ktorý by zakladal ich dobromyseľnosť o tom, že sú vlastníkmi\ndržaného pozemku. Skutočnosti uvedené v týchto vyhláseniach vylučovali, aby ich držba spĺňala\npodmienky oprávnenej držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a mohla viesť k vydržaniu podľa\njeho § 134. Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať\nnotársku činnosť (§ 2 Notárskeho poriadku), pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods.\n\n1 Notárskeho poriadku mal a mohol zistiť, že účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli\nnadobudnúť vlastnícke právo vydržaním dotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mal a mohol\nzistiť, že ich vyhlásenie odporuje ustanoveniam § 130 a 134 Obč. zák., a tak bol podľa § 36 ods. 1\nNotárskeho poriadku povinný odmietnuť spísať toto vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle\n§ 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Tým, že tak neurobil a spísal ju, porušil ustanovenie § 63 ods. 1\nNotárskeho poriadku. Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam môže byť opodstatnené iba z\ntitulu právneho úkonu alebo rozhodnutia, prípadne iných vôľových úkonov uskutočnených pôvodným\nvlastníkom. Nikdy nie však z titulu jeho smrti. Z uvedeného možno vyvodiť záver o tom, že notár nemal\nza preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho\ntitulu, dobromyseľnosti držby a zároveň nedostatočne neopísal skutočnosti odôvodňujúce začatie\noprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Obe vydržiteľky žiadnou listinou ani svojimi vyhláseniami\nsúčasne nepreukázali, že predmetné nehnuteľnosti po zákonom stanovenú dobu v skutočnosti mali v\ndobromyseľnej držbe a obmedzili sa len na vyhlásenie o tom, že uvedené nehnuteľnosti považovalo\nza svoje vlastníctvo po svojich priamych a nepriamych právnych predchodcoch. Bolo tak povinnosťou\nnotára, aby tieto skutočnosti dôsledne preskúmal.\n81. Skutkové zistenia ku skutku 2\nKu skutku v bode 2 výroku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že písomnou žiadosťou zo\n06.11.2020 X.. S. J. (vydržiteľka) požiadala disciplinárne obvineného o vydanie osvedčenia o vydržaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V žiadosti uviedla, že splnila všetky podmienky dobromyseľnej\ndržby a vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Za\ndeň vydržania navrhla 31.12.1994, kedy najneskôr došlo k uzatvoreniu Darovacej zmluvy, ktorou\nnadobudla parcelu, ktorá je súčasťou dvora k rodinnému domu súpisné číslo XXX od svojej matky E.\nŠ. so započítaním jej oprávnenej držby. Po smrti E. Š. boli jej právnymi nástupcami a dedičmi jej deti\nE. H., rod. Š. a X.. S. J., ktoré titulom Uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 35D 739/2015\nzo dňa 12.07.2016 nadobudli aj rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý nebol predmetom daru. Na\nzáklade uvedenej žiadosti, osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 35D 739/2015\nzo dňa 12.07.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2016 v konaní o dedičstve po E. Š. a\npripojených listín čestných vyhlásení v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov a ich právnych\nnástupcov, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva v prospech X.. S. J. a na základe Vyjadrenia\nObce A. K.Í. zo dňa 02.11.2020, v ktorej katastrálnom území sa osvedčovaná nehnuteľnosť nachádza,\nže vznikom vlastníckeho práva vydržaním v prospech X.. S. J. nie sú dotknuté oprávnené záujmy obce\ndisciplinárne obvinený dňa 16.11.2020 spísal notársku zápisnicu R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX,\nR. XXXXX/XXXX (v znení opravy zo dňa 18.11.2020), ktorou osvedčil vyhlásenie účastníčky konania\nX.. S. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, D., o vydržaní vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. K., evidovaných na LV č. XXX pod B2,\nB7, B9, B10, B11. Disciplinárne obvinený v zápisnici zároveň prejavil, že vydržiteľka splnila všetky\npodmienky dobromyseľnej držby a vydržania k uvedenej nehnuteľnosti podľa § 134 OZ a deň, ktorým\nvydržiteľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bol 31.12.1994, kedy najneskôr došlo k uzatvoreniu\nDarovacej zmluvy, ktorou nadobudla vydržiteľka predmetnú parcelu od svojej matky E. Š. so započítaním\njej oprávnenej držby. Disciplinárne obvinený tak spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX napriek\ntomu, že táto zjavne obchádza zákonné ustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ\nObčiansky zákonník, a to tým, že účastníčka X.. S. J. zjavne nebola oprávnenou držiteľkou, keďže svoju\ndobromyseľnosť odvodila od darovacej zmluvy z roku 1994, ktorú však nepredložila a ani nedoložila iný\ndôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy, a preto disciplinárne obvinený bol povinný odmietnuť\nspísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku\nv znení účinnom v rozhodnom čase. Uvedený domnelý dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam nemôže zakladať dobromyseľnosť držby. Vydržiteľ nemôže byť dobromyseľným, že\nmu vec vlastnícky patrí len na základe toho, že iná osoba zomrela. Právna skutočnosť, ktorou smrť\nbezpochyby je, totiž zakladá povinnosť notára postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 161/2015 Z.\nz. Civilný mimosporový poriadok (dedenie). Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže\nbyť opodstatnené iba z titulu právneho úkonu alebo rozhodnutia, prípadne iných vôľových úkonov\nuskutočnených pôvodným vlastníkom. Nikdy nie však z titulu jeho smrti. Z uvedeného možno vyvodiť\nzáver o tom, že notár nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby, trvanie a nepretržitosť držby. Vydržiteľ\nžiadnou listinou ani svojím vyhlásením nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti po zákonom stanovenú\ndobu skutočne mal v dobromyseľnej držbe a obmedzil sa len na vyhlásenie o tom, že uvedené\n\nnehnuteľnosti považoval za svoje vlastníctvo po svojich priamych a nepriamych právnych predchodcoch.\nBolo povinnosťou notára, aby toto preskúmal a na tom základe ďalej konal, resp. nekonal. Obsahom\nvyhlásenia v notárskej zápisnici nemá byť len konštatovanie o dobromyseľnosti držby, ale uvedenie\nkonkrétnych okolností, ktoré nasvedčujú, že držiteľ mohol objektívne považovať nehnuteľnosti za svoje\nvlastníctvo. Vyhlásenie o tom, že niekto považuje nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo podľa názoru\ndisciplinárneho senátu je nepostačujúce a taktiež to zakladá pochybnosti o trvaní držby po zákonom\nstanovenú dobu.\nAko už bolo uvedené, dobromyseľným nemôže byť držiteľ, ktorý do držby vstúpil za účinnosti\nObčianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností,\nktorá v rozpore s jeho § 134 ods. 2 nebola registrovaná štátnym notárstvom (uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 283/2009, judikát R 73/2015), alebo na základe zmluvy, ktorá nebola uzatvorená\nv písomnej forme (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 361/2012, judikát R 74/2015). Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto judikatúre vo veľmi špecifickej veci, ktorú riešil, doplnil, že\npri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne\npresvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie je vždy rozhodujúce, že nesplnil\nzákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v\nsúlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú\nsumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie\n(nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení). V posudzovanej veci ale\núčastníčka nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali preukazovať, na základe čoho mohla\nbyť vydržiteľka presvedčená, že je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností.\n82. Skutkové zistenia k bodu 3\nKu skutku v bode 3 z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že „Žiadosťou o spísanie notárskej\nzápisnice, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní“ zo dňa 02.11.2020 účastník S. Š., narodený\nXX.XX.XXXX (vydržiteľ) požiadal disciplinárne obvineného o vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V žiadosti uviedol, že pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz.\nT. na LV č. XX, bližšie označených v žiadosti, bola matka N.R. Š., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, ktorá\nešte za života dňa 19.03.1991 darovacou zmluvou previedla pozemky na žiadateľa, svojho syna, ktorý\nuzatvorením darovacej zmluvy vstúpil aj do ich užívania. Na základe uvedenej žiadosti a pripojených\nlistín disciplinárne obvinený dňa 23.11.2020 spísal notársku zápisnicu č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/\nXXXX, R. XXXXX/XXXX (v znení opravy zo dňa 07.01.2020), ktorou osvedčil vyhlásenie žiadateľa S. Š.,\nrod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, T., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nnachádzajúcim sa v katastrálnom území T., evidovaných na LV č. XX pod B65, na LV č. XXXX pod B28,\nna LV č. XXXX pod B65, na LV č. XXXX pod B69, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B7, na LV č.\nXXXX pod B5, na LV č. XXXX pod B57, na LV č. XXXX pod B6, na LV č. XXXX pod B4, na LV č. XXXX pod\nB14, na LV č. XXXX pod B11, na LV č. XXXX pod B31, na LV č. XXXX pod B6, na LV č. XXXXX pod B21,\nna LV č. XXXXX pod B4. Disciplinárne obvinený v zápisnici uviedol, že žiadateľ splnil všetky podmienky\ndobromyseľnej držby a vydržania v notárskej zápisnici R. XXX/XXXX označeným nehnuteľnostiam podľa\n§ 134 OZ, teda, že začiatok oprávnenej držby je odvodený od uvedeného konkrétneho nadobúdacieho\ntitulu, na základe ktorého nemala počas celej vydržacej doby akékoľvek pochybnosti o tom, že mu vec\npatrí, resp. patrila jeho právnym predchodcom. Tento nadobúdací titul vyvolal v ňom vnútorné psychické\npresvedčenie, avšak založené na objektívnych okolnostiach, nielen na subjektívnom hľadisku osobného\npresvedčenia o tom, že predmet vydržania mu vlastnícky patrí. Nepretržitosť oprávnenej držby bola\ndaná tým, že\n- do jeho držby počas celej zákonom ustanovenej držby nikto nezasahoval, nikto ho pri výkone jeho\npráva nerušil ani neruší,\n- počas celej zákonom ustanovenej doby nedošlo zo strany pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych\nnástupcov ani žiadnej tretej osoby k žiadnej ingerencii, a teda u neho ako u oprávnenej držiteľky nevznikli\nžiadne pochybnosti o vlastníctve veci,\n- nijaká tretia osoba si voči predmetu vydržania neuplatňuje a ani neuplatňovala žiadne práva,\n- neprebiehal a ani neprebieha súdny a ani iný spor o vlastníctvo k predmetu vydržania,\n- neexistuje žiadna tretia osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom demonštrovala vlastníctvo, lebo si\nuplatňovala svoje práva,\n- počas celej zákonom ustanovenej vydržacej lehoty nedošlo k nijakej súkromnej ani úradnej ingerencii,\nktorá by mohla spôsobiť pochybnosti o jej vlastníctve. Plynutie vydržacej doby bolo teda neprerušené\n\na držba neprestala byť dobromyseľná a ona neprestala z právneho hľadiska nakladať s vecou ako so\nsvojou,\n- tým splnil hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 OZ a vlastnícke právo\nnadobudol, čím splnil všetky podmienky dobromyseľnej držby a vydržania vlastníckeho práva podľa §\n134 OZ. Za deň vydržania žiadateľ navrhol 19.03.2001, kedy uplynulo 10 rokov od uzavretia Darovacej\nzmluvy medzi (žiadateľom) S. Š., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovaným a jeho matkou N. Š. ako darcom,\nktorou nadobudol podiely na predmetných parcelách do svojho vlastníctva.\nZ vykonaného dokazovania, konkrétne z vyjadrení disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu\nvyplynulo, že v prípade vydania tejto notárskej zápisnice bol riadne preukázaný spôsobilý subjekt,\nspôsobilý predmet držby, skutočnosť, že držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú\nvec poctivým spôsobom nadobudol, a teda možná dobromyseľnosť vydržateľov, rovnako oprávnená\ndržba po zákonom stanovenú dobu, ako aj uplynutie vydržacej doby, a zároveň bolo predložené\nsúhlasné vyjadrenie príslušnej obce, ako aj vyjadrenia žijúcich osôb, ktorých posledný zápis v katastri\nnehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, resp. ich právnych nástupcov. Disciplinárny senát pri skutku\n3 ustálil, že spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX zjavne obchádza zákonné ustanovenie §\n134 ods. 1 v spojení s ustanovením § 130 OZ tým, že S. Š. mladší účastník zjavne nebol oprávneným\ndržiteľom, keďže svoju dobromyseľnosť odvodil od darovacej zmluvy z roku 1991. Takúto darovaciu\nzmluvu uzatvorenú s matkou dňa 19.03.1991 nepredložil a nedoložil iný dôkaz o existencii predmetnej\ndarovacej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ deklaroval, že nehnuteľnosti, ktoré dostal od matky darom v roku\n1991 a tieto boli v tom čase v užívaní poľnohospodárskeho subjektu, existenciu prípadnej nájomnej\nzmluvy s poľnohospodárskym subjektom žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal, že\nby bol v tom čase napríklad držiteľom oprávnenia súkromne hospodáriaceho roľníka. Takéto osvedčenie\nbol v tom čase oprávnený vydať miestny národný výbor, neskôr obecný úrad v mieste bydliska žiadateľa.\nZ takto predloženej listiny by bolo možné overiť náležitosti nájomnej zmluvy, a to najmä predmet nájmu,\núčel nájmu, nájomné a spôsob jeho platenia, ako aj doba nájmu. Ako to uvádza najmä § 2 zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, v pozemkovom práve sa vlastníkovi zaručujú\nvšetky práva. Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu aj iné osoby len na základe zmluvy uzavretej\ns vlastníkom. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na\ndaňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, ako aj na ochranu\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov v\nustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k\nnehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k\nnehnuteľnostiam v katastri. Napriek tomu, že žiadateľ S. Š. mladší vo vyhlásení opisuje zvyšný majetok\n(teda nie vydržané nehnuteľnosti) nebohej matky N. Š., tieto, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve\nOkresného súdu Žilina č.k. D 845/96, Dnot 151/96 v konaní o prejednanie dedičstva po N. Š. nadobudol\ndedením manžel pôvodnej vlastníčky S. Š. st. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý zomrel XX.XX.XXXX a až po\nňom titulom dedenia nadobudol všetky nehnuteľnosti v kat. úz. T., uvedené v čl. II osvedčenia o dedičstve\n21D 126/2006 účastník S. Š. ml. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý spolu s dedičom S. Š. nadobudli každý\npo 1 ks podielu poručiteľa v Urbáre T. - pozemkové spoločenstvo T.Á. z celkového počtu 2216 pod\npoložkou 172-2/2216 podľa potvrdenia Urbáru T., pozemkové spoločenstvo, T. (nar. XX.XX.XXXX) v 1.\nDisciplinárne obvinený preto v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v\nrozhodnom čase bol povinný odmietnuť spísanie notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX.\n83. Skutkové zistenia ku skutku 4\nZ vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že „Žiadosťou o osvedčenie vlastníctva nehnuteľností zo\ndňa 29.07.2020“ účastník X.. O. J., narodený XX.XX.XXXX\n(vydržiteľ) požiadal disciplinárne\nobvineného o vydanie „Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti“. V žiadosti\nuviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. N., a to v podiele 1/1 k parc. č. J.-P. XXXX zastavaná plocha vo výmere 345 m2 na LV XXXX, rodinný dom číslo súpisné XXX, postavený na parcele\nč. J.-P. XXXX\n(zatiaľ neevidovaný na LV). Pôvodnými vlastníkmi predmetnej parcely a rodinného\ndomu boli S. T., narodený v roku XXXX a H. T., rod. S., nar. XXXX. S. T. v súvislosti s vysťahovaním\nz obce v rámci osídľovania južného Slovenska predal v roku 1958 predmetný pozemok a rodinný dom\nJ. J., nar. XX.XX.XXXX (zomrel XX.XX.XXXX), naposledy bytom N. XXX. Z tohto titulu J. J. aj vstúpil\ndo držby, o čom svedčí údaj v evidencii obyvateľov Obce N.. J. J. žil v tomto dome celý život až do\nsvojej smrti. Vzhľadom na to, že bol slobodný a bezdetný, daroval predmetné nehnuteľnosti v roku 1998\n\nžiadateľovi s tým, že tam dožije. Dedičské konanie po ňom v čase spísania žiadosti nebolo ukončené.\nAž po jeho smrti žiadateľ zistil, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré dostal do daru, nie sú vlastnícky\nvyporiadané a že na liste vlastníctva č. XXXX je zapísaný ešte pôvodný vlastník S. T. a jeho manželka.\nŽiadateľ sa však cítil byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, jeho vlastníctvo je nesporné a nikto ho\nnespochybňuje. Bez výhrad ho uznáva aj dcéra pôvodných vlastníkov K. D., rod. T.Á., bytom N. XX a\nvlastníctvo žiadateľa bez výhrad uznávajú aj dedičia po J. J., a to súrodenci C. P., O. J., X. J. a deti po\nnebohom S. J.-K. Č. a J. J.. Disciplinárne obvinený tak spísal notársku zápisnicu R. XXX/XXXX, ktorou\nosvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech účastníka X.. O. J., nar. XX.XX.XXXX\nk osvedčovanej nehnuteľnosti uvedenej v bode I. notárskej zápisnice k osvedčovanej nehnuteľnosti\nku dňu 01.01.2009. Disciplinárne obvinený tak urobil napriek tomu, že táto zjavne obchádza zákonné\nustanovenie § 134 ods. 1 v spojení s § 130 OZ, a to tým, že účastník X.. O. J. zjavne nebol oprávneným\ndržiteľom, keďže svoju dobromyseľnosť odvodil od darovacej zmluvy z roku 1998, ktorú však nepredložil\na ani nedoložil iný dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy. Vymedzenie právnych úkonov, na\nktoré je maloletý spôsobilý, upravuje § 9 OZ, podľa ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne\núkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.\nBez ohľadu na vek maloletých disciplinárny senát poznamenáva, že v aplikačnej praxi je považovaný\nprevod darovacej zmluvy za právny úkon, na ktorý nie je maloleté dieťa spôsobilé, a takýto právny úkon\nnemôže samostatne vykonať. Občiansky zákonník v § 26 ustanovuje, že pokiaľ fyzické osoby nie sú\nspôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. Žiadateľ X.. O. J.Á. v Žiadosti o\nosvedčenie vlastníctva nehnuteľností z 29.07.2020, na základe ktorého disciplinárne obvinený osvedčil\nvyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, neoznačil žiadneho svedka, ktorý by skutočnosti\ntvrdené žiadateľom o darovacej zmluve z roku 1998 akýmkoľvek hodnoverným spôsobom potvrdil\nza správne. Účastník X.. O. J. nepredložil žiaden dôkaz o existencii predmetnej darovacej zmluvy\nnapriek tomu, že darovacia zmluva mala byť uzavretá v roku 1998, kedy mala byť zavkladovaná do\npríslušného katastra nehnuteľností. Pri zmluvách a dohodách prechádza vlastníctvo až povolením\nvkladu do katastra. Od 01.01.1993 až do súčasnosti sa aplikuje zákonná požiadavka písomnej formy\nzmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti a následný zápis prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do príslušného registra. Disciplinárne obvinený bol preto povinný\nodmietnuť spísanie notárskej zápisnice R. XXX/XXXX v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho\nporiadku v znení účinnom v rozhodnom čase.\n84. Skutkové zistenia k bodu 5.\nKu skutku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že „Žiadosťou o osvedčenie vlastníctva k\nnehnuteľnosti“ zo dňa 07.10.2020 účastníci W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, N. a K. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C.-D. XX, N. (vydržitelia 1/ a 2/) požiadali disciplinárne obvineného o vydanie\nosvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. V žiadosti podrobne popísali\ngenézu vlastníckych práv k parcele pkn č. XXX/XXX vo vložke pozemkovej knihy č. XXX a predtým ešte\nvo vložke č. XXX. Disciplinárne obvinený v notárskej zápisnici č. R. XXX/XXXX osvedčil vyhlásenie\no vydržaní vlastníckeho práva v prospech účastníkov 1/ K. N. a účastníka 2/ W. N. uvedené v bode I.\nnotárskej zápisnice k osvedčovaným nehnuteľnostiam vydržaním, a to u W. N. ku dňu 05.10.2009 a K.\nN. ku dňu 31.12.2004. Žiadatelia odvodili svoje vlastnícke právo od bližšie nešpecifikovanej darovacej\nzmluvy z roku 2004, pričom neuviedli ani, či išlo o písomnú formu darovacej zmluvy, alebo o ústnu\nformu darovacej zmluvy, ani neuviedli, či ostala zachovaná, resp. prečo nezostala zachovaná a taktiež\nneuviedli, z akého dôvodu darovacia zmluva z roku 2004, ktorou daroval Š. N. v roku 2004 parcelu\nsvojim synom K. N. - žiadateľovi 2/ a Š. N. ml. - nebohému otcovi žiadateľa 1/, po ktorom vstúpil do držby\nžiadateľ 1/ titulom dedenia v dedičskom konaní D 1238/09 nebola zavkladovaná do príslušného katastra\nnehnuteľností. Zo žiadosti v danej veci tiež vyplynulo, že žiadatelia aj vstúpili do držby predmetnej\nparcely, ktorú si aj reálne rozdelili spolu s ďalšou spoluvlastníčkou S. N. zapísanou na LV č. XXXX pod\nB 8, ktorá však nebola účastníčkou tejto žiadosti. Ako to žiadatelia uviedli, neskôr zistili, že parcela\nnie je vyporiadaná tak, ako ju užívajú, čo sa snažili napraviť na základe notárskej zápisnice R. XXX/\nXXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa 23.06.2017 S.. Ľ. J., v ktorej im bolo osvedčené vlastníctvo po právnych\npredchodcoch a pôvodných spoluvlastníkoch parcely pkn č. XXX/XXX K. N., S. N. a S. N.. Po S. N. už\nvtedy bez výhrad uznali ich vlastníctvo manželia a deti S. N. a tieto právne vzťahy už majú žiadatelia\nzapísané na LV č. XXXX pod B 9 a 11. Až v čase spísania žiadosti žiadatelia zistili, že stále zostali\nnevyporiadané podiely zapísané na LV pod B 1 a 6, ktoré boli predmetom žiadosti a ktoré v dedičskom\nkonaní D 110/55 dedil S. N..\n\n85. Ako už disciplinárny senát uviedol vyššie, podľa § 36 Notárskeho poriadku sa od notárov pri výkone\nich povolania vyžaduje odborná starostlivosť, resp. sa im ukladá zákonná povinnosť odmietnuť vykonať\npožadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom,\nalebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Predmetné zákonné\nustanovenie nie je formálne a ani samoúčelné. Naopak, predstavuje jeden zo základných princípov\nčinnosti notára ako štátom poverenej osoby na výkon konkrétnej agendy vo verejnomocenskom režime.\nPredmetná odborná starostlivosť notára sa vo veciach, akou je aj súdená vec, premieta do povinnosti\nprávne kvalifikovaného posúdenia toho, či účastníkom tvrdené okolnosti sú relevantné a dostatočne\nosvedčené na to, aby mohli preukazovať splnenie zákonných podmienok pre vydržanie príslušných\nnehnuteľností. Neuskutočnenie takéhoto právne kvalifikovaného posúdenia, resp. nedostatočné právne\nkvalifikované posúdenie okolností relevantných pre vydržanie sa na strane notára stáva porušením jeho\npovinnosti vykonávať činnosť notára s odbornou starostlivosťou.\n86. Notár nie je pri spisovaní notárskej zápisnice osvedčujúcej vydržanie nehnuteľnosti administratívnym\npracovníkom štátu, ktorý má len zachytávať vyhlásenie účastníka do listinnej podoby, ale je štátom\npovereným právnikom, ktorý pri realizácii predmetnej činnosti má skúmať aj to, či tieto vyhlásenia môžu\nlegitímne vyvolať účinok, ktorý nimi sleduje osoba, ktorá predmetné vyhlásenie robí. Inými slovami\npovedané, i keď notár priamo v týchto veciach nie je vyšetrovacím orgánom, je jeho povinnosťou\n(s odbornou starostlivosťou) skúmať, či takéto vyhlásenia účastníka a doklady, ktoré by predmetné\nzákonné podmienky mali preukazovať, naozaj tieto aj preukazujú. Ak nie, je sekundárnou povinnosťou\nuskutočnenie notárskeho úkonu odmietnuť (§ 36 ods. 1 veta druhá Notárskeho poriadku). V súdenej\nveci však disciplinárne obvinený buď právne kvalifikované posúdenie neuskutočnil alebo ich uskutočnil\nnesprávne, čo následne viedlo k tomu, že spísal notárske zápisnice, ktorých spísanie je predmetom\ntohto konania, a to napriek tomu, že na to zákonné predpoklady splnené neboli.\n87. Najvyšší správny súd na rozdiel od posúdenia vydržania a dobromyseľnosti ÚS SR v náleze\nsp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, preto mal potom z vykonaného dokazovania za\npreukázané, že konaním disciplinárne obvineného došlo k naplneniu znakov disciplinárneho previnenia\nkladného mu za vinu. Tento záver najvyšší správny súd odôvodňuje najmä tým, že v priebehu konania\nnebolo preukázané, že v čase spísania notárskych zápisníc, ktoré sú predmetom tohto konania, mal\ndisciplinárne obvinený k dispozícii zákonom predpísané predpoklady.\n88. Z hľadiska komparatívnej metódy výkladu práva disciplinárny senát poznamenáva, že podľa\nÚstavného súdu Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 201/96 zo\ndňa 7. 10. 1996) návrh na vklad do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej\ndobe, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich\nvôle. V inom náleze Ústavný súd Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nI. ÚS 331/98 zo dňa 12.6.2000) zdôraznil, že je potrebné s ohľadom na ustanovenie § 133 ods. 2\nOZ oddeliť záväzkovoprávne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecnoprávnych\n(vecných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo\nk nehnuteľnej veci. V českej odbornej literatúre sa uvádza, že ustanovenie § 47 OZ sa v podmienkach\ntrhového hospodárstva stalo obsolétne a teda nepraktické; zároveň sa zdôrazňuje, že pod právny\nrežim § 47 OZ nespadajú prípady, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva či iného vecného práva\nk nehnuteľnostiam je potrebné rozhodnutie o povolení vkladu, resp. zápisu (napr. Knapp, V. a kol.:\nOBČANSKÉ PRÁVO HMOTNÉ. Svazek I. Praha, CODEX 1997 s. 98 alebo Knapp, V. a kol.: OBČANSKÉ\nPRÁVO HMOTNÉ. Svazek I. Praha, ASPI 2002 s. 123.). V rovnakom duchu sa v jednom z českých\nkomentárov k Občianskemu zákonníku (Bičovský, J., Fiala, J. a Holub, M.: OBČANSKÝ ZÁKONNÍK.\nPoznámkové vydání s judikaturou a novou literaturou. Praha, Linde a. s. 1998 s. 79) uvádza, že\nustanovenie § 47 OZ saneuplatní u zmlúv, kedy k vzniku vecnoprávnych účinkov je nevyhnutný vklad do\nkatastra nehnuteľností, pretože rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodovaním o účinnosti zmluvy,\nale púhym predpokladom pre vykonanie vkladu. Vzhľadom na vyššie uvedené správa katastra nemôže\nzamietnuť návrh na vklad iba s poukazom na skutočnosť, že návrh na vklad bol podaný po uplynutí\ntroch rokov od uzavretia zmluvy, a že teda účastníci od zmluvy odstúpili. Poznamenať možno, že\nv minulosti sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky stotožnila so stanoviskom vysloveným vo\nvyššie uvedených rozsudkoch občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to\nvo svojom stanovisku č. VI/2 Gc 3/07 zo dňa 11.4.2007.\n\n89. Podľa § 34 ods. 1, 2 DSP, ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie. Disciplinárny\nsenát disciplinárne obvineného oslobodí, ak: a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je\ndisciplinárne obvinený disciplinárny stíhaný, b) skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie\nje disciplinárnym previnením, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený, alebo d)\nzanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie.\n90. Disciplinárne obvinený vo svojich vyjadreniach a prednesoch s disciplinárnym návrhom nesúhlasil.\nTrval na tom, že spísaním predmetných notárskych zápisníc sa porušenia povinností notára nedopustil\na že disciplinárny návrh je neopodstatnený.\n91. Ako najvyšší správny súd už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi zdôraznil, notár síce nezodpovedá\nza „pravdivosť“ vyhlásenia účastníka o vydržaní, to však neznamená, že musí osvedčiť každé jedno\ntakéto vyhlásenie bez ohľadu na to, či jeho obsah dostatočne osvedčuje to, že účastníkom tvrdená\ndržba bola aj držbou oprávnenou. Skutočnosti uvádzané vo vyhláseniach účastníkov, na základe ktorých\ndisciplinárne obvinený spísal notárske zápisnice, z dôvodov bližšie uvedených ku konkrétnym bodom\ndisciplinárneho návrhu celkom zjavne vylučovali záver, že držba týchto účastníkov bola zakladaná na\n(ospravedlniteľnom) omyle, ktorá by zakladala ich dobromyseľnosť o tom, že sú vlastníkmi držaných\npozemkov. Skutočnosti uvedené v týchto vyhláseniach vylučovali, aby ich držba spĺňala podmienky\noprávnenej držby v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a mohla viesť k vydržaniu podľa § 134 tohto\nzákona. Disciplinárne obvinený ako notár, ktorému zákon zveril osobitné oprávnenie vykonávať notársku\nčinnosť (§ 2 NP) pri zachovaní odbornej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 NP mal a mohol zistiť,\nže účastníci na základe nimi tvrdených skutočností nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaných\ndotknutých pozemkov. V dôsledku toho tak mal a mohol zistiť, že ich vyhlásenie odporuje ustanoveniam\n§ 130 a § 134 OZ, a tak bol podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku povinný odmietnuť spísať toto\nvyhlásenie vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Tým, že tak neurobil\na spísal ich, porušil ustanovenie § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku. Spísanie notárskej zápisnice podľa\n§ 63 Notárskeho poriadku umožňovalo, aby ten, čie vyhlásenie o vydržaní v nej bolo osvedčené, bol\npriamo zapísaný na list vlastníctva so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali.\n92. Disciplinárne obvinený v rámci svojich písomných a ústnych vyjadrení k disciplinárnemu návrhu,\nako aj právom posledného slova vzniesol množstvo rôznych námietok, ktoré sa týkali jednak postupu\nnavrhovateľa pred podaním disciplinárneho návrhu, ako aj k samotným dôvodom, na základe ktorých bol\ndisciplinárny návrh podaný. Úlohou disciplinárneho súdu bolo sa zaoberať takými účinnými námietkami\na argumentmi disciplinárne obvineného, ktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci. Uvedenou\nproblematikou sa už viackrát zaoberal aj ESĽP, napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko (29. apríla\n1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia\nRuiz s. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd Slovenskej republiky pritom\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifiká odpoveď práve na tento argument.\nVI. Disciplinárne opatrenie\n93. Podľa § 34 ods. 1, 2 DSP, ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie. Disciplinárny\nsenát disciplinárne obvineného oslobodí, ak: a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je\ndisciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný, b) skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie\nje disciplinárnym previnením, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal disciplinárne obvinený, alebo d)\nzanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie.\n94. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30.11.2021 za\ndisciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie.\n95. Disciplinárny senát v danej veci dospel k záveru, že konanie disciplinárne obvineného v bodoch\nI. až V. naplnilo znaky disciplinárneho previnenia tak, ako je to uvedené v odôvodnení. Účastníci\nnotárskych zápisníc pri skutkoch II. až V. dobromyseľnosť držby odvodzovali od ústnej darovacej\nzmluvy. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy skutok II. - rok 1994, skutok III. - rok 1991, skutok\nIV. - rok 1998 a skutok V. - rok 2004 zákon obligatórne predpisov písomnú formu právnych úkonov\n\ntýkajúcich sa prevodu nehnuteľností, čo bolo všeobecne známe a súdmi bolo dlhodobo judikované.\nDisciplinárny senát dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti účastníkov notárskych zápisníc v\nskutkoch II. až skutok V., ktorí mali vedieť, že vlastnícke právo v skutočnosti nenadobudli pre nedodržanie\npísomnej formy zmlúv o prevode nehnuteľností označených v jednotlivých notárskych zápisniciach. Aj\npodľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015-48 pri výklade, že nebolo\nmožné považovať sťažovateľa za dobromyseľného držiteľa ani vtedy, keby kúpna zmluva z roku 1975\na následná darovacia zmluva bola uzavretá v písomnej podobe. Vyplýva to zo skutočnosti, že zákon v\nkritickom čase vyžadoval k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme právneho\núkonu spravidla jej registráciu vtedajším štátnym notárstvom. Registrácia mala konštitutívny význam\na vlastnícke právo sa nadobúdalo momentom registrácie. Na základe uvedeného možno konštatovať,\nže sťažovateľ mohol byť dobromyseľným držiteľom iba za predpokladu, že nehnuteľnosť nadobudol\nregistrovanou písomnou zmluvou, o ktorej by však neskôr vyšlo najavo, že je z nejakých zákonných\ndôvodov neplatná. Ak by sa ak stalo už po uplynutí 10-ročnej doby držby, potom by sťažovateľ mohol\nbyť považovaný za dobromyseľného držiteľa, ktorý by takto splnil podmienky nadobudnutia vlastníckeho\npráva vydržaním. Ďalej považoval ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom\nvýklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že\ndržanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné\npodmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade\ns dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,\nprípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, čím išlo o dar ako bezodplatné plnenie.\n96. Neformálne spísanie dvojstranného právneho úkonu platný právny poriadok v rokoch 1991, 1994,\n1998 a 2004 neumožňoval. Notár tak pri spísaní notárskych zápisníc musel vedieť, že hrubým spôsobom\nporušuje ustanovenia Notárskeho poriadku, keď do znenia notárskych zápisníc pojal skutkový stav, na\nzáklade ktorého sa držitelia takto uzatvorenej ústnej dohody domnievali, že sú oprávnení držitelia. Nielen\nnotár, ale aj samotní účastníci mali vedieť, že na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v danom\nčase je potrebná písomná forma právneho úkonu a následná intabulácia vlastníckeho práva.\n97. Úlohou disciplinárneho senátu v danej veci bolo posúdenie závažnosti porušenia povinností\ndisciplinárne obvineného pri výkone činnosti notára, ktorý vo svojich vyjadreniach tvrdil, že pri skúmaní\nokolností odôvodňujúcich začatie oprávnenej držby, trvania držby a jej nepretržitosti pri oboch\nnotárskych zápisniciach postupoval podľa nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra\n2018, ktorý sa týka vydržania a dobromyseľnosti. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol\nnajmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti disciplinárne obvineným, spôsob konania disciplinárne\nobvineného, následok a mieru jeho zavinenia. Prihliadol na spôsob konania disciplinárne obvineného,\nktorým sa dopustil porušenia svojich povinností notára podľa Notárskeho poriadku. V súdenej veci však\ndisciplinárne obvinenému postačovali vyhlásenia vydržiteľov o tom, že darovacia zmluva pri skukoch\nI. až V. bola uzatvorená, čo však podľa názoru disciplinárneho senátu nie je možné bez ďalšieho\nakceptovať. Disciplinárne obvinený teda pochybil a nekonal s primeranou odbornou starostlivosťou,\nktorú od neho Notársky poriadok pri úkonoch tohto typu požaduje.\n98. Zo skutkového stavu vyplýva, že porušenia ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku sa\ndisciplinárne obvinený dopustil viacnásobne, notárskych zápisníc trpiacich defektom opísaným v\nodôvodnení spísal preukázateľne päť. Spísanie notárskej zápisnice podľa § 63 Notárskeho poriadku,\nktorá je verejnou listinou podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\nzápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam napriek tomu, že na ich spísanie neboli splnené\npodmienky, treba považovať aj za závažné porušenie povinností notára. Toto porušenie disciplinárne\nobvinený aj zavinil, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Trestného\nzákona analogicky z dôvodu, že disciplinárne obvinený mal a mohol vedieť, že vyhlásenia jednotlivých\núčastníkov neobsahujú také skutočnosti, ktoré umožňujú robiť záver o ich oprávnenej držbe a vydržaní\n§ 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, a tak ich vyhlásenia nevyhovujú požiadavke § 63 ods. 1 písm.\na) Notárskeho poriadku.\n99. Pre účely tohto odôvodnenia je potrebné uviesť, že disciplinárny súd v súdenej veci neskúmal,\nči boli splnené hmotnoprávne podmienky na vydržanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto\ndisciplinárneho konania. Toto najvyššiemu správnemu súdu neprislúcha z hľadiska kompetenčného\na zároveň to ani nebolo predmetom tohto konania. Na strane druhej, podľa § 36 ods. 1 Notárskeho\nporiadku, ...notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje\nzákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom... Zákonom predpísaná požiadavka pre odmietnutie\n\núkonu je teda to, že notárovi musí byť zjavné, že úkon (vyhlásenie účastníkov) o tom, že vydržali\nvlastnícke právo, odporuje zákonu, prieči sa zákonu alebo dobrým mravom. Posúdenie takéhoto\nobchádzania zákona alebo porušenia zákona pritom musí byť vnímané tak, že je subsumovateľné\npod základné odborné povinnosti notára. Práve skúmanie tejto otázky vo veciach uvedených vyššie v\nbodoch .... až .... tvorilo podstatu činnosti disciplinárneho senátu v súdenej veci. Vo všetkých vyššie\nuvedených prípadoch pritom disciplinárny súd dospel k záveru, že nesplnenie podmienok pre vydanie\nosvedčenia muselo byť disciplinárne obvinenému zjavné, keďže právne prekážky, ktoré tento stav\nprimárnej pochybnosti mali u disciplinárne obvineného vyvolať, boli takej povahy, že spadali do kategórie\nelementárnych prekážok pre vydržanie. Súd si je vedomý toho, že subjektívna hranica vnímania toho,\nkedy je nejaká právna prekážka (vydržania) zjavná, sa u jednotlivých notárov môže líšiť, avšak je\nnepochybné, že táto musí byť práve z dôvodov právnych následkov spísania predmetných zápisníc\ntaká, aby bola čo najmenej „tolerantná“. V kontexte uvedeného súd dopĺňa, že nedostatky, ktoré sám\nidentifikoval v priebehu tohto disciplinárneho konania boli takej povahy, že tieto mali byť bez ďalšieho\ndisciplinárne obvineným ako kvalifikovaným právnikom konajúcim v mene štátu okamžite identifikované\na mal na základe nich odmietnuť spísanie požadovaných zápisníc. Keďže tak neurobil, bolo potrebné\nvo veci rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n100. Skutkové a právne okolnosti v danej právnej veci a to spísanie piatich notárskych zápisníc, podľa\nnajvyššieho správneho súdu neodôvodňovali uloženie navrhovanej disciplinárnej sankcie, z ktorých\ndôvodov mu uložil disciplinárne opatrenie podľa § 91 ods. 3 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho\nporiadku v znení účinnom v rozhodnom čase, a to peňažná pokuta vo výške 1000,- eur. Za porušenie\nzákonných povinností nebol disciplinárne obvinený právoplatne postihnutý rozhodnutím Notárskej\nkomory. Disciplinárny senát pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia zvážil aj tú podstatnú\nokolnosť, ktorá sa týkala účinnosti zákona č. 68/2021 Z. z., ktorým sa od 1.5.2021 mení a dopĺňa zákon\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov. Od 1.5.2021 je účinné\nďalšie významné opatrenie ministerstva spravodlivosti, ktoré súvisí s ochranou vlastníckeho práva. Na\nvydržanie pozemku už nestačí len osvedčenie notára spísané v notárskej zápisnici, ako tomu bolo aj v\nprípadoch disciplinárne obvineného. Táto zmena v právnej úprave bola dôsledkom inštitútu vydržania\nv niektorých prípadoch špekulatívne prevádzaných pozemkov. Z dôvodu zabezpečenia efektívneho\npotvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vytvorenia priestoru pre účinnú ochranu toho,\nkto je vydržaním dotknutý na svojich právach, z notárov tak prešla na súdy.\nVII .\nTrovy konania, záver\n101. Podľa § 1 vyhlášky ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa\nustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania, je disciplinárne obvinený, ktorý bol právoplatne\nuznaný za vinného, povinný zaplatiť trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- eur.\n102. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:2 (§\n35 ods. 2 Disciplinárny súdny poriadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 86/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:9225424e-a3c3-4658-bbe2-de85e8254b69", "datum": "2024-06-25", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:42ccfd27-69ab-4e5a-92b1-769446ee6aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.194.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2017 z 16. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.194.2017.1"}, {"guid": "ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71"}, {"guid": "ussr:63ee7d6a-4559-4361-a10f-91b463a44750", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 97/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 97/07 z 26. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63ee7d6a-4559-4361-a10f-91b463a44750"}, {"guid": "4ed0a477-839b-417b-b1dd-ebcd0ad21782:5d8f7a05-2c04-453b-ab0d-eb8c2dd390cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1018201444.1", "spisova_znacka": "4Asan/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201444.1"}, {"guid": "cb3fb62b-3268-4728-b4bd-e140c0cf485b:5d08db31-1a39-40b1-ac42-d5126b8375c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1", "spisova_znacka": "7Cdo/291/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1"}, {"guid": "df561d2c-2c65-43b4-80ad-38d415b6c9df:53a2d36e-746b-4b89-9124-dd3bca528d02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1", "spisova_znacka": "4MCdo/12/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1"}, {"guid": "14cb7af9-0b15-475c-8107-de2825f6204f:1a7a18db-2dd5-4239-ad10-1f1c67fb5377", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200181.1", "spisova_znacka": "32Dz/21/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/21/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200181.1"}, {"guid": "c6a1e656-b60b-4bb0-8e17-6824988c3222:93b7e8b1-07bb-48b0-ade1-9fcecd747ff8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200160.1", "spisova_znacka": "32Dz/16/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/16/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200160.1"}, {"guid": "adea2569-ec7e-40ac-a6d2-2c9f8e5353d1:08d41ae7-e8ea-4443-b2e1-6f3e60ada8ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200407.1", "spisova_znacka": "5Asan/16/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/16/2020 z 30. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200407.1"}, {"guid": "b572a5e0-16f0-40bb-bdc3-28beaa0a9e72:ae0470a3-c605-4941-bc2e-45d9d12bcedd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1017200030.1", "spisova_znacka": "5Asan/19/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/19/2019 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1017200030.1"}], "citovane_v": []}