{"guid": "8a6b4320-da66-407a-9af7-e60303fb6bb5:d4ef5edf-5295-4cc1-b4e7-905324cd2d90", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1", "spisova_znacka": "41Do/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 41Do/2/2023 z 31. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 31. októbra 2023, sp. zn. 41Do/2/2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1", "identifikacne_cislo": "9622200045", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Martinčeková", "sudca_id": 59, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-martincekova-59", "datum_vydania": "2023-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/111", "nazov": "predpis č. 111/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/111", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/111-2021"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4ef5edf-5295-4cc1-b4e7-905324cd2d90", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n41Do/2/2023\n9622200045\n31. 10. 2023\nJUDr. Jana Martinčeková\nECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nMartinčekovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., JUDr. Juraja\nVališa, LL.M. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v disciplinárnej veci vedenej na návrh navrhovateľa:\npredsedníčky P. Z. R., disciplinárne obvineného: M.. W. O., Z. P. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č..\nX, W. D., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. f) a písm.\ni) a ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, o odvolaní navrhovateľa\nproti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n31D/7/2022 zo dňa 22. novembra 2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2023, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd SR podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku odvolanie navrhovateľa\nzamieta.\nodôvodnenie:\n1. Rozhodnutím disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NSS\nSR“) bol disciplinárne obvinený podľa § 34 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku (z. č. 432/2021 Z.\nz.) uznaný vinným, že\n1) dňa 1. marca 2021 v pojednávacej miestnosti č. 18 na P. Z. S. R. v čase o 10:00 h, po tom, čo vyvolal\nvec sp. zn. 6Ps/4/2020 a prokurátorka v postavení účastníčky konania ho upozornila, že nemá prekryté\nhorné dýchacie cesty rúškom, uviedol, že si rúško nezabudol nasadiť, že je zdravý, rúško nepotrebuje\na žiadny zákon mu takúto povinnosť neukladá, že rúško nenosí ani vo verejnom priestranstve a že i\nnaďalej bude pojednávať bez neho, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za\núčelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad verejného zdravotníctva“) č. 11/2020 V. v.\nv spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení\n(ďalej len zákon o ochrane verejného zdravia), pričom v dôsledku jeho konania prokurátorka opustila\npojednávaciu miestnosť s odôvodnením, že za takéhoto stavu ona v jednej miestnosti s osobou, ktorá\nnemá prekryté dýchacie cesty nezotrvá a z miestnosti odišla s tým, že požiadala pojednávanie odročiť,\n2) dňa 15. marca 2021 v interiéri budovy P. Z. R. v dopoludňajších hodinách, najmä v pojednávacej\nmiestnosti č. 18, v čase o 10.46 h po tom, čo vyvolal vec\nsp. zn. 6C/1/2021 a strany konania vstúpili do pojednávacej miestnosti, nemal prekryté dýchacie cesty\nžiadnym ochranným prostriedkom, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za\núčelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 ods. 2 vyhlášky\nÚradu verejného zdravotníctva č. 111/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane\nverejného zdravia,\n3) dňa 18. marca 2021 napriek tomu, že sa na súde nachádzal už v čase o 8.15 h, keď predtým do\npriestorov budovy súdu vošiel s prekrytými dýchacími cestami respirátorom, zastupujúcemu sudcovi\nvnútornou telefonickou linkou oznámil, že mu navrhovateľkou nie je bez použitia respirátora umožnené\nvykonať pojednávania stanované ním na tento deň, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú\n\npomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 ods.\n2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o\nochrane verejného zdravia, a zastupujúcemu sudcovi oznámil, že zrejme tieto pojednávania bude musieť\nvykonať on, pričom tieto pojednávania boli zastupujúcim sudcom na základe pokynu navrhovateľky\nnásledne odročené, hoci sa po túto dobu disciplinárne obvinený nachádzal vo svojej kancelárii v budove\nP. súdu,\n4) dňa 12. apríla 2021, potom čo bol navrhovateľkou o 8.35 h. upozornený na jeho pohyb po budove\nsúdu bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom a zároveň na otázku navrhovateľky uviedol,\nže v tento deň vykoná pojednávania, respirátor si na dýchacie cesty nenasadí a to ani v pojednávacej\nmiestnosti, pretože „absolútne nemá zákonnú povinnosť nosiť rúško ani respirátor“, hoci mu povinnosť\nprekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného\nzdravia, v doobedňajších hodinách v interiéri budovy súdu najmä v pojednávacej miestnosti č. 18 v čase\no 9.04 h po tom, čo vyvolal vec sp. zn. 6Csp/38/2019 a strany konania vstúpili do priestorov pojednávacej\nmiestnosti, disciplinárne obvinený vykonával pojednávanie a nemal prekryté dýchacie cesty žiadnym\nochranným prostriedkom,\n5) dňa 13. apríla 2021 v dopoludňajších hodinách o 7.55 h pri vstupe do budovy súdu si až na\nvyzvanie člena justičnej stráže prekryl horné dýchacie cesty respirátorom, ďalej sa premiestnil do svojej\nkancelárie, keď bezprostredne po tom, čo prešiel zónou justičnej stráže si tento respirátor z dýchacích\nciest sňal, hoci mu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom\nčase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, pričom následne navrhovateľke na je výzvu odmietol\npredložiť k nahliadnutiu potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na\nochorenie COVID-19 nie starší ako 7 dní, a odmietol predložiť aj doklad, že sa na neho nevzťahuje zákaz\nvstupu podľa § 2 ods. 5 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 132/2021, hoci mu takáto povinnosť\nvyplývala z § 2 ods. 2 účinnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v., a následne\nnapriek výzve navrhovateľky odmietol disciplinárne obvinený opustiť budovu súdu a navrhovateľke\nuviedol: „odíď z mojej kancelárie, tu nemáš čo robiť, ja som sudca, diktujem rozhodnutie, schádza mi\nlehota a ty ma rušíš“, a potom čo navrhovateľka privolala príslušníkov Policajného zboru disciplinárne\nobvinený zareagoval slovami: „to chcem vidieť, čo páni policajti urobia“,\n6) dňa 14. apríla 2021 v čase o 8.00 h sa do budovy súdu dostavil bez prekrytia horných dýchacích\nciest respirátorom, ktorý i napriek výzve navrhovateľky si odmietol nasadiť, hoci mu povinnosť prekrytia\nhorných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia,\na zároveň na vyžiadanie navrhovateľky odmietol predložiť k nahliadnutiu potvrdenia o negatívnom\nvýsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starší ako 7 dní, a odmietol\npredložiť aj doklad, že sa na neho nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva č. 132/2021, hoci mu takáto povinnosť vyplývala z § 2 ods. 2 účinnej vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v., pričom následne bol navrhovateľkou zakázaný disciplinárne\nobvinenému vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa,\nteda\nsvojím konaním uvedeným v bodoch 1 až 6 úmyselne porušil svoju povinnosť sudcu\n· pri výkone funkcie sudcu sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu\na ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov vyplývajúcu z § 30 ods. 1\nzákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom\nznení (ďalej aj „zákon o sudcoch“),\n· pri výkone funkcie sudcu dodržiavať podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch\nust. čl. III bod 1 zásad sudcovskej etiky,\na konaním v bodoch 1 a 3 úmyselne porušil aj povinnosť sudcu\n· plniť svoje povinnosti svedomito vyplývajúcu z § 30 ods. 4 zákona o sudcoch,\n· konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom neznemožňoval výkon súdnictva vyplývajúcu z § 30 ods. 8\nzákona o sudcoch,\na s ohľadom na mieru zavinenia, spôsob konania a opakovanie je škodlivosť jeho konania zvýšená,\nčím sa dopustil\n\npokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2\npísm. b), zákona o sudcoch.\n2. Za toto disciplinárne previnenie mu podľa § 117 ods. 3 písm. b) a ods. 6 zákona o sudcoch bolo\nuložené disciplinárne opatrenie a to zníženie funkčného platu o 60% na obdobie jedného roka.\n3. Proti časti výroku o vine ohľadne právnej kvalifikácie skutku a proti výroku o treste podal odvolanie\nnavrhovateľ. V časti výroku o vine ohľadne skutkovej vety navrhovateľ odvolanie nepodal a s týmto\nvýrokom sa stotožnil. Navrhovateľ mal za to, že sa jedná o disciplinárne previnenie nezlučiteľné s\nfunkciou sudcu, pretože u disciplinárne obvineného došlo k strate jeho morálneho štandardu a integrity\nsudcu. Poukázal na stanovisko Súdnej rady SR prijaté uznesením č. 132/2022 z 15.06.2022. Uviedol,\nže bolo jednoznačne preukázané, že disciplinárne obvinený dlhodobo vykonával funkciu sudcu na\nsvojom pracovisku bez toho, aby nosil respirátor tak, ako to ukladali platné vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva, teda platné právo a z neho vyplývajúce povinnosti. Tým sudca verejne prezentoval,\nže právne predpisy nemusia byť rešpektované a vytváral negatívny vzor narúšajúci dôveryhodnosť\njustície. Na uvedenom nemení nič, že sa jedná o jednorazový pokračujúci správny delikt. Dlhodobosť\ntohto konania je priťažujúca okolnosť. Disciplinárne obvinený sám vnútorne danú situáciu vyhodnotil\ntak, že tieto vyhlášky sú v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily a vôbec sa nimi od\npočiatku neriadil. Svoju obhajobu nerešpektovania protiepidemických opatrení si prispôsoboval vývoju\nsituácie. Takto konal už od októbra 2020, nielen od obdobia ohraničenia prvého skutku uvedeného vo\nvýroku rozhodnutia a ďalej až do súčasnej doby (ku dňu podania odvolania, pozn. odvolacieho súdu)\nv ňom pokračuje. Navrhovateľ mal za to, že i na tieto rozšírené skutky je potrebné prihliadnuť, pretože\nsú súčasťou celkového disciplinárneho konania. S poukazom na prezentované názory disciplinárne\nobvineného nemožno do budúcna očakávať, že by toto svoje stanovisko zmenil. Je preto irelevantné\nkonštatovanie, že k porušeniu povinností disciplinárne obvineného nedošlo v súvislosti s rozhodovaním\nsudcu. K rozhodnutiu disciplinárne obvineného predsa len došlo, síce nie v merite veci, ale jednalo\nsa o procesné rozhodnutia, keď uložil poriadkové pokuty predsedníčke súdu a príslušníkom polície.\nBolo by nespravodlivé, aby z rovnakého dôvodu „obyčajný občan“ prišiel o zamestnanie, pričom sudca,\nktorý sa správal rovnako, ba i horšie (medializácia), by mal byť postihnutý len stratou plného príjmu\nna určité obdobie. Takéto rozhodnutie by opäť vrhalo nepriaznivý obraz o justícií v očiach verejnosti. V\nprípade, ak odvolací disciplinárny senát odvolaniu nevyhovie, môže nastať situácia, že vec s obdobným\npredmetom sporu napadne disciplinárne obvinenému, vo vzťahu, ku ktorému účastník konania môže\nvzniesť námietku zaujatosti práve z dôvodu postoja disciplinárne obvineného k protiepidemiologickým\nopatreniam. Bolo by zaujímavé takéto konanie sledovať,\nči by disciplinárne obvinený akceptoval platnosť vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. Opätovne\npoukázal na to, že protiprávnosť jeho konania je spáchaná mnohými dielčími útokmi a takéto dlhodobé\ndemonštratívne verejné a úmyselné konanie znižuje dôveryhodnosť\na aj dobrú povesť súdnictva. Vo vzťahu k druhu a výške uloženého disciplinárneho opatrenia navrhovateľ\nspochybnil objektívnosť hodnotenia disciplinárne obvineného a na jeho dlhoročnú prax ako jedno z\nkritérií pre jeho uloženie. Navrhovateľ konštatoval, že na P. Z. R. a pravdepodobne ani na iných\nsúdoch nie je sudcu, ktorý by bol hodnotený inak ako výborne. Represívny účinok uloženého opatrenia\nnemožno dosiahnuť, a to práve pre jeho postoj k danej veci. Navrhol, aby odvolací disciplinárny senát\nzrušil prvostupňové disciplinárne rozhodnutie a sám vo veci rozhodol tak, že disciplinárne obvinený sa\nsvojím pokračujúcim konaním popísaným v bodoch 1 až 6 disciplinárneho návrhu dopustil závažného\ndisciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b),\npísm. f) a písm. i) a ods. 3 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a navrhol\nuložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 cit. zákona a to odvolanie z funkcie sudcu.\n4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril disciplinárne obvinený podaním zo dňa 22.01.2023. Vo\nvšeobecnosti opisoval jednotlivé kroky vlády Slovenskej republiky pri riešení situácie počas pandémie\nnebezpečnej choroby Covid-19 - vyhlásenie núdzového stavu a jeho predĺženia. Vyjadril sa k ukladaniu\npovinností počas druhého núdzového stavu, počas ktorého od 1. marca do 14. apríla 2021 mali\nbyť spáchané jednotlivé skutky. Podrobne opisoval proces prijatia čl. 51 ods. 2 Ústavy SR (prvé\nčítanie, druhé čítanie, pozmeňujúci návrh, tretie čítanie), ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2002.\nToto ustanovenie podľa neho znamená, že nielen obmedzenie základných práv a slobôd počas\nnúdzového stavu, ale aj rozsah povinností umožnil ústavodarca uložiť výlučne ústavným zákonom.\nPodľa neho nebol dôvod začatia disciplinárneho konania voči nemu. Navrhovateľ nepreukázal, že by\nvšetci sudcovia požiadali navrhovateľa, aby voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, ako to\n\nuvádza v odvolaní. K neexistencii opravného prostriedku voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal\nna porušenie doktríny pozitívneho záväzku štátu vyplývajúceho z Ústavy SR a článku 13 Dohovoru\n(Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pozn. NSS). V tomto smere poukázal na\nprávne názory doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc. uvedené v publikácií Ústava Slovenskej republiky,\nVeľké komentáre. Teória a prax. Druhé prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck,\n2019, týkajúce sa téz materiálneho právneho štátu. Navrhol, aby odvolací senát zmenil prvostupňové\nrozhodnutie tak, že disciplinárne obvineného v plnom rozsahu oslobodzuje v zmysle § 34 ods. 2 písm.\nb) Disciplinárneho súdneho poriadku z dôvodu, že skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil,\nnie je disciplinárnym previnením.\n5. K vyjadreniu disciplinárne obvineného zo dňa 22.01.2023 sa vyjadril navrhovateľ podaním nazvaným\nDoplnenie odvolania navrhovateľky zo dňa 22.02.2023. Hoci podanie nazval ako doplnenie odvolania,\ntoto podanie podľa svojho obsahu nie je doplnením odvolacích dôvodov, ale vyjadrením k vyjadreniu\ndisciplinárne obvineného. Uviedol, že odporúčanie ostatných sudcov P. R. podať odvolanie navrhovateľ\ndal v odvolaní disciplinárne obvinenému len na vedomie.\n6. Odvolací senát za účelom prejednania odvolania navrhovateľa nariadil vo veci verejné zasadnutie,\nktorého sa zúčastnil navrhovateľ. Disciplinárne obvinený sa verejného zasadnutia nezúčastnil, svoju\nneúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 23.10.2023.\n7. Navrhovateľ na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na obsahu podaného odvolania. Poukázal\nna rozhodnutie NSS SR o zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie disciplinárne obvineného.\nDisciplinárne obvinený je vo výkone, aktuálne pracuje. Napriek dlhému času, ktorý uplynul nielen od\nspáchania samotných skutkov, ale aj takmer ročného času od rozhodnutia NSS SR, sa v správaní\ndisciplinárne obvineného v tomto smere nič nezmenilo. Naďalej zostáva vo svojich vyjadreniach,\nnávrhoch, názoroch tak, ako to bolo počas celého priebehu disciplinárneho konania. Navrhovateľ\nzastával názor, že disciplinárne opatrenie vyslovené prvostupňovým súdom nemá a ani nebude mať na\ndisciplinárne obvineného žiadne účinky. Preto zotrval na podanom odvolaní a aj konečnom návrhu v\nňom uvedenom. Hoci P. Z. R. v súčasnosti nemá pridelenú pracovno-právnu agendu, niektoré veci ešte\ndobiehajú a u disciplinárne obvineného ako civilného sudcu by bolo zaujímavé sledovať,\nako by riešil veci s problematikou covidu v konkrétnych veciach.\n8. Odvolací disciplinárny senát NSS SR (§ 8a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov v spojení s § 24b cit. zákona) konštatuje prípustnosť odvolania podaného navrhovateľom\nako oprávnenou osobu (§ 37 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho súdneho poriadku), a včasnosť podaného\nodvolania (§ 37 ods. 2 cit. zákona). Preto podľa § 37 cit. zákona preskúmal zákonnosť napadnutých\nvýrokov rozhodnutia, proti ktorým navrhovateľ ako odvolateľ podal odvolanie. Zistil pritom, že odvolanie\nnavrhovateľa nie je dôvodné.\n9. Podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku ak príslušný senát odvolanie nezamietne,\nrozhodne sám vo veci; nemôže však zrušiť disciplinárne rozhodnutie a vrátiť vec disciplinárnemu senátu\nna nové prejednanie a rozhodnutie.\n10. Podľa § 4 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na\ndisciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách\ntrestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného\nkonania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní\nviny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.\n11. V prvom rade je potrebné konštatovať, že navrhovateľ odvolaním nenapadol skutkovú vetu výroku\no vine, ale napadol len právnu kvalifikáciu týchto skutkov. V tejto časti odvolací súd konštatuje, že vo\nvzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim súdené disciplinárne previnenie žiadne námietky zo strany\nodvolateľa neboli vznesené. Vzhľadom na primerané použite § 317 ods. 1 Trestného poriadku v\nspojení s § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku odvolací disciplinárny senát preskúma zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov prvostupňového disciplinárneho rozhodnutia, proti ktorým odvolateľ\npodal odvolanie. Ide o vyjadrenie revízneho princípu v rozsahu determinovanom týmto ustanovením na\npreskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Odvolací disciplinárny senát tak\nnepreskúmal skutkovú vetu výroku o vine, pretože táto nebola odvolaním napadnutá.\n\n12. Navrhovateľ v odvolaní namietal právnu kvalifikáciu skutkov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí,\nmajúc za to, že na správne zistený skutkový stav prvostupňový senát nesprávne aplikoval uvedené\nustanovenia, keď podľa neho nesprávne rozhodol,\nže disciplinárne obvinený sa dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116\nods. 1 písm. a ) v spojení s ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z., kým podľa navrhovateľa sa dopustil\nzávažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods.\n2 písm. b), písm. f) a písm. i), ods. 3 písm. d) cit. zákona. Navrhovateľ tiež namietol výrok o treste, keď\npodľa neho malo byť uložené disciplinárne opatrenie nie podľa § 117 ods. 3 písm. b) a ods. 6 citovaného\nzákona, ktoré uložil prvostupňový senát, ale podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací senát zameral na posúdenie, či nesporne zistený\nskutkový stav naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa\n§ 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z., ako to konštatoval prvostupňový\nsenát alebo sa disciplinárne obvinený dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia\nnezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. f), písm. i) a\nods. 3 písm. d) citovaného zákona, ako sa domnieva navrhovateľ, ktorý svoje právne presvedčenie\npodložil argumentami uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na nenamietanú skutkovú vetu odvolací senát\nkonštatuje, že jednotlivé dielčie útoky, ktoré sú uvedené v skutkovej vete výroku o vine prvostupňového\nrozhodnutia, boli zo strany odvolacieho senátu posudzované ako výlučne tie, ktoré mali naplniť konkrétnu\nskutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. Dielčie útoky, ktoré nie sú uvedené v skutkovej vete\nprvostupňového rozhodnutia, tak nemajú žiaden vplyv na právnu kvalifikáciu skutku.\n14. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárnym\nprevinením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu.\n15. Podľa § 116 ods. 2 písm. b) citovaného zákona závažným disciplinárnym previnením je konanie\nuvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu\nporušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je\njeho škodlivosť zvýšená.\n16. Podľa § 116 ods. 2 písm. f) citovaného zákona závažným disciplinárnym previnením je zavinené\nkonanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní.\n17. Podľa § 116 ods. 2 písm. i) citovaného zákona závažným disciplinárnym previnením je porušenie\npovinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.\n18. Podľa § 116 ods. 3 písm. d) citovaného zákona závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s\nfunkciou sudcu je konanie uvedené v odseku 2 písm. a), c), i) a j), ak je vzhľadom na povahu porušenej\npovinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné\ns funkciou sudcu.\n19. Prvostupňový senát právnu kvalifikáciu jednotlivých dielčích útokov uvedených v prvostupňovom\nrozhodnutí odôvodnil najmä tým, že sa jednalo o zavinené konanie v rovine úmyslu v zmysle §\n15 písm. a) Trestného zákona, keď bola preukázaná jeho vedomosť o tom, že konal v rozpore s\nvyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, ako aj to, že takto chcel konať. Pritom nie je podstatné\nako si sám pre seba svoje konanie ospravedlňoval či odôvodňoval, pretože jeho odôvodnenia celkom\nzjavne nemali podporu v právnom poriadku. Prvostupňový disciplinárny senát intenzitu konania hodnotil\nako zvýšenú. Závažnosť konania spočívala najmä v tom, že sa ho dopustil v pracovnom čase, v\nbudove okresného súdu a pri výkone funkcie sudcu. Jeho konanie nebolo súkromné, ale bolo časovo a\nmiestne spojené s aktami pri výkone jeho funkcie v miestach, kde sa jeho funkcia pravidelne vykonáva.\nŠkodlivosť jeho konania bola spôsobená aj tým, že verejne prezentoval názor, že časti formálneho\npráva v podobe podzákonných právnych predpisov nemusia byť rešpektované, čo vytvára o justícií\nnegatívny vzor narúšajúci dôveryhodnosť justície. S ohľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový\ndisciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil závažného disciplinárneho\nprevinenia, a to zavineného nesplnenia alebo porušenia povinnosti sudcu (§ 116 ods. 1 písm. a) zákona\no sudcoch), ktorá spočívala v nerešpektovaní § 51 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia a vo\nvýroku špecifikovaných povinností stanovených vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva v spojení\n\nso skutočnosťou, že škodlivosť konania disciplinárne obvineného vzhľadom na povahu porušenej\npovinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia a opakovanie je zvýšená (§ 116 ods. 2 písm. b) zákona\no sudcoch).\n20. Prvostupňový disciplinárny senát sa nestotožnil s návrhom navrhovateľa, že disciplinárne obvinený\nsvojím konaním spáchal závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods.\n3 písm. d) v spojení s § 116 ods. 2 písm. i) zákona o sudcoch. Uviedol, že základným predpokladom pre\nnaplnenie tejto skutkovej podstaty je, aby disciplinárne obvinený prestal spĺňať predpoklady sudcovskej\nspôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu. Prvostupňový senát teda skúmal, či prestal spĺňať morálny\nštandard a integritu sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie, ako aj to, či nemá obchodné,\nmajetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu. O strate morálneho\nštandardu a integrity možno hovoriť vtedy, ak konanie sudcu svedčí o tom, že stratil túto schopnosť,\nteda nie je schopný rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, prípadne voliť to, čo je pri výkone funkcie\nsudcu správnejšie. Jedným z dôvodov takého konania môže byť aj masívne a svojvoľné nerešpektovanie\nplatného právneho poriadku, osobitne, ak je motivované celkom neprípustnými dôvodmi. Na druhej\nstrane, stratu predpokladov sudcovskej spôsobilosti nemôže spôsobovať každé konanie, ktoré ohrozuje\ndôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Prvostupňový disciplinárny senát\nuzavrel, že v prípade disciplinárne obvineného sa nejednalo o konanie, ktorého dôsledkom by bola\nstrata morálneho štandardu a integrity. Jednalo sa o časovo ohraničené protiprávne konanie voči\njednému objektu súvisiacemu s ochranou verejného zdravia v čase pandémie Covid-19. Disciplinárne\nobvinený síce porušil povinnosti sudcu pri výkone svojej funkcie, ale uvedené nemalo priamy súvis s\nrozhodovaním sudcu. V konaní nebolo preukázané, že by sudca svoje názory pretavoval do rozhodnutia\nkonkrétnych vecí. Nebolo preukázané, že by v rozhodnutiach odmietal rešpektovať podzákonné právne\npredpisy všeobecne, že by bez zákonných dôvodov odmietal uznať práva z nich odvodzované alebo\nvynucovať nimi ukladané povinnosti. Nebolo preukázané, že by posudzoval a diskriminoval účastníkov\nna základe toho, či sami mali prekryté horné dýchacie cesty, prípadne či sami súhlasili alebo nesúhlasili\ns jeho názorom. Jeho konanie nemalo dopad na kvalitu a zákonnosť ním vydaných rozhodnutí. Okrem\ntoho preukázaný pokračovací správny delikt bol jednorazovým, aj keď závažným pochybením v doteraz\nbezúhonnej profesijnej kariére disciplinárne obvineného. Takéto pochybenie tak samo o sebe nezakladá\ncelkovú stratu morálnych štandardov a integrity sudcu.\n21. Naproti tomu navrhovateľ mal za to, že disciplinárne obvinený svojim správaním, ktoré je uvedené\nvo výrokovej časti prvostupňového disciplinárneho rozhodnutia, mal porušiť § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2\npísm. b), písm. f), písm. i) a ods. 3 písm. d) zákona o sudcoch. Na preukázanie tejto právnej kvalifikácie\nnavrhovateľ v odvolaní uplatnil viaceré námietky, s ktorými sa odvolací senát nestotožnil a vyhodnocuje\nich ako nedôvodné. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie zákonné a nesporný skutkový stav bol\nsubsumovaný pod správne ustanovenia skutkových podstát pokračovacieho závažného disciplinárneho\nprevinenia. V danom prípade nebolo na mieste subsumovať konanie žalobcu pod skutkovú podstatu §\n116 ods. 3 písm. d) zákona o sudcoch, pretože nebolo preukázané ani disciplinárne previnenie podľa §\n116 ods. 2 písm. i) cit. zákona [ktorého preukázanie je predpokladom naplnenia skutkovej podstaty podľa\nodseku 3 písm. d)]. Skutková podstata odseku 2 písm. i) by bola naplnená len vtedy, ak by disciplinárne\nobvinený prestal spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu, čo\nnebolo preukázané. V podrobnostiach k odvolacím námietkam odvolací senát uvádza nasledovné:\n22. K námietke, že u disciplinárne obvineného došlo k strate jeho morálneho štandardu a integrity sudcu,\nčo navrhovateľ odôvodnil poukazom na stanovisko Súdnej rady SR prijaté uznesením č. 132/2022 zo dňa\n15. júna 2022 k porušeniu článku III. bodu 1 Zásad sudcovskej etiky odvolací disciplinárny senát uvádza,\nže aj z obsahu uvedeného uznesenia vyplýva (bod 15), že nerešpektovanie protiepidemiologických\nopatrení (najmä nenosením respirátora pri úkonoch súdu, bez zákonom ustanoveného ospravedlnenia)\nznižuje morálnu integritu sudcu. Teda samotné uznesenie nešpecifikuje toto protiprávne konanie ako\nkonanie, ktoré má za následok totálnu stratu morálnej integrity sudcu, ale len jej zníženie. Argument\nnavrhovateľa, že práve toto uznesenie kvalifikuje porušenie povinnosti rešpektovať protiepidemiologické\nopatrenia ako previnenie, ktorým dochádza k úplnej strate morálneho štandardu a integrity sudcu, je\ntak nepriliehavé.\n23. Navrhovateľ ďalej namietal, že bolo preukázané, že disciplinárne obvinený dlhodobo vykonával\nfunkciu sudcu na svojom pracovisku bez toho, aby najmä pri verejných úkonoch a v budove súdu\nnosil respirátor, tiež že verejne prezentoval názor, že právne predpisy nemusia byť rešpektované\n\na tým vytváral o justícii negatívny vzor narúšajúci jej dôveryhodnosť. S týmito argumentami sa v\nplnom rozsahu stotožnil prvostupňový disciplinárny senát, keď v bodoch 63 až 66 prihliadol na\nvšetky tieto skutočnosti tým, že jeho konanie naplnilo skutkovú podstatu § 116 ods. 2 písm. b)\nzákona o sudcoch, teda kvalifikovanú skutkovú podstatu závažného disciplinárneho previnenia, keďže\nbolo preukázané, že vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia a\nopakovanie tohto konania je jeho škodlivosť zvýšená. V bodoch 68 a 69 rozhodnutia potom reagoval\naj na časovú postupnosť jednotlivých čiastkových útokov a vyhodnotil disciplinárne previnenie ako\npokračovací disciplinárny delikt. Odvolací disciplinárny senát sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom\nprvostupňového disciplinárneho senátu, že takéto konanie disciplinárne obvineného vytvára o justícii\nnegatívny obraz narúšajúci dôveryhodnosť justície a preto škodlivosť takéhoto konania je zvýšená.\nTo však neznamená, že toto konanie je dôvodom úplnej straty predpokladov sudcovskej spôsobilosti\npo celý čas trvania funkcie sudcu disciplinárne obvineného, ako toto porušenie vníma navrhovateľ. Aj\npodľa názoru odvolacieho disciplinárneho senátu vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie\nje možné prisvedčiť navrhovateľovi, že disciplinárne obvinený tým, že nedodržiaval určité podzákonné\nnormy, týkajúce sa však výhradne protiepidemiologických opatrení, totálne stratil morálny kredit na\nvykonávanie funkcie sudcu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že jeho exces sa neprejavil priamo v jeho\nrozhodovacej činnosti sudcu.\n24. K námietke, že k strate morálneho štandardu a integrity sudcu došlo u disciplinárne obvineného\naj tým, že si vnútorne vyhodnotil vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva ako v rozpore s právnymi\npredpismi a od počiatku sa nimi neriadil, aj táto námietka je nedôvodná. Pokiaľ disciplinárne obvinený\nnerešpektoval konkrétne vyhlášky, umožnil účasť účastníkom konania bez prekrytia horných dýchacích\nciest a sám túto skutočnosť prezentoval tým, že nemal prekryté dýchacie cesty, toto konanie mohlo\nohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Toto jeho konanie bolo\nsprávne posúdené ako naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa §\n116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch, pretože bolo preukázané, že takýto spôsob konania disciplinárne\nobvineného za týchto skutkových okolností a dlhodobé pokračovanie v disciplinárnom delikte je takou\npriťažujúcou okolnosťou, ktorá túto skutkovú podstatu napĺňa.\n25. Ďalšia odvolacia námietka tkvela v tom, že disciplinárne obvinený takto konal\nuž od októbra 2020, nielen od obdobia ohraničenia prvého skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia\naž do podania odvolania a preto je potrebné prihliadať aj na tieto rozšírené skutky. S touto námietkou\nsa odvolací disciplinárny senát nestotožnil. Z návrhu na začatie disciplinárneho konania vyplýva, že\nprvý dielčí útok pokračovacieho disciplinárneho deliktu sa mal stať stal 1. marca 2021; tento dátum si\nprvostupňové rozhodnutie osvojilo a skutková veta je ohraničená dátumami od 1. marca 2021 do 14.\napríla 2021. Za prípadné dielčie útoky, ktoré predchádzajú tomuto obdobiu alebo naopak nasledovali až\npo ukončení skutku, voči disciplinárne obvinenému nebol podaný disciplinárny návrh; tieto útoky netvoria\nsúčasť skutku pokračovacieho disciplinárneho deliktu špecifikovaného v prvostupňovom rozhodnutí a\nnie sú teda ani predmetom odvolacieho disciplinárneho konania. Tieto prípadné dielčie útoky preto\nnemajú žiaden vplyv na právnu kvalifikáciu skutku a na uložené disciplinárne opatrenie. Preto je táto\nnámietka právne irelevantná.\n26. V ďalšej odvolacej námietke navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že nemožno od disciplinárne\nobvineného do budúcnosti očakávať, že by svoje stanovisko zmenil. Túto námietku vyhodnotil\nodvolací disciplinárny senát ako čisto hypotetickú, ktorá nemá vplyv na posúdenie právnej kvalifikácie\npreukázaných dielčích útokov pokračovacieho disciplinárneho previnenia. Názor disciplinárne\nobvineného ním prezentovaný pred prvostupňovým disciplinárnym senátom o tom, že podľa jeho\nvnútorného presvedčenia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nemusel rešpektovať, bol jednou z\npriťažujúcich okolností, pre ktorú bola škodlivosť jeho konania kvalifikovaná ako zvýšená. Samotné\nbudúce názory disciplinárne obvineného na túto otázku nie sú v súčasnosti zrejmé.\n27. Navrhovateľ ďalej namietal, že hoci v súvislosti s rozhodovaním disciplinárne obvineného ako\nsudcu k porušeniu povinností nedošlo, k rozhodovaniu predsa len došlo k tým, že uložil poriadkové\npokuty predsedníčke súdu a príslušníkom polície v súvislosti s vyžadovaním protiepidemiologických\nopatrení. Aj túto námietku vyhodnotil odvolací disciplinárny senát ako nedôvodnú, pretože zo skutkovej\nvety uvedenej v prvostupňovom disciplinárnom rozhodnutí (body 1-6 rozhodnutia) vyplýva, že žiadne\ntakéto správanie disciplinárne obvinenému nebolo kladené za vinu. O uložení poriadkových pokút ako o\nsúčasti spáchaného skutku kladeného disciplinárne obvinenému za vinu nebolo v disciplinárnom konaní\n\nrozhodované a preto tieto skutočnosti nemôžu byť posudzované v rámci odvolacieho disciplinárneho\nkonania.\n28. V ďalšej odvolacej námietke navrhovateľ porovnával situáciu „obyčajného občana“, ktorý by prišiel\no zamestnanie z dôvodu porušenia protiepidemiologických opatrení a sudcu, ktorý by v rovnakej situácii\nmal byť postihnutý len stratou plného príjmu na určité obdobie, čo je podľa navrhovateľa nespravodlivé.\nOdvolací disciplinárny senát z takto formulovanej námietky vydedukoval, že by sa mohlo jednať o\nnámietku diskriminácie fyzickej osoby v pracovnom pomere oproti sudcovi v prípade nedodržiavania\nprotiepidemiologických opatrení oboch týchto subjektov. Čo sa týka zásady zákazu diskriminácie, táto\nsa odvodzuje z ustanovenia článku 12 ods. 2 Ústavy SR. Nie je však možné tento ústavný imperatív\nvykladať tým spôsobom, že akákoľvek osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná\nosoba. Podstatou diskriminácie je rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii. Rovnakého\nzaobchádzania s rozdielnymi osobami sa nemožno dožadovať; preto pokiaľ sú podmienky ukončenia\npracovného pomeru dané iným zákonným predpisom a teda inými pravidlami ako podmienky na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia odvolania z funkcie sudcu, potom nie je možné uvedené prípady posudzovať\nako totožné.\n29. V tejto súvislosti navrhovateľ vzniesol odvolaciu námietku, že môže nastať situácia, keď práve spor\nohľadne skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušovania protiepidemiologických opatrení by mal\nrozhodovať disciplinárne obvinený s tým, že by bolo zaujímavé takéto konanie sledovať. Táto námietka\nje taktiež len hypotetická, pretože je odôvodnená tým, že nejaká skutočnosť môže v budúcnosti nastať.\nV prvom rade medzi jednotlivými dielčími útokmi, za ktoré bol disciplinárne obvinený uznaný vinným, nie\nje žiaden takýto prípad a jednak takáto hypotetická úvaha je právne irelevantná pre posúdenie právnej\nkvalifikácie riadne zistených jednotlivých dielčích útokov disciplinárneho previnenia.\n30. Navrhovateľ v odvolacom návrhu žiadal disciplinárne previnenie kvalifikovať aj podľa § 116 ods. 1\npísm. f) zákona o sudcoch, podľa ktorého závažným disciplinárnym previnením je zavinené konanie\nsudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní. Zo skutkovej vety pokračujúceho disciplinárneho\nprevinenia je však zrejmé, že žiadne správanie sa disciplinárne obvineného napĺňajúce túto skutkovú\npodstatu nebolo v skutkovej vete uvedené. Žiadne prieťahy v súdnom konaní neboli v skutkovej vete\nidentifikované. Pokiaľ teda žiadne správanie disciplinárne obvineného majúce za následok prieťahy v\nsúdnom konaní nebolo súčasťou skutkovej vety, za ktorú bol uznaný vinným, nie je dôvodné navrhovať\nprávnu kvalifikáciu podľa § 116 ods. 2 písm. f) citovaného zákona.\n31. Odvolací disciplinárny senát tak všetky odvolacie námietky vo vzťahu k namietanej nesprávnej\nprávnej kvalifikácii disciplinárneho previnenia vyhodnotil ako plne nedôvodné. V plnom rozsahu sa\nstotožnil s právnou kvalifikáciou prvostupňového disciplinárneho senátu, že sa jedná o pokračovacie\nzávažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 písm. b) zákona o\nsudcoch, pričom nevyšli najavo také závažné priťažujúce okolnosti, ktoré by mali za následok právnu\nkvalifikáciu podľa § 116 ods. 2 písm. i) citovaného zákona,\n32. Ďalej sa odvolací disciplinárny senát zaoberal výrokom o treste, ktorý bol taktiež odvolaním\nnapadnutý. Prvostupňový senát uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods.\n3 písm. b) zákona o sudcoch a to zníženie funkčného platu o 60% na obdobie jedného roka. Naproti\ntomu navrhovateľ v odvolaní žiadal uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona\na to odvolanie z funkcie sudcu.\n33. Podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov za závažné\ndisciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: zníženie\nfunkčného platu o 50 % až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného roka.\n34. Podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie\nnezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.\n35. Vzhľadom na to, že disciplinárny odvolací senát nezistil nezákonnosť výroku o vine prvostupňového\ndisciplinárneho senátu v časti jeho právnej kvalifikácie, je potrebné skutok disciplinárne obvineného\nkvalifikovať ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 citovaného zákona, a nie ako\nzávažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. d) citovaného\n\nzákona. Ako už bolo vyššie uvedené, porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti\npo celý čas trvania funkcie sudcu v prípade disciplinárne obvineného nebolo preukázané a skutková\npodstata § 116 ods. 2 písm. i) cit. zákona preto nebola naplnená. Potom je však odvolací návrh na\nuloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 5 citovaného zákona (odvolanie z funkcie sudcu)\nnedôvodný, pretože predpokladom odvolania z funkcie sudcu je (okrem iného) preukázané konanie\nuvedené v odseku 2 písm. i) cit. ustanovenia.\n36. K napadnutému výroku o treste navrhovateľ vzniesol dve námietky\na to, že prvostupňový disciplinárny senát ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol na výborné hodnotenie\ndisciplinárne obvineného ako sudcu, pričom namietal objektivitu tohto hodnotenia. Ďalšou námietkou\nbolo, že represívny účinok uloženého disciplinárneho opatrenia nie je možné dosiahnuť pre jeho postoj k\ndanej veci. K týmto námietkam disciplinárny odvolací senát uvádza, že hodnotenie sudcu bolo vykonané\nv zmysle zákonných ustanovení zákona o sudcoch a preto nie je namieste jeho spochybňovanie alebo\nbagatelizovanie. K druhej námietke uvádza, že základnou funkciou trestu v trestno-právnom zmysle\nje ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje dvoma prvkami,\na to prvkom donútenia (represia) a prvkom prevencie (výchovy). Námietka, že postoj disciplinárne\nobvineného vylučuje dosiahnutie represívneho účinku uloženého opatrenia je nedôvodná, keďže\nrepresívny účinok je dosiahnutý už samotným uložením trestu, ktorý musí nedobrovoľne znášať.\nSamotný preventívny (výchovný) charakter uloženého disciplinárneho opatrenia nie je u disciplinárne\nobvineného možné vylúčiť vzhľadom na to, že mu bolo uložené v hornej hranici zákonnej sadzby - z\nmožného rozpätia 50% až 70% na obdobie troch mesiacov až jedného roka mu bolo uložené zníženie\nfunkčného platu vo výmere 60% na obdobie jedného roka, z čoho musí byť disciplinárne obvinenému\nzrejmé, že jeho disciplinárne previnenie bolo závažné a je výslovne nežiadúce, aby sa v budúcnosti\nopakovalo.\n37. Na záver k tejto časti odvolací disciplinárny senát konštatuje, že disciplinárne opatrenie je následkom\ndisciplinárneho previnenia a preto musí byť úmerné spáchanému disciplinárnemu previneniu, aby bola\ndodržaná zásada proporcionality trestu. Nie je ho možné uložiť za iné prípadné pochybenia ako tie, ktoré\nsú uvedené v skutkovej vete odsudzujúceho rozhodnutia. Disciplinárne opatrenie pritom nesmie byť\nprostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov ako tých, ktoré sú ako skutok posudzované v\nkonkrétnom disciplinárnom konaní, napr. prostriedkom na riešenie negatívnych medziľudských vzťahov\nna pracovisku. Odvolací disciplinárny senát považuje uložené disciplinárne opatrenie za primerané a\nuložené v súlade s kritériami uvedenými v § 117 ods. 6 zákona o sudcoch.\n38. K vyjadreniu disciplinárne obvineného zo dňa 22.01.2023 k odvolaniu navrhovateľa odvolací\ndisciplinárny senát uvádza, že podľa § 37 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárne\nobvinený môže podať odvolanie len vtedy, ak mu disciplinárne rozhodnutie ukladá disciplinárne\nopatrenie v prípade sudcu spočívajúce v odvolaní z funkcie. Pokiaľ mu bolo uložené disciplinárne\nopatrenie iné ako odvolanie z funkcie sudcu, zákonodarca neumožňuje disciplinárne obvinenému účinne\nvznášať odvolacie námietky, teda ani vo vyjadrení k odvolaniu. Na rozdiel od trestného konania, v\nktorom obžalovaný má právo podať odvolanie pre nesprávnosť každého výroku, ktorý sa ho priamo týka,\nv súdnom konaní podľa Disciplinárneho súdneho poriadku právo podať odvolanie patrí disciplinárne\nobvinenému iba vtedy, ak sa mu ukladá disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie, čo nie\nje daný prípad. V tu prejednávanom prípade disciplinárne tak obvinený nemá zákonnú možnosť účinne\nodporovať voči výrokom prvostupňového disciplinárneho rozhodnutia. Keďže disciplinárne obvinený nie\nje osobou oprávnenou na podanie odvolania, nie je možné preskúmavať napadnuté výroky aj z dôvodov,\nktoré v odvolacom konaní uvádza disciplinárne obvinený, teda v jeho prospech.\n39. Keďže disciplinárne obvinený vo vyjadrení k odvolaniu vo svojej podstate uplatňoval odvolacie\nnámietky voči prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutia a nevyjadroval sa k podstate odvolacích\ndôvodov, o čom svedčí aj to, že žiadal, aby bol v celom rozsahu oslobodený (a nie aby odvolanie bolo\nzamietnuté), odvolací senát jeho námietky vyhodnotil ako právne irelevantné. Osobitne k námietke, že\npokiaľ neexistuje opravný prostriedok v jeho právnej veci, ide o porušenie doktríny pozitívneho záväzku\nštátu, ktorý vyplýva z Ústavy SR a Článku 13 Dohovoru, odvolací disciplinárny senát konštatuje, že\ndisciplinárne obvinený bez ďalšieho len cituje vyjadrenia doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc. (body 60,\n61, 62, 63 vyjadrenia) bez toho, aby ozrejmil konkrétnu prepojenosť uvádzaných právnych názorov\nk ním predostretej námietke. Samotná otázka ústavnosti aplikovanej právnej úpravy § 37 ods. 1\nDisciplinárneho súdneho poriadku nebola zo strany disciplinárne obvineného relevantne spochybnená.\n\nV súvislosti s touto námietkou disciplinárne obvineného odvolací senát poukazuje na dôvodovú správu\nk § 37 DSP, ktorá túto otázku rieši a uvádza premisy, z ktorých zákonodarca vychádzal pri zavedení\nprávnej úpravy odvolacieho konania.\n40. Odvolací disciplinárny senát NSS SR z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní navrhovateľa rozhodol\npomerom hlasov 5:0 tak, že jeho odvolanie podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho poriadku\nuznesením zamietol pri primeranej aplikácii § 162 ods. 1 Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31D/7/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}