{"guid": "6a18e9da-b28b-4d71-8e46-3ce7d2cdbad4:ede9cecd-4306-42d2-8963-6015d509cb09", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9621200125.1", "spisova_znacka": "33D/22/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/22/2021 z 14. 2. 2023", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 14. februára 2023, sp. zn. 33D/22/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:9621200125.1", "identifikacne_cislo": "9621200125", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-02-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-8", "nazov": "§ 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-117"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/385#paragraf-117"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ede9cecd-4306-42d2-8963-6015d509cb09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9621200125.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9621200125.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:9621200125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n33D/22/2021\n9621200125\n14. 02. 2023\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2023:9621200125.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky\ndisciplinárneho senátu Mgr. Kristíny Babiakovej, sudcov disciplinárneho senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Jitky Johany\nHasíkovej a Mgr. Marcela Drgona, vo veci navrhovateľa: S.. D. H., sudca Okresného súdu D. X., nar.\nXX. S. XXXX, bytom: N. XXX, D., o určenie neplatnosti napomenutia predsedu Okresného súdu D. X.,\nč. Spr. 572/21, zo dňa 26. júla 2021, na neverejnom zasadnutí dňa 14. februára 2023, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a\nprísediacich v znení neskorších predpisov u r č u j e, že napomenutie predsedu Okresného súdu D. X.,\nč. Spr. 572/21, zo dňa 26. júla 2021, dané S.. D. H., sudcovi Okresného súdu D. X., j e n e p l a t n é.\nodôvodnenie:\nI.\nPísomné napomenutie predsedu Okresného súdu D. X.\n1. Predseda Okresného súdu D. X. (ďalej ako „predseda súdu“) udelil dňa 26. júla 2021 sudcovi\nOkresného súdu D. X. - S.. D. H. (ďalej ako „navrhovateľ“) písomné napomenutie pod č. Spr 572/21\n(ďalej ako „napomenutie“) podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o sudcoch“).\n2. V napomenutí bolo vo výrokovej časti uvedené: „Predseda Okresného súdu D. X. S.. S. Z., N.. dňa\n26. júla 2021 v Bratislave, v disciplinárnej veci S.. D. H., sudcu Okresného súdu D. X., takto rozhodol,\nna skutkovom základe, že\n1) dňa 25.06.2021 v čase od 09:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným\nsúdom D. X., pod sp. zn. 1T/7/2015 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával\nnapriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora,\n2) dňa 02.07.2021 o 9:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom D.\nX., pod sp. zn. 4T/147/2020 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával napriek\nupozorneniu intervenujúceho prokurátora,\n3) dňa 02.07.2021 v čase od 11:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným\nsúdom D. X., pod sp. zn . 1T/7/2015 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával\nnapriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora,\n4) dňa 09.07.2021 v čase od 10:00 vykonával hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej Okresným\nsúdom D. X., pod sp. zn. 4T/33/2020 bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom takto pojednával\nnapriek upozorneniu intervenujúceho prokurátora,\nteda porušil povinnosť sudcu dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa\nosobitného zákona, čím spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch\na prísediacich. Za to bol v zmysle § 117 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich postihnutý písomným\nnapomenutím.“\n\n3. Predseda súdu v odôvodnení napomenutia uviedol, že pre sudcu subsidiárne platia ustanovenia\nzákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa ktorého sa z hľadiska dodržiavania bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci (ďalej ako „BOZP“) sudca posudzuje ako zamestnanec (§ 81 písm. c/\nZákonníka práce). Poukázal na to, že navrhovateľ bol preukázateľne upovedomený o povinnosti\ndodržiavať právne predpisy BOZP, naposledy 6. novembra 2020, a informácia o týchto povinnostiach sa\nnachádzala na oboch vchodoch aktívnych budov Okresného súdu D. X., na ktorých bolo jednoznačne\nuvedené, že pohyb v interiéri budovy súdu je prípustný výlučne s prekrytím horných dýchacích ciest.\nMal za preukázané, že navrhovateľ vykonával hlavné pojednávania bez prekrytia horných dýchacích\nciest napriek výslovnému upozorneniu intervenujúceho prokurátora, v súvislosti s čím odkazuje na\nustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky č.\n219/2021 Z.z. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Považoval za irelevantné skutočnosti\nuvádzané navrhovateľom o zjavnej neústavnosti vyhlášok hlavného hygienika SR a uzavrel, že\nnavrhovateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 30 ods. 11 zákona o sudcoch, podľa ktorého je\npovinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona. Zároveň\nskonštatoval, že písomné napomenutie považuje za dostatočný postih, pretože preukázané konanie\nmomentálne prísnejší disciplinárny postih nevyžaduje, keďže u navrhovateľa ide o nepravú recidívu.\nII.\nNávrh navrhovateľa na určenie neplatnosti písomného napomenutia\n4. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší správny súd“) dňa 12. novembra 2021 domáhal, aby najvyšší správny súd podľa § 117 ods.\n8 zákona o sudcoch určil, že písomné napomenutie zo dňa 26. júla 2021 (doručené navrhovateľovi dňa\n28. októbra 2021) je neplatné.\n5. V návrhu na určenie neplatnosti v prvom rade uviedol, že napomenutie je v rozpore s § 129\nods. 2 zákona o sudcoch, pretože nespĺňa obligatórne náležitosti výroku rozhodnutia disciplinárneho\nsenátu, ktorý musí obsahovať opis skutku, rozhodnutie o vine, resp. oslobodení, právnu vetu, právnu\nkvalifikáciu a rozhodnutie o treste - disciplinárnom opatrení. Tieto požiadavky sa majú podľa neho\nlogicky aplikovať i na výrok písomného napomenutia v zmysle § 117 ods. 7 zákona o sudcoch. V tejto\nsúvislosti namietal, že napomenutie udelené navrhovateľovi neobsahuje výrok o vine a v odôvodnení\nnapomenutia nie sú vyjadrené konkrétne nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v\njeho správaní menšieho významu. Vzhľadom na absenciu výroku o vine a riadneho odôvodnenia\nnapomenutia namietal porušenie práva na obhajobu zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 9\nTrestného poriadku.\n6. Poukázal na to, že sudca je v zmysle § 30 ods. 11 zákona o sudcoch povinný dodržiavať pravidlá\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 124/2006 Z. z. o\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej ako „zákon o BOZP“). Zákon č. 355/2007 Z. z. (ďalej ako\n„zákon o ochrane verejného zdravia“) a vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nsú bez akejkoľvek relevancie, pretože § 30 ods. 11 zákona o sudcoch a prísediacich odkazuje na\nodlišný predpis. Doplnil, že platný právny stav navrhovateľovi zákonom neukladá povinnosť prekrytia\nhorných dýchacích ciest ani nosenia rúška či respirátora, a to ani § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane\nverejného zdravia. Uznesenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva\nvydávané v tejto súvislosti považoval za právne nulitné. Povinnosť nosiť rúško určená vyhláškou podľa\njeho názoru porušuje čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, priznávajúci ochranu pred neľudským\nzaobchádzaním, pričom formou takéhoto zaobchádzania je tiež ustanovenie opatrenia obmedzujúceho\ndýchanie. Povinnosť uložená podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o verejnom zdraví o použití preventívnych\na ochranných pomôcok (nie o prekrytí dýchacích ciest) nie je podľa je názoru povinnosťou na úseku\nBOZP.\n7. K záväznosti uznesení vlády uviedol, že tie nie sú normatívnym právnym aktom podľa legálnej\ndefinície v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a nemôžu všeobecne zaväzovať obyvateľov Slovenskej republiky. Identický stav\nplatí podľa jeho názoru o opatreniach - vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva SR zverejňovaných\nlen vo Vestníku vlády (nie v Zbierke zákonov). Zotrval na názore, že uznesenia vlády a vyhlášky\núradu verejného zdravotníctva nie sú všeobecne záväzné a ich obsahom sa bežný človek môže\nriadiť dobrovoľne, pretože výkon základných práv a slobôd môže byť v právnom štáte obmedzený iba\nzákonom.\n\n8. V ďalšej časti návrhu na určenie neplatnosti napomenutia sa sudca zaoberal povinnosťami sudcu pri\nvedení hlavného pojednávania či verejného zasadnutia, pri ktorom sudca vykladá procesné predpisy,\nvrátane Trestného poriadku; tieto však neukladajú povinnosť sudcovi nosiť rúško či iné prekrytie\ndýchacích ciest. Naopak, podľa názoru navrhovateľa, sudca počas pojednávania v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy nesmie mať rúško, pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na to, že ako trestný sudca obligatórne počas\nhlavného pojednávania aplikačne vyložil a následne v týchto intenciách aj rozhodol, že vyhláška úradu\nverejného zdravotníctva o povinnosti nosiť rúško je neústavná. Prezumpcia ústavnosti je podľa jeho\nnázoru iba plytkou floskulou na krytie účelových zámerov momentálnych držiteľov politickej moci.\n9. Navrhovateľ ďalej pripomenul právomoc predsedu súdu, týkajúcu sa úpravy pojednávacej miestnosti,\nvyplývajúcu z prílohy 7, bod I, ods. 4, druhá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky o Spravovacom a kancelárskom poriadku\npre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, s tým že predsedu súdu upozornil na\nmožnosť inštalovania osobitnej sklenenej platne pred súdny stôl.\n10. K podanému návrhu sudcu sa predseda súdu nevyjadril, hoci mu tento bol riadne doručený s\nmožnosťou poskytnúť k nemu vyjadrenie.\nIII.\nPrávne posúdenie\n11. Podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v\nsprávaní menšieho významu môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho\nkonania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie.\n12. Podľa § 117 ods. 8 zákona o sudcoch v znení účinnom od 1. augusta 2021 do 30. novembra 2021 sa\ndotknutý sudca môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia, obrátiť na príslušný\ndisciplinárny senát s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné.\n13. Dňa 1. júna 2022 nadobudla účinnosť novela zákona o sudcoch - zákon č. 151/2022 Z. z., ktorý\nnovelizoval znenie § 117 ods. 8 tak, že k nemu pripojil vetu - O návrhu sudcu rozhoduje disciplinárny\nsenát najvyššieho správneho súdu určený podľa disciplinárneho súdneho poriadku bez nariadenia\nústneho pojednávania a po vyjadrení orgánu podľa odseku 7, ktorý udelil napomenutie; na konanie sa\nprimerane použije disciplinárny súdny poriadok.\n14. V čase vydania preskúmavaného písomného napomenutia (26. júla 2021) boli náležitosti\ndisciplinárneho návrhu vymedzené v § 120 ods. 5 a 6 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30.\nnovembra 2021, podľa ktorých\n(5) Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre\nktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj\nskutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas.\n(6) Opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne\nokolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne\nuvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený\ns iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie určitého disciplinárneho opatrenia. Návrh tiež obsahuje\nprávnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia.\n15. Podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov [disciplinárny súdny poriadok (ďalej ako\n„DSP“)], ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie\nsa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného konania,\no spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o\ndokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí\ntrestu, o obnove konania a o trovách trestného konania. Rovnako podľa § 150 ods. 2 zákona o sudcoch v\nznení účinnom do 30. novembra 2021 sa na disciplinárne konanie primerane používal Trestný poriadok.\n16. Podľa § 163 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva\nza vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého\nsa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby\nskutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré\nodôvodňujú určitú trestnú sadzbu.\n17. Na základe uvedeného judikatúra bývalých disciplinárnych senátov zriadených podľa § 119 a nasl.\nzákona o sudcoch, ku ktorej sa priklonil aj najvyšší správny súd, dospela k záveru, že aj písomné\n\nnapomenutie (ako disciplinárne rozhodnutie sui generis) musí podobne ako rozsudok podľa § 163\nods. 3 Trestného poriadku alebo ako disciplinárny návrh obsahovať riadny opis konania sudcu, ktorým\nsa mal dopustiť nedostatkov v práci, a to uvedením miesta, času a spôsobu spáchania a iných\nskutočností, aby skutok nemohol byť zamenený s iným (porov. rozhodnutia bývalých disciplinárnych\nsenátov sp. zn. 2 Ds 1/2016, 3 Ds 3/2017, 5 Ds 3/2018, tiež rozhodnutia najvyššieho správneho súdu\nsp. zn. 31D/19/2021, sp. zn. 32D/19/2021). Rovnako musí písomné napomenutie obsahovať konkrétne\nustanovenia právnych predpisov, ktoré mal sudca porušiť a právne posúdenie jeho konania (porov.\nrozhodnutia bývalých disciplinárnych senátov sp. zn. 5Ds 1/2021, sp. zn. 5Ds 6/2016). Nedostatok\ntýchto formálnych náležitostí spôsobuje nepreskúmateľnosť písomného napomenutia a vedie k jeho\nneplatnosti.\n18. Vzhľadom na navrhovateľom namietanú absenciu formálnych náležitostí sa disciplinárny senát\nnajprv zaoberal zákonnosťou písomného napomenutia z hľadiska splnenia formálnych náležitostí, a teda\njeho preskúmateľnosťou.\n19. V prejednávanej veci predseda súdu udelil navrhovateľovi napomenutie pre porušenie „povinnosti\nsudcu dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona“. V\nsúvislosti s vyššie uvedeným a námietkami navrhovateľa disciplinárny senát skúmal, či uvedená právna\nkvalifikácia skutku - špecifikované porušenie povinnosti sudcu, spĺňa formálne požiadavky pre platné\npísomné napomenutie.\n20. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predseda súdu v napomenutí neuviedol žiadne konkrétne\nustanovenie právneho predpisu, ktoré by stanovovalo povinnosť sudcu, ktorú mal navrhovateľ porušiť.\nNajvyšší správny súd, poznajúc právny poriadok, uvádza, že ide o presnú citáciu ustanovenia § 30\nods. 11 zákona o sudcoch, podľa ktorého sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci podľa osobitného zákona; 11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa\nsudca posudzuje ako zamestnanec (poznámka 11aa): zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci). Neuvedenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ktoré mal sudca porušiť,\nvšak najvyšší správny súd vyhodnotil ako porušenie povinnosti uvedenia právnej kvalifikácie skutku v\nnapomenutí.\n21. Ak by aj vzhľadom na doslovnú citáciu právneho predpisu uvedené pochybenie samo osebe\nnemuselo byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti písomného napomenutia, najvyšší správny súd\npoukazuje na to, že citované ustanovenie § 30 ods. 11 zákona o sudcoch nestanovuje žiadnu konkrétnu\npovinnosť sudcu, ale odkazuje na osobitný zákon - zákon o BOZP, ktorý má podľa tohto ustanovenia\nstanovovať konkrétne povinnosti či pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z uvedeného\nvyplýva, že len samotný odkaz na ustanovenie § 30 ods. 11 zákona o sudcoch nie je a nemôže byť\nposúdený ako dostatočné vymedzenie právnej kvalifikácie skutku a uvedenie konkrétnych ustanovení\nprávnych predpisov, ktoré mal sudca porušiť, keďže toto ustanovenie odkazuje na povinnosti stanovené\nv inom zákone. Ak teda mal predseda súdu záujem napomenúť navrhovateľa za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 30 ods. 11 zákona o sudcoch, mohol to urobiť jedine v spojení s konkrétnym ustanovením\nzákona o BOZP, ktoré mal navrhovateľ porušiť. Ak kvalifikácia konkrétnej povinnosti podľa zákona o\nBOZP vo výroku písomného napomenutia absentuje, uvedené napomenutie je nepreskúmateľné a teda\nneplatné. Uvedený záver umocňuje aj fakt, že predseda súdu ani v odôvodnení napomenutia neuvádza\nžiadne ustanovenia zákona o BOZP, ktoré mal navrhovateľ porušiť.\n22. Odkaz na všeobecnú právnu normu, ktorá predstavuje „len“ zákonný základ pre vymedzenie\nsekundárnych zákonných povinností sudcu na konkrétnom úseku (v súdenej veci na úseku BOZP),\npríp. prevzatie tejto právnej normy do napomenutia, nepostačuje. V súdenej veci napomenutie obsahuje\nlen odkaz na všeobecnú povinnosť sudcu (dodržiavať predpisy BOZP, resp. jej údajné porušenie),\navšak neobsahuje jednoznačné a nezameniteľné vymedzenie konkrétnej zákonnej povinnosti na úseku\nBOZP, ktorú mal sudca porušiť (a to ani vo výroku a ani v odôvodnení). Nie je však úlohou najvyššieho\nsprávneho súdu (v revíznom konaní) zisťovať, aká konkrétna povinnosť (na úseku BOZP) bola či mala\nbyť sudcom porušená, ale tento má posúdiť, či v napomenutí vytýkaná konkrétna povinnosť je zákonnou\npovinnosťou sudcu, či ním bola naozaj porušená a či na takomto právnom a skutkovom základe bolo\nnapomenutie platne uložené.\n23. Požiadavka naplnenia formálnych náležitostí napomenutia je zásadným predpokladom pre skúmanie\nplatnosti či neplatnosti písomného napomenutia podľa § 117 ods. 8 zákona o sudcoch. Bez uvedenia\nkonkrétnych ustanovení právneho predpisu a teda konkrétnych povinností, ktoré mal sudca porušiť, je\npreto písomné napomenutie nepreskúmateľné (k tomu pozri aj bod 22 tohto odôvodnenia). Ak dotknutý\nsudca zo záväzného výroku (v prejednávanej veci ani z odôvodnenia) nevie, akú konkrétnu povinnosť\nmal porušiť, vylučuje to možnosť obhajoby sudcu prostredníctvom podania návrhu na určenie neplatnosti\npísomného napomenutia a následne aj prieskum takéhoto napomenutia.\n\n24. Z tohto dôvodu sa už disciplinárny senát ďalej nevenoval ďalším námietkam navrhovateľa týkajúcim\nsa najmä materiálnej správnosti písomného napomenutia.\nIV.\nZáver\n25. Z vyššie uvedených dôvodov senát podľa § 117 ods. 8 veta druhá zákona o sudcoch určil, že\nnapomenutie predsedu Okresného súdu D. X., č. Spr. 572/21, zo dňa 26. júla 2021, je neplatné.\n26. V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola\nprerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 33D v zložení z predsedníčky\ndisciplinárneho senátu Mgr. Kristíny Babiakovej, sudcov disciplinárneho senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., prísediacich sudcov disciplinárneho senátu JUDr. Jitky\nJohany Hasíkovej a Mgr. Marcela Drgona. Z dôvodu náhlej práceneschopnosti členky senátu JUDr.\nVioly Takáčovej, PhD., v súlade s prílohou č. 1 Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2023 v znení opatrenia č. 1 z 25. januára 2023 a opatrenia č. 2 z 25. januára 2023,\nbola táto členka senátu pri rozhodovaní zastúpená členkou zastupujúceho senátu 31D - JUDr. Zdenkou\nReisenauerovou.\n27. O náhrade trov konania disciplinárny senát nerozhodoval, pretože znenie § 117 ods. 7 a 8 zákona o\nsudcoch s takouto možnosťou rozhodovania nepočíta a vzhľadom na prieskumnú povahu rozhodovania\nneprichádza v tomto smere do úvahy ani primerané použitie ustanovení DSP. Disciplinárny senát totiž\nnerozhoduje v zmysle § 38 DSP o oslobodení disciplinárne obvineného, resp. o jeho uznaní za vinného.\n28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd pomerom hlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}