{"guid": "4efe7527-6f05-4645-a1cc-b9809ca760e1:e62aac72-1581-45b8-bd36-ea5aaacd2c4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200223.1", "spisova_znacka": "5Svk/24/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/24/2023 z 14. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. decembra 2023, sp. zn. 5Svk/24/2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200223.1", "identifikacne_cislo": "8022200223", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2023-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e62aac72-1581-45b8-bd36-ea5aaacd2c4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200223.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200223.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200223.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Svk/24/2023\n8022200223\n14. 12. 2023\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2023:8022200223.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD.\n(spravodajca), v právnej veci žalobcu: P.. Š. E., H. XX. B. XXXX, C. F., zastúpeného: Mgr. Peter Troščák,\nadvokát so sídlom Hlavná 50, Prešov, proti žalovanému (sťažovateľ): Okresný úrad Prešov, odbor\nopravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. sp.: OU-PO-OOP1-2022/014756/SMM z 24. februára 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/24/2022-68 zo 14. februára 2023,\nECLI:SK:KSPO:2023:8022200223.2, v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/24/2022-85 z 13. apríla\n2023, ECLI:SK:KSPO:2023:8022200223.3, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Žalobca žiadosťou doručenou dňa 12.10.2021 požiadal Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej\nvnútornej správy (ďalej „prvostupňový orgán“), o poskytnutie kópií všetkých právoplatných rozhodnutí,\nvydaných prvostupňovým orgánom na priestupkovom oddelení, ktoré sa týkajú priestupkov proti\nobčianskemu spolunažívaniu a „ktoré boli správnemu orgánu doručené v mesiaci január 2019, teda tak\nako ich má úrad uložené“.\n2. Prvostupňový orgán najskôr vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, ktoré však\nžalovaný svojím prvým odvolacím rozhodnutím zrušil.\n3. Po vrátení veci žalovaným prvostupňový orgán podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) vydal\ndňa 14.01.2022 rozhodnutie č. OU-PO-OVVS2-2022/005348-007 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“),\nktorým opätovne nevyhovel žalobcovej žiadosti a požadované informácie nesprístupnil.\n4. Dôvodil, že s dôrazom na rozsah požadovaných informácií, v prípade, že by došlo k vyhoveniu žiadosti\nžiadateľa, by bola do značnej miery ochromená a narušená jeho činnosť ako orgánu štátnej správy, ktorý\nkoná na základe splnomocňujúcich právnych predpisov vo veciach špecifickej agendy, a tak plní svoju\nzákonnú funkciu vo vymedzených prípadoch, vo vzťahu k spoločenskej požiadavke. Takéto obmedzenie\nčinnosti štátneho orgánu by podľa prvostupňového orgánu bolo narušením princípu právneho štátu,\npodľa ktorého má každý právo na prístup k úradom a na to, aby jeho vec bola vybavená riadne a\n\nvčas (princíp verejnej správy). Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na\nskutočnosť, že nemá povinnosť vytvárať informáciu, resp. zhromažďovať ju na základe žiadosti.\n5. Žalovaný o následnom odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. sp.: OU-PO-OOP1-2022/014756/\nSMM z 24.02.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n6. Žalovaný dôvodil, že hoci zákon o slobode informácií neobsahuje legálnu definíciu zneužitia práva,\nzákaz zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu. Testom zneužitia\npráva sa má podľa žalovaného preskúmať, či formálnou aplikáciou zákona nedochádza k narušeniu\nústavného pozadia právnej regulácie. Podľa žalovaného je zneužitie práva v oblasti práva na informácie\nv zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy existuje dostatočný počet indícií, že\ncieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. Pokračoval, že skúmanie reálneho\nzáujmu žiadateľa súvisí s vážnosťou jeho prejavenej vôle.\n7. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie\ninformácií je zneužitím práva. Zneužívaná je podľa neho skutočnosť, že výkon práva na informácie\nnepodlieha poplatkovej povinnosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na obdobné žalobcove žiadosti\ntýkajúce sa rozhodnutí vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, vydaných v mesiaci\njanuár roku 2020, resp. rozhodnutí vo veciach priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli\ndoručené v mesiaci január 2019.\n8. Žiadosti žalobcu podľa žalovaného vykazujú znaky informačného filibusteringu, ako obštrukčnej\nmetódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadostí, ale zahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy\nčinnosťou na spracovaní informácie pre žalobcu. Takéto žiadosti podľa žalovaného vedú k tomu, že\norgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyselných žiadostí.\n9. Žalovaný uviedol, že je na posúdení povinnej osoby, či vyhľadávanie, triedenie, upravovanie s\nohľadom na ochranu osobných údajov, následné skenovanie a odosielanie takéhoto množstva (cca 90)\nrozhodnutí je možné bez narušenia riadneho chodu oddelenia a bez ohrozenia riadneho plnenia úloh\nukladaných zamestnancom štátnej správy.\nII. Konanie pred správnym súdom\n10. Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“) na základe správnej žaloby žalobcu rozsudkom č.k.\n1S/24/2022-68 zo 14.02.2023, ECLI:SK:KSPO:2023:8022200223.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“) podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie kvôli\njeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\n11. Správny súd zdôraznil, že žalovaný neuviedol v preskúmavanom rozhodnutí iný dôvod\nnesprístupnenia informácií než to, že žiadosť bola posúdená ako obštrukčná metóda na zahltenie a\nzamestnanie orgánu verejnej správy.\n12. S poukazom na judikatúru kasačného súdu (rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n5Sžik/5/2020 z 31.03.2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200492.1, ktorý bol zverejnený v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 15/2022) správny súd\nv podstate dôvodil, že samotný (väčší) rozsah požadovaných informácií nepostačuje na záver o zneužití\npráva. Pravidlom má byť pritom sprístupnenie požadovaných informácií (pokiaľ nepôjde o informácie\nnesprístupňované z dôvodov uvedených v zákone o slobode informácií alebo osobitnom predpise) a\nodmietnutie sprístupnenia informácie z dôvodu tvrdeného zneužitia práva má predstavovať výnimku,\nktorá však musí byť dôkladne odôvodnená.\n13. Z preskúmavaného rozhodnutia nemožno podľa správneho súdu zistiť, prečo žalovaný dospel k\nzáveru, že jediným účelom žiadosti bolo ochromenie činnosti správneho orgánu. Zo žiadosti pritom\npodľa správneho súdu nevyplýva žiaden zjavný úmysel žalobcu pôsobiť obštrukčne a ani charakter\npožadovaných informácií nesvedčí o tom, že by vylučoval sledovanie legitímneho cieľa.\n14. Poukázal na to, že zo žiadosti žalobcu nevyplýva, že by požadoval informácie, ktoré by bolo potrebné\nvytvárať alebo zhromažďovať z iných zdrojov. Žalobca nepochybne žiadal sprístupniť informácie, ktorými\n\nprvostupňový orgán disponuje a ktoré už v minulosti sám vytvoril, keďže v žiadosti požadoval výlučne\nrozhodnutia vydané a vyhotovené už v minulosti prvostupňovým orgánom (povinnou osobou).\n15. Správny súd ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžik/3/2019 z 28.04.2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2017200161.1, podľa ktorého väčší počet infožiadostí\nsíce môže indikovať záver o zneužití práva, avšak sám osebe na konštatáciu zneužitia práva nestačí.\n16. Správny súd uzavrel, že záver o nebezpečenstve ochromenia činnosti prvostupňového orgánu a\nobštrukčnej povahe žiadosti nebol ničím podložený a odôvodnený. Podľa správneho súdu správne\norgány vo svojich rozhodnutiach nijako nepreukázali, že žalobca nemal vážnu vôľu a reálny záujem na\nzískaní požadovaných informácií, alebo že by žalobcova žiadosť nemohla mať skutočnú informačnú\nhodnotu a reálny význam pre efektívny výkon verejnej kontroly. Požadované informácie boli pritom\ndostatočne konkretizované a malo by byť možné tieto informácie vyhľadať bez nadmernej záťaže\nadministratívneho aparátu správnych orgánov.\n17. Námietkou žalovaného, ktorý poukázal vo vyjadrení k správnej žalobe aj na rozhodnutie\nveľkého senátu Správneho kolégia najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/7/2020 z\n06.07.2021, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200235.1, z ktorého podľa žalovaného mal plynúť ďalší dôvod\nnesprístupnenia informácie, sa správny súd nezaoberal s odôvodnením, že písomné vyjadrenie v\nsprávnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie rozhodnutia vo veci a nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia nie je možné týmto spôsobom v správnom súdnom konaní konvalidovať. Správny súd tiež\npoznamenal, že žalovanému nič nebránilo uviesť takúto argumentáciu v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n18. Žalovaný (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a\nvrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a že sa správny súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n19. Sťažovateľ namietol ako nesprávne právne posúdenie správneho súdu, ktorý považoval\nrozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\npričom sťažovateľ považuje obe rozhodnutia za dostatočne odôvodnené, tam uvádzané dôvody za\nzrozumiteľné, logické, a vychádzajúce zo skutkových okolností konkrétneho prípadu a relevantných\nprávnych noriem. Poukázal na to, že výrok o nesprístupnení požadovaných informácií sa odvíjal\nod špecifickej situácie, v ktorej prvostupňový orgán rozhodoval; išlo o pandemické obdobie, kedy\nprvostupňový orgán predlžoval lehoty na vydanie rozhodnutí, opakovane predvolával účastníkov\nkonania, následne rušil vytýčené pojednávania, a bol ochromený aj práceneschopnosťou zamestnancov.\n20. Podľa sťažovateľa dostatočnosť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia musí byť posudzovaná\naj s ohľadom na orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, pričom nemožno posudzovať\nrozhodnutie zamestnanca odboru všeobecnej vnútornej správy podľa kritérií, ktoré sú kladené na\nrozhodnutia súdov. Poukázal aj na vysoký počet spisov a zákonné lehoty.\n21. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu videl sťažovateľ v nezohľadnení\nrozhodnutia veľkého senátu niekdajšieho správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Vs/7/2020 z 06.07.2021, ktorým sťažovateľ argumentoval vo vyjadrení k správnej žalobe.\nMal za to, že rozsudok nie je v našom kontinentálnom právnom systéme základným prameňom práva\na preto nemožno deň vydania individuálneho právneho aktu považovať za deň, kedy sa všeobecne\nzáväzné pravidlo správania stalo známym všetkým subjektom práva. Preto sťažovateľ nesúhlasil so\nzáverom správneho súdu, že takto doplnená argumentácia nad rámec z odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nemôže nič zmeniť na absencii riadneho odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a ich\nnepreskúmateľnosti. Sťažovateľ tvrdil, že zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia nebude mať za následok sprístupnenie požadovaných informácií práve s ohľadom na\nuvedené rozhodnutie veľkého senátu a s ohľadom na charakter žiadaných informácií. Tým odkazoval\nna svoju argumentáciu, že ide o informáciu, ktorá je v zmysle § 89a ods. 3, ods. 9 zákona o priestupkoch\n\nsúčasťou evidencie priestupkov, pričom na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú\nustanovenia zákona o slobode informácií.\n22. Napokon sťažovateľ tvrdil, že správny súd pri súdnom prieskume rozhodnutia na základe\nsprávnej žaloby iba preskúmava, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, pričom správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého\ntolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne, a súd nemôže nahrádzať správne uváženie,\nna základe ktorého rozhodol správny orgán.\n23. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, tvrdiac, že napadnutý rozsudok sa\nprecízne vysporiadal so všetkými sťažnostnými námietkami žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami\nuplatnenými v priebehu konania pred správnym súdom. Vo vzťahu k rozhodnutiu veľkého senátu, ktoré\nje ťažiskom obrany žalovaného, uviedol, že tento rozsudok sa netýka sprístupňovania informácií, ale\nsa týka najmä nazerania do spisov, čiastočne sa dotýka aj sprístupňovania informácií z evidencie\npriestupkov, pričom evidencia priestupkov nie je rozhodnutie, ale výpis určitých údajov. Žalobca trval\nna tom, že nežiadal o sprístupnenie informácií z evidencie priestupkov, ale žiadal o sprístupnenie\nrozhodnutí. Žalobca poukazujúc na ďalšiu judikatúru, polemizoval so žalovaným nastolenou námietkou\no nesprístupniteľnosti informácií. Napokon opäť poukázal na právne vety zo zbierkového rozsudku\nnajvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2\nSSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná. Rozsudkom ju preto podľa § 461 SSP zamietol.\n25. Sťažovateľ predovšetkým namietol, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď považoval\npreskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné.\n26. Správny súd v napadnutom rozsudku vysvetľoval, že záver orgánov verejnej správy o\nnebezpečenstve ochromenia činnosti prvostupňového orgánu a o obštrukčnom charaktere žiadosti\no sprístupnenie informácie je v ich rozhodnutiach nepodložený a neodôvodnený. V tejto súvislosti\nposúdil správny súd aj dôvody uvádzané v preskúmavanom rozhodnutí, ktorými sa snažil sťažovateľ\npodoprieť svoj záver; práve v súvislosti s týmito dôvodmi potom dospel správny súd k záveru o\nnepodloženosti záveru o obštrukčnom charaktere žiadosti. Pritom správny súd poukazoval aj na\nčastejšie citované rozhodnutia kasačného súdu k tejto problematike (sp. zn. 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022;\nsp. zn. 1Sžik/3/2019 z 28.04.2020), z ktorých plynie judikatórny záver, že správna žaloba alebo\nsamotná žiadosť o sprístupnenie informácií síce môže byť zneužitím práva (šikanou, informačným\nfilibusteringom), avšak takýto záver musí jednoznačne vyplývať z odôvodnenia príslušného rozhodnutia,\nktorý ho konštatuje, a musí byť podložený konkrétnymi skutočnosťami a dôkladnou úvahou. Konkrétne\nv zbierkovom rozhodnutí sp. zn. 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022 pri posudzovaní obdobného problému\nnapríklad kasačný súd uviedol, že „Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia\npráva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny\núčel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných\ntým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je\nprihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií,\nspôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia\nvo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú\nujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon\nspoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či\ndôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na\nuvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“\n\n27. Proti úvahám a záverom správneho súdu postavil sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentáciu\nzameranú na skutkové osobitosti prípadu, napríklad na to, že v čase podania žiadosti boli viacerí jeho\nzamestnanci práceneschopní počas pandémie, čo by podľa kasačného súdu nepochybne odôvodňovalo\npredĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti v zmysle § 17 zákona o slobode informácií, ale samo\nosebe predsa nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu tvrdeného\nšikanózneho charakteru žiadosti. Tieto tvrdenia síce vysvetľujú motívy pre vydanie preskúmavaného\nrozhodnutia, ale nehovoria nič o motivácii žalobcu ani o obsahu žiadosti. Dovedené do absurdna nasledujúc úvahu sťažovateľa - by ktorákoľvek povinná osoba, ktorá má niekedy chorých zamestnancov,\nposudzovala sprístupniteľnosť informácií situačne podľa rozsahu žiadosti a (zdravotného) stavu jej\nvlastného personálneho substrátu. Právo na informácie by tak malo značne neurčitý obsah, závisiaci od\npersonálnych kapacít povinnej osoby.\n28. Kasačný súd nemá dôvod pochybovať o náznakoch, že na začiatku roku 2022 boli dôsledky\npandémie na chod žalovaného citeľné. Pre záver, že tu posudzovaným rozhodnutiam chýba relevantné\nodôvodnenie, je to však irelevantné.\n29. Tiež sa sťažovateľ snažil o apológiu svojho rozhodnutia, keď tvrdil, že dostatočnosť odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia musí byť posudzovaná aj s ohľadom na orgán verejnej správy, ktorý ho\nvydal, a na jeho zamestnancov, ktorí nemusia mať právnické vzdelanie. Cez túto prizmu považoval obe\nadministratívne rozhodnutia za dostatočne odôvodnené.\n30. Ani s touto námietkou sa kasačný súd nemohol stotožniť; správny súd nevyčítal rozhodnutiam\nnedostatok právnickej terminológie, ale nedostatok podrobnejších úvah a relevantných faktov, ktoré by\npodporili výroky týchto rozhodnutí. Rozsudok správneho súdu treba tiež chápať tak, že síce výslovne\noznačil ako vadu rozhodnutí iba ich nepreskúmateľnosť, ale zároveň v odôvodnení posúdil aj dôvody\nuvádzané sťažovateľom a dospel k tomu, že pri tejto skutkovej situácii ide o právne neprípustné závery.\nSťažovateľova argumentácia z kasačnej sťažnosti nepresviedča o nesprávnosti záverov správneho\nsúdu, naopak naznačuje, že sťažovateľ sa veľmi nevenoval právu žalobcu na sprístupnenie informácií,\nskôr sa zameral na prevádzkové problémy prvostupňového orgánu.\n31. Druhá námietka sťažovateľa, tvrdiaca odklon od ustálenej judikatúry kasačného súdu je taktiež\nnedôvodná. Opierala sa v podstate o tvrdenie, že kvôli právnemu názoru vyjadrenému v rozsudku\nveľkého senátu sp. zn. 1Vs/7/2020 prvostupňový orgán nesprístupní žiadané informácie ani v prípade,\nak žiadosť nebude posúdená ako obštrukčná, a toto mal správny súd akceptovať.\n32. Kasačný súd musí upozorniť sťažovateľa, že správny súd sa nemal v tejto otázke ako odchýliť\nod označenej súdnej praxe, keď v rozsudku zrozumiteľne a správne vysvetlil, prečo sa touto časťou\nargumentácie ani nemôže zaoberať. Správny súd práve s odkazmi na relevantnú judikatúru zaujal jasné\nstanovisko, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je možné v správnom súdnom konaní cez\nvyjadrenia k žalobe dopĺňať a konvalidovať, a posudzuje sa pôvodné rozhodnutie aj s jeho odôvodnením.\nKasačný súd súhlasí so správnym súdom, že žalovanému nič nebránilo v preskúmavanom rozhodnutí\nuviesť aj túto právnu argumentáciu (ktorej podstatou podľa sťažovateľa bolo, že rozhodnutia o\npriestupkoch vraj nemožno sprístupniť podľa zákona o slobode informácií). Otázka, či sťažovateľ vedel\nalebo prípadne nemusel vedieť o vydaní takéhoto rozsudku veľkého senátu je tu nepodstatná.\n33. Kasačný súd kvôli procesnému rámcu, na ktorý upozornil správny súd, nebude zaujímať stanovisko\nk predčasným záverom sťažovateľa, že aj tak nedôjde k sprístupneniu informácií. Verejná správa ani\njej súdna kontrola nie je postavená na možnosti správneho orgánu vydať rozhodnutie bez relevantného\nodôvodnenia, ktoré by potom pri súdnom prieskume pridávaním nových dôvodov pre rozhodnutie autor\nrozhodnutia ľubovoľne dopĺňal a menil. Kasačný súd zdôrazňuje, že tu nejde o formalistické úvahy, či sa\nžalovaný vyjadril v rozhodnutí dostatočne presne, či citoval presné ustanovenie zákona, ale sťažovateľ\nako žalovaný začal v súdnom konaní tvrdiť celkom nový dôvod nesprístupnenia informácií.\n34. V neprihliadnutí správneho súdu na takéto novoty vznesené až v súdnom konaní teda nevidí kasačný\nsúd porušenie povinnosti správneho súdu, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.\n35. V poslednej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny súd nemá nahrádzať správne\nuváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Tu treba opäť pripomenúť, že správny súd zrušil\nrozhodnutia pre nedostatok ich odôvodnenia, a napriek uvedeniu svojho názoru na niektoré otázky\n\nnenahradil ani hodnotenie skutkového stavu, ani právne posúdenie, a ani správnu úvahu žalovaného\nči prvostupňového orgánu. Preskúmal ich však a dospel k správnemu záveru, že sú nedostatočné pre\nzáver o obštrukčnom charaktere žiadosti.\nV. Záver\n36. Po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu\ndospel kasačný súd k záveru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné. Preto kasačnú sťažnosť zamietol ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP.\n37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/24/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}