{"guid": "75579c37-008a-4d35-adff-0691fbe66f23:7dfc86a0-62ee-4db8-b497-bdf1e042459f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200007.1", "spisova_znacka": "5Sfk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/6/2021 z 31. 1. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2023, sp. zn. 5Sfk/6/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200007.1", "identifikacne_cislo": "8021200007", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2023-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dfc86a0-62ee-4db8-b497-bdf1e042459f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200007.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200007.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sfk/6/2021\n8021200007\n31. 01. 2023\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2023:8021200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej\nveci žalobcu: TRADESPEC, s.r.o., so sídlom Priemyselný areál, Šalgovík, Sekčovská 87, Prešov,\nIČO: 36 463 060, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom advokátskej kancelárie\nNám. osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nčíslo: 1700401/29790/2017 z 02. mája 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č.k. 1S/2/2021-44 zo 4. marca 2021, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 1700401/29790/2017 z 2. mája 2017 (ďalej ako „napadnuté\nrozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny\nporiadok“) zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiam Colného úradu Prešov (ďalej ako „colný\núrad“) zn. 1690348/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11. novembra\n2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1697319/2016 zo dňa 15. novembra\n2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1698838/2016 zo dňa 15. novembra\n2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1700178/2016 zo dňa 15. novembra 2016,\nzn. 1702165/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn.\n1704242/2016 zo dňa 15. novembra 2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15. novembra 2016 a zn.\n1704486/2016 zo dňa 15. novembra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“), ktoré ako vecne\nsprávne potvrdil.\n2. Uvedenými prvostupňovými rozhodnutiami colný úrad určil colnú hodnotu žalobcom dovezeného\ntovaru (rôzny textilný tovar alebo obuv, presne špecifikované v prvostupňových rozhodnutiach colného\núradu) náhradnou metódou postupom podľa čl. 31 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra\n1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného v\nčase vzniku colného dlhu (ďalej len „Colný kódex“) a zároveň po dodatočnom zápise dovozného cla do\núčtovnej evidencie podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v\nplatnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie“) žalobcovi v zmysle čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie\n\nuložil povinnosť uhradiť dodatočne vymeranú sumu dovozného cla. Colný dlh vznikol podľa čl. 201 ods.\n1 písm. a/ v spojení s ods. 2 Colného kódexu, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká prepustením\ntovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to okamihom prijatia colného vyhlásenia.\nII. Priebeh správneho súdneho konania\n3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa jeho\nzrušenia, ako aj zrušenia prvostupňových rozhodnutí colného úradu a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie.\n4. Po zrekapitulovaní priebehu administratívneho konania žalobca v prvom rade brojil voči podkladom,\nna základe ktorých colný úrad dospel k pochybnostiam o správnosti deklarovanej colnej hodnoty tovaru\nv colných vyhláseniach, ktoré predložil. Pochybnosti mali prameniť z údajov, ktoré žalovanému poskytol\nEurópsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a z údajov, ktoré žalovanému poskytol štatistický úrad\nEurópskeho spoločenstva (Eurostat). Údaje, z ktorých žalovaný vychádzal však žalobcovi nesprístupnil\na tieto mu ani nedoručil, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, pretože správny\norgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k\njeho podkladu, ako i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n5. Vychádzajúc so záverov vyslovených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-291/15\nzo dňa 16. júna 2016 ďalej poukázal na nesprávny postup colného úradu pri určovaní colnej hodnoty\ntovaru, keď svojvoľne preskočil metódy určovania colnej hodnoty uvedené v čl. 30 Colného kódexu a\ncolnú hodnotu určil na základe čl. 31 so strohým odôvodnením, že metódy colného hodnotenia uvedené\nv čl. 30 Colného kódexu nemožno využiť. Zo znenia čl. 29 až 31 Colného kódexu pritom vyplýva vzťah\nsubsidiarity, podľa ktorého metódy colného hodnotenia možno uplatniť iba v stanovenom, t.j. postupnom\nporadí. Totiž, iba ak uplatnením daného ustanovenia nemožno určiť colnú hodnotu, colný úrad môže\npristúpiť k určeniu colnej hodnoty podľa ustanovenia bezprostredne nasledujúceho po ňom.\n6. Za neprípustný označil aj postup colného úradu, ktorý pre určenie colnej hodnoty nepoužil prevodnú\nhodnotu, t.j. cenu skutočne zaplatenú, ale cenu uvedenú vo vývozných colných vyhláseniach, s ktorými\ntovar vystupoval z Čínskej ľudovej republiky. Colná hodnota tovaru sa nezakladá na deklarovanej cene\nv krajine vývozu, ale zakladá sa na cene skutočne platenej tak, ako je legislatívne upravené v čl. VII\nVšeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994, a tiež čl. 29 Colného kódexu.\n7. Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnuté rozhodnutie\nžalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) z dôvodu\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Predmetný rozsudok vydal krajský súd následne po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp.zn. 8Sžfk/46/2019 z 18. júna 2020 zrušil jeho prvý rozsudok\nvydaný v predmetnej veci dňa 4. decembra 2018 pod sp.zn. 1S/7/2018 pre jeho nepreskúmateľnosť z\ndôvodu nevysporiadania sa so žalobnou námietkou nedodržania zásady subsidiarity metódy určovania\ncolnej hodnoty tovaru. Po vrátení veci na ďalšie konanie sa preto krajský súd, vychádzajúc z rozsahu\nuplatnených žalobných bodov a s prihliadnutím na záväzný právny názor vyslovený najvyšším súdom\nsústredil predovšetkým na riadne a presvedčivé odôvodnenie posúdenia vyššie uvedenej námietky.\n9. Krajský súd úvodom vlastného odôvodnenia napadnutého rozsudku zrekapituloval skutkové zistenia\norgánov verejnej správy, podľa ktorých colný úrad prijal colné vyhlásenia žalobcu, v ktorých navrhol\nprepustenie tovaru z Čínskej ľudovej republiky do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane\nz pridanej hodnoty. Pri vyhodnocovaní dokladov, ktoré tvorili prílohu colných vyhlásení nadobudol colný\núrad pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov týkajúcich sa deklarovanej colnej hodnoty. Následne,\npostupom podľa § 181a ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993 , ktorým sa\nvykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej\nlen „Vykonávacie nariadenie“) a § 27 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“) vyzval žalobcu\nna predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu\ntovaru. Zároveň, v súlade s čl. 73 ods. 1 veta druhá Colného kódexu prepustil predmetný tovar do\n\nnavrhovaného colného režimu voľný obeh. Žalobca na výzvu colného úradu predložil iba doklady ku\nkúpe tovaru a zaplatení jeho deklarovanej kúpnej ceny. Vychádzajúc z uvedeného dospel colný úrad\nk záveru, že pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru odstránené neboli, v dôsledku čoho,\ndeklarovanú colnú hodnotu tovaru stanovenú žalobcom na základe prevodnej hodnoty v zmysle čl. 29\nColného kódexu neprijal.\n10. Ku určeniu colnej hodnoty dovážaného tovaru na základe prevodnej hodnoty tovaru postupom\npodľa čl. 29 Colného kódexu krajský súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie\n(ďalej aj ako len „SD EÚ“) vo veci Mitsui & Co. Deutschland zo dňa 19. marca 2009, C-256/07\nkonštatoval, že skutočne zaplatená cena tovaru je spravidla základom pre výpočet colnej hodnoty, no\ntáto cena je zároveň údajom, ktorý podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo\nurčeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty. Z čl. 181a Vykonávacieho nariadenia preto pre colné\norgány vyplýva možnosť, ak nie sú na základe dôvodných pochybností dostatočne presvedčené, že\ndeklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu, alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť, že nemusia\nnevyhnutne určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, pričom v\nprípade, že pochybnosti pretrvávajú aj po prípadnom požiadaní o predloženie všetkých doplňujúcich\ninformácií a dokumentov a po tom, ako dotknutá osoba dostala primeranú príležitosť na vyjadrenie\nsvojho stanoviska v súvislosti s dôvodmi uvedených pochybností, môžu cenu deklarovanú v colných\nvyhláseniach zamietnuť.\n11. Zároveň SD EÚ konštatoval, že čl. 181a Vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle,\nže nebráni takej vnútroštátnej praxi colných orgánov, o akú ide v predmetnom konaní, ktorá spočíva v\nurčení colnej hodnoty dovezeného tovaru na základe prevodnej hodnoty podobných tovarov metódou\nupravenou v čl. 30 Colného kódexu, ak je deklarovaná prevodná hodnota neprimerane nízka v porovnaní\nso štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov a to napriek\nskutočnosti, že colné orgány nepopreli a ani inak nespochybnili pravosť faktúry a potvrdenia o prevode\npredložených na účely preukázania ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom dovozca v\nodpovedi na žiadosť colného orgánu nepredložil žiadne iné dôkazy alebo informácie na preukázanie\nsprávnosti deklarovanej colnej hodnoty.\n12. S konkretizáciou na prejednávanú vec, s ohľadom na cenové rozdiely v žalobcom deklarovanej\ncolnej hodnote a údajoch uverejnených Eurostat-om a poskytnutých OLAF-om, colný úrad nadobudol\noprávnené pochybnosti o colnej hodnote tovaru deklarovanej žalobcom. Cena tovaru deklarovaná\nžalobcom bola neprimerane nízka oproti údajom uverejneným Eurostat-om a poskytnutým OLAF-om,\nčím bolo možné usúdiť, že žalobcom deklarované ceny boli podhodnotené. Žalobca ani na výzvu\ncolného úradu nevyvrátil pochybnosti colných orgánov o neprimerane nízkej prevodnej cene. Krajský súd\nzdôraznil, že pochybnosti ktoré colný orgán nadobudol nevychádzali z prípadnej nepravosti dokladov\npredložených žalobcom alebo skutočnosti, či cena ktorú za tovar zaplatil bola v deklarovanej výške\nskutočne uhradená. Dôvodný bol preto následný postup colného úradu podľa § 181a Vykonávacieho\nnariadenia.\n13. Z ustanovení Colného kódexu a nadväzujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že\nak nemôže byť colná hodnota určená podľa čl. 29, určí sa najprv podľa čl. 30 a až keď to nie je možné,\npostupom podľa čl. 31 Colného kódexu. S ohľadom na poradie, v ktorom je kritériá potrebné uplatniť,\nexistuje medzi nimi vzťah subsidiarity.\n14. Colný úrad v prvostupňových rozhodnutiach v súvislosti s odôvodnením uplatnenia jednotlivých\nnáhradných metód konštatoval, že náhradné metódy podľa čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu nie\nje možné využiť, keďže podmienky stanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia nie je možné\nnáležite splniť. Ďalej skonštatoval nemožnosť použitia metódy colného hodnotenia aj podľa čl. 30 ods.\n2 písm. c/ Colného kódexu a metódy colného hodnotenia uvedenej v čl. 30 ods. 2 písm. d/ Colného\nkódexu, v dôsledku čoho následne pristúpil k stanoveniu colnej hodnoty metódou uvedenou v čl. 31 ods.\n1 Colného kódexu.\n15. S nadväznosťou na odôvodnenie colného úradu žalovaný zhodnotil, že ten postupoval v súlade s čl.\n30 ods. 1 Colného kódexu, keď skúmal možnosť aplikácie náhradných metód hodnotenia ustanovených\nv čl. 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu v stanovenom poradí, pričom náležite odôvodnil nemožnosť\n\nich aplikácie, čím dospel k záveru o dôvodnosti použitia metódy rozumných prostriedkov v zmysle čl.\n31 ods. 1 Colného kódexu.\n16. Krajský súd bol však opačného názoru ako žalovaný a teda, že tak odôvodnenie obsiahnuté v\nprvostupňových rozhodnutiach, ako aj v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k subsidiarite použitia metód\nbolo nedostatočné. Ani z jedného z uvedených rozhodnutí nevyplýva, prečo nebolo možné použiť\nmetódy určenia colnej hodnoty tovaru obsiahnuté v čl. 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu. Colný\núrad bez ďalšieho skonštatoval, že podmienky stanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia\nnie je možné náležite splniť. Aké podmienky a z akého dôvodu ich nemožno splniť bližšie neuviedol.\nOdpoveď na túto otázku do konania nepriniesol ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý v zásade\nlen zopakoval argumentáciu colného úradu.\n17. Krajský súd pre nedostatok odôvodnenia viažuceho sa práve k vyčerpaniu predpokladanej\nsubsidiarity metód určovania colnej hodnoty tovarov nemohol preskúmať správnosť postupu colného\núradu, ktorý určil colnú hodnotu podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu, teda podľa metódy, ktorá do úvahy\nprichádza až ako ultima ratio.\n18. Vo zvyšku označil námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe za nedôvodné.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa kasačnú sťažnosť\nz dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\n20. Sťažovateľ sa nestotožnil najmä s bodmi 131 až 133 napadnutého rozsudku, v ktorých krajský\nsúd konštatoval nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti namietaného\nnedodržania subsidiarity aplikácie metód určovania colnej hodnoty tovaru podľa čl. 29 až 31 Colného\nkódexu.\n21. Sťažovateľ argumentoval, že na to, aby boli splnené podmienky čl. 150 a 151 Vykonávacieho\nnariadenia, musí colný úrad disponovať informáciami o dovoze rovnakého alebo podobného tovaru pri\npredaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť,\nalebo ak takými údajmi nedisponuje, môže vychádzať z prevodnej hodnoty rovnakého alebo podobného\ntovaru predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravenej s prihliadnutím na\nrozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na\nzáklade predložených dôkazov.\n22. Keďže colný úrad nedisponoval údajmi o dovozoch rovnakého alebo podobného tovaru, pri ktorých\nby bola určená colná hodnota metódou prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, predaného\nna rovnakej komerčnej úrovni a v rovnakom alebo takmer rovnakom množstve ako tovar dovážaný\nžalobcom a taktiež mu neboli predložené žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vykonať\npožadované úpravy, bolo zrejmé, že základné podmienky ustanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho\nnariadenia nebolo možné splniť.\n23. Zároveň mal za to, že zásada subsidiarity vyplývajúca z čl. 30 ods. 1 a 31 ods. 1 Colného kódexu bola\nv predmetnom prípade dodržaná. Colný úrad najprv odôvodnil zákonnosť nemožnosti použitia metódy\nprevodnej hodnoty a následne skúmal jednotlivé „náhradné“ metódy hodnotenia v hierarchickom poradí.\n24. Záverom dodal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy sa podľa judikatúry najvyššieho súdu nemá\nzrušiť iba za účelom zopakovania procesu a odstránenia formálnej vady, ktoré nemôžu privodiť iné,\nči výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s konštatovaním\nkrajského súdu, že nedostatočne odôvodnenie nemožnosti použitia náhradných metód uvedených v čl.\n30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu predstavuje taký nedostatok, ktorý by zrušenie rozhodnutia\nžalovaného odôvodňoval, pričom mal za to, že formálne zopakovanie administratívneho konania iba z\ndôvodu poskytnutia rozsiahlejšieho odôvodnenia v tejto otázke nepredstavuje pre žalobcu, vo vzťahu\nku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho\nprospech. Inými slovami, sťažovateľ mal za to, že by rozhodol rovnako.\n\n25. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalobca, ktorý ju pre jej nedôvodnosť\nnavrhol zamietnuť. Poukázal na oznámenia (celkovo 13 oznámení) colného úradu o pretrvávaní\ndôvodných pochybností a začatí konaní o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného\ndlhu zo dňa 08.09.2016, z ktorých vyplýva, že pochybnosti colného úradu boli založené na údajoch\nzverejnených Eurostatom a OLAFom týkajúcich sa colnej hodnoty tovaru zatriedeného do rovnakej\npodpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu, stanovenej v rovnakej\nalebo približne rovnakej dobe ako dovoz predmetného tovaru. Nie sú preto správne tvrdenia sťažovateľa,\nže nezistil a nemal k dispozícii informácie o dovozoch rovnakého alebo podobného tovaru.\n26. Nesúhlasil ani s námietkami sťažovateľa o dodržaní zásady subsidiarity, keďže sťažovateľ svojvoľne\npreskočil metódy určenia colnej hodnoty uvedené v čl. 30 Colného kódexu (metóda rovnakého tovaru,\nmetóda podobného tovaru a tzv. kalkulačná metóda) a colnú hodnotu určil postupom podľa čl. 31\nColného kódexu, tzv. metódou rozumných prostriedkov. Z prvostupňových rozhodnutí colného úradu\npritom vyplýva, že ten oprel colnú hodnotu o vývozné colné vyhlásenia s ktorými tovar vystupoval z\nČínskej ľudovej republiky. Takýto postup označil za rozporný s čl. 7 ods. 2 písm. a/ a c/ Dohody o\nuplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, v zmysle ktorého sa colná hodnota\nnebude zakladať na predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine a\nna cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu. S konkretizáciou na prejednávanú vec sa preto\ncolná hodnota nemôže zakladať na hodnote tovaru uvedenej na vývozných colných vyhláseniach ani\nna údajoch uverejnených Eurostatom.\n27. Žalobca sa nestotožnil ani s námietkami o formálnych vadách napadnutého rozhodnutia, keď mal\nza to, že porušenie zásady subsidiarity je vadou hmotnoprávnou.\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný,\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti\n(§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná.\n29. Na úvod kasačný súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania\nzákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi\n(§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134\nods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n30. Obsahové náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vo všeobecnosti upravuje § 47 Správneho\nporiadku, v zmysle ktorého musí každé rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné iba za predpokladu, ak sa všetkým účastníkom\nkonania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n31. Rozhodovacia prax súdov je jednotná v zakladaní si na takom odôvodnení rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, z ktorého bude účastníkovi konania ktorému je adresované, zrejmá správnosť postupu\norgánu verejnej správy, ako aj zákonnosť jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel\nkonania a to posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté\nrozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou\n\nje kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať.\nPresvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27. februára 2014).\n32. Odôvodnenie, ktoré by bolo len reprodukciou použitých právnych predpisov, bez vymedzenia\ndôkazov a ďalších relevantných skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, nie je možné\npovažovať za dostatočné a zákonné. Z odôvodnenia má byť jednoznačne preukázané, prečo správny\norgán aplikoval konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav a teda rozhodol tak, ako je to uvedené\nvo výroku rozhodnutia.\n33. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je v rozpore s princípom zákazu\nsvojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp.zn. PL. ÚS 52/99) a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného\npráva alebo slobody, o ktorých sa koná (nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 9/00 a sp.zn. II. ÚS\n143/02). Len riadne odôvodnenie postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci je dôkazom o tom, že\norgán verejnej moci sa predmetom konania riadne zaoberal a že zvažoval všetky relevantné skutočnosti\nposudzovanej veci, a že sa účastníkovi konania aj skutočne (viditeľným spôsobom) ochrana poskytla\n(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt v. Belgicko).\n34. Práve nedostatočné odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí, ako aj napadnutého rozhodnutia v\nčasti zodpovedania otázky, na ktorej stojí celé právne posúdenie orgánov verejnej správy, je predmetom\npreskúmania zo strany kasačného súdu. Zodpovedaním nastolenej otázky sa colný úrad zaoberal iba\nv tom rozsahu, v ktorom konštatoval, že „Náhradné metódy colného hodnotenia uvedené v článku\n30 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ Colného kódexu (prevodná hodnota rovnakého tovaru a prevodná\nhodnota podobného tovaru) nie je možné využiť, keďže podmienky stanovené v článkoch 150 a 151\nVykonávacieho nariadenia nie je možné náležite splniť.“\n35. Krajský súd preto v bodoch 131 a 132 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, keďže predstavuje vo svojej podstate iba strohé\nodkázanie na právnu úpravu a ešte strohejšie skonštatovanie, že právnu úpravu nemožno aplikovať.\nŽalovaný, preskúmavajúc prvostupňové rozhodnutia colného úradu, nedostatok ich odôvodnenia nie\nlen že nenapravil, ale pokračoval v nastolenom trende, keď bez ďalšieho označil vyššie citované\nodôvodnenie za náležité a obšírne. Hoci sa žalovaný snažil absenciu vlastných zistení a úvah o\nnemožnosti aplikovania metód určenia colnej hodnoty tovaru podľa čl. 29 a 30 Colného kódexu a\nnedodržania subsidiarity napraviť v rámci kasačnej sťažnosti, v ktorej argumentoval, že nedisponoval\núdajmi potrebnými na určenie colnej hodnoty postupom podľa čl. 30 ods. 2 písm. a) a b) Colného kódexu\nv spojení s čl. 150 a 151 Vykonávacieho kódexu, kasačný súd nemôže túto argumentáciu považovať za\nrelevantnú. Uvedením nových skutočností v priebehu konania pred správnym súdom (t.j. vo vyjadrení\nk žalobe alebo v kasačnej sťažnosti), hoci snažiacich sa vysvetliť dôvodnosť uplatnenia čl. 31 ods.\n1 Colného kódexu, nemožno zvrátiť nedostatky odôvodnenia už právoplatných rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, kde tieto skutočnosti absentujú.\n36. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, preto\nnezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\na vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom správne vysvetlil\nv čom pochybil žalovaný, keď vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Napokon, žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré\nby spochybňovali vecnú správnosť výroku rozhodnutia krajského súdu, ani také právne relevantné\nnámietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal.\n37. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa formálne\nzopakoval proces, ktorý nemôže účastníkovi konania priniesť výhodnejšie postavenie (bod 24 tohto\nrozsudku) tak vo vzťahu k nej kasačný súd zdôrazňuje, že táto nemôže platiť pri nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože správny súd zisťuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia\npráve prostredníctvom jeho odôvodnenia. Preto pokiaľ kvalita odôvodnenia absentuje v podstate nie je\nmožné zistiť dôvody, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené. To znamená, že nie je možné\n\noveriť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedené nastalo aj v danom prípade. V tejto súvislosti\nkasačný súd len dodáva, že správny súd a ani kasačný súd nezaväzujú žalovaného využiť inú metódu\nurčenia hodnoty tovaru, pričom nie je ani vylúčené, že výsledok následného rozhodnutia bude totožný,\navšak rozhodnutie musí byť presvedčivé a založené na konkrétnych skutočnostiach a dôvodoch, aby\nmohlo byť zo strany správnych súdov následne preskúmané.\n38. Kasačný súd pre zdôraznenie správnosti záverov krajského súdu (bez toho, aby ich zbytočne\nrekapituloval) o potrebe náležite zdôvodniť postup určovania colnej hodnoty tovaru metódami\nupravenými v čl. 29 až 31 Colného kódexu uvádza nasledovné.\n39. Z čl. 141 ods. 1 Vykonávacieho kódexu vyplýva, že colné orgány sú pri uplatňovaní článkov 28 až\n36 Colného kódexu povinné dodržiavať ustanovenia uvedené v prílohe 23, ktoré obsahujú vysvetľujúce\npoznámky k colnej hodnote. Výklad použitia metódy podľa čl. 29 Colného kódexu v zásade nebol sporný\na colný úrad sa nemožnosťou jeho aplikácie v dôsledku nadobudnutia pochybností z údajov zistených\nod OLAF-u a Eurostat-u náležite vysporiadal. Sporným bolo (ne)dodržanie postupu predpokladaného v\nčl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu, z ktorého vyplýva striktná subsidiarita jeho aplikácie.\n40. Podľa vysvetľujúcej poznámky k čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Vykonávacieho kódexu, colné úrady\npri uplatňovaní týchto ustanovení vezmú do úvahy, ak je potrebné, predaj rovnakého alebo podobného\ndruhu tovarov, podľa možnosti na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako hodnotený\ntovar. Ak sa takýto predaj nepodarí zistiť, použije sa predaj rovnakého alebo podobného tovaru na\nrovnakej obchodnej úrovni, ale v inom množstve alebo predaj na odlišnej obchodnej úrovni, ale v\nrovnakom množstve alebo predaj na rozdielnej obchodnej úrovni a v inom množstve. Z vysvetľujúcej\npoznámky je teda zrejmé, že colné úrady sa majú v čo možno najväčšej miere pokúsiť dosiahnuť\nurčenie colnej hodnoty tovaru náhradnou metódou upravenou v čl. 30 ods. 2, keď colnému úradu dávajú\nširoké možnosti určiť túto hodnotu na základe rovnakého tovaru, prípadne aj na základe podobného\ntovaru, predávaného na rovnakej úrovni alebo aj na odlišnej úrovni, v rovnakom množstve alebo aj\nv inom množstve. Pri takto široko stanovených kritériách je pritom veľká pravdepodobnosť, že colnú\nhodnotu rovnakého alebo podobného tovaru, na základe ktorého bude možné následne určiť colnú\nhodnotu dovezeného tovaru, sa colnému orgánu podarí zistiť. Zváženie všetkých kombinácií možností\npredpokladaných v určovaní colnej hodnoty postupom podľa čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného\nkódexu sa potom musí premietnuť aj do odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom colný úrad k určeniu\ncolnej hodnoty na základe uvedenej hodnoty pristúpi resp. nepristúpi. Z odôvodnenia prvostupňových\nrozhodnutí colného úradu pritom vôbec nie je zrejmé, či sa možnosťou aplikácie náhradnej metódy tak\npodrobne, ako to citované ustanovenie čl. 30 ods. 2 predpokladá, zaoberal.\n41. Prihliadnuť je potrebné aj na definície rovnakého alebo podobného tovaru obsiahnuté v čl. 142 ods.\n1 písm. c/ a d/ Vykonávacieho kódexu, podľa ktorého sa za rovnaký tovar považuje tovar vyrobený v tej\nistej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch, vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a názvu. Menšie\nrozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký;\nza podobný tovaru sa považuje tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých\nznakoch, má podobné znaky a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké\nfunkcie vrátane jeho obchodnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia obchodnej známky, patria\nmedzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní podobnosti tovaru.\n42. Pri tovare dovezenom žalobcom z Čínskej ľudovej republiky, ktorým boli podľa prvostupňových\nrozhodnutí colného úradu napríklad pánske nohavice z bavlny, dámske tričká z bavlny, dámske pletené\nsvetre z chemických vlákien, dámske nohavice z denimu a pod. (teda jedná sa o konfekčný a bežne\ndodávaný tovar) sa kasačnému súdu natíska otázka, ako je možné, že pri uvedenej povahe tovaru\nnebol colný úrad schopný prevodnú hodnotu rovnakého alebo podobného tovaru (za splnenia ostatných\npodmienok týkajúcich sa úrovne predaja a množstva) dopátrať. Kasačný súd nespochybňuje, že ku\ntakej situácii dôjsť mohlo, no v takom prípade je o to nevyhnutnejšie riadne zdôvodniť, prečo nebolo\nmožné určiť ich hodnotu nielen, že na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru, ale predovšetkým\nani na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru. Kasačný súd zdôrazňuje, že subsidiárne použitie\nčl. 31 Colného kódexu pre určenie colnej hodnoty tovaru sa predpokladá predovšetkým pri nezvyčajných\nokolnostiach a za situácie, kedy nemožno určiť colnú hodnotu špecifického druhu tovaru, napríklad\nbezplatného tovaru, použitého tovaru, prenajatého tovaru, tovaru získaného na lízing a podobne. Takýto\nvýklad zodpovedá aj usmerneniu k EUCDM Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu zo dňa 6.\noktóbra 2016.\n\n43. Záverom kasačný súd dodáva, že z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí colného úradu vôbec\nnie je zrejmé, či sa v procese určovania colnej hodnoty tovaru vôbec pokúsil vykonaným šetrením\npotrebné údaje zistiť, či už analýzou údajov získaných v rámci vlastnej činnosti, prípadne dopytom iných\npríslušných orgánov.\nV. Záver\n44. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval vecne správne, keď\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to zaúčelom riadneho\nzdôvodnenia použitia metód podľa čl. 29 až 31 Colného kódexu pri určovaní colnej hodnoty tovaru.\nV ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť námietky žalobcu uplatnené v odvolaní\nvoči prvostupňovým rozhodnutiam colného úradu týkajúce sa dodržania subsidiarity uplatnenia metód\nurčenia colnej hodnoty tovaru a to za dôsledného prihliadnutia na závery vyjadrené tak v napadnutom\nrozsudku krajského súdu ako aj v predmetnom rozsudku kasačného súdu. Orgány verejnej správy sú\nprávnym názorom kasačného súdu vrátane právneho názoru správneho súdu viazané (§ 191 ods. 6 v\nspojení s § 469 SSP).\n45. S poukazom na vyššie uvedené preto Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť postupom podľa §\n461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úspech\n(zamietnutie kasačnej sťažnosti žalovaného) priznal nárok na náhradu trov kasačného konania a to\ns poukazom na ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení s §167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}