{"guid": "ecdf0a7c-dba1-48d2-a179-1573adbc32be:399d950d-b819-4b13-901f-d979cf86a09e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200594.2", "spisova_znacka": "6Ssk/27/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/27/2021 z 12. 1. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 12. januára 2023, sp. zn. 6Ssk/27/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200594.2", "identifikacne_cislo": "8019200594", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-01-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-1", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/399d950d-b819-4b13-901f-d979cf86a09e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200594.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200594.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200594.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/27/2021\n8019200594\n12. 01. 2023\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2023:8019200594.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa,\nv právnej veci žalobcov: 1. E. L., bytom F. XX, XX-XXX P., H. S., 2. E. W., bytom P. XX, XX-XXX P.,\nH. S. (predtým E. W. - D., J. J. U. XXXX/XX, XXX XX H., O.: XXXXXXXX), proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. 12944-3/2019-BA zo dňa 26. júna 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sa/22/2019-44 zo dňa 29. júla 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sa/22/2019-44 zo\ndňa 29. júla 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sa/22/2019-44 zo dňa 29. júla 2020 podľa § 191 ods. 1 pís.\ne/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č.\n12944-3/2019-BA zo dňa 26. júna 2019 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ.z.“) zamietla odvolanie žalobcov 1. a 2. a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Svidník č. 2057-30/2014-SK zo dňa 09. júna 2014 vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia\nzamestnanca.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý\nzákona č. 461/2003 Z.z. rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch, vydala dňa 09. júna 2014 rozhodnutie č. 2057-30/2014-SK, ktorým rozhodla o tom,\nže E. L. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa E. W. - D. J. J. B. XXX, J., O.: XX XXX XXX, od\n01. decembra 2010 do 29. februára 2012 podľa slovenskej legislatívy.\n3. Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia krajský súd odôvodnil tým, že na zamestnanca žalobcu 1.\ns bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva SZČO v krajine bydliska a zároveň uzatvoril ako\nzamestnanec na území Slovenska pracovnú zmluvu, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady, a to základné nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie\nnariadenie č. 987/2009. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná. V preskúmavanej\nveci inštitúcia poľského sociálneho zabezpečenia ZUS ako inštitúcia členského štátu bydliska osoby,\nktorá má podliehať pod čl. 13 základného nariadenia, listom zo dňa 15. októbra 2013 oznámila\nSociálnej poisťovni, že v súlade s čl. 11 ods. 2 písm. a/ základného nariadenia č. 883/2004 žalobca\n\n1. podlieha poľským právnym predpisom sociálneho poistenia. Uvedené určenie príslušnosti právnych\npredpisov je predbežné podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. V predmetnom\nliste, ktorý bol adresovaný žalobcovi 1. a Sociálnej poisťovni bol žalobca 1. upovedomený aj o tom,\nže v prípade, ak nesúhlasí s určením uplatniteľných právnych predpisov, má právo požiadať miestnu\npobočku ZUS o vydanie administratívneho rozhodnutia. V uvedenej súvislosti správny súd poukázal\naj na prijaté závery v rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a konštatoval, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia bola oprávnená určiť uplatniteľnú\nlegislatívu v preskúmavanom prípade, pričom správne orgány v oboch stupňoch neboli oprávnené\npred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže\nnebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia.\n4. Krajský súd mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci, keďže z vyjadrení žalobcu 1. bolo zrejmé, že voči rozhodnutiu o určení\npoľskej legislatívy bola podaná žaloba na súde v Poľskej republike, o ktorej nebolo rozhodnuté. Úlohou\nsprávneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri\nzisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenie ich rozhodnutia.\n5. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobcom 1. a 2., ktorí boli v konaní\núspešní, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.\nII.\n6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo rozhodnutí porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n8. Konkrétne namietala, že nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch,\nprípadne súdnych konaní vedených v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy\nsú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých\nčlenských štátov. Tým je vylúčená právomoc akýchkoľvek inštitúcií, vrátane súdov zasahovať do\nuvedeného procesu. Prípadné administratívne, resp. súdne konania, prebiehajúce na vnútroštátnej\núrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi\nuvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú\nvyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis.\n9. Žalovaná preto trvala na tom, že bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, ktoré je v súlade\nso zákonom a s koordinačnými nariadeniami. Mala za to, že zamestnávateľ podal na zamestnanca\nregistračný list FO - prihlášku do registra poistencov. Až následne bolo určené, že na zamestnanca\nsa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahuje poľská legislatíva. Vydanie napadnutého rozhodnutia\npovažovala za dôvodné a v záujme právnej istoty zamestnanca. Ohľadom svojho oprávnenia rozhodovať\no vzniku povinného poistenia argumentovala rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016, 9Sžso/177/2015 a pre ňu priaznivou judikatúrou\nkrajských súdov v Prešove, Žiline a v Trnave.\n10. Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\n11. Žalobcovia 1. a 2. sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne nevyjadrili.\nIV.\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.\n\n13. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákona v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n14. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n15. Podľa § 11 písm. h/ SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n16. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. vo veciach, ktoré\nneboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republike do 01. augusta 2021 v agende\nsprávneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n19. Podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia „inštitúcia“ znamená v súvislosti\ns každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo\nniektorých právnych predpisov.\n20. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov\nčlenského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a\npodliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich\nrodinných príslušníkov a ich pozostalých.\n21. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n22. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\n23. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n24. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným radom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n25. Najvyšší správny súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k\nzáveru o opodstatnenosti dôvodov uvedených žalovanou v kasačnej sťažnosti.\n\n26. V konaní nebolo sporné, že žalobca 1. je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá\nvykonávala minimálne v období od 01. decembra 2010 do 29. februára 2012 činnosť na vlastný\núčet v Poľskej republike, a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej\nrepublike. Na žalobcu 1. sa priamo vzťahuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle\nčl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je\nnariadenie právnym aktom únie, majúci všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo\nuplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a\nrozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie\npre konkrétny prípad.\n27. Otázka, či žalobca 1. spĺňa predpoklady pre aplikáciu č. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda\nči je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne\nzárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na\nvykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná\nna vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje nariadenie, na takéto posúdenie\npríslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby\nosoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba\njediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych\nprávnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného\nnariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3\nzákladného nariadenia, rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých členských\nštátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba\npodliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho\nzabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca\nprijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 13 v spojení prípadne s\nrozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.\n28. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V\nprejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca 1. má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie\nuplatniteľnej legislatívy pre žalobcu 1. je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\n29. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia písomnosťou\nz 15. októbra 2013 zaslala žalobcovi 1. a Sociálnej poisťovni oznámenie, z ktorého (okrem iného)\nvyplýva, že žalobcovi 1. boli určené poľské právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 01.\ndecembra 2010 do 29. februára 2012 (na povinné poistenie bol prihlásený zamestnávateľom E. W. D., teda žalobcom 2.), na základe čl. 16 ods. 2 veta 3 vykonávacieho nariadenia a zohľadňujúc čl. 13\nods. 3 základného nariadenia a čl. 14 vykonávacieho nariadenia.\n30. Podľa názoru kasačného súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom 1. je fyzická\nosoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike, a\nktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom E. W. - D. (žalobcom 2.) v Slovenskej\nrepublike. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s preskúmavaným rozhodnutím vychádza z preukázanej\nskutočnosti, že vo vzťahu k žalobcovi 1. došlo zo strany ZUS v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho\nnariadenia k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s čl. 16 (3)\nvykonávacieho nariadenia stalo definitívnym, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať\nako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení. Dvojmesačná lehota na vznesenie prípadných\nnámietok proti určeniu uplatniteľnej legislatívy stanovená v článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia\nmárne uplynula dňa 16. decembra 2013, čím sa predmetné určenie stalo definitívnym. Z uvedeného\nbolo tak zrejmé, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2057-30/2014-SK zo dňa\n09. júna 2014 nebolo vydané predčasne, pretože bolo vydané až po definitívnom určení poľskej\nuplatniteľnej legislatívy. Správne orgány, rovnako ako súdy, musia z takéhoto určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov vychádzať. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd\nzáväzné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla\n2016).\n\n31. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať\nsa s právomocou správnych orgánov rozhodovať o zániku povinného poistenia žalobcu v čase, keď už\nbola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu. Kasačný súd zhodne s názorom žalovanej\nuvádza, že definitívnym určením poľskej legislatívy bolo nepochybné, že žalobca od 01. decembra\n2010 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Sociálna poisťovňa nie je\nviazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, prípadne súdnych konaní vedených\nžalobcom 1. v Poľskej republike, pretože na určenie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných\nnariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je\nvylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu.\n32. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/22/2019", "guid": "36da0461-cf8e-460d-9030-906e73775238:f538507a-4ae9-4e13-ae3c-92b1d9b24d15", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}