{"guid": "486f4945-3a94-4fe6-8cb0-02f3bce09e75:4181af72-6b1e-42e3-bae3-7d36a12dbd52", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/63/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/63/2019 z 27. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. 4Sžfk/63/2019, ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1", "identifikacne_cislo": "8018200167", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2023-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4181af72-6b1e-42e3-bae3-7d36a12dbd52", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžfk/63/2019\n8018200167\n27. 09. 2023\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., Mierová 650/56, Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty úpadcu: K´ Food Distribution s.r.o.; skrátený\nnázov: KFD s.r.o. v konkurze, Svätoplukova 6, Prešov, IČO: 31 717 811, právne zastúpený: JUDr.\nEugen Kostovčík, advokát, Gelnická 33, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 11 993 448, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 4. januára 2018 číslo:\n100021802/2018 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 16.10.2017 číslo: 102182498/2017,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/17/2018-74 zo dňa\n16.04.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/17/2018-74 zo dňa 16.04.2019 Krajský súd v Prešove postupom\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100021802/2018 zo dňa\n04.01.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č.\n102182498/2017 zo dňa 16.10.2017, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku\nurčil za zdaňovacie obdobie október 2011 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 43.387,50 € a zvýšil\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobca) daň vyrubenú podaným daňovým priznaním za zdaňovacie\nobdobie október 2011 zo sumy 32.406,51 € na sumu 75.794,01 €.\n2. Krajský súd uviedol, že na podklade listín založených v administratívnom spise žalobca fakturoval\ndodania tovaru pre českého odberateľa DK CENTRUM s.r.o., ktoré boli deklarované ako trojstranné\nobchody. Žalobca bol v pozícii prvého dodávateľa, spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. bola v pozícii prvého\nodberateľa a daňové subjekty ZÖLDEXPORT KFT., FAIR LINE TRADE KFT., obe so sídlom v Maďarsku,\nMISSIROM SATU MARE S.R.L., so sídlom v Rumunsku boli v pozícii druhých odberateľov. Správca dane\nzistil, že deklarované obchody nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od\ndane v trojstrannom obchode. Obchody majú charakter tzv. reťazových obchodov, pri ktorých je ten istý\n\ntovar súčasne premetom viac ako dvoch dodaní a s dodaním tovaru sa viaže jeden pohyb tovaru, tovar\nsa fyzicky prepravuje od prvého dodávateľa KFD s.r.o. k posledným odberateľom.\n3. Pre správne určenie miesta tovaru o uplatnenie DPH k cene dodávaného tovaru je pri reťazových\nobchodoch potrebné podľa súdu určiť, ktorá dodávka tovaru, teda v rámci ktorého zmluvného vzťahu je\nspojená s prepravou tovaru, t. j. ktorá dodávka tovaru je tzv. pohyblivá, pri ktorej je možné určiť miesto\ndodania tovaru v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava (§ 13 ods.\n1 písm. a/ zákona o DPH), ďalej ktoré dodanie je nepohyblivou dodávkou, t. j. dodaním bez prepravy,\nto znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie\nuskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH). Len jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného\nvzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej miesto je možné určiť tam, kde sa tovar nachádza keď sa\nzačína jeho preprava a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, to znamená, že miesto dodania majú v\ntom štáte, kde sa tovar nachádza v čase keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c/ zákona\no DPH). Len dodávka, ktorá je pohyblivou dodávkou môže byť oslobodená od dane podľa § 43 zákona\no DPH. Transakcia, ktorá je spojená s prepravou medzi členskými štátmi, t. j. intrakomunitárne dodanie\ntovaru predstavuje na strane dodávateľa dodanie tovaru s oslobodením od dane a na strane odberateľa\nnadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Posudzovaná transakcia je teda spojená s prepravou\niba vtedy, pokiaľ je tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.\nPre priradenie prepravy k danej transakcii je preto podstatné zistenie, či v rámci danej transakcie bola\nzabezpečená preprava, a to buď predávajúcim alebo kupujúcim.\n4. Vo veci deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENTRUM s.r.o. (CZ)\n- ZÖLDEXPORT KFT. (HU) bolo zistené, že tovar bol prepravený do Rumunska priamo pre odberateľa\nEUROPEAN TRANS LEADER S.R.L. (štvrtá zúčastnená osoba). Preprava bola uskutočnená na účet\nuvedenej rumunskej spoločnosti, a to aj napriek čestnému prehláseniu spoločnosti DK CETNRUM s.r.o.,\npodľa ktorého spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. mala zabezpečiť prepravu tovaru zo skladu spoločnosti\nKFD s.r.o. do Maďarska. Správca dane dodanie tovaru KFD s.r.o. pre DK CENTRUM s.r.o., ako aj\ndodanie tovaru DK CENTRUM s.r.o. pre ZÖLDEXPORT KFT. posúdil ako nepohyblivé dodávky, pri\nktorých miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar\nnachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko. Len dodanie tovaru ZÖLDEXPORT\nKFT. pre EUROPEAN TRANS LEADER S.R.L. so sídlom v Rumunsku je pohyblivou dodávkou (dodaním\ntovaru s prepravou). Dodávateľ ZÖLDEXPORT KFT. uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru zo SR\ndo Rumunska, ktoré je podľa § 43 zákona o DPH oslobodené od dane.\n5. V prípade deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENTRUM s.r.o.\n(CZ) - FAIR LINE TRADE - KFT (HU) správca dane uviedol, že dodanie a prepravu tovaru nebolo\nmožné preveriť, pretože maďarská spoločnosť FAIR LINE TRADE KFT je nekontaktná na sprievodných\ndokladoch (čestné prehlásenie prvého odberateľa DK CENTRUM s.r.o.) nie je uvedený prepravca.\nPrepravu tovaru mala podľa zmluvy medzi KFD s.r.o. zabezpečovať spoločnosť DK CENTRUM s.r.o.,\nktorá zabezpečenie prepravy na svoj účet potvrdila v čestných prehláseniach priložených k predmetným\nfaktúram. Správca dane uviedol, že českou daňovou správou bolo zistené, že spoločnosť DK CENTRUM\ns.r.o. prepravu nezabezpečila. Bol však zistený pohyb motorového vozidla s EČV B., ktoré bolo uvedené\nna čestných prehláseniach zo Slovenska do Maďarska. Na základe uvedeného považoval správca dane\nzdaniteľné obchody na predmetných faktúrach za reálne uskutočnené. V prípade dodania tovaru DK\nCENTRUM s.r.o. (CZ) pre odberateľa FAIR LINE TRADE KFT (HU) nie je možné určiť, či sa jedná o\npohyblivú dodávku, nakoľko nebolo zistené, kto zabezpečoval prepravu tovaru, resp. na čí účet bola\npreprava realizovaná. Správca dane dodanie tovaru KFD s.r.o. pre DK CENTRUM s.r.o. posúdil ako\nnepohyblivú dodávku, pri ktorej miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH\nmiesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko.\n6. V prípade deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENTRUM s.r.o.\n(CZ) - MISSIROM SATU MARE S.R.L., (RO) správca dane uviedol, že českou daňovou správou bolo\nzistené, že tovar prepravil do Rumunska druhý odberateľ - spoločnosť MISSIROM SATU MARE S.R.L.\nna vlastný účet, a to vlastnými, resp. prenajatými vozidlami. Rumunská spoločnosť SC BOGDIA S.R.L.\npotvrdila vykonanie prepravy tovaru na účet druhého odberateľa. t. j. spoločnosti MISSIROM SATU\nMARE S.R.L. Správca dane dodanie tovaru KFD s.r.o. pre DK CENTRUM s.r.o. posúdil ako nepohyblivú\ndodávku, pretože dodanie tovaru v rámci tohto zmluvného vzťahu nebolo spojené s prepravou (preprava\nnebola zabezpečená prvým dodávateľom - predávajúcim, ani prvým odberateľom - kupujúcim a ani inou\n\nosobou na ich účet). Miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko a kontrolovaný platiteľ\nbol povinný uplatniť k cene dodávaného tovaru DPH. Dodanie tovaru DK CENTRUM s.r.o. (CZ) pre\nodberateľa MISSIROM SATU MARE S.R.L. (RO) je pohyblivou dodávkou (dodaním tovaru s prepravou)\na je oslobodené od dane.\n7. Správca dane z uvedených zistení prijal záver, že v rámci posudzovaných obchodných vzťahov\nv dodaní tovaru medzi KFD s.r.o. (SK) a odberateľom DK CENTRUM s.r.o. (CZ) išlo o nepohyblivú\ndodávku. Miestom dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH bolo tuzemsko a\ndaňový subjekt KFD s.r.o. ako prvý dodávateľ uplatnil v prípade dodania tovaru pre DK CENTRUM\ns.r.o. oslobodenie od dane neoprávnene, čím porušil § 43 v nadväznosti na § 45 zákona o DPH.\nOsobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK\nCENTRUM s.r.o. je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ dane spoločnosť KFD s.r.o. V zmysle §\n22 ods. 1 zákona o DPH základom dane je suma 260.325 € prijatá od odberateľa DK CENTRUM s.r.o.\na daň predstavuje sumu 43.387,50 €.\n8. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože\nvo veci deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENRUM s.r.o. (CZ) ZÔLDEXPORT KFT. (HU) podmienky trojstranného obchodu splnené neboli, pretože druhý odberateľ\npoužil maďarské identifikačné číslo pre daň, pričom v Maďarsku sa odoslanie alebo preprava tovaru\nneskončila. V danom prípade ide o tzv. reťazový obchod, nie trojstranný. Pri reťazových obchodoch len\njedna dodávka tovaru môže byť pohyblivou, ktorá je oslobodená od dane podľa § 43 zákona o DPH,\na preto pri reťazových obchodoch je podstatné zistiť, ktorá dodávka tovaru v rámci zmluvného vzťahu\nje spojená s prepravou, t. j. pohyblivá dodávka. Z oznámenia rumunskej daňovej správy v odpovedi na\nžiadosť o MVI prepravca ELMACRISFLOR S.R.L. naložil tovar v ČR v spoločnosti DK CENTRUM s.r.o.\nprostredníctvom spoločnosti ZÔLDEXPORT KFT. a na základe jeho telefonickej objednávky ho vyložil v\nRumunsku pre odberateľa EUROPEAN TRANS LEAER S.R.L. Z dokladov predložených žalobcom ku\nkontrole však jednoznačne vyplýva, že tovar bol naložený v Košiciach v sklade žalobcu (1. zúčastnená\nosoba) a preprava bola ukončená a tovar bol vyložený v Rumunsku, konkrétne v meste Craiova vo firme\nEUROPEAN TRANS LEADER S.R.L. (4. zúčastnená osoba). V uvedenom prípade sa teda nejedná o\ntrojstranný obchod tak, ako to deklarovali zúčastnené spoločnosti.\n9. Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že preverovaný tovar nebol vyložený v Maďarsku\nv spoločnosti ZÖLDEXPORT KFT. tak ako to uvádza odberateľ DK CENTRUM s.r.o. v čestných\nprehláseniach predložených žalobcom. Zo zistení českej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť DK\nCENTRUM s.r.o. nepreukázala, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v členskom štáte, ktorý nesprávne\nudal ako členský štát skončenia prepravy, t. j. v Maďarsku. Dôkazom preukazujúcim zistený pohyb\ntovaru, t. j. nakládku do kamiónov rumunských prepravcov v Košiciach, sú sprievodky zásielky priložené\nk faktúram, ktoré boli vystavené v Košiciach vo firme KFD s.r.o. V týchto sprievodkách je uvedené\nevidenčné číslo motorových vozidiel rumunských prepravcov, do ktorých bol tovar v Košiciach naložený.\nRumunská daňová správa zároveň v prílohe odpovede na dožiadanie zaslala aj medzinárodný nákladný\nlist (CMR) č. SK M2980291, z ktorého je zrejmé, že tovar bol naložený v Košiciach (časť 4 - miesto a\ndátum nakladania tovaru).\n10. Tovar teda nebol naložený v spoločnosti DK CENTRUM s.r.o. v Českej republike a správca dane\npovažoval za preukázané, že v uvedenom prípade išlo o dodanie tovaru medzi štyrmi zúčastnenými\nobchodnými partnermi KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o. CZ - ZÖLDEXPORT KFT. HU - EUROPEAN\nTRANS LEADER S.R.L. RO, s ktorým bol spojený len jeden pohyb tovaru, a to zo Slovenskej republiky od\nspoločnosti KFD s.r.o. do Rumunska, spoločnosti EUROPEAN TRANS LEADER S.R.L. Ak žalobca na\nzáklade vyjadrenia rumunského prepravcu tvrdil, že tovar bol najprv prepravený zo Slovenskej republiky\ndo Českej republiky a následne z Českej republiky do Rumunska, čo je z logistického a ekonomického\nhľadiska nehospodárne, a teda dodanie medzi KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o. CZ je „bežným“\nintrakomunitárnym dodaním, je namieste otázka, kto zabezpečil túto prepravu tovaru, pretože odberateľ\nDK CENTRUM s.r.o. vo svojich čestných prehláseniach uvádzal, že zabezpečil prepravu tovaru zo\nskladu KFD s.r.o. do Maďarska s miestom vykládky ZÖLDEXPORT KFT. Budapešť. V uvedenom prípade\nsa jedná o tzv. reťazový obchod, pričom dodanie tovaru vo vzťahu KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o.\nCZ nebolo spojené s prepravou. Prepravu tovaru nezabezpečila ani jedna z týchto spoločností, podľa\nzistení rumunskej daňovej správy, preprava bola vykonaná na účet 4. zúčastnenej rumunskej spoločnosti\n\nEUROPEAN TRANS LEADER S.R.L., a to prostredníctvom maďarskej spoločnosti ZŐLDEXPORT KFT.\nMiestom dodania je preto v obchodnom vzťahu KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o. CZ v zmysle § 13\nods. 1 písm. c/ zákona o DPH tuzemsko a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru\nuvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM\n11. Zákon o DPH platný v čase dodania tovaru v ustanovení § 43 ods. 5 jednoznačne ustanovuje, akými\ndokladmi okrem faktúry je platiteľ uplatňujúci oslobodenie od dane povinný preukázať dodanie tovaru do\niného členského štátu. Písomným vyhlásením odberateľa preukazuje platiteľ dodanie tovaru do iného\nčlenského štátu, ak odberateľ sám prepraví tovar od miesta určenia, t. j. zabezpečí jeho prepravu\nvlastnými, resp. prenajatými motorovými vozidlami. Ak vykonanie prepravy zabezpečí odberateľ inými\nosobami, je dodávateľ povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane prepravným\ndokladom. V posudzovaných obchodných prípadoch však bolo preukázané, že preprava tovaru nebola\nzabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM s.r.o. v rámci zmluvného vzťahu s KFD s.r.o. (žalobcom)\na žalobca nepreukázal opak. Navyše podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM s.r.o. uvedeného\nv dokumentoch postúpených českou daňovou správou, spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. napriek\nzmluve so žalobcom žiadnu prepravu neorganizovala. Dodania tovaru medzi žalobcom a jeho českým\nodberateľom DK CENTRUM, s.r.o. preto nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od\ndane uvedené v § 43 zákona o DPH, tieto dodávky predstavujú nepohyblivú dodávku, t. j. dodanie tovaru\nbez prepravu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH.\n12. Správca dane podľa súdu umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým zisteniam v zmysle § 45 ods.\n1 písm. f/ Daňového poriadku, čo žalobca aj využil. Správca dane nie je povinný vykonávať všetky\ndôkazy, ktoré navrhuje žalobca, je povinný zistiť stav tak, aby mohla byť daň správne určená, čo v\ndanom prípade aj vykonal. Vyjadrenie bývalého konateľa DK CENTRUM s.r.o. pred českou daňovou\nsprávou bolo správcom dane použité ako podporný dôkaz, bolo získané ešte pred samotným výkonom\ndaňovej kontroly, a tak správca dane ako aj žalovaný dospeli k záveru, že vypočutie bývalého konateľa\nspoločnosti DK CENTRUM by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti a dôkazy získané správcom\ndane počas daňovej kontroly irelevantné. Konfrontovať výroky bývalého konateľa DK CENTRUM s.r.o.\npred českou daňovom správou s jeho vlastným čestným prehlásením pre slovenskú daňovú správu,\na vykonať jeho výsluch ako svedka, by nemalo žiaden význam. Ak by správca dane vykonal výsluch\nsvedka, bývalého konateľa DK CENTRUM s.r.o. a ten by potvrdil svoje vyjadrenie urobené pre českú\ndaňovú správu, nemalo by to žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly. V prípade, ak by pred\nslovenským správcom dane poprel svoje vlastné vyjadrenie urobené pred českou daňovou správou a\nprehlásil by, že vykonal prepravu tovaru do iného členského štátu - Rumunska, Maďarska, musel by\nsvoje tvrdenia preukázať a predložiť dôkazy, ako a kým uskutočnil dopravu tovaru, akými motorovými\nvozidlami, keď spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. nevlastní žiadne motorové vozidlá; ktorí subdodávatelia\nuskutočnili prepravu, kedy, akými vozidlami; musel by predložiť CMR, faktúry za prepravu tovaru,\npotvrdenia o úhradách faktúr za prepravu tovaru a iné. Správcovi dane počas daňovej kontroly boli\npredložené CMR o preprave tovaru a výsledok preverovania je uvedený v Protokole. Vypočutie bývalého\nkonateľa spoločnosti DK CENTURM s.r.o. je vzhľadom na zistené skutočnosti a dôkazy získané\nsprávcom dane počas daňovej kontroly, irelevantné.\n13. Skutočnosť, že nebol vypočutý svedok, bývalý konateľ spoločnosti DK CENTRUM s.r.o. CZ, nemala\nzásadný vplyv na závery daňových orgánov, nakoľko nesvedčila žalobcovi (rozsudok NS SR sp.\nzn. 8Sžf/102/2014 zo dňa 29.09.2016). Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby bol zachovaný určitý procesný postup, ale iba v prípade,\nak jeho zopakovanie má za následok priaznivejšie postavenie žalobcu. Pri ústnom pojednávaní správca\ndane upovedomil žalobcu, že považuje pripomienky k Protokolu z daňovej kontroly za prerokované\na keďže neobsahujú žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu výsledkov\nzistení z vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011\nkonštatoval, že konanie nevyžaduje ďalšie dokazovanie. Upovedomil žalobcu, že spísanú zápisnicu\no ústnom pojednávaní zo dňa 05.10.2017 považuje za poslednú a trvá na záveroch uvedených v\nProtokole. Procesné práva žalobcu neboli v daňovom konaní zo strany správcu dane, ani žalovaného\nporušené.\n14. Správny súd ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C -245/04 EMAG Handel\nEder OHG zo dňa 06.04.2006 týkajúci sa dodania tovarov v rámci reťazových obchodov a prijal záver,\nže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými\n\nv odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav,\ntento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri\nhodnotení vykonaných dôkazov.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\na) kasačná sťažnosť\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.\n16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal:\n- že správca dane nesprávne interpretoval ust. § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH (súbežne bol preto\nnaplnený aj dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP),\n- nesprávne rozloženie dôkazného bremena,\n- nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.\n17. Sťažovateľ uviedol, že predmetom súdneho sporu je posúdenie toho, či v danom prípade boli alebo\nneboli splnené podmienky pre trojstranný obchod upravené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. d) zákona\no DPH v znení platnom v roku 2011, podľa ktorého tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo\nprvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet. Kľúčovou otázkou pre celý predmet sporu bolo objasnenie\npojmu „na ich účet“. Sťažovateľ poukázal na anglickú verziu čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/\nES, ktorý znie nasledovne. Member States shall exempt the supply of goods dispatched or transported\nto a destination outside their respective territory but within the Community, by or on behalf of the vendor\nor the person acquiring the goods, for another taxable person, or for a non-taxable legal person acting\nas such in a Member State other than that in which dispatch or transport of the goods began. Slovné\nspojenie z anglickej verzie čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES „by or on behalf“ - je možné\npreložiť ako „alebo v jej mene“. V súlade s takýmto výkladom znenia čl. 138 ods. 1 Smernice Rady\n2006/112/ES je aj právny názor JUDr. Zuzikovej k ustanoveniu § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.\n(Poradca 9/2012, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s komentárom, Poradca, s. r. o Vydavateľ, Žilina 2012, str. 124), ktorá uvádza, „Podľa tohto zákona dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného\nčlenského štátu, môže uplatniť oslobodenie od dane, ak tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo\ntovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t. j. dodávateľ alebo\nodberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu).“\n18. Podľa sťažovateľa sa správny súd plne stotožnil s posúdením pojmu „na ich účet“ správcom dane,\nktorý reprodukuje a uvádza, že správca dane názor JUDr. Zuzikovej nespochybnil. Žalobca namieta,\nže ak by podľa JUDr. Zuzikovej pojem „na ich účet“ bol podmienený tým, že dodávateľ alebo odberateľ\nza prepravnú službu zaplatí prepravcovi potom vyjadrenie JUDr. Zuzikovej by malo znieť nasledovne,\n„Podľa tohto zákona dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže uplatniť oslobodenie\nod dane, ak tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak\nna účet dodávateľa alebo odberateľa (t. j. dodávateľ alebo odberateľ zaplatí za prepravenie tovaru\nprepravcovi)“. Ak by pojem „na ich účet“ bol podmienený tým, že dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú\nslužbu zaplatí prepravcovi potom slovné spojenie z vyjadrenia JUDr. Zuzikovej „zabezpečí prepravenie\ntovaru prostredníctvom dopravcu“ nedávalo zmysel.\n19. Výklad ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v roku 2011,\npodľa ktorého tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich\núčet je rozdielny. Podľa JUDr. Zuzikovej pojem „na ich účet“ je možné interpretovať tak, že dodávateľ\nalebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu a podľa správnych orgánov\npojem „na ich účet“ znamená, že dodávateľ alebo odberateľ zaplatí za prepravenie tovaru prepravcovi.\nZ postupu správnych orgánov je zrejmé, že formulácia ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č.\n222/2004 Z. z. vytvára stav, ktorý umožňuje jeho rôznorodý a účelový výklad, čím sa zakladá stav právnej\n\nneistoty. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach,\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásada striktnej zákonnosti daňového konania vyplýva z\nústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 Ústavy SR a bola,\nresp. je na účely daňového konania bližšie špecifikovaná v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku.\nPokiaľ postup použitý daňovými orgánmi nie je upravený jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vo\nvšeobecne záväznej právnej norme, nemožno ho považovať za postup zákonný, a teda dovolený.\n20. Sťažovateľ poukázal na bod 14 Nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS 241/07-44 z 18. 09. 2008\nz ktorého vyplýva, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť\na nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.\nZa situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli\nverejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Z\ntejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní\nčasti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných\npráv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú orgány verejnej moci povinné postupovať\nmiernejšie (in dubio mitius). Podľa ústavného princípu zákonnosti ukladania daní zákony s viac než\njedným možným výkladom je nutné vykladať v prospech subjektívnych práv, a nie v prospech záujmov\nverejnej moci (in dubio pro libertate). Súd takto nepostupoval, práve naopak, pre posúdenie zákonnosti\npostupu správnych orgánov zvolil nízky štandard.\n21. Objasnenie pojmu „na ich účet“ vyplývajúceho z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č.\n222/2004 Z. z. ako podmienka pre trojstranný obchod predstavovala kľúčovú otázku pre celý predmet\nsporu. Ak správne orgány a súd dospeli k záveru, že pojem „na ich účet“ znamená, že v danom prípade\ndodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi, potom táto podmienka evidentne\nsplnená nebola. Bolo teda bezpredmetné zo strany správnych orgánov a súdu poukazovať na to, že\nžalobca nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi svoje tvrdenie, s odkazom na uznesenie Ústavného\nsúdu SR I. ÚS 377/2018-53 poukazovať na prenos dôkazného bremena a uvádzať dôvody nevypočutia\nbývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. Tieto otázky by boli aktuálne len v prípade, ak by\nsprávne orgány a súd akceptovali tvrdenie žalobcu, že podmienky pre trojstranný obchod sú splnené\naj vtedy, ak dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu, bez\ntoho, aby dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu prepravcovi zaplatil. Z uvedených dôvodov\nrozhodnutie súdu vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody vo vzťahu\nk výroku nie sú jednoznačné, resp. sú vnútorne rozporné. Ďalej sťažovateľ považoval za nadbytočné\npodrobne reagovať na časti odôvodnenia rozsudku, ktoré sa priamo nevzťahujú k splneniu podmienok\npre trojstranný obchod podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.\n22. Podľa súdu správca dane tým, že len prevzal informácie českej daňovej správy, neakceptoval návrh\nžalobcu na opätovný výsluch bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. nebolo porušené\nprávo žalobcu na obhajobu a jeho procesné práva neboli v daňovom konaní porušené. Uvedený záver\nsprávneho súdu je v zásadnom rozpore s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018 z 30. 01.\n2019 v ktorom sa uvádza, že proces získavania informácií prostredníctvom MVI sa v zásade realizuje\nbez akejkoľvek možnosti participácie daňového subjektu na týchto postupoch, čo môže kolidovať\nso základnými zásadami daňového konania, najmä zásadou zákonnosti, zásadou úzkej súčinnosti a\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ústavný súd ďalej uvádza, že požiadavka garancie objektivity\ndokazovania v daňovom konaní je nevyhnutná v záujme naplnenia zákonnosti rozhodnutia správcu\ndane ako jeho výsledku. Za situácie, keď daňový subjekt žiadnym spôsobom nemá možnosť aktívne\nspolupôsobiť na tomto procese a skutočnosti získané z MVI nemajú oporu v iných, zákonne vykonaných\ndôkazoch, je sporné, či takéto informácie môžu byť zákonným podkladom rozhodnutia správcu dane.\n23. Obsahom prejednávacej zásady, na ktorú poukazuje Ústavný súd SR v uznesení I. ÚS 377/2018-53\nje, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť\nsvoje práva výslovne uvedené v § 3 ods. 1, 2 a 8, § 24 a 45 ods. 1 Daňového poriadku. Aby mal\ndaňový subjekt možnosť dôkazné bremeno uniesť, musia byť ním navrhnuté dôkazy riadne a úplne\nvykonané, ibaže by bolo úplne nepochybné, že prostredníctvom týchto dôkazov nemôžu byť rozhodujúce\nskutočnosti preukázané. V tomto ohľade je potrebné starostlivo rozlišovať posúdenie návrhov na\nvykonanie jednotlivých dôkazov a vlastné hodnotenie týchto dôkazov. Podľa sťažovateľa hodnotiť v\nzmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno iba také dôkazy, ktoré boli riadne vykonané. Podľa názoru\n\nžalobcu vzhľadom na organizovanie, resp. zabezpečovanie prepravy nemožno na základe existujúcich\npodkladov daňového konania a priori dospieť k záveru, že by navrhovaný výsluch svedka bol irelevantný.\n24. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu nemožno považovať za riadne a\nvyčerpávajúco odôvodnený, pretože neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho\nrozhodnutie. Súd v kľúčovej otázke objasnenia pojmu „na ich účet“ vyplývajúceho z ustanovenia § 45\nods. 1 písm. d) zákona o DPH ako podmienky pre trojstranný obchod len reprodukoval záver správcu\ndane uvedený v protokole, teda že pojem „na ich účet“ znamená, že v danom prípade dodávateľ alebo\nodberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi. Súd navyše na obhajobu správnych orgánov uvádza,\nže správca dane nespochybnil právny názor JUDr. Zuzikovej, čo je v extrémnom rozpore s jeho obsahom\nspisu. Z uvedeného je zrejmé, že súd sa s ťažiskovým argumentom uvedeným v žalobe vysporiadal\nlen formálne bez toho, aby prezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov žalovaného a\nnámietok žalobcu, ide o nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nb) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n25. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa ustanovenia § 43 ods.\n1 zákona o DPH platného v čase dodania tovaru oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom\ntovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nUstanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z\njedného členského štátu do iného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia (dodávateľ\na odberateľ), z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je\nidentifikovaný pre DPH v štáte nadobudnutia tovaru. Pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp\nkrajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ,\nktorý dodá tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Takéto obchody sa označujú\nako intrakomunitárne dodávky tovarov a v podstate sa týmto nahrádza inštitút vývozu tovaru. Za\nintrakomunitárnu dodávku tovaru môžeme označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou. Ak kúpu tovaru\nrealizuje osoba identifikovaná pre DPH z iného členského štátu, avšak tovar ostane na území SR (nie je\nprepravený ani odoslaný do iného členského štátu), nie je možné takéto dodanie považovať za dodanie\ntovaru do iného členského štátu a dodávateľ nemôže uplatniť oslobodenie od dane.\n26. Je zrejmé, že deklarované obchody nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie\noslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, nakoľko prepravu tovaru nezabezpečoval ani prvý\ndodávateľ (žalobca), ani prvý odberateľ (spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o.), ani iný subdodávateľ na ich\núčet. Správca dane dodanie tovaru žalobcom spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. posúdil ako dodanie\ntovaru bez prepravy, pretože dodanie tovaru v rámci tohto zmluvného vzťahu nebolo spojené s prepravou\n(preprava nebola zabezpečená prvým dodávateľom - predávajúcim, ani prvým odberateľom - kupujúcim\na ani inou osobou na ich účet). Miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona\no DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko a\nžalobca bol povinný uplatniť k cene dodávaného tovaru DPH. Dodanie tovaru DK CENTRUM, s.r.o. (CZ)\npre odberateľov v Rumunsku a Maďarsku je pohyblivou dodávkou (dodaním tovaru s prepravou) a je\noslobodené od dane. Zároveň pre spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o. (CZ) vznikla povinnosť registrácie,\npovinnosť podať daňové priznanie a súhrnný výkaz.\n27. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že slovné spojenie „alebo na ich účet“ nie je možné\nvýlučne podmieňovať faktúrami alebo platbami za prepravu, ale len „zabezpečením“ prepravy tovaru,\nt. j. naložením tovaru na kamióny podľa pokynov prvého odberateľa. Naopak, zákon jednoznačne\ndefinuje podmienky, za splnenia ktorých je možné obchody považovať za trojstranné, pričom musí ísť\no splnenie všetkých podmienok súčasne, t.j. aj podmienky, že tovar je prepravený z ČŠ 1 do ČŠ 3\nprvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet prepravcom. Z citovaných ustanovení\nje zrejmé, že pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH platnom v tuzemsku,\nako aj v smernici Rady, je ustanovená podmienka vykonania prepravy tovaru buď priamo dodávateľom\nalebo odberateľom motorovými vozidlami vlastnými, resp. prenajatými dodávateľom alebo odberateľom,\nresp. prostredníctvom prepravcu avšak na ich účet. Vykonanie prepravy na účet či už dodávateľa alebo\nodberateľa znamená, že prepravná služba je zo strany prepravcu dodávateľovi alebo odberateľovi\nfakturovaná, t.j. že dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi. Žalobca splnenie\n\npodmienok pre oslobodenie od dane preukazoval čestným prehlásením odberateľa DK CENTRUM,\ns.r.o., v ktorom uvádza, že zabezpečil prepravu tovaru do členského štátu určenia.\n28. Písomným vyhlásením odberateľa preukazuje platiteľ dodanie tovaru do iného členského štátu, ak\nodberateľ sám prepraví tovar do miesta určenia, t.j. zabezpečí jeho prepravu vlastnými, resp. prenajatými\nmotorovými vozidlami. Ak vykonanie prepravy zabezpečí odberateľ inými osobami, je dodávateľ povinný\npreukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane prepravným dokladom. V posudzovaných\nobchodných prípadoch však bolo zistené, že preprava tovaru nebola zabezpečená na účet prvého\nodberateľa DK CENTRUM, s.r.o., že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu\ntovaru na účet druhých odberateľov, resp. na účet odberateľov druhých odberateľov (4. zúčastnená\nosoba), a že týmto spoločnostiam prepravu tovaru fakturovali a ani jeden z prepravcov nepotvrdil, že\npreprava tovaru bola vykonávaná podľa pokynov a za podmienok určených prvým odberateľom, tak\nako to tvrdí žalobca v žalobe. Navyše, podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM, s.r.o. uvedeného\nv dokumentoch postúpených českou daňovou správou (počas výkonu daňovej kontroly), spoločnosť,\nnapriek zmluve so žalobcom, žiadnu prepravu neorganizovala. Na základe už uvedených odpovedí na\nzaslané žiadosti o MVI a informácií v nich poskytnutých správca dane dospel k záveru, že dodania\ntovaru medzi žalobcom- prvým dodávateľom a jeho prvým odberateľom DK CENTRUM, s.r.o. nespĺňajú\nzákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, tieto dodávky\npredstavujú nepohyblivú dodávku, t.j. dodanie tovaru bez prepravy s miestom dodania v tuzemsku podľa\n§ 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného\nna faktúrach vystavených pre DK CENTRUM, s.r.o. je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH žalobca. Správca\ndane prijal záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane, čím porušil ustanovenie §\n43 v nadväznosti na § 45 zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru\nuvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM, s.r.o. podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH je\nžalobca.\n29. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné\nna účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Počas výkonu daňovej kontroly zistil, že prepravu\ntovaru (kryštálového cukru) zabezpečovali druhí odberatelia na vlastný účet vlastnými, resp. prenajatými\nmotorovými vozidlami, resp. prostredníctvom subdodávateľov. Faktúry vystavené prepravcami boli\nuhradené druhými odberateľmi v deklarovaných trojstranných obchodoch, čo nemôže spochybniť\nani svedecká výpoveď bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. Dôkazy, ktoré získal\nsprávca dane v priebehu daňovej kontroly sú jednoznačné (vystavené faktúry za prepravu tovaru,\núhrady za prepravu tovaru, CMR) a dostatočným spôsobom spochybnili tvrdenie žalobcu, že prepravu\nzabezpečovala česká spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o. Vo svetle zistených skutočností je irelevantné\nvypočutie bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. ako svedka, ktorý svoju svedeckú\nvýpoveď nemá čím podložiť. Opakované vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o.\nsprávca dane považuje za nadbytočný úkon, ktorý by bol vykonávaný nad rámec nevyhnutne potrebný\nna správne určenie dane. Navyše, ak svedecká výpoveď nie je podložená relevantnými a overiteľnými\ndôkazmi, nemôže byť v daňovom konaní považovaná za dôkaz.\n30. V danom prípade by sa jednalo len o jeho tvrdenie, ktoré by nebolo podložené žiadnym\ndôkazom, a ktoré nemôže ovplyvniť závery správcu dane z daňovej kontroly. V posudzovaných\nobchodných prípadoch však bolo zistené, že preprava tovaru nebola zabezpečená na účet odberateľa\nDK CENTRUM, s.r.o., že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu tovaru na\núčet druhých odberateľov, týmto spoločnostiam prepravu tovaru fakturovali a ani jeden z prepravcov\nnepotvrdil, že preprava tovaru bola vykonávaná podľa pokynov a za podmienok určených prvým\nodberateľom. Podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM, s.r.o., uvedeného v dokumentoch postúpených\nčeskou daňovou správou, spoločnosť žiadnu prepravu neorganizovala.\n31. Z výsledkov preverovania vykonaného správcom dane vyplýva, že predmetné obchody nespĺňajú\nzákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode obchodovaný tovar nebol do iného členského štátu odoslaný a prepravený ani daňovým subjektom\nK´ Food Distribution s.r.o. (prvý dodávateľ) a ani českou spoločnosťou DK CENTRUM, s.r.o. (prvý\nodberateľ) a ani inými osobami na ich účet (§ 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH). Žalobca ako\nprvý dodávateľ si uplatnil v prípade dodania tovaru pre DK CENTRUM, s.r.o. oslobodenie od dane\nneoprávnene, čím porušil ustanovenie § 43 v nadväznosti na § 45 zákona o DPH. Osobou povinnou\nplatiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM, s.r.o.\n\nje podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH žalobca. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla žalobcovi daňová\npovinnosť z dodania tovaru pre odberateľa DK CENTRUM, s.r.o. dňom dodania tovaru, t.j. v zdaňovacom\nobdobí október 2011.\n32. Podľa žalovaného bol žalobcovi v rámci vyrubovacieho konania, ako aj v priebehu daňovej kontroly,\nposkytnutý zodpovedajúci a dostatočný priestor na predkladanie dôkazov. Rovnako v rámci svojho\nvyjadrenia mal možnosť predložiť dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, ktorými disponuje. Vo\nsvojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole počas vyrubovacieho konania neuviedol žiadne\nnové skutočnosti, nepredložil žiadne listinné a ani iné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledku\nkontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Z daňového spisu ďalej\nvyplýva, že základným dôvodom pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane je nepreukázanie\nsplnenia podmienok uvedených v § 45 a § 43 zákona o DPH.\n33. K rozloženiu dôkazného bremena tiež žalovaný uviedol, že povinnosť predkladať všetky dôkazy\nje povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z dikcie § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého\nvyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno\nna strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho\npovinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia jednoznačne\nnepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalovaný\nďalej v tejto súvislosti uvádza, že podľa nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17 má platiteľ v\ndaňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať.\nSprávca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku,\npričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov.\nV procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým subjektom\n(platiteľom). Daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko\ndôkazné bremeno bolo na ňom.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 452 ods. 1 SSP.\n35. Kasačný súd po zistení, že sťažovateľ je od 12. novembra 2020 v konkurze a jeho správcom\nkonkurznej podstaty je spoločnosť LEGATOs Recovery k.s vyzval správcu sťažovateľa i sťažovateľa\npodľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, aby podali návrh na pokračovanie v konaní, ktorý bol sťažovateľom kasačnému súdu doručený\n03.05.2022 a správcom sťažovateľa kasačnému súdu doručený 10.05.2022. Kasačný súd poukazuje\nna to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440\nods. 1 písm. g/ SSP a preto prípadné nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom ani nebolo\npredmetom posudzovania kasačného súdu. Kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2\nSSP) kasačnú sťažnosť mohol prejednať výlučne v intenciách sťažovateľom uplatneného sťažnostného\nbodu, a teda iba v rozsahu sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n\nIV.\n\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n36. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n37.\nPodľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n42. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa\n§ 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.\n43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n44. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n45. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\n46. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných\npredpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej\núčelu.\n47. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový' subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v\npriebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi\ndane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej\nkontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené\njeho vyjadrenia k nim.\n48. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n49. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) predmetom\ndane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v\npostavení zdaniteľnej osoby.\n50. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\n51. Miestom dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, ak je dodanie tovaru spojené\ns odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo\npreprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena\nb/, odseku 2 a § 14.\n52. Podľa § 17 ods.4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri\ntrojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak\na) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v\nktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,\nb) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a\nd) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\n53. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n54. Základom dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH, pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n55. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemsku do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n56. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH (v znení účinnom v roku 2011), je platiteľ povinný preukázať, že sú\nsplnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie\ntovaru do iného členského štátu, kópiu faktúry a\n\na/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\n57. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na/ sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb/ osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc/ prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,\nbydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi\na druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd/ tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z\nčlenského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa,\ne/ druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf/ druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n58. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,\nprvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n59. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň.\n60. Podľa kasačného súdu je možné rámcovo vymedziť, že vo všetkých analyzovaných a\nposudzovaných obchodných transakcií bolo na základe dôkazov a listín založených v administratívnom\nspise relevantným spôsobom preukázané, že preprava tovarov nebola zabezpečená na účet odberateľa\nDK CENTRUM s.r.o. v rámci zmluvného vzťahu so sťažovateľom, ktorý opodstatnené závery správcu\ndane nevedel spoľahlivo vyvrátiť. Aj podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM s.r.o. uvedeného\nv dokumentoch postúpených českou daňovou správou, spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. napriek\nzmluve so žalobcom žiadnu prepravu neorganizovala. Dodania tovaru medzi žalobcom a jeho českým\nodberateľom DK CENTRUM, s.r.o. preto nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie\nod dane uvedené v § 43 zákona o DPH. Keďže obdobná vec rovnakých účastníkov konania, v rámci\nposúdenia prakticky rovnakej právnej otázky, bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu\nv právnej veci sp. zn. 1Sžfk/18/2020 zo dňa 29.11.2022, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na toto\nrozhodnutie poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje:\n61. „Podstatou sťažovateľom uplatneného sťažnostného bodu je, či sťažovateľ dostal v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku správneho súdu odpoveď na ním tvrdené podstatné žalobné body a teda, či\nsprávny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.\nf/ SSP). Podľa judikatúry Ústavného súdu SR správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.\nŠpanielsko z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu\ntaktiež vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\n\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II.\nÚS 410/06). K sťažovateľovmu sťažnostnému bodu teda kasačný súd uvádza, že správny súd nemusí\ndať odpoveď na všetky ním nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04)“.\n62. „Kasačný súd za podstatnú námietku sťažovateľa (žalobný bod), na ktorú správny súd sťažovateľovi i\nodpovedal, považuje posúdenie skutočnosti, či sťažovateľ splnil alebo nesplnil podmienky trojstranného\nobchodu podľa § 45 zákona o DPH, a to najmä podmienky podľa písm. d), t.j. či bol tovar prepravený\nprvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet prepravcom. Kasačný súd uvádza,\nže správny súd sa s touto otázkou v odôvodnení (najmä body 86 a 91 napadnutého rozsudku) riadne\nvysporiadal a kasačný súd toto vysporiadanie sa považuje za dostatočné. Správny súd v napadnutom\nrozsudku (v bode 33 a v bode 78) správne poukázal na sťažovateľom nastolený podstatný žalobný bod\n- predmetom sporu je výlučne posúdenie otázky, či boli alebo neboli splnené podmienky trojstranného\nobchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH, teda či tovar prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu bol prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. V bode 79\nnapadnutého rozsudku správny súd poukázal na podmienku prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona\no DPH, ktorou je, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba\nna ich účet. Svoju úvahu k splneniu tejto podmienky sťažovateľom správny súd rozviedol v bode 81\nnapadnutého rozsudku uvedením zistení správcu dane ohľadom prepravy tovaru. Následne v bode 82\nnapadnutého rozsudku zo zistení (bod 81 napadnutého rozsudku) odvodil i záver, že v konaní sťažovateľ\nnepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali splnenie zákonnej podmienky podľa § 45\nods. 1 písm. d/ zákona o DPH. Rovnako v bode 86 napadnutého rozsudku správny súd odôvodnil, (1) že\nnemal za preukázané, že preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o.,\n(2) že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet druhých odberateľov,\nktorú im fakturovali, a (3) nebolo preukázané, že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého\nodberateľa a za ním stanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ. Tieto skutočnosti pritom podľa\nsprávneho súdu tvoria dôkazné bremeno sťažovateľa (bod 90 a bod 91 napadnutého rozsudku).“\n63. „Svoje posúdenie správny súd zopakoval i v bode 91 napadnutého rozsudku, kde uviedol,\nže preprava tovaru fakturovaného sťažovateľom českému odberateľovi DK CENTRUM, s.r.o., bola\nvykonaná na účet odberateľov spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., ktorí v preverovaných obchodoch\nvystupovali ako tzv. druhí odberatelia. Správny súd sa v bode 91 napadnutého rozsudku stotožnil s\nnázorom správcu dane, že prípadné vyhlásenie svedka konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., že\nprepravu organizoval bez toho, aby predložil relevantné dôkazy a s prihliadnutím na zistenia správcu\ndane týkajúce sa prepravy tovaru, nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane.\nPrávnemu názoru JUDr. Zuzíkovej sa správny súd venoval v bode 87 napadnutého rozsudku a uviedol,\nže tento mu nie je známy keďže jeho obsah sťažovateľ nepredložil žalovanému ani správnemu súdu),\na teda ani nevie v akom kontexte bol tento názor prezentovaný.“\n64. „Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je teda zrejmé, že a. správny súd za podstatný žalobný bod\npovažuje posúdenie otázky, či boli alebo neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45\nods. 1 písm. d/ zákona o DPH (body 33 a 78 napadnutého rozsudku), b. podmienkou prepravy podľa §\n45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH je, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ\nalebo iná osoba na ich účet (bod 79 napadnutého rozsudku), c. preukázanie splnenia podmienok podľa\n§ 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH tvorí dôkazné bremeno sťažovateľa (bod 90 a bod 91 napadnutého\nrozsudku),d. správny súd uviedol zistenia správcu dane, ktoré považoval za podstatné vo vzťahu k\npreukázaniu prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH (bod 81 napadnutého rozsudku), a e.\nnemal za preukázané, že preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o.,\nže prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet druhých odberateľov,\nktorú im fakturovali, ani že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa a za ním\nstanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ (bod 86 napadnutého rozsudku).“\n65. „Kasačný súd otázku detailného výkladu anglického znenia čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/\nES, ktorý uvádza pojem „by or on behalf“ a jeho možných prekladov do slovenského jazyka rovnako\nako správny súd nepovažuje za podstatnú z dôvodu, že sťažovateľ v konaní nepreukázal dôkazmi,\nktoré by správcom dane neboli spochybnené, že v prípade ním tvrdeného prekladu tohto ustanovenia\n\nby došlo k splneniu podmienok trojstranného obchodu. Inými slovami ani uplatnením sťažovateľom\ntvrdeného výkladu čl. 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES a § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH že\nstačí, ak prepravca v mene prvého dodávateľa alebo prvého odberateľa zabezpečí prepravenie tovaru\na nie je podstatné kto za dopravu zaplatí, nemal správny súd za preukázané, že podmienka prepravy\npodľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH bola zo strany sťažovateľa splnená. Táto úvaha je zrejmá\nnapr. z bodu 86 napadnutého rozsudku, kde správny súd uzavrel, že nebolo preukázané, že preprava\ntovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa (DK CENTRUM, s.r.o.) a za ním stanovených\npodmienok tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne\nskutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil. Nesúhlas sťažovateľa s týmto odôvodnením nie\nje dôvodným sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a otázku prípadného nesprávneho\nprávneho posúdenia správneho súdu kasačný súd vzhľadom na sťažovateľom uplatnený sťažnostný\nbod neposudzoval. Kasačný súd preto tento sťažnostný bod sťažovateľa nepovažuje za dôvodný.“\nZáver\n66. Kasačnú súd sa na základe uvedených skutočností (s odkazom na príslušnú judikatúru) stotožnil\nso záverom ustáleným krajským súdom, že bolo predovšetkým v záujme sťažovateľa, aby v daňovom\nkonaní predložil také dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali deklarované zdaniteľné plnenia a odstránil\ntak pochybnosti finančných orgánov v tomto smere. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný\nsúd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n67. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po\nsplnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych\nspisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}