{"guid": "4d30afb5-0fc2-414d-83b6-e5ee35f4ac15:356f7309-0c7b-492c-956f-84436b15d2df", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200082.1", "spisova_znacka": "3Stk/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/5/2021 z 29. 3. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. marca 2023, sp. zn. 3Stk/5/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200082.1", "identifikacne_cislo": "7020200082", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2023-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-226.odsek-2", "nazov": "§ 226 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-226.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-226", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-7", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/356f7309-0c7b-492c-956f-84436b15d2df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200082.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Stk/5/2021\n7020200082\n29. 03. 2023\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2023:7020200082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Brány a dvere, s.r.o., Košice so sídlom Národná trieda 4, Košice, IČO: 36\n579 611, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Maník, advokát so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice,\nproti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4540 O-512/2019 zo dňa 13. januára\n2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 8S/16/2020-28 zo dňa 8. júla 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 143/19/Ž/O-1 zo dňa 18. novembra 2019, postupom podľa\nust. § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi ako\núčastníkovi administratívneho konania pokutu vo výške 300,- Eur za porušenie povinnosti stanovenej\npredpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1, písm. a) bod 1 a bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. konkrétne\nust. § 7 ods. 1, písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci\nspočívajúce v tom, že žalobca, ako zamestnávateľ ku dňu 27. septembra 2019, kedy začala inšpekcia\npráce, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil zamestnanca Z. Š., H.. X.X.XXXX (DoVP zo dňa 24.\naugusta 2018, pomocné práce) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci a ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce spočívajúce v tom,\nže žalobca, ako zamestnávateľ nevymedzil pracovnú úlohu v Dohode o vykonaní práce zamestnancov\nZ. Š., H.. X.X.XXXX (DoVP zo dňa 24. augusta 2018, pomocné práce) a S. N., H.. XX.X.XXXX (DoVP zo\ndňa 15. júna 2018, montáž brán). Inšpektorát práce Košice vykonal u žalobcu v pozícii zamestnávateľa\ninšpekciu práce v dňoch 27.9., 11.10., 22.10., 15.11. a 20.11.2018, pri výkone ktorej zistil u tohto\nporušenia vyššie uvedených povinností, ktoré sú uvedené v protokole č. IKO-82-55-2.2/P-E22,24,25-18\nzo dňa 20. novembra 2018, ktorého obsah bol zároveň v tento deň osobne prerokovaný so štatutárnym\nzástupcom žalobcu.\n2. Správny orgán považuje porušenie vyššie špecifikovaných povinností stanovených právnymi\npredpismi na zaistenie BOZP a pracovnoprávnymi predpismi zo strany žalobcu, ako zamestnávateľa, za\nporušenie povinnosti nie zanedbateľnej, ale vyššej závažnosti s potrebou uloženia sankcie. Pri stanovení\n\nvýšky pokuty správny orgán zohľadnil, že išlo o prvý raz inšpekciou zistené porušenie povinnosti a na\nnižšiu mieru rizika, ktorá sa vyskytuje v činnosti žalobcu, ako zamestnávateľa. Správny orgán takisto\nprihliadol na nízky počet zamestnancov žalobcu v čase prerokovania protokolu a na oznámenie o\nprijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov, ako aj na to, že porušenie uvedených povinností,\nnie je dôsledkom neúčinného systému jeho riadenia ochrany práce. Z týchto dôvodov správny orgán\nuložil pokutu v úplne spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, čo podľa jeho názoru splní, ako\npreventívny, tak aj represívny účel. Vychádzal najmä z prerokovaného protokolu, dokladov predložených\nk výkonu inšpekcie práce, z dohody o vykonaní práce zamestnancov Z. Š. B. S. N., evidencie dochádzky\ntýchto zamestnancov, zo zápisu z oboznámenia zamestnancov z oblasti BOZP, zo zápisnice o podaní\ninformácie zo dňa 11. októbra 2018, zo správy o odstránení nedostatkov, ako aj zo skutočnosti, že\nkonateľ žalobcu - zamestnávateľa nemal pri prerokovaní obsahu protokolu k zisteným nedostatkom\nžiadne námietky.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4540 O-512/2019 zo dňa 13. januára 2020 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č.\n143/19/Ž/O-1 zo dňa 18. novembra 2019, a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný zopakoval\npriebeh administratívneho konania a ako reakciu na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že žalobca,\nako zamestnávateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že jeho zamestnanec Z.\nŠ.B., s ktorým mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce zo dňa 24. augusta 2018 bol ku dňu začatia\ninšpekcie práce oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom\nžalobcovi správny orgán nevytýka, že oboznamovanie s týmito predpismi nebolo zrozumiteľné, ale\nže tento zamestnanec s nimi nebol preukázateľne oboznámený. Žalobca, ako účastník konania síce\npredložil zápis z oboznámenia zamestnancov z oblasti BOZP, avšak tieto sa týkajú iba školení zo dňa\n8. januára 2018 a 15. júna 2018, pri ktorých sa zamestnanec Z. Š. nenachádza. Informačnú povinnosť\ntýkajúcu sa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, má zamestnávateľ už pri\nprijatí zamestnanca do zamestnania a jej splnenie preukazuje písomným dokladom, z ktorého musí\nbyť zrejmé kto oboznamovanie vykonal (meno, priezvisko, podpis), konkrétny obsah oboznámenia a\nspôsob a výsledok overenia vedomostí zamestnancov. Takýto doklad, ktorý plní úlohu, napríklad pri\nvzniku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, však žalobca, ako účastník administratívneho\nkonania vo vzťahu k zamestnancovi Z. Š. počas inšpekcie nepredložil. Tým, že žalobca, ako účastník\nadministratívneho konania nepreukázal splnenie tejto povinnosti porušil ust. § 7 ods. 1 písm. a)\nzákona o inšpekcii práce. Pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti žalobcu, ako zamestnávateľa vymedziť v\ndohodách o vykonaní práce so zamestnancami Z. Š. B. S. N.Z. pracovnú úlohu, žalovaný poukazuje\nna to, že vymedzenie pracovnej úlohy je jednou z podstatných náležitostí dohody o vykonaní práce,\nktorú je v zmysle pracovnoprávnej teórie potrebné chápať, ako vymedzenie práce jej výsledkom.\nVymedzená pracovná úloha má predstavovať výsledok vykonanej práce (pokosenie trávnika, natretie\nplotu, spracovanie podkladov .....). Pracovná úloha musí byť dostatočne vymedzená (konkrétna), čo\ndo kvality a kvantity tak, aby mohlo byť určené, aká úloha má byť vykonaná, čo je dohodnutým\nvýsledkom, za ktorý sa vyplatí odmena. Z predložených dohôd však vyplýva, že žalobca, ako účastník\nadministratívneho konania v nich nevymedzil pracovné úlohy z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska,\nale druhovo vymedzil pracovné činnosti „pomocné práce“ a „montáž“. Pokiaľ ide o prvostupňovým\nsprávnym orgánom uloženú výšku pokuty, žalovaný k tomu uvádza, že prvostupňový správny orgán\nzhodnotil všetky relevantné kritériá vzťahujúce sa na vyššie uvedené nedostatky pridržiavajúc sa ust. §\n19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a po zohľadnení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, prihliadnuc\nna aplikačnú prax inšpektorátu práce, uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu v minimálnej výške\n300,- Eur. Žalovaný dospel k názoru, že porušenie povinnosti je prvostupňovým správnym orgánom\nposúdené správne a je zdôvodnené porušením platných právnych predpisov.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného a vec vrátil tomuto na nové konanie a rozhodnutie. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný\ndospel k rozhodnutiu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a žalobca, ako účastník konania bol rozhodnutím, ako aj postupom žalovaného\nukrátený na svojich právach. Celé správne rozhodnutie podľa názoru žalobcu vykazuje animozity s\nustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb., pretože žalovaný v odvolacom správnom konaní neozrejmil\nžalobcom namietané skutočnosti z prvostupňového konania týkajúce sa merita veci, teda údajného\n\nporušenia právnych predpisov, ako aj výšky udelenej sankcie. V predmetnej veci podľa žalobcu neboli\nsplnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta 300,- Eur. Čo sa týka\noboznámenia zamestnancov s predpismi BOZP, títo boli o nich preukázateľne oboznámení a tieto\noznámenia neboli, ako tvrdí žalovaný nezrozumiteľné. Pre takéto označenie oboznámení zamestnancov\nneuviedol správny orgán žiaden dôkaz, čím jeho tvrdenie pokladá za nepreskúmateľné. Žalobca sa\nnestotožňuje ani s tvrdením, že v dohodách o vykonaní práce neboli pracovné úlohy i rozsah práce\nzamestnancov vymedzené. Správny orgán môže konať iba to, čo mu zákon ukladá a keďže Zákonník\npráce bližšie nekonkretizuje, ako podrobne majú byť pracovné úlohy i rozsah práce v dohodách o\nvykonaní práce špecifikované, postačuje podľa žalobcu aj charakteristika s ním uzatvorených dohôd.\nZákonník práce navyše uprednostňuje dohodu zamestnanca a zamestnávateľa o tom, čo má byť v\npredmetnej dohode uvedené pred direktívnym nariadením jej obsahu, čo je výrazom zmluvnej vôle dvoch\nrovnocenných strán pracovnoprávneho vzťahu, ako časti súkromného a nie verejného práva, ako sa\nsprávny orgán mylne domnieva. Uložená pokuta je pre žalobcu, ako malého podnikateľa likvidačná,\nkedy jej výška dvojnásobne prevyšuje náklady na súdne poplatky súvisiace so založením spoločnosti s\nručením obmedzeným a nezohľadňuje ani doterajšie nulové porušovanie právnych predpisov v oblasti\nBOZP. S týmito námietkami sa žalovaný v rámci správneho konania relevantne nevysporiadal.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. júla 2020 uviedol, že obsah správnou\nžalobou napadnutého rozhodnutia preukazuje, že skutkom sa dôsledne zaoberal, taktiež jeho právnym\nposúdením a v odôvodnení tohto rozhodnutia reflektoval aj namietané skutočnosti žalobcu tak, aby toto\nrozhodnutie spĺňalo zákonné požiadavky a navrhol žalobu zamietnuť.\n6. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 8S/16/2020-28\nzo dňa 8. júla 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že dospel k záveru, že správne orgány postupovali\nsprávne a v súlade s platnou právnou úpravou, preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a\nzákonné. Konštatoval, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe\nbol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.\n8. Vo vzťahu k Inšpekciou práce konštatovanému porušeniu ust. § 7 ods. 1, písm. a) zákona č. 124/2006\nZ. z. krajský súd uviedol, že medzi zamestnancami, ktorí sa podľa zápisu z oboznámenia z oblasti\nBOZP, vyhotovenom P.. Z. Z., autorizovaným bezpečnostným technikom zúčastnili školenia z oblasti\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa Z. Š. nenachádza. Z uvedeného zápisu vyplývajú dva termíny\nkonania školení a to 8. januára 2018, kedy sa ho zúčastnili piati zamestnanci a 15. júna 2018, kedy sa\nho zúčastnil jeden zamestnanec. Z. Š. uzavrel so žalobcom dohodu o vykonaní práce dňa 24. augusta\n2018, pričom z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že po tomto dátume zamestnanec Z. Š.\nnebol s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\noboznámený. Tento fakt naviac podporuje aj zápisnica o podaní informácie týkajúcej sa pracovného\núrazu Z. Š. datovaná ku dňu 11. októbra 2018, z ktorej na otázku, či bol školený z bezpečnostných\npredpisov, vyplýva jeho odpoveď, že nebol. Keďže sa žalobcovi nepodarilo presvedčiť správny súd\no preukázanom oboznámení jeho vtedajšieho zamestnanca Z. Š. s právnymi predpismi a ostatnými\npredpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je bezpredmetné sa zaoberať otázkou\nzrozumiteľnosti takéhoto oboznámenia.\n9. K námietke žalobcu spočívajúcej v jeho nesúhlase s tým, že v dohodách o vykonaní práce neboli\npracovné úlohy i rozsah práce zamestnancov vymedzené, krajský súd uviedol, že už z označenia tohto\ndruhu pracovnoprávneho vzťahu (dohoda o vykonaní práce) vyplýva, že sa musí jednať o jednorazovú\nprácu, ktorá je vymedzená konkrétnou úlohou vedúcou v prípade jej splnenia ku konkrétnemu výsledku.\nV prípade žalobcom uzavretých dohôd o vykonaní práce so zamestnancami Z. Š. (dohoda o vykonaní\npráce datovaná ku dňu 24. augusta 2018) a S. N. (dohoda o vykonaní práce datovaná ku dňu 15.\njúna 2018) správny súd usúdil, že žalobca nesplnil povinnosť pre neho vyplývajúcu z ust. § 226 ods. 2\nzákona č. 311/2001 Z. z., kedy v týchto dohodách nevymedzil pracovnú úlohu, ktorú má zamestnanec\nvykonať, ako aj rozsah práce, ktorú má zamestnanec vykonať v súlade s myšlienkou tohto ustanovenia.\nSo zamestnancom S. N. dohodol žalobca ako pracovnú úlohu: „montáž brán“ a so zamestnancom Z. Š.:\n„pomocné práce“. Ani v jednom z týchto prípadov nemožno hovoriť o pracovnej úlohe, ako záverečnom\n\nprodukte pracovnej aktivity zamestnanca, ktorý je kvalitatívne, alebo kvantitatívne identifikovateľný,\npretože predmetom hore uvedených dohôd o vykonaní práce sú pracovné činnosti majúce opakujúci sa\ncharakter a z tohto ich zadefinovania nemožno absolútne vyvodiť ich začiatok a ukončenie. Pracovné\núlohy vyplývajúce z týchto dohôd, nie sú určené individuálne, ale druhovo, čo znamená, že neurčujú\nkonkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa\nčinnosť. Napokon ak z ďalšej podstatnej náležitosti dohody o vykonaní práce, ktorou je dohodnutá\nodmena za vykonanie pracovnej úlohy možno usúdiť, že ak odmena prislúcha zamestnancovi za\nvykonanú pracovnú úlohu, správny súd si kladie otázku, akým spôsobom možno zistiť, či a kedy\nzamestnanec splnil pracovnú úlohu definovanú ako montáž brán alebo pomocné práce. V súvislosti s\npoznámkou žalobcu, že je na dohode zamestnanca a zamestnávateľa, čo má byť v predmetnej dohode\nuvedené pred direktívnym nariadením jej obsahu, ako výrazu zmluvnej vôle dvoch rovnocenných strán\npracovnoprávneho vzťahu, správny súd uviedol, že zmluvná voľnosť je aj v prípade dohôd o vykonaní\npráce regulovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce, ktoré jej nastavujú zákonné limity.\n10. K žalobcom namietanej výške pokuty správny súd k tomu uviedol, že z citovaného ust. §\n19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., vyplýva oprávnenie inšpektorátu práce, uložiť\npokutu zamestnávateľovi, ak sa tento dopustí porušenia svojich povinností, ktoré mu vyplývajú aj\nz pracovnoprávnych predpisov, upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a tiež z právnych predpisov a\nostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím vyvodí voči takémuto\nzamestnávateľovi zodpovednosť za porušenie týchto predpisov. V prípade správneho trestania je\npovinnosťou správneho súdu sledovať, či orgán verejnej správy zmysluplne odôvodnil sankcie uloženú\nv určitej výške, v prípade, kedy zákon počíta so sankčným rozpätím. Správny súd v tejto súvislosti\nskúmal, či orgán verejnej správy prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho\nnásledok. Aj keď určenie výšky pokuty v rámci určeného sankčného rozpätia je vecou voľnej úvahy\norgánu verejnej správy, neznamená to však, že táto môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha je\nhodnotiaci proces, pri ktorom je príslušný orgán verejnej správy povinný zvažovať závažnosť porušenia\nprávnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu a jeho následky tak, aby uložená pokuta spĺňala\nnielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa\ndotknutého subjektu. Pri uložení pokuty orgán verejnej správy prihliada na závažnosť, spôsob i čas\ntrvania následkov protiprávneho konania. Správny súd považoval výšku žalobcovi uloženej sankcie\n(pokuty) s ohľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Orgány verejnej\nsprávy v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali na preventívne a výchovné pôsobenie pokuty,\nktorá má žalobcovi zabrániť, aby sa v budúcnosti dopúšťal podobných porušení svojich povinností\nvyplývajúcich z vyššie spomenutých právnych predpisov. Vzhľadom na zákonný limit výšky pokuty,\nktorý je v prípade takýchto porušení právnych predpisov 100 000 Eur, nemožno žalobcovi uloženej\npokute pripisovať represívny význam a orgány verejnej správy uložili pokutu v spodnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby. Voľná úvaha orgánov verejnej správy vo vzťahu k rozhodovaniu o výške pokuty bola\nzameraná na ochranu materiálnych hodnôt a ochranu zdravia a života zamestnancov.\n11. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom\nkonania právo na ich náhradu nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako\n„sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil § 440 ods. 1, písm. g) SSP (t.j. tak, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci). Na tomto základe sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd rozhodol\nvo veci podanej kasačnej sťažnosti tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti krajskému súdu na\nďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie práva na náhradu trov konania.\n13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že preukázal splnenie všetkých povinností uložených mu,\nako zamestnávateľovi Zákonníkom práce. Jeho zamestnanci boli s predpismi o BOZP preukázateľne\noboznámení, o čom svedčia potvrdenia o absolvovaní školení z 8. januára 2018 a 15. júna 2018. U\nzamestnanca Z. Š. napriek poučeniu toto potvrdenie nebolo vydané, pretože len 24. augusta 2018\n2018 uzatvoril so sťažovateľom dohodu o vykonaní práce a už 1. septembra 2018 (teda pred školením\nvytýčeným na 3. septembra 2018) pre sťažovateľa žiadnu prácu z dôvodu utrpeného úrazu nevykonával.\n\n14. Sťažovateľ sa nestotožňuje ani s tvrdením, že v dohodách o vykonaní práce neboli pracovné úlohy i\nrozsah práce zamestnancov vymedzené. Správny orgán môže konať iba to, čo mu zákon ukladá. Keďže\nZákonník práce bližšie nekonkretizuje, aké podrobné majú byť pracovné úlohy i rozsah práce v dohodách\no vykonaní práce špecifikované, postačuje podľa sťažovateľa aj charakteristika ním uzatvorených dohôd.\nZákonník práce navyše uprednostňuje dohodu zamestnanca a zamestnávateľa o tom, čo má byť v\npredmetnej dohode uvedené pred direktívnym nariadením jej obsahu, čo je výrazom zmluvnej vôle dvoch\nrovnocenných strán pracovnoprávneho vzťahu, ako časti súkromného a nie verejného práva. Formulácia\nmontáž brán, či pomocné práce podľa neho dostatočne napĺňajú zmysel aj význam dohôd uzatváraných\nmimo pracovného pomeru odlišujúcich ich od pracovných zmlúv s podrobne uvedenou náplňou práce.\n15. Na záver sťažovateľ uviedol, že uložená pokuta je pre neho ako malého podnikateľa likvidačná\naj s ohľadom, že jej výška dvojnásobne prevyšuje náklady na súdne poplatky súvisiace so založením\nspoločnosti s ručením obmedzeným a nezohľadňuje ani dlhodobú existenciu sťažovateľa spojenú s\ndoterajším nulovým porušením právnych predpisov v oblasti BOZP.\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom krajského\nsúdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný a navrhol, aby ho kasačný súd, ako vecne správny\npotvrdil.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n17. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava\nSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s §\n101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S\na v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry\nNS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia\nkontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť\nkasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSSP za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia\nNS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom\nprávnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších\nsúdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou\nsprávneho kolégia NS SR.\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu\nv medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1, písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,\nže kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2,\npísm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2\nSSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n20. Podľa ust. § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 a bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpekcia práce je dozor\nnad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,\nzmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných\npodmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré\nnedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie a právnych predpisov a ostatných predpisov na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného\nprostredia, ako aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov (§ 2 ods. 1, písm. b)\nzákona č. 125/2006 Z. z.).\n\n21. Podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., je inšpektorát práce oprávnený uložiť\npokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z\ntohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode\na siedmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur,\na ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma\nna zdraví, najmenej 33 000 eur.\n22. Podľa ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov\n1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť\nzisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a\nriziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa.\n23. Podľa § 21 ods. 3, veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z., sa na konanie podľa § 4, písm. e), § 6 ods.\n1, písm. b), d) a e), § 7 ods. 3, písm. d), e), i) a s), ods. 8, písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2, písm. d) až f),\n§ 19 a 20 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n24. Pôsobnosť zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene\nniektorých zákonov vyplýva z ustanovenia jeho § 2 ods. 1, podľa ktorého tento zákon sa vzťahuje na\nzamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.\n25. Podľa ust. § 3 písm. a), bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z., na účely tohto zákona je zamestnávateľ\nfyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu,\nalebo v obdobnom pracovnom vzťahu.\n26. Podľa ust. § 7 ods. 1, písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., je zamestnávateľ povinný pravidelne,\nzrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými\npredpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami\nochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými\npostupmi a overovať ich znalosť.\n27. Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť\nv súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení,\nalebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu, alebo nového\npracovného prostriedku.\n28. Podľa ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, dohoda o vykonaní práce sa\nuzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha,\ndohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak\njej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.\n29. Podstatou námietok sťažovateľa bolo že: (i) krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, (ii) neporušil § 226 ods. 2 Zákonníka práce a (iii) výška pokuty bola likvidačná.\n30. Kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti sú totožné s jeho námietkami\nuvedenými v správnej žalobe, s ktorými sa správny súd vysporiadal. Podľa názoru kasačného súdu sa\nsprávny súd v odôvodnení dostatočne zaoberal porušením povinnosti zamestnávateľa podľa § 7 ods.\n1, písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., ako aj § 226 ods. 2 Zákonníka práce, pričom náležite vyhodnotil\npredložené dôkazy.\n31. V súvislosti s námietkou sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym\nsúdom kasačný súd uvádza, že „nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej\njudikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce\naplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne\nvyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje\npotrebné medze skutkového zistenia“ (Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/12/2016 z 20.02.2018).\n\n32. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23.02.2021, v ktorom\nNajvyšší súd SR uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo\noporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu\nprávnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia...“.\n33. Kasačný súd neidentifikoval nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Sťažovateľ\nani neuvádza, v čom by toto nesprávne právne posúdenie veci malo spočívať. Samotná skutočnosť,\nže sa sťažovateľ nestotožňuje s výsledkom správneho súdneho konania, alebo rozsudkom správneho\nsúdu ešte neznamená, že tento je bez ďalšieho nezákonný, alebo nedostatočne odôvodnený. Kasačný\nsúd preto môže len odkázať na dôvody napadnutého rozsudku.\n34. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce, kasačný súd uvádza, že\nformu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ využívať iba\nza predpokladu splnenia Zákonníkom práce ustanovených kritérií. Kasačný súd dáva do pozornosti\nrozsudok Najvyššieho súdu SR 5Asan/4/2016, podľa ktorého „...za pracovnú úlohu sa nepovažuje\nopakujúca sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy. Dojednané pracovné\núlohy nie sú dojednané individuálne, ale druhovo, čo znamená, že neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má\nzamestnanec vykonať, ale zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť“.\n35. Pokiaľ ide o výšku pokuty, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (zhodne, ako v správnej žalobe) namietal,\nže pri určení jej výšky nebola zohľadnená jeho dlhodobá existencia s doterajším nulovým porušením\nprávnych predpisov v oblasti BOZP. S uvedenými námietkami sa správny orgán v napadnutom\nrozhodnutí vysporiadal tak, že konštatoval, že pri stanovení výšky pokuty správny orgán zohľadnil, že išlo\no prvý raz inšpekciou zistené porušenie povinnosti a na nižšiu mieru rizika, ktorá sa vyskytuje v činnosti\nžalobcu, ako zamestnávateľa. Správny orgán takisto prihliadol na nízky počet zamestnancov žalobcu v\nčase prerokovania protokolu a na oznámenie o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov, ako aj\nna to, že porušenie uvedených povinností, nie je dôsledkom neúčinného systému jeho riadenia ochrany\npráce. Z týchto dôvodov správny orgán uložil pokutu v úplne spodnej hranici zákonom stanovenej\nsadzby.\n36. Vo vzťahu k námietke likvidačného charakteru pokuty pre sťažovateľa kasačný súd poukazuje\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019,\nktorý konštatoval, že „pod likvidačným charakterom rozumie jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt ...\nV prípade právnických osôb, ktorou je aj sťažovateľka, by likvidácia znamenala zničenie majetkovej\nzákladne pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu\nk majetkovým pomerom fyzickej osoby či právnickej osoby. Sťažovateľka však len všeobecne konštatuje,\nže pokuta má likvidačný charakter bez toho, aby ozrejmila konkrétny dopad na jej finančnú situáciu.\nKeďže sťažovateľka tento argument relevantným spôsobom neodôvodnila, neuniesla ani základné\nbremeno tvrdenia, na základe ktorého by najvyšší (či ústavný) súd mohol posúdiť, či má pokuta likvidačný\ncharakter.“ Bolo teda v prvom rade na sťažovateľovi, aby tvrdený likvidačný charakter pokuty preukázal,\nt. j dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo predovšetkým samotného sťažovateľa.\n37. V predmetnej veci inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí, pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, k akým\nskutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadli. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty boli v\ndanom prípade posúdené v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.\nPo preskúmaní veci, kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány sa dostatočným spôsobom\nv odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vysporiadali so všetkými relevantnými kritériami a výšku\nuloženej pokuty riadne odôvodnili. Nimi uplatnené myšlienkové úvahy sú súladné so zákonnými\nkritériami pre ukladanie sankcií, sú logické a nevykazujú vybočenie z rámca zákonnej správnej úvahy.\nOdôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy poskytujú sťažovateľovi jednoznačnú odpoveď, prečo\nbolo opodstatnené uložiť mu za príslušné porušenie povinností zamestnávateľa uložiť pokutu vo výške\n300,- Eur, ktorú naviac aj kasačný súd vníma, ako primeranú a uloženú v súlade so zákonom, berúc do\núvahy skutočnosť, že maximálna výška pokuty za porušenie povinností podľa príslušných ustanovení\nzákona je vo výške 100.000 Eur.\n\n38. Vo vzťahu k sťažovateľovmu konštatovaniu, že sa krajský súd svojim rozhodnutím odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd nevie zaujať stanovisko, nakoľko sťažovateľ neuviedol, od\nakej praxe sa svojim rozhodnutím krajský súd odklonil.\n39. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd\nkasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol.\n40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.\n1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania\nprislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených\npodmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd\núčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne\npomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7698e48-39b2-485b-8794-12e11f6935db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.147.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 26, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.147.2019.1"}, {"guid": "a41c980a-1e76-4b14-9072-1d867dd8ed3c:8a1fed75-d870-41b1-9dc9-6d679a3f8096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201482.1", "spisova_znacka": "5Asan/4/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/4/2016 z 28. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201482.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8ba63c0d-a731-4b51-b433-87adb803f57a:967d0bbd-a48c-440c-bcba-7cff4175e548", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100650.2", "spisova_znacka": "1Sf/45/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Sf/45/2024 z 30. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100650.2"}, {"guid": "365e1733-e9c6-494e-a728-d8ca33fb27c5:aaa27fc5-33aa-43a4-9560-4b92f98d566c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2", "spisova_znacka": "1S/49/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/49/2024 z 30. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2"}]}