{"guid": "edd06e10-7bd4-4b29-a66d-2612cb90c833:af9e92f4-886f-4a8b-853c-15cdf5f09f95", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1", "spisova_znacka": "3Stk/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/7/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 3Stk/7/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1", "identifikacne_cislo": "7019200819", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-9", "nazov": "§ 63 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-14", "nazov": "§ 155 ods. 14 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-154", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-75", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-155"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af9e92f4-886f-4a8b-853c-15cdf5f09f95", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Stk/7/2021\n7019200819\n28. 02. 2023\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2023:7019200819.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej,\nPhD. v právnej veci žalobkyne: ANTES PLUS, spol. s r.o., IČO: 31695132, so sídlom Cyrila a Metoda\n1, Michalovce, právne zastúpená: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom Námestie Slobody 7,\nMichalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102198856/2019 zo dňa 19.\nseptembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 8S/104/2019-48 zo dňa 29. apríla 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.\n101539365/2019 zo dňa 26. júna 2019 uložil žalobkyni pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej ako „Daňový poriadok“) v znení účinnom do 31. decembra 2015 v\nnadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku vo výške 1.200 eur za správny delikt podľa § 154 ods.\n1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie november 2011 nižšej dane ako daň, ktorú mal uviesť.\n2. Žalovaný na základe odvolania žalobkyne rozhodnutím č. 102198856/2019 zo dňa 19. septembra\n2019 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Námietku o predčasnom uložení pokuty považoval za\nneopodstatnenú, keďže do doby rozhodovania o odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu o uložení pokuty,\nkonanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci podanej žaloby vedenej pod sp. zn. 7S/143/2018\nnebolo právoplatne skončené, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby bol zamietnutý\nprávoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/143/2018 zo dňa 13.02.2019, teda\nrozhodnutie správcu dane č. 366021/2018 zo dňa 27. júna 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume\n12.000,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 (ďalej ako „rozhodnutie\no vyrubení rozdielu dane“), bolo aj naďalej právoplatné a vykonateľné. K námietke, že správca dane v\nodôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dátum právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý\nv odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie\nobdobie november 2011 uviedol, že skutočnosť, že toto rozhodnutie je právoplatné, nie je sporná\n\na prípadné zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie by neprivodilo iný\nvýsledok.\n3. K namietanému postupu správcu dane v súvislosti s § 155 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého\nsprávca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu,\nžalovaný uviedol, že podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona, to znamená,\nže nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale je povinný uložiť pokutu\nv zákonom stanovenej výške.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nKošiciach (ďalej len „správny súd“), v ktorej uviedla, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako\n„SSP“). Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n5. Namietala, že rozhodnutie o uložení pokuty ako aj rozhodnutie žalovaného je predčasné, pretože\nrozhodnutie o vyrubení rozdielu dane je predmetom súdneho prieskumu a nie je preto ustálený právny\nzáklad uloženia pokuty. Uviedla, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť,\nkeďže neobsahuje údaj, kedy malo rozhodnutie vyrubení rozdielu dane nadobudnúť právoplatnosť.\nDoplnila, že daň v daňovom priznaní uviedol správne a nevedel pri daňovej kontrole ovplyvniť neplnenie\npovinností tretích osôb pri preukazovaní správnosti uvedenia dane v daňovom priznaní, preto mal\nsprávca dane prihliadnuť na § 155 ods. 4 Daňového poriadku.\n6. Správny súd rozsudkom č. k. 8S/104/2019-48 zo dňa 29. apríla 2021 (ďalej len „napádaný\nrozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) žalobu žalobkyne zamietol. Konštatoval, že žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, a nie je možné mu\nvytknúť ani nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, ako ani namietanú\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n7. Vyslovil názor, že preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty nie je predčasné, keďže vychádza zo\nzáveru o spáchaní správneho deliktu žalobkyňou, daného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 9. októbra 2018 o vyrubení\nrozdielu dane. Doplnil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 7S/143/2018 o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102010182/2018 zo dňa 9. októbra 2018 bol zamietnutý návrh žalobkyne\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe a následne bola rozsudkom zo dňa 14. októbra 2020\nžaloba ako nedôvodná zamietnutá.\n8. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného správny súd uviedol, že žalobkyňa\nnešpecifikovala, ktoré náležitosti rozhodnutia absentovali. Správny súd napadnuté rozhodnutie\nvyhodnotil tak, že obsahuje všetky potrebné formálne i obsahové náležitosti stanovené Daňovým\nporiadkom. K neuvedeniu dátumu právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane uviedol, že\nuvedenie tohto údaju nie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia správcu dane, a navyše následne\nžalovaný uvedené zhojil vo svojom napadnutom rozhodnutí. Doplnil, že uvedený údaj bol žalobkyni\ndostatočne známy, keďže rozhodnutie jej bolo doručené dňa 18. októbra 2018, pričom tento deň sa\nzhoduje s dňom (dátumom) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\n9. Napokon, k aplikácii § 155 ods. 4 Daňového poriadku správny súd uviedol, že podľa ustanovení\ndaňového poriadku je obligatórnou povinnosťou správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu v\nzákonom stanovenej výške pri porušení povinnosti uloženej daňovými právnymi predpismi, a to aj s\npoukazom na objektívnu zodpovednosť daňového subjektu.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n10. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z\ndôvodu, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnený v\n\nmiere porušujúcej právo sťažovateľky na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP). Navrhla\nkasačnému súdu napádaný rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľka uviedla, že je pravdou, že rozhodnutie č. 102010182/2018 z 9. októbra 2018, ktoré\nsúvisí s týmto konaním je právoplatné a Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn. 7S/143/2018\nzamietol žalobu ako nedôvodnú , ale vo veci bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej doposiaľ nebolo\nrozhodnuté. Zotrvala na názore, že až do rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti nie je\nustálený právny základ pre toto konanie.\n12. Uviedla, že správny súd sa nemal dostatočne vysporiadať s jej námietkou, že v rozhodnutí správcu\ndane nebol uvedený dátum právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, keďže podmienka\nprávoplatnosti je implicitne uvedená v Daňovom poriadku. Rozhodnutie je z toho dôvodu podľa nej\nnepreskúmateľné pre neurčitosť.\n13. Na záver sťažovateľka poukázala na ustanovenie § 155 ods. 4 Daňového poriadku, pričom správny\nsúd podľa nej dostatočne nereagoval na skutočnosť, že ona ako daňový subjekt túto situáciu nezavinila\na nevedela ovplyvniť plnenie povinností tretích osôb.\n14. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril žalovaný, ktorý trval na záveroch uvedených\nv napadnutom rozhodnutí a námietky sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti považoval za\nneopodstatnené. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n15. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky\nč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v\nsprávnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1\na 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nna rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.\n17. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala nedostatočné vysporiadanie sa s jej žalobnými\nnámietkami a ich nesprávne právne posúdenie, že (i) prebieha súdne konanie o zákonnosti rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 9. októbra 2018 o vyrubení\nrozdielu dane, (ii) v rozhodnutí správcu dane nebol uvedený dátum právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení\nrozdielu dane a že (iii) neaplikoval ustanovenie § 155 ods. 4 Daňového poriadku.\n18. Pri riešení sťažovateľkou nastolených otázok v rámci svojich právnych úvah vychádzal kasačný\nsúd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu.\nHoci odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z účelu zabezpečenia\nkontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na\nustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1\naž 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd\nnaďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).\n\nIV.A K prebiehajúcemu súdnemu konaniu\n19. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto uvedie\nv daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v\ndaňovom priznaní uviesť.\n20. Vychádzajúc z vymedzenej skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu kasačný súd\nkonštatuje, že pre rozhodnutie správcu dane o spáchaní tohto deliktu je rozhodujúce preukázanie\nskutočnosti, že daňový subjekt v daňovom priznaní uviedol nižšiu daň. Kasačný súd zastáva právny\nnázor, že z pohľadu preukázania znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu sú kľúčové\nzistenia vychádzajúce z daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 a 4 písm. b) a nasl. Daňového poriadku, resp. §\n15 ods. 1 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov; ďalej len „zákon o správe daní“), resp. z výsledkov vyrubovacieho konania (§ 68 a\nnasl. Daňového poriadku, resp. § 38 a nasl. zákona o správe daní). V tomto procesnom postupe totiž\nsprávca dane overuje správnosť deklarovaných tvrdení (obchodov) daňových subjektov a v nadväznosti\nna svoje zistenia rozhodnutiami koriguje prípadné nepresnosti. Takýmto zákonným podkladom pre\nkonanie o správnom delikte v tejto veci je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n102010182/2018 zo dňa 9. októbra 2018 o potvrdení rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Zároveň\nplatí, že v kompetencii správneho orgánu, ktorý sankciu ukladá, nie je už skúmanie rozhodnutia o\nvyrubení rozdielu dane a ani dôvodov pre jeho vydanie.\n21. Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní sa stáva podkladom pre rozhodovanie správcu\ndane v sankčnom konaní momentom nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 72 ods. 7 v spojení s § 63\nods. 9 Daňového poriadku). Právoplatné rozhodnutie sa považuje za definitívne, konečné (nemožno\nvoči nemu podať riadny opravný prostriedok), záväzné a relatívne nezmeniteľné (možno voči nemu\npodať len tzv. mimoriadne opravné prostriedky; KUBINCOVÁ, S.: Daňový poriadok. 1. vydanie. § 63.\nBratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN: 978-80-89603-28-2). Takéto rozhodnutie tiež požíva prezumpciu\nsprávnosti správnych rozhodnutí, tzn. že sa naň uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio\niuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny,\nktorý je bez právnych vád“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/61/2016\nzo dňa 23. augusta 2018).\n22. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, pokiaľ\ns ním zákonodarca nespája odkladný účinok, alebo podanie správnej žaloby, nemá priamy dopad\nna právoplatnosť a ani prezumpciu správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nie je preto\nschopné ani ohroziť spôsobilosť dotknutého rozhodnutia byť podkladom pre rozhodovanie správcu dane\nv konaní o správnom delikte a rovnako nepredstavuje bez ďalšieho ani obligatórny dôvod na prerušenie\nnadväzujúcich konaní (argumentum a contrario § 61 ods. 1 Daňového poriadku). Právoplatnosť stráca\nrozhodnutie až v prípade, ak je na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo správnej žaloby\naj zrušené.\n23. Uplatňujúc vyššie uvedené východiská na prípad sťažovateľky kasačný súd konštatuje, rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 9. októbra 2018, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 18. októbra\n2018, jeho doručením sťažovateľke. Tieto rozhodnutia neboli k dnešnému dňu na základe mimoriadnych\nopravných prostriedkov ako ani na základe správnej žaloby zrušené a ani zmenené. Predstavujú\npreto riadny podklad pre prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného o správnom delikte\nsťažovateľky podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.\n24. S ohľadom na už uvedené, na tomto závere nič nemení ani sťažovateľkou akcentovaná skutočnosť,\nže hoci správny súd v konaní sp. zn. 7S/143/2018 zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutí o\nvyrubení rozdielu dane, došlo k podaniu kasačnej sťažnosti, teda konanie ešte nie je ukončené. Podanie\nsprávnej žaloby nemá totiž odkladný účinok a návrh sťažovateľky na priznanie odkladného účinku bol v\nkonaní sp. zn. 7S/143/2018 zamietnutý, preto rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane podaním správnej\nžaloby a ani rozhodnutím o nej nestratili svoju právoplatnosť ani svoju vykonateľnosť. Podanie kasačnej\nsťažnosti síce podľa § 446 ods. 2 písm. c) SSP vo veciach správneho trestania odkladný účinok, ale\nkeďže rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane nadobudli právoplatnosť a v konaní o správnej žalobe neboli\nzrušené, podaním kasačnej sťažnosti ostávajú aj naďalej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami.\n\nV tomto smere preto závery správneho súdu považuje kasačný súd za správne a rovnako za náležite\nodôvodnené.\nIV.B K uvedeniu právoplatnosti rozhodnutia\n25. Sťažovateľka ďalej namieta, že správny súd nesprávne právne posúdil ako aj sa nedostatočne\nvysporiadal s jej námietkou, že v rozhodnutí správcu dane o uložení sankcie sa nenachádza údaj o\nprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré je podkladom pre uloženie sankcie. Aj v\nsúvislosti s touto námietkou kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu\nako aj rozhodnutie o tejto námietke považuje za dostatočne odôvodnené.\n26. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať\nodvolanie, je právoplatné.\n27. Ako už uviedol žalovaný ako aj správny súd, z Daňového poriadku nevyplýva, že by povinnou\nnáležitosťou rozhodnutia o uložení pokuty mala byť informácia o dátume právoplatnosti podkladového\nrozhodnutia. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nadobudlo podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku\nprávoplatnosť zo zákona dátumom doručenia rozhodnutia žalovaného o potvrdení prvostupňového\nrozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Na základe odvolania sťažovateľky žalovaný\ndátum právoplatnosti vo svojom rozhodnutí uviedol a sťažovateľka nenamietala, že by rozhodnutie o\nvyrubení rozdielu dane nemalo nadobudnúť právoplatnosť.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené, uvedenú námietku sťažovateľky považoval aj kasačný súd za\nnedôvodnú.\nIV.C K individualizácii sankcie\n29. Sťažovateľka opakovane poukazuje, že správne orgány mali v súlade s § 155 ods. 4 Daňového\nporiadku pri ukladaní sankcie zohľadniť závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. K uvedenej\nnámietke kasačný súd rovnako uvádza, že správny súd sa s ňou správne právne vysporiadal a dal\nsťažovateľke dostatočne odôvodnenú odpoveď.\n30. V prejednávanej veci uložil správca dane sankciu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1\nDaňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015, pre ktorú zákon stanovuje pevný výpočet\n- vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a\nsumy o ktorú správca dane zvýšil daň. Uvedené ustanovenie neumožňuje správcovi dane aplikovať\nsprávnu úvahu a individualizovať sankciu, keďže sankcia nie je stanovená ako rozpätie súm ale ako\npevný výpočet. Takto stanoveným výpočtom sankcie sa správca dane musí riadiť a z toho dôvodu\nustanovenie § 155 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré umožňuje individualizáciu sankcie, nie je možné v\nprejednávanom prípade použiť.\nV.\nZáver\n31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a\nvychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}