{"guid": "ba7b50b2-c8f4-44f9-a9e7-319872e3363a:21962c85-bee3-4bac-97d6-5a06195e3de8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200784.1", "spisova_znacka": "6Asan/10/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/10/2021 z 30. 3. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. marca 2023, sp. zn. 6Asan/10/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200784.1", "identifikacne_cislo": "7019200784", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-117.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-117.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-108.odsek-1", "nazov": "§ 108 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-108.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-117", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-108"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21962c85-bee3-4bac-97d6-5a06195e3de8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200784.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200784.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Asan/10/2021\n7019200784\n30. 03. 2023\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2023:7019200784.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Daniel Čupa - Bus Trans, miesto\npodnikania Kutuzovova 19, 085 01 Bardejov, IČO: 30 632 021, zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom,\nadvokátom, so sídlom Slovenská 46, Prešov proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Sobrance, Štefánikova 10, Sobrance, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-SO3-2019/043037-002 zo 7.8.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/163/2019 z 24.9.2020 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledok administratívneho konania\n1. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké (ďalej len „prvostupňový orgán“)\nrozhodnutím č.: PPZ-HCP-SO17-2019/028196-025 z 17.6.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nuznalo žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011\nZ.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)\na uložilo mu podľa § 117 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov pokutu vo výške 3.000,- eur. Dôvodom bolo\nporušenie povinnosti ustanovenej v § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého dopravca,\nktorý prepravuje osoby na pravidelných medzinárodných autobusových linkách okrem prihraničnej\ndopravy, nesmie dopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný\ncestovný doklad vrátane víza, ak sa vyžaduje, pričom vízum môže byť nahradené povolením na pobyt\npodľa osobitného predpisu. Žalobca ako dopravca totiž dňa 5.4.2019 v čase okolo 14:18 hod. prepravil\npravidelnou medzinárodnou autobusovou linkou Bardejov (SK) - Užhorod (UA) vozidlom autobus zn.\nMAN, EČV:T. XXXB. v smere z Ukrajiny do Slovenskej republiky na hraničný prechod Vyšné Nemecké\n- Užhorod občianku Ukrajiny - Z. U., nar. X.X.XXXX, cestovný doklad : M. XXXXXX, ktorá pri hraničnej\nkontrole predložila cestovný doklad bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo\nna vstup do schengenského priestoru. Označená štátna príslušníčka Ukrajiny nesplnila podmienky\nna vstup podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 399/2016 z\n09.03.2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej\nlen: „Kódex schengenských hraníc“), (kodifikované znenie), v dôsledku čoho jej bol odopretý vstup na\núzemie členských štátov podľa čl. 14 ods. 1, ods. 2 Kódexu schengenských hraníc a bola vrátená dňa\n\n5.4.2019 v čase o 16:05 hod. späť na územie Ukrajiny. V zmysle štandardného formulára pre odopretie\nvstupu na hranici [príloha V časť B Kódexu schengenských hraníc] bol menovanej odopretý vstup podľa\npísm. c), t. j. „nemá platné vízum alebo povolenie na pobyt“, ktorého prevzatie menovaná na znak\nsúhlasu podpísala.\n2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-SO3-2019/043037-002 zo\n7.8.2019 ako odvolací orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa\nžalovaný vysporiadal s dôvodmi odvolania nasledovne:\n- k dôvodu odvolania, že pokuta za správny delikt bola uložená žalobcovi ako dopravcovi a nie\nvodičovi autobusu, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov stanovuje\npovinnosti dopravcovi, ktorý je povinný zabezpečiť a teda aj skontrolovať cestovné doklady pred\nprepravou osôb, aby neprepravil na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny bez platného\ncestovného dokladu, vrátane víza, ak sa vyžaduje. Kontrola cestovných dokladov nie je v rozpore s\nplatnou legislatívou, ktorá by nedovoľovala skontrolovať cestovný doklad cestujúceho zodpovednou\nosobou, pred nástupom do dopravného prostriedku,\n- k tvrdeniu ohľadne zavedenia bezvízového styku pre občanov Ukrajiny s účinnosťou od 11.6.2017\nžalovaný dodal, že v zmysle Nariadenia Rady (ES) Č. 539/2001 z 15.3.2001 (uvádzajúceho zoznam\ntretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prechode vonkajších hraníc a krajín, ktorých\nštátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti a jeho prílohy II) oslobodenie od vízovej povinnosti\nobčanov Ukrajiny sa vzťahuje len na držiteľov biometrických pasov vydaných Ukrajinou. V zmysle čl. 6\nods. 1 písm. b) Kódexu schengenských hraníc je „Na plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorý\nnepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní\npredchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny mať platné\nvízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa Nariadenia Rasy (ES) č. 539/2001, s výnimkou prípadu, ak sú\ndržiteľmi povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza“. Štátna príslušníčka Ukrajiny Z. U. však\nnebola držiteľom biometrického pasu a z tohto dôvodu sa u nej na vstup do schengenského priestoru\n(aj napriek platnému cestovnému pasu) vyžadovalo platné vízum,\n- k výlučnej kompetencii kontroly podmienok vstupu podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Kódexu schengenských\nhraníc, orgánmi hraničnej a cudzineckej polície žalovaný skonštatoval, že predmetné nariadenie sa\nuplatňuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov. Zodpovednosť\ndopravcu nedopraviť na hraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný\ndoklad vrátane víza, ak sa vyžaduje, tým nie je dotknutá. Taktiež týmto nariadením nie je dotknutá\nkompetencia dopravcu skontrolovať platnosť cestovných dokladov vrátane víz pred príchodom na\nhraničný priechod. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia č. PPZ-HCP-S017- 2019/028196-020 z 4.5.2019\nspísanej s vodičom autobusu E. E. je pritom zrejmé, že tento a ani iný zamestnanec žalobcu doklady\ncestujúcim nekontroloval. Vodič tiež dodal, že žalovaným nebol poučený o tom, že nesmie dopraviť na\nhraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza, ak\nsa toto vyžaduje. Daný vodič mohol a mal skontrolovať platnosť cestovných dokladov a víz cestujúcich\na mohol a mal vedieť, že ak štátny príslušník Ukrajiny nie je držiteľom biometrického pasu, pre vstup\ndo schengenského priestoru potrebuje platné vízum. Je výlučne na dopravcovi, aby v rámci svojich\nvnútorných predpisov prijal účinné opatrenia a kontrolné mechanizmy vo vzťahu k preprave cestujúcich\nobčanov tretích krajín cez vonkajšie hranice na územie Slovenskej republiky,\n- k formálnym nedostatkom prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že vydané prvostupňové\nrozhodnutie spĺňa všetky náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, vydal ho\norgán na to príslušný, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti, teda výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výroková časť ako aj samotné rozhodnutie\nspĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti,\n- k dodržaniu povinností dopravcu uvedených v § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žalovaný dodal,\nže toto je možné bez toho, aby došlo k porušeniu zákonných noriem. Je na dopravcovi, aby zabezpečil\nplnenie svojich povinností prijatím potrebných opatrení. K naplneniu skutkovej podstaty správneho\ndeliktu došlo tým, že žalobca ako dopravca dopravil pravidelnou medzinárodnou autobusovou linkou na\nhraničný priechod občianku Ukrajiny bez platného víza, resp. povolenia na pobyt, ktoré by ju oprávňovalo\nna vstup do schengenského priestoru,\n- k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto bola uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného\nrozpätia, a to z dôvodu, že ide o prvé takéto protiprávne konanie účastníka konania a prijaté opatrenie\nbude pre žalobcu dostatočným ponaučením, aby v sa mu v budúcnosti vyhol.\nII.\n\nKonanie na krajskom súde\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote 10.10.2019 na Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n4. Podstata žalobných námietok uplatnených v správnej žalobe spočívala v tvrdení o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave, ako aj o porušení procesných ustanovení upravujúcich správne konanie,\nnajmä, že na prejednanie veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by bol žalobca osobne\nvypočutý a mal možnosť sa oboznámiť s dôkazmi, ktoré viedli k rozhodnutiam správnych orgánov.\nZároveň žalobca tvrdil, že cestujúca Z. U., ktorú prepravil na hraničný priechod, nepotrebovala vstupné\nvíza, pretože pre občanov Ukrajiny s účinnosťou od 11.6.2017 bol zavedený bezvízový styk a žalobca\nako dopravca nemal žiadnu možnosť, ako kontrolovať u cestujúcej splnenie podmienok na jej vstup na\núzemie schengenského priestoru.\n5. Po vyjadrení žalovaného krajský súd rozsudkom sp.zn. 6S/163/2019 z 24.9.2020 (ďalej aj\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania\nnepriznal. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie predovšetkým tým, že:\n- z platnej právnej úpravy jednoznačne vyplývala podmienka pre štátnych príslušníkov Ukrajiny\npreukázať sa pri vstupe do schengenského priestoru platným vízom alebo povolením na pobyt, pričom\ntáto podmienka bola nariadením EÚ č. 2017/850 vypustená len pre držiteľov biometrických pasov\nvydaných Ukrajinou, avšak cestujúca Z. U. takýto pas nemala,\n- k tvrdeniu žalobcu, že tento nemal možnosť kontrolovať doklady cestujúcich v autobuse, pretože\nna takýto postup nemá zákonné oprávnenie a predaj cestovných lístkov pre dopravcu zabezpečovala\nukrajinská spoločnosť, že konštrukcia právnej normy ukladajúcej povinnosť dopravcovi (§ 108 ods.\n1 zákona o pobyte cudzincov) výslovne zakazuje dopravcovi dopraviť na hraničný priechod štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad, vrátane víza, ak sa vyžaduje. Bolo preto\npovinnosťou žalobcu prijať organizačné opatrenia na predmetnej medzinárodnej autobusovej linke tak,\naby túto povinnosť mohol splniť. Vodič predmetného autobusu však takéto kontroly nevykonával, čo\nodôvodnil tým, že na to nemá oprávnenie, a že žalobcom o tom ani nebol poučený. Znenie § 12 ods.\n1 a 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave pritom nevylučuje plnenie povinností dopravcu podľa\n§ 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,\n- prvostupňový orgán jednak nemal normatívnu povinnosť nariadiť ústne pojednávania a súčasne toto\nani nebolo potrebné, pretože z obsahu administratívneho spisu mal dostatok dôkazov pre prijatie záveru,\nže žalobca porušil povinnosti dopravcu, čím sa dopustil správneho deliktu. Žalobcovi pritom bola daná\nmožnosť vyjadriť sa k podkladom a dôkazom vedúcim k záveru o spáchaní správneho deliktu, čo žalobca\naj využil v rámci svojho stanoviska z 27.5.2019,\n- zodpovednosť za správny delikt mala objektívny charakter, čo znamená, že dopravca je zodpovedný\nza porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa\njedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Preukazuje sa len porušenie právnej\npovinnosti, nie zavinenie. Dopravca tak administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak\nstalo neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti dopravcu, prípadne jeho zamestnancov), či\nvinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti\nje preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných\npovinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom dopravca sa zodpovednosti\nza preukázané porušenie nemôže zbaviť,\n- pokuta bola uložená na samotnej dolnej hranici a žalovaný svoje rozhodnutie v tomto smere náležite\nodôvodnil.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len\n„sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),\npretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n7. Nesprávne právne posúdenie spojil sťažovateľ s tým, že nemohol splniť krajským súdom\nskonštatované porušenie zákona zisťovaním víza alebo povolenia na pobyt u cestujúcej štátnej\npríslušníčky Ukrajiny Z. U., pretože by to malo povahu spracovania osobného údaju, ktorý je v zmysle\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.4.2016 o ochrane fyzických osôb pri\nspracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR), možné spracovať len so\nsúhlasom dotknutej osoby, pričom daná cestujúca podľa výsledku dokazovania takýto súhlas neudelila.\nZákon o pobyte cudzincov pritom umožňuje spracúvať osobné údaje len subjektom uvedeným v § 128 a\n§ 129 a nie dopravcom. Keďže povinnosť dopravcu spracúvať osobné údaje cestujúcich nie upravená,\nnemôže byť ani vynútiteľná a preto sťažovateľ ako dopravca neporušil § 108 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov.\n8. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil so závermi\npreskúmavaného rozhodnutia krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel\nz Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 6Asan/10/2021. Od 1.8.2021 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom\npridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol\nv zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nSSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi\nprávnymi úvahami.\n11. Predmetom prieskumu zo strany kasačného súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol\nsprávnu žalobu vo veci správneho trestania podanú proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý ako odvolací\norgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca (sťažovateľ) uznaný za vinného zo\nspáchania správneho deliktu podľa § 117 písm. a) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu porušenia\npovinnosti danej § 108 ods. 1 daného zákona. Práve otázky splnenia danej povinnosti sa týka aj\nuplatnený sťažnostný dôvod, resp. sťažnostný bod.\n12. Podľa § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov dopravca, ktorý vykonáva prepravu osôb na územie\nSlovenskej republiky cez vonkajšiu vzdušnú alebo vodnú hranicu, a dopravca, ktorý prepravuje osoby\nna pravidelných medzinárodných autobusových linkách okrem prihraničnej dopravy, nesmie dopraviť na\nhraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza,\nak sa vyžaduje. Vízum môže byť nahradené povolením na pobyt podľa osobitného predpisu.\n13. Podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov správneho deliktu na úseku kontroly hraníc\nsa dopustí dopravca, ktorý porušil povinnosť podľa § 108 ods. 1 alebo ods. 2.\n14. V zmysle § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov dopravca, ktorý prepravuje osoby na\npravidelných medzinárodných autobusových linkách okrem prihraničnej dopravy, nesmie dopraviť na\nhraničný priechod štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza,\nak sa vyžaduje, alebo povolenie na pobyt. To znamená, že zákon ustanovuje povinnosť dopravcu\nna pravidelnej medzinárodnej autobusovej linke zisťovať, či cestujúci, ktorý nie je štátnym občanom\nSlovenskej republiky ani občanom Európskej únie má nielen platný cestovný doklad ale i vízum alebo\npovolenie na pobyt.\n\n15. Každý, kto mieni cestovať medzinárodnou autobusovou linkou, je povinný uzatvoriť s dopravcom\nzmluvu o preprave osoby v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a § 760 a\nnasl. Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní tejto zmluvy logicky dochádza aj k spracovaniu osobných\núdajov, pretože dopravca prostredníctvom svojho zamestnanca (vodiča autobusu) musí v zmysle § 108\nods. 1 zákona o pobyte cudzincov zisťovať platnosť cestovného dokladu cestujúceho ako i to, či mu\nbolo vydané vízum alebo má povolenie na pobyt. Vo svojej podstate je teda conditio sine qua non pre\nuzatvorenie zmluvy o preprave osoby platnosť cestovného dokladu a existencia víza alebo povolenia\nna pobyt u cestujúceho.\n16. Oprávnenie a súčasne aj povinnosť dopravcu zisťovať naplnenie tejto nevyhnutnej podmienky\nvyplýva priamo zo zákona a to § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktorý je v tomto smere lex\nspecialis k všeobecnej úprave danej zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“). To znamená, že zákonnosť spracúvania\nosobného údaju cestujúceho bola v danom prípade daná (minimálne) s odkazom na znenie § 13\nods. 1 písm. b) a c) zákona č. 18/2018 Z.z., pretože spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na\nplnenie zmluvy o preprave osoby, pričom spracovaním dotknutá osoba mala byť cestujúcim a súčasne\nspracovanie osobných údajov bolo nevyhnutné podľa § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\n17. Na podklade vyššie uvedeného bol preto zamestnanec (vodič autobusu) sťažovateľa oprávnený a\npovinný zisťovať aj osobné údaje cestujúcej Z. U. nevyhnutne potrebné na to, aby zistil, či táto má okrem\nzakúpeného cestovného lístka aj platný cestovný doklad a v prípade, že by týmto cestným dokladom\nnebol biometrický pas, či daná cestujúca má vízum alebo povolenie k pobytu.\n18. Tým, že sťažovateľ prostredníctvom svojho zamestnanca takéto zisťovanie vôbec neuskutočnil,\nporušil povinnosť uloženú mu ako dopravcovi v § 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, čím naplnil\nskutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 117 písm. a) daného zákona.\n19. Argumentácia sťažovateľa tým, že cestujúca Z. U. súhlas na spracovanie svojich osobných údajov\ndopravcovi neudelila, je zjavne účelový, keďže dopravca žiadne zisťovanie osobných údajov ani\nneuskutočnil. Nakoniec, ak by akýkoľvek cestujúci majúci postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny,\nnesúhlasil s poskytnutím svojich osobných údajov v takom rozsahu, aby mohol dopravca splniť povinnosť\nvyplývajúcu z 108 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, sám by zmaril možnosť uzatvorenia zmluvy o\npreprave a tým aj možnosť svojej prepravy.\n20. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že rozhodnutím\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebol v žalovanom rozsahu porušený zákon.\n21. Po preskúmaní dôvodu kasačnej sťažnosti, resp. sťažnostného bodu dospel preto kasačný súd k\nzáveru o ich nedôvodnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľ v tomto konaní nemal\núspech a preto mu náhradu trov nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému\nich náhrada nevyplýva zo zákona.\n23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom\nhlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/163/2019", "guid": "0f822fa4-6dfd-4a33-98e7-9e3bca8b7166:4fdd6488-316b-443d-ba34-1f96db682bc1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}