{"guid": "9ccbed6e-12ff-4f8e-93c1-6d290321acc5:4ca5bbf5-dbc4-47b5-8778-c4a5a7646c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1", "spisova_znacka": "6Ssk/49/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/49/2022 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 6Ssk/49/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1", "identifikacne_cislo": "7019200735", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 65 ods. 5 písm. a) zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/987#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-65", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ca5bbf5-dbc4-47b5-8778-c4a5a7646c81", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/49/2022\n7019200735\n28. 02. 2023\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2023:7019200735.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobkyne: B. U. M., narodená XX. Y. XXXX, bytom v P., P. XX, právne zast.: JUDr. Františkom Kočkom,\nadvokátom so sídlom v Košiciach, Stropkovská 48 (adresa na doručovanie: Košice, Timonova 13), proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej z 25. júla 2019, Číslo: 54688-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2021, č. k. 2Sa/25/2019-82, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2021, č.\nk. 2Sa/25/2019-82, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej z 25. júla 2019, Číslo: 54688-3/2019-BA, ktorým žalovaná postupom podľa § 218\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003\nZ. z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z\n19. októbra 2018, Číslo: 8834/2018-Mi-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“)\nnemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\n2. Krajský súd uviedol, že právny základ pre riešenie tohto sporu vyplýva z článku 65 ods. 5 písm. a/\nZákladného nariadenia, v zmysle ktorého nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku\n2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali\ntieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná\nosoba, pričom tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. Takouto nezamestnanou osobou v zmysle\nčlánku 65 ods. 2 je úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec\nalebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a\nktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu. Pokiaľ by teda žalobkyňa v kritickom\nčase mala bydlisko na území Slovenskej republiky, mohla by poberať dávku v nezamestnanosti v zmysle\nslovenských právnych predpisov, ktorú by jej vyplácala Sociálna poisťovňa. V opačnom prípade by kvôli\nabsencii doby poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na dávku nemala. Správne orgány\n\nskúmali uplatniteľnosť týchto ustanovení na situáciu žalobkyne a dospeli k záveru, že si žalobkyňa\nnezachovala počas výkonu práce na území Veľkej Británie bydlisko na území Slovenskej republiky.\n3. Podľa správneho súdu je potrebné vždy posudzovať situáciu žiadateľa komplexne a individuálne,\nčo žalovaná vykonala. Nepochybne pri stabilnej počas štyroch rokov, celkovo niekoľkoročnej pracovnej\nčinnosti s relatívne trvalým ubytovaním, pri plnení si odvodových a daňových povinností vo Veľkej\nBritánii, kde sa žalobkyňa zdržiavala a pracovala v posledných štyroch rokov od 26. 05. 2014 do 25.\n05. 2018, je nutné konštatovať, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na území Slovenskej\nrepubliky nepostačuje zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, pretože ide len o administratívnu\nskutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. Zistené fakty žalovaná zahrnula do svojich úvah a položila ich\ndo protikladu k ostatným zisteným skutočnostiam o pracovných a ubytovacích pomeroch žalobkyne\nspoločne s jej manželom na území Veľkej Británie. Krajský súd poukázal aj na to, že posudzovanie\nbydliska a súvisiaceho centra záujmu je do značnej miery spojené aj z poznania obvyklých životných\nsituácií a ich variácií, z čoho napokon vychádza aj aplikovaná európska legislatíva. Krajský súd\nnepredpokladal, že by žalobkyni v skutočnosti po prečítaní napadnutého rozhodnutia neboli zrejmé\núvahy žalovanej, pre ktoré považovala tvrdenia žalobkyne za nepostačujúce na to, aby si z pohľadu\nich hodnotenia a porovnania urobila iný záver, a to ten, že si žalobkyňa počas štvorročného, vždy\nv mesiacoch prevažujúceho pracovného pobytu vo Veľkej Británii nezachovala bydlisko na území\nSlovenskej republiky. V predchádzajúcom období sa od roku 1994 do roku 2007 žalobkyňa zdržiavala na\núzemí Spojených štátov amerických, na čo uplatňované medzinárodné kritéria neplatia a nepodliehajú\nhodnoteniu centra záujmov, pokiaľ ide o započítanie doby poistenia.\n4. Na základe obsahu administratívneho spisu pracovnú situáciu žalobkyne vo Veľkej Británii možno\njednoznačne hodnotiť ako stabilnú s orientáciou na britský pracovný trh. Je potrebné zopakovať, že\nžalobkyňa sa zdržiavala na území Veľkej Británie v posledných štyroch rokov od 26. mája 2014 do\n25. mája 2018 vždy viac mesiacov, ako na území Slovenskej republiky. V zmysle článku 11 ods. 1\nVykonávacieho nariadenia centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je možné určiť na základe\ncelkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s ním označovanými skutočnosťami.\nNa území Veľkej Británie žalobkyňa pracovala celkovo v deviatich pracovných pomeroch. V žiadosti o\ndávku v nezamestnanosti, predloženej dňa 24. septembra 2018, žalobkyňa uviedla, že všetky pracovné\npomery uzavreté od 18. septembra 2012 boli dohodnuté na neurčitý čas. Posledný jej pracovný pomer\nvo Veľkej Británii trval od 10. októbra 2017 do 25. mája 2018 a bol ukončený z jej podnetu (potvrdené\naj vo formulári U1 (bod 3.4), zo dňa 15. augusta 2018).\n5. Na území Veľkej Británie sa zdržiavala spolu s najbližšou osobou - manželom (manželstvo uzavreté\nv septembri 1999 v Spojených štátoch amerických). Počas výsluchu zo dňa 12. októbra 2018, počas\npobytu vo Veľkej Británii sa na územie Slovenska vracala 1-krát ročne na dobu asi 3 mesiacov, vo\nVeľkej Británii bývala spolu s manželom v rôznych podnájmoch podľa miesta výkonu práce a na\nzáklade uvedeného je možné vyhodnotiť, že rodinná situácia navrhovateľky svedčí o vytvorení jej väzieb\nna území Veľkej Británie, kde v prenajatých nehnuteľnostiach spoločne žila s manželom, uhrádzala\nspoločné náklady a tvorila spoločnú domácnosť. Členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska\nžalobkyne na daňové účely je ten, kde bola žalobkyňa zamestnaná, t. j. Veľká Británia, pretože daňové\npovinnosti si plnila na tomto území a z toho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje\nštát zamestnania, t. j. Veľká Británia.\n6. Krajský súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej\nBritánii sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala (aj s blízkou osobou), bývala, trávila pracovný\nčas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane. V tejto súvislosti zároveň krajský súd uviedol,\nže počas posledného obdobia zamestnanosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný\nčlenský štát, je v súčasnosti reálne prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na\nštát bydliska, a to aj v prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne\nalebo aspoň raz za týždeň vracajú, ako i určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia\nso svojimi krajinami pôvodu.\n7. V súlade s týmto krajský súd podčiarkol, že dĺžka pobytu, orientácia na britský pracovný trh vrátane\nstability zamestnania na území Veľkej Británie, prítomnosť blízkej osoby správne boli vyhodnotené\nako silnejšie ako uvádzané pravidelné návraty na územie Slovenskej republiky; v porovnaní so\nspoluvlastníctvom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby\n\nk Slovenskej republike. V zmysle článku 1 písm. j/ Základného nariadenia „bydlisko„ je miesto, kde\nosoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií všetky tieto skutočnosti preukazujú\nvytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Veľkej Británie.\n8. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v\nnezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych\npredpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko\nna území Slovenskej republiky, ustanovenie článku 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa na jej\nvec nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle článku 61 Základného\nnariadenia.\n9. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa preukázala formulárom U1, skutočnosť, že\npríslušná britská inštitúcia osvedčila, že žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období štyroch rokov pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na\núzemí iného členského štátu Európskej únie.\n10. V zmysle článku 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v\nnezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby\nboli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade\nso slovenskými právnymi predpismi. Výnimku predstavuje článok 65 ods. 5 písm. a/ Základného\nnariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie, zachoval bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky v zmysle článku 1 písm. j/ Základného nariadenia a článku 11 vykonávacieho\nnariadenia.\n11. K tvrdeniu žalobkyne, že jej úmyslom nebolo nevrátiť sa na územie Slovenskej republiky, a že na\núzemí Veľkej Británie sa zdržiavala iba dočasne krajský súd uviedol, že pobyt v zahraničí v dĺžke 4 rokov\naj podľa súdu nie je možné považovať za dočasný. O záujme žalobkyne pracovať vo Veľkej Británii a\njej zameraní na britský pracovný trh svedčí okrem iného aj skutočnosť, že sa tam za posledné 4 roky\nzdržiavala viac a dlhšie a pracovala tam, kým na území Slovenskej republiky nie.\n12. Krajský súd dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.\nnovembra 2018 sp. zn. 1Sžsk/38/2017, v ktorom bolo konštatované, že otázka bydliska je koncipovaná\nako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo\ni trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely\nnie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý\nplán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde\nosoba zvyčajne býva.\n13. Opakovane krajský súd poukázal, že rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska boli skutočnosti\nstanovené v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomností na území členského štátu\nEurópskej únie - článok 11 ods. 1 písm. a/ Vykonávacieho nariadenia, aj situácia žalobkyne - článok\n11 ods. 1 písm. b/ Vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, orientácia\nna britský pracovný trh, prítomnosť manžela ako blízkej osoby vo Veľkej Británii, plnenie daňových\npovinností na území Veľkej Británie) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území\nSlovenskej republiky nezachovala, počas činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie, pretože za\nčlenský štát sa považuje v otázkach bydlisko žalobkyne dané pre na daňové účely. Preto nebolo možné\ndoby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku\nna dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 Základného nariadenia v Slovenskej republike.\n14. Napokon, ak žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad,\nčíslo: 9389/2018-PP-DvN, zo dňa 3. októbra 2018, ktorým bol jej manželovi priznaný nárok na\ndávku v nezamestnanosti, je potrebné konštatovať, že o každom uplatnenom nároku na dávku v\nnezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne individuálne a vo vzťahu\nku konkrétnemu účastníkovi konania a nie je možné v každom konaní tvrdiť totožnosť podmienok i faktov\noboch, alebo viacerých konaní.\n\n15. Pre posúdenie toho, či mala žalobkyňa zachované bydlisko na území Slovenskej republiky, preto\nnie je ani rozhodujúce, že po skončení pracovného vzťahu sa žalobkyňa vrátila na územie Slovenskej\nrepubliky a zarobené peniaze investovala do spoločného domu.\n16. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali procesným predpisom predpokladaným\nspôsobom, keď tieto vykonali dostatočné dokazovanie pre objasnenie všetkých východiskových\nprávnych kritérií plynúcich z článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Z obsahu oboch správnych\nrozhodnutí jasne vyplýva, aké skutočnosti vzali správne orgány v úvahu pri ustaľovaní záveru, že\nbydlisko (centrum záujmov) žalobkyne sa nachádza v inom členskom štáte - vo Veľkej Británii. Kritériami\nna určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a\nstabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová\nsituácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.\n17. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, krajský súd podporil záver správnych\norgánov, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti\nnachádzalo práve vo Veľkej Británii. Úmysel žalobkyne, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú\nvec nebol relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na\númysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, zostane otázka ustálenia centra záujmov otvorená.\n18. Krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci správne orgány riadne a dostatočne zistili\nskutočný stav veci vychádzajúc primárne zo skutočností, uvádzaných samotným žalobcom. Napadnuté\nrozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona\nč. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je z neho\nzrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená žalovaná pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Preto krajský súd\nžalobu ako nedôvodnú zamietol, podľa § 190 SSP.\n19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal náhradu\ntrov konania (§ 167 ods. 1 SSP).\nII.\n20. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n21. Namietala, že krajský súd na predmetnú vec použil síce správne ustanovenia Základného nariadenia\na Vykonávacieho nariadenia, ale tieto normy podľa žalobkyne nesprávne aplikoval na zistený skutkový\nstav. Krajský súd sa nekriticky stotožnil s názorom žalovanej, podľa ktorého skutočnosti uvádzané\nžalobkyňou nesvedčia o zachovaní centra jej záujmov na území Slovenskej republiky, počas jej\nposledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie (Veľká Británia) nebolo jej bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky, z čoho vyvodil, že nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia, a\npreto prijal záver, že žalobkyňa nesplnila podmienky podľa § 104 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.\n22. Správne orgány boli povinné použiť na prípad žalobkyne pravidlo sčítania dôb poistenia a pre\núčely posudzovania žalobkyňou riadne uplatneného nároku na dávku v nezamestnanosti mali do doby\npoistenia započítať aj obdobia jej poistenia vo Veľkej Británii v posledných štyroch rokoch pred jej\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od 26. 05. 2014 do 25. 05. 2018), pričom tieto\ndoby poistenia jej boli preukázané, a teda žalobkyňa splnila všetky podmienky pre priznanie dávky v\nnezamestnanosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z., vrátane doby poistenia.\n23. Poukázala, že ani správne orgány, ale podobne ani krajský súd nevykonali dôkazy, z ktorých\njednoznačne vyplývalo zachovanie centra záujmov žalobkyne na území Slovenskej republiky aj v\nrozhodujúcom období od 26. 05. 2014 do 25. 05. 2018, vyhodnotili nesprávne. Na území Veľkej Británie\nsa žalobkyňa nezdržiavala nepretržito, ale časť tohto obdobia sa zdržiavala aj na území Slovenskej\nrepubliky. Do Veľkej Británie žalobkyňa opakovane cestovala zo Slovenskej republiky - obec P. - kde\nmá trvalý pobyt a kde sa zdržiava a zvyčajne býva, na prechodné obdobia za účelom zarobiť si peniaze\nna rekonštrukciu a vybavenie nehnuteľnosti v obci P. a do tejto obce sa žalobkyňa vždy vrátila, pričom\nzarobené peniaze žalobkyňa spolu s manželom investovali do rekonštrukcie a vybavenia predmetného\n\ndomu, pričom investované prostriedky predstavovali najmenej sumu 11.000 eur. Pobyty žalobkyne vo\nVeľkej Británii boli prechodné, netrvali nepretržite.\n24. Žalobkyňa zachovanie centra jej hlavných záujmov nikdy neodvodzovala iba\nod formálneho evidovaného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ale zachovanie väzieb na\núzemie Slovenskej republiky preukazovala množstvom ďalších dôkazov, ktoré však správne orgány\nani krajský súd nebrali do úvahy. Občiansky preukaz žalobkyne nebol predložený ako len dôkaz na\npreukázanie trvalého pobytu, ale najmä na preukázanie jej štátneho občianstva Slovenskej republiky.\nNa území Veľkej Británie nemala nikdy trvalý pobyt ani nebola jej štátnou občiankou.\n25. Rovnako je nesprávny záver krajského súdu, že žalobkyňa mala pracovné pomery vo Veľkej\nBritánii dohodnuté na neurčitý čas a boli ukončené z jej podnetu, pretože tieto pracovné pomery boli\nväčšinou dojednané na dobu určitú, o čom majú svedčiť aj žalobkyňou predložené pracovné zmluvy.\nČo sa týka dôvodov skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa ukončila pracovný pomer z dôvodu,\nže zamestnávateľ - dom opatery seniorov v meste Steplehurst - v nadväznosti na vykonanú inšpekciu\nzačal reorganizáciu a znižoval počet pracovníkov, ako aj preto, že v roku 2018 bola matke žalobkyne\ndiagnostikovaná rakovina žalúdka a čakala ju operácia. Z uvedených dôvodov ukončila žalobkyňa\npracovný pomer a opatrovala chorú matku.\n26. Nesúhlasila ani so záverom, že členský štát, ktorý sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové\núčely je ten, kde bola žalobkyňa zamestnaná, t. j. Veľká Británia, pretože daňové povinnosti si plnila aj\nna území Slovenskej republiky. V prospech zachovania centra záujmov na území Slovenskej republiky\nsvedčí aj potvrdenie o poistnom vzťahu žalobkyne ku Všeobecnej zdravotnej poisťovni zo zdravotného\npoistenia. Obdobne aj skutočnosť, že žalobkyňa má zriadený bankový účet v Prima banka a. s.\nŽalobkyňa zároveň na území Slovenskej republiky vlastní spolu s manželom nehnuteľnosť od roku 2007,\nčo v porovnaní s existenciou podnájmu vo Veľkej Británii svedčí, že silnejšiu väzbu má k Slovenskej\nrepublike. Rovnako ani skutočnosť, že manžel žalobkyne sa s ňou zdržiaval na území Veľkej Británie,\nnemôže byť na ťarchu, lebo aj on je občanom Slovenskej republiky a spoluvlastníkom nehnuteľností na\núzemí Slovenskej republiky.\n27. Ak zamestnanci, ktorí sa z miesta výkonu práce v inom členskom štáte Európskej únie vracajú\nraz týždenne do štátu bydliska, majú právo na použitie pravidla sčítania dôb poistenia, žalobkyni nie\nje zrejmé, prečo by ona nemala mať rovnaké právo. Keď krajský súd uviedol, že na započítanie dôb\npoistenia majú právo aj zamestnanci, ktorí sa zdržiavajú v štáte pobytu kratšie, keď postačujúce, ak sa\nnajmenej raz za týždeň vrátia do miesta pobytu. Aj takýto zamestnanci musia bývať počas výkonu prác\nv inom členskom štáte, kde pracujú a platia dane a odvody v inom členskom štáte, kde pracujú.\n28. Žalobkyňa na území Slovenskej republiky zanechala svojich rodičov, o ktorých sa stará. Zároveň\nprevažoval úmysel žalobkyne vrátiť sa na územie Slovenskej republiky a zarobené peniaze investovať do\nspoločného domu. Ak správne orgány dávku v nezamestnanosti nepriznali a krajský súd žalobu zamietol,\nnepostupovali zákonným spôsobom, keď nezohľadnili kritériá rozhodujúce pre určenie centra záujmov\nžalobkyne. Rovnako žalobkyňa poukázala na prípad jej manžela, ktorému iná pobočka žalovanej\npriznala dávku v nezamestnanosti, pričom šlo o rovnaký skutkový a právny stav. Je nemysliteľné, aby\njednému manželovi bola priznaná dávka v nezamestnanosti a druhému nie, keď okolnosti, za akých\nsa zdržiavali v zahraničí, ako aj predpoklady rozhodujúce pre priznanie dávky v nezamestnanosti a aj\ndôkazy, ktoré boli predložené správnym orgánom, sú rovnaké.\n29. V neposlednom rade žalobkyňa poukázala, že písomné vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia\nsprávneho orgánu žalovanej nebolo žalobkyni doručené predpísaným spôsobom v podobe originálu, ale\niba ako „fotokópia“. Pričom krajský súd vo vzťahu k tomu uviedol, že pred ukončením konania vo veci\nnároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa znovu odišla do Veľkej Británie, a ide o dôvod bez ujmy\nna právach žalobkyne v súvislosti so sťažením doručovania rozhodnutia správneho orgánu žalobkyni.\nToto zdôvodnenie krajským súdom považovala žalobkyňa za nedostatočné.\n30. V závere navrhla najvyššiemu správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutia žalovanej spolu\ns rozhodnutím prvostupňového orgánu žalovanej a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nIII.\n\n31. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa\n17. marca 2022 Číslo: 8792-16/2022-BA.\n32. Uviedla, že ku všetkým skutočnostiam, na ktoré žalobkyňa poukazuje v kasačnej sťažnosti sa\npodrobne a vyčerpávajúco vyjadrila vo svojom napadnutom rozhodnutí, rovnako aj vo vyjadrení ku\nžalobe, preto nepovažuje za účelné opakovanie totožných argumentov.\n33. Žalovaná uviedla, že žalobkyňu nemožno považovať za cezhraničného pracovníka, pretože sa na\núzemie Slovenskej republiky nevracala denne, príp. aspoň raz do týždňa. Dĺžka prítomnosti na území\nmimo územia Slovenskej republiky - 23 rokov (prerušovane 10 rokov na území Veľkej Británie a 13\nrokov na území Spojených štátov amerických), stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, jednoznačná\norientácia na britský pracovný trh, prítomnosť najbližšej osoby vo Veľkej Británii, plnenie daňových a\nodvodových povinností na území Veľkej Británie jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na\núzemí Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachovala.\n34. Navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n35. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 04. apríla 2022.\nŽalobkyňa sa k uvedenému vyjadrila podaním doručeným najvyššiemu správnemu súdu dňa 03. 05.\n2022. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázala na obdobné argumenty, ktoré uviedla v\nkasačnej sťažnosti.\nV.\n36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n41. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n42. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej z 25. júla 2019, Číslo: 54688-3/2019-BA, ktorý žalovaná postupom\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a\npotvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 19. októbra 2018, Číslo: 8834/2018-Mi-DvN, ktorým bolo\nrozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Základného\nnariadenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\n\n43. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením\nvlády podľa čl. 120 ods. 2.\n44. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament\na Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,\nktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,\nktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám\nzabezpečia:\na/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania\na trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;\nb/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.\n45. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, \"bydlisko\" znamená miesto, kde osoba zvyčajne\nbýva.\n46. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, \"pobyt\" znamená prechodné bydlisko.\n47. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne\npredpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.\n48. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu\nzohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré\nuplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,\nvtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\niného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli\ndosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n49. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5\npísm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila\nv súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n50. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v\nčlenskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti\ndo tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby\nbol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb\nzamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba.\n51. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a\ndruhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa\nna ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n52. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\n\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb/ situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\n53. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n54. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak\nv posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v\nnezamestnanosti najmenej dva roky.\n55. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej\nmal preukázané, že\n- žalobkyňa na predpísanom tlačive dňa 17. septembra 2018 požiadala o dávku v nezamestnanosti\n[z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobkyňa bola od 26. mája 2018 zaradená do evidencie uchádzačov\no zamestnanie; v období od 02. 10. 2013 do 04. 07. 2014, v období od 12. 01. 2015 do 30. 06. 2015, v\nobdobí od 24. 06. 2015 do 18. 07. 2016, od 22. 09. 2016 do 31. 05. 2017 a od 10. 10. 2017 do 25. 05.\n2018 pracovala vo Veľkej Británii; denne alebo aspoň raz za týždeň sa nevracala do miesta bydliska;\nnárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte si neuplatnila],\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydaným dňa 19. októbra 2018, pod číslom 8834/2018-MiDvN žiadosti žalobkyne o príslušnú dávku nevyhovel\n[dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán predmetnej žiadosti nevyhovel spočíval v tom, že z\nvykonaného dokazovania mal preukázané, že na území iného členského štátu Európskej únie mala\npreukázanú dobu poistenia v nezamestnanosti - od 26. 05. 2014 do 30. 06. 2014, od 12. 01. 2015\ndo 30. 06. 2015, od 15. 09. 2015 do 19. 07. 2016, od 23. 09. 2016 do 31. 05. 2017, od 10. 10. 2017\ndo 25. 05. 2018 celkovo 994 dní. Ďalej bolo preukázané, že v období od 27. 05. 2008 do 25. 05.\n2018 bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov vo Veľkej Británii, v období medzi jednotlivými\npracovnými pomermi sa zdržiavala na území Veľkej Británie a Slovenskej republiky ako uchádzačka o\nzamestnanie. Pracovná situácia vo Veľkej Británii bola hodnotená ako stabilná s prioritnou orientáciou\nna britský pracovný trh, počas pobytu vo Veľkej Británii sa s ňou zdržiaval aj manžel, na územie\nSlovenskej republiky sa vracala v lete na obdobie cca tri mesiace - letecky, so zdržiavaním sa na\nadrese trvalého bydliska. Na území Slovenskej republiky je spoluvlastníčkou rodinného domu v P..\nUvedené skutočnosti nesvedčia v prospech zachovania centra záujmov na území Slovenskej republiky\npočas výkonu pracovnej činnosti na území Veľkej Británie. Počas pobytu vo Veľkej Británii spolu s\nmanželom bývala v podnájme na rôznych miestach v závislosti podľa výkonu práce, čo bolo vyhodnotené\nako stabilné, obdobne aj mimopracovný čas strávený prevažne na území Veľkej Británie s určitými\nprerušeniami výkonu práce],\n- na odvolanie žalobkyne žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným\nrozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie z 19. októbra 2018\n[žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a so zreteľom\nna všetky dostupné informácie nepovažovala bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v\nčlenskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky].\n56. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobkyňou\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov\nprijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\n\nkonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\n57. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého\nv článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté\npodľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa\nslovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov.\nZ dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne\npred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa\ndoby poistenia získané vo Veľkej Británii môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného\nnariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa\npoberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy\nvzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky\nzachovala bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt\npodľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia\npojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko\na na účely Vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods.\n1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu\nÚnie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod 28). Kritériami na určenie\ncentra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu\nzárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a\nstabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam,\nktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku\n1 tohto článku.\n58. V predmetnej veci mala žalovaná na základe informácií zistených zo žiadosti o dávku v\nnezamestnanosti, z vyhlásenia z 20. septembra 2018, zo zápisnice o vypočutí žalobkyne z 12. októbra\n2018 a tiež z formulára U1 slúžiaceho na potvrdenie období, počas ktorých bola žalobkyňa poistená v\ninej krajine Európskej únie - vo Veľkej Británii, preukázané, že žalobkyňa ako osoba vedená v evidencii\nuchádzačov o zamestnanie si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona č.\n461/2003 Z. z., t. j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Od 02. 10. 2013 do 04. 07. 2014 bola\nzamestnaná u Cranford Nursing Home, od 12. 01. 2015 do 30. 06. 2015 u Homestead (Crowthorne),\nod 24. 06. 2015 do 18. 07. 2016 u Titleworth neuro, od 22. 09. 2016 do 31. 05. 2017 u Wray Common\nnursing & residential home a od 10. 10. 2017 do 25. 05. 2018 u Nellsar Ltd - Abbotsleigh vo Veľkej Británii.\nZ príslušnej zápisnice spísanej dňa 12. októbra 2018 vyplývali ďalšie skutočnosti - vo Veľkej Británii bola\nzamestnaná od 27. 05. 2008 do 25. 05. 2018 (ošetrovanie a starostlivosť o pacientov) s jednotlivými\nprerušeniami a s evidenciou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce. Pracovné pomery\nneboli uzatvorené prostredníctvom pracovnej agentúry, ale do pracovného pomeru bola prijatá ako\nstály kmeňový zamestnanec, využívala svoju kvalifikáciu zdravotnej sestry. V období medzi jednotlivými\npracovnými pomermi sa zdržiavala vo Veľkej Británii, a zároveň medzi jednotlivými obdobiami bola\nevidovaná aj ako uchádzačka o zamestnanie v Slovenskej republike. Na územie Slovenskej republiky\nsa žalobkyňa vracala pravidelne v lete na obdobie približne troch mesiacov, väčšinou lietadlom spolu\ns manželom a zdržiavala sa na adrese trvalého pobytu (P. XX). V mieste svojho trvalého bydliska\n(rodinný dom) vykonávala žalobkyňa rekonštrukčné a udržiavacie práce. Žalobkyňa má manžela, ktorý\ns ňou pracoval u rovnakého zamestnávateľa vo Veľkej Británii, a na území Slovenskej republiky má\nsestru a rodičov. Brat žalobkyne pracoval v Holandsku. Spolu s manželom je spoluvlastníčkou rodinného\ndomu v mieste trvalého bydliska. Vo Veľkej Británii spolu s manželom bývala v podnájme, ktorý mal\nväčšinou charakter jednoizbového bytu, pričom bývala v rôznych mestách podľa miesta výkonu práce.\nNa území Slovenskej republiky nemá žalobkyňa úver, životné poistenie, stavebné sporenie, majiteľom\nbankového účtu je manžel a žalobkyňa má k nemu dispozičné právo. Z tlačiva „Vyhlásenie žiadateľa\nna účely posúdenia bydliska“ predloženého žalobkyňou dňa 20. septembra 2018 žalobkyňa uviedla, že\nvšetky pracovné pomery boli na dobu neurčitú, nepracovala prostredníctvom pracovnej agentúry, svojím\npodpisom potvrdila úplnosť a pravdivosť údajov.\n59. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, najvyšší správny súd podporuje záver\nsprávnych orgánov ako aj krajského súdu, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti\n\no dávku v nezamestnanosti nachádzalo práve vo Veľkej Británii. Na účely určenia miesta bydliska\nžalobkyne a s tým súvisiacim centrom záujmu žalobkyne, najvyšší správny súd rovnako ako žalovaná a\nkrajský súd poukazuje na striktné podmienky, v rámci ktorých je potrebné vyhodnotiť situáciu žalobkyne,\na to tak, ako sú vymedzené v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Pre určenie centra záujmu\nžalobkyne pre potreby určenia bydliska boli rozhodné tieto skutočnosti:\n- povaha a osobitné vlastnosti vykonávanej činnosti žalobkyňou - nebolo sporným, že žalobkyňa\npracovala vo Veľkej Británii v období od 27. 05. 2008 do 25. 05. 2018 nepretržite, okrem niektorých\nkrátkych prerušení, v rámci ktorých sa zdržiavala na území Veľkej Británie, alebo naopak na území\nSlovenskej republiky. Vzhľadom na takéto dlhodobé hľadisko, približne desať rokov, možno uzavrieť, že\nsituácia žalobkyne vo vzťahu k miestu - Veľká Británia - kde vykonávala zárobkovú činnosť, aj vo vzťahu\nk trvalosti bola stabilnou, čo svedčí v prospech zachovania centra záujmov žalobkyne vo Veľkej Británii.\nSama žalobkyňa pred správnym orgánom uviedla, že vo Veľkej Británii mala uzatvorené pracovné\npomery na neurčitý čas, preto následná zmena (pracovná doba na určitý čas) argumentácie žalobkyne\nv rámci súdneho konania sa javí ako účelná.\n- rodinný stav a rodinné väzby žalobkyne - žalobkyňa sa vo Veľkej Británii zdržiavala so svojím\nmanželom, t. j. najbližšou osobou, pričom rodičia žalobkyne spolu s jej sestrou sa zdržiavali na území\nSlovenskej republiky. Brat žalobkyne sa zdržiaval v inom členskom štáte Európskej únie. Najvyšší\nsprávny súd v tejto súvislosti poukazuje, že kritérium rodinnej situácie sa však vzťahuje len k úzkej rodine,\nt. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného nariadenia sú manžel alebo\nmanželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby možno považovať len za málo\nvýznamné (obdobne porovnaj rozsudky NSS ČR sp. zn. 9 Ads 95/2015-39 a 3 Ads 55/2018-37). Rodičia\nsú síce blízkymi rodinami a deti voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky. Avšak\naj táto skutočnosť, že manžel žalobkyne sa po celý čas s ňou zdržiaval vo Veľkej Británii ako jej najbližšia\nosoba svedčí k zachovaniu centra záujmu vo Veľkej Británii. Ostatné rodinné väzby žalobkyne majú na\nuvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam.\n- nezárobková činnosť žalobkyne - z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobkyňa vykonávala\nna území Slovenskej republiky nejakú formu nezárobkovej činnosti. Žalobkyňa viackrát upozornila, že\nspolu s manželom vykonávala rekonštrukčné práce na svojej nehnuteľnosti, čo však ešte samo o sebe\nnie je nápomocné pre určenie bydliska, resp. zachovania centra záujmov na území Slovenskej republiky.\n- bytová situácia žalobkyne - vo Veľkej Británii žalobkyňa bývala spolu s manželom v rôznych\npodnájmoch v závislosti od aktuálneho miesta výkonu zárobkovej činnosti, v čase pobytu na území\nSlovenskej republiky žalobkyňa bývala spolu s manželom v mieste ich trvalého bydliska - v nehnuteľnosti,\nktorej je spoluvlastníčkou. Táto okolnosť však pri posudzovaní bydliska, resp. centra záujmu nie\nje rozhodná. Zároveň najvyšší správny súd konštatuje, že nie je nezvyčajné, že ľudia si zakúpia\nnehnuteľnosť aj na inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo víkendové\ndomy, chalupy, alebo ako investícia a pod). Uvedené preto nemožno jednoznačne vyhodnotiť ako v\nprospech zachovania jej bydliska na území Slovenskej republiky, pretože aj vzhľadom na povahu jej\nmiesta výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii, nebolo prakticky možné, aby v mieste svojho\ntrvalého bydliska pravidelne bývala, okrem obdobia, keď sa na územie Slovenskej republiky vracala v\nrámci letného obdobia (cca tri mesiace), čo v porovnaní so zvyšným obdobím (deväť mesiacov) nemožno\nhodnotiť ako prevažujúce.\n- daňová situácia žalobkyne - daňové povinnosti si žalobkyňa plnila vo Veľkej Británii, čo vyplýva aj zo\nžalobkyňou predloženého formulára britskej finančnej správy P60. Uvedené rovnako svedčí v prospech\njej bydliska vo Veľkej Británii, nie v Slovenskej republike.\n60. Žalobkyňa okrem iného poukázala aj na ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť rozhodujúce pre\nzachovanie jej bydliska na území Slovenskej republiky - štátne občianstvo Slovenskej republiky,\nrekonštrukcia nehnuteľnosti v mieste jej trvalého bydliska, daňové povinnosti na území Slovenskej\nrepubliky (pravdepodobne v súvislosti so spoluvlastníctvom nehnuteľnosti, pozn. súdu). Tieto námietky\nžalobkyne však z hľadiska článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nemajú význam. Skutočnosť, že\nžalobkyňa nepožiadala o priznanie občianstva Veľkej Británie nevylučuje možnosť, že žalobkyňa by tam\nnemohla mať bydlisko. Ako už bolo uvedené vyššie, pojem bydliska podľa článku 1 písm. j/ Základného\nnariadenia nemožno stotožňovať ani s trvalým alebo prechodným pobytom podľa právnych predpisov\nniektorého štátu. Preto ani na účely článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nie je podstatné,\nči žalobkyňa niekde trvalý pobyt nahlásený mala (Slovenská republika) a niekde ho nemala (Veľká\nBritánia). Doklady o platbách, ktoré vznikli v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti a ďalšie náklady\nspojené s nehnuteľnosťou nemajú význam pre určenie bydliska, resp. centra záujmu osoby, pretože ide\no bežné náklady spojené s vlastníctvom akéhokoľvek majetku, nech sa nachádza kdekoľvek. Najvyšší\n\nsprávny súd zároveň dodáva, že slobodný pohyb služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, ktorý\numožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v Európskej únii, je jednou zo základných slobôd spoločného\ntrhu Európskej únie.\n61. Obdobne ako žalovaná a krajský súd nedôvodne vyhodnotil najvyšší správny súd námietku\nžalobkyne, vo vzťahu k tomu, že jej manželovi iná pobočka žalovanej priznala nárok na dávku v\nnezamestnanosti a jej nárok na dávku v nezamestnanosti nebol priznaný. Najvyššiemu správnemu\nsúdu neprináleží komentovať iné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nie sú predmetom súdneho\nprieskumu, zároveň rozhodovanie o nárokoch na dávku v nezamestnanosti je viažuce výlučne ku\nkonkrétnej fyzickej osoby a posudzujúc konkrétne skutočnosti vo vzťahu k tejto osobe.\n62. Rovnako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd námietku žalobkyne vo vzťahu k poukázaniu\nna nárok na dávku v nezamestnanosti (s tým súvisiace bydlisko) v prípade cezhraničných pracovníkov,\nktorí sa vracajú denne alebo raz do týždňa do miesta svojho bydliska. Situáciu žalobkyne so situáciou\ncezhraničných pracovníkov nemožno stotožňovať, vzhľadom na to, že ide o dve rôzne situácie, pričom\nžalobkyňa sa na územie Slovenskej republiky nevracala denne, ani raz do týždňa, čo vzhľadom na\nvzdialenosť z Veľkej Británie bolo ťažko dosiahnuteľné aj z ekonomických dôvodov. Nedôvodným sa tak\njavil aj prepočet žalobkyne týkajúci sa počtu dní strávených v mieste bydliska cezhraničných pracovníkov\nv porovnaní s prepočtom dní strávených na území Slovenskej republiky žalobkyňou.\n63. Čo sa týka úmyslu žalobkyne vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, najvyšší správny súd\nkonštatuje, že uvedené by bolo možné zohľadniť až v prípade situácie predpokladanej článkom 11 ods. 2\nVykonávacieho nariadenia, pričom platí, že úmysel osoby sa skúma až v čase, ak príslušné inštitúcie vo\nveci určenia bydliska dotknutej osoby zastávajú odlišné názory. Inštitúcia sociálneho zabezpečenia vo\nVeľkej Británii, bydlisko žalobkyne neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Prípad\nžalobkyne to teda nebol. Úmysel osoby však vychádza z objektívnych skutočností a okolností, nestačí\nlen vyhlásenie osoby, že určitý štát považuje za svoje bydlisko alebo ho zaň chce mať. Pričom je\nprirodzené, že osoba má bližšie väzby na štát, v ktorom sa narodila, ku ktorému môže cítiť isté puto,\nnapríklad aj kvôli rodine/rodinnému zázemiu, to však nevylučuje, že jej bydlisko sa nachádza v inom\nčlenskom štáte. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že počas odvolacieho konania žalovanej\no nároku na dávku v nezamestnanosti, žalobkyňa odišla vykonávať zárobkovú činnosť na územie Veľkej\nBritánie.\n64. Záverom najvyšší správny súd poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia jasne\na zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\nprejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.\nŠpanielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n65. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobkyne uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto\nkonaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a\nžalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 168 veta druhá SSP.\n67. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/25/2019", "guid": "6905eaea-4772-4580-9d44-2ed029940cea:f7e2e6a9-7fa7-43ee-8b8c-931737edfadc", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}