{"guid": "5c01fc66-9c25-48f0-ab7f-c6df17e65079:5724d4d4-0f52-4da2-a0d8-4605d50d1c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1", "spisova_znacka": "1Sfk/28/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/28/2021 z 17. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 17. februára 2023, sp. zn. 1Sfk/28/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1", "identifikacne_cislo": "7018201054", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2023-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5724d4d4-0f52-4da2-a0d8-4605d50d1c81", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/28/2021\n7018201054\n17. 02. 2023\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr.\nMariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Nettix, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 040 01\nKošice, IČO: 36 851 701, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33,\n089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101745020/2018 zo dňa 06.09.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 6S/166/2018 zo dňa 24.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január 2012, marec 2012, júl 2012, august\n2012, september 2012, október 2012, november 2012 a december 2012. Daňová kontrola bola začatá\ndňa 18.11.2014 a ukončená dňa 22.02.2017 doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 157302/2017\nzo dňa 13.02.2017 (ďalej aj „protokol“).\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100882942/2018 zo dňa\n23.04.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.382,82 eur za zdaňovacie obdobie\ndecember 2012 (daň zistená správcom dane predstavovala sumu 12.561,38 eur, pričom daňový subjekt\nv daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.178,56 eur).\n3. V zdaňovacom období december 2012 si žalobca vyčíslil odpočítanie dane v sume 31.220,86 eur,\nktoré pozostávalo z 2 typov faktúr - režijných a tovarov. Režijné faktúry boli za skladovanie, účtovné\na prepravné služby, služby mobilnej a pevnej siete. Druhú - významnú časť odpočítania dane tvorili\nfaktúry za nákup kryštálového cukru od 3 dodávateľov - VEKOMIN s.r.o., Auto Venator s.r.o. a Trinity\nCommodities s.r.o. Na základe preverovania správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil\nprávo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti VEKOMIN s.r.o., Priemyselná 4, Košice, IČO: 36\n741 761, (ďalej aj „VEKOMIN“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že deklarované obchody\n\ns týmto dodávateľom skutočne prebehli, s tým, že absentujú dôkazy o momente nadobudnutia práva\nkupujúceho nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Správca dane dospel k záveru, že deklarované\nobchody neodrážajú žiadne známky skutočného obchodu a skonštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo\nna odpočítanie dane z faktúr za dodávky kryštálového cukru od VEKOMIN v zmysle ustanovenia § 49\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nDPH\"), pretože nebolo preukázané, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101745020/2018 zo dňa 06.09.2018 (ďalej aj\n„rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku potvrdil. Posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných\npodmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH ako aj postup správcu dane považoval za\nsprávne a súladné s platnými právnymi predpismi.\n5. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti v postupe správcu dane, ktorý prerušil\ndaňovú kontrolu na dobu dlhšiu, ako to umožňuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Nariadenie“), podľa\nktorého lehota na poskytnutie informácií uplynie najskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, považoval\nza nedôvodnú. Uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého\nsa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie\nalebo vybratie dane, s tým, že daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na\ndosiahnutie jej účelu. Správca dane formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“)\npreveroval skutočnosti týkajúce sa intrakomunitárneho dodania tovaru a daňovú kontrolu prerušil odo\ndňa 28.04.2015 do dňa získania skutočností resp. informácií, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie\ndane. Z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, ich konateľov, nebolo možné v priebehu troch\nmesiacov preveriť požadované skutočnosti, ktorých výsledkom by bolo správne určenie dane u žalobcu.\nSprávca dane využil inštitút urgencie a pravidelne po troch mesiacoch urgoval maďarskú daňovú správu\nk poskytnutiu predmetných informácií. Konečná odpoveď na žiadosti o MVI bola správcovi dane zaslaná\ndňa 22.08.2016. Správca dane Oznámením č. 103838548/2016 zo dňa 06.09.2016 v zmysle § 61\nods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi, že dňa 23.08.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola\ndaňová kontrola prerušená. V tejto súvislosti žalovaný skonštatoval, že bez informácií získaných z\nodpovedí na MVI by neboli skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov zistené dostatočne a správca dane\nby nemal dostatočné podklady a informácie na vydania rozhodnutia. Podľa žalovaného prerušenie\ndaňovej kontroly bolo vykonané v súlade s § 24 Daňového poriadku, bolo účelné, pričom podmienky pre\nprerušenie daňovej kontroly boli splnené. V tomto smere žalovaný poukázal aj na uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) č. IV. ÚS 116/2013-11 a námietky žalobcu týkajúce\nsa dodržania lehôt v rámci MVI vyhodnotil ako neopodstatnené.\n6. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku považoval\nžalovaný za neopodstatnenú. Zdôrazňujúc, že predkladanie dôkazov je upravené ako právo a zároveň\npovinnosť daňového subjektu prioritne v daňovej kontrole, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia\nskonštatoval, že k porušeniu práv žalobcu v postupe správcu dane nedošlo, pretože žalobca bol\nsprávcom dane oboznámený o pochybnostiach týkajúcich sa deklarovaných zdaniteľných obchodov,\nako aj so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly a mal možnosť vyjadriť sa, čo aj využil.\n7. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný i námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania vyrubovacieho\nkonania. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku\nv znení účinnom do 31.12.2017, o priebehu a výsledkoch dokazovania spísal s daňovým subjektom\nzápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku a vydal rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej\nzápisnice.\n8. Námietku žalobcu, že správca dane sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v rozpore\ns § 63 ods. 5 Daňového poriadku nevysporiadal s námietkami žalobcu, žalovaný vyhodnotil ako\nneopodstatnenú, s tým, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že v\nposlednej zápisnici vo vyrubovacom konaní sa správca dane vyjadril k pripomienkam daňového subjektu\nuvedených vo vyjadrení k protokolu, podal informáciu o úkonoch, ktoré vykonal vo vyrubovacom konaní a\nzaujal stanovisko, ktorého výsledkom je záver, že žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi\ndane žiadne podstatné dôkazy, navrhol šetrenia, ktoré nemali vplyv na záver správcu dane, pričom\ndoposiaľ zistené dôkazy považoval za dostatočné na vydanie rozhodnutia.\n\n9. Ako neopodstatnené vyhodnotil žalovaný i námietky žalobcu vzťahujúce sa k výpovedi svedka Juraja\nŠoltésa - konateľa VEKOMIN v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktorý vypovedal nielen pred\nsprávcom dane, ale i pred orgánmi Policajného zboru SR. K námietke žalobcu, že svedeckú výpoveď\nz trestného konania nemožno považovať za výpoveď svedka pre účely daňového konania, žalovaný\npoukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku a skonštatoval, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade\ns Daňovým poriadkom.\n10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že správca dane nevyvodil\nzáver vo veci neoprávneného odpočtu dane z dôvodu, že výpoveď Juraja Šoltésa nebola vierohodná,\nale rozhodujúcou bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok\nna uplatnenie nároku na odpočet dane, pretože nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli\nreálne.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (vrátane prvostupňového rozhodnutia), vrátenia veci\nsprávcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.\n12. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/166/2018-56 zo dňa 24.06.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\n13. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil podľa § 140 SSP a v celom rozsahu odkázal na rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/165/2018 zo dňa 24.06.2021 (ďalej aj „citovaný rozsudok“).\n14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že žalobné dôvody uvedené pod bodom\n22. rozsudku sp. zn. 6S/165/2018 korešpondujú v plnom rozsahu so žalobnými dôvodmi uvedenými\nv správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto súdne konanie, pričom v tejto veci bolo potrebné\nposúdiť, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 zákona o\nDPH na základe deklarovaného nadobudnutia tovaru - kryštálového cukru od VEKOMIN, na základe\nžalobcom predložených faktúr za obdobie mesiaca december 2012. Z dôvodu, že ide o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného, u ktorého pri výkone daňovej kontroly za mesiac december 2012 vychádzalo\nz rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade tej istej daňovej kontroly za mesiac november 2012,\nsprávny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných v predchádzajúcom rozsudku\nsprávneho súdu sp. zn. 6S/165/2018, s tým, že rozdiel spočíval len v inom zdaňovacom období.\n15. V citovanom rozsudku sa krajský súd nestotožnil so žiadnym zo štyroch žalobných dôvodov správnej\nžaloby. Žalobca v správnej žalobe konkrétne namietal:\nA/ nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle článku 10 Nariadenia, čo spôsobuje\nnedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly;\nB/ porušenie zákonnej povinnosti zo strany správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo\nspôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly;\nC/ porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany tak žalovaného ako aj zo strany správcu\ndane, keď sa ani jeden z týchto orgánov verejnej moci žiadnym spôsobom v odôvodneniach svojich\nrozhodnutí nevysporiadal s námietkou pod bodom B/, ktorú žalobca výslovne uviedol do zápisnice č.\n100783178/2018 zo dňa 20.04.2018 a tiež vo svojom odvolaní zo dňa 03.07.2018;\nD/ nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 65 Daňového poriadku, čo spôsobuje\nnezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj rozhodnutia správcu dane.\n16. K prvej žalobnej námietke (A/) správny súd uviedol, že je nedôvodná, nakoľko je nesporné, že\ndaňová kontrola bola prerušená podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 20139580/2015\nzo dňa 24.04.2015 s dňom prerušenia 28.04.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 28.04.2015,\nz dôvodu potreby zistenia informácií spôsobom podľa osobitného predpisu. Oznámením zo dňa\n06.09.2016 bolo žalobcovi oznámené, že pominuli dôvody prerušenia dňom 23.08.2016 (doručené\n\nžalobcovi dňa 08.09.2016), nakoľko dňa 23.08.2016 bola správcovi dane doručená v tejto predmetnej\nveci posledná odpoveď. Zároveň krajský súd poukázal na právnu úpravu prerušenia daňového konania\npodľa Daňového poriadku, kde jednou z fakultatívnych možností prerušenia daňovej kontroly je potreba\nzískania informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa zákona č. 76/2007 Z. z.\no medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPrerušením daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie a daňová kontrola sa predlžuje o čas, po\nktorý bola prerušená, t. j. prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím\na jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej\nkontroly. Daňový poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely ohraničujúce trvanie samotného\nprerušenia daňovej kontroly. Pokiaľ však daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný\nskúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v\nsúlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie\nsú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie\npotrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. V tejto súvislosti krajský súd\nv odôvodnení citovaného rozsudku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\naj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4Sžfk/62/2018, ktorého relevantné časti odôvodnenia odcitoval.\n17. Krajský súd mal z obsahu spisu za preukázané, že správca dane v priebehu prerušenia daňovej\nkontroly zaslal žiadosti o MVI príslušnému daňovému orgánu Maďarskej republiky v súvislosti s\npreverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými spoločnosťami, pričom v priebehu vybavovania jeho\ndožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav vybavenia jeho dožiadania. Pri skúmaní predmetu\nžiadosti o MVI vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly, t.j. či na prerušenie bol reálny dôvod a či správca\ndane nepostupoval svojvoľne a či dodržal účel kontroly, krajský súd konštatoval, že z odôvodnenia\nrozhodnutia správcu dane je zrejmé, že prerušenie konania za účelom MVI poskytlo odpoveď správcovi\ndane na otázku kolobehu tovaru, či došlo k reálnemu dodaniu tovaru - kryštálového cukru a to\npreverovaním maďarských spoločností - GIANT INVEST Kft., KT TRADE Hungary Kft. a HABOS RETRO\nMIX Kft.. Tieto informácie boli podkladom pre jeho rozhodnutie a výsledky MVI sú premietnuté do\nzáverov správnej úvahy správcu dane. Potrebné informácie nebolo možné zistiť v lehote 3 mesiacov z\ndôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, ich konateľov, pričom správca dane pravidelne po troch\nmesiacoch urgoval maďarskú daňovú správu a podarilo sa mu ohľadne určitých maďarských daňových\nsubjektov zistiť aj čiastkové informácie, z ktorých však nebolo možné úplne vychádzať a ukončiť daňovú\nkontrolu. Získané informácie boli potrebné na vyvodenie záverov pre správcu dane, či reálne bolo možné\ndôjsť, či došlo k fyzickej dodávke deklarovaného tovaru a či vznikol na základe toho žalobcovi nárok na\nodpočet DPH z uskutočneného obchodu a až po získaní týchto informácii mohol správca dane pristúpiť\nk vydaniu rozhodnutia. Podľa krajského súdu nebolo prerušenie daňovej kontroly svojvoľné a neúčelné\na informácie získané z MVI prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností, za ktorým mali byť\nžalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarskej spoločnosti. Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť\no nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu MVI v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia.\nSprávny súd zároveň skonštatoval, že nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového\nporiadku, nakoľko daňová kontrola trvala necelých 12 mesiacov (344 dní): začala dňa 18.11.2014 a\nskončila 28.04.2015 (t.j. 161 dní), kedy bola prerušená pre MVI a následne pokračovala od 23.08.2016\ndo 22.02.2017 (183 dní) kedy bola ukončená.\n18. Druhú žalobnú námietku (B/) vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú argumentujúc tým, že správca\ndane výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017 podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyzval\nžalovaného na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole a žalobcu poučil, že je oprávnený vyjadriť sa\nk zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,\nktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, vrátane listinných dôkazov. Zároveň ešte pred\ndoručením protokolu správca dane uskutočnil ústne pojednávanie, kde boli zo strany správcu dane\nuvedené preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Následne žalobca zaujal stanovisko\nk doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj priebeh daňovej\nkontroly s poukazom na nesplnenie si povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a za jediné\nvyriešenie celej situácie považoval vydanie rozhodnutia o zastavení konania. Výzvou zo dňa 28.03.2017\nsprávca dane vyzval žalovaného na splnenie si povinnosti - evidencie a záznamy, ktorých vedenie\nbolo správcom dane uložené s uvedením presných mien a adries osôb, ktorých žiadal predvolať\nako svedkov. V nadväznosti na skutočnosti tvrdené žalovaným vo vyjadrení správca dane predvolal\nv priebehu vyrubovacieho konania z dôvodu vypočutia na ústnom pojednávaní viacerých svedkov,\nkonkrétne K. Z., K. J. a rovnako sa opakovane snažil zabezpečiť aj výsluch svedka S.. Krajský súd\n\npoukázal aj na ďalšie dokazovanie, konkrétne zabezpečenie informácie aj prostredníctvom dožiadania\nDaňového úradu Bratislava, ktorého výsledkom bola Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017\no vypočutí svedkyne I. C. za účasti zástupcu žalobcu (S.), ako aj ďalšie ústne pojednávanie za účasti\nzástupcu žalobcu (S.). V závere predmetnej zápisnice zúčastnené osoby vyhlásili, že boli oboznámené\ns obsahom zápisnice a s týmto súhlasili, ktorú skutočnosť podpisom potvrdil tiež poverený zástupca\ndaňového subjektu. Vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania dospel krajský súd k\nzáveru, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami,\nneúplnosťou či spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených\nv daňovom priznaní.\n19. Poukazujúc na aktuálnu rozhodovaciu prax kasačného súdu (konkrétne rozsudok sp. zn.\n4Sžfk/4/2020), krajský súd vyhodnotil, že pochybenie správcu dane v procesnom postupe bolo\nkvalifikovaným a dostatočným spôsobom odstránené dokazovaním správcu dane vykonanom vo\nvyrubovacom konaní, odôvodneným reakciou kontrolovaného daňového subjektu na výzvu správcu\ndane o zaujatie stanoviska k nezrovnalostiam konštatovaným v protokole o výsledku daňovej kontroly,\nvydanú podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Ďalej uviedol, že pochybenie je najmä procesného\ncharakteru a nie je takej závažnosti, aby bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.\n20. Podľa krajského súdu tretia žalobná námietka (C/) je nedôvodná, a to s poukazom na odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného, konkrétne na stranu 12, kde sa podľa krajského súdu žalovaný s námietkou\nžalobcu náležite vysporiadal a odôvodnil ju.\n21. K štvrtej žalobnej námietke (D/) krajský súd uviedol, že právna úprava účinná do 31.01.2017, t. j.\nv čase prebiehajúceho vyrubovacieho konania, podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku nevyžadovala\nvykonanie vyrubovacieho konania v pevne stanovenej alebo vymedzenej lehote, čo znamená, že\nsprávca dane svojím postupom neporušil svoju povinnosť. Záverom podotkol, že v prípade úpravy § 65\nDaňového poriadku sa jedná o procesné lehoty, ktorých prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť\nrozhodnutí, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA. Kasačná sťažnosť\n22. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“) napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania\nnároku na náhradu trov konania.\n23. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol najmä tieto\nsťažnostné body:\n- správny súd pri svojej argumentácii poukazuje na v čase prerušenia daňovej kontroly neúčinný zákon\nč. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ktorý medzinárodnú výmenu informácií v oblasti dane z pridanej hodnoty neupravoval;\n- správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nespomenul skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená\nz dôvodu podania žiadostí o MVI, ani neobsahuje odpovede z MVI, čo znamená, že predmetné\ninformácie nemohli byť podkladom správnej úvahy správcu dane. Tvrdenie správneho súdu v bode 61 na\nstrane 19 napadnutého rozsudku nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a teda správny\nsúd sa nedostatočne oboznámil s prvostupňovým rozhodnutím a tam uvedené tvrdenie si vymyslel;\n- na predmetný prípad je potrebné aplikovať závery Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch pod sp. zn.\n8Sžfk/47/2020 zo dňa 08.12.2020 a sp. zn. 4Sžfk/62/2018, keď správca dane prerušil daňovú kontrolu\nz dôvodu podania žiadostí o MVI na dobu takmer 16 mesiacov, pričom v prvostupňovom rozhodnutí nie\nje ani zmienka o tejto skutočnosti a správca dane žiadnym spôsobom neuviedol, aký význam malo toto\nprerušenie daňovej kontroly;\n- žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí iba obmedzil na konštatovanie, „že bez informácií získaných\nz odpovedí na MVI, by neboli skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov zistené dostatočne a správca\n\ndane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia“, pričom konkrétne podklady\na informácie neuvádza;\n- porušenie povinnosti správcu dane uvedenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku spôsobuje\nvadu zákonnosti daňovej kontroly, ktorá tak nemá za následok zákonné vyrubovacie konanie a\nza zákonné sa nemôže považovať ani rozhodnutie správcu dane vydané v tomto vyrubovacom\nkonaní („Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia“ - rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžf/32/2011, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/1/2016, 3Sžfk/64/2017);\n- zároveň v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 daňová kontrola predstavuje\nzávažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany\norgánu daňovej správy, pričom pre zákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane, či určení jej rozdielu, je\nakékoľvek procesné pochybenie správcu dane v priebehu daňovej kontroly (t. j. nedodržanie právnych\npredpisov upravujúcich daňovú kontrolu) vylúčené;\n- rozlíšenie menšej či väčšej závažnosti procesného pochybenia správcu dane nie je v žiadnom\nvšeobecne záväznom právnom predpise publikovanom v Zbierke zákonov (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. M-Sž doV 1/00) uvedené a menšiu či väčšiu nezákonnosť nie je oprávnený v oblasti vyrubenia\ndane vzhľadom na článok 59 ods. 2 Ústavy SR posudzovať ani súd;\n- aj napriek tomu, že sťažovateľ námietku o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku a o dĺžke\nvyrubovacieho konania uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100783178/2018 zo dňa\n20.04.2018, správca dane sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal,\nčím z jeho strany došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Poukaz správneho súdu v bode\n70 napadnutého rozsudku na preskúmavané rozhodnutie žalovaného potvrdzuje, že správny súd sa\nnedostatočným spôsobom oboznámil s rozhodnutím správcu dane a jeho zákonnosť nepreskúmal;\n- vzhľadom na to, že námietku o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku a o neprimeranej dĺžke\nvyrubovacieho konania uviedol v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100783178/2018 zo dňa 20.04.2018,\nbolo povinnosťou správcu dane v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku sa s touto námietkou vo svojom\nrozhodnutí vysporiadať, k čomu nedošlo;\n- správny súd k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku nezaujal žiadne stanovisko;\n- s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01, mal správca dane podľa § 65 ods.\n1 Daňového poriadku povinnosť vydať rozhodnutie najneskoršie v lehote 60 dní od začatia konania,\nalebo podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku požiadať nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vydanie\nrozhodnutia;\n- správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal a ani nepožiadal nadriadený orgán\no predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, čo predstavuje o zrejmú nezákonnosť v postupe správcu\ndane, ktorá nie je odstrániteľná v ďalšom konaní.\nB. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že dôvody sťažovateľa sú\nneopodstatnené. Žalovaný zastával názor, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade\nso zákonom, nebolo svojvoľné, bolo účelné, podmienky na prerušenie daňovej kontroly boli splnené,\nlehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná a práva sťažovateľa neboli porušené. Zaslanými\nžiadosťami o MVI správca dane preveroval podmienky a okolnosti obchodovania s kryštálovým cukrom,\ndo ktorého bol sťažovateľ zapojený v preverovaných zdaňovacích obdobiach a aj na základe získaných\nodpovedí, keď správca dane prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a po vyhodnotení\nvšetkých zabezpečených dôkazov, vyvodil závery vo veci nepriznaného práva na odpočítanie dane za\ndodávky kryštálového cukru od VEKOMIN v zdaňovacom období december 2012. V tejto súvislosti\nžalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa zo dňa 30.09.2021 vo veci C-186/20\nHYDINA SK s.r.o., podľa ktorého sa článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010\no administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho\nodôvodnením 25 má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť\nzákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy,\nkým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej\nspolupráce stanoveného týmto nariadením. Podľa žalovaného sťažovateľ nepreukázal, že k reálnemu\nuskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako je to deklarované preverovanými faktúrami, pričom\njeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne\npoužiť ako dôkaz o splnení podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Na základe vyššie\nuvedeného žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.\n\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP). Vo veci v zmysle § 455 SSP\nnenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.\n26. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi v sume 10.382,82 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie december 2012. V medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n27. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“\n28. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku: „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“\n29. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku: „Správca dane daňové konanie môže prerušiť,\nak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať\ninformácie spôsobom podľa osobitného predpisu.“\n30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“\n31. Podľa čl. 10 Nariadenia: „Žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no\nnajneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však dožiadaný orgán už uvedenú informáciu má,\nlehota sa znižuje na jeden mesiac.“\n32. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n33. Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli\nskutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami\nsťažovateľa sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere\nkasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n2Sfk/30/2021 zo dňa 24.08.2022 (zdaňovacie obdobie november 2012), 2Sfk/31/2021 zo dňa\n28.09.2022 (zdaňovacie obdobie august 2012) a 4Sfk/35/2021 zo dňa 21.09.2022 (zdaňovacie obdobie\noktóber 2012). V predmetných konaniach, ktoré sa týkali tej istej daňovej kontroly len iných zdaňovacích\nobdobí za rovnakého skutkového základu vychádzajúce z rovnakých zistení správcu dane, považoval\nkasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol.\nZohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie\nskôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/30/2021 zo\n\ndňa 24.08.2022, vydané v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov (týkajúcej sa zdaňovacieho\nobdobia november 2012, v ktorej kasačný súd rozhodoval o totožnej kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nsprávneho súdu, na ktorého odôvodnenie v aktuálne prejednávanej veci správny súd poukazoval). S\ntýmto rozhodnutím sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje\na v príslušnom rozsahu ho uvádza. Tie miesta, na ktorých odôvodnenie citovaného rozsudku nie je\naplikovateľné na prejednávanú vec, kasačný súd pre prehľadnosť odôvodnenia tohto rozsudku nahrádza\nznakmi „[...]“, resp. v hranatých zátvorkách vykonáva iné úpravy a doplnenia textu. Odseky odôvodnenia\ncitovaného rozsudku sú (taktiež v záujme prehľadnosti) číslované v kontinuite s predchádzajúcimi\nodsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n34. „Kasačnému súdu pripadlo rozhodnúť o kasačnej sťažnosti, založenej na dôvode podľa § 440 ods.\n1 písm. g) S.s.p., t. j. že správny súd vec nesprávne právne posúdil.\n35. Sťažovateľ v prvom rade vytýkal správcovi dane absenciu akejkoľvek zmienky o prerušení daňovej\nkontroly a o jeho význame. V tejto súvislosti tiež namietal poukaz správneho súdu na zákon č. 76/2007\nZ. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nako aj pochybenie, ktorého sa dopustil v bode 61 na strane 19 napadnutého rozsudku, keď tam uvedené\ntvrdenie správneho súdu nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti\nmožno uznať dôvodnosť tejto výčitky, pričom však strohá poznámka o tom, že „Jednou z fakultatívnych\nmožností prerušenia konania podľa Daňového poriadku je potreba získania informácie prostredníctvom\npríslušného orgánu v zahraničí podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri\nspráve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozsudku, pričom z jeho obsahu nesporne vyplýva, že vyššie uvedený právny predpis správny súd na\nprejednávanú právnu vec ani neaplikoval a nedopustil sa tak vady podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.\n36. Pokiaľ ide o vyhodnotenie prerušenia daňovej kontroly, z obsahu rozhodnutí daňových orgánov\nvyplynulo, že žalovaný v tomto smere odstraňoval pochybenie správcu dane (spočívajúce v absencii\njeho argumentácie v tomto smere) keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola\nprerušená za účelom žiadostí MVI vo vzťahu maďarským spoločnostiam GIANT INVEST Kft., KT TRADE\nHungary Kft. a HABOS RETRO MIX Kft., pričom požadované informácie nebolo možné zistiť v lehote 3\nmesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, z ktorého dôvodu správca dane opakovane\nurgoval maďarskú daňovú správu, na čo sa mu podarilo získať informácie, významné pre vyvodenie\nzáverov pre správcu dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, preto pokiaľ žalovaný, reagujúc\nna odvolacie námietky, odstraňoval nedostatky prvostupňového rozhodnutia, tomuto postupu niet čo\nvytknúť.\n37. Správnemu súdu možno vytknúť, že v napadnutom rozsudku v podstate uviedol, že správca\ndane odôvodnil prerušenie daňovej kontroly, keď tento nedostatok odstraňoval až žalovaný v\npreskúmavanom rozhodnutí (a teda zodpovedajúce odôvodnenie je obsahom až preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného). Rovnako pochybil, keď zhodnotil, že „tieto informácie boli podkladom pre jeho\nrozhodnutie a výsledky medzinárodnej výmeny informácií sú premietnuté do záverov správnej úvahy\nsprávcu dane.“ Z obsahu administratívneho spisu (protokol č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017) skutočne\nvyplynulo, že výsledky MVI mali dosah na určenie dane, nie však za zdaňovacie obdobie november\n2012 [december 2012 - pozn. kasačného súdu] (správca dane pre toto zdaňovacie obdobie preveroval\ndodanie tovaru od dodávateľov VEKOMIN s.r.o. a Auto Venator s.r.o. [za december 2012 správca dane\npreveroval dodanie tovaru od dodávateľov VEKOMIN s.r.o., Trinity Commodities, Auto Venator - pozn.\nkasačného súdu]), ktoré bolo predmetom prvostupňového rozhodnutia. Preto je na mieste otázka, akým\nspôsobom mal správca dane zdôvodniť aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto\nzistenia na konečné posúdenie veci. Za daných okolností preto kasačný súd hodnotil ako dostatočné\nv preskúmavanom rozhodnutí obsiahnuté objasnenie dôvodov vedúcich k prerušeniu daňovej kontroly,\ntrvania tohto prerušenia a argumentáciu, z ktorej vyplynulo, že zahraničnému správcovi dane boli\nopakovane zasielané urgencie, ako aj následne vyhodnotenie získaných informácií ako nevyhnutných\na rozhodujúcich pre správne určenie dane.\n38. Záverom kasačný súd dodáva, že správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalobcu nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v\ndôsledku žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií ani účelnosť jednotlivých úkonov\n\nsprávcu dane v rámci daňovej kontroly a ani zameranie daňovej kontroly a potrebnosti žiadostí o MVI,\nhoci vyplývajú z administratívneho spisu.\n39. Sťažovateľ vo svojich podaniach argumentuje v tom smere, že ním tvrdené nedodržanie lehoty samo\nosebe spôsobuje nutnosť zastavenia vyrubovacieho konania, pretože inak by už akékoľvek vydané\nrozhodnutie bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou nezákonnosti (s poukazom na princíp legality). S\ntouto argumentáciou sa kasačný súd nestotožňuje. Pritom lehoty, na ktoré sťažovateľ poukazuje (§ 65\nods. 1 a 2 Daňového poriadku), sú procesného charakteru a aj v prípade ich nedodržania nie je možné\nvyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo, že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako uvádza\ndaňový subjekt (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/7/2015 zo dňa 04.11.2015).\n40. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom\nstanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka.\nNedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v\nkonaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov\nnezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).\n41. Preto aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo\núčastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho\norgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným. Správny súd nemôže rozhodnutie daňového\norgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, pretože tento nedostatok, ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy\ndaní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.\n42. Následne sa kasačný súd zaoberal sťažnostným bodom, v ktorom sťažovateľ vytýkal správcovi dane\nporušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku (a v tejto súvislosti aj správnemu súdu nesprávne právne\nposúdenie identického žalobného bodu), keď tento sťažovateľovi neoznámil pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a nevyzval ho, aby sa\nk nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal. V tejto súvislosti sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že pri ukladaní daní nie je\nmožné rozlišovať mieru závažnosti procesného pochybenia správcu dane.\n43. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého je základnou zásadou daňového\nkonania zásada zákonnosti. Sťažovateľ však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver, že každé\nprocesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj protiústavnosť\ncelého rozhodnutia. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné\nprocesné pochybenia... ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv“ (nález\nsp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015).\n44. Vyššie uvedené potvrdzuje Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. III. ÚS\n215/2021-13 zo dňa 09.03.2021, v ktorom práve vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5\nDaňového poriadku uviedol, že „zásadu zákonnosti ... nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona\npri rozhodovaní o výške daňovej povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie\nvydaného rozhodnutia. Aj prieskum rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že\nk zrušeniu rozhodnutia môže viesť len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj §\n191 ods. 1 písm. g) SSP]. Nesprávna je teda už východisková téza ..., podľa ktorej každé porušenie\nustanovení daňového poriadku zakladá nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Naopak, to, či tá-ktorá\nvada mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu, a len v prípade,\nže je tento vplyv preukázaný, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia.“ (k tomu viď bližšie body\n8 až 12 vyššie citovaného uznesenia).\n45. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vydal dňa 13.02.2017 protokol č.\n157302/2017 z daňovej kontroly. Následne správca dane uskutočnil dňa 16.02.2017 za prítomnosti\nsťažovateľa ústne pojednávanie, na ktorom boli zo strany správcu dane uvedené preukázané kontrolné\nzistenia a vyhodnotenie dôkazov s celkovým zhrnutím výsledku kontroly spolu so stanoviskom\nsťažovateľa k uvedeným zisteniam. Protokol z daňovej kontroly bol sťažovateľovi doručený dňa\n22.02.2017 spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Následne sťažovateľ zaujal stanovisko\n\nk doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj porušenie ust. §\n46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvou zo dňa 28.03.2017 podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku\nsprávca dane vyzval sťažovateľa na predloženie evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené s uvedeným presných mien a adries osôb, ktorých žiadal predvolať ako svedkov.\n46. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa vo vyjadrení zo dňa 15.03.2017 správca dane predvolal v priebehu\nvyrubovacieho konania z dôvodu vypočutia navrhnutých svedkov, a to\n- K. Z. - skladníčku, nezúčastnila sa;\n- K. V. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017;\n- K. J. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16.06.2017.\n47. Správca dane, za účelom výsluchu S., požiadal o jeho predvedenie v termíne 07.08.2017 a\n19.09.2017, avšak bezúspešne. Správca dane tiež zabezpečil prostredníctvom dožiadania Daňového\núradu Bratislava vypočutie I. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017). Následne\nsprávca dane uskutočnil dňa 20.04.2018 ústne pojednávanie so sťažovateľom za účelom prerokovania\npripomienok k protokolu z daňovej kontroly, na ktorom zrekapituloval jednotlivé úkony, ktoré boli\nvykonané vo vyrubovacom konaní.\n48. Sťažovateľovi nebola odňatá možnosť riadne konať pred daňovými orgánmi. Navyše kasačný\nsúd zdôrazňuje, že správca dane dňa 16.02.2017 na ústnom pojednávaní zhrnul kontrolné zistenia\na vyhodnotenie dôkazov, k čomu sťažovateľ v zmysle zápisnice zaujal stanovisko. Sťažovateľ mohol\nv priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak aj učinil,\nna čo správca dane reagoval výsluchom svedkov (resp. ich predvolaním/opakovanou žiadosťou o\npredvedenie). Sťažovateľ okrem namietania procesných pochybení v kasačnom konaní neuviedol\nžiadne ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť predmetom dokazovania.\n49. Kasačný súd vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred\nsprávcom dane, nasledujúcim po oboznámení sťažovateľa o záveroch protokolu vydaného dňa\n13.02.2017, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vystala v súvislosti s obsahom vyjadrenia\nk protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol sťažovateľ riadne vyzvaný, dospel k záveru, že správca\ndane sťažovateľovi poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou\nči spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom\npriznaní. Mal tak dostatok priestoru na to, aby ovplyvnil rozhodnutie správcu dane a bolo tak zachované\njeho právo na objektívne vykonané dokazovanie vedúce k riadnemu zisteniu skutkovému stavu.\n50. Sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, kasačný súd\npovažoval za neopodstatnený s poukazom na už v bode 19 citované závery („prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok“) a skutočnosť, že žalovaný sa s\nvyššie uvedenou výčitkou sťažovateľa vysporiadal v dostatočnom rozsahu a so záverom, s ktorým sa\nstotožnil aj kasačný súd.“\n51. Pokiaľ ide sťažovateľom namietané prekročenie dĺžky daňovej kontroly kasačný súd považuje za\npotrebné pre úplnosť poukázať aj na to, že Najvyšší súd SR v konaní účastníka HYDINA SK, s.r.o.\nvedeného pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa\nčlánku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení:\n- Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení\nna poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty,\nktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly?\n- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií\nstanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?\n- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením\nRady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti\ndane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?\n\n52. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30.09.2021 rozhodol o predložených\nprejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010\no administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s\njeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie\nmôže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského\nštátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu\nadministratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.\n53. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že správny súd neporušil zákon v\nzmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačná sťažnosť sťažovateľa teda nie je dôvodná, a\npreto kasačný súd kasačnú sťažnosť v súlade s § 461 SSP zamietol.\n54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný\nsúd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/166/2018", "guid": "21a33929-d7ef-4a2c-acfc-410fcbf4a6db:8b682cd8-742f-4fe2-a92e-82c69f690a8f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3173495a-bd93-42b6-9862-42c6b3d18556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 17, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2021.1"}, {"guid": "ussr:08e96db7-4439-4274-b4e9-cab64ccf9e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 15, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:909b3843-2ca9-4602-bdc2-6541429622c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 135, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:909b3843-2ca9-4602-bdc2-6541429622c1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:d3a6dc01-2a8c-4f8f-9795-87570381e816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99 z 14. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-14", "citacie_n": 71, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "56e3ab8a-73f3-4d61-a827-c7e25c68a46f:b8d7aa71-dcd9-422e-949e-8fabb29a0ce0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201055.1", "spisova_znacka": "2Sfk/31/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/31/2021 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201055.1"}, {"guid": "14b8d543-16e8-48a7-8b28-23afaed9563b:19f08036-99d8-4fed-a9c0-e75a6b4338e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1", "spisova_znacka": "4Sfk/35/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/35/2021 z 21. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1"}, {"guid": "3f87c4ad-daba-43d1-8174-65a19aaa3aac:2230758f-1b08-4e20-b138-3fe725190153", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1", "spisova_znacka": "2Sfk/30/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/30/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1"}], "citovane_v": [{"guid": "882758b1-42e3-4751-a760-03ebaa50decb:92d6dcf9-b495-4373-9582-6735da7253a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200453.1", "spisova_znacka": "8Sfk/45/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/45/2024 z 21. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200453.1"}]}