{"guid": "9242bcbf-3f60-4c00-b742-c5056d0609df:cdaf7b2b-3d7e-4df0-a755-9e9717d320ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200428.1", "spisova_znacka": "6Ssk/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/8/2022 z 29. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. júna 2023, sp. zn. 6Ssk/8/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200428.1", "identifikacne_cislo": "6020200428", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2023-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-29.odsek-3", "nazov": "§ 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599/#paragraf-29.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "nazov": "§ 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/599#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/599#paragraf-29", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-4", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-28", "/SK/ZZ/2003/601#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdaf7b2b-3d7e-4df0-a755-9e9717d320ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200428.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200428.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200428.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/8/2022\n6020200428\n29. 06. 2023\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2023:6020200428.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej\nveci žalobkyne: P. Q., narodená XX. H. XXXX, bytom v W., A. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Jánom\nČipkom, advokátom so sídlom v Hnúšti, Partizánska č. 197, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného z 21. augusta 2020, Č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/220-0022 Sp, o\nkasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 06. júla 2021, č.k.\n24Sa/16/2020-83, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 06. júla 2021, č.k.\n24Sa/16/2020-83, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 21. augusta 2020, Č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/220-0022 Sp, ktorým tento\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení\n(ďalej len „Správny poriadok“) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Rimavská Sobota z 26. mája 2020, Číslo: RS4/PracHn/SOC/2020/10873-109 tak, že\n- podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 599/2003 Z.z.“) a § 33 ods. 1 a 4 zákona\nč. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom\nznení (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z.z.“) uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené\nneprávom za obdobie od 01. decembra 2012 do 28. februára 2014 v sume 974,50 eur a\n- podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené\nneprávom za obdobie od 01. marca 2014 do 31. septembra 2014 v sume 1.074,20 eur a za obdobie od\n01. októbra 2014 do 30. apríla 2017 v sume 4.355,20 eur, zvýšenú o 10 %, t.j. v sume 435,20 eur, t.j.\ncelkom v sume 4.790,72 eur, teda celkom v sume 6.839,42 eur, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\nna účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota.\n2. Prvostupňový správny orgán zmeneným rozhodnutím z 26. mája 2020, Číslo: RS4/PracHn/\nSOC/2020/10873-109 postupom podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť\nvrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01. decembra 2012 do 28. februára\n\n2014 v sume 1.774,50 eur podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. účinného do 31. decembra\n2013 s poukazom na § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. účinného od 01. januára 2014 a podľa § 25\nods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. s poukazom na § 33a ods. 1 zákona o nárokoch pred 01. januárom 2015\nrozhodujúc podľa zákona č. 417/2013 Z.z. účinného do 31. decembra 2014 za obdobie od 01. marca\n2014 do 30. apríla 2017 v sume 5.429,40 eur, teda celkom v sume 7.203,90 eur, zvýšené o 10 % v\nsume 720,39 eur, t.j. celkom v sume 7.924,29 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na\núčet prvostupňového orgánu verejnej správy.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 1, § 2, § 5 ods. 3, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, ods. 4 písm. c/, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, §\n17 ods. 1, § 25 ods. 1,2, § 29 ods. 1,3, ods. 4 písm. a/, ods. 6 zákona č. 599/2003 Z.z., § 1, § 2 ods.\n1, § 4 ods. 2, § 6 písm. c/, § 9 ods. 1,3, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1,4, § 14 ods. 1, § 15\nods. 1, § 19 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 22 ods. 1, § 25 ods. 1,2, § 25 ods. 6 v znení účinnom do 31.\ndecembra 2014 a v znení účinnom od 01. januára 2015, § 28 ods. 1 písm. a/, § 28 ods. 2 písm. a/, § 28\nods. 3, § 31 ods. 3 písm. g/, § 33 ods. 1, § 33a ods. 1,4 zákona č. 417/2013 Z.z., § 4 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 601/2003 Z.z.“), § 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v rozhodnom\nznení (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“), § 2 písm. c/, § 13 ods. 3 písm. b/, § 88 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), § 3 ods. 4,5,\n§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1,2,3, § 59 ods. 1,2,3 Správneho poriadku a postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach\nza primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n4. Krajský súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby zásadnú námietku\nžalobkyne, že pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi by nemala byť do\npríjmu členov domácnosti započítaná výška úrazovej renty z dôvodu, že úrazová renta je forma náhrady\nškody, a ako taká nemôže byť s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 601/2003 Z.z. posudzovaná\nako príjem pri zisťovaní dôvodnosti priznania pomoci v hmotnej núdzi, vyhodnotil ako nedôvodnú. V\ntomto smere aj s odkazom na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného uviedol,\nže úrazová renta je a aj bola (v celom období, za ktoré vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom\nposkytnuté dávky a príspevky) jednoznačne považovaná na účely posudzovania hmotnej núdze za\npríjem. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. sa za príjem považujú aj príjmy oslobodené od\ndane, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. aj dávky sociálneho poistenia\nupravené osobitným zákonom - zákonom č. 461/2003 Z.z., ktorý v § 13 ods. 3 písm. b/ za takúto dávku\nustanovuje úrazovú rentu. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. je sociálnym poistením aj úrazové\npoistenie, ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia, alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,\nslužobného úrazu a choroby z povolania. Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto\nzákonom poskytujú úrazové dávky (ako dávky úrazového poistenia, ktoré je jednou zo zložiek sociálneho\npoistenia), a to okrem iného úrazová renta (§ 13 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona). Žalovaný v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej správne uviedol, že (vo vzťahu posudzovania úrazovej renty\nako príjmu pre účely určenia súm životného minima) to isté platí aj podľa právnej úpravy podľa zákona\nč. 417/2013 Z.z. účinného od 01. januára 2017, ktorý v § 4 ods. 2 taktiež odkazuje pri posudzovaní\npríjmu na § 4 zákona č. 601/2003 Z.z., pričom podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 601/2003 Z.z. sa\nza príjmy považujú aj príjmy oslobodené od dane, ktorými sa v zmysle § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č.\n599/2003 Z.z. považujú aj dávky sociálneho poistenia upravené v zákone č. 461/2003 Z.z., t.j. aj úrazová\nrenta. Úrazovú rentu teda nie je možné pre účely posudzovania hmotnej núdze považovať za náhradu\nškody, ale za dávku sociálneho poistenia, ktorú je potrebné započítať do príjmov členov domácnosti pri\nposudzovaní hmotnej núdze žalobkyne.\n5. K žalobkyňou namietanému uloženiu povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky a príspevky v\nhmotnej núdzi zvýšené o 10 % krajský súd uviedol, že žalobkyňa bola podľa § 29 ods. 1 a 3 zákona\nč. 599/2003 Z.z. účinného do 31. decembra 2013, ako poberateľka dávky a príspevkov v hmotnej\nnúdzi povinná ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na\ntrvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, alebo podať úradu o týchto zmenách do 8 dní\noznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, respektíve v\nlehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako\naj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky\n\ndávky a príspevkov. Rovnako v zmysle § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z účinného od 01.\njanuára 2014 bola žalobkyňa ako príjemca povinná úradu písomne oznámiť do 8 dní zmeny vo všetkých\nskutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Z\nuvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola povinná prvostupňovému správnemu orgánu oznámiť v zákonom\nstanovenej lehote tak uplatnenie nároku na dávku sociálneho poistenia (úrazovú rentu), ako aj následne\npriznanie tejto úrazovej renty, pretože sa jedná o skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na pomoc v\nhmotnej núdzi. Skutočnosť, že orgány verejnej správy (tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný)\nspracúvajú osobné údaje o fyzickej osobe, a teda aj údaje o príjme, ako tvrdí žalobkyňa s poukazom na\n§ 31 ods. 3 písm. g/ zákona č. 417/2013 Z.z., však nezbavuje žalobkyňu splnenia povinnosti stanovenej\nv § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z,, respektíve § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z., t.j.\npovinnosti v zákonom stanovenej lehote 8 dní oznámiť orgánu verejnej správy skutočnosti rozhodujúce\nna trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Povinnosť oznamovať zmenu skutočností rozhodujúcich\nna trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi nemožno stotožňovať ani s oprávnením orgánu verejnej\nsprávy spracúvať už existujúce a jemu prístupné, alebo poskytnuté údaje. Skutočnosť, že z § 28 ods.\n3 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z.z. (na ktoré ustanovenie poukázala žalobkyňa v žalobe) vyplýva, že\núrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada\npreukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré môže získať z dostupného informačného systému\nverejnej správy, nemožno vykladať tak, že príjemcovi v takomto prípade povinnosť stanovená v §\n28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. (oznámiť v zákonom stanovenej 8 dňovej lehote zmeny\nvo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný\npríspevok) zaniká, respektíve, že v takomto prípade žalobkyňa takúto povinnosť nemá. Krajský súd\nv tejto súvislosti pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že v roku 2014 (t.j. v čase podania žiadosti o úrazovú rentu žalobkyňou na\nSociálnej poisťovni) nebola dostupnosť a prepojenosť informačných systémov verejnej správy, a teda\nprvostupňový správny orgán v tomto prípade nemal vedomosť o začatí konania v predmetnej veci\npoberateľky pomoci v hmotnej núdzi. Rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal\nna to, že prvostupňový správny orgán z prístupnej databázy Sociálnej poisťovne nemohol zistiť, že\nžalobkyňa je poberateľkou úrazovej renty. Žalobkyňa napokon skutočnosť, že by prvostupňový správny\norgán, respektíve žalovaný vyššie uvedené údaje o začatí konania o žiadosti o priznanie úrazovej renty,\nrespektíve, že žalobkyňa bola poberateľkou úrazovej renty na základe vydaného rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, mal v rozhodnom období k dispozícii z dostupného systému verejnej správy, nepreukázala.\nZ odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia orgánu vyplýva, že tento až 05. júna 2017 zistil,\nže žalobkyni bola priznaná úrazová renta rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 22. septembra\n2014, a to spätne od 01. decembra 2012.\n6. K námietke žalobkyne, že do obdobia, kedy jej bol doplatok úrazovej renty za obdobie od 01. novembra\n2012 do 30. septembra 2014 vyplatený, nepoberala žiadny príjem, ktorý by bolo možné započítať ako\npríjem rozhodujúci pre posudzovanie stavu hmotnej núdze a o tomto príjme sa mohla dozvedieť až v\nmomente, kedy jej bola úrazová renta priznaná, súd uviedol, že v zmysle § 25 zákona č. 417/2003 Z.z.,\nak sa zmenili rozhodujúce skutočnosti a pomoc v hmotnej núdzi sa priznala neprávom, táto sa odníme,\nrespektíve zníži a poberateľ je ju povinný vrátiť odo dňa, kedy sa priznali neprávom. Keďže úrazová\nrenta bola žalobkyni priznaná od 01. novembra 2012 a pomoc v hmotnej núdzi jej bola poskytovaná od\n01. decembra 2012, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom od\n01. decembra 2012 napriek tomu, že táto jej bola vyplatená až v roku 2014.\n7. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n8. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 tak, že žalobkyni z dôvodu jej neúspechu\nv konaní náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n\n11. Konkrétne namietala, že úrazovú rentu nemožno považovať za príjem, nakoľko sa jedná o\nformu náhrady škody. V zmysle zodpovednosti za škodu pri chorobe z povolania ide o objektívnu\nzodpovednosť, ktorej predpokladom nie je protiprávnosť a ani zavinenie. Avšak, ďalšie predpoklady,\nako vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi nimi, sú naplnené. Z uvedeného vyplýva,\nže ide o náhradu škody z dôvodu získanej choroby z povolania. Aj zákon č. 461/2003 Z.z. označuje,\nnajmä v ustanovení § 88 osobu, ktorá má nárok na úrazovú rentu, ako poškodeného. Ako poškodený\nsa vo všeobecnosti označuje osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna či\niná škoda, respektíve, boli porušené alebo ohrozené jej práva a povinnosti chránené zákonom. Choroba\nz povolania zakladá pre poškodenú prekážku vo výkone určitých činností a tým oslabuje a sťažuje jej\npostavenie na trhu práce. Ústava Slovenskej republiky v článku 35 ods. 1 a 3 ustanovuje právo na\nslobodnú voľbu povolania a právo na prácu. Z dôvodu získanej choroby z povolania je takéto právo\nobmedzené bez vôle žalobkyne, ako poškodenej, čo iba potvrdzuje, že je v pozícií poškodenej na trhu\npráce. Takáto diskvalifikácia na trhu práce môže byť označená ako ujma, respektíve, škoda, ktorú sa\nštát snaží kompenzovať formou úrazovej renty, čiže formou náhrady škody. Zákon č. 601/2003 Z.z. v §\n4 ods. 1 písm. b/ ustanovuje výnimku z príjmov započítaných do príjmu na účely posudzovania hmotnej\nnúdze podľa zákona č. 599/2003 Z.z. Z daného ustanovenia vyplýva, že náhrada škody, v tomto prípade\núrazová renta, sa do príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze nezapočítava. Úrazová renta by\nnemala byť započítaná ako príjem na účely posudzovania hmotnej núdze ani z dôvodu, že z takejto\ndávky sa uhrádza spravidla liečba choroby z povolania a tak poberanie úrazovej renty nijakým iným\nspôsobom neovplyvňuje dosiahnutie životného minima, nakoľko sa zároveň rapídne navyšujú aj náklady\npo získaní choroby z povolania.\n12. V ďalšej časti namietala, že podanie žiadosti o poberanie úrazovej renty a ani jej poberanie samotné\nnebola povinná ako skutočnosť podľa § 31 ods. 3 písm. g/ zákona č. 417/2013 Z.z. oznamovať,\npretože skutočnosť poberania úrazovej renty mal prvostupňový správny orgán získať z dostupného\ninformačného systému orgánu verejnej správy. Nebol preto zákonný dôvod rozhodnúť o 10 % zvýšení\nsumy dávok v hmotnej núdzi vyplatenej, podľa žalovaného, neprávom. V tomto smere ďalej dôvodila,\nže z ustanovenia § 32a ods. 4 písm. g/ zákona č. 599/2003 Z.z. v znení platnom do 31. decembra\n2013 vyplýva, že žalovaný už v dobe priznania úrazovej renty spracovával údaje o príjme na účely\nposúdenia hmotnej núdze a rozhodovania o dávke a príspevkoch (ustanovenie § 31 ods. 3 písm. g/\nzákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014 ustanovuje rovnako). V prípade, že\nak by bola úrazová renta považovaná za príjem (ako to ustanovil v rozsudku krajský súd) a bola by\nžalobkyni vyplácaná, tak by o tom žalovaný musel vedieť. Vyplýva to z ustanovenia § 32a zákona č.\n599/2003 Z.z. a aj z ustanovenia § 31 zákona č. 417/2013 Z.z. Správny orgán mal preto znovu rozhodnúť\no priznaní hmotnej núdze žalobkyni. Takýto rozporuplný výklad pojmu „príjem“ zo strany krajského\nsúdu považovala žalobkyňa za odporujúci princípom, na ktorých stojí nielen rozhodovacia prax súdov,\nale taktiež aj s ústavnoprávnymi princípmi, ktorými sú najmä princíp spravodlivosti, či princíp právnej\nistoty. Predovšetkým princíp právnej istoty, ako jadro ústavného princípu materiálneho právneho štátu, je\nznačne porušený, nakoľko krajský súd vyložil pojem „príjem“ na účely posúdenia hmotnej núdze dvomi\nrozličnými spôsobmi, kedy v jednom prípade pod neho subsumoval aj úrazovú rentu, avšak v druhom\nprípade už tak\nneurobil. V oboch prípadoch na úkor žalobkyne zvýhodnil žalovaného a tak porušil aj princíp\nspravodlivosti. Argument prvostupňového správneho orgánu, ktorý prevzal aj krajský súd, že v roku 2014\nnebola dostupnosť a prepojenosť informačných systémov verejnej správy vyhodnotila ako nedôvodný,\nnakoľko zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\nbol účinný od 01. novembra 2013, pričom podľa § 17 ods. 1 tohto zákona v znení platnom ku dňu\npriznania úrazovej renty je stanovená povinnosť orgánom verejnej moci uplatňovať výkon verejnej moci\nelektronicky.\n13. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 23. septembra 2021.\n15. Plne sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd, ktorý zároveň vo veci riadne, dostatočne\na spoľahlivo zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich\n\nskutočností, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym\nskutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil.\n16. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako\nnedôvodnú zamietol, prípadne kasačnú sťažnosť odmietol, nakoľko podľa názoru žalovaného smeruje\nproti dôvodom rozsudku krajského súdu.\nIV.\n17. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 28. septembra 2021 na vedomie.\nV.\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny.\n24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21.\naugusta 2020, Č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SO\nC/2020/220-0022 Sp, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové správne\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota z 26. mája 2020, Číslo: RS4/\nPracHn/SOC/2020/10873-109 tak, že podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. a § 33 ods.\n1 a 4 zákona č. 417/2013 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom\nza obdobie od 01. decembra 2012 do 28. februára 2014 v sume 974,50 eur a podľa § 25 ods. 6 zákona\nč. 417/2013 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od\n01. marca 2014 do 31. septembra 2014 v sume 1.074,20 eur a za obdobie od 01. októbra 2014 do 30.\napríla 2017 v sume 4.355,20 eur, zvýšenú o 10 %, t.j. v sume 435,20 eur, t.j. celkom v sume 4.790,72\neur, teda celkom v sume 6.839,42 eur, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na účet Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota.\n25. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného\nvrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalobkyňa dňa 11.\ndecembra 2012 na predpísanom tlačive požiadala o pomoc v hmotnej núdzi s tým, že Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota rozhodnutím z 10. januára 2013 priznal žalobkyni\npreddavkovo (z dôvodu prebiehajúceho konania o dávku v nezamestnanosti) dávku a príspevky v sume\n118,30 eur mesačne od 01. decembra 2012 a nadväzne na to:\n- rozhodnutím z 03. júna 2013 priznal žalobkyni dávku a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 01.\nmája 2013,\n\n- rozhodnutím z 03. apríla 2014 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 180,50 eur mesačne\nod 01. marca 2014,\n- rozhodnutím zo 06. mája 2014 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne\nod 01. apríla 2014 (zánik nároku na aktivačný príspevok),\n- rozhodnutím zo 06. júna 2014 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 180,50 eur mesačne\nod 01. mája 2014 (vznik nároku na aktivačný príspevok),\n- rozhodnutím zo 04. júla 2014 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne\nod 01. júna 2014 (zánik nároku na aktivačný príspevok),\n- rozhodnutím z 09. septembra 2014 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 180,50 eur\nmesačne od 01. augusta 2014 (vznik nároku na aktivačný príspevok),\n- rozhodnutím z 09. januára 2015 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 96,30 eur mesačne\nod 01. decembra 2014 (zánik nároku na aktivačný príspevok a vznik nároku na ochranný príspevok),\n- rozhodnutím z 10. februára 2015 priznal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 55,80 eur od 01.\ndecembra 2014 do 31. decembra 2014 (kvázi zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie,\nktorý nebol v rozhodnutí z 09. januára 2015 priznaný),\n- rozhodnutím z 09. februára 2015 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne\nod 01. januára 2015 (zánik nároku na ochranný príspevok),\n- rozhodnutím z 11. marca 2015 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 180,50 eur mesačne\nod 01. februára 2015 (vznik nároku na aktivačný príspevok),\n- rozhodnutím z 13. apríla 2015 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne\nod 01. marca 2015 (zánik nároku na aktivačný príspevok),\n- rozhodnutím zo 07. mája 2015 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 152,10 eur mesačne\nod 01. apríla 2015 (vznik nároku na ochranný príspevok),\n- rozhodnutím z 31. júla 2015 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne od\n01. júla 2015 (zánik nároku na ochranný príspevok),\n- rozhodnutím z 27. novembra 2015 zvýšil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 152,10 eur\nmesačne od 01. novembra 2015 (vznik nároku na ochranný príspevok),\n- rozhodnutím z 30. novembra 2016 znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne\nod 01. novembra 2016 (zánik nároku na ochranný príspevok).\n26. Rovnako mal najvyšší správny súd za preukázané, že\n- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota rozhodnutím z 05. júna 2017 odňal žalobkyni\npomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur mesačne od 01. mája 2017\n[dôvod odňatia pomoci v hmotnej núdzi spočíval v zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc\nv hmotnej núdzi, keď došlo k zmene príjmových pomerov - priznanie úrazovej renty žalobkyni],\n- následne rozhodnutím zo 16. augusta 2017 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi\nposkytnutú neprávom za obdobie od 01. decembra 2012 do 30. apríla 2013 v sume 591,50 eur, od\n01. mája 2013 do 31. marca 2014 v sume 1.363,50 eur, od 01. apríla 2014 do 30. apríla 2017 v sume\n5.248,90 eur, spolu v sume 7.203,90 eur, zvýšené o 10 % v sume 720,39 eur, t.j. celkom v sume 7.924,29\neur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,\n- na odvolanie žalobkyne odvolací správny orgán rozhodnutím z 30. októbra 2017 zrušil prvostupňové\nrozhodnutie zo 16. augusta 2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie\n[dôvod vyhovenia odvolaniu spočíval v tom, že z prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé, akými\núvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi a tiež nebolo zrejmé, prečo prvostupňový správny orgán rozdelil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi do troch období],\n- rozhodnutím z 22. decembra 2017 prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc\nv hmotnej núdzi poskytnutú neprávom v sume 7.203,90 eur, zvýšené o 10 % v sume 720,39 eur, t.j.\ncelkom v sume 7.924,29 eur, podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. za obdobie od 01.\ndecembra 2012 do 31. decembra 2013 v sume 1.537,90 eur a podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z.\nza obdobie od 01. januára 2014 do 30. apríla 2017 v sume 5.666,00 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia,\n- na odvolanie žalobkyne odvolací správny orgán rozhodnutím z 22. februára 2018 prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 22. decembra 2017 zmenil tak, že podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. a\npodľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky\nposkytnuté neprávom za obdobie od 01. decembra 2012 do 28. februára 2014 v sume 1.774,50 eur\na podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi\nposkytnutú neprávom za obdobie od 01. marca 2014 do 30. apríla 2017 v sume 5.429,40 eur, teda\n\ncelkom v sume 7.203,90 eur, zvýšené o 10 %, t.j. v sume 720,39 eur, celkom v sume 7.924,29 eur, do\n15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,\n- na základe následne podanej správnej žaloby krajský súd rozsudkom z 22. januára 2019, č.k.\n27Sa/6/2018-65 zrušil rozhodnutie z 22. februára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n[krajský súd v prvom rade žalovanému vytkol, že adekvátne nezareagoval na skutočnosť, že novelou\nzákona č. 417/2013 Z.z. účinnou od 01. januára 2015 došlo k novelizácii (okrem iného) ustanovenia\n§ 25 ods. 6 (v rozhodnutí citovaného len v znení zákona č. 417/2003 Z.z. účinného do 31. decembra\n2014), pričom v zmysle § 33a ods. 1 zákona č. 417/2003 Z.z. sa o nárokoch pred 01. januárom\n2015 rozhoduje podľa zákona č. 417/2003 Z.z. účinného do 31. decembra 2014; o nárokoch po\n01. januári 2015 sa teda rozhoduje podľa zákona č. 417/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára\n2015 a pokiaľ žalovaný aplikoval na nároky týkajúce sa obdobia po 01. januári 2015 § 25 ods.\n6 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2014 potom postupoval na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci; rovnako z rozhodnutia žalovaného nevyplývala úvaha, ako\npri posudzovaní splnenia podmienok pre rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi poskytnutú neprávom, zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v období od podania žiadosti do\nvydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty (22. september 2014, respektíve do právoplatnosti tohto\nrozhodnutia) nemala príjem z titulu úrazovej renty, respektíve finančné prostriedky titulom úrazovej\nrenty nepoberala; rovnako vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok pre rozhodnutie o vrátení\nposkytnutej pomoci v hmotnej núdzi zvýšenej o 10 % absentovala úvaha, z ktorých skutočností žalovaný\nvyvodil záver, že zákonom stanovené podmienky na vrátenie dávok zvýšených o 10 % sú splnené\naj za obdobie do 22. septembra 2014, t.j. do dňa vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty,\nrespektíve do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a nie je ani zrejmé, ako žalovaný\nzohľadnil skutočnosť, kedy sa žalobkyňa o skutočnostiach, ktoré podľa žalovaného mala povinnosť\nprvostupňovému orgánu verejnej správy oznámiť, dozvedela. Tiež vytkol žalovanému, že tento sa vôbec\nnevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne, že úrazovú rentu nie je možné považovať za príjem\nna určenie súm životného minima, a teda ani započítať túto úrazovú rentu do príjmov žalobkyne a\nčlenov domácnosti pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie pomoci v hmotnej núdzi a tiež s\nnámietkou, že žalobkyni nevznikla povinnosť oznamovať zmenu skutočností, respektíve, že žalobkyňa\nnie je povinná preukazovať skutočnosti podľa § 31 ods. 3 písm. g/ zákona č. 417/2013 Z.z.],\n- žalovaný viazaný právnym názorom krajského súdu rozhodnutím z 02. mája 2019 zrušil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 22. decembra 2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie,\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 17. októbra 2019 podľa § 25 ods. 6 zákona\nč. 417/2013 Z.z. žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytovanú neprávom za\nobdobie od 01. decembra 2012 do 28. februára 2014 v sume 1.774,50 eur podľa § 33 ods. 1 zákona č.\n417/2013 Z.z. a podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. a povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej\nnúdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01. marca 2014 do 30. apríla 2017 v sume 5.429,40 eur,\npodľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z., teda celkom v sume 7.203,90 eur, zvýšené o 10 % v sume\n720,39 eur, t.j. celkom v sume 7.924,29 eur do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia,\n- žalovaný na odvolanie žalobkyne rozhodnutím z 23. januára 2020 zrušil prvostupňové správne\nrozhodnutie zo 17. októbra 2019 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie\n[dôvodil riadnym neodôvodnením rozhodnutia, prvostupňový správny orgán nereagoval na novelizáciu\n§ 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z., v rozhodnutí absentovala úvaha týkajúca sa 10 %-ného navýšenia\nod 22. septembra 2014, nebolo zrejmé, ako prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, kedy sa\nžalobkyňa dozvedela o skutočnostiach, ktoré mala úradu oznámiť, nevysporiadal sa tiež s námietkou,\nže úrazovú rentu nemožno považovať za príjem a tiež s námietkou, že žalobkyni nevznikla povinnosť\noznamovať zmenu skutočností, respektíve, že žalobkyňa nie je povinná preukazovať skutočnosti podľa\n§ 31 ods. 3 písm. g/ zákona č. 417/2013 Z.z.],\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 26. mája 2020 postupom podľa § 25 ods. 6 zákona č.\n417/2013 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie\nod 01. decembra 2012 do 28. februára 2014 v sume 1.774,50 eur podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona\nč. 599/2003 Z.z. účinného do 31. decembra 2013 s poukazom na § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z.\núčinného od 01. januára 2014 a podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. s poukazom na § 33a ods. 1\nzákona o nárokoch pred 01. januárom 2015 rozhodujúc podľa zákona č. 417/2013 Z.z. účinného do 31.\ndecembra 2014 za obdobie od 01. marca 2014 do 30. apríla 2017 v sume 5.429,40 eur, teda celkom v\nsume 7.203,90 eur, zvýšené o 10 % v sume 720,39 eur, t.j. celkom v sume 7.924,29 eur do 15 dní odo\ndňa doručenia tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu verejnej správy,\n\n- na odvolanie žalobkyne žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 21. augusta 2020 zmenil\nprvostupňové správne rozhodnutie spôsobom už uvedeným v predchádzajúcom bode 24 tohto\nrozsudku.\n27. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych\nspisov konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n28. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala dve základné skutočnosti, po prvé, že úrazovú rentu\nnemožno považovať za príjem na účely posudzovania stavu hmotnej núdze a po druhé, že žalobkyňa\nnebola povinná oznamovať podanie žiadosti o priznanie, ako aj následné poberanie úrazovej renty,\npretože skutočnosť poberania úrazovej renty mal správny orgán získať z dostupného informačného\nsystému, čím teda nebol daný dôvod rozhodnúť o 10 %-nom navýšení sumy vyplatených dávok v\nhmotnej núdzi. V tomto smere najvyšší správny súd dodáva, že nakoľko bola žalobkyňa v kasačnom\nkonaní zastúpená advokátom, bol súd striktne viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 v spojení s\n§ 134 ods. 1 a 2 písm. d/ SSP).\nA. K posúdeniu úrazovej renty ako príjmu na účely posudzovania stavu hmotnej núdze\n29. Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré\nsa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa\ns občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.\n30. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z., za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia\npríjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci\nv hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie\nzákonných nárokov podľa § 9 ods. 2.\n31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z., zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením\nje možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa\nosobitného predpisu, 15) náhradné výživné podľa osobitného predpisu, 15a) náhrada príjmu pri dočasnej\npracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 16) dávky nemocenského poistenia,\ndôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti\npodľa osobitného predpisu, 17) (odkaz na zákon č. 461/2003 Z.z.; pozn.) nároky z pracovnoprávnych\nvzťahov, 18) dávky výsluhového zabezpečenia 19) a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných\npredpisov, 20) okrem prídavku na dieťa, ak odsek 3 neustanovuje inak.\n32. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z., za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze,\nzabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa\nosobitného predpisu. 7) (odkaz na § 4 zákona č. 601/2003 Z.z.; pozn.)\n33. Podľa § 2 zákona č. 417/2013 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto\nzákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom 3) a členovia domácnosti\nsi nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením\nnárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n34. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z., príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného\npredpisu10) (odkaz na § 4 zákona č. 601/2003 Z.z.; pozn.) a štipendium študenta v doktorandskom\nštudijnom programe v dennej forme.11)\n35. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 601/2003 Z.z., za príjem sa na účely určenia súm životného\nminima považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu 4)\n(odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z.; pozn.) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy,\nplnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako\nnáhrada za stratu zdaniteľného príjmu.\n\n36. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., od dane sú oslobodené aj dávky, podpory\na služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho\npoistenia,21) (odkaz na zákon č. 461/2003 Z.z.; pozn.), nemocenského zabezpečenia a úrazového\nzabezpečenia,40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa\nosobitného predpisu,40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.\n37. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové\npoistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,\nslužobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania.\n38. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.\n39. Najvyšší správny súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je\nzaložený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém\nsociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej\nčinnosti umožňujúcej fyzickej osoby byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné\n(prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa\nuplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci\nktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel\nod poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky\nnie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi\noprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci\nvychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám,\nktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva\nv sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac\npodnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type\nsystému sa uplatňuje princíp potrebnosti a subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne\niba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára\nsystém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale\nzároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc\nje financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na\nzáklade životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby\npredstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie\ndávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z, prípadne aj podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o\npeňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov.\n40. S ohľadom na takto nastavené pravidlá systému sociálnej pomoci potom otázka príjmu je jednou\nz kľúčových skutočností, ktoré príslušný úrad práce skúma a vyhodnocuje v súvislosti so žiadosťou o\npriznanie pomoci hmotnej núdzi. S odkazom na vyššie citované relevantné ustanovenia najvyšší správny\nsúd námietku žalobkyne, podľa ktorej úrazovú rentu nemožno považovať za príjem vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že tak na účely zákona č. 599/2003 Z.z. (konkrétne\n§ 5 ods. 3), ako aj zákona č. 417/2013 Z.z. (konkrétne § 4 ods. 2) sa vo vzťahu k posudzovaniu príjmu\nvychádza z osobitného právneho predpisu, t.j. zákona č. 601/2003 Z.z., ktorý v § 4 ods. 1 (okrem iného)\nza príjem na účely určenia súm životného minima považuje aj príjmy oslobodené od dane z príjmov\nfyzických osôb podľa osobitného predpisu okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy,\nplnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako\nnáhrada za stratu zdaniteľného príjmu. Za príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa\nosobitného predpisu, t.j. zákona č. 595/2003 Z.z. sú aj dávky, podpory a služby z verejného zdravotného\npoistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia,21a) (odkaz na zákon č. 461/2003\nZ.z.; pozn.), nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) (odkaz na zákon č. 328/2002\nZ.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej\nlen „zákon č. 328/2002 Z.z.“; pozn.), plnenia zo starobného dôchodkového sporenia, okrem sumy\nvyplatenej podľa osobitného predpisu, a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.\n\nZa sociálne poistenie zákon č. 461/2003 Z.z. výslovne označuje je úrazové poistenie ako poistenie pre\nprípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby\nz povolania s tým, že z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených menovaným zákonom\nposkytujú úrazové dávky, a to aj úrazová renta (§ 2 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z.z.). Z uvedeného je teda zrejmé, že úrazovú rentu na účely určenia súm životného minima\nv kontexte na určenie vzniku nároku na hmotnú núdzu je potrebné považovať za príjem.\n41. Pre zdôraznenie správnosti tohto záveru najvyšší správny súd ďalej uvádza, že z § 4 ods. 3 zákona\nč. 601/2003 Z.z., ktorý negatívne vymedzuje množinu príjmov, ktoré nemožno považovať za príjem na\núčely určenia súm životného minima, pričom v tejto skupine sa úrazová renta nenachádza. Rovnako §\n5 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z.z. a § 4 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. za príjem v negatívnom zmysle\núrazovú rentu neupravuje, a teda v ponímaní a contrario za príjem treba považovať aj úrazovú rentu.\nTaktiež na podporu tvrdenia, že úrazová renta sa považuje na účely zákona č. 599/2003 Z.z. a zákona\nč. 417/2013 Z.z. za príjem, možno poukázať na definíciu hmotnej núdze ustanovenej v § 2 zákona č.\n599/2003 Z.z., podľa ktorej hmotnou núdzou sa rozumie stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré\nsa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s\nobčanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením s tým, že\nv zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia\npríjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci\nv hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie\nzákonných nárokov podľa § 9 ods. 2. Zákonným nárokom podľa § 9 ods. 2, ktorého uplatnením je\nmožné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi je (okrem iného) aj dávka\núrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., teda aj úrazová renta (§ 2 písm. c/ v spojení s §\n13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.).\n42. Nakoniec možno tiež poukázať na už zmieňované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n595/2003 Z.z., podľa ktorého sú od dane oslobodené okrem dávok sociálneho poistenia podľa zákona\nč. 461/2003 Z.z. aj dávky úrazového zabezpečenia podľa § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.,\nkonkrétne náhrada za stratu na služobnom plate, ak policajt alebo profesionálny vojak\n- bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo\nzdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania na inú funkciu, na ktorej\ndosahuje nižší služobný plat, alebo\n- jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z\npovolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového\npríspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením\nslužobného pomeru,\n- bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po\nskončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku,\nvýsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred\nskončením služobného pomeru.\nNáhrada za stratu na služobnom plate podľa zákona č. 328/2002 Z.z. má v „civilnom“ ponímaní povahu\núrazovej renty (porovnaj § 198 ods. 1 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v znení účinnom\ndo 31. decembra 2003). V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že nároky zamestnanca plynúce\nzo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania\nvychádzali z pracovného (teda súkromnoprávneho) vzťahu upraveného Zákonníkom práce a pokiaľ\nboli tieto nároky medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu sporné, prejednávali a rozhodovali o nich\nsúdy. Podľa § 198 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31. decembra 2003 išlo\no nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku (počas práceneschopnosti a po\nskončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. K zásadnej\nzmene došlo prijatím zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, ktorý vo\nsvojej podstate zasiahol aj do právomoci súdu v týchto veciach. Týmto zákonom sa zákonné poistenie\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktoré vyplývalo\npriamo z § 14a v spojení s § 44a ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších\npredpisov nahradilo úrazovým poistením - pozri bod 16 ustanovenia § 294 zákona č. 461/2003 Z.z.\n(Zrušovacie ustanovenia) ako aj bod 27, podľa ktorého bolo (okrem iného) zrušené ustanovenie § 198\nods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce a tiež jeho ustanovenia § 199 až 213, takže jediným nárokom\n\nupraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala len vecná\nškoda a ostatné nároky sú upravené v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom nároku za stratu na zárobku\nalebo za stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85 a nasl. zákona č. 461/2003\nZ.z.), respektíve nárok na úrazovú rentu (§ 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.). Pokiaľ by sa prijal záver\no tom, že úrazová renta (pred 31. decembrom 2003 majúca charakter náhrady za stratu na zárobku, čo\nvo svojej podstate korešponduje s náhradou za stratu na služobnom plate podľa zákona č. 328/2002\nZ.z.) nie je príjmom, pričom samotný zákon č. 601/2003 Z.z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n595/2003 Z.z. výslovne za príjem považuje aj dávky úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002\nZ.z. (náhradu za stratu na služobnom plate) došlo by k postupu, ktorý by mal zjavne diskriminačný\nrozmer v zmysle hmotnoprávnom a spočívajúci v nerovnakom zaobchádzaní medzi „civilnými občanmi“\na policajtami / profesionálnymi vojakmi, keď na jednej strane by sa úrazová renta na účely zákona č.\n599/2003 Z.z. a zákona č. 417/2013 Z.z. za príjem nepovažovala, avšak na druhej strane náhrada za\nstratu na služobnom plate policajta / profesionálneho vojaka podľa zákona č. 328/2002 Z.z. by sa za\npríjem na účely uvedených zákonov považovala.\n43. Možno teda uzavrieť, že úrazovú rentu je potrebné na účely posudzovania stavu hmotnej núdze tak\npodľa zákona č. 599/2003 Z.z., ako aj zákona č. 417/2013 Z.z. považovať za príjem.\nB. K povinnosti žalobkyne oznamovať podanie žiadosti o priznanie úrazovej renty ako aj následné\npoberanie úrazovej renty príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\n44. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka\na príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach\nrozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu alebo podať úradu o týchto\nzmenách do ôsmich dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom.\n45. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z., občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a\npríspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov\na hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových\npomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov.\n46. Podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z., občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a\npríspevky alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa\nvyplácali, a nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci\nvedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili;\nv prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní\nna začatie konania.\n47. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 599/2003 Z.z., o povinnosti vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť\nvyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje úrad. Sumy neprávom prijaté možno\nzrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky a príspevkov.\n48. Podľa § 25 ods. 6 veta prvá zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2014, ak\nfyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je\npovinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 % odo dňa, od ktorého\nnepatrila vôbec alebo v poskytovanej sume.\n49. Podľa § 25 ods. 6 veta prvá zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2015, fyzická\nosoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom\nalebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje\npomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,\nje povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.\n50. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z., žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ\no osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc\nv hmotnej núdzi a osobitný príspevok.\n\n51. Podľa § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z., príjemca je povinný úradu písomne oznámiť\ndo ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej\nnúdzi a osobitný príspevok.\n52. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o\nosobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré\na/ sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,\nb/ môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.\n53. Z vyššie citovaných ustanovení tak zákona č. 599/2003 Z.z., ako aj zákona č. 417/2013 Z.z. vyplýva,\nže bola to práve žalobkyňa, ktorej prislúchala primárna zákonná povinnosť oznámiť každú zmenu\nvo výške svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných\npomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. O tejto\nskutočnosti bola žalobkyňa upovedomená už v časti „Poučenie“ obsiahnutej na konci príslušnej žiadosti\no pomoc v hmotnej núdzi z decembra 2012, ktorú navyše žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Konkrétne\nžalobkyňa bola podľa § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z. ako poberateľka dávky a príspevkov v\nhmotnej núdzi povinná ohlásiť prvostupňovému správnemu orgánu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých\nskutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, alebo podať úradu\no týchto zmenách do 8 dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom, respektíve v lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny\nv ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na\nurčenie výšky dávky a príspevkov. Rovnako v zmysle § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. bola\nžalobkyňa ako príjemca povinná úradu písomne oznámiť do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach\nrozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Žalobkyňa bola\nteda povinná prvostupňovému správnemu orgánu oznámiť v zákonom stanovenej lehote tak uplatnenie\nnároku na dávku sociálneho poistenia (úrazovú rentu), ako aj následne priznanie tejto úrazovej renty,\npretože sa jedná o skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi.\n54. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na znenie § 28 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., podľa ktorého\núrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada\npreukazovanie osobných údajov podľa § 31 (kam patrí aj príjem a v tomto smere majúci povahu\npriznanej úrazovej renty), ktoré sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu, alebo ktoré môže úrad\nzískať z dostupného informačného systému verejnej správy, najvyšší správny súd uvádza, že predmetné\nustanovenie nič nemení na primárnej povinnosti žalobkyne oznámiť každú zmenu majúcu zásadný\nvplyv na priznanie, trvanie konkrétnej dávky sociálnej pomoci, v tomto prípade dávky v hmotnej núdzi.\nNavyše z predmetného ustanovenia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán nežiada preukazovanie\nosobných údajov, ak sú mu tieto údaje známe z výkonu jeho inej činnosti, čo nemožno v danom prípade\naplikovať, keďže o priznaní úrazovej renty rozhodoval odlišný správny orgán - Sociálna poisťovňa.\nRovnako prvostupňový správny orgán nežiada preukazovanie osobných údajov, ktoré môže úrad získať\nz dostupného informačného systému verejnej správy, pričom v tejto súvislosti je potrebné v prvom\nrade zvýrazniť slovo „dostupný“ vyjadrujúci prístupnosť ku konkrétnemu systému obsahujúcemu určité\ninformácie relevantné na účely ďalšieho postupu toho-ktorého správneho orgánu. Najvyšší správny súd\nďalej poukazuje na zákon č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej\nzáťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov, ktorý v § 1 ods. 1 uvádza, že orgány verejnej moci\nsú pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných\nsystémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu\nnavzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpisy, okrem údajov a výpisov z registra\ntrestov, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje a výpisy sú použiteľné na právne účely.\nMenovaný zákon však nadobudol účinnosť až dňa 01. septembra 2018, pričom za informačný systém\nverejnej správy považoval aj informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie\nnedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie (§ 3 ods. 3 písm. g/) a informačný systém Sociálnej\npoisťovne v časti týkajúcej sa evidencie dôchodkových dávok a dávok nemocenského poistenia (§ 3 ods.\n3 písm. h/) až od 01. decembra 2019, respektíve od 01. januára 2021. Odhliadnuc od tohto časového\nfaktora súd tiež zdôrazňuje, že informačný systém Sociálnej poisťovne nebol sprístupnený na účely\nzákona č. 177/2018 Z.z. v celom rozsahu, ale iba v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom\nna sociálne poistenie a v časti týkajúcej sa evidencie dôchodkových dávok a dávok nemocenského\npoistenia. Úrazová renta však patrí pod dávky úrazového poistenia a nie pod dávky dôchodkového a\n\nnemocenského poistenia. Za takto zisteného stavu potom je relevantným záver krajského súdu, že v\nroku 2014 nebola dostupnosť a prepojenosť informačných systémov verejnej správy na takej kvalitatívnej\núrovni, aby prvostupňový správny orgán z vlastnej úradnej činnosti získal informáciu, že žalobkyňa\nje poberateľkou úrazovej renty. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zvlášť na dikciu zákona č. 177/2018\nZ.z. potom ani poukaz žalobkyne na zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov a upravujúci výkon verejnej moci elektronicky, elektronické podanie, elektronický\núradný dokument a niektoré podmienky a spôsob výkonu verejnej moci elektronicky a elektronickej\nkomunikácie, elektronické schránky a elektronické doručovanie, identifikáciu osôb a autentifikáciu osôb,\nautorizáciu, zaručenú konverziu, spôsob vykonania úhrady orgánu verejnej moci, referenčné registre,\nmožno vyhodnotiť ako neopodstatnený a nemajúci zásadný vplyv na už vyššie vyslovené závery.\n55. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobkyne uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto\nkonaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 168 SSP.\n57. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}