{"guid": "63539941-2073-4e32-a82d-49a40063c230:e1b8cbc2-145f-4d01-b625-bcb30f2132b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200048.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/57/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/57/2021 z 23. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. júna 2023, sp. zn. 10Sžfk/57/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200048.1", "identifikacne_cislo": "6020200048", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Fečík", "sudca_id": 994, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-fecik-994", "datum_vydania": "2023-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1b8cbc2-145f-4d01-b625-bcb30f2132b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200048.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200048.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200048.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžfk/57/2021\n6020200048\n23. 06. 2023\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2023:6020200048.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. P., naposledy s miestom\npodnikania Hollého 1614/4A, 920 40 Leopoldov, IČO:44 631 944, ktorý ukončil podnikateľskú činnosť\nvo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu\n14.09.2021, právne zast. JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47\n254 581, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného č. 100238055/2020, č. 100238188/2020, č. 100238522/2020, č. 100238679/2020, č.\n100238889/2020, č. 100239038/2020, č. 100239216/2020 a č. 100239371/2020, všetky zo dňa\n22.01.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 24S/12/2020 zo dňa 24.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n24S/12/2020 zo dňa 24.02.2021 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného č. 100238055/2020, č.\n100238188/2020, č. 100238522/2020, č. 100238679/2020, č. 100238889/2020, č. 100239038/2020, č.\n100239216/2020 a č. 100239371/2020, všetky zo dňa 22.01.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Na základe výsledkov kontrol na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie\nobdobia I. až IV. štvrťrok 2014 a za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2015, ktoré vykonal u žalobcu\nDaňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“), vydal správca dane:\n- rozhodnutie č. 102489732/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.\nz. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi vyrubil rozdiel\ndane v sume 13.508,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014,\n- rozhodnutie č. 102491736/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19.139,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nII. štvrťrok 2014,\n\n- rozhodnutie č. 102492042/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18.581,97 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nIII. štvrťrok 2014,\n- rozhodnutie č. 102492277/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18.667,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nIV. štvrťrok 2014,\n- rozhodnutie č. 102493139/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 20.995,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nI. štvrťrok 2015,\n- rozhodnutie č. 102493143/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19.749,77 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nII. štvrťrok 2015,\n- rozhodnutie č. 102493163/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 20.605,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nIII. štvrťrok 2015 a\n- rozhodnutie č. 1024931847/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10.711,36 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nIV. štvrťrok 2015,\n2. Správca dane z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach\nnadobudol tovar - ojazdené motorové vozidlá od spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. (predtým\nAXUS ITALIANA S.R.L.), v zdaňovacích obdobiach I. až IV. štvrťrok 2014 v hodnote 349.486,92 eur a v\nzdaňovacích obdobiach I. až IV. štvrťrok 2015 v hodnote 356.579,- eur. Táto skutočnosť bola preukázaná\nidentifikáciou kupujúceho na jednotlivých faktúrach, kde je uvedený v časti odberateľ a potvrdeniami o\nvykonaní úhrady z jeho bankového účtu s identifikáciou odosielateľa platby. CMR doklady preukazujú,\nže žalobca mal vedomosť o spôsobe prepravy vozidiel, nakoľko na týchto dokladoch (z októbra 2013,\nkedy došlo k prvým nákupom vozidiel) sa nachádza podpis a pečiatka žalobcu. Všetky motorové vozidlá\nboli zaevidované v tuzemsku a boli im pridelené štátne poznávacie značky. Žalobca vykonal úhrady\njednotlivých platieb pre spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. formou vkladu hotovosti v deň\núhrady, čo preukazuje aj skutočnosť, že ako vkladateľ hotovosti je uvedený žalobca s identifikáciou\nobčianskeho preukazu, dátumu narodenia, rodného čísla a adresy bydliska. Bankový účet žalobcu bol\nzrušený dňa 05.12.2016, pričom žalobca bol jediným disponentom. Jednotlivé úhrady boli špecifikované\núdajmi o ŠPZ motorových vozidiel v Taliansku, typom motorového vozidla a sumou zodpovedajúcou\nfakturovanej sume za motorové vozidlá.\n3. Správca dane vo svojich rozhodnutiach taktiež uviedol, že dodávateľ motorových vozidiel\n(obchodná spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L.) musel za účelom oslobodenia svojich plnení\n(intrakomunitárnych dodaní tovaru - motorových vozidiel) splniť okrem iného aj podmienku dodania\ntovaru do iného členského štátu. Predložil CMR doklady podpísané odberateľom. Správca dane zistil,\nže pečiatky aj podpisy na CMR dokladoch patria žalobcovi.\n4. Na základe svedeckých výpovedí správca dane dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o všetkých\nnákupoch motorových vozidiel a mal k dispozícii minimálne faktúry za tieto motorové vozidlá vystavené\nna jeho meno. Správca dane poukázal na úradný záznam spísaný Prezídiom PZ, expozitúra Stred\nv Banskej Bystrici dňa 05.03.2019, evidovaný pod č. PPZ-NKA-JFP3-44-015/2019-PZ, v ktorom je\nzaznamenaná výpoveď žalobcu o skutočnostiach súvisiacich s nadobudnutím ojazdených motorových\nvozidiel z Talianska. Z tohto záznamu vyplýva, že žalobca sám poskytol údaje potrebné na to, aby\ndodávateľ vozidiel dodanie týchto vozidiel oslobodil od dane a poznal okolnosti nákupu a predaja\nvozidiel. Žalobca zabezpečoval úhradu faktúr za jednotlivé vozidlá zo svojho bankového účtu s údajmi\nzhodujúcimi sa s údajmi na faktúrach. Žalobca mal príjem z predaja zakúpených motorových vozidiel,\nčím sa vedome zúčastnil na tomto obchode a stal sa nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu.\nSkutočnosti uvedené v tomto úradnom zázname sa zhodujú so zisteniami správcu dane počas daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania.\n5. Správca dane vo svojich rozhodnutiach aj s ohľadom na uvedené konštatoval, že žalobca nadobudol\nojazdené motorové vozidlá z Talianska od dodávateľa ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L. (osoby\nidentifikovanej pre daň), pričom o týchto intrakomunitárnych dodaniach neúčtoval, daň nepriznal a\nneodviedol do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Intrakomunitárne dodania v rámci svojich\n\ndaňových priznaní neuvádzal a o týchto nákupoch neviedol evidencie ani záznamy, čím porušil § 70\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“).\nŽalobca ako nadobúdateľ ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli oslobodené od dane v Taliansku,\nmal tieto zdaniť v Slovenskej republike v zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH.\n6. Na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil\n- rozhodnutím č. 100238055/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102489732/2019 zo\ndňa 05.11.2019,\n- rozhodnutím č. 100238188/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102491736/2019 zo\ndňa 05.11.2019,\n- rozhodnutím č. 1002385/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102492042/2019 zo\ndňa 05.11.2019,\n- rozhodnutím č. 100238679/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102492277/2019 zo\ndňa 05.11.2019,\n- rozhodnutím č. 100238889/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102493139/2019 zo\ndňa 05.11.2019,\n- rozhodnutím č. 100239038/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102493143/2019 zo\ndňa 05.11.2019,\n- rozhodnutím č. 100239216/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102493163/2019 zo\ndňa 05.11.2019 a\n- rozhodnutím č. 100239371/2020 zo dňa 22.01.2020 rozhodnutie správcu dane č. 102493182/2019 zo\ndňa 05.11.2019 (spolu aj „rozhodnutia žalovaného“).\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n7. Žalobca podal proti rozhodnutiam žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej\naj „krajský súd“) dňa 12.02.2020.\n8. Krajský súd vyhlásil dňa 24.02.2021 rozsudok sp. zn. 24S/12/2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),\nktorým správnu žalobu zamietol. Vo výroku II. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n9. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že:\n- taliansky dodávateľ v daňových výkazoch vykázal oslobodené dodanie ojazdených motorových vozidiel\nz dôvodu intrakomunitárneho dodania z jedného členského štátu (Talianska) do iného členského\nštátu (Slovenska) odberateľovi - žalobcovi. Správca dane zistil tieto skutočnosti z medzinárodného\nsystému VIES. Žalobca v daňových priznaniach DPH nadobudnutie tovaru nepriznal a daň nezaplatil.\nSprávcovi dane tvrdil, že žiadne obchody s talianskym dodávateľom nevykonal a namietal, že dôkazy\nzískané správcom dane nepostačujú na preukázanie, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť. Krajský\nsúd mal námietky žalobcu za nedôvodné a poukázal na to, že žalovaný dospel k svojím skutkovým\nzisteniam z vykonaného dokazovania, na základe ktorého dospel k záverom, že žalobca doviezol\ntovar na Slovensko z Talianska, minimálne sa tak stalo s jeho súhlasom a na jeho IČO a na jeho\núčet, a teda mu vznikla povinnosť zaplatiť daň. Krajský súd poukázal na to, že dodávateľ predložil\nfaktúry s jasným údajom o tom, že fakturovaná je dodávka bez DPH. Predložil aj CMR doklady, časť\npre prijímateľa zásielky, na ktorých bolo žalobcom potvrdené prevzatie tovaru v Leopoldove, teda na\núzemí SR. Námietka žalobcu, že prepravca poprel, že by vykonal prepravu motorových vozidiel, nič\nnemení na tom, že žalobca na tlačivách CMR potvrdil prevzatie tovaru. To, že boli autá dovezené\nna územie SR (a neputovali ďalej mimo územia SR), bolo preukázané aj z dokazovania dokladmi\nokresných úradov, odborov cestnej dopravy a pozemných komunikácií o evidencii dovezených vozidiel\na schválenej technickej spôsobilosti vozidla, alebo uznanie jeho typového schválenia vrátane žiadosti\no prihlásenie jednotlivo dovezeného vozidla a ostatných dokladov predkladaných žiadateľom. Bolo\nzistené, že všetky talianskym dodávateľom vyfakturované ojazdené motorové vozidlá boli prihlásené v\nSlovenskej republike a na Slovensku ďalej predané ďalším osobám. Taliansky dodávateľ predložil aj\ndoklady o bezhotovostnom prevode na jeho účet v banke, podľa ktorých platby prijal od žalobcu. Žalobca\nokrem iného správcovi dane tvrdil, že talianskemu dodávateľovi žiadny tovar nezaplatil. Vykonaným\ndokazovaním však bolo nielen dokladom o prijatí platby predloženým talianskym dodávateľom, ale\naj dokladmi predloženými ČSOB a.s. bez pochybností preukázané, že žalobca mal vedený účet v\ntejto banke, vkladal na tento účet finančné prostriedky v hotovosti a následne z tohto účtu platil\n\nfakturované čiastky talianskemu dodávateľovi, pričom platby boli identifikované predmetom plnenia, a to\nidentifikačnými údajmi fakturovaných vozidiel. Žalobca teda správcovi dane klamal, že tovar nezaplatil.\nNemožno správcovi dane vytýkať, že slovné popretie žalobcom vyhodnotil ako nedôveryhodné tvrdenie,\n- z výpovedí pánov L., B., L. nevyplýva žiadny údaj o tom, kto bol dovozcom tovaru ojazdených\nmotorových vozidiel, teda ani to, že to nebol žalobca. Svedkovia nešpecifikovali osobu, od ktorej vozidlá\nnadobudli, resp. svedok L. vedel len to, že vozidlá mal od L., teda osoby bez identifikačných údajov, o\nktorej sa domnieval, že bola zástupcom talianskeho dodávateľa. Zmluvy, ktorými malo byť deklarované,\nže predávajúcim bola talianska spoločnosť, neobsahovali údaj o tom, kto za túto spoločnosť mal konať a\nvypočúvané osoby neuviedli žiadny údaj, ktorým by bolo možné takúto osobu identifikovať. Takže bolo v\nsúlade s obsahom svedeckých výpovedí, keď žalovaný tieto vyhodnotil ako výpovede nedôveryhodné,\nkeď tieto osoby nevedeli s kým vlastne konali a od koho vozidlá nadobudli,\n- k námietke žalobcu, že skutočnosť, že tovar zaplatil, nestačí na preukázanie, že mu vzniklo právo\nnakladať s tovarom ako vlastník, krajský súd uviedol, že podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol\npovažovaný za dodaný v tuzemsku. Podľa § 443 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke\nprávo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný. Žalobca na dokladoch CMR - časť pre prijímateľa\nzásielky potvrdil, že tovar prevzal a tieto listiny mal k dispozícii dodávateľ tovaru. V zmysle § 445\nObchodného zákonníka si zmluvné strany môžu písomne dojednať, že vlastníctvo získa kupujúci aj\nneskôr, pričom ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že\nkupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Žalobca na tlačivách\nCMR písomne potvrdil dodávateľovi, že tovar prevzal a súčasne žalobca tovar zaplatil. Teda nie je\nnajmenšia pochybnosť o tom, že na strane žalobcu bola naplnená zákonom o dani z pridanej hodnoty\nstanovená podmienka nadobudnutia tovaru a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty\nz intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru,\n- žalobca správcovi dane a žalovanému neposkytol žiadne racionálne vysvetlenie, resp. presnejšie\nneposkytol žiadne vysvetlenie toho, prečo potvrdil prijatie tovaru, a prečo tovar platil zo svojho účtu,\nokrem tvrdenia, že sa tak nestalo, pričom bol preukázaný opak. Žalobca vysvetlenie poskytol len polícii,\nktorej potvrdil, že tovar bol dovezený s jeho súhlasom na jeho IČO a tiež, že tovar zaplatil dodávateľovi.\nPred políciou pritom predostrel príbeh o tom, že tovar doviezol D. F. B. bez toho, aby túto osobu\nidentifikoval a bez toho, aby niečím takéto tvrdenie preukazoval. Počas daňových kontrol správcovi dane\nani žalovanému nič také netvrdil. Nie je preto racionálna námietka žalobcu, ktorý uviedol, že nakoľko\nsprávca dane vedel, kto prepravu vykonal, mal vykonať preverovanie,\n- žalobca počas daňovej kontroly ani netvrdil, že obchody na jeho IČO vykonal niekto iný a ani to\nv daňovom konaní nepreukazoval. Žalovaný jeho výpoveď pred políciou vyhodnotil v súlade s jej\nobsahom, keď konštatoval, že žalobca bol povinný zaplatiť daň u pridanej hodnoty z intrakomunitárneho\nnadobudnutia, keď tovar, ako sám tvrdí, bol dovezený s jeho súhlasom na jeho IČO, teda na jeho meno\na na jeho účet, keďže tovar mu bol vyfakturovaný a žalobca za tovar zaplatil,\n- pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný založil rozhodnutie na dôkaze, ktorý nebolo možné v daňových\nkonaniach použiť, a to úradný záznam, ktorý spísal príslušník polície o vypočutí žalobcu ohľadom\nvykonávania predmetných dovozov ojazdených motorových vozidiel, žalobca sa opiera o výklad, ktorý\nbol podaný súdmi k úprave obsiahnutej v Trestnom poriadku trestným súdom a výklad zákona o\npriestupkoch, ktorý bol podaný vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o priestupku Najvyšším\nsúdom SR. Žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil žalobcovi, že pre vykonávanie\ndokazovania v daňovom konaní platí daňový poriadok, ktorý obsahuje úpravu dokazovania, pričom\npodľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Nebol spor o zákonnosť predmetného úradného záznamu\npolicajta, keď žalobca výslovne uviedol, nenamieta, že dôkaz bol získaný zákonným spôsobom.\nNamietal len to, že ho nemožno v daňovom konaní použiť. V žalobcom uvedenom rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 1Sžd/12/2014, ktorý\npoukazoval na právny názor v obdobnej veci sp. zn. 1Sžd/32/2013, pritom Najvyšší súd SR nevyslovil,\nže takýto dôkaz nemožno v administratívnom konaní použiť, ale že ho treba vyhodnotiť ako každý iný\ndôkaz a nie rezignovať na ďalšie dokazovanie, resp. na vykonanie účastníkom konania navrhnutého\ndôkazu len preto, že úradný záznam spísaný príslušníkmi polície obsahuje určité skutočnosti. Okrem\ntoho žalobca nenamietal ani v daňovom konaní a ani v žalobe obsah svojho vyjadrenia zaznamenaného\npríslušníkom polície v predmetnom úradnom zázname,\n- ako nedôvodnú označil krajský súd aj námietku žalobcu, že správca dane nemohol svoje rozhodnutie\nzaložiť na dokladoch, ktoré nemal v originálnej forme k dispozícii, a to z dôvodov, na ktoré poukázal aj\n\nžalovaný v napadnutých rozhodnutiach. Doklady boli správcovi dane predložené zahraničnou finančnou\nsprávou na základe žiadosti o výmenu informácií v daňových veciach, pričom talianska finančná správa\nvyhotovila kópie dokladov od dodávateľa, na základe svojich oprávnení z dokladov predložených\ntalianskym dodávateľom a nie je žiadny dôvod pochybovať o pravosti predložených dokladov,\n- krajský súd napokon označil ako nedôvodné aj námietky žalobcu, že správca dane niektoré dôkazy\nvyhodnotil svojvoľne ako účelové bez toho, aby to odôvodnil, keď nie je zrejmé, ktorý dôkaz mal byť\ntakto vyhodnotený a navyše žalovaný ako aj správca dane každý dôkaz vyhodnotili, čo uviedli vo\nsvojich rozhodnutiach. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je jasné, z akých dôkazov a na základe\nakého hodnotenia žalovaný dospel k skutkovým zisteniam a akou úvahou tieto skutkové zistenia právne\nposúdil,\n- napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane majú všetky náležitosti uvedené v\n§ 63 ods. 5 daňového poriadku. Argumentácia správcu dane a žalovaného ohľadom skutkových zistení\na ich právneho posúdenia je výsledkom racionálneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a správneho\nprávneho posúdenia zistených skutočností.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA) Kasačná sťažnosť\n10. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 24S/12/2020 zo dňa 24.02.2021 podal žalobca (ďalej aj\n„sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) a písm. h)\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov uviedol tieto sťažnostné body:\n- jediný konateľ a spoločník spoločnosti AUTO-TAMI s.r.o. Michal Uher vo svojej výpovedi uviedol\nskutočnosti, ktoré žalovaný s krajským súdom nevzali do úvahy. Dodanie ojazdených motorových\nvozidiel sťažovateľovi odvodzuje žalovaný z CMR, pričom CMR vo všeobecnosti predstavuje nákladný\nlist, ktorý pripravila spoločnosť, ktorá doručila vozidlo; t. j. externá dopravná spoločnosť. Ako uviedol\nkonateľ spoločnosti AUTO-TAMI s.r.o., ktorá mala podľa žalovaného zabezpečovať dodanie ojazdených\nmotorových vozidiel, tento nielenže nepozná sťažovateľa a nemal s ním žiadne obchodné vzťahu,\nale poukázal aj na to, že predložené CMR nevystavila jeho spoločnosť, pečiatky jeho spoločnosti\nboli napodobeniny a nezhodujú sa ani podpisy jeho a jeho rodičov. Za neopomenuteľnú skutočnosť\npovažoval sťažovateľ aj to, že spoločnosť AUTO-TAMI s.r.o. ani nedisponovala motorovými vozidlami,\nktoré by boli schopné predmetné vozidlá podľa predložených CMR prepraviť, a to či už z dôvodu ich\nrozmerov, hmotnosti, alebo fyzickej nemožnosti spojiť konkrétne vozidlo a konkrétny príves. Zároveň\nsťažovateľ poukázal aj na to, že na niektorých CMR vyslovene chýba podpis sťažovateľa a nachádza\nsa tam len sfalšovaná pečiatka (CMR SK1926434, CMR SK1926459) alebo je uvedená ako preberajúci\núplne iná spoločnosť (CMR CZZ0052789 spoločnosť AAA AUTO a.s.). S týmito skutočnosťami sa\nžalovaný ani krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadali,\n- sťažovateľ bol toho názoru, že za opačnej situácie, kedy by skutočne potvrdil prevzatie ojazdených\nmotorových vozidiel a následne si k prevzatému tovaru uplatnil nadmerný odpočet DPH, tak by žalovaný\nnepochybne skúmal, ako mohol sťažovateľ priviesť vozidlá spôsobom, keď spoločnosť, ktorá mala tieto\nvozidlá údajne dopraviť z Talianska, predložené CMR nevystavila, podpisy a pečiatka sú falzifikáty a\nnajmä táto spoločnosť ani nemá fyzicky možnosť uvedené vozidlá prepraviť,\n- svedkovia C. D. a I.. I. Y. uviedli, že ojazdené motorové vozidlá kúpili na základe inzerátu od pána L.,\nktorému kúpnu cenu odovzdali v hotovosti. Obaja svedkovia potvrdili, že sťažovateľa nepoznajú. Svedok\nT. B. uviedol, že ojazdené motorové vozidlá hľadal na internete. Mená predávajúcich si nepamätal a\ntelefonické kontakty nemá lebo nemal mobil. Autá boli na nemeckých dovozových značkách a vždy\nplatil v hotovosti. V technickom preukaze aj na kúpnej zmluve bola nejaká talianska firma, pričom na\notázku, či mu niečo hovorí firma AXUS ITALIANA SRI uviedol, že na technických preukazoch mohla\nbyť uvedená táto spoločnosť. Tento svedok zároveň potvrdil, že pozná pána L., nakoľko táto osoba\nzabezpečovala vybavenie všetkých dokladov, ale sťažovateľa nepozná a nemal s ním žiadne obchodné\naktivity. Svedok L. L. uviedol, že ho oslovil L. z Piešťan a ponúkol mu 100,- eur za každé vozidlo, ktoré\nprihlási a pomôže mu s predajom. Kontakt na L. nemal, nakoľko mu telefón ukradli. Uvedené činnosti mal\nsvedok vykonávať na základe splnomocnení a vozidlá mali nemecké prepravné značky. Peniaze za autá\nbral on v hotovosti a mal ich odovzdávať L.. Svedok zároveň potvrdil, že spoločnosť AXUS ITALIANA\n\nSRI bola uvedená na talianskych technických preukazoch a práve túto spoločnosť mal L. zastupovať.\nPo nahliadnutí do kúpnych zmlúv svedok potvrdil, že na niektorých z nich sa nachádza jeho podpis za\npredávajúceho. Z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že pri každom ojazdenom motorovom vozidle\nbol ako jeho vlastník v technickom preukaze uvedená predmetná talianska spoločnosť AXUS ITALIANA\nSRI, t. j. nie sťažovateľ, pričom ani tento svedok nepotvrdil, že by sa so sťažovateľom niekedy stretol.\nSvedkovia C. D., I.. I. Y. a T. B. komunikovali a kúpnu cenu v hotovosti odovzdali len svedkovi L. L.. Len\nz výpovede L. L. vyplýva existencia akéhosi L., ktorému mal kúpnu cenu odovzdávať,\n- sťažovateľ uviedol, že pri niektorých prevodoch vystupoval pán L. L. ako vlastník a predávajúci\nojazdených motorových vozidiel, preberal aj kúpne ceny v hotovosti, pričom správca dane ani krajský\nsúd sa nevysporiadali so skutočnosťou od koho L. L. nadobudol ním predávané ojazdené motorové\nvozidlá, ako sa dostal k technickým preukazom, kde bola uvedená talianska spoločnosť ako vlastník,\nalebo či skutočne v hotovosti obdržanú kúpnu cenu odovzdal tretej osobe a prečo sú jeho vyjadrenia o\ntom, že nebol vlastníkom predmetných vozidiel v rozpore s obsahom zabezpečených kúpnych zmlúv,\n- tvrdenie krajského súdu, že „tieto osoby nevedeli, s kým vlastne konali a od koho vozidlá nadobudli“ je\nnesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi. V administratívnom spise sa nachádzajú kúpne zmluvy,\nkde je ako predávajúci uvedený L. L. a svedkovia jednoznačne uviedli, že ako kupujúci konali s L. L.\nako predávajúcim/splnomocneným zástupcom. Svedkovia taktiež potvrdili, že ako vlastník ojazdených\nmotorových vozidiel bola na jednotlivých technických preukazoch uvedená talianska spoločnosť, resp.\nže ojazdené motorové vozidlá nadobudli buď od L. L., alebo priamo od talianskej spoločnosti. Z\nuvedeného je zrejmé, že správca dane ako aj krajský súd mali preukázané, že dispozíciu s ojazdenými\nmotorovými vozidlami nevykonával sťažovateľ, ale túto ako predávajúci/splnomocnenec vykonával L.\nL.. Sťažovateľ namietal, že z administratívneho spisu nevyplýva, prečo správca dane nevyrubil daň\nL. L., ktorý niektoré vozidlá predával ako vlastník, za všetky preberal kúpnu cenu, pričom uvedené\npravdepodobne neuvádzal vo svojich daňových priznaniach,\n- počas celého daňového konania ako aj v konaní pred krajským súdom sťažovateľ poukazoval, že nikdy\nmotorové vozidlá neprevzal a nikdy nebol vyhotovený/podpísaný preberací protokol alebo iný dokument,\nna základe ktorého by mohol s motorovými vozidlami nakladať ako ich vlastník. Naopak z jednotlivých\ndôkazov (potvrdení, kúpnych zmlúv a výpovedí svedkov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise)\nje vidieť, že ojazdené motorové vozidlá boli vo vlastníctve buď L. L. alebo talianskej spoločnosti (tieto\nsubjekty s jednotlivými vozidlami nakladali ako s vlastnými) teda nie žalobcu. Počas konania zároveň\nopätovne uvádzali, že sťažovateľovi nikto neudelil splnomocnenie na prepis motorových vozidiel na\npríslušných okresných dopravných inšpektorátoch,\n- daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu až dňom dodania tovaru, pričom za tento sa považuje\ndeň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V rámci správnej žaloby sťažovateľ\npoukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo dňa 25.01.2018, s ktorým sa\nkrajský súd nevysporiadal,\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyjadrenej v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo dňa 25.01.2018, nakoľko napriek tomu, že sa\nnepreukázalo, že sťažovateľ skutočne nadobudol ojazdené motorové vozidlá od talianskej spoločnosti,\ntak žalovaný ako aj krajský súd mali nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel za preukázané.\nSťažovateľ namietal, že z dôvodu, že ojazdené motorové vozidlá neboli sťažovateľovi nikdy dodané\na sťažovateľ nikdy ani nenadobudol právo nakladať s predmetným motorovým vozidlom ako vlastník,\nnemohlo dôjsť na jeho strane k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH,\n- sťažovateľ nikdy ojazdené motorové vozidlá neprevzal a nikdy ani nemohol nakladať s vozidlami\nako ich vlastník. Z výpovedí svedkov nevyplýva, že by sťažovateľ v procese dispozície s vozidlami\nakýmkoľvek spôsobom vystupoval, t. j. že by ojazdené motorové vozidlá doviezol, prevzal, ponúkal na\npredaj, komunikoval s kupujúcim, resp. že by v spojení s vozidlami prijal nejaké plnenie na rozdiel od L.\nL., ktorý v kúpnych zmluvách vystupoval ako kupujúci, ktorý preberal kúpnu cenu v hotovosti, pričom v\nadministratívnom spise sa nachádzajú aj predmetné kúpne zmluvy),\n- skutočnosť, že talianska spoločnosť označila sťažovateľa ako odberateľa tovaru vo fotokópiách faktúr\nvzťahujúcich sa k ojazdeným motorovým vozidlám a vo fotokópiách CMR dokladov ako odberateľa\ntovaru zákonite nezakladá záver, že sťažovateľ mal právo nakladať s tovarom ako vlastník a teda, že\nby mu vznikla daňová povinnosť,\n- počas celého konania sa žalovaný ani krajský súd nezaoberali neustále namietanou otázkou\nobjednávky, resp. ktorá osoba, kedy a za akých podmienok si objednala dovoz osobných motorových\nvozidiel na územie Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť bola sťažovateľom opakovane namietaná,\na to naposledy v samotnej správnej žalobe. Do dňa podania kasačnej sťažnosti nebolo ozrejmené, kto,\nkedy a za akých okolností si objednal dodávku vozidiel na územie Slovenskej republiky a kto uviedol\n\ntalianskej spoločnosti údaje sťažovateľa. Podľa sťažovateľa žalovaný a ani krajský súd neozrejmili,\nako sa dostali sfalšované CMR do dispozície talianskej spoločnosti (kto ich vystavil, vyplnil, podpísal a\nodovzdal) a rovnako ani k to, ako dospeli k záveru, že sfalšovaným podpisom a pečiatkou sťažovateľa\nna sfalšovanej CMR (chýbali IČ DPH, IČO, nesedela veľkosť písma a ani samotné podpisy, p. E.\nzároveň uviedol a zdôvodnil, že jeho spoločnosť ani len nemá motorové vozidlo, ktoré by mu umožňovali\npredmetnú prepravu ojazdeného motorového vozidla vykonať) mohol sťažovateľ potvrdiť prevzatie\nojazdených motorových vozidiel,\n- vo vzťahu k úradnému záznamu č. PPZ-NKA-JFP3-44-015/2019-PZ zo dňa 05.03.2019 bol\nsťažovateľ toho názoru, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní nedostatočne oboznámil s obsahom\nsúdneho a administratívneho spisu, keď uviedol, že sťažovateľ nenamietal obsah svojho vyjadrenia\nzaznamenaného príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky, nakoľko sťažovateľ v podanej\nsprávnej žalobe ako aj na ústnom pojednávaní namietal, že úradný záznam staršieho referenta\nšpecialistu NAKA je len jeho vyjadrením bez toho, aby bolo možné overiť, či informácie, ktoré sú\nv ňom uvedené, boli takto prednesené a ani to, či boli tieto získané od žalobcu. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/12/2014 zo dňa 24.03.2015 a mal\nza to, že úradné záznamy nie sú dôkazným prostriedkom použiteľným v daňovom konaní. Taktiež\ntu sťažovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/84/2014 zo dňa 03.12.2014.\nZároveň sťažovateľ uviedol, že z predloženého úradného záznamu je zrejmé, kto mal zariadiť a dohliadať\nnad obchodom s motorovými vozidlami, keď sťažovateľ v úradnom zázname uviedol, že vozidlá zo\nzahraničia dováža istý pán F. B. z Ruska, ktorý si necháva dovezené vozidlá opravovať v autoservisoch\nv Seredi. Z úradného záznamu vyplýva, že to nebol sťažovateľ, ale F. B., ktorý organizuje dovoz\nmotorových vozidiel na územie Slovenskej republiky. Skutočnosť, že z bankového účtu sťažovateľa boli\nuhrádzané motorové vozidlá ešte nezakladá daňovú povinnosť sťažovateľa,\n- žalovaný aj krajský súd rozhodli o pravdivosti údajov o dodaní tovaru na územie Slovenskej republiky\nna základe fotokópie sfalšovaných CMR, nakoľko sa v spise nenachádzajú originály uvedených\ndokumentov a skutočnosti v nich uvedené sú v rozpore s vykonanými výpoveďami,\n- v spisovom materiály sa nachádzajú faktúry, ktoré nie sú opatrené pečiatkou ani podpisom subjektu,\nktorý ich mal vyhotoviť a tieto môže vyhotoviť ktokoľvek bez toho, aby mal so subjektom, ktorý je v nich\nuvedený akýkoľvek vzťah. V prípade, ak má byť z predmetných faktúr získaná akákoľvek informácia vo\nvzťahu k objednaniu ojazdených motorových vozidiel, je potrebné, aby sa v príslušnom spise nachádzali\nbuď originály predmetných faktúr alebo ich úradne osvedčené kópie. To isté sťažovateľ uviedol vo vzťahu\nk CMR, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,\n- zo spisového materiálu taktiež nevyplýva, či, kedy a akým spôsobom mali byť faktúry k ojazdeným\nmotorovým vozidlám žalobcovi doručené, kým boli krajskému súdu predložené, kto ich podpísal a\npoužil napodobeninu pečiatky sťažovateľa. Rovnako zo spisového materiálu nevyplýva kto, kedy a\nakým spôsobom predmetné motorové vozidlá objednal. Sťažovateľ opakovane uviedol, že z talianskej\nspoločnosti nikdy žiadne motorové vozidlá neobjednával, a to ani osobne ani prostredníctvom tretej\nosoby.\n- sťažovateľ označil rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia\nsprávcu dane, za nepreskúmateľné, nakoľko správca dane svojvoľne vyhodnotil niektoré dôkazy\nako účelové bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Žalovaný každý jeden dôkaz, ktorý svedčil v prospech\nsťažovateľa (teda, že mu nevznikla daňová povinnosť) vyhodnotil ako účelový a neprihliadal naň,\n- vo vzťahu k bankovému účtu ČSOB sťažovateľ uviedol, že sa nejedná o účet sťažovateľa, ku ktorému\nby sťažovateľ vykonával akékoľvek dispozičné úkony. Uvádza, že mu neboli zaslané žiadne autorizačné\nkódy na jeho telefónne číslo na vykonanie platieb prostredníctvom Internet bankingu. Sťažovateľ uviedol,\nže aj keby sa potvrdilo, že uhrádzal faktúry za ojazdené motorové vozidlá, nedošlo k vzniku daňovej\npovinnosti, nakoľko počas konania nebolo vôbec žalovaným preukázané, že by sťažovateľ mohol\nnakladať s tovarom nadobudnutým z cudzieho štátu ako vlastník,\n- v administratívnom spise sa nachádzajú dôkazy, že L. L. uzatváral kúpne zmluvy a preberal úhrady\nza motorové vozidlá. Z dôkazov z administratívneho spisu vyplýva, že L. L. bol nielen splnomocneným\nna predaj ojazdených motorových vozidiel, ale v niektorých prípadoch bol vyslovene označený ako\npredávajúci.\nB) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trval na tom, že sťažovateľ nadobúdal tovar - ojazdené\nmotorové vozidlá z Talianska od spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., ktoré nepriznal.\nFaktúry za dodanie týchto vozidiel boli vystavované na sťažovateľa, a to priamo na základe údajov\n\nposkytnutých žalobcom. Úhrady za dodanie vozidiel vykonával samotný sťažovateľ z bankového\núčtu v ČSOB, ktorého bol majiteľom a disponentom a na tento účet v hotovosti vkladal finančné\nprostriedky, ktoré následne prevádzal na spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., pričom prevody\nboli jasne identifikované ako úhrady faktúr vystavených talianskou spoločnosťou ALD AUTOMOTIVE\nITALIA S.R.L. za dodanie motorových vozidiel. Nakoniec všetky tieto skutočnosti potvrdil aj samotný\nsťažovateľ pred krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, ktoré uskutočnilo výsluch žalobcu\nvo veci nadobúdania motorových vozidiel a vyhýbaniu sa plateniu daní z nadobudnutia a následného\npredaja týchto motorových vozidiel. Sťažovateľ bol priamo účastný nadobúdania vozidiel, poskytol\nsvoje identifikačné údaje k nadobudnutiu motorových vozidiel, vykonával vklady na jeho bankový\núčet a následné prevody talianskej spoločnosti ako úhrady za dodanie motorových vozidiel, prijímal\nfinančnú odmenu za tieto činnosti a teda vedel o každom jednom dodanom motorovom vozidle ako\naj o skutočnosti, že nadobudnutie ako aj daň z nadobudnutia týchto motorových vozidiel nebola\npriznaná a odvedená, že prihlasovanie vozidiel do evidencie motorových vozidiel na Slovensku\nbolo zabezpečované prostredníctvom tretích osôb, pričom si bol vedomý toho, že bol povinný\nplatiť daň z pridanej hodnoty. Žalovaný v súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo dňa 25.01.2018 uviedol, že predmetný rozsudok sa týkal\nposudzovania splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona\no DPH z dodávateľských faktúr vystavených tuzemským dodávateľom a nie posudzovania, či došlo k\nnadobudnutiu tovaru z iného členského štátu a preto mal za to, že rozsudok nie je aplikovateľný na\ndaný prípad.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel\nodo dňa 01.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný\nNajvyšší súd Slovenskej republiky [§ 101e ods. 2 zákona č.?757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v?spojení s § 11 písm. h) SSP], preskúmal\nkasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a?zároveň obsahovala zákonom\nstanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie\nprípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Kasačný súd vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná.\n14. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia\nrozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými správca dane\nsťažovateľovi vyrubil rozdiel dane v sume 13.508,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie I. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 19.139,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie II. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 18.581,97 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie III. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 18.667,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie IV. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 20.995,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie I. štvrťrok 2015, rozdiel dane v sume 19.749,77 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie II. štvrťrok 2015, rozdiel dane v sume 20.605,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie III. štvrťrok 2015 a rozdiel dane v sume 10.711,36 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015. Predmetom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nktorých zákonnosť bola preskúmaná krajským súdom, bolo vyrubenie rozdielu DPH, ktorý vznikol\nneodvedením dane z pridanej hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní ojazdených motorových vozidiel\nz Talianska do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Správca dane, žalovaný a napokon aj krajský\nsúd dospeli k záveru, že sťažovateľ nadobudol ojazdené motorové vozidlá od talianskej spoločnosti ALD\nAUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., pričom nadobudnutie tohto tovaru nepriznal, intrakomunitárne dodania v\nrámci svojich daňových priznaní neuvádzal a o týchto nákupoch neviedol evidencie ani záznamy. Podľa\nzáverov orgánov verejnej správy a krajského súdu sťažovateľ ako nadobúdateľ ojazdených motorových\nvozidiel bol povinný tieto vozidlá, ktoré boli v Taliansku oslobodené od dane, zdaniť v Slovenskej\nrepublike v zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH.\n15. Sťažovateľ v rámci daňového konania ako aj v rámci správneho súdneho konania namietal, že\nnemá vedomosť o týchto obchodoch (nepoznal spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L., nemal\n\nvedomosť o preprave ojazdených motorových vozidiel na územie Slovenskej republiky, nemal vedomosť\no účte a transakciách uskutočnených pre spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R.L.) a nikdy\nnenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti taktiež\nnamietal, že pečiatky na CMR dokladoch nie sú pravé a podpisy sú jednak sfalšované a jednak odlišné\nna jednotlivých CMR dokladoch. Taktiež namietal prípustnosť ako aj hodnovernosť úradného záznamu\nč. PPZ-NKA-JFP3-44-015/2019-PZ zo dňa 05.03.2019, ktorý bol spísaný starším referentom Národnej\nkriminálnej agentúry Policajného zboru Slovenskej republiky a ktorý nebol podpísaný sťažovateľom.\n16. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“) DPH podliehajú tieto transakcie: dodanie tovaru za\nprotihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká; nadobudnutie tovaru v\nrámci Spoločenstva za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou konajúcou ako takou\nalebo nezdaniteľnou právnickou osobou, ak je predávajúcim zdaniteľná osoba konajúca ako taká, ktorá\nnemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v článkoch 282 až 292 a na ktorú\nsa nevzťahujú ustanovenia článkov 33 alebo 36.\n17. Podľa článku 14 ods. 1 smernice o DPH dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník.\n18. Podľa článku 20 smernice o DPH „nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva“ je získanie\npráva disponovať ako majiteľ hmotným hnuteľným majetkom, ktorý bol odoslaný alebo dopravený\nnadobúdateľovi predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do iného členského štátu než je ten, v\nktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. ,\n19. Podľa článku 138 ods. 1 smernice o DPH členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného\nalebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim,\nnadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú osobu\nkonajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava\ntovaru začala.\n20. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu\nv tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“).\n21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru z tuzemska z iného\nčlenského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným majetkom odoslaným\nalebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska\nz iného členského štátu.\n22. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu je predmetom dane, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení\nzdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je\nidentifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom\nčlenskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou\ndodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.\n23. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\n24. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\n25. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v\ntuzemsku z iného členského štátu vzniká 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom\nmesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra\nvyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).\n26. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je\npovinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\n\n27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n33. K najvýznamnejším právnym predpisom Európskej únie v oblasti harmonizácie dane z pridanej\nhodnoty patrí smernica o DPH, ktorá nahradila tzv. šiestu smernicu č. 77/388/EHS. Cieľom tejto\nprávnej úpravy bolo harmonizovať rozdielne národné systémy v oblasti DPH ako všeobecnej dane zo\nspotreby, týkajúcej sa predaja tovaru a poskytovania služieb na území členských štátov uskutočnených\nplatiteľom dane za odplatu a dovoz tovaru. Smernica o DPH kodifikuje ustanovenia implementujúce\njednotný systém DPH, ktorý sa vzťahuje na tovar a služby nakúpené a predané na území Európskych\nspoločenstiev. Smernica o DPH bola implementovaná aj do slovenského právneho poriadku a odráža\nsa v zákone o DPH.\n34. V zmysle smernice o DPH pri dodaní tovaru spojenom s odoslaním alebo prepravou tovaru z jedného\nčlenského štátu EÚ do iného členského štátu EÚ je v členskom štáte odoslania (miesto dodania tovaru miesto začatia prepravy, t. j. v predmetnom prípade Taliansko) predmetom dodanie tovaru a v členskom\nštáte skončenia prepravy (miesto nadobudnutia tovaru, t. j. v predmetnom konaní Slovenská republika) je\npredmetom dane nadobudnutie tovaru. Pri tejto tzv. intrakomunitárnej dodávke však princíp zamedzenia\ndvojitého zdanenia zabezpečuje, že dodávateľ uplatní v členskom štáte odoslania oslobodenie od dane a\nnadobúdateľ uplatní v členskom štáte skončenia prepravy samozdanenie. Oslobodenie dodávky v?rámci\nEurópskeho spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v?rámci spoločenstva umožňuje zamedziť\ndvojitému zdaneniu, a?v?nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou\nspoločného systému DPH. Úmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť,\naby dodávky tovaru v?rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v?štáte určenia (spotreby).\n35. Pri nadobudnutí tovaru v Slovenskej republike z iného členského štátu je podľa § 69 ods. 6 zákona\no DPH povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudla v zmysle § 11 zákona o DPH. Nadobudnutie\ntovaru v Slovenskej republike z iného členského štátu je predmetom zdanenia, ak sú splnené nasledovné\npodmienky:\n- dodávateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň,\n\n- nadobúdateľ je osobou registrovanou pre daň,\n- tovar bol fyzicky prepravený do Slovenskej republiky z iného členského štátu,\n- nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník,\n- pôjde o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.\n36. V súlade s článkom 20 smernice o DPH sa v § 11 zákona o DPH definuje nadobudnutie tovaru v\ntuzemsku z iného členského štátu, ktoré je podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane. Za nadobudnutie\ntovaru (v predmetnom prípade sa jedná o ojazdené motorové vozidlá) z iného členského štátu sa\npovažuje nadobudnutie práva nakladať s hnuteľným hmotným majetkom ako vlastník.\n37. Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane\nz obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady 2006/112/\nES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na\njednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „nadobudnutie tovaru“,\nt. j. nadobudnutie práva nakladať s hnuteľným hmotným majetkom (tovarom) ako vlastník. Ak by sa\npodmienky dodania a nadobudnutia tovaru menili v jednotlivých členských štátoch v zmysle vnútroštátnej\nprávnej úpravy prevodu vlastníckeho práva, mohol by byť priamo ohrozený účel smernice o DPH.\n38. Po preskúmaní súdneho ako aj administratívneho spisového materiálu dospel kasačný súd k inému\nzáveru ako krajský súd a orgány verejnej správy, keď mal za to, že správca dane v administratívnom\nkonaní nepreukázal a napokon vo svojich rozhodnutiach to ani priamo netvrdil, že sťažovateľ nadobudol\nprávo nakladať s ojazdenými motorovými vozidlami ako vlastník, teda že nadobudol tovar v tuzemsku z\niného členského štátu v zmysle § 11 ods. 1 zákona o DPH. Z európskej ako aj národnej právnej úpravy\nvyplýva, že aby sa transakcia mohla kvalifikovať ako „dodanie tovaru“ v zmysle článku 14 ods. 1 smernice\no DPH, musí táto transakcia viesť k oprávneniu dotknutej osoby nakladať s tovarom, ktorý je predmetom\ntejto transakcie, ako keby bola jeho vlastníkom.\n39. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sťažovateľ vykonával, objednával alebo mal\nvedomosť o preprave ojazdených motorových vozidiel na územie Slovenskej republiky. Správca dane\nsa odvolával na CMR doklady predložené v rámci medzinárodnej výmeny informácií, avšak na týchto\ndokladoch je uvedený ako prepravca obchodná spoločnosť AUTO-TAMI s.r.o., ktorej konateľ L. E. vo\nsvojej výpovedi poprel uskutočnenie prepravy. Skutočnosť, že preprava ojazdených motorových vozidiel\nnebola vykonaná touto spoločnosťou, preukazuje aj zistenie správcu dane, že táto spoločnosť nemala\nk dispozícii vozidlo, spôsobilé na prepravu vozidiel uvedených na CMR dokladoch, ako aj zistenia\nsprávcu dane, že vozidlá, ktoré mali podľa CMR dokladov vykonávať prepravu z Talianska, sa v čase\ndeklarovanej prepravy vyskytovali na inej trase. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že podpisy na\nCMR dokladoch, ktoré majú patriť sťažovateľovi, sa na jednotlivých dokladoch líšia. Taktiež je dôvodná\nnámietka sťažovateľa, ktorý poukázal na to, že na niektorých CMR dokladoch je ako preberajúci uvedený\nobchodná spoločnosť AAA AUTO a.s..\n40. Z obsahu administratívneho spisu ďalej nevyplýva, že by mal sťažovateľ možnosť rozhodovať o\nďalšej dispozícii s ojazdenými motorovými vozidlami. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto\nboli predané fyzickým osobám a právnickým osobám na území Slovenskej republiky, pričom vo väčšine\nprípadov vystupoval ako predávajúci prípadne splnomocnená osoba pán L. L.. Toto potvrdili aj výsluchy\nsvedkov, ktorí označili L. L. za osobu, ktorú kontaktovali a ktorá im odovzdávala motorové vozidlá,\nprípadne tieto aj prihlásila v Slovenskej republike. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že L. L.\ntaktiež preberal peňažné prostriedky za predané autá.\n41. Kasačný súd sa musel stotožniť s námietkou sťažovateľa, a síce, že úhrada ojazdených motorových\nvozidiel vykonaná z jeho bankového účtu v prospech talianskej spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA\nS.R.L. nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim, že sťažovateľ nadobudol právo nakladať s tovarom\n(ojazdenými motorovými vozidlami) ako vlastník.\n42. Kasačný súd sa domnieva, že napriek tomu, že sťažovateľ vykonal úhradu prostredníctvom svojho\nbankového účtu, prípadne poskytol tretej osobe svoje identifikačné údaje za účelom oslobodenia\ndodávky v štáte odoslania (čo má vyplývať z úradného záznamu, ktorý ako podotkol sťažovateľ ním\nnie je podpísaný), nemal právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). Kasačný súd tu poukazuje príkladmo na rozsudky Súdneho\n\ndvora EÚ vo veci De Fruytier z 03.06.2010, C-237/09 vo veci AREX CZ z 19.12.2018, C-414/17 a vo\nveci Herst s.r.o. z 23.04.2020, C-401/18), v zmysle ktorých „nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva\nv zmysle článku 20 smernice o DPH dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde\nna nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného\nčlenského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského\nštátu odoslania.“ Prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa v zmysle citovanej judikatúry Súdneho\ndvora EÚ „neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna právna úprava, ale\nzahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie\nfakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto majetku“. Z uvedených rozhodnutí Súdneho\ndvora EÚ je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa\nnevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Súdny dvor EÚ už taktiež\njudikoval, že „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento\nmajetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby\njej bol fyzicky doručený.“\n43. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ existencia prevodu práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať\nrozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä\nrozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je pritom na\nposúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností\nveci samej.\n44. Krajský súd dospel k záverom, že tovar (ojazdené motorové vozidlá) bol dovezený na územie\nSlovenskej republiky so súhlasom sťažovateľa a na jeho IČO (meno) a na jeho účet, teda mu vznikla\ndaňová povinnosť. Krajský súd ďalej citoval ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 443 a § 455) a\nuviedol, že sťažovateľ potvrdil prevzatie tovaru na dokladoch CMR a za tovar zaplatil. Krajský súd mal\npreto za to, že nie je najmenšia pochybnosť o tom, že na strane žalobcu bola naplnená zákonom o dani\nz pridanej hodnoty stanovená podmienka nadobudnutia tovaru a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť\ndaň z pridanej hodnoty z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru.\n45. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ musí kasačný\nsúd nesúhlasiť s argumentáciou krajského súdu, ktorý pri určení prevodu práva nakladať s tovarom\nako vlastník pri dodaní tovaru od talianskej spoločnosti sa opiera výlučne o právnu úpravu obsiahnutú\nv Obchodnom zákonníku a tvrdenie, že sťažovateľ potvrdil prevzatie tovaru a za tovar zaplatil. Takáto\nargumentácia nie je v súlade s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a zákonom o\nDPH. Ako kasačný súd uviedol vyššie, dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je\nviazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník a nie na prevod vlastníckeho práva podľa\nvnútroštátnej právnej úpravy. Pri posudzovaní momentu dodania tovaru a nadobudnutí práva nakladať s\ntovarom ako vlastník vyššie zmienené skutočností sú jednou z okolností, na ktoré je potrebné prihliadať.\n46. Kasačný súd tu opätovne pripomína, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-401/18\nzo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.), prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa neobmedzuje\nna prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu\nhmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby\nbola sama vlastníkom tohto majetku. Preto na posúdenie podmienok dodania tovaru nepostačuje určenie\nmomentu, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru žalobcom z pohľadu vnútroštátneho\npráva. Za určitých okolností môže dôjsť k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník skôr, či neskôr,\nako k nadobudnutiu samotného vlastníckeho práva.\n47. Kasačný súd sa na základe vyššie uvedených dôvodov preto nestotožnil s právnym posúdením veci\nvykonaným zo strany krajského súdu, pretože krajský súd opomenul, že v danom prípade je rozhodnou\nprávnou skutočnosťou to, či a kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Na základe\nvyššie uvedeného kasačný súd v medziach kasačných námietok sťažovateľa uzatvára, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g)\nSSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného\n[§ 191 ods. 1 písm. c) SSP]. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462\nods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n48. Žalovaný bude po vrátení veci povinný znovu rozhodnúť v zmysle vyššie uvedených právnych\nzáverov kasačného súdu s ohľadom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalovaný je viazaný\nvyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n49. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\n50. Podľa § 467 ods. 2 SSP ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.\n51. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,\nako aj trov konania pred krajským súdom (§ 175 ods. 1 SSP).\n53. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/12/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}